Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/224/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816207727
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7816207727.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň

JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcu: Š. E., nar. XX.X.XXXX, bytom N. N.
XX, zastúpeného LEGAL IURIS - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Rožňave, Tehelná 11, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752,
zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho
16, v konaní o určenie neexistencie práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
sp. zn. 6 Csp/68/2016 zo dňa 11. apríla 2019

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 11. apríla 2019 č.k. 6Csp/68/2016-144 vo výroku

I. v rozsahu, v ktorom súd zamietol žalobu o určenie, že právo žalovaného na plnenie žalobcu zo zmluvy
č. 136379 zo dňa 24.8.2011 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným neexistuje.

Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 11. apríla 2019 č.k. 6Csp/68/2016-144 vo
výroku I. v rozsahu, v ktorom súd zamietol žalobu o určenie, že právo žalovaného na plnenie z Dohody o
zrážkach zo mzdy č. 136379-72585 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 12.8.2011 neexistuje
a vo výroku II. o trovách konania a v tejto časti vraciavec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd alebo len súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 11.4.2019
č.k. 6Csp/68/2016-144 žalobu zamietol (I.) a vyjadril, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
konania (II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému určenia, že právo žalovaného
na plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere č. 136379 zo dňa 24.8.2011, uzatvorenej medzi žalobcom
ako spoludlžníkom a žalovaným, neexistuje a že právo žalovaného na plnenie z dohody o zrážkach zo

mzdy č. 136379-72585, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 12.8.2011, neexistuje.

3.Vprvomradesazaoberaltým,čižalobcamalvzmysle§137písm.c/CSPnaliehavýprávnyzáujemna
podaní určovacej žaloby so záverom, že žalobca ako spotrebiteľ má naliehavý právny záujem na podaní
predmetnej určovacej žaloby, nakoľko sa ňou môže vyriešiť otázka porušovania spotrebiteľských práv
žalovaným. Súčasne mal za preukázané, že žaloba je nedôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol.

4. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v predmetnej veci Okresný súd Bratislava V
vydal dňa 10.9.2013 zmenkový platobný rozkaz č.k. 5Zm 821/2013-11 v súvislosti so zmluvou o
revolvingovej pôžičke č. 136379-72585 z 12.8.2011, ktorý vo vzťahu k žalobcovi, keďže proti nemu
námietky nepodal, nadobudol právoplatnosť dňa 24.4.2014. V plnom rozsahu si osvojil právny názorvyjadrený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/183/2018 zo dňa 15.11.2018, z ktorého
vyplynulo, že vzhľadom na právoplatnosť uvedeného zmenkového platobného rozkazu, už nie je
možné v prejednávanej veci, ktorá je sporom o určenie neexistencie práva na plnenie žalobcu zo

spotrebiteľskej zmluvy, posudzovať vo vzťahu k predmetnej zmluve o revolvingovej pôžičke z 12.8.2011,
skutočnosti uvádzané žalobcom. Pokiaľ žalobca platil žalovanému, plní si iba svoju povinnosť uloženú
mu uvedeným zmenkovým platobným rozkazom, pričom je evidentné, že ju ešte v celom rozsahu
nesplnil. Zmenu alebo zrušenie právoplatného zmenkového platobného rozkazu bolo možné dosiahnuť
iba mimoriadnymi opravnými prostriedkami podľa ustanovení OSP, avšak žalobca takúto možnosť

nevyužil. Okrem toho si osvojil aj stanovisko odvolacieho súdu ohľadom súdnych rozhodnutí a tiež
spoločného stanoviska občianskoprávneho kolégia NS SR a obchodnoprávneho kolégia NS SR zo
dňa 20.10.2015, na ktoré žalobca v priebehu konania poukazoval, ktoré nebolo možné zohľadniť,
lebo sa týkali iného skutkového a právneho stavu, kedy nešlo o právoplatné rozhodnutie všeobecných
súdov, ale o rozhodnutie rozhodcovských súdov a o exekučné konania, v ktorých exekučným titulom
boli rozhodnutia rozhodcovských súdov, resp. sa jednalo o zjednotenie postupov súdov práve v

prebiehajúcom konaní, v ktorom je zmenka predložená.

5. Právne vec posúdil podľa ust. § 137 písm. c/ CSP, § 175 ods. 1 OSP v znení účinnom do 31.5.2014,
§ 175 ods. 3 OSP.

6. Výrok o náhrade trov konania oprel o ust. § 255 ods. 1, 2 CSP a tiež § 257 CSP, keď úspešnému
žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu existujúcich okolností danej veci a to,
že žalobca ako zmluvná strana predmetnej zmluvy sa dôvodne pokladal za spotrebiteľa domáhajúceho
sa ochrany svojich práv vzhľadom k ustálenej judikatúre v sporoch prebiehajúcich so žalovaným, a teda
nie je možné jednoznačne pričítať zavinenie za iniciovanie súdneho konania len žalobcovi.

7. Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP a navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne napadnutý rozsudok zmeniť a určiť, že
právo (pohľadávka) žalovaného na plnenie žalobcu zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere č. 136379 zo dňa

24.8.2011, uzatvorenej medzi žalobcom ako spoludlžníkom a žalovaným neexistuje, nakoľko zanikla
splnením a že právo žalovaného na plnenie žalobcu z dohody o zrážkach zo mzdy č. 136379-72585,
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 12.8.2011 neexistuje. Nestotožnil sa s rozhodnutím
súdu prvej inštancie a mal za to, že konajúci súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci. Nesúhlasil s úvahami konajúcemu súdu a považoval ich za nesprávne a nezákonné. I napriek

existencii právoplatného zmenkového platobného rozkazu, voči ktorému žalobca nepodal z dôvodu
nevedomostimimoriadnyopravnýprostriedok,žalobcoviakospotrebiteľovivdanomprávnomvzťahumá
byť poskytnutá požadovaná ochrana. Žalobca už preplatil žalovanému požičanú sumu istiny o viac ako
200%, a preto považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nespravodlivé a v rozpore s elementárnymi
princípmi zákonnosti a slušnosti. Doposiaľ dochádza zo strany žalovaného k zásahu do majetkovej

sféry žalobcu - spotrebiteľa a v prípade nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia vo veci samej v
prospech žalovanej strany sporu, sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatí až do virtuálnej a
formálne danej výšky sumy stanovenej v zmenkovom platobnom rozkaze, ktorý je exekučným titulom
a žalovaná strana sporu ho vedome nepoužila v rozpore s dobrými mravmi ako exekučný titul, lebo
mala vedomosť, že jej Okresný súd Rožňava nevydá poverenie na uskutočnenie výkonu rozhodnutia

exekúcie voči žalobcovi, nakoľko v zmysle konštantnej judikatúry zmenka ako zabezpečovací inštitút
práva je neprípustný voči spotrebiteľovi. Nemožno tiež opomenúť, že samotné zabezpečenie záväzku
zo zmluvy zmenkou je v príkrom rozpore s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch a ochrane
spotrebiteľa. Trval na tom, že právo žalovaného zaniklo riadnym splnením celého záväzku, nakoľko
žalobca vyplatil celú sumu vyplývajúcu z úverovej zmluvy žalovanému, dokonca ju cca dvakrát preplatil,

a preto nie je žiadny právny dôvod, na základe ktorého by mal ďalej platiť a na základe čoho by mu
mali byť zrážané sumy zo mzdy prostredníctvom zamestnávateľa, čo je v rozpore s elementárnou
spravodlivosťou, vyúsťujúcou až do negácie slušnosti. Tým, že žalovaný naďalej prijíma zrazené
plnenie od zamestnávateľa žalobcu, bezdôvodne sa na úkor žalobcu obohacoval. Navyše dohoda o
zrážkach zo mzdy bola neplatne uzavretá, bez vedomia a súhlasu žalobcu a neoprávnene vykonávaná

v rozpore so zákonom. Preto žalobca má za to, že existuje naliehavý právny záujem na určení
neexistencie pohľadávky z úverovej zmluvy so žalovaným. V danom prípade je potrebné vyhodnotiť
konanie žalovaného ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007
Z.z. zakotvuje definíciu konania v rozpore s dobrými mravmi v ustanovení § 4 ods. 8. Ide teda nielen okonanie proti dobrým mravom, ale explicitne proti zákonu. Poukázal na ust. § 5a ods. 1 písm. b/ zákona
č. 250/2007 Z.z. a opätovne na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR Cpj 93/2015 zo
dňa 20.10.2015. Vo vzťahu k náhrade trov konania mal za to, že právo na náhradu trov konania malo

byť v zmysle zásady úspechu priznané žalobcovi.

8. Žalovaný vo svojom písomnom podaní k odvolaniu uviedol, že odvolanie je založené na vecne
nesúvisiacich a nesprávnych tvrdeniach majúc za to, že žiadny spotrebiteľský vzťah medzi sporovými
stranami nikdy nevznikol. Opak nebol tvrdený ani preukázaný, a to nielen v tomto sporovom konaní,

ale ani v konaní vedenom pod sp.zn. 11Csp/77/2016, v ktorom odvolací súd právoplatným rozsudkom
zamietolžalobuvočižalovanému,ktorémusaŠ.E.(spoludlžník)domáhalzaplateniasumy2.880EUR.V
spomenutom rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5 Co/183/2018 sa v súvislosti s právoplatným
zmenkovým platobným rozkazom konštatuje okrem iného aj to, že zmenu alebo zrušenie právoplatného
zmenkového platobného rozkazu bolo možné dosiahnuť iba mimoriadnymi opravnými prostriedkami,
pričom je zrejmé, že žalobca takúto možnosť nevyužil. Právoplatne ustálený stav nie je preto dôvodné

a možné meniť či negovať spôsobom, akým sa domáha žalobca. Neobstojí ani tvrdenie, že žalobca mal
niečo preplatiť o 200%, pretože plnenie povinnosti uloženej súdom vo forme právoplatného rozhodnutia
je plnením súdne vymáhateľnej povinnosti. Žalobca zrejme neberie do úvahy ani náklady spojené s
konaním, v ktorom mu bola právoplatne uložená povinnosť platiť, ani dôsledky spojené s nesplácaním,
pretože ako sa uvádza v bode 21. vyššie spomenutého rozsudku: Žalobca, pokiaľ platil žalovanému,

plnil iba svoju povinnosť uloženú mu uvedeným právoplatným ZPR (pričom je evidentné, že ju ešte v
celom rozsahu nesplnil), čo znamená, že nemohlo ísť ani o jednu zo skutkových podstát bezdôvodného
obohatenia upravených v § 451 ods. 2 OZ. Úvahy žalobcu o dôvode nepodania návrhu na exekúciu sú
špekulatívne. K poukazu žalobcu na § 5a ods. 1 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z., prijatého a účinného
od 1.5.2014, či stanovisko NS SR, sa na žiadny (teda ani na spotrebiteľský) vzťah nepoužijú z dôvodu

zákazu retroaktívneho pôsobenia. Návrh žalobcu je v rozpore s právoplatným rozhodnutím, a preto
navrhol, aby odvolací súd podané odvolanie zamietol a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

9. Žalobca v odvolacej replike zdôraznil, že medzi stranami sporu vznikol spotrebiteľský vzťah s tým, že
Krajský súd v Košiciach nesprávne právne posúdil tento vzťah, nakoľko mal ex offo skúmať podmienky

aktívnej procesnej legitimácie. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR z 29.6.2010 sp.zn. 2
Cdo/205/2009.Užajlaikoviznázvukartaklienta,kdeježalobcaniekoľkokrátoznačovanýakospotrebiteľ
a na jeho identifikáciu ako spoludlžníka je uvádzaný dátum narodenia a rodné číslo, a nie IČO, je zrejmé,
že sa jedná o čisto spotrebiteľský vzťah. Ako dôkaz pripojil spis tunajšieho súdu sp.zn. 11 Csp/77/2016
o vydanie bezdôvodného obohatenia, kde dňa 20.10.2017 OS Rožňava vyhlásil rozsudok, v ktorom sa

vyjadril aj k predbežnej otázke zániku zmluvy o revolvingovej pôžičke č. 136379-72585 splnením, keďže
sa jednalo o spotrebiteľský úver a žalobca ho ako spoludlžník spolu s dlžníkom splatili v celom rozsahu.
Tým pádom zanikla ako zabezpečovací inštitút záväzku, ktorý je akcesorickej povahy, aj dohoda o
zrážkach zo zmluvy spoludlžníka č. 136379-72585.

10. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní dané neboli.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380

CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne
dôvodné.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.11.2020 o 10.10 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

boli zverejnené dňa 10.11. 2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 CSP.
13. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

14. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylsúdupriaplikáciipráva
na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

15. Predmetom konania sú určovacie nároky; prvým v poradí nárokom je určenie, že právo žalovaného
na plnenie žalobcu zo zmluvy č. 136379 zo dňa 24.8.2011 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným
neexistuje.

16. Druhým v poradí nárokom je určenie, že právo žalovaného na plnenie žalobcu z Dohody o zrážkach

zo mzdy č. 136379-72585 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 12.8.2011 neexistuje.
17. V konaní nebolo sporným, že žalobca sa domáha určenia neexistencie pohľadávky, ktorá mala
vzniknúť žalovanému na základe zmluvy č. 136379 zo dňa 12.8.2011, ktorú žalobca uzatvoril so
žalovaným ako spoludlžníkom (a p. E. ako dlžníčkou, vtedajšou manželkou žalobcu) a že v súvislosti s
predmetnou zmluvou bola vystavená žalovaným dňa 24.8.2011 tzv. karta klienta.

18. V konaní nebola sporným tiež okolnosť, že v súvislosti s predmetným záväzkovým vzťahom
U.S.Steel Košice s.r.o. ako zamestnávateľ žalobcu realizoval zrážky zo mzdy žalobcu, a to na základe
Dohody o zrážkach zo mzdy spoludlžníka zo dňa 12.8.2011.

19. Napokon sporným nebola tá skutková okolnosť, že právoplatným zmenkovým platobným rozkazom

zo dňa 10.9.2013 vydaným Okresným súdom Bratislava V č.k. 5Zm 821/13-11 bol žalobca zaviazaný
voči žalovanému na peňažné plnenie, ktoré má základ v spomínanom záväzkovom vzťahu.

20. Súd prvej inštancie založil zamietavý výrok na závere o tom, že vzhľadom na právoplatnosť
zmenkového platobného rozkazu vydaného dňa 10.9.2003 Okresným súdom Bratislava V č.k. 5Zm

821/2013-11 v súvislosti so Zmluvou o revolvingovej pôžičke č. 136379-72585 z 12.8.2011, nie je možné
v prejednávanej veci posudzovať skutočnosti uvádzané žalobcom, pretože pokiaľ žalobca platil a stále
platí žalovanému, plnil tak svoju povinnosť uloženú mu predmetným zmenkovým platobným rozkazom.

21. Odvolací súd tento právny záver súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o prvý v poradí nárok, považuje

za správny.

22. Odvolateľ v podanom odvolaní argumentuje tými istými skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní
pred súdom prvej inštancie, pričom žiadna z jeho odvolacích námietok nie je spôsobilá spochybniť
vecnú správnosť napadnutého výroku, pokiaľ ide o jeho nárok vyjadrený v bode 14. odôvodnenia tohto

rozsudku.

23. Odvolateľ má za to, že už preplatil žalovanému sumu istiny o viac ako 200%, na základe čoho
doposiaľ dochádza zo strany žalovaného k zásahu do majetkovej sféry žalobcu a že v prípade
nadobudnutiaprávoplatnostirozhodnutiavprejednávanejveci,žalovanýsanaúkoržalobcubezdôvodne

obohatí až do výšky sumy stanovenej v zmenkovom platobnom rozkaze, ktorý súčasne považuje za
protiprávne vydaný. Zdôraznil tiež, že zabezpečenie spotrebiteľského záväzku zmenkou je neprípustné.

24. V prejednávanej veci žiadna z uvedených odvolacích argumentácií nemôže obstáť.

25. Žalobca voči predmetnému zmenkovému platobnému rozkazu nepodal námietky a následne
ani žiadny mimoriadny opravný prostriedok, ktorú okolnosť žalobca nespochybňuje, preto zmenkový
platobný rozkaz nadobudol voči nemu právoplatnosť.

26. Skutočnosť, že zmenkový platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť, znamená jeho záväznosť a

nezmeniteľnosť.

27. Akékoľvek úvahy odvolateľa, resp. jeho presvedčenie o tom, že predmetný platobný rozkaz bol
vydaný bez opory v hmotnom práve, sú preto bezpredmetné. Rovnako sú preto tiež bezpredmetnými
všetky tie dôvody predmetnej žaloby a podaného odvolania, ktoré bolo možné skúmať iba v samotnom

konaní o vydaní zmenkového platobného rozkazu.

28. Záväznosť a nezmeniteľnosť zmenkového platobného rozkazu tiež znamená, že pokiaľ žalovaný
prijímaplnenienazákladeprávoplatnéhoavykonateľnéhozmenkovéhorozkazu,najehostranenemôževznikať bezdôvodné obohatenie, pretože nejde o plnenie bez právneho titulu (ani žiaden z ostatých
možných dôvodov na uplatnenie bezdôvodného obohatenia).

29. S uvedeným súvisí tiež posúdenie ako nedôvodnej aj ďalšej odvolacej námietky, podľa ktorej,
zabezpečenie spotrebiteľského záväzku zmenkou je neprípustné. Tento odvolací dôvod by mohol
odvolateľ použiť v rámci exekučného konania, v ktorom by exekučným titulom bol práve spomínaný
zmenkový platobný rozkaz.

30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v jeho zamietavom výroku
v časti, v ktorej rozhodol o nároku žalobcu vyjadrenom v bode 15. odôvodnenia tohto rozsudku, ako
vecne správny potvrdil.
31. Predmetom sporu bol tiež nárok, ktorým sa žalobca domáhal určenia, že právo žalovaného na
plnenie žalobcu z Dohody o zrážkach zo mzdy č. 136379-72585 uzatvorenej medzi žalobcom a
žalovaným dňa 12.8.2011 neexistuje.

32. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca tento nárok odôvodnil o.i. tým, že Dohoda o zrážkach zo
mzdy nebola nikdy dohodnutá, predmetnú Dohodu nikdy nepodpísal a preto ju považuje za absolútne
neplatnú, navyše rozpornú s dobrými mravmi.

33. Z odvolania vyplýva, že žalobca na vyššie uvedenej argumentácii zotrval tiež vo svojom podanom
odvolaní.

34. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

35. Podľa ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď
je to obvyklé.

36. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

37. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje samostatný právny úkon a stáva sa zabezpečovacím
prostriedkom k hlavnému záväzku iba za podmienky, že spĺňa požiadavku platného právneho úkonu.

38. Okolnosť, či Dohoda o zrážkach zo mzdy je (ne)platným právnym úkonom, je otázkou predbežnou,
od posúdenia ktorej sa odvíja ďalší postup pri posúdení tohto nároku.

39.Vprípade,žeDohodaozrážkachzomzdyniejeneplatnýmprávnymúkonom,nevzniknúznejžiadne
práva a povinnosti, a teda ani právo žalovaného na akékoľvek plnenie.

40.Znapadnutéhorozsudkuvyplýva,žesúdprvejinštanciesvojzamietavývýrok,pokiaľideoposúdenie

v poradí druhého nároku uplatneného žalobou, odôvodnil z tých istých dôvodov, ako pri posúdení prvého
petitu žaloby, teda bez toho, aby sa vôbec zaoberal posúdením predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy
z hľadiska jej (ne)platnosti.

41. Odvolací súd v tejto súvislosti ďalej upriamuje pozornosť na to, že odvolateľ neplatnosť dohody o

zrážkach zo mzdy vidí nielen v tvrdení o neexistencii tejto dohody, ale tiež v tvrdení o tom, že dohoda o
zrážkach je vykonávaná v rozpore so zákonom a že celé konanie je v rozpore s dobrými mravmi.
42. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenský,
kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi
medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil

istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou
spoločnosti a majú povahu základných noriem.
43. Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ upravujúce dobré mravy patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
(abstraktnou) hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnympredpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade
sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pri
posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade, či v rozpore s dobrými

mravmi, zákon výslovne neurčuje, z akých hľadísk má súd vychádzať, preto závisí v každom prípade na
úvahe súdu. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie § 381 OZ alebo § 39 OZ, je vždy
potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.

44. Žalobcom v odvolaní tvrdená okolnosť, že žalovaný doposiaľ nepoužil zmenkový platobný rozkaz v

exekučnom konaní, súčasne nesporná skutková okolnosť, podľa ktorej doteraz prijaté plnenie žalovaný
získal na základe plnenia z dohody o zrážkach zo mzdy, odôvodňuje posudzovanie (ne)existencie
pohľadávky z tejto dohody tiež z pohľadu súladu výkonu práv žalovaného s dobrými mravmi.

45. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak by nedochádzalo k plneniu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy,
vzhľadom na to, že žalobca je spotrebiteľ, v rámci exekučného konania pred vydaním poverenia by

exekučný súd bol povinný skúmať návrh na vykonanie exekúcie a tiež skúmať, či nie je naplnený niektorý
z prípadov vymenovaných v ust. § 53 ods. 3 EP, kedy by musel návrh zamietnuť. Podľa ust. § 53 ods.
3 písm. d) Exekučného poriadku ide tiež o prípad, kedy sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, a vyšlo najavo,
že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné

zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi
a táto okolnosť má vplyv na vymáhaný nárok.

46. V kontexte uvedeného by bolo potrebné zvažovať či plnenie na základe dohody o zrážkach
zo mzdy nie je potrebné považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalovaný

týmto obchádza exekučné konanie, v ktorom by žalobcovi bola poskytnutá súdna ochrana z hľadiska
prieskumu, či nie je naplnený niektorý z prípadov vymenovaných v ust. § 53 ods. 3 EP, najmä v ust. §
53 ods. 3 písm. d) EP.

47. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá tiež v časti v poradí druhého

nároku uplatneného žalobou, je preto predčasné a súčasne z toho dôvodu aj nesprávne.

48. Posúdenie (ne)platnosti Dohody o zrážkach zo mzdy ako predbežnej otázky ohľadne druhého v
poradí uplatneného nároku, tiež posúdenie, či výkon práva žalovaného z dohody o zrážkach zo mzdy,
nie je v rozpore s dobrými mravmi, je však založené na zhodnotení iných okolností, ktoré doteraz neboli

predmetom dokazovania na súde prvej inštancie. Odvolací súd preto v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm.
b/ CSP zrušil rozsudok v jeho napadnutom zamietajúcom výroku v tejto časti a súčasne v zrušenom
rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

49. Po vrátení veci bude úlohou súdu posúdiť ako predbežnú otázku (ne)platnosti Dohody o zrážkach

zo mzdy zo dňa 12.8.2011. Súd sa teda zamiera na zistenie, či žalobca uzavrel so žalovaným Dohodu
o zrážkach zo mzdy zo dňa 12.8.2011, ak áno, či táto má predpísanú písomnú podobu a či súčasne
bola podpísaná žalobcom. Pokiaľ žalobca bude trvať na svojej argumentácii o neexistencii predmetnej
Dohody, bude úlohou súdu vyťažiť žalobcu k listinnému dokladu založenému na č.l. 56 predmetného
spisu a následne posúdiť v tomto smere vykonané dokazovanie, príp. doplniť dokazovanie v súlade so

zásadami civilného sporového poriadku. Iba v prípade záveru súdu o platnosti predmetnej dohody, bude
sa opätovne zaoberať posúdením, či v prejednávanej veci ide o spotrebiteľskú vec, a ak áno, posúdi
existenciu pohľadávky vyplývajúcu z dohody o zrážkach zo mzdy tiež z pohľadu súladu/rozporu výkonu
právažalovanéhosdobrýmimravmi.Ažpovyhodnotenívšetkýchotázoksúdopätovneposúdiuplatnený
nárok v jeho zrušenom rozsahu.

50. V novom rozhodnutí súd rozhodne opätovne o trovách celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).