Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Zuzana Čisovská

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/330/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112233268
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:7112233268.25

Uznesenie

Okresný súd Košice I vo veci žalobcu: S. K., J.. X.XX.XXXX, G. I. Š. G. XXX, zastúpeného: JUDr. Natália
Palotášová, bytom tamtiež, proti žalovanému: Z.. Z. Č.Q., J.. X.X.XXXX, L. O. XX.X.XXXX, J. G. I. H.,
J. X, v konaní o zrušenie rozhodcovských rozsudkov takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.12.2012 v spojení so zmenou petitu žaloby, pripustenou uznesením
č.k.19C 330/2012-632 zo dňa 15.5.2019 domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok zo dňa
7.5.2007 sp.zn. RKCb/1/2007 a rozhodcovský rozsudok zo dňa 7.5.2007 bez spisovej značky.
2. Žalobca označil osobu žalovaného na základe tej skutočnosti, že vo vyššie označených

rozhodcovských rozsudkoch vystupoval v postavení rozhodcu v rozhodcovskom konaní.
3. Žalovaný v priebehu konania, dňa XX.X.XXXX zomrel, čo mal súd za preukázané z úmrtného listu a
dedičského spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. 24D/59/2918, Dnot/35/2018.
4. Žalobca na základe uvedenej skutočnosti (úmrtie žalovaného) viacerými podaniami (zo dňa
22.8.2018, 2.1.2019, 11.9.2019, 17.9.2019) žiadal, aby súd konanie zastavil s poukazom na nedostatok
procesnejpodmienkykonania,vzhľadomktomu,žepredmettohtokonanianemácharaktermajetkového

sporu, ani sporu o finančnom zadosťučinení, pričom práva a povinnosti vyplývajúce z funkcie rozhodcu v
rozhodcovskom konaní neprechádzajú na dedičov žalovaného. Žalobca následne, dňa 5.12.2019 podal
ústavnú sťažnosť na Ústavnom súde SR, v ktorej okrem iného tiež žiadal, aby ústavný súd konanie
vedené na všeobecnom súde zastavil.

5. Súd sa s návrhom žalobcu na zastavenie konania nestotožnil a uznesením č.k.19C 330/2012 zo dňa

24.7.2018 rozhodol o tom, že v konaní bude pokračovať s dedičkou nebohého žalovaného Z..H. Č..
6. Podľa ust. § 61 zákona č.160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku (ďalej len „CSP), procesnú
subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
7. Podľa ust. § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
8. Podľa ust. § 63 ods.1 ods.2 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne
skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V

konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s
dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo
povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
9. V predmetnej veci žalovaný zomrel a teda, stratil spôsobilosť byť účastníkom konania resp. stranou
sporu skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo. Vychádzajúc z ust. § 63 CSP bolo preto povinnosťou
súdu vysporiadať sa s otázkou, aká je povaha prejednávaného sporu a teda, či povinnosť, vyplývajúca

z nároku, uplatneného žalobou, prešla v dôsledku smrti žalovaného na jeho právnych nástupcov titulomdedenia podľa ust. § 460 Občianskeho zákonníka, t.j. či má konanie prerušiť, či v ňom môže pokračovať
s právnymi nástupcami alebo či má konanie zastaviť.
10. Žalobca sa v predmetnom spore domáhal zrušenia rozhodcovských rozsudkov, vydaných v

rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v ktorých rozhodoval
a rozsudky vydal žalovaný vo funkcii rozhodcu. Zo skutkových okolností žaloby je zrejmé, že žalobca
tvrdil, že rozhodcovské konanie na základe viacerých okolností prebehlo v rozpore so zákonom.
11. Podľa ust. § 10 ods.1 písm.e/ cit. zákona o rozhodcovskom konaní, funkcia rozhodcu zaniká smrťou
rozhodcu.

12. Súd vychádzajúc z povahy uplatneného nároku dospel k záveru, že niet pochýb o tom, že
predmetom konania nie je tzv. majetkový spor. Majetok predstavujú aktíva a pasíva oceniteľné peniazmi.
Majetkovými spormi sú spory, ktorých predmetom je subjektívne právo oceniteľné alebo vyjadriteľné
v peniazoch, vrátane určovacích sporov, ktorých predmetom však tiež musí byť peniazmi oceniteľné
súkromnésubjektívneprávosporovýchstrán(napr.určenievlastníckehoprávakveci).Žalobaozrušenie
rozhodcovských rozsudkov takúto povahu nemá.

13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd ( v novom obsadení - po zmene zákonného sudcu
uskutočnenej v súlade s rozvrhom práce) prehodnotil pôvodný právny názor a dospel k záveru, že v
danej veci bráni ďalšiemu pokračovaniu konania v dôsledku smrti žalovaného charakter uplatneného
nároku, ktorý z hľadiska predmetu konania nie je majetkovým sporom a z tohto dôvodu nemožno v
konaní pokračovať s dedičkou žalovaného, ale je nutné konanie zastaviť.

14. Súd v tejto súvislosti už len na okraj dodáva, že pokiaľ súd pôvodne pri svojom hodnotení charakteru
predmetu sporu vychádzal z iného názoru a teda, že časť uplatneného nároku má povahu majetkového
sporu, v ktorom je možné pokračovať s právnym nástupcom žalovaného, mal potom prihliadnuť na
dispozičné oprávnenia žalobcu ako pána sporu (dominus litis), t.j. na jeho právo disponovať žalobou,
medzi ktoré patrí aj právo žalobu vziať späť a ktorý žiadal celé konanie zastaviť.

15. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Podľa ust. § 256 ods.1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.
17. V danej veci nastala špecifická procesná situácia (smrť žalovaného bez právneho nástupcu),

dôsledkom ktorej bolo, že konanie musel súd ex offo zastaviť. V takejto situácii nemožno pričítať
procesné zavinenie ani jednej zo strán. Vzhľadom na absenciu žalovanej strany zároveň nie je možné
rozhodnúť ani o jej nároku na náhradu trov konania. Preto súd vyslovil, že žalobcovi nárok na náhradu
trov konania proti žalovanému nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde,
proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.