Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžr/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200527
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Fúrová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:7014200527.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej

a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: Spoločné
urbárske lesy Richnava, pozemkové spoločenstvo, so sídlom Richnava 269, 053 51 Richnava, IČO: 35
550 830, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., advokátom so sídlom kancelárie Južná
trieda č. 1, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresnému úradu Košice, odboru opravných prostriedkov,
referátu pôdohospodárstva, so sídlom Komenského č. 52, 040 01 Košice, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP4-2014/00062 z 26. februára 2014 a o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/60/2014-29 z 10. marca 2016 v znení

opravného uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/60/2014-62 z 27. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/60/2014-29 z 10. marca
2016 v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/60/2014-62 z 27. januára 2020
p o t v r d z u j e .

Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 6S/60/2014-29 z 10. marca 2016 v
znení opravného uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/60/2014-62 z 27. januára 2020 podľa §
250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP4-2014/00062
z 26. februára 2014, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Spišská Nová Ves sp. zn. A/2012/00021-162, ev. č.

A/2012/002345 z 22. októbra 2012, ktorým tento schválil všeobecné zásady funkčného usporiadania
územia k. ú. Richnava v zmysle § 10 ods. 6 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pozemkových úpravách“).

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žaloba je písaná formálne, neuvádza ktoré konkrétne
zákony boli porušené a s konkrétne ktorou právnou úpravou a judikatúrou súdov je preskúmavané

rozhodnutie žalovaného rozporné. Krajský súd považoval rozhodnutie žalovaného za náležite
odôvodnené. Rovnako, ako bolo uložené v zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
6S/22/2013-38zo7.novembra2013,sažalovanývodôvodnenísvojhorozhodnutiaosobitnevysporiadal
s každou námietkou toho ktorého odvolateľa a tiež žalovaný sa vysporiadal s námietkami, ktoré boliuvedené v skoršej žalobe, t. j. z 10. februára 2013. Krajský súd dospel k záveru, že prvostupňový
správny orgán, ale aj žalovaný v danom prípade postupoval v súlade citovaným ustanovením § 10
zákona o pozemkových úpravách. Krajský súd uzavrel, že námietka žalobcu, že správne orgány hrubým

spôsobom porušili hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia a že rozhodnutie je nepreskúmateľné
anezákonnéprezásadnérozporysplatnouprávnouúpravou,niejeopodstatnenáprejejnekonkrétnosť.

Nad rámec uvedeného krajský súd uviedol, že konanie o pozemkových úpravách k. ú. W. prebieha od
roku 2009 a žalovaný pri rozhodovaní vychádzal z podkladov, ktoré sú súčasťou rozsiahleho spisového

materiálu, týkajúceho sa projektu pozemkových úprav. K námietkam odvolateľov bolo možné zaujať
stanovisko vychádzajúce z písomných podkladov, ako aj použitím citácií niektorých častí z týchto
písomných podkladov. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia v prvej časti sa žalovaný vyjadruje ku
všetkým uvedeným námietkam v jednotlivých odvolaniach a v ďalšej časti k námietkam uvedeným v
žalobe. Pri vyjadrení k jednotlivým námietkam vychádzal zo skutkového stavu, ako aj z podkladov
nachádzajúcich sa v spise prvostupňového správneho orgánu. Žalobca v žalobe uvádza, že konanie

o pozemkových úpravách sa riadi platnou právnou úpravou, avšak neobsahuje dôkazy o riešeniach a
o zmenách, ktoré by boli vykonávané kvalifikovaným právnym spôsobom, že predmetné rozhodnutie
ako celok nebolo doposiaľ zákonným spôsobom zverejnené a taktiež napadá spôsob doručovania
všetkým účastníkom konania, ako aj konanie so všetkými účastníkmi; k čomu krajský súd uviedol, že
žalovaný v priebehu prípravného konania prerokoval dôvody pozemkových úprav, obvod pozemkových

úprav a vyňatie pozemkov z pozemkových úprav dotknutými orgánmi, medzi nimi aj so Spoločnými
urbárskymi lesmi W., pozemkové spoločenstvo. Správny orgán nariadil pozemkové úpravy v k. ú. W.
rozhodnutím č.: A/2019/00178-8 zo 16. marca 2009, pričom, rozhodnutie o nariadení pozemkových
úprav nie je konečným rozhodnutím vo vzťahu k stanovenej hranici obvodu pozemkových úprav v tom
zmysle, že obvod pozemkových úprav v nariadení sa môže zmeniť v etape prešetrovania, zamerania a

zobrazenia obvodu pozemkových úprav v súlade s § 9 ods. 1 písm. a) zákona o pozemkových úpravách.
V prípravnom konaní bol určený obvod pozemkových úprav a pôvodný pozemok s parcelným číslom
č. 90300 (lokalita tzv. „rómskej osady“) bol z obvodu pozemkových úprav vyňatý. Pri prešetrovaní a
zobrazení hranice obvodu pozemkových úprav bol tento pozemok zaradený do obvodu pozemkových
úprav vzhľadom na to, že to bolo účelné pre vytvorenie súvislého mapového diela v súlade s § 4 ods.

4 zákona o pozemkových úpravách z dôvodu, že sa jedná o pozemky, ktoré svoju polohu, vlastníctvo
a tvar nemenia.

K námietkam procesného charakteru krajský súd uviedol, že zákonné podmienky doručovania
rozhodnutí v rámci konania o pozemkových úpravách boli zo strany správneho orgánu v plnom rozsahu

splnené. Pokiaľ ide o doručenie rozhodnutia o nariadení pozemkových úprav, toto bolo oznámené
verejnou vyhláškou. Register pôvodného stavu v súlade s § 10 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách
bol zverejnený v obci, doručený združeniu účastníkov pozemkových úprav, ako aj doručený každému
účastníkovi, ktorého pobyt bol známy. Pokiaľ ide o doručenie rozhodnutia o schválení všeobecných
zásad funkčného usporiadania územia (VZFUÚ), toto bolo v zmysle § 10 ods. 6 zákona o pozemkových

úpravách doručené verejnou vyhláškou na obci a zároveň na tabuli správneho orgánu. Zverejnené bolo
samotné rozhodnutie sp: A/2012/00021-162 z 22. októbra 2012 a elaborát textovej časti VZFUÚ a CD
nosič. Rozhodnutie o odvolaní proti prvostupňovému správnemu orgánu bolo doručené účastníkom
konania, ktorí odvolanie podali, obci ako účastníkovi konania, SPF, ktoré v tomto konaní zastupuje
neznámych účastníkov a účastníkov s neznámym pobytom vlastniacich poľnohospodársku pôdu, Lesy

SR, š. p. OZ Prešov, ktorí zastupujú neznámych vlastníkov a neznámych vlastníkov s neznámym
pobytom vlastniacich lesné pozemky a Združeniu účastníkov pozemkových úprav, ktoré zastupuje
všetkých známych vlastníkov v tomto konaní. Zoznam pozemkov podliehajúcim pozemkovým úpravám,
t. j. hranice obvodu pozemkových úprav, ako aj pozemky, ktoré majú byť vyňaté z obvodu pozemkových
úprav, bol súčasťou rozhodnutia o nariadení pozemkových úprav.

Krajský súd ďalej uviedol, že pozemkové úpravy v k. ú. W. boli nariadené predovšetkým z dôvodu
vysokej rozdrobenosti pozemkov, veľkého počtu spoluvlastníckych vzťahov, nízkej aktuálnosti operátu
KN, neprístupnosti pozemkov a nízkeho stupňa ekologickej stability. V rámci konania o pozemkových
úpravách správny orgán nie je kompetentný riešiť neoprávnené využívanie poľnohospodárskych, resp.

lesných nehnuteľností inými osobami, konkrétne lokalitu tzv. „rómskej osady“. Táto lokalita bola do
obvodu pozemkových úprav zahrnutá na základe zasadnutia komisie zriadenej za účelom zisťovania
a určenia priebehu hranice obvodu pozemkových úprav z dôvodu uvedeného v § 4 ods. 4 zákona o
pozemkových úpravách s tým, že to bolo účelné pre vytvorenie súvislého mapového dielu, pričom sajedná o pozemky, ktorých poloha, vlastníctvo a tvar sa v rámci konania o pozemkových úpravách nebude
meniť.

Záverom krajský súd uviedol, že žalovaný bol viazaný právny názorom vysloveným Krajským súdom v
Košiciach v rozsudku sp. zn. 6S/22/2013-38 zo 7. novembra 2013 a mal rozhodnúť jedným rozhodnutím
o odvolaniach oboch odvolateľov a zároveň sa mal vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v
odvolaniach oboch odvolateľov, ako aj s námietkami obsiahnutými v žalobe. V odôvodnení rozhodnutia,
ktoré je predmetom preskúmavania na základe žaloby žalobcu sa zaoberal všetkými odvolacími

námietkami oboch odvolateľov, námietkami uvedenými v žalobe a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil,
zaoberal sa skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením veci. Žalobca v žalobe uvádza, že správny
orgán hrubým spôsobom porušil hmotnoprávne i procesnoprávne ustanovenia, a preto jeho rozhodnutie
jenepreskúmateľné,nezákonnéprezásadnérozporysplatnouprávnouúpravouacitovanoujudikatúrou
súdov,kčomukrajskýsúduviedol,žežalobcaanivjednomprípadenepoukázal,ktoráčasťnapadnutého
rozhodnutia je v rozpore s nejakou hmotnoprávnou alebo procesnoprávnou normou, podľa ktorej bolo

napadnuté rozhodnutie vydané. Uviedol iba všeobecné citácie súdov, pričom konkrétne nepoukázal,
ktoré ustanovenia zákona správny orgán v tomto konaní porušil. Krajský súd mal za to, že konanie
o pozemkových úpravách v k. ú. Richnava prebiehalo v súlade so všeobecne záväznými právnymi
normami upravujúcimi konanie o pozemkových úpravách, ako aj v súlade so Správnym poriadkom a
v súlade so Zmluvou o dielo č. 22/KE/2009, vrátane jej dodatkov. Zároveň poukázal na skutočnosť,

že konanie o pozemkových úpravách je špecifickým konaním s veľkým počtom účastníkov konania,
prebiehajúce v niekoľkých etapách, podklady ktorého sú zabezpečované prostredníctvom odborne
spôsobilých osôb majúcich oprávnenie na projektovanie pozemkových úprav. Vzhľadom na špecifickosť
tohto konania zákon v značnom rozsahu upravuje aj procesný postup správneho orgánu, napr. okruh
účastníkov konania, ich postavenie, spôsob doručovania jednotlivých rozhodnutí a písomností.

O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi nepriznal právo na
náhradu trov konania, lebo v konaní úspešný nebol a žalovaný nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm. f)

O.s.p. včas odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V dôvodoch odvolania, ktoré sú zhodné so žalobnými
dôvodmi, namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovanými správnymi orgánmi, porušenie jeho
procesných práv - práva oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia žalovaného. V pokračovaní odvolania namietal odôvodnenie rozhodnutie krajského súdu,

ktoré považoval za nedostatočné, keď tento sa opomenul vysporiadať s nedostatkami identifikovanými
Krajským súdom v Košiciach v rozsudku sp. zn. 6S/22/2013-38 zo 7. novembra 2013, ktoré neboli
žalovaným odstránené a s ktorými sa krajský súd v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že krajský súd dostatočne zistil skutkový stav

veci, na základe vykonaných a predložených dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
rozsudok krajského súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, krajský súd sa dostatočne
vysporiadal so všetkými žalobnými námietkami žalobcu smerujúcimi k procesnému postupu a aplikácii
hmotnoprávnych ustanovení právnych noriem správnymi orgánmi, odôvodnenie rozsudku krajského
súdu jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s

predmetom konania, odôvodnenie rozsudku je dostatočné a rozsudok krajského súdu nevykazuje znaky
nepreskúmateľnosti, či nezrozumiteľnosti; a zotrval na dôvodoch, ktoré uviedol aj vo vyjadrení z 11.
augusta 2014.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) ako súd odvolací (§

246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie,
ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) v rozsahu
dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je vecne
správny. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety
prvej O.s.p., s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.. Rozsudok
bol verejne vyhlásený 28. mája 2020 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené

záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 a 2 O.s.p.).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia
a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
piatejčastidruhejhlavyObčianskehosúdnehoporiadkujeposudzovať,čisprávnyorgánvecnepríslušný
nakonaniesizadovážildostatokskutkovýchpodkladovprevydanierozhodnutia,čizistilvoveciskutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie

správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase
vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.). Preto v správnom súdnictve
súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na

preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§
250i ods. 1 veta druhá O.s.p.). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového
ani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu
dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné
orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a

procesnoprávne predpisy, t. j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s
prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.

Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne
uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených

zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Odvolací súd konštatuje, že krajský súd sa vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj
právne závery, ktoré náležite a podrobne aj odôvodnil, a s týmito sa odvolací súd v zmysle ust. § 219
ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožnil a považuje ich za vlastné. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti
rozsudku odvolací súd dodáva:

Predmetom prieskumu je v poradí druhé rozhodnutie žalovaného, ktoré bolo vydané po tom, čo jeho
prvé rozhodnutia boli rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/22/2013-38 zo 7. novembra
2013 zrušené. V rámci odôvodnenia zrušujúceho rozsudku krajský súd identifikoval závažné procesné
pochybenia spočívajúce v skutočnosti, že žalovaný vydal v rámci odvolacieho konania dve rozhodnutia
- vo vzťahu ku každému z odvolateľov a zároveň, že sa v odôvodnení týchto rozhodnutí dostatočne

nevenoval odvolacím dôvodom.

Z novo vydaného preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný, súc viazaný právnym názorom
vyjadrenom v zrušujúcom rozsudku krajského súdu, odstránil vytýkané nedostatky, pričom sa s
odvolacími dôvodmi oboch odvolateľov podrobne a prehľadne vysporiadal. Spôsob označovania

odvolateľov a citácie odvolacích dôvodov zodpovedajú bežnej rozhodovacej praxi správnych orgánov a
spĺňajú požiadavku určitosti a prehľadnosti.Pokiaľ žalobca namieta procesné pochybenia správneho orgánu v súvislosti s doručovaním, je nutné
nad rámec odôvodnenia krajského súdu poukázať na rozsiahlosť konania o pozemkových úpravách,
celkovú komplexnosť konania a najmä časové hľadisko. Odvolací súd zdôrazňuje, že aj prípadné

pochybenie žalovaného pri doručovaní písomnosti tretej osobe nie je spôsobilé spochybniť správnosť
preskúmavaného rozhodnutia, keď žalobca, ako aktívne vecne legitimovaný subjekt na podanie tejto
žaloby, by nesprávnym doručovaním tretej osobe nebol dotknutý na svojich právach, resp. právom
chránených záujmoch. Žalobca nespochybňoval účinnosť doručenia listín a rozhodnutí vo vzťahu k
svojej osobe. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že je fakticky nemožné vykonať

dielo daného rozsahu k spokojnosti všetkých zúčastnených, pričom ostatní účastníci pozemkových
úprav mali zákonnú možnosť domáhať sa súdneho prieskumu dotknutého rozhodnutia s akcentom na
porušenie ich práv, resp. právom chránených záujmov.

Ako správne poukázal krajský súd, v rámci konania o pozemkových úpravách správny orgán nie
je kompetentný riešiť neoprávnené využívanie poľnohospodárskych, resp. lesných nehnuteľností

inými osobami, konkrétne lokalitu tzv. „rómskej osady“. Dôvod, prečo táto lokalita bola do obvodu
pozemkových úprav zahrnutá, vysvetlil tak žalovaný, ako aj krajský súd, keď uviedol, že lokalita bola
zahrnutá na základe zasadnutia komisie zriadenej za účelom zisťovania a určenia priebehu hranice
obvodu pozemkových úprav z dôvodu uvedeného v § 4 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách s tým,
že to bolo účelné pre vytvorenie súvislého mapového dielu, pričom sa jedná o pozemky, ktorých poloha,

vlastníctvo a tvar sa v rámci konania o pozemkových úpravách nebude meniť. Právo vlastníkov domáhať
sa vypratania nehnuteľnosti týmto nie je dotknuté.

Rovnako je nedôvodná námietka žalobcu, že žalovaný postupoval nesprávne, keď po tom, čo bolo
zrušené jeho skoršie rozhodnutie, nevykonal ďalšie dokazovanie a neumožnil žalobcovi oboznámiť sa

s obsahom spisového materiálu - podkladmi pre vydanie rozhodnutia, keď z odôvodnenia zrušujúceho
rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/22/2013-38 zo 7. novembra 2013 nevyplýva povinnosť
žalovaného dopĺňať dokazovanie, ako ani neboli vytknuté iné vady procesného charakteru vo vzťahu
k povinnosti umožniť žalobcovi oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia. Žalovaný postupoval plne v
medziach a podľa pokynov zrušujúceho rozsudku, keď vydal nové rozhodnutie, čím odstránil nedostatok

zmätočnosti, tzn. vydané dve rozhodnutia - vo vzťahu ku každému z odvolateľov; a nedostatok
nepreskúmateľnosti, tzn. vysporiadanie sa s odvolacími dôvodmi.

Žalobné námietky, ako aj odvolacie námietky, žalobcu sa odvolaciemu súdu javia ako prejav
pretrvávajúcej nespokojnosti s rozhodnutím žalovaného, avšak bez materiálneho podkladu.

Preskúmavané rozhodnutie žalovaného je riadne a vyčerpávajúco odôvodnené, je prehľadné a
zrozumiteľné a v správnom konaní nedošlo k takým nedostatkom, ktoré by zásadným spôsobom zasiahli
do práv a právom chráneným záujmom žalobcu. Postup správneho orgánu bol v súlade so zákonom.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu stotožniac sa s

jeho odôvodnením podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že vzhľadom na značný časový odstup od vydania
predmetného rozhodnutia a s tým súvisiace zmeny, ku ktorým v nadväznosti na preskúmavané

rozhodnutie došlo, prípadné zrušenie preskúmavaného rozhodnutia z formálnych dôvodov by bolo
kontraproduktívne a v rozpore so zásadou právnej istoty.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. za použitia § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože

žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok.

Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý
bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť 1.
júla 2016.

Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491
ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa

doterajších predpisov.

V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.