Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/169/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113220701
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113220701.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: W. J., nar. X.X.XXXX, bytom v N., B.
X, právne zastúpeného JUDr. Jurajom Špirkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 19, proti
žalovanému: W. O., nar. X.XX.XXXX, bytom v Y., I.. M.. W. XX, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom
Lukáčom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 19, o zaplatenie 1.696,10 Eur s príslušenstvom, o

odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 13C/251/2013 - 148 zo dňa 8.4.2016 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e sa rozsudok a vec sa v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol a
žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému na účet právneho zástupcu žalovaného trovy konania
vo výške 215,78 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal náhrady
škody. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 16.7.2011 v podvečerných hodinách si žalovaný dostatočne
nezabezpečil svojich dvoch psov, ktorých mal na dvore rodinného domu svojho nebohého otca v obci
G., ktorí ušli a po tom čo prekonali oplotenie areálu farmy žalobcu v obci Z. B., roztrhali zvieratá žalobcu
v hodnote 1 696,10 eur. Na mieste sa zbehlo viacero občanov z obce Z. B., ktorí dosvedčili, že sa jedná
o psov W. O..

V danom prípade súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by škoda bola spôsobená porušením
akejkoľvek povinnosti zo strany žalovaného. Totožnosť psov, resp. vzťah medzi psami, ktorými bola
škoda spôsobená, a ich súvislosť so žalovaným, i vzhľadom na rozdielne, protirečivé a nepresné
výpovede svedkov v konaní preukázaná nebola. Je zrejmé, že nestačí len možnosť, že škodu spôsobili
psy žalovaného, ale pre zodpovednosť žalovaného a unesenie s tým súvisiaceho bremena tvrdenia a
úspech žalobcu v konaní by muselo byť preukázané (s vysokou mierou pravdepodobnosti hraničiacou s

praktickouistotou),žeškodabolaspôsobenápsamivdržbežalovaného,čovšakvtomtoprípadenebolo.
Bez významu nie je ani tá skutočnosť, že v konaní tiež nebolo preukázané, že psy na pozemku staršieho
pána O., ktoré mali škodu spôsobiť, i vzhľadom na smrť vlastníka tohto pozemku, či práve preto, by boli
v zmysle ust. § 7 ods. 1 písm. f) zák. č. 282/2002 Z.z. psami v držbe žalovaného, za ktoré by žalovaný
zodpovedal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní opätovne
poukázal na výpovede svedkov preukazujúce, že išlo o psy žalovaného. Namietal, že súd nechal bez
povšimnutia správu o výsledku objasňovania priestupku z OO PZ vo O. O. ako aj fotodokumentáciu.
Uviedol, že súd neúplne zistil skutkový stav a odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Napadnutý
rozsudok považuje za neodôvodnený a arbitrárny. Navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil napadnutý

rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. zmenil a žalobe vyhovel.3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné.

5. Súd prvej inštancie spochybnil výpoveď svedkyne W. K.. Uviedol, že jej výpoveď môže byť ovplyvnená
subjektívne aj negatívnym vzťahom k žalovanému, a že svedkyňa psov pred tým videla živých iba raz
zo vzdialenosti 6 - 7 metrov.
Súd prvej inštancie nebral do úvahy skoršiu výpoveď W. K., ktorú podala v priestupkovom konaní, kde
bez akýchkoľvek pochybností uviedla, že ide o psy žalovaného (č.l. 16 spisu).
Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie o negatívnom vzťahu svedkyne k žalovanému odvolací súd

poznamenáva, že nebolo preukázané, že by medzi svedkyňou a žalovaným boli vážne a dlhotrvajúce
spory, kvôli ktorým by svedkyňa mala zrejmý záujem poškodiť žalovanému. Ako uviedla svedkyňa,
ohľadom majetku tam boli bežné konflikty, nič vážne sa neriešilo. Navyše z výpovede svedkyne vyplýva,
že aj keď medzi nimi boli konflikty, nešlo o žiadne konkrétne vlastnícke práva svedkyne, o ktoré by ju
žalovaný pripravil (ako uviedla svedkyňa: „...pán O. chcel majetky po manželke, preto prišiel do rodiny“).

6. Z výpovede svedka F. Q., ktorý pri výpovedi v rámci objasňovania priestupku aj na súdnom
pojednávaní vypovedal zhodne, že išlo o psy žalovaného, si súd prvej inštancie osvojil najmä jeho
vyjadrenie, že pripúšťa aj skutočnosť, že by mohlo ísť o iné psy. Na opätovné zdôraznenie toho, že
svedkovi sa javilo, že to boli psy žalovaného, súd prvej inštancie už neprihliadol.

7.Zodôvodneniasúduprvejinštancieniejezrejmé,akosasúdvysporiadalsrozdielnosťamivovýpovedi
svedkov na súdnom pojednávaní a ich skoršími výpoveďami pri vyšetrovaní priestupku.

8. Vo výpovedi zo dňa 29.7.2011 (č.l. 13 spisu) svedkyňa K. I. uviedla, že psy s určitosťou patria W. O.,

nakoľko ich videla na jeho pozemku a aj celý deň sa túlali po obci a blízkom okolí.
Na pojednávaní dňa 8.4.2016 (č.l. 140) svedkyňa uviedla, že vtedy psov nijako nepoznala, niekto hovoril,
že sú to psy pána O..

9. Svedkyňa W. N. vo výpovedi zo dňa 7.9.2011 (č.l. 9 spisu OO PZ Veľký Šariš) uviedla, že nevedela

s určitosťou určiť, či sa naozaj jedná o psov p. O..
Na pojednávaní dňa 10.11.2015 (č.l. 110) svedkyňa, s odstupom 4 rokov, už jednoznačne tvrdila, že
nešlo o psov žalovaného.

10. Rovnako nie je zrejmé, či a ako súd prvej inštancie vzal do úvahy a vysporiadal sa s výpoveďami

ďalších svedkov pri objasňovaní priestupku, a to V. O. a W. O..

11. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako súd hodnotil výpovede svedkov W. N. a K.
W., najmä ako vyhodnotil priateľský vzťah svedkyne K. W. k otcovi žalovaného (o to viac, ak prihliadal
na možné subjektívne ovplyvnenie u svedkyne W. K.).

12. Odvolací súd poznamenáva, že výpovede svedkov tesne po tom, čo vnímali určitú skutočnosť
sa javia dôveryhodnejšie ako neskoršie výpovede, nakoľko schopnosť svedkov vybaviť si detaily s
odstupom času výrazne slabne, a na zapamätané informácie pôsobí množstvo faktorov, ktoré môžu
zapamätané informácie skresliť.

13. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP, resp. v čase vydania rozhodnutia ust.
§ 157 O.s.p. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia.
Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

14. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumentystrán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. v
znení účinnom do 30.06.2016.

15. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje

spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd

v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní
o veci samej.

16. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k

nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

17. Keďže nedostatočne zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup
súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia

§ 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

18. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude vysporiadať sa so všetkými výpoveďami svedkov, a
to aj tými ktoré boli podané v rámci objasňovania priestupku. Súd prvej inštancie svoje závery odôvodní

v súlade s ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. tak, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé.
Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá
logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu
totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu
vylúčenéhosporu,ktorávyžaduje,ževtomistomčaseazatýchistýchpodmienoknemôžezároveňplatiť

nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení
musí byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie
bolo dostatočne odôvodnené. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho
dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení,
súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých

zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu
dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva. Tak napr. pri svedeckej
výpovedi sudca hodnotí najprv všeobecne vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok
vzťah k účastníkom a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, a ďalej vzhľadom
na okolnosti, ktoré sprevádzali jeho vnímanie určitých skutočností, vzhľadom na spôsob reprodukcie

týchto skutočností, na chovanie pri výpovedi a pod. Poznatky, ktoré získa týmto hodnotením obsahu
svedeckej výpovede, potom sudca porovná s poznatkami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných
dôkazov, a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod.
Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností,
ktorýjepodkladomprezáverotom,čiadoakejmieryúčastníksplnilsvojupovinnosťpreukázaťskutkové

tvrdenia.

19. Súd prvej inštancie opätovne vyhodnotí dokazovanie v naznačenom smere a v komparácii dôkazov,
svedeckých výpovedí v priestupkovom konaní a svedeckých výpovedí v konaní pred súdom prvej
inštancie tak, aby bolo odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie presvedčivé a spĺňalo tak

predpoklad upravený v ust. § 220 ods. 2 CSP.
20. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).