Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoKR/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118214939
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5118214939.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a Mgr. Zuzany Štolcovej, v sporovej právnej veci
žalobcu: Mgr. Štefan Krnáč, správca úpadcu: POKROK, výrobné družstvo, Žilina, so sídlom M. R.
Štefánika 107, 010 01 Žilina, IČO: 00 168 122, sídlo kancelárie správcu: N. XX, XXX XX P., proti
žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 30 807 484, o určenie neúčinnosti právnych úkonov a o zaplatenie peňažnej náhrady v
sume 18.483,46 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 43Cbi/29/2018-83
zo dňa 31.5.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 43Cbi/29/2018-83 zo dňa 31.5.2019 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd") v poradí prvým výrokom
žalobcu zamietol, druhým výrokom priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

2. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v Čl. 8 Civilného sporového poriadku zák. č.
160/2015 Z.z. (ďalej aj len „CSP"), Čl. 15 ods. 1, 2 CSP, § 151 ods. 1, 2 CSP, § 154 CSP, § 191 ods. 1,
2 CSP, § 57 ods. 1, 2, 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „ZKR"), § 59 ods.
1, 2, 3, 4 ZKR, § 62 ods. 1 ZKR, § 3 ods. 1, 2 ZKR, okresný súd žalobu zamietol.

3. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že medzi stranami boli nesporné skutkové
okolnosti: „Realizácie platieb vykonaných subjektom POKROK, výrobné družstvo, Žilina, M.R. Štefánika

107, 010 01 Žilina, IČO: 00 168 122 v prospech žalovaného, a to dňa 26.10.2017 vo výške 4.387,67 Eur,
ktorou bolo zaplatené poistné za obdobie september 2017, ďalej zo dňa 26.10.2017 vo výške 3.423,07
Eur, ktorou bolo zaplatené poistné za obdobie august 2017, ďalej zo dňa 23.10.2017 vo výške 6.370,29
Eur,ktoroubolozaplatenépoistnézaobdobiejúl2017azodňa11.10.2017vovýške4.302,43Eur,ktorou
bolo zaplatené poistné za mesiac jún 2017, teda celkom plnenie vo výške 18.483,46 Eur pri povahe
predmetných platieb ako platieb vyplývajúcich z poistného na sociálne poistenie v zmysle Zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Z uvedených medzi stranami nesporných skutkových okolností súd

ako zo základu vychádzal a v nadväznosti na to ani nevzhliadol dôvod na vykonanie dôkazu predložením
výpisu z účtu v zmysle návrhu žalobcu uvedeného už v písomnom vyhotovení žaloby."4. Vzhľadom na uplatnený prostriedok procesnej obrany zo strany žalobcu - podanie žaloby o určenie
neúčinnosti právnych úkonov uplatnenú žalobcom ako správcom úpadcu sa okresný súd primárne
zaoberal otázkou splnenia formálnej podmienky úspešnosti takejto žaloby, ktorou je zachovanie lehoty

na včasné podanie tejto žaloby - hmotno-právnej prekluzívnej lehoty vyplývajúcej z úpravy § 57 ods.
2 ZKR, podľa ktorej úpravy právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní na súde
do jedného roka od vyhlásenia konkurzu. Pri zohľadnení skutočnosti nastúpenia účinkov vyhlásenia
konkurzu na označeného úpadcu dňom 27.10.2017 a pri podaní žaloby v tejto veci na okresný súd
dňom 25.10.2018 (č.l. 7 spisu) okresný súd konštatoval, že bola žaloba v tejto veci podaná včas,

teda do jedného roka od účinkov vyhlásenia konkurzu. Žalobca podal žalobu ako subjekt aktívne na
podanie takejto žaloby legitimovaný podľa § 57 ods. 1 ZKR proti žalovanému ako subjektu pasívne
legitimovanému podľa § 62 ods. 1 ZKR. Pokiaľ išlo o podmienku odporovateľnosti podľa § 57 ods.
1 ZKR, teda že žalobca odporuje právnemu úkonu, ktorý sa týka majetku dlžníka, túto podmienku
okresnýsúdrovnakohodnotilakosplnenúvzhľadomktomu,žeplatbami,ktoréboliidentifikovanévyššie,
dlžník plnil zo svojho majetku záväzky z titulu verejného sociálneho poistenia. Okresný súd zdôraznil,

že samotná povaha takto dlžníkom plneného záväzku (t.j. že išlo o platby pohľadávok vyplývajúcich
z verejno-právnej úpravy podľa Zákona č. 461/2003 Z.z.), bola okresným súdom hodnotená ako
irelevantná v tejto veci, nakoľko za podstatnú okresný súd považoval samotnú skutočnosť odčerpania
majetkových hodnôt z majetku dlžníka prostredníctvom realizácie právnych úkonov - predmetných
platieb, čo nakoniec korešpondovalo aj úprave vymedzenia právnych úkonov, ktoré sú vo všeobecnej

rovine spôsobilým predmetom odporovania v zmysle úpravy § 57 ods. 1 ZKR. V tomto konaní bolo
dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať splnenie všetkých podmienok odporovateľnosti právnych
úkonov predmetných platieb tak, ako ich vymedzuje právna úprava, a to jednak všeobecných podmienok
podľa § 57 ZKR a po preukázaní týchto všeobecných podmienok odporovateľnosti, ktoré musia
byť splnené spolu s osobitnými podmienkami odporovateľnosti už v jej jednotlivých formách podľa

špeciálnych skutkových podstát odporovateľnosti (z ktorých pre prejednávanú vec v nadväznosti na
skutkové vymedzenie učinené žalobcom bola relevantná úprava § 59 ZKR), i splnenie špeciálnych
podmienok odporovateľnosti, teda podmienok odporovateľnosti predmetných právnych úkonov platieb
ako zvýhodňujúcich právnych úkonov podľa § 59 ZKR. Hodnotenie splnenia, resp. nesplnenia
špeciálnych podmienok odporovateľnosti podľa § 59 ZKR prichádzalo do úvahy až po tom, ak by bolo

možné na základe výsledkov vykonaného dokazovania v tejto veci skonštatovať splnenie všeobecných
podmienok odporovateľnosti podľa § 57 ZKR, čo však v prejednávanej veci naplnené nebolo. Tento
záver, okresného súdu, vyplýval z jeho konštatovania učineného na základe vyhodnotenia výsledkov
vykonaného dokazovania podľa § 191 ods. 1 CSP v tejto veci s vyústením do uvedeného záveru,
a to konkrétne, že žalobca nepreukázal splnenie základnej podmienky odporovateľnosti podľa § 57

ods. 4 ZKR, teda že predmetné právne úkony dlžníkom zrealizovaných platieb ukracujú uspokojenie
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Splnenie tejto hmotno-právnej podmienky
odporovateľnosti musí byť žalobcom preukázané aj v prípade realizácie právnych úkonov predmetných
platieb v časových súvislostiach ťažiskovo zdôrazňovaných žalobcom, a to konkrétne potom, ako nastali
účinky začatia konkurzného konania a predtým, ako nastali účinky vyhlásenia samotného konkurzu.

Samotná skutočnosť realizácie predmetných platieb v tomto časovom intervale neodôvodňovala, „a
to ani v spojení so skutočnosťou konkurzným súdom na pojednávaní dňa 11.10.2017 konštatovaným
neosvedčenímplatobnejschopnostidlžníkaasnespornouskutočnosťouexistenciezáväzkudlžníka,tak
ako je identifikovaný v žalobe /pohľadávka veriteľa M-Desing Benelux B.V.B.A., zistená v konkurznom
konaní vo výške 4.077.709,47 EUR zároveň judikovaná dňa 12.3.2014, a to ani s ohľadom na

výšku tejto pohľadávky a jej podiel na sume zistených pohľadávok v tvrdenom rozsahu 99 %, ako
vyplýva zo žaloby/, záver o preukázaní ukrátenia v zmysle úpravy § 57 ods. 4 ZKR." Osobitne v tejto
časti okresný súd podotkol, že k tvrdeniu, podľa ktorého táto pohľadávka predstavuje pohľadávku
konkurzného veriteľa, ktorú si tento uplatnil v predmetnom konkurznom konaní na majetok úpadcu,
jednak existovala v čase, keď nastali účinky realizácie predmetných platieb a tiež že táto pohľadávka

bola v konkurznom konaní označeným veriteľom uplatnená a tomuto veriteľovi nezaniklo ku momentu
meritórneho rozhodnutia v tejto veci postavenie konkurzného veriteľa, neuviedol a neoznačil a tiež
nepredložil žalobca okresnému súdu žiadne konkrétne dôkazy. Rovnako okresný súd konštatoval,
že pre uplatnenie odporovateľnosti v tejto veci bolo irelevantné, či žalobcom označená pohľadávka
veriteľa M-Desing Benelux B.V.B.A. je pohľadávkou splatnou, prípadne aj judikovanou. Skutočnosť

neosvedčenia platobnej schopnosti dlžníka na pojednávaní konkurzného súdu dňa 11.10.2017 rovnako
nebola okresným súdom hodnotená ako skutočnosť, či už sama o sebe alebo s ďalšími výsledkami v
tejto veci vykonaného dokazovania, preukazujúca naplnenie podmienky ukrátenia v zmysle § 57 ods. 4
ZKR. V tejto časti okresný súd osobitne uviedol, že úpadok vo forme platobnej neschopnosti v zmysleúpravy § 3 ods. 2 ZKR je úpadkom, ktorý pokiaľ ide o majetkový stav úpadcu, vypovedá len o jeho
záväzkoch na finančné plnenie a nie o celom majetku úpadcu. Existencia úpadku dlžníka vo forme
platobnej neschopnosti, teda záver o ukrátení podľa § 57 ods. 4 ZKR neodôvodňuje (rovnaké závery

vyplývajú z bodu 21. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. 14 CoKR/24/2017 zo dňa
31.5.2018). Predpokladom preukázania splnenia podmienky ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR v tomto
konaní bolo zo strany žalobcu riadne splnenie povinnosti tvrdenia a zároveň spoľahlivé preukázanie
konkrétneho ekonomického dopadu realizovaných platieb na majetkovú sféru úpadcu. Okresný súd
však konštatoval jednak absenciu riadneho splnenia tejto povinnosti tvrdenia a tiež povinnosti dôkaznej

vo vzťahu k tejto rozhodnej skutkovej okolnosti zo strany žalobcu. Poukázal okresný súd „na závery
podľa bodu 25. a 26. rozsudku Krajského súdu Žilina sp.zn. 14CoKR/8/2016 zo dňa 26.1.2017, podľa
ktorých: Z charakteru incidenčného konania ako sporového občianskeho konania vo väzbe na úpravu
§ 101 ods. 1, § 118a ods. 1, 2, § 120 ods. 1, 4 OSP /účinný k momentu rozhodovania okresného
súdu/ vyplýva na strane účastníkov rovnako tak povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazná povinnosť, t.j.
povinnosť označiť dôkazy na dokázanie svojich vlastných tvrdení /na strane žalobcu obvykle vo vzťahu

k žalovaným návrhom, na strane žalovaného obvykle vo vzťahu k obrane proti žalobe/. Platí to tak v
sporovom, ako i v nesporovom konaní, avšak iba v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti
spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, t.j. neunesením tzv.
dôkazného bremena. Podstatné bolo, že okresný súd v rámci poučovacej povinnosti riadne a opakovane
poučil účastníkov konania v zmysle § 118a OSP /účinný k momentu rozhodovania okresného súdu/,

kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno určujú normy hmotného práva. V zásade ho má ten, v
koho v záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky /neúspech v spore/
postihujú v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno /neoznačil potrebné dôkazy alebo
uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie preukázané/. V tomto smere podporne krajský súd poukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júla 2010 sp.zn. 5Obo/52/2010, v zmysle

ktorého dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver o pravdivosti tvrdenia

tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje
pre seba priaznivé právne dôsledky. Podľa názoru krajského súdu je potrebné zdôrazniť, že žalobca
musí v konaní preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si
v konkurznom konaní prihlásil svoju pohľadávku. Pretože v konkurznom konaní ide vždy o pluralitu

veriteľov, je právne irelevantné, pohľadávka ktorého a koľkých veriteľov bola ukrátená. Veriteľ musí
mať pohľadávku proti dlžníkovi v dobe vykonania právneho úkonu, resp. v momente, keď právny
úkon nadobudne účinnosť. Pokiaľ ide o podmienku, že právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávky
veriteľa, ktorý si pohľadávku prihlásil, je potrebné uviesť, že vo všeobecnosti ukrátenie uspokojenia
pohľadávky veriteľa bude vecou dôkazného bremena žalobcu. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od

toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil a v akom rozsahu a aký majetok mu
zostane na uspokojenie pohľadávky. Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa
skráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude
pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Aj keď právnym
úkonom dôjde ku zmenšeniu majetku dlžníka, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti,

ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, pretože týmto úkonom
nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa." K citovaným záverom rozsudku Krajského súdu
Žilina okresný súd podotkol, že v prejednávanej veci sp.zn. 43Cbi/29/2018 si okresný súd riadne
splnil svoje procesné povinnosti v rámci postupu podľa § 167 CSP a účastníkom v predvolaní na
pojednávanie a aj na pojednávaní dal poučenie o zákonnej koncentrácii konania podľa § 154 CSP.

Rovnako okresný súd pri vyššie uvedených záveroch poukázal vo vzťahu k otázke podmienky ukrátenia
podľa § 57 ods. 4 ZKR na stranu 7 a 8 uznesenia Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13CoKR/2/2011 zo
dňa 11.5.2011, podľa ktorých: Pokiaľ žalobca tvrdil, že právne úkony uzavretých Kúpnych zmlúv zo
dňa 31.8.2007 ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si pohľadávku prihlásil, tak bolo vecou
dôkazného bremena žalobcu túto skutočnosť preukázať a aby sa aj o tejto tvrdenej skutočnosti za

predloženia dôkazov k nej vykonalo dokazovanie pred okresným súdom. Úspešnosť odporovateľnosti
závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok
zostal na uspokojenie pohľadávky. Odporovateľnosť vyžaduje, že právnym úkonom dlžníka sa skráti
uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníkanebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Ak by aj
právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, nemožno a úspešne odporovateľnosti domáhať,
ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky, pretože týmto

úkonom dlžníka potom nedošlo ku ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. V tejto časti okresný
súd zdôraznil i „konštatovania podľa ďalších rozhodnutí krajských súdov k otázke ukrátenia podľa §
57 ods. 4 ZKR, ktoré uvádzajú rovnaké právne závery (napríklad uznesenie Krajského súdu Banská
Bystrica sp. zn. 25CoKR/5/2013 zo dňa 15.5.2013, rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp.
zn. 41CoKR/60/2011 zo dňa 31.7.2012, rozhodnutia Krajského súdu Žilina sp. zn. 13CoKR/14/2015,

sp. zn. 14CoKR/3/2017 a sp. zn. 13CoKR/34/2016). Súd podotýka, že splnenie podmienky ukrátenia
podľa § 57 ods. 4 ZKR je naďalej vecou dôkazného bremena žalobcu i v pomeroch konaní už
vedených podľa úpravy Civilného sporového poriadku, akým bolo i predmetné konanie čo dokladá
i časť vyššie označenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu." Pokiaľ žalobca po realizácii postupu
okresného súdu podľa § 167 ods. 1, 2, 3, 4 CSP až na pojednávaní dňa 31.5.2019 uviedol, že v čase
realizácie predmetných platieb bol dlžník v úpadku nielen vo forme platobnej neschopnosti, ale bol aj

predĺžený,pretožezozápisniceopojednávanívoveciOkresnéhosúduŽilinasp.zn.7K/12/2017vyplýva,
že majetok úpadcu je vo výške 50.000,- čo znamenalo, „že nielenže úpadca je platobne neschopný,
ale aj predĺžený, nakoľko hodnota pohľadávok prevyšuje hodnotu majetku úpadcu výrazne, jedná sa
o skutkové tvrdenie, a teda prostriedok procesného útoku v zmysle úpravy § 149 CSP, ktorý nebol
zo strany žalobcu použitý včas, ale až po nastúpení účinkov sudcovskej koncentrácie konania podľa

§ 153 ods. 1 CSP, a na ktoré skutkové tvrdenie ako prostriedok procesného útoku súd primárne na
základe aplikácie § 153 ods. 2 CSP neprihliadal." Naviac k tejto časti okresný súd podporne uviedol, že
pokiaľ žalobca k tomuto svojmu skutkovému tvrdeniu predložil listinné dôkazy, a to zoznam pohľadávok
veriteľov ku dňu 11.1.2018 z č.l. 71 až 73 spisu a zápisnicu z pojednávania Okresného súdu Žilina vo
veci sp.zn. 7K/12/2017 (č.l. 75 až 77 spisu), „ťažiskovo z obsahu predmetnej zápisnice Okresného súdu

Žilinavovecisp.zn.7K/12/2017uvedenéskutkovétvrdeniežalobcuopredĺženíúpadcuvčaserealizácie
platieb nevyplýva. Z textu predmetnej zápisnice na strane 76 rub vyplýva konštatovanie sudkyne, že
na otázku týkajúcu sa majetkových pomerov dlžníka sa dlžník vyjadril v tom zmysle, že má za to, že
minimálne stroje a zariadenia, ktoré využívali ako výrobné prostriedky vo svojom podniku, majú hodnotu,
ktorá bude postačovať na úhradu predpokladaných nákladov konkurzu. Napriek tomu, že účtovná

hodnota týchto zariadení je takmer nulová, nakoľko sú staršie a už sú odpísané, tak v účtovníctve evidujú
napríklad laserový stroj, ktorého hodnota môže byť aj 50.000,- EUR. Rovnako z textu zápisnice v tejto
časti vyplýva konštatovanie sudkyne, podľa ktorého ďalšie vyjadrenia dlžníka ohľadom majetkových
pomerov sú zaznamenané na technickom zariadení určenom na zaznamenávanie zvuku a z týchto
údajov bude sudkyňa vychádzať pri vyhotovovaní rozhodnutia a do zápisnice ich nebude prediktovávať."

Oboznámenie samotného zvukového záznamu zo strany žalobcu navrhované v prejednávanej veci sp.
zn. 43Cbi 29/2018 nebolo. Okrem toho, že skutočnosť úpadku vo forme predĺženia v čase realizácie
predmetných platieb nevyplývala zo zápisnice Okresného súdu Žilina vo veci sp.zn. 7K/12/2017, je
toto skutkové tvrdenie spochybnené aj informáciou vyplývajúcou z verejne dostupného Obchodného
vestníka č. 2/2018 s dňom vydania 3.1.2018, na ktorý poukázal žalobca. Nakoľko sa jedná o informáciu

prístupnúzverejnedostupnéhoObchodnéhovestníka,okresnýsúdtútozohľadniliponastúpeníúčinkov
sudcovskej koncentrácie konania a v rámci nej vychádzal z obsahu výňatku, tak ako je v spise na č.l.
74 a podľa ktorého „v zmysle § 88 ods. 4 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení
neskorších predpisov pokračuje správca v prevádzkovaní podniku úpadcu POKROK, výrobné družstvo
„v konkurze", so sídlom M.R. Štefánika 107, 010 01 Žilina, IČO: 00 168 122. Na základe tejto skutočnosti

správca zapisuje do súpisu konkurznej podstaty majetok úpadcu jednou položkou, a to ako podnik -
POKROK, výrobné družstvo „v konkurze", so sídlom M.R. Štefánika 107, 010 01 Žilina, IČO: 00 168 122,
súpisová hodnota podniku 123.000,- EUR s dňom zapísania do súpisu 22.12.2017. Obsahom majetku
podniku je nehnuteľnosť, a to pozemok identifikovaný v tomto výpise, ďalej súbor hnuteľných vecí -
výrobná technológia a skladové zásoby, ako aj peňažné pohľadávky úpadcu z obchodného styku z titulu

nezaplatených faktúr za dodaný tovar, pričom súčasťou podniku sú aj právne úkony, ktorým možno v
konkurznom konaní odporovať." Na základe vyhodnotenia uvedeného obsahu výňatku z Obchodného
vestníka a pri zohľadnení výsledkov vykonaného dokazovania po ich vyhodnotení podľa § 191 ods. 1
CSP, ako aj pri primárnom zohľadnení nastúpených účinkov sudcovskej koncentrácie konania, tak ako
je konštatované vyššie, vo vzťahu k listinnému dôkazu - zápisnici o pojednávaní z 12.10.2017 vo veci

sp.zn. 7K/12/2017, ako aj k zoznamu pohľadávok veriteľov ku dňu 11.1.2018 dlžníka POKROK, výrobné
družstvo, so sídlom v Žiline podľa č.l. 71 až 73 spisu, dospel okresný súd k podpornému záveru, podľa
ktorého žalobca týmito dôkazmi nepreukázal úpadok vo forme predĺženia podľa § 3 ods. 3 ZKR, tak ako
to tvrdil po nastúpení účinkov sudcovskej koncentrácie konania na pojednávaní dňa 31.5.2019.5.Vodôvodnenínapadnutéhorozsudkuokresnýsúduviedol,ževzhľadomnaodôvodnenosťprimárneho
skúmaniavšeobecnýchpodmienokodporovateľnostipodľa§57ZKRvrátaneukráteniapodľa§57ods.4

ZKR, skonštatovanie naplnenia ktorých všeobecných podmienok je predpokladom na to, aby súd vôbec
pristúpil k hodnoteniu naplnenia špeciálnych podmienok predstavovaných v prejednávanej veci úpravou
§ 59 ZKR, okresný súd pri závere o nepreukázaní ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR nevzhliadol dôvod
činiť predmetom dokazovania a následného právneho posúdenia splnenie podmienok podľa § 59
ZKR a zamietol žalobu v celom rozsahu (teda vrátane uplatnenej peňažnej náhrady, pre priznanie ktorej

tvorí záver o preukázaní odporovateľnosti predmetných úkonov predpoklad), na základe skonštatovania
nepreukázania podmienky ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR. Pre úplnosť odôvodnenia meritórneho
rozhodnutia okresný súd dodal, že otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na navrhovanom
určení, absencia ktorého naliehavého právneho záujmu bola namietaná v procesnej obrane žalovaného
sa okresný súd nezaoberal vzhľadom na úpravu podľa § 137 písm. c) CSP a § 57 a nasl. ZKR. O nároku
na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov „podľa § 365 ods. 1 písm. d) Civilného
sporového poriadku konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; podľa § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného

sporového poriadku nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia, podľa § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku nakoľko súd nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového
poriadku nakoľko súd na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam".

7. V odvolaní žalobca uviedol, že v zmysle odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd požadoval
od žalobcu k tomu, aby dosiahol úspešné uplatnenie odporovacieho práva, preukázať existenciu
predlženia úpadcu, nakoľko konkurzné konanie bol vyhlásené z dôvodu platobnej neschopnosti
úpadcu na základe veriteľského návrhu. Žalobca namietal, že okresný súd, neoznačil žiadnu právnu
normu, v zmysle ktorej by mal žalobca preukazovať predlženie vo vyhlásenom konkurznom konaní.

Preukazovanie formy úpadku, podľa žalobcu, nemá v konaní vyvolaných konkurzom žiadny zákonný
základ a nevyplýva ani z § 57 ods. 4 ZKR a „nemožno k nemu dospieť ani akýmkoľvek rozširujúcim
výkladom. Určenie formy úpadku vyplýva z formálnych náležitostí Určenie formy úpadku má význam
pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu, ale nemá žiadny význam v prebiehajúcom konkurznom konaní,
nakoľko je o tejto skutočnosti rozhodnuté a ak bol konkurz vyhlásený je úplne jedno či je forma úpadku

spoločnosti vo forme platobnej neschopnosti, predlženia, alebo na základe obidvoch skutočností." „Aj
keby sa dlžník (úpadca) po vyhlásení konkurzu stal platobne schopný a nebol by ani predlžený nemení
to nič na účinkoch vyhláseného konkurzného konania. Navyše obidve formy úpadku sa posudzujú na
základe prísne formálnych právnych skutočností, ktoré sú platné v čase vyhlásenia konkurzu a následne
nemajú na priebeh konkurzného konania žiadny vplyv. Ak súd tvrdí, že žalobca nepreukázal predlženie

úpadcu, tak nie je zrejmé na základe akej právnej normy to od žalobcu požaduje, nakoľko touto právnou
normou nie je určite § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii."

8. Odvolateľ uviedol, že „podkladom úspešnosti odporovacej žaloby nie je preukázanie predlženia
úpadcu, ale skutočnosť, že došlo k zmenšeniu majetku úpadcu týmto právnym úkonom a súčasne

existujekonkurznýveriteľ,ktorýboltýmtoprávnymúkonomukrátenýatedanedošlokplneniukuktorému
by došlo ak by sa právny úkon neurobil. Tvrdím, že v konaní bola preukázaná skutočnosť, že došlo
k ukráteniu konkurzného veriteľa uvedeného v žalobe. Predovšetkým zo žaloby jednoznačne vyplýva,
že M-Design Benelux B.V.B.A., so sídlom Magerhillestraat 48, 8210 Zedelem, IČO: 0882.624.675
zastúpený PATENT IURIST, s.r.o., Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, ktorého zistená pohľadávka

v konkurznom konaní je v sume 4.077.709,47 EUR. Jedná sa o skutkové tvrdenie, ktoré žiadnym
spôsobom žalovaný vo svojich troch vyjadreniach nespochybnila nespochybnil ani túto skutočnosť na
pojednávaní dňa 31.05.2019." Odvolateľ citoval § 151 CSP.

9. V odvolaní odvolateľ uviedol, že jeho tvrdenie o existencii konkurzného veriteľa dotknutého

odporovateľným právnym úkonom bolo medzi stranami sporu nesporné, a teda v zmysle tejto právnej
normy preukázané. Na jednej strane okresný súd poukazoval na ustanovenia upravujúce sudcovskú
koncentráciu „konania na druhej strane ignoruje aplikáciu ustanovení procesného útoku a procesnej
obrany. Respektíve z odôvodnenia nevyplýva presvedčivé odôvodnenie nepoužitia tejto právnej normy.Navyše dňa 31.05.2019 na pojednávaní bol predložený zoznam pohľadávok veriteľov v konkurznom
konaní úpadcu POKROK, výrobné družstvo, ktoré jednoznačne preukazuje existenciu zisteného veriteľa
v konkurznom konaní, ktorého pohľadávka bola dotknutá plnením Sociálnej poisťovni. Navyše súčasťou

návrhu na určenie neúčinnosti právneho úkonu bolo vykonanie dôkazu - a to súdneho spisu 7K/12/2017
(správcovský spis má značku 7K/12/2017 S1641 v zmysle § 16 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 666/2005 Z.z.),
pričom tento dôkaz vykonaný nebol. V zmysle uvedeného je zrejmé, že žalobca tvrdil a aj preukázal
existenciu konkurzného veriteľa." V konaní o určení neúčinnosti právneho úkonu sa nepreukazuje
existencia predlženia ako uvádzal okresný súd, ale tá skutočnosť, či došlo k takému zmenšeniu majetku,

ktoré ukracuje konkurzného veriteľa. Ak došlo k peňažnému plneniu vo výške 18.483,46 Eur, tak o túto
sumu sa zmenšil majetok úpadcu, táto skutočnosť vyplýva zo žaloby ako aj dupliky žalobcu zo dňa
25.02.2019, kde je vyslovene uvedené na 2 strane: „Pokiaľ by k plneniu nedošlo peňažná suma, ktorá je
aj predmetom tohto konania by bola zapísaná do konkurznej podstaty a mohla by byť rozvrhnutá medzi
zistených veriteľov".

10. Odvolateľ v odvolaní uviedol, že je nepochybné, že majetok úpadcu sa týmto splnením dlhu zmenšil
o sumu 18.483,46 Eur, na čo žalobca poukázal a súčasne majetok úpadcu nestačí a nikdy nestačil
na uspokojenie zistených konkurzných veriteľov, „nakoľko zo súpisu konkurznej podstaty zverejnenej
dňa 03.01.2018 jednoznačne vyplýva, že majetok úpadcu tvorí podnik, ktorý bol ohodnotený na sumu
123.000,-EUR. Čiže majetok v žiadnom prípade nemohol stačiť na uspokojenie veriteľa, ktorého zistená

pohľadávka bola v sume 4.077.709,47 EUR. V konaní boli preukázané všetky predpoklady naplnenia
všeobecnej skutkovej podstaty na určenie neúčinnosti právneho úkonu a to existencia konkurzného
veriteľa ( z preukázaného tvrdenia žalobcu v zmysle § 151 Civilného sporového poriadku, zoznamu
veriteľov predloženého na pojednávaní dňa 31.05.2019, ukrátenie tejto pohľadávky vo výške 18.483,46
EUR nakoľko ak by nedošlo k tomuto plneniu bola by táto suma zapísaná do konkurznej podstaty a

súčasne hodnota majetku úpadcu, ktorá jednoznačne nestačí a nikdy nemôže stačiť na uspokojenie
pohľadávky veriteľa vo výške 4.077.709,47 EUR. Podotýkam, že § 57 ods. 4 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii nevyžaduje dodatočné preukazovanie predlženia úpadcu, ale preukázanie toho, že
majetok v konkurze nebude stačiť na uspokojenie konkurzného veriteľa. Vzhľadom na skutočnosť,
že označený veriteľ je veriteľ so sumou 99% zistených pohľadávok a hodnota majetku úpadcu bola

odhadnutá na sumu 123.000,-EUR nemožno predpokladať, že majetok stačí na celkové uspokojenie
jeho pohľadávky, nakoľko majetok úpadcu 1/40 hodnoty zistenej skutočnosti". Navrhol, aby odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a rozhodol sám vo veci tak, že žalobe vyhovie, alebo aby
po zrušení napádaného rozsudku vrátil celú vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.

11. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý považoval podané odvolanie
za nedôvodné a napadnutý rozsudok okresného súdu je vecne správny a zákonný. Žalovaný sa plne
stotožnil s predmetným rozhodnutím súdu. Žalobca nepreukázal kvalifikované zmenšenie majetku
dlžníka úpadcu, a teda nepreukázal základnú hmotno-právnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu
potrebnú pre posúdenie, či zaplatením tej ktorej pohľadávky na sociálnom poistení veriteľa, došlo k

ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa M-Desing Benelux B.V.B.A. Žalobca neuviedol a nepreukázal
hodnotu majetku úpadcu - dlžníka pred účinnosťou sporných právnych úkonov - zaplatení tej ktorej
pohľadávky na sociálnom poistení úpadcu a v akom rozsahu sa jeho majetok zmenšil a aký majetok
zostal na uspokojenie pohľadávky veriteľa M-Desing Benelux B.V.B.A. „Ďalšie tvrdenie žalobcu, že
v konaní bola preukázaná skutočnosť, že došlo k ukráteniu konkurzného veriteľa M-Desing Benelux

B.V.B.A a žalovaný toto tvrdenie žiadnym spôsobom nespochybnil je právne irelevantné. Samotný
žalobca toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal a k tejto tvrdenej skutočnosti nepredložil súdu
relevantný dôkaz. Žalovaný sa k tejto skutočnosť nevyjadril, pretože nemal žiadnu vedomosť o majetku
úpadcu. Podotýkame, že stav majetku úpadcu, teda jeho aktív a pasív v čase, kedy boli realizované
platby na pohľadávkach na sociálne poistenie a bezprostredne po ich uskutočnení - teda v období

pred vyhlásením samotného konkurzu nemá možnosť ani ako konkurzný veriteľ zisťovať ani overovať."
Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdil.

12. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril (č.l. 118, 119 spisu).

13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu podľa § 379 v
spojení s § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským
súdomzarešpektovania§219ods.1,3CSPbolrozsudokokresnéhosúdupotvrdenýakovecnesprávne
rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.14. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14CoKR/30/2019-136 zo dňa

17.6.2020 s tým, že podľa § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní
pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené
podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s § 378 ods. 1 CSP.

15. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Krajský súd uvádza, že sa za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z

titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli
zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je
postačujúce,pokiaľsalenkvecnejsprávnostinapadnutéhorozhodnutia,voväzbekodvolacímdôvodom
zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj
v súlade s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra

2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno
posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria
jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku
komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj
odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho

konania". V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia
súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho
súdu", a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012,
podľa ktorého ..."odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak

v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a
navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu."

20. Žalobca v podanom odvolaní citoval § 365 ods. 1 písm. d), h), e), f), b) CSP, ktorých aplikáciu
na prejednávanú odvolaciu vec však bližšie neodôvodnil. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva podľa

odvolacieho súdu argumentácia, ktorú možno vyhodnotiť najmä v rovine tvrdení o nesprávnych
skutkových zisteniach a nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Krajský súd vo
všeobecnosti uvádza, že ak žalobca v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu,
jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany
súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.).
Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný

právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov". Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo
účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka(I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k
spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a

zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo
viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie.
Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd
rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej

právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak
rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu
dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný". Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý
by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu
saopieralootvrdeniaarelevantnédôkazyprodukovanéstranamivprvoinštančnomkonaníavychádzalo

zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový
stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci
okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej
právnej veci nenastala.

21. Ak v podanom odvolaní žalobca namietal závery okresného súdu v rovine posúdenia aplikácie
§ 57 ods. 4 ZKR, tak odvolací súd mal po vykonaní odvolacieho prieskumu za to, že vyvodené
závery okresného súdu sú vecne správne a cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP sa s nimi stotožnil
a v podrobnostiach odkazuje na ne. Len na dotvrdenie správnosti odvolací súd uvádza, že pokiaľ
žalobca úpadok dlžníka dovodzoval z tvrdených pomerov úpadcu k okamihu po začatí konkurzného

konania, tak žalobca bol povinný preukázať konkrétny ekonomický dopad toho-ktorého odporovaného
právneho úkonu v majetkovej sfére úpadcu, ktorý je možné posudzovať a hodnotiť len pri preukázaní
stavu majetku úpadcu, teda jeho aktív a pasív v čase, kedy nastali účinky napadnutého právneho
úkonu a bezprostredne po uskutočnení. Úspešnosť odporovateľnosti závisí tak od toho, či sa majetok
úpadcu úkonom, ktorému sa odporuje, zmenšil a v akom rozsahu, aký majetok zostal na uspokojenie

pohľadávky, a to k okamihu účinnosti napadnutého právneho úkonu. Záver o preukázaní ukrátenia
konkrétnej pohľadávky alebo pohľadávok niektorého z veriteľov nie je možné odvodzovať zo samotného
vyhlásenia konkurzu pri splnení podmienok pre jeho vyhlásenie v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 7/2005
Z.z., teda po skonštatovaní úpadku, ktorý naviac v prípade, že by išlo o úpadok vo forme platobnej
neschopnosti, vypovedá len o záväzkoch na finančné plnenie a nie o celom majetku úpadcu. Samotná

skutočnosťpreukázaniaúpadkuvšakautomatickyneznamenáukráteniepodľa§57ods.4ZKRvzmysle
konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu na majetok úpadcu. Rovnako
ukrátenie nemožno konštatovať ani z vymedzenia masy prihlásených pohľadávok, resp. zistených
pohľadávok. Stav majetku dlžníka pre potreby posúdenia, či konkrétnym právnym úkonom došlo k
ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, je pritom potrebné skúmať k momentu uskutočnenia

odporovaného právneho úkonu, v akomkoľvek kontexte zistených majetkových pomerov dlžníka, k
uvedenémumomentumožnohovoriťotom,žeprávnyúkonukracujeuspokojeniepohľadávkyniektorého
z veriteľov dlžníka.

22. K svojmu záveru odvolací súd uvádza, že tento vychádzal z hmotno-právnej podmienky pre

odporovateľnosť, a to podmienky preukázania ukrátenia veriteľa, prípadne veriteľov úkonom, ktorému
sa odporuje. V konečnom dôsledku podstatou úspešnej odporovateľnosti upravenej nielen v zákone
č. 7/2005 Z.z., ale aj podľa § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa Obchodného zákonníka je
preukázanie zákonnej podmienky, t.j. že napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia
veriteľovi pohľadávky.

23.Odvolacísúduvádza,žepokiaľzákonnáúpravaZKRpriodporovateľnostiprávnymúkonomvyžaduje
preukázanieukráteniaveriteľov,prípadneveriteľa,takvtakomtokonanímusíbyťajpreukázaná,nemôžebyť predpokladaná, a to ani s ohľadom na časový moment uskutočnenia právnych úkonov uvádzaných
v žalobe a zverejnenia uznesenia o začatí konkurzného konania voči úpadcovi v Obchodnom vestníku.

24. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že neušlo pozornosti odvolacieho súdu v tejto rovine, že
závery okresného súdu v napadnutom rozsudku „Osobitne v tejto časti súd podotýka, že k tvrdeniu,
podľa ktorého táto pohľadávka predstavuje pohľadávku konkurzného veriteľa, ktorú si tento uplatnil
v predmetnom konkurznom konaní na majetok úpadcu, jednak existovala v čase, keď nastali účinky
realizácie predmetných platieb a tiež že táto pohľadávka bola v konkurznom konaní označeným

veriteľom uplatnená a tomuto veriteľovi nezaniklo ku momentu meritórneho rozhodnutia v tejto veci
postavenie konkurzného veriteľa, neuviedol a neoznačil a tiež nepredložil žalobca súdu žiadne
konkrétne dôkazy. Rovnako súd na tomto mieste podotýka, že pre uplatnenie odporovateľnosti v
tejto veci bolo irelevantné, či žalobcom označená pohľadávka veriteľa M-Desing Benelux B.V.B.A. je
pohľadávkou splatnou, prípadne aj judikovanou. Skutočnosť neosvedčenia platobnej schopnosti dlžníka
na pojednávaní konkurzného súdu dňa 11.10.2017 rovnako nie je súdom hodnotená ako skutočnosť,

či už sama o sebe alebo s ďalšími výsledkami v tejto veci vykonaného dokazovania, preukazujúca
naplnenie podmienky ukrátenia v zmysle § 57 ods. 4 ZKR." nenašli odzrkadlenie v podanom odvolaní
žalobcu.

25. V podanom odvolaní žalobca uviedol, že „Navyše súčasťou návrhu na určenie neúčinnosti právneho

úkonubolovykonaniedôkazu-atosúdnehospisu7K/12/2017(správcovskýspismáznačku7K/12/2017
S1641 v zmysle § 16 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 666/2005 Z.z.), pričom tento dôkaz vykonaný nebol.
V zmysle uvedeného je zrejmé, že žalobca tvrdil a aj preukázal existenciu konkurzného veriteľa." V
tejto súvislosti sa odvolací súd dôsledne oboznámil so žalobou (č.l. 3 a nasl. spisu) a túto argumentáciu
nemohol vyhodnotiť ako takú, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu, keďže v

žalobe takýto procesný návrh uplatnený nebol. Žalobca to síce v odvolaní netvrdil, ale pre komplexnosť
posúdenia tohto odvolacieho dôvodu odvolací súd uvádza, že takýto procesný návrh na vykonanie
označeného dôkazu nevyplýval ani zo zápisnice spísanej okresným súdom dňa 31.5.2019 (č.l. 78 spisu).
Pre prípad, že by bol vznesený takýto návrh v relevantnom štádiu konania, tak odvolací súd pripomína,
že súd v konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky

navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v
rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie sporových strán. Ak súd
teda v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy na zistenie
skutočného stavu, nezakladá to vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, lebo to nemožno považovať
za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré strany mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho

postupu súdu z nich vylúčení (obdobne R 125/1999, R 6/2000, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1 Obdo 22/2017 z 19. decembra 2017).

26. Po vykonaní odvolacieho prieskumu odvolací súd konštatuje, že k takej žalobcom namietanej vade
procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorá by predstavovala naplnenie § 365 ods. 1 písm.

d) CSP, ale ani podľa § 365 ods. 1 písm. b) nedošlo. Odvolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované

základné právo účastníka na spravodlivý proces (k tomu pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd
pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje
súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno to chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia.
Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno

posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A s. 12,
§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája

1997; Higius c. Francúzsko z 19. februára 1998) [pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.
IV. ÚS 345/2012-30 z 26.11.2012]. Uvedené kritériá pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok
okresného súdu splnil. K tomuto záveru dospel odvolací súd po jeho preskúmaní, keď z rozsudku bolo
zrejmé, že súd prvej inštancie sa dostatočne vyjadril k skutkovým a právnym otázkam relevantným prerozhodnutie o spore. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku dostatočne uviedol, akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ktoré dôkazy vykonal, ktoré nevykonal a prečo, ako vykonané
dôkazy zhodnotil a v akých vzájomných súvislostiach. Rovnako dostatočné je aj odôvodnenie týkajúce

saprávnehoposúdeniaveci,keďžezodôvodneniarozsudkujezrejmé,podhypotézuakejprávnejnormy
bol subsumovaný zistený skutkový stav a podľa akej právnej normy bola vec posúdená. V tomto smere
je dostatočné nielen samotné vymenovanie a odcitovanie zákonných ustanovení, právnych noriem,
ale z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne vyplýva, akým spôsobom boli tieto ustanovenia
aplikovanéaakosapremietlidosamotnéhorozhodnutiasúduprvejinštancie(pozriIII.ÚS119/03).To,že

sa odvolateľ nestotožnil so skutkovým a právnym hodnotením veci a samotným meritórnym rozhodnutím
súdu prvej inštancie o spore, bez ďalšieho netvorí vadu procesného postupu. Do práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí právo účastníka konania (sporovej strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).

27. V odvolaní žalobca uviedol, že „nakoľko zo súpisu konkurznej podstaty zverejnenej dňa 03.01.2018

jednoznačne vyplýva, že majetok úpadcu tvorí podnik, ktorý bol ohodnotený na sumu 123.000,-
EUR", „hodnota majetku úpadcu bola odhadnutá na sumu 123.000,-EUR nemožno predpokladať, že
majetok stačí na celkové uspokojenie jeho pohľadávky, nakoľko majetok úpadcu 1/40 hodnoty zistenej
skutočnosti" (č.l. 104 spisu), ktoré skutočnosti napriek poučeniu o sudcovskej koncentrácií neboli
uvedené žalobcom pred okresným súdom v relevantnom štádiu konania, preto zostali bez relevantného

vplyvu na rozhodnutie v odvolacom konaní ovládanom systémom neúplnej apelácie. V tomto smere
odvolací súd poukazuje i na splnenú poučovaciu povinnosť okresného súdu, tak ako bolo uvedené v
napadnutom rozsudku okresného súdu, ktorú skutočnosť žalobca osobitne nenamietal, pričom žalovaný
netvrdil ani nepreukázal v rámci podaného odvolania, že by v štádiu konania pred súdom prvej inštancie
nové skutočnosti a nové dôkazy týkajúce sa uvedenej novej argumentácie, nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Predmetná argumentácia sa pritom netýkala len roviny
právneho posúdenia veci, ale aj roviny skutkovej. Len pre úplnosť odvolací súd poukazuje na obsah
zápisnice spísanej okresným súdom dňa 31.5.2019, z ktorej vyplýva, že žalobca uviedol, že „majetok
úpadcu je 50.000 Eur" (č.l. 79 spisu), čo je v rozpore s vyššie citovaným tvrdením v odvolaní.

28. Krajský súd konštatuje, že žalobca nepredložil také listiny, ktoré by preukazovali stav majetku
úpadcu, jeho aktíva, pasíva v čase uzavretia, účinkov napádaného právneho úkonu. Nebolo tak možné
vyhodnotiť, resp. skonštatovať preukázanie hmotnoprávneho predpokladu odporovateľnosti podľa §
57 ods. 4 ZKR. Podľa odvolacieho súdu pre vyslovenie záveru, že došlo k ukráteniu uspokojenia
prihlásených pohľadávok iných veriteľov, neboli v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané

skutočnosti predstavujúce ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky a nedostatok majetku úpadcu
v čase uzavretia týchto úkonov pre uspokojenie iných veriteľov úpadcu. Krajský súd zvýrazňuje, že
žalobca bol povinný tvrdiť a preukázať, či sa majetok úpadcu uzavretím dotknutých právnych úkonov
zmenšil, v akom rozsahu, aký majetok úpadcovi zostal na uspokojenie prihlásených pohľadávok
veriteľov. Skutočnosť, že ide o právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky

niektorého z veriteľov úpadcu, žalobca nepreukázal a k tomuto preukázaniu nedošlo ani odkazom
na tvrdenia v odvolaní „tvrdenie vyplýva aj z dupliky žalobcu zo dňa 25.02.2019, kde je uvedené:
„Pokiaľ by k plneniu nedošlo peňažná suma, ktorá je aj predmetom tohto konania by bola zapísaná do
konkurznej podstaty a mohla by byť rozvrhnutá medzi zistených veriteľov" (č.l. 104 spisu). Žalobca bol
v prejednávanej veci nositeľom dôkazného bremena aj ohľadom preukázania existencie tejto základnej

hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR, pričom procesným právnym
následkom neunesenia jeho dôkazného bremena je neúspech žalobcu v spore.

29. Úspešnosť žaloby o neúčinnosť právneho úkonu je závislá od toho, či sa majetok dlžníka
dotknutým právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok zostal na uspokojenie pohľadávok

prihlásenýchveriteľmi.Preúspešnéuplatnenieodporovateľnostisavyžadujepreukázanie,žedotknutým
právnym úkonom dlžníka sa ukráti uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku
konkrétneho právneho úkonu nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec
alebo len čiastočne. Ak by aj právnym úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu jeho majetku, nemožno
sa úspešne dovolať odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie

prihlásenej pohľadávky, pretože týmto úkonom dlžníka potom nedošlo k ukráteniu uspokojenia
prihlásenej pohľadávky veriteľa. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie ani v kontexte
žalobcom v odvolaní namietaných skutočností, nie je možné konštatovať, či napadnutými úkonmi došlo
k reálnemu ukráteniu veriteľa alebo veriteľov, v akom rozsahu a či vôbec takéto ukrátenie nastalo.Táto základná, primárna, hmotnoprávna podmienka pre odporovanie právneho úkonu tak nebola zo
strany žalobcu preukázaná. Na tento záver nemôže mať vplyv ani odvolacie tvrdenie žalobcu, v zmysle
ktorého „Pokiaľ by k plneniu nedošlo peňažná suma, ktorá je aj predmetom tohto konania by bola

zapísaná do konkurznej podstaty a mohla by byť rozvrhnutá medzi zistených veriteľov" (č.l. 104 spisu).
Citované z odvolania žalobcu, však podľa odvolacieho súdu, nemalo žiadny dopad na okresným súdom
konštatované nesplnenie povinnosti žalobcu preukázať, že práve v dôsledku napadnutých právnych
úkonov došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu.

30. Krajský súd, vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu, považuje za potrebné zdôrazniť i závery vyplývajúce
z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 300/06, podľa ktorého „Aj keď závery
všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter precedensu, ktorý
by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, protichodné
právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu
právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie".

31. Krajský súd tak odvolacie dôvody žalobcu nevyhodnotil ako dôvodné a dospel k názoru o vecnej
správnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Krajský súd preto pristúpil v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP
k potvrdeniu tohto rozsudku okresného súdu tak vo výroku o zamietnutí žaloby ako aj vo vzťahu k
výroku o trovách prvoinštančného konania. Výrok o trovách prvoinštančného konania nebol osobitne

odvolaním žalobcu napadnutý a ako výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej bol rovnako krajským
súdom potvrdený ako vecne správny.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému

tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k

vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania

pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.