Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. júl 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2CPr/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614217580
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:7614217580.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcu: P.. X. I., O..

X.X.XXXX, Z. V. O. XXX/XX, F. B., právne zastúpený JUDr. Jurajom Lukáčom, advokátom so sídlom
v Poprade, Námestie sv. Egídia 11/6 proti žalovanému: Reedukačné centrum, so sídlom Osloboditeľov
36, Spišský Hrhov, IČO: 00 163 376, právne zastúpený JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD.
advokátom so sídlom v Košiciach, Južná trieda 28, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
a náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 13.10.2014 do 13.10.2017 v
sume 26 504,38 Eur brutto s úrokom z omeškania

- vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6 790,28 Eur brutto od 25.2.2017 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 10 984,50 Eur brutto od 25.2.2017 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 1 030,50 Eur brutto od 1.3.2017 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 1 030,50 Eur brutto od 1.4.2017 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 1 030,50 Eur brutto od 1.5.2017 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 1 030,50 Eur brutto od 1.6.2017 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 1 030,50 Eur brutto od 1.7.2017 do zaplatenia,

- vo výške 5 % ročne zo sumy 1 030,50 Eur brutto od 1.8.2017 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 1 030,50 Eur brutto od 1.9.2017 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 1 093,- Eur brutto od 1.10.2017 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 423,10 Eur brutto od 1.11.2017 do zaplatenia,
všetko do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.10.2014 domáhal určenia neplatnosti
skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa XX.X.XXXX danej mu podľa § 63 ods. 1 písm. b/
Zákonníkapráce,určenia,žejehopracovnýpomeružalovanéhotrváanáhradymzdytitulomneplatného
skončenia pracovného pomeru.

2. Tunajší súd o žalobe rozhodol dňa 13.8.2018 čiastočným rozsudkom sp. zn. 2CPr/3/2014-439 tak,
že určil, že výpoveď daná žalobcovi listom zo dňa XX.X.XXXX podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka
prácejeneplatnáapracovnýpomeržalobcuužalovanéhotrvánaďalej.Uvedenýrozsudokbolpotvrdenýrozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6CoPr/1/2019-512 zo dňa 22.10.2019 a nadobudol
právoplatnosť dňa 30.10.2019. .

3. Predmetom ďalšieho konania tak bol nárok žalobcu na náhradu mzdy. Uznesením sp. zn.
2CPr/3/2014-597 zo dňa 9.3.2020 súd pripustil zmenu žaloby týkajúcu sa náhrady mzdy, v zmysle ktorej
sažalobcadomáhaodžalovanéhonáhradymzdyzaobdobieod13.10.2014do13.10.2017vo22864,63
Eur netto s príslušnými úrokmi z omeškania.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to oznámeniami o zložení
a výške funkčného platu, potvrdením o nemocenských dávkach, výplatnou listinou, výpisom z účtu
žalovaného a zistil nasledovne:

5. Žalobca bol zamestnaný u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 5.7.1984 na dobu
neurčitú. Listom zo dňa XX.X.XXXX dal žalovaný žalobcovi výpoveď pre nadbytočnosť. Táto výpoveď

bola určená za neplatnú čiastočným rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 2CPr/3/20014-439 zo dňa
13.8.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6CoPr/1/2019 zo dňa 22.10.2019.

6. Listom doručeným žalovanému dňa 13.10.2014 žalobca žalovanému oznámil, že trvá na tom, aby
ho žalovaný naďalej zamestnával.

7. Z oznámení o výške a zložení funkčného platu bolo zistené, že žalobca u žalovaného by dosiahol
funkčný plat v období
- od 1.1.2014 vo výške 890,- Eur mesačne,
- od 1.1.2015 vo výške 935,- Eur mesačne,

- od 1.1.2016 vo výške 972,- Eur mesačne,
- od 1.9.2016 vo výške 1 030,50 Eur mesačne,
- od 1.9.2017 vo výške 1 093,- Eur mesačne.

8. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 31.5.2018 žalobcovi boli vyplácané

nemocenské dávky spolu vo výške 4 024,20 Eur a to:
- za mesiac október 2014 v sume 556,90 Eur,
- za mesiac november 2014 v sume 539,- Eur,
- za mesiac december 2014 v sume 556,90 Eur,
- za mesiac január 2015 v sume 556,90 Eur,

- za mesiac február 2015 v sume 503,- Eur,
- za mesiac marec 2015 v sume 556,90,- Eur,
- za mesiac apríl 2015 v sume 539,- Eur a
- za mesiac máj 2015 v sume 215,60 Eur.

9. Žalovaný dňa 7.7.2015 vyplatil žalobcovi odstupné vo výške 4 675,- Eur brutto t.j. v sume 3 523,34
Eur netto.

10. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd

rozhodne o skončení pracovného pomeru.

11. Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci

12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov.12. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu.

13. Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej
len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do
zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na
pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti

pracovnej pohotovosti na pracovisku.

14. Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone
práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, funkčný plat na účely tohto zákona
je súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu podľa § 7 ods. 7 a 8 a príplatkov určených mesačnou
sumou podľa odseku 1 písm. c) až j), l), u) a v). Funkčný plat je aj plat pri vykonávaní inej práce alebo

funkčný plat poskytovaný podľa § 30 ods. 3, § 32a ods. 1 a § 32b ods. 1 a 2.

16. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone
práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak osobitné predpisy, ktoré sa
vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o mzde, je ňou

plat podľa tohto zákona.

17. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone
práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak osobitné predpisy, ktoré sa
vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o priemernom

zárobku alebo o priemernej mzde, je ním funkčný plat podľa § 4 ods. 4 až 6, plat pri výkone inej práce
alebo funkčný plat podľa § 30 ods. 3 priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

18. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri
výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak sa pri výpočte

peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného čistého
zárobku zamestnanca, zisťuje sa tento zárobok z funkčného platu odpočítaním súm poistného na
zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, príspevku na poistenie v
nezamestnanosti,príspevkunadoplnkovédôchodkovépoistenieapreddavkunadaňzpríjmovfyzických
osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, za ktorý sa tento

čistý funkčný plat zisťuje.

19. Podľa§29ods.4zákonač.553/2003Z.z.oodmeňovaníniektorýchzamestnancovprivýkonepráce
vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri poskytovaní platu zamestnancom, na
ktorých sa vzťahuje tento zákon, zamestnávateľ neuplatní ustanovenia § 43 ods. 1 písm. d), § 96 ods.

3 a 5, § 118 ods. 2 až 4, § 119 ods. 2, § 120 až 122, § 122a ods. 2 až 4, § 122b ods. 2 až 4, § 123 ods.
2 a 3, § 124, § 127 ods. 1 až 3, § 128, § 134 a 135 Zákonníka práce.

20. Právoplatným rozhodnutím súdu bolo určené, že výpoveď žalovaného daná žalobcovi listom zo
dňa XX.X.XXXX podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je neplatná a pracovný pomer žalobcu

u žalovaného naďalej trvá. Žalobca oznámil žalovanému, že trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej
zamestnával a to listom doručeným žalovanému dňa 13.10.2014. Ak má mať oznámenie o trvaní
na ďalšom zamestnávaní význam z hľadiska ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce, musí byť
urobené najneskôr do rozhodnutia súdu o žalobe na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
(uznesenieNSSRsp.zn.1Cdo/180/2009zodňa27.10.2009),ktorápodmienkabolasplnená.Vzhľadom

k tomu žalovaný ako zamestnávateľ je povinný žalobcovi ako zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy.
Táto náhrada patrí žalobcovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil žalovanému,
že trvá na ďalšom zamestnávaní t.j. od 13.10.2014 do času, keď mu žalovaný ako zamestnávateľ
umožnil pokračovať v práci. Nakoľko žalovaný neumožnil žalobcovi pokračovať v práci počas konania oneplatnosti výpovede, žalobca má podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce nárok na náhradu mzdy minimálne
v rozsahu 12 mesiacov, maximálne v rozsahu 36 mesiacov (rozhodnuté o neplatnosti skončenia
pracovného pomeru bolo až dňa 13.8.2018) od uvedeného dňa.

21. Žalobca si uplatnil náhradu mzdy za obdobie 36 mesiacov. Ustanovenie § 79 ods. 2 Zákonníka
práce umožňuje znížiť, prípadne vôbec nepriznať zamestnancovi náhradu mzdy, ak celkový čas, za
ktorý by sa mu mala poskytnúť náhrada mzdy presahuje dvanásť mesiacov. Súd môže náhradu mzdy
primerane znížiť, prípadne vôbec nepriznať len výnimočne, a to v prípadoch, ak výkon práva požadovať

náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, zaručeného ustanovením § 79 ods. 1
Zákonníka práce, by bol v rozpore s dobrými mravmi v zmysle čl. 2 Zákonníka práce (rozsudok NS SR
sp. zn. 4Cdo/125/2018).

22. Podmienkou zníženia, resp. nepriznania náhrady mzdy nad 12 mesiacov je uplatnenie tohto nároku
zamestnávateľom na súde v rámci konania, v ktorom zamestnanec uplatňuje nárok na náhradu mzdy v

dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru. Žalovaný v tomto konaní ponechal na úvahe súdu
priznanie náhrady mzdy žalobcovi za obdobie 24 resp. 36 mesiacov.

23. Nepriznanie náhrady mzdy zamestnancovi za obdobie presahujúce 12 mesiacov prichádza do
úvahy iba za predpokladu, že uplatnenie nároku zamestnanca na náhradu mzdy by bolo zneužitím

práva na náhradu mzdy vyplývajúceho z ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce. O takúto situáciu
by mohlo ísť, ak by bol zamestnanec zamestnaný u iného zamestnávateľa na mieste zodpovedajúcom
jeho kvalifikácii a zdravotnému stavu a dosahoval by tam zárobok porovnateľný so zárobkom
zamestnávateľa, ktorý s ním neplatne skončil pracovný pomer alebo mohol by byť takto zamestnaný a
bez vážneho dôvodu túto príležitosť zabezpečiť si príjem zo zamestnania nevyužil.

24. Dôkazné bremeno preukázať podmienky pre prípadné rozhodnutie o znížení doby priznania
náhrady mzdy zaťažuje zamestnávateľa. V danom prípade žalovaný ako zamestnávateľ neuviedol
žiadne skutkové okolnosti pre zníženie, resp. nepriznanie náhrady mzdy žalobcovi za čas presahujúci
12 mesiacov a teda nenavrhol ani dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Medzi povinnosťou tvrdenia

a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba, a pokiaľ strana sporu nesplní
povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Povinnosť tvrdenia
a dôkazná povinnosť sú procesným bremenom strany sporu, nesplnenie ktorého vedie spravidla k
negatívnemu rozhodnutiu súdu voči tomu, kto toto procesné bremeno (bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno) neunesie. Preto ak strana v spore neunesie procesné bremeno, nie je v spore úspešná.

25. Vzhľadom na uvedené súd určil náhradu mzdy žalobcu za obdobie od 13.10.2014 do 13.10.2017
t.j. za obdobie 36 mesiacov.

26. Pri určení výšky náhrady mzdy súd vychádza z ustanovenia § 134 Zákonníka práce, ktoré upravuje

postup určenia priemerného zárobku, kedy pri výpočte sa vychádza z hrubej mzdy zúčtovanej na výplatu
v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

27. V danom prípade však bol žalobca u žalovaného zamestnaný ako pedagogický zamestnanec
v súlade so zákonom č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo

verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca teda pracoval ako zamestnanec
pri výkone práce vo verejnom záujme a odmeňovanie týchto zamestnancov upravuje uvedený zákon.
Podľa § 29 ods. 4 tohto zákona sa v danom prípade pri výpočte náhrady mzdy nepoužije ustanovenie
§ 134 a 135 Zákonníka práce.

28. Z uvedeného dôvodu súd pri určení výšky náhrady mzdy za jednotlivé mesiace nevychádzal z
priemerného zárobku zisťovaného zo mzdy zúčtovanej na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia
odpracovaného v rozhodujúcom období podľa § 134 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ale v súlade s § 29
ods. 2 zákona č. 553/2003 Z.z. vychádzal z funkčného platu podľa § 4 ods. 4 až 6 uvedeného zákona
priznaného žalobcovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie, t.j. za mesiace, za ktoré súd žalobcovi

priznal náhradu mzdy.

29. Súd teda pri určení výšky náhrady mzdy vychádzal z funkčného platu žalobcu, ktorý je nutné
považovať v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 553/2003 Z.z. za priemerný zárobokžalobcu. Z listinných dôkazov bolo zistené, že funkčný plat žalobcu sa za obdobie, za ktoré mu patrí
náhrada mzdy zvyšoval. Tieto zmeny spočívajúce vo zvýšení platu žalobcu sa podľa názoru súdu musia
prejaviť aj pri výpočte náhrady mzdy. Ak by totiž pri výpočte sa vychádzalo len z prvého rozhodujúceho

obdobia resp. funkčného platu na začiatku tohto obdobia, bez zohľadnenia nasledujúcich zvýšení
náhrada priznaná žalobcovi za celé obdobie by bola nepochybne nižšia.

30. Náhrada mzdy, ako bolo uvedené, patrí žalobcovi za obdobie od 13.10.2014 do 13.10.2017.

31. V období od 1.1.2014 do 31.12.2014 funkčný plat žalobcu bol 890,- Eur. Za mesiac október 2014
patrí žalobcovi náhrada mzdy vo výške 545,48 Eur t.j. 890,- Eur delene 31 dní v uvedenom mesiaci
krát 19 dní od 13.10.2014 do konca mesiaca. Ďalej žalobcovi patrí náhrada za mesiace november a
december 2014 po 890,- Eur.

32. Za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 funkčný plat žalobcu predstavoval 935,- Eur mesačne, t.j.

za uvedené obdobie ide o 935,- Eur krát 12 mesiacov.

33. Za obdobie od 1.1.2016 do 31.8.2016 funkčný plat žalobcu predstavoval 972,- Eur mesačne, t.j.
za uvedené obdobie ide o 972,- Eur krát 8 mesiacov.

34. Za obdobie od 1.9.2016 do 31.8.2017 funkčný plat žalobcu predstavoval 1 030,50 Eur mesačne,
t.j. za uvedené obdobie ide o 1 030,50 Eur krát 12 mesiacov.

35. Za obdobie od 1.9.2017 do 13.10.2017 funkčný plat žalobcu predstavoval 1 093,-Eur mesačne, t.j.
za uvedené obdobie ide o sumu 1 093,- Eur za mesiac september 2017 a sumu 423,10 Eur t.j. 1 093,-

Eur delene 3 dní v uvedenom mesiaci krát 12 dní od začiatku mesiaca do 13.10.2017.

36. Spolu náhrada mzdy žalobcu činí 35 203,58 Eur brutto. Od uvedenej sumy bola odpočítaná
suma 4 024,20 Eur, ktorá predstavuje vyplatené nemocenské dávky žalobcovi a suma 4 675,- Eur, ktorá
predstavuje žalobcovi vyplatené odstupné. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi náhradu mzdy

vo výške 26 504,38 Eur brutto.

37. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

38. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

39. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

40. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

41. Súd považoval za dôvodný aj nárok žalobcu na úrok z omeškania z priznanej náhrady mzdy,
pričom poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 460/2017 zo dňa 4.7.2017, podľa

ktorého zamestnávateľ, ktorý sa dostane do omeškania s peňažným plnením voči zamestnancovi je
povinný platiť od vzniku omeškania zákonné úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Zamestnávateľ sa dostáva do omeškania s
vyplatením jednotlivých mesačných náhrad mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru márnym

uplynutím výplatného termínu v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, z čoho vyplýva, že nasledujúcim
dňom vzniká zamestnancovi právo na úrok z omeškania príslušnej sumy náhrady mzdy.42. Keďže žalovaný neuhradil žalobcovi náhradu mzdy, dostal sa do omeškania. Povinnosť
zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru
a s tým súvisiaca splatnosť náhrady mzdy, ako vyplýva z vyššie uvedeného, nevzniká až súdnym

rozhodnutím, ale do omeškania sa zamestnávateľ dostáva dňom nasledujúcim po splatnosti mzdy. V
zmysle § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do
konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Úrok z omeškania bol preto žalobcovi priznaný od prvého
dňa v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom mu vznikol nárok na náhradu mzdy.

43. Výška úrokov bola určená podľa citovaného ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
Úroková sadzba ECB bola od 10.9.2014 do 15.3.2016 0,05 % plus 5 percentuálnych bodov čo je 5,05%,
ročne a od 16.3.2016 po súčasnosť 0,00% plus 5 percentuálnych bodov čo je 5 % ročne.

44. Žalovaný vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie
úroku z omeškania. Úroky z omeškania sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, pričom

právo na zaplatenie úroku z omeškania je právom, ktoré sa premlčuje za každý deň samostatne. Návrh
napriznanieúrokovzomeškaniažalobcauplatnildňa25.2.2020.Zuvedenéhovyplýva,ženárokžalobcu
na zaplatenie úroku z omeškania je dôvodný len od 25.2.2017. Dovtedy uplatnený nárok na úroky z
omeškania je premlčaný a preto v tejto časti t.j. v časti priznania úrokov z omeškania za obdobie do
25.2.2017 súd žalobu zamietol.

45. Vzhľadom na uvedené bol žalobcovi priznaný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
6 790,28 Eur od 25.2.2017 do zaplatenia. Uvedená suma pozostáva z náhrady mzdy za obdobie od
13.10.2014 do 1.3.2016 (zmena výšky úrokovej sadzby) t.j. za október 2014 vo výške 545,48 Eur plus
november a december 2014 po 890,- Eur plus za rok 2015 vo výške 935,- Eur krát 12 mesiacov plus

január a február 2016 po 972,- Eur t.j. 15 489,48 Eur mínus nemocenské dávky 4 024,20 Eur mínus
odstupné 4 675,-Eur, keďže tieto boli žalobcovi vyplatené v roku 2014 a 2015.

46. Ďalej žalobca má nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10 984,50 Eur od
25.2.2017 do zaplatenia. Uvedená suma pozostáva z náhrady mzdy za mesiace február až august 2016

vo výške po 972,- Eur krát 7 mesiacov plus september 2016 až január 2017 vo výške po 1 030,50 Eur
krát 5 mesiacov t.j. 10 984,50 Eur.

47. Od 1.3.2017 má žalobca nárok na úrok z omeškania z náhrady mzdy za jednotlivé mesiace tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

48. Súd priznal mzdový nárok žalobcu v hrubej mzde, z ktorej žalovaný vykoná odvody odpočítaním
súm poistného na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, príspevku
na poistenie v nezamestnanosti, príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie a preddavku na daň z

príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci,
za ktorý sa tento čistý funkčný plat zisťuje a žalobcovi vyplatí čistú mzdu vrátane úrokov z omeškania z
čistej mzdy. Priznanie náhrady mzdy vyčíslenej v hrubom vyplýva zo skutočnosti, že priemerný zárobok
(funkčný plat) sa zisťuje z hrubej mzdy (platu) zamestnanca.

49. Podľa § 232 ods. 2, 3 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť,
rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu.

50. Poukazujúc na výšku sumy priznanej žalobcovi súd určil žalovanému na plnenie lehotu 60 dní.

51. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.53. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

55. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení. V konaní o určenie neplatnosti

výpovede a o súvisiacom výroku, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá naďalej, bol žalobca v
plnom rozsahu úspešný. V konaní o zaplatenie náhrady mzdy bola žalobcovi priznaná náhrada mzdy
v sume 26 504,38 Eur brutto s príslušenstvom. Žalobca aj v tomto prípade bol plne procesne úspešný
podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pretože mal plný úspech čo do základu uplatneného
nároku na náhradu mzdy a súčasne výška plnenia závisela výlučne od úvahy súdu. Súd preto priznal
žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov bude rozhodnuté po

nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového
poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.