Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. december 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/368/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114211974
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7114211974.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov

senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu V.Q. Z., K. Z. C., B. X, IČO: 10 818
839,zastúpenéhoAdvokátskoukanceláriouJUDr.PeterRybár,s.r.o.,sosídlomvKošiciach,Kuzmányho
29, IČO: 47 234 466 proti žalovanej KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom
v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpenej advokátom Mgr. Daliborom Tverďákom, so
sídlom v Košiciach, Krmanova 1, o zaplatenie 440,25 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 37C/224/2014-260 zo dňa 29. júna 2017

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku pod č. I.

II. Z r u š u j e rozsudok vo výroku pod č. II. v spojení s výrokom pod č. III. a v rozsahu zrušenia v r
a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „súd") rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 231,51 eura spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 5,25 % ročne zo sumy 231,51 eura od 22.3.2014 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Predmetom konania je žaloba žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 14. 05. 2014, ktorou sa
domáhalprotižalovanejnáhradyškodyvovýške440,25euranáhradytrovkonania.Žalobuodôvodňoval
tým, že žalobcovi vznikla škodová udalosť na motorovom vozidle K. XXX V., N.: C.. Na základe dohody
žalobcu a žalovanej (s ktorou mal žalobca uzavretú zmluvu o havarijnom poistení motorových vozidiel)

malo dôjsť k likvidácií poistnej udalosti na základe „fakturácie a kalkulácie autoservisu“, ktorá bola
vyčíslená vo výške 1.749,28 eura. Na účet žalobcu, bolo zo strany žalovanej (poisťovne) poukázané
plnenie vo výške 1.309,03 eura. Rozdiel medzi sumou priznanou žalovanou (poisťovňou), a sumou
fakturovanou autoservisom predstavuje 440,25 eura. Žalobca mal za to, že má právo domáhať sa voči
žalovanej zaplatenia predmetnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi sumou fakturovanou a sumou
preplatenou žalovanou, vo výške 440,25 eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
440,25 eura od 9. 3. 2014 do zaplatenia.

3. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil
v zmysle ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 795 ods. 1, § 797 ods. 1 - 3, §
799 ods. 2 OZ.4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané a nesporné, že
medzi stranami sporu vznikol poistnoprávny vzťah na základe zmluvy o havarijnom poistení, pričom

predmetom havarijného poistenia bolo motorové vozidlo továrenskej značky K. XXXd, N. C. XXX I.,
ktorého držiteľom bol v rozhodnom období žalobca. Taktiež je nesporné, že dňa 17. 2. 2014 nastala
skutočnosť,sktoroujespojenývznikpovinnostižalovanejakopoistiteľaplniťžalobcovi(poistnáudalosť),
t.j., že tohto dňa došlo k dopravnej nehode, v dôsledku ktorej vznikla na vyššie uvedenom motorovom
vozidle škoda.

5. Sporným podľa súdu prvej inštancie bol rozsah poistného plnenia zo strany žalovanej, t.j. teda
rozsah škody, ktorá vznikla žalobcovi titulom poistnej udalosti. Žalovaná krátila poistné plnenie v časti
primeraných nákladov na lakovnícky materiál v sume 85,15 eura, v časti primeraných nákladov na prácu
v sume 355,10 eura, spoluúčasti v sume 166,- eur a o dlžné poistné v sume 343,75 eur.

6. Spornými v spore bolo krátenie v časti primeraných nákladov na lakovnícky materiál v sume 85,15
eur a v časti primeraných nákladov na prácu v sume 355,10 eur.

7. Dňa 17. 2. 2014 oznámil žalobca žalovanej vznik poistnej udalosti zo dňa 17. 2. 2014, o čom bol
vyhotovený zápis o poškodení motorového vozidla. Žalobca zabezpečil vykonanie opravy v servise V.

Z., IČO: 10818839, oprava bola fakturovaná faktúrou č. XXXX/XXX zo dňa 3. 3. 2014 vo výške 1.749,28
eura so splatnosťou dňa 8. 3. 2014. Z tejto sumy po zohľadnení plnenia žalovanej vo výške 799,28
eura, zostalo podľa žalobcu uhradiť sumu 440,25 eura titulom náhrady škody, ktorú žalovaná krátila po
likvidácii poistnej udalosti o primerané náklady na lakovnícky materiál (krátená suma 85,15 eur) a o
primerané náklady na prácu (krátená suma 355,10 eur).

8. Z kalkulácie opravy č. XX/XXX zo dňa 2. 3. 2014 súd prvej inštancie zistil, že náklady na opravu
motorového vozidla poškodeného továrenskej značky K. XXXd, N. C. XXX I. boli vyčíslené v sumu
1.749,28 eura, z toho náklady na náhradné diely boli vyčíslené na sumu 783,85 eura (nesporná položka),
náklady na prácu na sumu 710,- eur (sporná položka) a náklady na lakovnícky materiál na sumu 255,43

eura (sporná položka).

9. V oznámení o poistnom plnení žalovanej zo dňa 6.3.2014 žalovaná krátila náklady na lak. materiál
o 85,15 eura a náklady na prácu o 355,10 eura (teda o polovicu) z dôvodu, že oprava bola žalobcom
vykonaná svojpomocne (na základe článku IX. ods. 4 Zmluvných dojednaní, kde v prípade vykonania

opravy svojpomocne, primerané náklady na opravu nesmú presiahnuť 1.659,70 eura a maximálna
hodinová sadzba v tomto prípade bude polovičná z hodinovej sadzby podľa písm. b) bodu 2 článku IX.
Zmluvných dojednaní).

10. V tejto súvislosti súd konštatoval, že oprava motorového vozidla zn. K. XXXd, N. C. XXX I., ktorého

držiteľom je žalobca bola vykonaná v neautorizovanom autoservise, ktorého vlastníkom je zhodou
okolností takisto žalobca (žalovanou nebolo ani tvrdené, že to uvedené zmluva zakazuje) a bola riadne
vyfakturovaná, preto nešlo o svojpomocnú opravu vozidla poisteným, ktorú by nevykonával autoservis.

11. Pokiaľ ide o primerané náklady na lakovací materiál, zo Znaleckého posudku č. 9/2015 zo dňa 9.

12 .2015 znalca Ing. Petra Wienera, mal súd prvej inštancie za preukázané, že výška primeraných
nákladov na lakovací materiál potrebný na opravu motorového vozidla zn. K. XXXd, N. C. XXX I.,
predstavoval ku dňu 17. 2. 2014 čiastku 245,34 eura až 255,43 eura bez DPH, t.j. sumu, ktorú si účtoval
aj autoservis v kalkulácii opravy č. 19/257 zo dňa 2. 3. 2014. Preto žalovaná v tejto časti neoprávnene
krátila poistné plnenie o 85,15 eura.

12. Pokiaľ ide o primerané náklady na prácu, zo Znaleckého posudku č. 9/2015 zo dňa 9. 12. 2015
znalca Ing. Petra Wienera mal súd prvej inštancie za preukázané, že hodinová sadzba za prácu v
košickom regióne pre príslušný typ a značku motorového vozidla v autorizovanom servise bola vo
februári 2014 vo výške 63,72 eura bez DPH. Následne zo Znaleckého posudku č. 2/2016 zo dňa

9. 4. 2016 znalca Ing. Petra Wienera mal súd za preukázané, že priemerná cena hodinovej sadzby
neautorizovaných autoservisov pre karosársku a lakovnícku opravu motorových vozidiel K. XXXd vo
februári 2014 bola 24,72 eura bez DPH, pričom znalcovi odpovedali 3 autoservisy. S týmto znaleckým
posudkom v celom rozsahu súhlasila iba žalovaná. Vzhľadom na spôsob určenia priemernej cenyhodinovej sadzby neautorizovaných autoservisov znalcom vo vyššie uvedenom znaleckom posudku,
ktorý oslovil neautorizované autoservisy a následne spriemeroval nimi uvedené hodinové sadzby, súd
prvej inštancie prihliadol aj na oznámenie spoločnosti G.S. Auto Lack Service s.r.o., ktorá uviedla (na

č.l. 202), že za danú značku účtujú za lakovacie a klampiarske práce 60,- eur bez DPH, na oznámenie
spoločnosti Autoservis Gerec, ktorá uviedla (na č.l. 211), že za danú značku účtovali za lakovacie a
klampiarske práce 60,- eur bez DPH a na oznámenie spoločnosti Specialy s.r.o., ktorá uviedla (na č.l.
212), že za danú značku účtovali za lakovacie a klampiarske práce 60,- eur bez DPH preto mal súd
za to, že priemerná cena hodinovej sadzby neautorizovaných autoservisov pre karosársku a lakovnícku

opravu motorových vozidiel BMW 530d vo februári 2014 bola 42,36 eura bez DPH /(20,- eur + 30,- eur
+ 24,166 eura + 60,- eur + 60,- eur + 60,- eur) /6/, a to aj s ohľadom skutočnosť, že spoločnosť, ktorá
vykonávala predmetnú opravu, nie je autorizovaným autoservisom, ako aj s ohľadom na ceny 1 Nh
opravárenských prác iných neautorizovaných autoservisov v období roka 2014 pre daný typ motorového
vozidla (kde sa predpokladá vyššia cena).

13.Zkalkulácieopravyč.19/257zodňa2.3.2014vyplynulo,ženákladynaprácupriopravemotorového
vozidla poškodeného továrenskej značky K. XXXd, N. C. XXX I. boli vyčíslené nasledovne: 142 ČJ
(z toho 12ČJ je 1 hod.), t.j. za 11,8333 hodiny x 60,- eur za 1. hod. činí 710,- eur. Z tejto sumy
žalovaná krátila cca polovicu, t.j. sumu 355,10 eura. Náklady na prácu teda žalovaná zaplatila vo
výške 354,90 eura (710,- eur mínus krátená časť 355,10 eura). Pri priemernej cene hodinovej sadzby

neautorizovaných autoservisov pre karosársku a lakovnícku opravu motorových vozidiel K. XXXd vo
februári 2014 vo výške 42,36 eura, bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi primerané náklady za prácu
vo výške 501,26 eura (11,83333 hod. x 42,36 eura), pričom žalovanej ostalo zaplatiť žalobcovi titulom
primeraných nákladov na prácu sumu vo výške 146,36 eura (501,26 eura mínus 354,90 eura).

14. Na základe hore uvedených skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcovi vznikla
škoda titulom poistnej udalosti zo dňa 17. 2. 2014 v celkovej výške 1.540,54 eura, ktorá pozostávala
z nákladov na náhradné diely vo výške 783,85 eura, z nákladov na prácu vo výške 501,26 eura a z
nákladov na lakovnícky materiál vo výške 255,43 eura, nakoľko súd od výšky škody vzniknutej titulom
poistnej udalosti zo dňa 17. 2. 2014, odpočítal žalovanou uhradené poistné plnenie vo výške 799,28 eur,

spoluúčasť žalobcu vo výške 166,- eur a dlžné poistné vo výške 343,75 eura, čím ustálil výšku (zvyšnej
časti) poistného plnenia na sumu 231,51 eur.

15. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 231,51 eur a s odkazom na ust. § 797 ods. 2 a 3 OZ a § 517 ods. 1 a 2 OZ, keďže

žalovaná listom zo dňa 6. 3. 2014 žalobcovi oznámila ukončenie likvidácie poistnej udalosti zo dňa 17. 2.
2014 s tým, že splatnosť poistného plnenia nastala uplynutím 15 dní, t.j. 21. 3. 2014, súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žalovaná sa do omeškania s plnením peňažného dlhu dostala od 22. 3. 2014.

16. Súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti istiny nad sumu vo výške 231,51 eur a požadovaných úrokov

z omeškania za obdobie od 9. 3. 2014 do 21. 3. 2014 a úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne
nad sumu vo výške 231,51 eur od 22. 3. 2014 do zaplatenia, súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

17. O náhrade trov konania rozhodol s odkazom na ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP a nakoľko mal žalobca

vo veci úspech v pomere 52,58 % k 47,42 % úspechu žalovanej rozhodol, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo, keďže mali pomer úspechu vo veci takmer rovnaký.

18. Proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (výrok č. II.), keďže to vyplýva z
obsahu odvolania, aj keď žalobca uviedol, že v plnom rozsahu podáva odvolanie, podal žalobca v

zákonnej lehote (včas) odvolanie a uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a
h/ CSP.

19. Poukazoval na nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu veci, keďže pri vyhodnotení
dôkazovsúdneprihliadolnavšetkypredloženédôkazy,prípadneimnevenovalvyžadovanústarostlivosť,

čo viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu, a to s apelom na to, že žalovaný uzatvára s mnohými servismi
rámcové zmluvy, v rámci ktorých dochádza ku kartelovým dohodám ohľadom výšky hodinovej sadzby
normohodiny za vykonané servisné práce a v situácii, ak si nechá niekto opraviť motorové vozidlo v inom
ako poisťovňou zazmluvnenom servise, preto dochádza k tomu, že poisťovňa mu preplatí iba čiastočnénáklady na opravu motorového vozidla, nakoľko nezazmluvnený servis si nevyfakturuje za opravu
motorového vozidla kartelovo dohodnutú podhodnotenú za normohodinu vykonaných prác, ale reálnu
výšku ceny normohodiny za vykonanú prácu, ktorá je ale vyššia. Preto žalobca znovu upriamil pozornosť

na rámcovú zmluvu o spolupráci zo dňa 20. 5. 2014, najmä článok II. tejto zmluvy, kde je uvedené, že za
vykonanú opravu vozidla servisy vyhotovia faktúry v dohodnutých normohodinách v súlade s prílohou č.
4, kde je výška sadzby od 17 eur/hod do 21 eur/hod. a to s poukazom aj na písm. c/, bod č. 5 predmetnej
zmluvy, kde sa autoservis zaväzuje minimalizovať materiálové náklady pri opravách vozidiel, s ktorou
sa súd ale vôbec nevysporiadal so zreteľom aj na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 14. 03. 2013 vo

veci C-32/11, ktorý takéto praktiky považoval za obmedzenie hospodárskej súťaže. Preto mal žalobca
za to, že poisťovňa bola povinná žalobcovi uhradiť plnú sumu za vykonanú opravu motorového vozidla,
nakoľko žalobca preukázal, že suma opravy vozidla bola vypočítaná na základe účelne vynaložených
nákladov na náhradné diely a materiál a v minulosti aj žalovaný takéto sumy uhrádzal, viď predložené
dôkazy citované v č.l. IV. podaného odôvodnenia. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe
v celom rozsahu vyhovel a aby priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného

súdnehopoplatku,zaplatenéhopreddavkunatrovyznaleckéhodokazovaniaatrovprávnehozastúpenia
žalobcu v zmysle ich vyúčtovania.

20. Proti výrokom rozsudku pod č. I. a III. podala odvolanie žalovaná a uplatnila odvolacie dôvody v
zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP.

21. Uviedla, že súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že sporným v tomto
konaní bolo krátenie poistného plnenia zo strany žalovanej vo výške 85,15 eur v časti primeraných
nákladov na lakovnícky materiál a v sume 335,10 eur v časti primeraných nákladov na cenu práce.

22. Čo sa týka výpočtu primeraných nákladov na lakovnícky materiál, zo znaleckého posudku č. 9/2015
znalca Ing. Petra Wienera, mal súd prvej inštancie za preukázané, že výška primeraných nákladov na
lakovacímateriálpredstavujekudňu17.2.2014čiastku245,34euraž255,48eurbezDPH apokiaľideo
primerané náklady na cenu práce, a to aj so zreteľom na oznámenie spoločnosti G.S. Auto Lack Service,
s.r.o., spoločnosti Autoservis Gerec a spoločnosti Specialy, s.r.o., primeraná cena hodinovej sadzby

neautorizovaných autoservis pre karosársku a lakovnícku opravu motorových vozidiel zn. K. XXXd vo
februári 2014 bola vo výške 42,36 eur. Na základe čoho aj súd prvej inštancie ustálil výšku zvyšnej časti
poistného plnenia na sumu 231,51 eur, pričom žalovaná sa s uvedenými závermi súdu prvej inštancie
nestotožnila, nakoľko zotrváva na svojej obrane vo vzťahu k neopodstatnenosti uplatňovaného nároku
zo strany žalobcu. Citovala článok IX bod 2 Zmluvných dojednaní a bod 3 a konštatovala, že žalobcom

uplatnená lakovacia konštanta vo výške 150 % nie je primeraným nákladom na lakovací materiál.

23. Rovnako poukazovala na to, že súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil listinné dôkazy predložené
žalovanou, ktorými žalovaná preukazovala použitie lakovacej konštanty pre opravu motorového vozidla
zn. K. v opravovniach SR maximálne v rozsahu 100 - 120 % so zreteľom na ust. § 120 ods. 2 CSP

a rovnako sa ani súd nevysporiadal v odôvodnení s tým, ako vyhodnotil predložené listinné dôkazy
zo strany žalovanej, resp. z akého dôvodu na tieto neprihliadal, keďže výlučne vychádzal z dôkazov
predložených zo strany žalobcu.

24. Žalovaná zotrvala na tom, že v danom prípade ide o svojpomocnú opravu, kde postupy a nároky sú

upravené v zmluvných dojednaniach pre havarijné poistenie a to s poukazom na ust. § 6 OZ, nakoľko
opravu vykonával žalobca, t.j. rovnaký subjekt, ktorý bol držiteľom motorového vozidla. Navrhovala,
aby v zmysle § 388 CSP odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu žalobcu zamietol a zaviazal
žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania, ako aj konania pred súdom prvej inštancie, prípadne v
zmysle § 389 CSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

25. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach
a stanoviskách, ako aj na dôvodoch a rozsahu podaného odvolania a keďže žalobca podal odvolanie
voči všetkým výrokom rozsudku, žalobca nemohol s odkazom na ust. § 359 podať odvolanie voči
prvému výroku rozsudku, keďže právo podať odvolanie voči tomuto výroku patrí výlučne žalovanej, preto

navrhovala odvolanie žalobcu proti prvému výroku napadnutého rozsudku odmietnuť.

26. Opätovne ako aj v podanom odvolaní žalovaná poukazovala na ust. čl. IX. bod 2 zmluvných
dojednaní a na to, že vôbec súd nevychádzal zo žalovanou predložených dôkazov, keďže cena zanormohodinu prác, z ktorej súd prvej inštancie vychádzal, vychádzala výlučne z listinných dôkazov
predložených žalobcom a znaleckých posudkov. Uviedla, že podľa ust. čl. IX. bod 2. Zmluvných
podmienok po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo

znovuzriadenie MV nasledovne:

a/ účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa opravu, sa posudzujú tak,
že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami
náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. Súčasťou účtovných nákladov na

náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy;
b/ v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ
a značku v opravovniach SR;
c/zaprimeranénákladynaopravusapovažujútaké,ktorénepresiahnucenynáhradnýchdielovačasové
normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ MV.

27. Následne poukazovala na čl. IX. bod 4 Zmluvných dojednaní, kde je uvedená maximálna hodinová
sadzbavprípadesvojpomocnejopravypolovičnázhodinovejsadzbypodľaods.2písm.b/tohtočlánkua
ak podľa názoru žalobcu je hodinová sadzba 60 eur bez DPH v primeranom danom regióne, má žalobca
v prípade svojpomocnej opravy nárok na poistné plnenie za hodinovú sadzbu vo výške polovice, t.j.
30 eur bez DPH, čo aj žalovaná žalobcovi uhradila. Preto žalovaná navrhovala potvrdiť rozsudok súdu

vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti v spojení s výrokom o náhrade trov konania, ktorý
považovala za vecne správny. Uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

28. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
trhová cena za predmetnú službu je 60 eur bez DPH, čo vyplýva zo samotnej praxe žalovaného, t.j.

úhrady faktúr v obdobných poistných udalostiach v danej výške, ako aj z hodnotenia trhovej ceny - jej
primeranosti zo strany Okresného súdu Košice I v konaní pod sp. zn. 32Cb/66/2016, ako aj reakcie
trov autoservisov účtujúcich 60 eur s tým, že len samotná skutočnosť, že iné servisy účtujú menej,
nemôže spôsobiť redukciu práv žalobcu za jeho prácu. Preto postup žalovanej v tomto prípade sa javí
ako svojvoľný a účelový.

29. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že
napáda len výrok rozsudku, v časti ktorého bola žaloba zamietnutá, ako aj výrok o trovách konania, t.j.
výroky rozsudku pod č. II. a III. s tým, že v celom rozsahu zotrval na podanom odvolaní, ako aj podaných
vyjadreniach.

30. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu taktiež zotrvala na podaných vyjadreniach a na
skutočnostiach, týkajúcich sa primeraných nákladov na opravu podľa čl. IX. bod 2 zmluvných dojednaní
týkajúcich sa právnych argumentácií o svojpomocnej oprave podľa čl. IX. bod 4 Zmluvných dojednaní,
ako aj týkajúcich sa právnych argumentácií o svojpomocnej oprave podľa čl. IX. bod 4 Zmluvných

dojednaní, a to aj so zreteľom na ďalšie ním podané vyjadrenia.

31. Žalobca v podanom vyjadrení k vyjadreniam žalovanej poukazoval na úhradu zostatku poistného
plnenia v zmysle predpisu vystaveného zo strany žalovaného k poistnej zmluve VS XXXXXXXXXX, o
čom predložil aj doklad, pričom uviedol, že ide o úhradu zostatku poistného.

32. Žalovaná reagujúc na výzvu odvolacieho súdu k predloženému dokladu zo strany žalobcu uviedla,
že predložený doklad o úhrade sumy vo výške 556,01 eur nemá žiaden súvis s prejednávanou právnou
vecou. Ďalej zotrvala na všetkých dôvodoch, ako aj rozsahu podaného odvolania.

33.Rovnakoajžalobcavpodanomvyjadreníuviedol,žetrvánapodanomodvolanístým,ževsúčasnosti
už nemá voči žalovanému žiaden dlh a eviduje len pohľadávku v zmysle podaného odvolania.

34. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (v zmysle § 34 Civilného sporového poriadku účinného od
1. 7. 2016, ďalej len „CSP") prejednal odvolania strán sporu ako podané včas a oprávnenými osobami

proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385
ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadiska
nimi uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je nedôvodné, čo alenemožno konštatovať o odvolaní žalobcu, so zreteľom na predložené potvrdenie o úhrade zostatku
poistného k poistnej zmluve VS XXXXXXXXXX.

35. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 06. 12. 2018 o 10.15 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II.p., v zmysle ust. § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP.

36. Žalovaná ako odvolateľka podala odvolanie proti výrokom rozsudku pod č. I. a III., t.j. proti výrokom,
ktorými súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 231,51 eur s prísl., s ktorým súvisí aj

výrok o náhrade trov konania. Uplatnila odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/
CSP, t.j., že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

37. Odvolací súd uvádza, že v podanom odvolaní žalovaná mala za to, že nakoľko išlo o svojpomocnú
opravumotorovéhovozidlaupravenúvzmluvnýchdojednaniachprehavarijnépoistenie,žalobcovipatria
primerané náklady nie vo výške 60 eur bez DPH, ale len vo výške 30 eur s DPH, ktorú aj žalovaná
žalobcovi uhradila s tým, že súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil listinné dôkazy ňou predložené, čím
považovala v tomto smere aj rozhodnutie za nepreskúmateľné, nakoľko iné autoservisy pri stanovení

primeranej ceny postupujú pri ustálení primeraných nákladov za prácu v nižších výškach, a to aj na to,
že žalovanou bola priznaná lakovacia konštanta iba v rozsahu 100 %, keďže nemohla byť vyfakturovaná
výška v navýšení o 150 % s odkazom na článok IX. a bod 2, 3 Zmluvných dojednaní.

38. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

39. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu,
keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov
alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti.

40. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

41. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovanou uplatnené odvolacie dôvody nie sú v spore naplnené.

42. Rozhodnutiu súdu, čo sa týka námietok žalovanej, nemožno vytknúť nedostatočné zistenie
skutkového stavu, ani to, aby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, aby opomenul niektoré rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo aby v hodnotení dôkazov bol logický
rozpor, prípadne aby výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ustanovení O.s.p. prípadne CSP účinných v čase ich vykonania a rovnako, aby na zistený
skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonnéustanovenia nesprávne vyložil s tým, že rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná
vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom nie je zrejmé ani to, aby súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné právo v

takej miere, aby došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

43. Odvolací súd sa sčasti v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku v bode 26. a s jeho konštatovaním v tom znení, že z výsledkov vykonaného dokazovania
vyplynulo, dávajúc do pozornosti vypracované znalecké posudky znalcom Ing Petrom Weinerom, že

žalobcovi vznikla škoda titulom poistnej udalosti zo dňa 17. 2. 2014 v celkovej 1.540,54 eur, ktorá
pozostáva z nákladov na náhradné diely vo výške 783,85 eur, z nákladov na prácu vo výške 501,26
eur a z nákladov na lakovnícky materiál vo výške 255,43 eur, ktorá po odpočte žalovanou uhradeného
poistného plnenia vo výške 799,28 eur, ako aj spoluúčasti žalobcu vo výške 166 eur a dlžného poistného
vo výške 343,75 eur, predstavuje sumu 231,51 eur, na doplatenie ktorej súd prvej inštancie aj žalovanú
zaviazal.

44. Nakoľko odpočet dlžného poistného vo výške 343,75 eur je sporný a tým úhrada odpočítaného
zostatku sporného poistenia, so zreteľom na doklad o úhrade poistného zo strany žalobcu, je
sporná konečná výška poistného plnenia zo strany žalovaného a s odkazom na zachovanie zásady
dvojinštančnosti konania, odvolací súd v rozsahu zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti zrušil rozsudok

vo výroku pod č. II., ako aj výrok o trovách konania, ktorý s ním úzko súvisí v zmysle § 389 písm. b/,
c/ CSP, nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť pred odvolacím súdom a z dôvodu vecnej
správnosti potvrdil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcej časti, t.j. výrok pod č. I. v zmysle § 387 ods. 1
CSP s odkazom na § 387 ods. 2 CSP.

45. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie čo sa týka vyhovenia žaloby v časti priznanej sumy
správne vychádzal zo všetkých vykonaných dôkazov v spise, správne ich vyhodnotil v zmysle § 191 a
nasl. CSP, a preto aj správne ustálil výšku primeraných nákladov na lakovací materiál, na náhradné
diely a na na opravu predmetného motorového vozidla ku dňu 17. 2. 2014 bez zreteľa na to, že oprava
predmetného motorového vozidla bola vykonávaná v neautorizovanom autoservise, ktorého vlastníkom

je žalobca, čo zákon nezakazuje, keďže oprava bola riadne vyfakturovaná, pričom nemožno hovoriť o
svojpomocnej oprave vozidla poisteným, keďže opravu vykonával autoservis, a preto v tomto smere je
odvolacia námietka žalovanej právne irelevantná, ako aj v tom znení, že iné autoservisy vykonávajú
opravu za nižšiu cenu.

46. Podľa § 391 ods. 3 CSP súd prvej inštancie po vrátení veci je povinný sa dôsledne vysporiadať
so spornými skutočnosťami namietanými stranami sporu v ich vyjadreniach, berúc do úvahy úhradu
zvyšnej časti poistného a právoplatne priznanú výšku poistného plnenia súdom, procesným postupom v
zmysle ust. § 191 a nasl. CSP, v kontexte správneho právneho posúdenia veci a odôvodnenia rozsudku
v zmysle § 220 ods. 2 CSP, pričom podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade

trov odvolacieho konania.

47.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).