Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. október 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/111/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111238119
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4111238119.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň
JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobkyne: H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Y. XXX/X, XXX XX X., zastúpená JUDr. Ivetou Muzikovou, advokátkou, so sídlom Farská 39, 949 01
Nitra, proti žalovanému: Službyt Nitra, s.r.o., so sídlom Janka Kráľa 122, 949 01 Nitra, IČO: 31447929,
o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 06. júla 2020, č.

k. 15C/4/2014-152, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra uznesením č. k. 15C/4/2014-152 zo dňa 06.07.2020 rozhodol o nároku na
náhradu trov konania tak, že žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného

a odvolacieho konania v rozsah 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 470 ods.2, § 251, § 256 ods.1, § 262
ods.1,2 a § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku ( ďalej CSP).
3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že súd nemusí priznať náhradu trov konania úspešnej
strane alebo strane ktorá nezavinila zastavenie konania len výnimočne. Môže tak urobiť podľa

ustanovenia § 257 CSP a rozhodnúť, že žiadnemu z účastníkov nepriznáva náhradu trov konania.
Ide však o ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady
zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu a je odôvodnené
tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch
viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov

konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú stranu, ktorá by inak mala právo na náhradu
trov konania. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a že sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť aj
náležite odôvodnené. Súd má v danej veci, a to aj s poukazom na právny názor odvolacieho súdu
vyjadrený v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení č.k. 7Co/57/2016-142 zo dňa 31.03.2016, za to, že
prejednávaná vec nemá taký výnimočný charakter, ktorý by vzhľadom na okolnosti veci odôvodňoval

aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol o nároku na náhradu trov
konaniapodľa§256ods.1CSPazdôraznil,žeakdôjdekzastaveniusporovéhokonania,jepovinnosťou
súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na
oboch procesných stranách. V danom prípade žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť bez
uvedenia dôvodu, čím z procesného hľadiska v celom rozsahu zavinila zastavenie konania. Žalobkyňa
do späťvzatia žaloby nepreukázala ani len čiastočne dôvodnosť žaloby, hoci bola už pri podaní žaloby a

v priebehu celého konania zastúpená právnym zástupcom. Súd priznal žalovanému i nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže mal v odvolacom konaní úspech. Pre úplnosť súdprvej inštancie uviedol, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal zavinenie iba z
procesného hľadiska a neposudzoval právo žalobkyne, teda žalobu podľa hmotného práva.
4. Voči uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonnej lehote prostredníctvom právnej

zástupkyne odvolanie a žiadala odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a nepriznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania. V odvolaní uviedla, že pôvodné, odvolacím súdom zrušené,
rozhodnutie súdu prvej inštancie č.k. 15C/4/2014 - 135 zo dňa 12.11.2015, ktorým súd žalovanému
nepriznal náhradu trov konania, považuje za správne. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením
§ 150 OSP, pričom súd správne vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa v predmete konania a

okolnostiach za ktorých k vzniku škody prišlo. Zastáva názor, že aj za teraz účinného ustanovenia §
257 CSP bolo možné rozhodnúť, že žiadnemu z účastníkov súd nepriznáva náhradu trov konania. Ide
o ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za
výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Ďalej uviedla, že súd vo svojom rozhodnutí
nedostatočne skúmal a vyhodnotil dôvody osobitného zreteľa, pričom mal vychádzať z posúdenia
všetkých okolností konkrétnej veci.

5.Žalovaný vovyjadreníkodvolaniužalobkynežiadal,abyodvolacísúduznesenie č.k.15C/4/2014-152
zo dňa 06.07.2020 potvrdil, nakoľko ho považuje za správne, keď žalobkyňa z procesného hľadiska
zavinila zastavenie konania späťvzatím žaloby. Dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých
by súd nemusel priznať náhradu trov konania žalovanému v tomto prípade nie sú dané. Odvolanie
žalobkyne považuje za vágne, v ktorom sa len opakuje odôvodnenie uznesenia č.k. 15C/4/2014-135,

ktoré bolo odvolacím súdom zrušené. Žalobkyňa v odvolaní vôbec nešpecifikuje dôvody hodné
osobitného zreteľa a jej argumentáciu v odvolaní považuje za nejasnú a nedostatočnú. Pokiaľ by
zákonodarcapovažovalužsamotnýpredmetkonania(náhradaškodytitulompádu)zahodnýosobitného
zreteľa, tak by to priamo uviedol ako dôvod, pri ktorom sa neprizná náhrada trov konania žalovanému
napriek jeho úspechu v spore.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalejlen"CSP")pozistení,žeodvolaniebolopodanéoprávnenouosobouvzákonomstanovenejlehote,
preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné,
preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 13.12.2011

domáhala náhrady škody vo výške 2.824,50 eur, pozostávajúcej z bolestného, náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia a účelne vynaložených nákladov spojených s liečením. Nárok si uplatňovala
voči žalovanému v 1. rade: Mesto Nitra so sídlom 94901 Nitra, Štefánikova 60 a žalovanému v 2 .rade:
Službyt s.r.o., Nitra, so sídlom 949 01 Nitra, ul. Janka Kráľa 122. Uznesením č.k. 15C/4/2014-50 zo
dňa 11.03.2014 súd konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil pre späťvzatie žaloby a rozhodol, že

žiadnemu z účastníkov nepriznáva náhradu trov konania. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
26.03.2014. Vo veci samej súd rozhodol rozsudkom č.k. 15C/4/2014-98 zo dňa 18.12.2014, ktorým
zaviazal žalovaného Službyt s.r.o., Nitra, J. Kráľa 122, Nitra zaplatiť žalobkyni sumu 2.530,50 eur a vo
zvyškužalobuzamietol.Otrováchkonaniarozhodoltak,žežalovanéhozaviazalnanáhradutrovkonania
žalobkyni vo výške 948,92 eur. Voči rozsudku podal odvolanie žalovaný a Krajský súd v Nitre uznesením

č.k. 7Co/112/2015 -120 zo dňa 30.06.2015 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti
a vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
8. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu č.k. 7Co/112/2015 -120 zo dňa 30.06.2015 vyplýva,
že odvolací súd v rozhodnutí súdu prvej inštancie vzhliadol viaceré pochybenia a to v nesprávnom
označení žalovaného v žalobe, ktoré označenie súd prvej inštancie pojal i do rozsudku, ako aj v závere

súdu o výlučnej zodpovednosti žalovaného ako právnickej osoby, ktorá nie je vlastníkom budovy, ale
ktorámásnímuzavretúkomisionárskuzmluvu,ktorýzáverpovažujezapredčasnýaposúdeniepasívnej
legitimácie žalovaného za nepresvedčivé a nezrozumiteľné. Ďalej poukázal i na to, že skutkový stav
a jeho zhodnotenie súdom prvej inštancie nepovažuje za správny a nemožno na základe neho nad
všetky pochybnosti konštatovať porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti osoby zodpovedajúcej za

stav podlahy v budove v mieste prístupnom verejnosti. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že je potrebné najskôr zosúladiť označenie žalovaného podľa
zápisu v obchodnom registri, následne opätovne vec prejednať a rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť
skutkovo i právne tak, aby zodpovedalo požiadavke zrozumiteľnosti a presvedčivosti.
9. Po doručení zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu stranám konania žalobkyňa neodstránila

vytýkané pochybenia, ale pred začatím pojednávania dňa 12.11.2015 zobrala žalobu v plnom rozsahu
späť a žiadala konanie zastaviť. Právny zástupca žalovaného so späťvzatím žaloby súhlasil a žiadal
priznať náhradu trov konania. Súd konanie uznesením zo dňa 12.11.2015 č.k. 15C/4/2014 - 135 zastavil
a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 150 ods.1Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.06.2016) konštatujúc, že sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v predmete konania - náhrada škody titulom pádu a v okolnostiach
za ktorých došlo k pádu. Toto rozhodnutie v časti výroku o náhrade trov konania bolo napadnuté

odvolaním zo strany žalovaného a v zastavujúcej časti nadobudlo právoplatnosť dňa 12.11.2015.
10. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 7Co/57/2016 -142 zo dňa 31.03.2016 rozhodnutie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie o
náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania. V rozhodnutí odvolací súd poukázal na to, že
uznesenie súdu prvého stupňa nie je preskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Súd prvého stupňa výrok

o trovách konania odôvodnil nedostatočne, iba s poukazom na ustanovenie § 150 OSP s tým, že sú
dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalobkyňa nie je povinná uhradiť trovy konania. Ako
dôvody hodné osobitného zreteľa súd vzhliadol predmet konania a okolnosti, za ktorých došlo k vzniku
škody, avšak absentovali ním zistené skutočnosti, závery a aj úvahy, ktorými sa riadil.
11. Súd prvej inštancie opätovne rozhodol o nároku na náhradu trov konania, a to v súčasnej
dobe napadnutým uznesením č. k. 15C/4/2014-152 zo dňa 06.07.2020, v ktorom rozhodol o nároku

na náhradu trov konania podľa § 256 ods.1 CSP, keď dospel k záveru, že zastavenie konania
zavinila z procesného hľadiska žalobkyňa, čiže uplatnil zásadu zodpovednosti za výsledok a zásadu
zodpovednosti za zavinenie, pričom v danej veci nezistil výnimočné dôvody, ktoré by odôvodňovali
aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.
12. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v

súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
14. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.
15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
16. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

17. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
18. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
19. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní

danej veci sa zaoberal len námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní, ktorými namietala priznanie
nároku na náhradu trov konania žalovanému, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd
prvej inštancie rozhodol na základe zásady úspechu, hoci mal postupovať podľa § 257 CSP a nárok
na náhradu trov žalovanému nepriznať z dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalobkyne,
ktoré videla v predmete konania a okolnostiach prípadu. Iné dôvody hodné osobitného zreteľa na strane

žalobkyne neuvádzala.
20. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore uspel, má zásadne právo na to, aby sa
mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa
chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť,

inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.
21. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
strane náhradu tých trov konania, ktoré účelne vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo
bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred
všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon; tieto sa musia uplatňovať len

za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je
nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP. Pri rozhodovaní o trovách konania v zmysle §
255 CSP v spojitosti s § 251 CSP platí, že sa hradia len preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky a že sa právo na náhradu trov konania riadi mierou procesného úspechu.22. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie od
povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné a len v prípade, ak sú tu dôvody hodné

osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 257
CSP).
23. Každé rozhodnutie súdu, ktorým súd neprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej
podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných
okolností konkrétneho prípadu a na základe reštriktívneho výkladu § 257 CSP a v ňom obsiahnutej

formulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa“. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady
zodpovednosti za výsledok a zásady zodpovednosti za zavinenie. Nie je ho možné vykladať tak, že súd
naň môže prihliadnuť kedykoľvek, na základe ľubovôle, bez zreteľa na základné zásady rozhodovania
o trovách konania. Strane, ktorá mala úspech, nemožno nepriznať náhradu trov konania podľa tohto
výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o
určitom druhu nárokov, nejde teda o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému

typu konania. V prípade, že súd uvedené výnimočné ustanovenie použije, existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa musí vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť ( viď uznesenie NS SR
sp.zn. 2Cdo 89/2020).
24. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie
vychádzal zo zisteného skutkového stavu, pričom dospel k správnemu právnemu záveru, v dôsledku

čoho následne vec správne právne posúdil. Vzhľadom k uvedenému sa odvolací súd stotožňuje s
odôvodnením napadnutého uznesenia a v ďalšom naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
25. Odvolací súd poznamenáva, že uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 15C/4/2014 - 135 zo dňa
12.11.2015, na ktoré žalobkyňa poukazuje ako na správne, bolo odvolacím súdom uznesením č.k.
7Co/57/2016-142zodňa31.03.2016zrušenézdôvodujehonepreskúmateľnosti,keďsúdprvejinštancie

výrok o trovách konania odôvodnil iba s poukazom na ustanovenie § 150 OSP, pričom dôvody hodné
osobitného zreteľa mali spočívať v predmete konania a okolnostiach, za ktorých došlo k vzniku škody.
26. Napriek uvedenému záveru odvolacieho súdu žalobkyňa neuviedla žiadne nové relevantné
skutočnosti, ktoré by preukazovali existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, o ktoré by
bolo možné oprieť použitie výnimočného ustanovenia § 257 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa

nešpecifikovala a nepreukázala ani v odvolaní voči uzneseniu č.k,. 15C/4/2014-152 zo dňa 06. 07.
2020, v ktorom iba konštatovala, že dôvody hodné osobitného zreteľa sú dané a spočívajú v predmete
konania a okolnostiach prípadu. Nakoľko použitie ustanovenia § 257 CSP sa neuplatňuje automaticky
vo vzťahu k určitému typu konania, pričom výnimočnosť okolností prípadu, za ktorých došlo k vzniku
nároku na náhradu škody, nebola konkretizovaná a nemožno ju vyvodiť ani z obsahu spisu, postupoval

súd prvej inštancie správne, keď o nároku na náhradu trov konania rozhodoval podľa § 256 ods.1 CSP s
prihliadnutím na to, že zastavenie konania z procesného hľadiska zavinila žalobkyňa, ktorá sa rozhodla
nedomáhať v žalobe uplatneného nároku voči žalovanému a žalobu zobrala späť. V takom prípade má
žalovaný právo, aby mu žalobkyňa zaplatila náklady, ktoré účelne vynaložil na bránenie svojho práva.
27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v

spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, s prihliadnutím na ustanovenie § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že v
odvolacom konaní procesne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
procesne neúspešnej žalobkyni nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).