Rozsudok · Rozhodnutie · Otvorené Súdy

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 3T/80/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110011976
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2110011976.31

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a prísediacich Valérie

KadlecovejaRNDr.Ing.LadislavaFranekanahlavnompojednávanívTrnavedňa18.januára2018takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní
1/ X. H., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom N., K. XXX/X,
t. č. vo výkone trestu v M. a M. Ilava v inej veci,

2/ Daniel H., nar. XX.XX.XXXX v A.,

trvale bytom R., Q. č. XXX,
t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov v inej veci,

3/ D. H., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom C. - C., ul. A. č. XXXX/XX,

4/ N. A., nar. XX.XX.XXXX v C.,

trvale bytom Z., ul. J. XXXX/XX,
t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov v inej veci,

5/ S. I., nar. XX.XX.XXXX v R.,
trvale bytom W., ul. N. Z. č. XXX/X,

6/ O. F., nar. XX.XX.XXXX v R.,
trvale bytom R., ul. C. č. XXXX/XX,

7/ K. F. , nar. XX.XX.XXXX v D.,
trvale bytom Dolné C., ul. M. R. C. č. XXX/X,

8/ N. N., nar. XX.XX.XXXX v D.,
trvale bytom H. C. XXX,
t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov v inej veci,

sa uznávajú za vinných, že

obvinení Igor H., A. H., D. H., N. A., S. I., O. F., K. F. a N. N. spoločne s D. C., u ktorého je dočasne
odložené vznesenie obvinenia, sa od konca roka 2007 až do marca 2008 spolčili za účelom spáchania
viacerých trestných činov, ktoré vopred naplánovali a rozdelili si medzi sebou určené úlohy a páchanie
trestnej činnosti koordinovali tak, že1/ obvinení Igor H., A. H., D. H. a N. A. a D. C. po predchádzajúcej vzájomnej dohode naplánovali a
zorganizovali lúpežné prepadnutie Q. J., a to takým spôsobom, že na pokyn obvinených X. H. a D. H. dňa
07.01.2008 v poobedných hodinách v Trnave pred obchodným domom S. D. C. odsledoval a telefonicky

oznámil obvineným, že z Trnavy odchádza osobné motorové vozidlo poškodeného zn. Škoda Octavia
striebornej metalízy, EČ: Z a W. H. na ich pokyn mal odsledovať cestu v obci Matúškovo a dávať pozor
na prípadný výskyt policajných hliadok, po čom toho istého dňa v čase okolo 18:20 hod. na ceste v
smere od Galanty na Matúškovo, na Matúškovskej ceste, na križovatke tvaru „T“, osobným motorovým
vozidlom zn. Škoda Octavia kombi, striebornej metalízy, EČ: TT018CX, odcudzeným dňa 25.09.2007 v

Jaslovských Bohuniciach K.. A. K., predtým K., na ktorom boli v tom čase pripevnené odcudzené tabuľky
s EČ: BS053AJ a umiestnený modrý magnetický maják patriaci obvinenému D.ovi H., obvinení X. H.,
A. H. a Boris H. s kuklami na hlavách, odetí v čiernych kombinézach s nápisom „POLÍCIA“, ozbrojení
strelnými zbraňami, zablokovali cestu jazdiacemu osobnému motorovému vozidlu zn. Škoda Octavia
striebornej metalízy, EČ: GA951BL, ktoré v tom čase riadil Ladislav J. a ako spolujazdec sedela jeho
manželka X. J., donútili zastaviť ich vozidlo, kde obvinený N. A. nestotožneným osobným motorovým

vozidlom zn. Škoda Fabia bielej farby, na ktorom boli presne nezistené tabuľky s evidenčným číslom,
zozadu zablokoval vozidlo poškodených, pričom po zastavení vozidiel obvinení X. H., A. H. a D. H.
vyskočili zo svojho vozidla v úmysle lúpežne prepadnúť manželov J. a odcudziť im finančnú hotovosť
v prepočte vo výške 78.789,53 € (2.373.613,30 Sk), ktorú mal v tom čase Q. J. pri sebe v rôznych
menách a nominálnych hodnotách, a následne po tom, ako sa obvineným D. H. a A. H. nepodarilo

násilím vytiahnuť Q. J. z jeho vozidla a tento prudkou jazdou vzadu odtlačil stojace motorové vozidlo
zn. Škoda Fabia, ktoré riadil obvinený N. A., a obchádzal skrížené vozidlo obvinených, obvinený X. H.
bez predchádzajúcej dohody so spoluobvinenými najmenej šesťkrát vystrelil zo samopalu Kalašnikov
kal. 7,62 x 39 mm, nezisteného výrobného čísla, do priestoru odchádzajúceho motorového vozidla
poškodených na sediacich manželov Kováčovcov, pričom jedna zo striel zasiahla Q. J. do hlavy a

spôsobila mu pomliaždenie a rozdrtenie mozgu pri zlomenine klenby lebečnej a spodiny lebečnej vedúce
k bezprostrednej smrti poškodeného Q. J. a poškodená X. J. strelou, ktorá sa odrazilo od jej mobilu, ktorý
mala v ľavom vrecku kabáta, neutrpela žiadne zranenia, v dôsledku čoho vozidlo manželov J. narazilo
do oplotenia rodinného domu č. 801 v obci Matúškovo, kde zostalo stáť, po čom z miesta činu obvinení
X. H., A. H., D. H. a N. A. ušli na motorových vozidlách na chatu č. 819/19A do obce Jahodná, kde v

garáži schovali poškodené motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, pričom odcudzené motorové vozidlo zn.
Škoda Octavia kombi striebornej metalízy opatrené odcudzenými tabuľkami s EČ: BS053AJ obvinený
Peter A. z chaty č. 819/19A z obce Jahodná v ten istý deň previezol na smetisko v katastrálnom území
obce T. Hradská, kde ho o 20:00 hod. polial neznámou horľavinou a zapálil, čím majiteľke K.. A. K.,
predtým K., bytom T., B. T. XXXX/XB, spôsobil škodu vo výške 839,47 € (25.290,00 Sk) z titulu zaplatenej

spoluúčasti na poistnej udalosti, a poškodenej spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom
Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00151700, spôsobil škodu vo výške 15.950,01 € (480.510,00 Sk)
z titulu vyplateného poistného plnenia majiteľke,

2/ začiatkom roka 2008 po predchádzajúcej vzájomnej dohode obvinení S. I. a O. F. oslovili obvinených

X.H.aD.H.,abyspoločnezorganizovalilúpežnéprepadnutiepoškodenéhoN.C.,atotakýmspôsobom,
že obvinení S. I. a O. F. zabezpečili nákres pozemku a rodinného domu poškodeného, prístupové
cesty, odsledovali jeho zvyky, ktoré informácie potom odovzdali obvineným X. H. a D. H., po čom
po predchádzajúcich dvoch neúspešných pokusoch obvinený X. H. naplánoval spôsob vykonania a
prevedenie lúpežného prepadu poškodeného tak, že s týmto plánom oboznámili obvineného N. A. a D.

C., ako aj obvinených A. H., N. N. a K. F., ktorí traja v čase lúpeže zabezpečovali sledovanie príjazdových
a únikových ciest do R. a od N. štátnej hranice a v prípade výskytu policajných hliadok alebo iných
nepredvídaných udalostí toto mali oznámiť obvineným X. H. a D. H., po čom dňa 19.03.2008 v čase
okolo 02:00 hod. prišli obvinení X. H., D. H. a N. A. a D. C. na motorovom vozidle zn. Nissan Pajero
nezisteného EČ k rodinnému domu Petra C. č. XXX v obci W. na ul. H., kde obvinený N. A. zostal

pri vozidle stáť a dávať pozor, na čo obvinení X. H. a D. H. a D. C. oblečení v čiernych policajných
kombinézach označených názvom „POLÍCIA“ a s kuklami na hlavách, všetci ozbrojení pištoľami a
samopalmi nezistených značiek a výrobných čísiel, preskočili oplotenie rodinného domu, kde najskôr
obvinený D. H. za pomoci prineseného kameňa, ktorý mu zabezpečil obvinený K. F., rozbil okno na
spálni, cez ktoré vhodil akustickú zásahovú výbušku typu TK-PI a následne obvinený X. H. s D. C.

za pomoci podomácky vyrobeného baranidla vyrazili biele plastové vchodové dvere, cez ktoré vošli
do domu, tam obvinený X. H. prinútil poškodeného N. C. ľahnúť si na zem, za pomoci kovových pút
ho spútali a fyzicky napádali takým spôsobom, že ho opakovane kopali a udierali do rôznych častí
tela, v dôsledku čoho utrpel pohmoždenie mäkkých tkanív zápästí a tváre, pohmoždenie zadnej stranyľavého stehna a pohmoždenie mäkkých tkanív v oblasti ľavého kolena a predkolenia s odreninami kože,
vyžadujúce dobu liečby spojenú s pracovnou neschopnosťou 2-3 týždne, pričom od neho žiadali uviesť
miesto, kde sa nachádza trezor a finančná hotovosť, jeho v tom čase priateľku poškodenú Luciu C., teraz

C., nachádzajúcu sa v spálni domu, spútali plastovými jednorazovými putami a zavreli do priestorov
kúpeľne, po čom prehľadali rodinný dom, z ktorého odcudzili v cudzej aj slovenskej mene finančnú
hotovosť v prepočte vo výške 142.137,51 € (4.282.034,67 Sk), spolu s legálne držanou strelnou zbraňou
ČZ vz. 83 v. č. 98976 so zásobníkom a nábojmi v hodnote 514,51 € (15.500,00 Sk), ktorá bola neskôr
nájdená a poškodenému N. C. vrátená, s tým, že poškodenému Petrovi C. spôsobili okrem toho škodu

poškodením zariadenia jeho domu vo výške najmenej 2.048,73 € (61.720,00 Sk) a poškodenej Q. C.,
rod. C., odcudzili kabelku s finančnou hotovosťou vo výške 7.003,92 € (211.000,00 Sk), ktoré mala v
dome ako účtovníčka firiem SLOVFORNET, s.r.o., Námestovo, a DARAL, s.r.o., Námestovo, po čom sa
z Rabče hneď presunuli do Horných Vesteníc a tam v dome Bystríka Šuhajdu si rozdelili odcudzenú
finančnú hotovosť,

teda

obžalovaný 1/ X. H.
v bodoch 1/ a 2/
- proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spôsobiť škodu veľkého rozsahu a čin

spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, ľsťou a organizovanou skupinou, sčasti v bode
2/ aj vlámaním,
- bez povolenia sebe zadovážil a držal strelivo,
- bez povolenia sebe zadovážil a držal strelnú zbraň,
- zadovážil a prechovával u seba hromadne účinnú zbraň,

v bode 1/
- iného úmyselne usmrtil a dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k spáchaniu trestného
činu, ktorého sa dopustil v úmysle iného usmrtiť, ale k dokonaniu trestného činu nedošlo, pričom čin
spáchal závažnejším na dvoch osobách,

v bode 2/
- zničil a urobil neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
- neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť
vniknutiu a najmenej s dvoma osobami,

obžalovaný 2/ A. H.
v bodoch 1/ a 2/
- proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spôsobiť škodu veľkého rozsahu a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, ľsťou a organizovanou skupinou, sčasti v bode

2/ aj vlámaním,

obžalovaný 3/ D. H.
v bodoch 1/ a 2/
- proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spôsobiť škodu veľkého rozsahu a čin

spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, ľsťou a organizovanou skupinou, sčasti v bode
2/ aj vlámaním,

v bode 2/
- zničil a urobil neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

- neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť
vniknutiu a najmenej s dvoma osobami,
- bez povolenia sebe zadovážil a držal strelivo,
- bez povolenia sebe zadovážil a držal strelnú zbraň,
- zadovážil a prechovával u seba hromadne účinnú zbraň,

obžalovaný 4/ N. A.
v bodoch 1/ a 2/- proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spôsobiť škodu veľkého rozsahu a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, ľsťou a organizovanou skupinou, sčasti v bode
2/ aj vlámaním,

v bode 1/
- zničil a poškodil iný majetok z trestnej činnosti v úmysle zatajiť existenciu takejto veci, zakryť jej pôvod v
trestnom čine, jej použitie na spáchanie trestného činu a zmariť jej zaistenie na účely trestného konania
a čin spáchal z osobitného motívu - v úmysle zakryť iný trestný čin,

obžalovaní 5/ S. I., 6/ O. F., 7/ K. F. a 8/ N. N.
v bode 2/
- proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spôsobiť škodu veľkého rozsahu a čin
spáchali závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, vlámaním, ľsťou a organizovanou skupinou,

čím spáchali

obžalovaný 1/ X. H.
- v bodoch 1/ a 2/ pokračovací obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4
písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/, písm. f/, písm. i/ Tr. zák., sčasti v bode 2/ aj s poukazom

na § 138 písm. e/ Tr. zák., v súbehu s prečinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
podľa § 294 ods. 1 Tr. zák., zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa
§ 294 ods. 2 Tr. zák. a zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295
ods. 1 písm. a/ Tr. zák.,

- v bode 1/ v súbehu aj s obzvlášť závažným zločinom vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr.
zák., spáchaný sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.,

- v bode 2/ v súbehu aj s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. a prečinom
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zák.,

obžalovaný 2/ A. H.
- v bodoch 1/ a 2/ pokračovací obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4
písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/, písm. f/, písm. i/ Tr. zák., sčasti v bode 2/ aj s poukazom
na § 138 písm. e/ Tr. zák.,

obžalovaný 3/ D. H.
- v bodoch 1/ a 2/ pokračovací obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4
písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/, písm. f/, písm. i/ Tr. zák., sčasti v bode 2/ aj s poukazom
na § 138 písm. e/ Tr. zák.,

- v bode 2/ v súbehu aj s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., prečinom
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zák., prečinom
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák., zločinom
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. a zločinom
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.,

obžalovaný 4/ N. A.
- v bodoch 1/ a 2/ pokračovací obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4
písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/, písm. f/, písm. i/ Tr. zák., sčasti v bode 2/ aj s poukazom
na § 138 písm. e/ Tr. zák.,

- v bode 1/ v súbehu aj so zločinom legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. b/,
ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. c/ Tr. zák.,

obžalovaní 5/ Jozef I., 6/ O. F., 7/ K. F. a 8/ N. N.

- v bode 2/ obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. a/, písm. e/, písm. f/, písm. i/ Tr. zák.,

a odsudzujú sa:1/ Obžalovaný X. H.

podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zák. a s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák. a
§ 42 ods. 1 Tr. zák. a pri splnení podmienok uvedených v § 47 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia
slobody na doživotie.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu

na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu ruší výrok o treste odňatia slobody vo
výmere 20 (dvadsať) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia,
ktorýbolobžalovanémuuloženýrozsudkomOkresnéhosúduNitrazodňa29.11.2013sp.zn.2T/76/2013
v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 01.10.2014 sp. zn. 1To/27/2014, právoplatným

dňa 01.10.2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

2/ Obžalovaný A. H.

podľa § 186 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na § 37 písm. m/ Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák. a s použitím § 41
ods. 2 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 22 (dvadsaťdva) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu ruší výrok o treste odňatia slobody
vo výmere 15 (pätnásť) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom
stráženia, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 03.07.2013 sp. zn.
2T/16/2011, právoplatným dňa 12.09.2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá aj ochranný dohľad
na 2 (dva) roky.

Podľa § 77 ods. 1 Tr. zák. je obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody:
a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,
b) osobne sa hlásiť jedenkrát za dva kalendárne mesiace u probačného a mediačného úradníka
okresného súdu v mieste svojho bydliska, a
c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.

3/ Obžalovaný D. H.

podľa § 186 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. l/, písm. n/, písm. o/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr.
zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. a s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 42

ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/, ods. 4 Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu ruší výrok o treste odňatia slobody vo
výmere 8,5 (osem a pol) roka so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 03.07.2013 sp. zn. 2T/16/2011 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 11.12.2013 sp. zn. 1To/88/2013, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,

stratili podklad.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovanému ukladá aj trest prepadnutia veci - 1 ks modrý
magnetický maják s čiernym káblom s koncovkou do zapaľovania.Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutej veci stáva Slovenská republika.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá aj ochranný dohľad
na 1 (jeden) rok.

Podľa § 77 ods. 1 Tr. zák. je obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody:
a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,

b)osobnesahlásiťjedenkrátzatrikalendárnemesiaceuprobačnéhoamediačnéhoúradníkaokresného
súdu v mieste svojho bydliska, a
c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.

4/ Obžalovaný N. A.

podľa § 186 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na § 37 písm. m/ Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák. a s použitím § 41
ods. 2 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu ruší výrok o treste odňatia slobody
vo výmere 22 (dvadsaťdva) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom
stráženia, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 03.07.2013 sp.
zn. 2T/16/2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 11.12.2013 sp. zn. 1To/88/2013,

právoplatným dňa 11.12.2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá aj ochranný dohľad
na 2 (dva) roky.

c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.

5/ Obžalovaný S. I.

podľa § 188 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia

slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/, ods. 4 Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá aj ochranný dohľad na 3
(tri) roky.

Podľa § 77 ods. 1 Tr. zák. je obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody:
a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,

b) osobne sa hlásiť jedenkrát za dva kalendárne mesiace u probačného a mediačného úradníka
okresného súdu v mieste svojho bydliska, a
c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.

6/ Obžalovaný O. F.

podľa § 188 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zák. a s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák. a §
42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov.Podľa § 48 ods. 3 písm. b/, ods. 4 Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu ruší výrok o úhrnnom treste odňatia
slobody vo výmere 2 (dva) roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky,
ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.07.2016 sp. zn.
1T/101/2009, právoplatným dňa 13.07.2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá aj ochranný dohľad na 3
(tri) roky.

Podľa § 77 ods. 1 Tr. zák. je obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody:
a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,

7/ Obžalovaný K. F.

podľa § 188 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. a s
použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/, ods. 4 Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá aj ochranný dohľad na 2
(dva) roky.

8/ U obžalovaného N. N.

súd podľa § 44 Tr. zák. upúšťa od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zák., pretože pokladá
na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný trest odňatia slobody vo výmere 15

(pätnásť) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, ktorý mu bol
uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 03.07.2013 sp. zn. 2T/16/2011 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Nitre zo dňa 05.02.2014 sp. zn. 1To/105/2013.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá aj ochranný dohľad

na 1 (jeden) rok.

súdu v mieste svojho bydliska, a
c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.

Podľa § 83 ods. 1 písm. g/ Tr. zák. súd ukladá aj zhabanie vecí, a to:

· 1 ks kovové putá - rozpílené
· 4 ks jednorazové zaťahovacie plastové putá.

Podľa § 83 ods. 2 Tr. zák. sa vlastníkom zhabaných vecí stáva Slovenská republika.Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný Igor H. v prípade skutku 1/ povinný nahradiť:

· poškodenej X. J., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom K. XXX, škodu vo výške 6.151,93 €,
· poškodenej Z. Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35709332,
škodu vo výške 10.562,34 €,
· poškodenej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičová 4, 816
23 Bratislava, IČO: 00585441, škodu vo výške 444,37 €,

a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (čím je určená vykonateľnosť tohto výroku rozsudku).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodená X. J., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom K. XXX, so zvyškom
svojho uplatneného nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný N. A. v prípade skutku 1/ povinný nahradiť:

· poškodenej K.. A. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom T., B. T. XXXX/XB, škodu vo výške
839,47 €,
· poškodenej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava,
IČO: 00151700, škodu vo výške 15.950,01 €,
a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (čím je určená vykonateľnosť tohto výroku rozsudku).

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sú obžalovaní X. H. a D. H. v prípade skutku 2/ povinní spoločne a nerozdielne
nahradiť:
· poškodenému N. C., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom W., H. XXX/XXX, škodu vo výške 16,60 €,
· poškodenej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava,

IČO: 00151700, škodu vo výške 2.048,73 €,
a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (čím je určená vykonateľnosť tohto výroku rozsudku).

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný D. H. v prípade skutku 2/ povinný nahradiť poškodenej Union
zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36284831, škodu vo výške

81,86 €, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (čím je určená vykonateľnosť tohto výroku
rozsudku).

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sú obžalovaní X. H., A. H., D. H., N. A., S. I., O. F., K. F. a N. N. v prípade
skutku 2/ povinní spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému Petrovi C., nar. XX.XX.XXXX v R.,

trvale bytom W., H. XXX/XXX, škodu vo výške X42.137,51 €, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku (čím je určená vykonateľnosť tohto výroku rozsudku).

N. § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodený N. Vorčák, nar. 17.08.1972 v Námestove, trvale bytom W., H. XXX/
XXX, so zvyškom svojho uplatneného nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodení K. Ratičák, nar. 07.10.1968 v Námestove, trvale bytom
Námestovo, Komenského 498/34, a Lucia Vorčáková, rod. Štefaňáková, nar. 10.12.1984 v Trstenej,
trvale bytom Rabča, Hlavná 235/186, so svojimi uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkazujú na
civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 11.11.2010 podala prokurátorka Krajskej prokuratúry Nitra na Okresný súd Trnava obžalobu na X.
H., A. H., D. H., N. A., S. I., O. F., K. F. a N. N. na právnom základe uvedenom v obžalobe, pričom
skutkový základ obžaloby bol nasledovný:

obvinení X. H., A. H., D. H., N. A., S. I., O. F., K. F. a N. N. spoločne s D. C., u ktorého je dočasne
odložené vznesenie obvinenia, sa od začiatku roka 2007 až do júna 2008 spolčili za účelom spáchania
viacerých trestných činov, ktoré vopred naplánovali a rozdelili si medzi sebou určené úlohy a páchanie
trestnej činnosti koordinovali tak, že1/obv.IgorH.,obv.A.H.,obv.D.H.,obv.N.A.aD.C.popredchádzajúcejvzájomnejdohodenaplánovali
a zorganizovali lúpežné prepadnutie Q. J., a to takým spôsobom, že na pokyn obv. X. H. a obv. D.
H. dňa 07.01.2008 v poobedných hodinách v Trnave pred obchodným domom S. D. C. odsledoval

a telefonicky oznámil obvineným, že z Trnavy odchádza osobné motorové vozidlo poškodeného zn.
Škoda Octavia striebornej metalízy, EČ: GA951BL, a W. H. na ich pokyn mal odsledovať cestu v obci
Matúškovo a dávať pozor na prípadný výskyt policajných hliadok, po čom toho istého dňa v čase okolo
18:20 hod. na ceste v smere od Galanty na Matúškovo, na Matúškovskej ceste, na križovatke tvaru „T“,
osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Octavia kombi, striebornej metalízy, EČ: T odcudzeným dňa

25.09.2007 v Jaslovských Bohuniciach A. K., na ktorom boli v tom čase pripevnené odcudzené tabuľky
s EČ: BS053AJ a umiestnený modrý magnetický maják, obv. X. H., obv. A. H., obv. D. H. s kuklami na
hlavách, odetí v čiernych kombinézach s nápisom „Polícia“, ozbrojení strelnými zbraňami, zablokovali
cestu jazdiacemu osobnému motorovému vozidlu zn. Škoda Octavia striebornej metalízy, EČ: Z ktoré v
tom čase riadil Ladislav J. a ako spolujazdec sedela jeho manželka X. J., donútili zastaviť ich vozidlo,
kde obvinený Peter A. nestotožneným osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Fabia bielej farby, na

ktorom boli tabuľky s EČ: T zozadu zablokoval vozidlo poškodených, pričom po zastavení vozidiel obv.
X. H., obv. D. H. a obv. A. H. vyskočili zo svojho vozidla v úmysle lúpežne prepadnúť manželov J. a
odcudziť im finančnú hotovosť vo výške X.XXX.XXX,XX Sk (XX.XXX,XX €), ktorú mal v tom čase Q.
Kováč pri sebe v rôznych menách a nominálnych hodnotách, a následne po tom, ako sa obv. D. H.
a obv. A. H. nepodarilo násilím vytiahnuť Q. J. z jeho vozidla a tento prudkou jazdou vzadu odtlačil

stojace motorové vozidlo zn. C. F., ktoré riadil obv. Peter A., a obchádzal skrížené vozidlo obvinených,
obv. Igor H. bez predchádzajúcej dohody so spoluobvinenými najmenej šesťkrát vystrelil zo samopalu
Kalašnikov kal. 7,62 x 39 mm, nezisteného výrobného čísla, do priestoru odchádzajúceho motorového
vozidla poškodených na sediacich manželov J., pričom jedna zo striel zasiahla Ladislava J. do hlavy a
spôsobila mu pomliaždenie a rozdrtenie mozgu pri zlomenine klenby lebečnej a spodiny lebečnej vedúce

k bezprostrednej smrti poškodeného Q. J. a poškodená X. J. strelou, ktorá sa odrazilo od jej mobilu,
ktorý mala v ľavom vrecku, neutrpela žiadne zranenia, v dôsledku čoho vozidlo manželov J. narazilo do
oplotenia rodinného domu č. 801 v obci Matúškovo, kde zostalo stáť, po čom z miesta činu obv. X. H.,
obv. A. H., obv. D. H. a obv. N. A. ušli na motorových vozidlách na chatu č. 819/19A do obce Jahodná,
kde v garáži schovali poškodené motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, pričom odcudzené motorové vozidlo

zn. Škoda Octavia kombi striebornej metalízy opatrené odcudzenými tabuľkami s EČ: BS053AJ obv. N.
A. z chaty č. 819/19A z obce Jahodná v ten istý deň previezol na smetisko v katastrálnom území obce
Trhová Hradská, kde ho o 20:00 hod. polial neznámou horľavinou a zapálil, čím majiteľke Mgr. A. K.
spôsobil škodu vo výške 505.800,00 Sk (16.789,48 €),
a obv. N. A. tak konal napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/130/99 zo

dňa 16.10.2001 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/238/01 zo dňa 15.01.2002
odsúdený za trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249a ods.
1, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006 a bol mu uložený trest odňatia slobody vo
výmere 2 (dva) roky so zaradením do I. NVS,

2/ začiatkom roka 2008 po predchádzajúcej vzájomnej dohode obv. Jozef I. a obv. O. F. oslovili obv.
X. H. a obv. D. H., aby spoločne zorganizovali lúpežné prepadnutie poškodeného N. C., a to takým
spôsobom, že obv. S. I. a obv. O. F. zabezpečili nákres pozemku a rodinného domu poškodeného,
prístupové cesty, odsledovali jeho zvyky, ktoré informácie potom odovzdali obv. X. H. a obv. D. H.,
po čom po predchádzajúcich dvoch neúspešných pokusoch obv. X. H. naplánoval spôsob vykonania

a prevedenie lúpežného prepadu poškodeného tak, že s týmto plánom oboznámili obv. N. A. a D.
C., ako aj obv. A. H., obv. N. N. a obv. K. F., ktorí traja v čase lúpeže zabezpečovali sledovanie
príjazdových a únikových ciest do Námestova a Poľskej štátnej hranice a v prípade výskytu policajných
hliadok alebo iných nepredvídaných udalostí toto mali oznámiť obv. Igorovi H. a obv. D. H., po čom dňa
19.03.2008 v čase okolo 02:00 hod. prišli obv. X. H., obv. D. H. a obv. N. A. a D. C. na motorovom

vozidle zn. R. N. nezisteného EČ k rodinnému domu N. C. č. 235 v obci Rabča na ul. Hlavnej, kde
obv. N. A. zostal pri vozidle stáť a dávať pozor, na čo obv. X. H., obv. D. H. a D. C. oblečení v
čiernychpolicajnýchkombinézachoznačenýchnázvom„Polícia“askuklaminahlavách,všetciozbrojení
pištoľami a samopalmi nezistených značiek a výrobných čísiel, preskočili oplotenie rodinného domu, kde
najskôr obv. Boris H. za pomoci prineseného kameňa rozbil okno na spálni, cez ktoré vhodil akustickú

zásahovú výbušku typu TK-PI a následne obv. X. H. s D. C. za pomoci podomácky vyrobeného baranidla
vyrazili biele plastové vchodové dvere, cez ktoré vošli do domu, tam obv. X. H. prinútil pošk. N. C. ľahnúť
si na zem, za pomoci kovových pút ho spútali a fyzicky napádali takým spôsobom, že ho opakovane
kopali a udierali do rôznych častí tela, v dôsledku čoho utrpel pohmoždenie mäkkých tkanív zápästía tváre, pohmoždenie zadnej strany ľavého stehna a pohmoždenie mäkkých tkanív v oblasti ľavého
kolena a predkolenia s odreninami kože, vyžadujúce dobu liečby spojenú s pracovnou neschopnosťou
2-3 týždne, pričom od neho žiadali uviesť miesto, kde sa nachádza trezor a finančná hotovosť, jeho v tom

čase priateľku pošk. Q. C., nachádzajúcu sa v spálni domu, spútali plastovými jednorazovými putami a
zavreli do priestorov kúpeľne, po čom prehľadali rodinný dom, z ktorého odcudzili v cudzej aj slovenskej
mene finančnú hotovosť 4.282.034,67 Sk (142.137,51 €), spolu s legálne držanou strelnou zbraňou ČZ
vz. 83 v. č. 98976 so zásobníkom a nábojmi v hodnote 9.600,00 Sk (318,66 €) s tým, že pošk. N. C.
spôsobili okrem toho škodu poškodením zariadenia domu vo výške 61.720,- Sk (2.048,73 €) a pošk. Q.

C., rod. C., odcudzili kabelku s peňaženkou s finančnou hotovosťou 5.000,- Sk (165,97 €) a s finančnou
hotovosťou 211.000,- Sk (7.003,92 €), ktoré mala v dome ako účtovníčka firiem SLOVFORNET, s.r.o.,
Námestovo, a DARAL, s.r.o., Námestovo, patriacich majiteľovi Miroslavovi W., po čom sa z Rabče hneď
presunuli do Horných Vesteníc a tam v dome Bystríka Šuhajdu si rozdelili odcudzenú finančnú hotovosť.

Na hlavnom pojednávaní predmetnej trestnej veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, keď boli

vypočutí obžalovaní X. H., A. H., N. A., S. I. a O. F., boli prečítané výpovede obžalovaných D. H., K. F.
a N. N., ktorí odmietli vo veci vypovedať, boli vypočutí poškodení X. J., Mgr. Daniela K. (predtým K.),
U. D., N. C., Q. C. (predtým C.), ako svedkovia boli vypočutí D. C., W. H., U. D., K. N., S. D., C. K.,
U. R., Z. A., I. C., O. W. a I. W., bola vypočutá znalkyňa N.. U. D., ako i N.. E. H., N.., ktorá už nie je
zapísaná ako znalec v zozname vedenom MS SR, boli prečítané aj výpovede viacerých ďalších svedkov,

poškodených a splnomocnencov poškodených subjektov: K. K., U. D. ml., K.. K. J., K. O., O. J., O. J.,
C. J., N. H., O. Q., W. K., J. A., I. C., S. F., K. W., A. J., N. K., D. Z., T. R., Bc. T. T., T. H., N. C., W.
C., Moniky C., N. Q., X.. A. J., K. H. F., S. J., A. F., K. W., K.. T. R., K.. K. T., T. K., N. S., N. H., S. I.,
S. I., S. J., H. C., K. A., K. Z., W. C., X.. T. V., W. I. a K. F., bolo oboznámené prečítaním množstvo
vypracovaných znaleckých posudkov z rôznych odborov a odvetví, ako aj veľké množstvo listinných

dôkazov relevantných pre posúdenie predmetnej trestnej veci.

*** C. obžalovaných podľa § 257 ods. 1 Tr. por. ***

Po prednese obžaloby prokurátorom boli obžalovaní Igor H., A. H., D. H., N. A., S. I., O. F., K. F. a N. N.

(ďalej v odôvodnení rozsudku označovaní aj priezviskami) na hlavnom pojednávaní poučení o tom, že
ku skutku (alebo skutkom), ktorý sa im kladie za vinu (ktoré sa im kladú za vinu), môžu urobiť vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 Tr. por. Následne sa obžalovaní vyjadrili takto:

Obžalovaný X. H. uviedol, že je nevinný.

Obžalovaný A. H. sa nevyjadril.
Obžalovaný D. H. uviedol, že je vinný.
Obžalovaný N. A. uviedol, že je nevinný.
Obžalovaný S. I. uviedol, že je nevinný.
Obžalovaný O. F. uviedol, že je nevinný.

Obžalovaný K. F. uviedol, že je vinný.
Obžalovaný N. N. uviedol, že je vinný.

Následne súd v prípade obžalovaných D. H., K. F. a N. N. postupoval primerane podľa § 333 ods. 3
písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na všetky položené otázky v zmysle tohto ustanovenia obžalovaní

zhodne odpovedali „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní vyjadril súhlas s tým, aby súd prijal
ich vyhlásenia. Po takomto zistení súd vyhlásenia týchto 3 obžalovaných o uznaní viny zo spáchania
stíhaného skutku (stíhaných skutkov), bez narušenia jeho (ich) skutkovej totožnosti, keď ho (ich) právne
posúdil zhodne tak, ako bol posúdený (boli posúdené) v podanej obžalobe, prijal, nakoľko na podklade
výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal pochybnosti o vine obžalovaných s tým,

že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná len k výroku o treste a náhrade škody, nie už k vine
týchto 3 obžalovaných.

*** Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní ***

Obžalovaný X. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal ku skutku 1/ okrem iného nasledovne: „Príprava
prebiehala na konci roka 2007, kedy som sa od Hippa dozvedel o jednom zmenárnikovi v T., ktorý nosí
so sebou hotovosť a že by tam mohlo byť do 5 miliónov Sk. Hipp už mal aj taký návrh, že by sa to mohlo
spraviť lúpežou. Môžem ešte uviesť, že na príprave tejto lúpeže sa podieľal Hipp a ja, C. a okrajovoosoba, ktorú som poznal pod prezývkou N. a okrajovo tiež aj H.. H. mi povedal, že zmenárnik už bol v
minulosti prepadnutý, tak sa to bude musieť previesť pod záštitou policajnej akcie. Rozhodli sme sa, že
ho prepadneme cestou z Trnavy do Matúškova. Viackrát sme sa boli pozrieť na zmenáreň poškodeného

v Trnave, pričom sme zistili, že sa zastavuje aj v Galante v zlatníctve. Mali sme zmapovanú trasu, ktorou
chodil. Rozhodli sme, že Šuhajda sa na J. zavesí cestou z Trnavy, keď J. bude nakladať svoju manželku.
Myslím, že to bolo pri obchodnom dome Jednota a odtiaľ s ňou pôjde až po Dolnú Stredu v Seredi,
kde Kováč schádzal z diaľnice a išiel smerom na Galantu, pri Galante je čerpacia stanica Shell, kde ho
čakala tá osoba menom N.. Ten prevzal jeho sledovanie a keď J. prechádzal ponad železnicu z Galanty

do Matúškova, tak nám to nahlásil. Ja, Hipp a H. sme čakali na konci Galanty v striebornej Octavii,
pričom ja som bol vodič, H. sedel vedľa mňa a Hatina bol vzadu a jeho úloha bola na znamenie zapnúť a
držať modrý maják pripevnený na streche. Keď nám dal N. signál, tak sme počkali, kým nás predbehne
Octavia poškodených a za nimi išiel Papík na svojej Fabií a my sme ich začali prenasledovať s tým,
že pred Matúškovom asi 200 metrov som Octaviu poškodených obehol a začal som ich blokovať, aby
som ich spomalil. Potom, keď som prišiel na začiatok Matúškova, tam bola prvá odbočka doprava, tak

pred touto odbočkou som ich úplne zablokoval s tým, že maják blikal na aute a vtedy H. vyskočil s
kalašnikovom von a postavil sa pred auto poškodených a začal na nich kričať „policajná akcia“ a aby
vyšli von. H. tiež vystupoval von z auta, lenže sa mu káble od majáka zaplietli pod nohy. My sme všetci
súčasne vystupovali. Ja som si toto všimol, že H. má vážne problémy. Aj keď moja úloha bola zastavovať
protiidúce autá, pretože bola dopravná špička, tak som len zdvihol ruku, aby som zastavil autá a utekal

som H. na pomoc. Keď som k nemu prišiel, tak mi dal do ruky svoju zbraň - kalašnikov, ja som nemal dlhú
zbraň, ja som mal za pásom akurát devinu. H. pristúpil k dverám šoféra, pričom sa ho snažil vytiahnuť
z auta von, respektíve ho vyzýval. Hipp keď videl, že J. nevystupuje, tak začal biť do auta, snažil sa
kladivkom na rozbíjanie skla rozbiť bočné sklo na dverách šoféra. To sa mu nepodarilo a vtedy som
počul ako zapískali gumy a Octavia poškodených začala cúvať. Nabúrala do Papíkovej Fabie a potom J.

vyštartoval priamo na mňa, pretože obchádzal našu Octaviu, ktorá mu krížila cestu. Vtedy som sa snažil
uhnúť prichádzajúcemu autu, toto ma zachytilo a na okamih som sa ocitol na prednom kufri vozidla.
Vtedy som sa nejakým spôsobom odrazil a snažil som sa dopadnúť na nohy. Auto ma nabralo, vyletel
som na kapotu a ako som padal, tak ma to stočilo v smere jazdy. A vtedy som počul ako zazneli výstrely.
Bola to situácia, kedy sa všetko strašne rýchlo odohralo. S týmto sme nepočítali. Ja som sa pozrel za

seba a za mnou bol Hipp a H., nechápal som, čo sa stalo. Predtým, ako som sa na nich pozrel, auto J.
zbehlo z cesty a nabúralo do plota alebo múra. Vtedy H. prišiel ku mne a povedal mi „ty si ho asi odjebal“,
čo ja som pokrútil hlavou, bol som z toho vydesený a rýchlo som sa pobral do našej Octavie, aby sme
vypadli preč. Čo sa dialo v aute som nevnímal. Pamätám sa ako sa ma H. pýtal „čo si to spravil?“.
Nepamätám sa, čo som mu na to odpovedal, či som mu vôbec na to odpovedal. Potom sme išli do chaty

na Jahodnej, kde sme mali stanovisko, mali sme tam civilné veci, odtiaľ sme vyrážali. Papíkova F. bola
nabúraná, tá prišla chvíľku za nami. Tú sme schovali do garáže, ktorá bola súčasťou chaty. Chalani sa
začali baviť, že tú Octaviu musíme podpáliť, a tak sa aj stalo. Zobrali sa a Šuhajda robil doprovod, všetci
odišli a ja sám som zostal na tej chate. Potom prišli chalani na chatu, zostali sme tam až do rána. Viem,
že H. zobral Híveš, ktorý dával pozor v Matúškove, aké vozidlá sa blížia. H. sa s H. zobrali a cez D. sa

vrátil domov do R., kde H. býval. Ráno sme zobrali zbrane, vesty, kombinézy do vakov a išli sme k H.
do Šale-Veči, kde sme tieto veci nechali a rozišli sme sa každý domov. Na záver by som chcel uviesť,
že mi je veľmi ľúto, že som usmrtil Kováča, nemalo k tomu prísť.“

Na hlavnom pojednávaní vypovedal ku skutku 2/ okrem iného nasledovne: „O tejto veci som sa dozvedel

v predstihu možno 2-3 mesiacov na konci roka 2007, kedy za mnou do Paty k rodičom prišiel T. F., pýtal
sa ma, či by som dokázal vykradnúť trezor. On vedel o mojej trestnej činnosti tohto charakteru, pretože
v roku 2003 som sedel s jedným V., ktorý bol aj jeho kamarát, a teda tento mu mal povedať, za čo som
vtedy sedel. Povedal mi, aby som prišiel na Oravu, že mi veci ukáže a vysvetlí. Preto som prišiel k nemu
do W. do jeho domu. Presadli sme do jeho Passata a išli sme smerom na Námestovo, po ľavej strane

sme míňali dom C.. On mi vysvetľoval, že tu býva ten zmenárnik a že mi potom neskôr dá nejaký nákres
domu, že kde má trezor a tie všetky veci. Potom sme išli do Námestova, kde mi ukázal jeho zmenáreň,
že odtiaľto chodí na svojom aute večer domov v určitú hodinu. Potom sme sa otočili do Rabče naspäť.
Keď som po tomto prišiel domov, stretol som sa s H., začal som to s ním konzultovať. Pamätám sa, že
po tejto nepodarenej lúpeži na J. asi 1,5 až 2 mesiace sme sa začali zapodievať touto lúpežou Vorčáka.

Medzitým sme prišli k tomu, že s vykradnutím toho domu budú problémy, lebo F. nám povedal, že tam
má alarm, ostrého psa, že vôbec nebude jednoduché sa tam dostať, vykradnúť to. Prišli sme takým
jednoduchým riešením, že cestou zo zmenárne by sme ho zastavili a jednoducho zobrali peniaze. Toto
sme aj chceli spraviť, a preto som povedal aj F., že budeme potrebovať nejakú chatu, kde by sme sispravili stanovisko, pričom on povedal, že má kamoša, ktorý túto chatu zabezpečí. V dohodnutý deň sme
zobrali jedno kradnuté auto, ktoré sme mali na tento účel a vypravili sme sa na Oravu, kde som sa stretol
s F. a ten mi povedal, že nemá čas a že pošle spoľahlivého kamoša a ten nám ukáže chatu, kde je a dá

nám od nej kľúče. Myslím si, že tento človek tam prišiel na Audi. S odstupom času som sa dozvedel, že
sa volá S. I.. Tento človek nám ukázal chatu, dal nám kľúče a odišiel. Chata bola pri Oravskej priehrade a
bolo to dobré stanovisko, bolo od Rabče vzdialené maximálne 15 km. Na chate sa so mnou a s Hippom
nachádzal znova ten N. a myslím že N.. Takže sme sa obliekli do černákov, zobrali sme si zbrane, každý
mal nejakú zbraň a vydali sme sa do W. s tým, že doprovod nám robil Papík. Keď sme prišli do W.,

tak sme zistili, že na určitých bodoch sú rozmiestnené policajné hliadky v civile. Preto sme sa otočili a
nenápadne sme sa stratili na tú chatu s tým, že sme tam prespali a na druhý deň sme sa vrátili naspäť
domov. Komu sme odovzdávali chatu si už nepamätám. Po tomto som sa stretol s Ferleťjákom, povedal
som mu, že mám podozrenie, že na mňa chcel našiť policajtov. On však nevedel, že sme plánovali lúpež.
Preto ani keby tam boli nastrčení policajti, nemohli vedieť, že my tam prídeme na nejakých autách. F.
čakal vykrádanie toho domu. Po tomto rozhovore som mu povedal, že vec dokončíme, ale po svojom.

On v podstate nemal šajnu ako sa to spraví a kedy sa to spraví. Tak aj bolo. V jeden pekný deň sme
sa zobrali a išli sme znova dvomi autami s tým, že jedna bola Lada Niva a druhé bolo biele Pajero, a
mali sme už plán prerobený s tým, že C. pôjdeme do domu. Mali sme s baranidlom so C. vyraziť dvere,
medzitým mal H. hodiť do spálne C. akustickú výbušku, tá osoba menom N. na nás mala čakať vonku v
naštartovanom aute. T. plán však nevyšiel z toho dôvodu, že pred nami išiel F. s N. na Lade Niva a títo

havarovali, resp. vyleteli z cesty. Nič sa im nestalo, iba auto bolo poškodené, nemohli sme pokračovať v
ceste. Tento pokus bol tiež zrušený, takže sme išli na tretí pokus. Na tretí pokus sme tam už v bezpečí
prišli, ale pribrali sme do akcie ešte H. s tým, že on vôbec nevedel, že ideme robiť lúpež. On len vedel,
že sa ide niečo vykradnúť a mal stáť v obci Zuberec a mal dávať pozor na policajné hliadky. Takto sa
aj akcia stala. My sme so C. vyrazili dvere, H. hodil akustickú výbušku do spálne a keď C. vybehol zo

spálne, tak my už sme ho čakali v predsienke, mám na mysli ja a C.. Povedali sme, že policajná akcia,
kázali sme mu, nech si ľahne na zem. Po tomto prišiel do vnútra aj H., vytiahol putá a C. spútal za telom
ruky. Ja som sa vybral do spálne, mali sme informáciu od F., že má frajerku a že u neho býva tá frajerka.
Išiel som sa presvedčiť, či je tam alebo nie, až som ju nakoniec našiel schovanú v skrini v spálni naľavo
od postele. Chytil som ju za ruku a ťahal som ju za sebou do predsienky, kde bol spútaný C. a odtiaľ

som ju zobral do kúpeľne, tam si sadla a ja som jej spútal ruky a nohy. K. C. a H. zobrali C. do suterénu
a hučali na neho, že kde má trezor a peniaze. Ja som sa ešte znova vrátil do spálne, zobral som odtiaľ
perinu a vrátil som sa za tou slečnou, pretože bola len v spodnom prádle, tak som ju zakryl. Potom
som začal prehľadávať obývačku, kde mal C. pracovný stôl, kde som mal tip, že by sa mali nachádzať
peniaze. Pod pracovným stolom sa nachádzala aktovka z laptopu, ktorú som otvoril a zistil som, že tam

sú tie peniaze a zakričal som „mám“. Vtedy vybehol hore C. a hovoril mi, že Hipp vypočúva dole C. a
pýta sa ho, že kde je trezor, ja som mu na toto neodpovedal, prehľadával som pracovný stôl, kde som
našiel ďalšiu hotovosť a pištoľ C.. Bola malá čierna, možno ČZ. Potom som sa pobral k schodom, ktoré
vedú do suterénu, zakričal som na chlapcov, aby sme išli preč. Pričom som počul, ako kričia na C.,
kde má trezor. Ja som zišiel pár schodov dole a zakričal som, že už nemáme čas, že peniaze máme

a nech ideme preč. Tak chalani tam nechali toho Vorčáka v suteréne a pobrali sa za mnou. Preskočili
sme bočný plot a tam nás čakal už N. v naštartovanom aute. Sadli sme do auta a odišli sme do Horných
Vesteníc. Cestou si H. hneď z aktovky vybral 200.000,00 Sk, povedal, že to má na opravu za tú Nivu. A
keď ostatní namietali, tak povedal, že aj tak tá Niva robí službu aj ostatným. Po príchode do C. som sa
zatvoril v Šuhajdovej spálni, vysypal som všetky peniaze na posteľ a ja osobne som ich spočítal. Zistil

som, že je tam necelých 3.500.000,00 Sk, pričom tam boli valuty rôznych nominálnych hodnôt. Najviac
tam bolo českých korún, potom tam bolo veľa slovenských, boli tam eurá, zloté, doláre a ešte neviem
aké ďalšie peniaze. Potom sme s H. zrátali náklady, ktoré sme mali a zvyšok peňazí sa rozdelil rovným
dielom medzi N., H., H., C. a mňa s tým, že C. uhradí svojich chalanov. Následne som si spomenul, že i
F. treba dať peniaze. S ním som nebol dohodnutý na žiadnej čiastke. V čase, keď mi doniesol ten tip, tak

tvrdil, že tam bude 10.000.000,00 Sk, a preto sme rozmýšľali, aké percentá mu vlastne dáme. Nakoniec
sme sa zhodli na čiastke 500.000,00 Sk. Tieto peniaze som odovzdal F. do ruky na jednej stretávke v
Banskej Bystrici, pri ktorej bol aj Hipp a bol tam aj I..

K osobám spoluobžalovaných uviedol okrem iného aj to, že N. poznal cez kamaráta v podnikaní, pretože

malTatru.Pokiaľvie,takajN.bolvodičomTatry.Papíkastretolasimožno10až20-krátvživote.Stretával
ho pri na páchaní trestnej činnosti a potom bol u neho na Družbe na ubytovni asi 2 až 3-krát, a to vždy
s H., nikdy sám. Dozvedel sa, že údajná osoba N. má byť N. A. až v trestnom konaní, čo však nesedí,
lebo on sám a aj ostatní, ktorí ho poznali na väzbe, tvrdili, že to nie je N., ale N.. H. spoznal vo väzbe vroku 1997. Potom sa nevideli do roku 2006 a potom mu sestra jeho ženy povedala, že jej kamarátka žije
s nejakým H.. A takto sa znovu stretli. S ním sa pravidelne stretával, pretože to bol kamarát. H. spoznal
cez svojho kamaráta zo Šale. Mali spoločné záujmy a istý čas spolu bývali ako rodiny v jednom dome pri

BanskejBystricivobciNemce.Páchalispolutrestnúčinnosť,takistospolupodnikali.C.spoznalnajednej
oslave u H. v krčme a bol zaujímavý, pretože choval levov, tigre, kone. F. spoznal cez jeho brata K., s
ktorým obchodoval, pretože býval pri poľských hraniciach, vedel zohnať stavebný materiál. Predtým mal
stavebnú firmu. S T. ho zoznámil aj ten kamarát z Oravy, s ktorým bol v roku 2003 väznený. Skurcoňáka
videl iba vtedy, keď priniesol kľúče od chaty. Potom ho videl ešte na F. diskotéke v Námestove. Ešte ho

videl v Banskej Bystrici, keď odovzdával jeho diel.

Dodal ku skutku 1/ okrem iného aj to, že najaktívnejší v sledovaní zvykov poškodeného J., napr. trasy,
po ktorej chodil, boli on, H. a C.. Oni zisťovali tieto veci. F. ich sledovali. Keď sa niečo dozvedeli, tak si
to preverili, či to tak je. To sa týkalo tých časov, trás, domu. To sledovanie prebiehalo tak, že do jeho
zmenárne, ktorá je na pešej zóne v Trnave, boli pešo. Boli sa na neho fyzicky pozrieť ako vypadá. To isté

pod obchodným domom Jednota na jeho manželku. Na týchto prevádzkach si pozreli kedy zatvárajú.
Boli sa fyzicky pozrieť aké má auto, zistili EČ tohto auta. To bolo všetko, čo potrebovali. Čo sa týka trasy,
išli za ním na aute, možno na dvoch. On vtedy používal sestrinu Mazdu 323, H. mal asi Felíciu a C.
mal asi Fiestu. Tieto autá asi na to používali. Papík mal vlastnú Fabiu. Podotkol, že on sa nepodieľal
na prípravách. Tá Octavia, ktorú použili a ktorú zapálili, bola kradnutá, tú kúpili od autičkárov. F., ktoré

použili, taktické vesty a kukly, kúpili v army shope. Nápis polícia bol buď vyšitý alebo v Čechách sa
dal zohnať. Na otázku, prečo si vzali zbrane, odpovedal, že chceli napodobniť policajtov. Chceli to
predimenzovať, aby sa vyhli akémukoľvek vozidlu. Keby mali k dispozícii obrnený transportér, tak ho
tam pristavia, aby videli demonštráciu sily a nekládli žiadny odpor, aby zdvihli ruky a dali im peniaze.
Veľakrát sa bavili aj o tom, čo by bolo, keby náhodou poškodení kládli odpor. V minulosti sa im to nikdy

nestalo,bolizaskočenístakoutosituáciou,nečakalito.Sodstupomčasuvie,ženatonebolipripravení.V
súvislosti so skutkami mali spoločné zbrane, ktoré kúpili z peňazí z trestnej činnosti, tam patrili samopaly
vzor 58, škorpióny vzor 61, pištole ČZ 85. Pri skutku 1/ mal devinu, Hipp mal kalašnikov aj devinu a
Hatina nevedel, či mal vzor 58, ale určite s ním nevybehol von z auta, nepoužíval ju. V prípade skutku
2/ mal pri sebe vzor 58, Hipp tiež a C. mal devinu. Nemal vedomosť o tom, že by niekto v súvislosti so

stíhanými skutkami z týchto zbraní strieľal okrem toho, čo uviedol. Keď sa H. snažil kladivkom rozbiť
okno na vozidle poškodeného J., tak to ich vozidlo bolo vo svojom jazdnom pruhu vpravo, kedy zastavilo
pred ich skríženou Octaviou. Zbraň, ktorú mu vtedy podal H., mal v obidvoch rukách. Nepamätal si už,
ako ho zachytil poškodený svojím vozidlom, nepamätal si akým spôsobom dopadol na prednú kapotu.
Chatu v Jahodnej popísal ako malinkú, z jednej miestnosti išla ešte jedna mála pol miestnosť a pod ňou

bola garáž, do ktorej sa vchádzalo zboku. Hipp mal kamaráta menom Gabriel A. a ten mal túto chatu v
prenájme. Keď boli na akcii v autách, komunikovali spolu cez telefón, všetci ho mali.

Dodal ku skutku 2/ okrem iného aj to, že keď išiel na Oravu za F., nevedel kde býva, ale stretol sa s
ním u jeho brata a odtiaľ išli k nemu domov. Nespomenul si na to, odkiaľ mal F. nákresy a informácie

o C.. Určite mu k tomu ale niečo povedal. Nemali medzi sebou žiadny konflikt. Pravdupovediac nemal
žiadny dôvod ho podozrievať, že by ich nahlásil polícii. F. mu dal ten nákres, on sa ho naučil naspamäť a
zahodil ho. Bol to pôdorys domu. Alarm v dome C. bol vtedy vypnutý, lebo boli doma. Pes bol vo voliére
a štekal. Nevedel z akého dôvodu bol v Banskej Bystrici pri vyplatení peňazí F. aj I.. Obálku so sumou
500.000,00 Sk dal vtedy Ferleťjákovi, nič viac mu k tomu nehovoril a on ich ani neprepočítaval. I. to videl.

Dôvod zmeny svojej výpovede odôvodnil tak, že v prípravnom konaní bol v úplne inom postavení
a psychickom rozpoložení, kedy dúfal, že sa môže dostať z väzby, že potom sa dajú veci nejakým
zázračným spôsobom do poriadku. Potom prišlo k odsúdeniu a on sa k veci postavil triezvo, povedal
si, že keď už aj tak trpí, tak nech trpí, čo spravil. To znamená, že v tejto veci je obžalovaný z niečoho,

čo nespravil. Preto mu záleží, aby sa veci dali na správnu mieru. Jeho druhý pohľad je taký, že je
presvedčený o tom, že aj pani Kováčová má právo vedieť, že nikto nechcel ani ju a ani jej manžela
zavraždiť, že sa nemusí ničoho báť, že to nebola nijaká objednávka na nich, že im nehrozí žiadna ujma
jeho strany. Bližšie popísal svoje vyjadrenie na hlavnom pojednávaní, keď na jeho začiatku uviedol, že je
nevinný, tak, že ako znie obžaloba, tak sa skutok nestal. On nevystrelil na pána J. s úmyslom ho zabiť.

Nechcel strieľať, už vôbec nechcel strieľať na pána Kováča a ani v najhoršom sne ho nechcel zabiť.
Zbrane mali na prezentáciu sily, že sú akože policajti, mali zdokladovať vážnosť situácie. Nemal úmysel
nikoho usmrtiť. Do skutku 1/ H. zasvätil on. Išlo o to, že H. bol robustnej postavy, budil rešpekt. Zdalo
sa im dosť komické, aby vystúpili dvaja kukláči, traja im už pripadalo lepšie. Bol to konkrétne on, ktorýmu povedal, čo má robiť. Od majáku až cez to, že má vystúpiť von, že má asistovať H. pri preberaní
Kováča. Predpokladali, že keď sa H. postaví s kalašnikovom pred auto, posádka vystúpi a vtedy H. z
pozície sily, robustnej postavy, ho zoberie. Tieto detaily nemali úplne dotiahnuté, je zrejmé, že pri takejto

veci je potrebné improvizovať. H. bol po tom, čo sa zamotal do káblov od majáku, určite vystúpený z
V.. Nevedel, či bol pri aute poškodených a jednoznačne nevedel, či mal pri sebe zbraň. Pri skutku 2/
Hatinu zasvätil asi tiež on, mal to na starosti, bol to jeho kamarát. Je možné, že behom akcie s ním bol
na kontakte, že mu hovoril, že či idú nejaké autá, aké autá, aká osádka. Keď prejednával skutok s F.om,
nebol pri tom prítomný I.. Náčrtok domu poškodeného mu dával Ferleťják sám, nebol pri tom nikto iný.

D. to jednoduchý náčrtok, ktorý sa naučil a roztrhal. K stretnutiu v D. Bystrici sa podrobne vyjadril tak,
že s H. prišli do Banskej Bystrice na koniec pešej zóny, kde je parkovisko. T. ich čakalo auto, ktorého
vodičom bol I. a ako spolujazdec sedel F.. Do auta si sadli on a Hipp. I. tam štyria. Po tomto si podali
ruky. On vytiahol obálku a dal ju do ruky F., peniaze z obálky nebolo vidieť, čo v nej je. F. to absolútne
nekomentoval, čo v tom je. On si tú obálku prebral. Čo s ňou ďalej urobil nevedel. Potom sa možno
minútu bavili o bežných veciach s tým, že s H. potom vystúpili a odišli preč. Všetky podrobnosti o stretnutí

dohodol s F.. Je presvedčený, že I. nevedel o ničom. Keby mu aj F. povedal, aby sa bavili o trestnom
čine, on by sa s ním nebavil, lebo nemal v I. dôveru. Jadro skupiny tvoril on a H.. K C. uviedol, že peniaze
z lúpeže sa delili u neho doma, čo znamená, že ich všetkých hostil ako priateľov. Nemal pocit, že by sa
ho C. niekedy bál. Medzi ním a H. nebolo žiadne ďalšie hierarchické členenie. On priniesol skutok 2/ a
H. zas skutok 1/. Ich skupina mala rozdelené kto čo bude robiť. Na ďalších stretnutiach s F. po prvom

stretnutí bol prítomný už aj H.. S F. sa dohodol tak, že tú vec vedia spraviť a podľa výšky toho, čo tam
bude (peniaze), že podľa toho dostane odmenu. Keď sa dohadovali o výške odmeny pred skutkom, tak
nevedeli, koľko peňazí bude, preto suma nepadla, až po skutku mu cez telefón povedal, že mu nesie
500.000,00Sk,pýtalsahokdesastretnúaonmupovedal,ževBanskejBystrici.Priodovzdávanípeňazí
nedošlo medzi nimi k žiadnemu konfliktu. Nepadla od neho zmienka, že ho treba fyzicky zlikvidovať.

Obžalovaný A. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa zúčastnil oboch skutkov. Ku skutku 1/
vypovedal okrem iného nasledovne: „Prípravy a celého zabezpečenia týkajúceho sa tohto skutku som
sa nezúčastnil. Na tento skutok odstupom času myslím že ma oslovil H.. Pýtali sa ma s H., že majú
nejakú robotu rozrobenú a či by som sa chcel zúčastniť toho skutku. Ja som povedal, že áno, ale nakoľko

som nikdy predtým nerobil takéto podobné veci, som povedal, že im môžem zabezpečiť doprovod a veci
súvisiace s tým trestným činom. Kedy sa to malo konať a v aké obdobie to mi nepovedali. Len, aby som
bol pripravený. Určité obdobie prešlo. Myslím, že tento skutok bol v januári alebo vo februári v roku 2007.
S odstupom času si nepamätám, kto pre mňa prišiel. Tak sme išli na dohovorené miesto. Smerom na
Jahodnú alebo tak niekde to bolo, čo oni mali tam zabezpečené. Ako som hovoril, daný skutok, nemal

som ja vykonávať, mal ho vykonávať C., nakoľko on sa zúčastnil organizačných vecí, ale tak mi bolo
povedané, keď som prišiel na tú chatu, že sa to z časovej tiesne nedá stihnúť a C. bol ešte v Galante,
monitoroval tam veci, ktoré bolo treba, že on sa nestihne prezliecť a prísť na miesto, ktoré bolo určené.
Tak ma požiadali, či by som teda nešiel do tejto veci. Mojou úlohou bolo vystúpiť z vozidla a zabezpečiť,
aby bolo menovaný prepadnutý a mali sme ho odviezť do miesta, kde sme sa mali zmocniť peňazí a

jeho pustiť. Takýto bol teda plán, čo mali oni naplánované. Potom teda sa vykonal ten skutok. Keďže
pri tom skutku prišlo k nejakým teda z ich strany nedorozumeniam a zlému zabezpečeniu veci, stala sa
tam tá vec, čo sa teda stala, že došlo k usmrteniu poškodeného. Ja som vystúpil zo zadných dverí a v
momente, keď som vystúpil, H. mal ísť menovanému rozbiť okno, kde on mal nožík, mal prerezať pás
a vytiahnuť ho z auta, kde som ja teda mal pristúpiť a menovaného sme mali naložiť do auta a odísť na

miesto, ktoré bolo určené. H. nevedel rozbiť to okno a ešte mal okolo pásu prehodený samopal, s ktorým
sa taktiež pokúšal rozbiť okno, lebo to bolo vo večerných hodinách, bola už taká tma. Ja som stál asi 8
metrov zo zadnej časti auta. Nakoľko je aj pravda, že som mal maják, ktorý som mal vyložiť na strechu
a ktorý sa mi zamotal okolo nôh. Takže ten úsek ako oni dvaja - H. a H. boli pri tom aute, ja môžem
popísať. Ten poškodený začal svojím automobilom rozrážať zátarasu - teda predné auto. Snažil sa ujsť.

Keďže z druhej strany alebo z boku stál asi Halás, nacúval na neho zadnou časťou auta. Tak zazneli
výstrely. V tomto okamihu to bolo celé zmarené a ja som už nastupoval do auta. Priebeh tej streľby som
nevidel. Po tomto sme nasadli do automobilu a z miesta sme odišli. Keďže predchádzajúci automobil,
ktorý tam s nami bol, tá Fabia bola poškodená, tak nás to spomalilo, nakoľko sme nevedeli, či urobíme
doprovod tejto Fabii. Po príchode na tú chatu som sa pohádal s H. a H., nakoľko nebolo vôbec takéto

niečo v pláne a nikdy nebola takáto dohoda, že by sa mali použiť strelné zbrane. Ako som uviedol aj v
prípravnom konaní, ja som sa od tej chvíle zobral a išiel som preč. Mal som jedného známeho, ktorý sa
toho tiež zúčastnil - Híveš. Nevedel som vtedy, že sa tak volá, Rado sa myslím volá. Bol to C. známy.
Ja som sa zobral a nechal som sa odviezť domov.“Ku skutku 2/ vypovedal okrem iného nasledovne: „Nezúčastnil som sa ani prvého a ani druhého pokusu.
Ani som sa nepodieľal na prípravách a na žiadnom zabezpečení, či už materiálu oblečenia a týchto vecí.

Nevedel som o tom, čo chcú spáchať. S odstupom času, ako som uvádzal, ja som väčšinou vždy robil
doprovod, od tej veci, čo sa stalo to nešťastie v tom predchádzajúcom skutku, ja som sa nezúčastnil
lúpeží, ktoré boli spáchané vnútri rodinného domu. So mnou išiel N., ktorý vedel o všetkom. Ja som
zobral N. a F.. Oni vedeli o všetkom, kde majú byť, čo majú byť, tak som ich tam zaviezol, asi 10 km od
Rabče. Po vykonaní skutku som ich zobral naspäť. Ja som ani nevedel, kde je to miesto ani nič.

K osobám spoluobžalovaných uviedol okrem iného aj to, že najdlhšie pozná H., od roku 1997, kedy spolu
sedeli na väzbe. H. nepoznal, zoznámil ho s ním Halás niekedy v roku 2007. A. pozná 20 rokov dozadu,
čisto z videnia. C. pozná od roku 2006 z pohrebu. I. a F. nepozná vôbec. N. používal len Dobrovodský,
ale on ho N. alebo N. nikdy nevolal.

Dodal okrem iného aj to, že v prípade skutku 1/ ho oslovili na zabezpečenie doprovodu z miesta činu,
aby sa nevyskytovali problémy, ako sú policajné hliadky. Nevedel, aké auto vtedy použil. V tom období
ich mal viac. Na tento skutok neprišiel na vlastnom aute. Myslel si, že prišiel na Fabii. Fabiu pri páchaní
skutku šoféroval A., značku auta si už nepamätal. Na otázku, kto všetko bol na Jahodnej, keď tam prišiel,
odpovedal, že tam prišiel s A. a H. a H. tam už boli. Oni boli prezlečení a z časovej tiesne, nakoľko už

mali zabezpečené, kedy poškodený odchádza z prevádzky a keďže C. bol niekde, kde ho monitoroval,
bol požiadaný, aby C. prácu urobil on. H. a H. mu vysvetlili, čo bude jeho úlohou v tomto skutku. Jeho
úlohou bolo, že keď H. rozbije okno, mal poškodeného naložiť do auta. To zabezpečenie a monitorovanie
miesta, kam poškodeného mali potom zobrať, už mali pozreté. Miesto činu bol rovný úsek cesty, bola
vtedy tma. Jednalo sa o zastavanú časť. Potom mali poškodeného odviezť za dedinu, pustiť ho a odísť.

V Jahodnej prišli na chatu v záhradkárskej oblasti, boli tam stromy, mali tam veci na tejto chate, chata
mala garáž. Z vecí tam boli zbrane, oblečenie, čierne zvršky, kombinézy, vesty podobné tým, ktoré majú
príslušníci PZ. Zbrane boli vo vreciach. Videl tam krátke zbrane, teda pištole, a nejaké samopaly. Osobne
on mal jednu pištoľ, asi ČZ. Nebola nabitá ani obtiahnutá. Bola dohoda, že nikdy sa zbrane nepožijú.
Zbrane mali na zastrašovanie, aby poškodený videl, že hrozba je ozajstná. Pri skutku 1/ mali H. a H.

okrem pištolí aj samopaly. Halás šoféroval, H. bol spolujazdec. Ako to bolo dohodnuté, tam jemu dal H.
dozadu samopal a on mu ho mal podať. Ostatní obžalovaní sa nezúčastnili prepadu, nevedel, či mali
zbrane. Boli tam možno aj nože, ale on žiaden nemal. Do K. sa premiestnili na Octavii, ktorú oni už mali
nachystanú, vždy sa na takúto robotu zabezpečovali autá. V tom spojení H., H. a on. Väčšinou každý
bol spojený s niekým, kto monitoroval priestor. To znamená, že v tom priestore, tam sa mali zdržiavať a

robiť doprovod C., H. a A.. On bol na telefóne spojený s H.. Či bol H. spojený s A. nevedel povedať. Keď
prišli na miesto, ktoré bolo obhliadnuté, niekto z menovaných dal pokyn H. alebo H., aby sa vykonala
akcia. Na akciu použili čisto nové telefóny bez registrácie, ktoré vedel zabezpečiť H., mal nejakú známu v
Telekome a vedel ich zabezpečiť na cudzie mená. A. išiel na bielej F.. Nepamätal si ŠPZ. Nespomenul si,
ako boli rozmiestnení pri vozidle poškodeného. Bola tma a bol v strese. Zbehlo sa to rýchlo, pár sekúnd.

Potom v podstate sedeli naspäť v aute. Ako potom nastúpili späť do auta, tak bol nahnevaný, prečo sa
použili strelné zbrane, nakoľko taká dohoda nebola. Preto potom odišiel preč z chaty, bol nahnevaný.
Z K. sa vracal s H. a H.. Keď dorazil na chatu aj C., on išiel peši smerom na hlavnú cestu, prišiel tam
H. a on nasadol k nemu a išli spolu preč. Podiel by každý dostal podľa výšky získaných peňazí, vopred
dohodnutí neboli.

Dodal okrem iného, že pri skutku 2/ bola jeho účasť taká, že zoberie F. a N.. Nebol tam prvýkrát ani
druhýkrát. Dozvedel sa až z pojednávania, že tam boli dvakrát. F. s N. vedeli, že kam majú ísť a čo
majú robiť. Menovaných zobral na Oravu od domu C. z A. C.. Išli jeho autom. Vtedy mal asi Passat. U
Šuhajdu boli vtedy aj H., H. a A.. Vo dvore bolo ešte jedno terénne vozidlo, nevedel uviesť značku. Oni

mali svoj plán. Menovaných zobral do auta, zobrali telefóny obdobným spôsobom, teda čisté telefóny,
cez ktoré boli v spojení. Počas cesty boli v spojení. C., H., H. a A. mali inú trasu. Keď odchádzali, bola
tma, bolo 21:00 alebo 22:00 hod., možno aj neskoršie. Na to miesto, keď prišli, on tam bol prvýkrát,
Pánis aj F. vedeli kde, bolo to za Námestovom. V tej jednej časti vyložil N. a v druhej časti vyložil F..
On jazdil na svojom civilnom vozidle, nevedel v ktorej časti Námestova čakal. Dohoda bola, že mu N.

zavolá a on ich zoberie a odídu naspäť. Za hodinu po tom, ako sa skutok spravil, zavolali. Menovaných
zobral a išli naspäť do Vesteníc na ten dom, odkiaľ vyrážali. Nevedel, či pred nimi alebo až po nich, ale
prišli tam aj H., H., C. a A.. Mali vtedy oblečenie polície. On nebol prezlečený do týchto černákov. Potom
išli k C. a rozdelili sa peniaze. Potom H. povedal, že vyráta kto má aký podiel v tejto veci, lebo nakoľkovedel, že tam niekto má podiel za tip na skutku. Podľa toho, čo oni rozprávali, bol to pán F., ktorý mal
dostať províziu za tip. Hipp alebo H. to povedal. Podľa toho, čo mu povedali, tak celkový výťažok zo
skutku bola suma približne 4.000.000,00 Sk. Rozdeľovanie peňazí pri skutku, resp. vo všeobecnosti bolo

rôzne, záležalo od zaangažovanosti, kto čo vykonával v skutku. Hlavnými rozhodovateľmi v tomto boli
vždy H. a H., nakoľko oni zabezpečovali zbrane, oblečenie. Páchali obdobnú trestnú činnosť aj predtým,
väčšinou sa tiperom vyplácalo 10-15 % z ukradnutej sumy. Nebol účastný toho, keď sa povedalo, koľko
by malo byť vyplatené tiperovi. Boli sa s ním stretnúť, ale on nebol účastný týchto vecí. V skutku 2/ nebol
v kontakte s F. a ani ho nepoznal. A. mal prezývky N. a N., s tým, že je to stále to isté meno.

Následne bola postupne prečítaná na odstránenie rozporov v jeho výpovediach výpoveď obžalovaného
A. H. z prípravného konania zo dňa 17.05.2010 (od č.l. 502), v ktorej uviedol okrem iného nasledovné:
„H. poznám od roku 1999, kedy sme boli spoločne vo väzbe v Nitre. Hippa poznám cez Halása asi od
roku 2006 alebo 2007. Šuhajdu poznám od roku 2006, zoznámili sme sa cez nejakého známeho, cez
autodiely. A. poznám dlhšie, asi tak 10 rokov, a to cez autodiely, ale sme sa nestýkali dlho a nič som s

ním neobchodoval. Viem, že ho volali N. alebo N.. I. nepoznám vôbec. F. nepoznám, v živote som sa
s ním nestretol.“ Ku skutku 1/ uviedol okrem iného nasledovné: „S odstupom času si už nespomínam,
kedy to presne bolo, volal mi H. alebo H., že či nemám záujem o nejakú robotu, ktorú oni majú. Malo
sa jednať iba o pár minút, maximálne tak na hodinku. Cez telefón mi nič nehovorili, ale zavolali, že keď
mám záujem, tak nech dobehnem za nimi do C. alebo do Paty. Ja som bol v tom čase v Nitre u seba v

krčme a vypil som niečo, tak som nechcel ísť svojím autom. Oni mi povedali, že aj tak Dobrovodský ide
cestou okolo a môže sa pre mňa zastaviť. Ja som preto povedal, že dobre. Asi tak po hodine prišiel A.
pre mňa na jednu nitriansku pumpu a tam som k nemu nastúpil do bielej Fabie, krátkej, evidenčné číslo
som si nezapamätal. A. mi povedal, že mu volal H. s H., že ma má k nim doviezť. Išli sme po diaľnici
na Trnavu, ale zo začiatku sme do Trnavy nešli, ale išli sme na chatu do obce Jahodná. Komu patrila

tá chata ja povedať neviem. Keď sme prišli na tú chatu, tak tam bol už C. a myslím aj H. s H.. Pri tej
chate boli vysoké stromy, spredu bola garáž, chata bola malá, dvojpodlažná a mala drevené schody
hore. Všimol som si, že aj vedľa chaty sú nejaké chaty postavené. Čo bolo za chatou povedať neviem,
lebo keď sme tam prišli, tak už bola tma. Okrem našej Fabie som tam videl zaparkovanú Fiestu, jednu
Octaviu striebornej farby, krátku a jednu dlhu kombi Octaviu, ktorá bola myslím si že H.. Keď sme vošli s

A. do chaty, tak mňa a A. oboznámili s tým, že čo chcú robiť. Tento rozhovor viedol H.. Počas rozhovoru
sme neboli všetci prítomní, chata bola malá a C. a A. chodievali von. Mne, keď to rozprávali, tak bol vnútri
H. a H.. Mne povedali, že už dlhšie na tom pracujú a majú všetko pozreté. Mojou úlohou malo byť to, že
mi dajú telefón a mám ísť na Octavií, ktorú mi ukáže Šuhajda, že pôjde nejaká Octavia a ja ju budem
potom sledovať a cez telefón mám nahlásiť tomu druhému, čo s ním budem na telefóne v spojení. Ja

som nikdy tu nič nepripravoval. Oni povedali, že idú niekoho prepadnúť, ale ja som sa nepýtal a ani mi
nehovorili, že kto má byť prepadnutý a o akú sumu sa má jednať. C. sa s H. a H. začali medzi sebou
hádať, lebo mali nejaký časový sklz, že to nestihnú. C. sa cukol, že to s nimi robiť takto nebude. Hipp
tlačil, že sa to musí rýchlo spraviť a nakoniec sa do toho išlo. Prišiel za mnou von pred chatu H. a ten
ma vlastne presvedčil, že nech teda ja s H. a H. pôjdem k nim do auta, že mne ho H. podá, ja mu mám

nasadiť putá a sadnem si s ním do auta. H. povedal, že to bude iba chvíľka a aby som išiel a budem
mať aj lepšiu finančnú odmenu. Potom sme sa vrátili do chaty. C. a A. odišli z chaty skôr a H. im pred
odchodom odovzdal mobily. A. odišiel na F. a C. išiel na H. V. alebo Fieste. Na chate sme zostali ja, H.
a H.. Tam boli vrecia a tašky, v ktorých boli zbrane a oblečenie. Jednalo sa o oblečenie také, že mne
dali čierne kukláčske oblečenie a boli tam dvoje, lebo mi primeriavali, ktoré mi bude lepšie. Ja som si

tieto veci obliekol a oni dvaja sa tiež takto obliekli. Na nohách som mal čierne ľahké topánky, kompletné
oblečenie čiernu kombinézu, na kombinézu som si obliekol nepriestrelnú vestu a na ňu ešte jednu takú
taktickú alebo niečo také. Mal som kožené čierne rukavice a tiež aj čiernu kuklu so širokým výstrihom.
Na tej veste boli suché zipsy a H. vytiahol nalepovacie nápisy POLÍCIA a prilepil mi ich na vestu spredu
a zozadu. V tej miestnosti, kde sme sa obliekali, tak som tam videl aj zbrane, a to samopaly, dva lebo

tri, pištole, zásobníky boli niektoré previazané páskou. Myslím si, že mali pri sebe aj nejaké nože. Mne
dávali samopal aj pištoľ, ale ja som im povedal, že ja žiadnu zbraň nechcem. H. mi dal ešte putá a jednu
veľkú baterku. Ja som videl, že oni sa obliekajú tak, ako ja a brali si so sebou samopale aj pištole, ako
keby išli do vojny. H. mi rozdal telefón a ja som si všimol, že zozadu je telefón označený písmenami A,
B, C .... Ja som bol spojený s jedným, ale vtedy som nevedel ani podľa hlasu, že kto to je, až potom po

akcií som ho videl na chate, keď sme sa vrátili. Až neskôr som sa vlastne dozvedel, že som bol v spojení
s H.. V akom boli spojení H. a H. ja povedať neviem. N. keď sme už boli oblečení, tak sme sadli do auta,
a to do Octavie striebornej farby s tmavými sklami. Vozidlo riadil H. a ja s H. sme sedeli vzadu. Ja som
sedel za vodičom. Ja to tam nepoznám, ale z tej chaty sme išli smerom na Trnavu. Mne sa zdá, že užbola vonku tma. Myslím si, že H. bol v telefonickom spojení s Dobrovodským a ten išiel ako doprovod
asi 500 metrov pred nami. Prišli sme do nejakej dediny a tam boli nejaké priemyselné podniky a dali
sme sa tam bokom. Čakali sme tam asi tak 10 až 15 minút. Niekto zavolal na mobil H. a ten volajúci mu

oznámil, že sa poškodený pohol.“ Obžalovaný k tejto časti prečítanej výpovede uviedol, že čo sa týka
rozporu, keď prišiel na chatu pred vykonaním skutku na Fabii, tak tam bol H., Hipp a A.. R. si, či tam
bol aj C.. Následne uviedol, že C. tam bol až po vykonaní skutku. Je možné, že sa v prípravnom konaní
pomýlil. C. bol na monitorovaní v Trnave a on už sa tam nevrátil.

Bolo pokračované v čítaní jeho výpovede, v ktorej uviedol okrem iného nasledovné: „Asi potom za 5
minút mne zavolal H., že vidí tú V.. Ja som v aute povedal to, čo mi zavolal H.. Ja som tu Octaviu nikdy
predtým nevidel a Hipp mi kázal sa späť opýtať akú ma farbu tá Octavia. Ja som sa to spýtal a H. mi
povedal, že je to strieborná Octavia, nejaký nový model. Toto som im povedal. Plán bol taký, že my sme
mali predbehnúť tú sledovanú Octaviu, pričom predtým som zabudol, že H. mi dal modrý maják a tento
som ho mal vystrčiť von cez okno na ľavú stanu vozidla. Ako sme tam čakali zaparkovaní na tom mieste,

tak okolo prešla nejaká Octavia a vtedy H. vyrazil za tou Octaviou. Bola frekventovaná premávka a vtedy
ako sme vyrazili sme si stiahli my traja na tvár kukly. Išli sme za tou Octaviou a H. mi povedal, aby som
vystrčil na strechu maják. Maják blikal na modro. H. Octaviu predbehol, išli sme v ľavom pruhu, ostatné
autá sa nám vyhýbali, H. predbehol tú Octaviu a dostal sa pred ňu. Ako sa dostal pre tú Octaviu, tak ju
hneď zablokoval, a to takým spôsobom, že ju jemne pritlačil k pravej strane cesty a zostali sme stáť a tak

ako som to nakreslil. Za tou Octaviou, kde bol poškodený, som videl ako zostal stáť A. na bielej Fabii.
Po zastavení všetkých troch vozidiel bola dohoda, že H. pôjde ako prvý a on mal rozbiť kladivkom okno
na dverách vodiča, potom otvoriť jeho dvere. Ja som mal baterkou svietiť jemu do tváre a potom, keď
ho H. vytiahne von z auta, tak mi ho mal podať. Ja som ho mal spútať a preložiť ho do našej Octavie. V
tej Octavii bola ešte manželka poškodeného, ale čo sa malo stať s ňou a ich vozidlom, tak to som ja o

tomto pláne informovaný nebol. Ja som len vedel, že toho poškodeného máme potom zobrať niekde do
poľa, čo oni už mali vyhliadnuté a tam ho mali prehľadať a zobrať mu peniaze. Potom sa mal ten muž
pustiť a mali sme preč odísť. Halás s H. nikdy nikomu nepovedali celý plán akcie a nemali sme sa starať
o ostatné veci. H. vystúpil z našej Octavie ako prvý, išiel k dverám vodiča, ja som vystupoval zo svojej
ľavej strany, H. vystúpil tiež von. Halás mal v ruke samopal a išiel smerom dozadu za našu Octaviu a

tam stál. Ja som chcel iba vystúpiť, ale som nevystúpil, lebo kábel, čo išiel zo strechy z majáku, tak tento
sa mi zamotal do nôh. Maják zo strechy spadol. Bol som zohnutý pre maják a počul som ako tá Octavia
búcha prednou časťou do prednej časti našej Octavie. Aj som videl, ako aj zadnou časťou naráža do A.
Fabie a snaží sa takto rozraziť naše vozidlá. Teda zaradil spiatočku a potom sa pohol dopredu. Hipp mal
v rukách kladivko a prevesený cez chrbát samopal. Viem to preto, lebo ja som mal v rukách baterku a v

druhej som držal putá. Z tej Octavie sme žiadnu osobu nevytiahli von. Myslím si, že asi dvakrát takto ten
vodič zaradil spiatočku a podarilo sa mu vycúvať a potom obišiel našu Octaviu zozadu okolo ľavej strany.
Ja som stál pri našej Octavii vzadu vľavo a maják som hodil do vozidla. Ako vodič tej Octavie sa snažil
ujsť, tak prednou časťou svojej Octavie nabral H. na prednú kapotu, ktorý sa potom z kapoty zošmykol
dolu. Ako tá Octavia cúvala dozadu, tak skoro zrazil vzadu aj H. a ten musel odskočiť dozadu vľavo.

Octavia toho poškodeného obišla našu skríženú Octaviu po pravej strane. Ja som tiež musel odskočiť
od našej Octavie, lebo nás poškodený obchádzal a potom som započul výstrely. Výstrely som počul z
mojej pravej strany zozadu a tam stál Halás. Ja som ho nevidel ako strieľa, ale zacítil som ako mi jeho
vystrelené nábojnice narážajú do hlavy. Halás stál za mnou asi tak 1,5 metra. Ja som sa hneď zľakol,
lebo to bolo hlučné a nemal tlmič. H. určite nemohol strieľať, lebo mal samopal prevesený. Nemohol

strieľať ani A., lebo on stále sedel vo Fabii, lebo ja som A. nevidel na ceste vonku. Všimol som si iba,
že jeho F. je poškodená od nárazov tej Octavie v prednej časti. Halás vystrelil asi dávkou, lebo mne do
hlavy narazili tesne po sebe minimálne dve nábojnice. Ako Octavia poškodeného odchádzala od nás
preč, tak som uvidel, že z cesty poškodeného Octavia ide smerom na pravú stranu cesty a tam narazila
do nejakého živého plotu. Až vtedy som si všimol, že tá Octavia má rozstrieľané zadné sklo. Ja som

nepočul žiadny krik a ani som nevidel, že by z tej Octavie vystupovali nejaké osoby. Ja som si sadol
na svoje miesto dozadu a H. ma pobádal, aby som rýchlo nasadol. H. si prisadol ku mne dozadu a
H. na svoje miesto vodiča. Pohli sme sa tým smerom rovno preč. Akým smerom sme išli ja povedať
neviem, lebo to tam nepoznám. Po ceste sme sa začali v aute hádať. Ja som na H. zakričal „Ježiša
kriste, čo si to spravil!“, lebo takáto dohoda, že sa bude strieľal, nikdy nebola. H. na to povedal, že to

preto strieľal, lebo ho chcel poškodený zraziť. Hlavne som sa ja hádal s nimi, že do čoho ma to namočili.
Tiež do hádky sa zapojil aj H. a hádali sme sa navzájom. Mne nadávali, že som zaplietol do káblov a
toto mi vykrikoval H., na čo som mu ja povedal, že ja som lúpež nikdy nerobil, tak som mal stres. Ja
som mal nervy, ja som si strhával dolu veci zo seba a vypol som aj telefón. H. alebo H. si volali s A.a ten hovoril, že má poškodenú Fabiu, ale bol schopný jazdy. Po niekoľkých minútach sme prišli na tú
chatu, odkiaľ sme vyrážali. Myslím si, že sme čakali vonku pred chatou a potom prišiel C. na nejakom
aute. Otvorila sa chata a tam som im všetky veci pohádzal. Ja som nechcel na chate zostať a nemal

som sa ako dostať domov, tak som C. povedal, aby zavolal H., nech príde pre mňa na chatu. Ja som sa
rozhodol, že pôjdem pešo na hlavnú cestu a nechcel som tam zostať. Pri hlavnej ceste som stretol H.
na nejakom malom červenom aute, sadol som k nemu a povedal som mu, že nech ma zoberie do Nitry
domov. H. ma zobral domov a on potom u mňa prespal do rána. Ráno sme pozerali TA3-ku a tam už
dávali, že zastrelili nejakého podnikateľa. H. zostal telefón a zavolal som H. a H. povedal som im, že čo

som videl v správach, že ten poškodený je mŕtvy a H. sa mal vrátiť na chatu pre nich. H. ráno odo mňa
odišiel a ja som zostal doma. Asi tak za týždeň prišli za mnou do podniku H. a H. a naznačili mi takou
formou, že či som 100%-ný, že čo sa stalo, sa stalo, že sme každý v ohrození a každý na každého niečo
vieme, tak že sme sa dohodli, že to už tak bude. Ja som od nich žiadne peniaze nedostal. Uvádzam,
že je mi to ľúto, že pán J. prišiel o život, čoho ľutujem a ja som sa na sledovaní a na prípravách vôbec
nezúčastňoval. Nemalo sa ubližovať ani jeho manželke. Pri tejto lúpeži som nemal zbraň ani samopal.

Jedine som mal mať v rukách H. samopal, ktorý som mu mal iba podržať a potom dať do našej Octavie.
Ja sa v zbraniach nevyznám, a preto neviem povedať, aký typ samopalu to bol, z ktorého H. strieľal.“
Dodal, že na vozidlo J. strieľal H. a on stál asi tak 1 až 1,5 metra od neho vzadu za ich Octaviou mierne
vľavo. Obžalovaný potvrdil pravdivosť tejto časti jeho prečítanej výpovede.

Bolo pokračované v čítaní jeho výpovede, v ktorej odpovedal na otázky okrem iného takto: „Nikdy som
nezabezpečoval zbrane, oblečenie, motorové vozidlá. Nepýtal som sa na to, kto dal tip na J., ale vždy
mi o tom rozprával H. s H.. Neskôr som sa dozvedel, že to mal dať tip A., toto som sa dočítal zo spisu.
Spomínali, že J. má mať pri sebe od 2 do 4 až 5 miliónov korún. Bolo mi povedané, že J. som mal spútať
a za dedinou na poli sa mu mali zobrať peniaze a ísť preč. Nikdy sa dopredu nerozprávalo o tom, aký kto

dostane podiel peňazí. Myslím si, že Halás začal strieľať preto, lebo poškodený začal cúvať na neho. Ja
som sa H. na dôvod streľby nepýtal. Neviem, kde je ten samopal, z ktorého strieľal H. a rovnako neviem,
čo sa stalo s touto Fabiou A., lebo ja keď som z chaty odchádzal, tak A. tam ešte nebol a mňa potom už
bral H. domov. Ja som nebol s nikým v žiadnej skupine. Skupina bola iba H. s H..“ Obžalovaný potvrdil
pravdivosť tejto časti jeho prečítanej výpovede.

Bolo pokračované v čítaní jeho výpovede, v ktorej odpovedal na otázky okrem iného takto: „Vo Fabii
sedel A.. Nevidel som, či mal A. kuklu. K popisu baterky, ktorú som mal v ruke, uvádzam, že to bola veľká
železná baterka, mala asi tak 45 cm dĺžku a s touto som mal svietiť poškodenému do tváre. Zapol som
si ju v aute ešte predtým ako som vystupoval z Octavie. Keď sme sa obliekali na chate, tak zbrane boli

uložené v taškách a vo vreciach. Boli asi tak tri tieto tašky a vrecia. Ja som potom videl, že keď už boli
oblečení, tak som videl ako si zasúvajú zásobníky do oblečenia. Potom som videl, keď prenášali zbrane
do auta, keď sme nastupovali.“ Následne obžalovaný vypovedal aj ku skutku 2/ okrem iného nasledovne:
„Neviem dátum kedy to bolo, bolo to po skutku v obci Matúškovo, vo večerných hodinách mi zavolal
Halás alebo Hipp, že majú nejakú robotu. Vedel som, že to bude trestná činnosť. Nevedel som, že to

bude násilného charakteru. Povedali mi, že sú vo Vesteniciach u Šuhajdu. Bolo to rýchle, prišiel som
tam, lebo mi povedali, aby som sa ponáhľal, ja som mal vtedy VW Passat, zelenej farby. Prišiel som k C.,
bol tam H. a H.. Videl som tam A. F., ale ja som ho nevidel. Vonku pred domom som čakal, kedy vyšiel
H. oblečený v civile, dal mi viacero telefónov, dva alebo tri, ktoré boli označené písmenami a povedal
mi, že majú všetko obzreté, všetko už vedia a mám ísť dolu na spodnú ulicu, kde mám zobrať dvoch

chlapcov, ktorí už o všetkom vedia. Ja som do domu C. nešiel a preto neviem, kto bol u C. na dome. Na
svojom vozidle, na ktorom som tam prišiel, som išiel na spodnú ulicu, tak na zastávke ma už čakali N.
a ešte jeden vyšší chlapec, ktorý má prezývku A. a volá sa K.. Na zastávke si prisadli ku mne do auta.
Bolo to vo večerných hodinách, nakoľko bola tma. Zastavili sme sa po ceste na pumpe, kde sme dokúpili
kredity do predmetných telefónov. N. vedel trasu a cestu kade máme ísť. Spomínam si, že sme išli na

Ružomberok, v aute som odovzdal každému telefón a N. telefonoval s tým K. a oznamovali C. alebo
niekomu inému našu polohu, kde sa nachádzame, či sú na ceste policajné hliadky a tak podobne. Ja
som šoféroval, telefonovali oni dvaja. V Ružomberku na čerpacej stanici Slovnaft sme čakali asi desať
minút a boli sme stále v telefonickom spojení. Ja neviem na akom aute išli, ale keď som sa s Hippom
rozprával pred C. domom, tak som tam videl vo dvore Jeep, ale značku neviem. Predpokladám, že oni

išli na tomto Jeepe, v ktorom sedeli C., H. a H.. Čo mali v tom čase oblečené, resp. ako boli vyzbrojení,
uviesť neviem nakoľko som ich nevidel. Po 10 minútach sme z pumpy išli smer na Námestovo. Ja neviem
ako sa volajú dediny pri Námestove, ale toho Dedusa som vyložil v jednej dedine za Námestovom a mal
so sebou pracovný telefón. N. ma potom navigoval asi 1 km za Námestovo a povedal mi, aby som ho tuvyložil, lebo že už bol pred tým, lebo to tu poznal. Vyložil som ho na kopčeku pri nejakých potravinách.
Mal pri sebe samozrejme pracovný telefón. Ja som sa na Passate presunul do ďalšej dediny, kde som
odparkoval vozidlo a mal som čakať na telefón s tým, že keď mi zavolajú, mám pozbierať N. s A. a ísť do

C.. Ja som mal tiež pri sebe telefón a mal mi volať Pánis. Ja som nemal nikomu volať v prípade výskytu
hliadok polície, ja som mal iba čakať na N. telefonát. Asi tak po 30-45 minútach mi volal N., že mám pre
neho ísť na miesto, kde som ho vyložil. Ja som sa presunul k N. a išli sme pre Dedusa. C., že N. bol s
niekým spojení, a to buď s H., H. alebo C.. Na spiatočnej ceste sme sa vracali inou cestou ako sme tam
išli a v pravidelných intervaloch nám volali, že či sa na cestách nenachádzajú policajné hliadky. Neboli

žiadne policajné hliadky. Do Vesteníc sme sa vrátili asi za dve hodiny a u C. sme čakali pred domom. Ja
som chcel ísť už domov, kedy nám zavolal H. a pýtal som sa ho, či už môžem odísť, či ma ešte potrebujú.
Povedal mi, že mám zozbierať telefóny od N. a A. a oni sú do 15 minút vo Vesteniciach. Neviem, či
niektorý z nich odišiel alebo sme všetci čakali pred Šuhajdovým domom na ich príchod. Prišli na Jeepe
a hneď s ním vošli do dvora C., takže neviem, kto ho šoféroval a aké veci vykladali z auta. Ja som išiel
oproti H. vrátiť mu telefóny a vtedy som H. videl, že mal oblečenú čiernu kombinézu bez nápisov. Nevidel

som kuklu a ani žiadnu zbraň. Podal som mu telefóny, spýtal som sa, či je všetko v poriadku a odišiel
som preč s tým, že sa potom vyrovnáme. Ja som ani teraz A. a H. nevidel, ale viem, že tam boli, videl
som tam stále stáť A. Fabiu. Keď som odovzdal telefóny, som nasadol do svojho auta a odišiel som preč.
Asi za 2 alebo 3 dni prišli za mnou do Nitry H. s Hippom a doniesli mi peniaze - 35.000,00 Sk za robotu a
5.000,00 Sk na naftu. Pri odovzdaní peňazí boli obaja, teda H. aj H.. Pri odovzdávke peňazí mi povedali,

že keď sa ma bude C. alebo A. pýtať, že koľko mi bolo vyplatené, tak mám povedať, že som dostal
800.000,00 Sk, ale pravda to nebola. Oni chceli zakryť skutočnosť týkajúcu sa toho, že tiperovi mala byť
vyplatená iná čiastka ako v skutočnosti bola odcudzená. O tomto som sa však dozvedel až v Grécku
od H. a H.. Ja som sa ich pri tejto odovzdávke a ani následne nepýtal nikdy o akú robotu sa jednalo,
koho prepadli, podrobnosti som nevedel a ani som sa na ne nepýtal. Toto bol vlastne dôvod prečo ma

brali do partie, nakoľko som sa nič nepýtal.“ Následne odpovedal na otázky nasledovne: „Neviem kto
prišiel s myšlienkou prepadnúť poškodeného Vorčáka. Nevidel som nákres domu poškodeného a nikto
ma neoboznamoval s jeho zvykmi.“ Obžalovaný k tejto časti prečítanej výpovede uviedol, že dostal viac
ako 40.000,00 Sk. Je pravdou, že došli za ním o 3-4 dni H. s H., že tiperovi sa nepáči odmena, ktorú
dostal, a zase z tej sumy, čo dostal, dával naspäť 80.000,00 Sk alebo 120.000,00 Sk. To, prečo dostal

väčší podiel z tohto trestného skutku, je tým, že sú aj iné trestné skutky, ktoré sa vedú a na ktorých sa
delilo rovnakým dielom a na ktorých neboli H. alebo H. účastní takou mierou, ale bola vyplatená celá
suma peňazí. Jeho názor je, že preto ho nechceli pribrať do tohto skutku, aby mu nemuseli vyplatiť toľko
peňazí. Môže byť, že mal C. aj A. povedať inú sumu ako dostal vyplatenú.

Následne odpovedal na otázky na hlavnom pojednávaní okrem iného nasledovne: „H. musel stáť po
mojej pravej strane, nakoľko ja som z ľavej strany nastupoval do auta a z ľavej strany nás obiehalo auto.
V tom, čo som v prípravnom konaní uviedol ohľadom toho, ako sa po streľbe vyjadroval H., s odstupom
času si to už nepamätám a pridržiavam sa prípravného konania.“ Po nahliadnutí na obrázok na č.l. 515
spisu uviedol, že je možné, že to načrtol. Zároveň predložil súdu aj nákres s tým, že nakreslil ich Octaviu,

ktorá zablokovala Octaviu poškodeného. Krúžky na obrázku sú postavy (č.l. 4222).

Obžalovaný D. H. odmietol na hlavnom pojednávaní vypovedať k trestnej činnosti ostatných
spoluobžalovaných (okrem obžalovaných K. F. a N. N.).

Následne bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 08.06.2009 (ku skutku 1/), v
ktorej uviedol okrem iného nasledovné: „Asi od roku 2005 poznám H., s ktorým som sa zoznámil
prostredníctvom jedného spoločného známeho. Cez H. som sa zoznámil s H. asi tak rok na to. Čo sa
týka A., tak tohto som stretol u spoločného známeho viackrát v Seredi. Dobrovodského prezývali „N.“
alebo „N.“. Asi tak mesiac pred skutkom prišiel s tipom A., že pozná človeka, ktorý robí s peniazmi, že

má dve zmenárne v Trnave, nejaké podniky v Galante a že býva v Matúškove. Nepovedal jeho meno ani
priezvisko, poznal ho len A.. A. a H. naplánovali, akým spôsobom sa to má vykonať. Za mnou už prišiel
H. s plánom presne ako sa to všetko má vykonať. S týmto plánom sme oboznámili H. a potom aj s H. sme
išlizaC.,ktorémusmetotaktiežpovedali.Plánboltaký,žebolotrebasledovaťQ.J.akobudeodchádzať
z Trnavy po celej ceste až do Galanty. V Galante sa Q. J. pravidelne zastavoval. To vedel Dobrovodský

a Halás. C. sa, že chodí na Felícii alebo Octavii. Skutok bol naplánovaný tam, kde sa aj stal. Bolo to na
križovatke medzi K. ako je križovatka na Javorinku. Plán bol taký, že ja, H. a H. sme mali na našej Octavii
predbehnúťazablokovaťvozidloQ.J.aA.homalzozaduzaistiťtak,abynemoholcúvať.Japozastavení
vozidla a zablokovaní J. vozidla som mal vystúpiť a vytiahnuť J. von z auta spoločne s H., ktorý mal stáťza mnou a v ruke mal mať svoj samopal, na ktorom bolo namontované svetlo - poľovnícky hľadáčik a
s týmto namiereným samopalom mal osvetľovať J. a mieriť na neho. H. viem, že si neveril, a preto on
mal nabitý samopal, ale náboj nebol zasunutý v nábojovej komore. T. jeho postavenie malo slúžiť ako

zastrašenie J.. Q. J. som mal podať H., on ho mal spútať a mal si s ním sadnúť do auta A.. Ja som si mal
sadnúť na miesto vodiča k manželke - pani J., H. mal sadnúť do našej V. naspäť, nakoľko on bol vodič.
Potom sme mali ísť na poľnú cestu medzi Matúškovo a Javorinku, kde sme ich mali prehľadať a zmocniť
sa peňazí. Toto miesto sme už mali natipované a všetko bolo dohodnuté. Tu, keby sme ich prehľadávali
a nenašli peniaze, tak by sme ich pustili. V prípade, že by sa nám lúpežné prepadnutie nevydarilo, tak J.

sme nemali sledovať a ak by sa nám ho nepodarilo zastaviť pred križovatkou na Javorinku, tak akcia sa
mala skončiť aj prípadným neúspechom. Keď bol skutok naplánovaný, tak ja spolu s H. som išiel za H. a
C. a spolu sme ich my dvaja oboznámili, že je niečo a je to takto a takto naplánované a či s tým súhlasia.
V skupine nebola žiadna diktatúra, bol to demokratický spolok. Po oboznámení sa s plánom lúpeže obaja
súhlasili, nič nenamietali a nikto sa nikomu nevyhrážal, že sa musí skutku zúčastniť. Po skutku sme sa
mali ukryť v chate na S., odkiaľ sme vlastne aj vyrážali, kde boli nachystané vozidlo, zbrane, oblečenie a

modrý maják. V ten deň 07.01.2008 prišiel ku mne asi okolo 13:00 hod. C. spolu s H. na vozidle zn. Ford
Fiesta, EČ: DS, ďalej uviesť neviem. Kým oni dvaja prišli, u mňa bol doma už aj Halás. My štyria sme išli
na Fieste odo mňa z domu do Trnavy. Nie som si istý, ale myslím si, že Fiestu som šoféroval ja. Vedeli
sme, že Kováč má v Trnave dve zmenárne, pričom ja poznám len jednu, tá je pri bývalom Priore. Zvyk
J. bol taký, že po skončení pracovnej doby svoju zmenáreň uzavrel a išiel pre manželku do zmenárne k

tomuto Prioru. My keď sme prišli poobede do Trnavy, tak sme išli okolo štadiónu k Prioru. Zastavili sme
na parkovisku pred Priorom. H. a C. išli pozrieť priamo k zmenárni, kde H. išiel C. ukázať zmenáreň a
kde stojí s autom J., lebo vždy zastavil na chodníku a tam nastúpila manželka pod pouličným svetlom.
Ja som na parkovisku iba vystúpil z auta a H. zostal sedieť v aute. Čakali sme, kým sa H. so C. vrátia.
Asi tak po 10 minútach sa obaja vrátili. Nastúpili sme do auta a myslím si, že sme sa pri McDonalde v

Trnave stretli s A., myslím si, že sa s ním rozprával H.. Odtiaľto sme išli smerom do Matúškova ukázať
H., kde bude stáť a sledovať cestu, pričom jeho úloha bola sledovať prípadnú policajnú hliadku a keby
niečo bolo podozrivé, tak telefonicky mal zahlásiť H.. C. úloha bola taká, že keď sa opätovne vrátil do
Trnavy, tak mal v T. zaparkovať pred Priorom, tu mal odsledovať ako pani J. nastúpi do vozidla svojho
manžela. Mal ich sledovať cez celú Trnavu až na koniec Trnavy, kde na výjazde na diaľnici mal čakať

H. a tento mal prevziať sledovanie J. až do Galanty, kde na začiatku Galanty ako je pumpa Shell mal
toto sledovanie prevziať A.. C. sledovanie vykonával na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Octavia
kombi, ktorá patrila H. s bratislavskou ŠPZ a grafitovou metalízou. H. mal svoje sledovanie vykonávať
na vozidle zn. F. F. a A. na bielej Fabii s galantskými EČ, pričom viem, že na pôvodných značkách mal
primontované nejaké EČ z iného vozidla. Aké to boli, povedať neviem. Vedeli sme, že J. sa zastavuje

pravidelne v Galante a za ten čas sa mal H. presunúť na Fieste do stredu obce a z autobusovej zastávky
mal sledovať situáciu. Vozidlo si nechal zaparkované opodiaľ od zastávky. C. za ten čas, čo J. stál v
Z., mal prejsť cez celú Z. smerom na A. Stredu a mal zostať stáť na druhom výjazde z Javorinky, čo
sme mali únikovú cestu a odtiaľ mal sledovať a po skutku vykonávať doprovod do Jahodnej. Keď všetci
mali rozdelené úlohy, tak z Trnavy sme potom išli ku mne domov do Šale, kde bola H. Octavia. U mňa

doma sme sa zdržali asi tak hodinu a odtiaľto sme sa na Fieste a Octavii presunuli do Jahodnej. Zdá
sa mi, že ja, H., H. a Šuhajda sme prišli na chatu pred príchodom A. a H.. Oni tam prišli na bielej Fabii,
ktorú priviezol A.. Nespomeniem si, či na chate v Jahodnej som bol na svojej Nive s EČ: I zelenej farby.
Všetky veci sme mali už na chate privezené skôr. Komu patrila chata, to ja povedať neviem. Ja som v
minulosti požiadal Gabriela A., či by mi nevedel zohnať do prenájmu nejakú garáž, pričom mi po čase

povedal, že vedľa, kde býva, je jedna garáž spolu s chatou a že túto chatu on má v záujme odkúpiť a
skúsi cez majiteľa vybaviť, či by sa nedala prenajať. Ja som s týmto súhlasil, že si prenajmem spolu s
garážou i chatu. Presnú hodinu si nepamätám, ale nejako medzi 17:00 hod až 18:00 hod., bola tma,
sme všetci, ktorých som hore uviedol, odišli na dohovorené miesta. Z chaty odišiel prvý C. na H. V. a
H. na C. F., oni dvaja nemali žiadne policajné oblečenie a nemali ani zbrane, boli oblečení v civile. Z

chaty išiel prvý A. na bielej F., ktorý nám robil doprovod. My - H., H. a ja sme išli na odcudzenej V., ktorú
sme neskôr zapálili, ale k tomuto sa vyjadrím neskôr. T. Octaviu šoféroval H., ja som sedel vedľa neho
a vzadu sedel H.. A. bol oblečený v civile, bez zbrane. My traja sme mali policajné kombinézy čiernej
farby, na ktorých sme mali taktické vesty a pod nimi sme mali nepriestrelné vesty. Všetky tieto odevy
boli na viditeľných miestach tak, ako to nosí polícia, označené bielymi nápismi „POLÍCIA“. Na hlavách

sme mali zrolované kukly, na rukách kevlerové rukavice proti prerezaniu. Všetci sme boli vyzbrojení
samopalmi SA58 so sklopnými pažbami a taktiež sme mali aj ručné pištole ČZ 75 9 mm Luger a nože.
Do samopalov sme mali každý minimálne po dva plné poprelepované zásobníky s ostrým strelivom.
Taktiež na taktických vestách polície sa nachádzali puzdra na pištole a puzdra na zásobníky. Všetcitraja sme mali plne nabité tieto pištole spolu s náhradnými plnými zásobníkmi. Okrem týchto vecí sme
si za účelom komunikácie medzi sebou rozdali mobilné telefóny. Jednotlivé mobilné telefóny sme mali
poznačené písmenami abecedy A, B, C atď., podľa toho, koľko ľudí sa na akcii zúčastnilo, pričom každý

člen okrem mňa mal svoj vlastný telefón. Ja som telefón nemal z toho dôvodu, lebo som išiel ako prvý
zakročiť proti J. a aby mi ho nestrhol, tak preto som ja telefón nemal. Na každú akciu sa vždy vybrali
nové telefóny s novými kartami, ktoré boli kupované na cudzích ľudí. Z chaty nám A. robil doprovod
až na začiatok Z. v smere od K.. Tu na ľavej strane, ako je J., z pohľadu od Galanty, je to na pravej
strane za nadjazdom, sme zostali H., H. a ja stáť na Octavii. A. sa odpútal a išiel na dohovorené miesto

na pumpu I. pred Galantou. Keď každý bol na svojich miestach, tak každý mal za úlohu zavolať cez
pripravené mobily H., teda A. volal, že je na mieste, potom sa H. ohlásil H., že je na mieste a následne
C. zavolal H., že je tiež už v T. na mieste. Hatina dal pokyn H., aby sa každé dve alebo päť minút hlásili
zo svojho miesta v Trnave a následne v K.. Koľko bolo hodín, neviem povedať, lebo som ich pri sebe
nemal, keď H. zavolal C., že J. nastupujú do vozidla a odchádzajú, teda vedeli sme, že vo vozidle sedí
ako vodič J. a vedľa neho ako spolujazdec jeho manželka. Hneď na to zavolal H. A. a upozornil ho,

že J. odchádzajú z T.. Nespomínam si na to, či H. oznámil H., že prebral sledovanie J. za Trnavou.
Po chvíli sa ohlásil A., že vidí J. auto a ten ich sledoval cez Galantu. Medzi časom sa Híveš presunul
na svoje miesto a Šuhajda na svoje. J. sa v Galante zdržali asi tak 20 minút, pričom A. zavolal H., že
stojí pri nich v Galante. Keď sa J. pohli, tak A. sa ohlásil znovu, že vyrazili a celý čas išiel za nimi,
pričom telefón vôbec neskladal a podrobne nám oznamoval, kde sa momentálne nachádzajú. Bola vtedy

veľká premávka a A. mal za úlohu sa tesne zapojiť za J. vozidlo, pričom medzi A. a J. nesmelo byť
žiadne cudzie vozidlo. Ako nám A. hlásil ich pohyb, tak sme sa pomaly priblížili k hlavnej ceste a ako
sme videli, že popred nás prešlo vozidlo Kováča a za ním na bielej Fabii, tak H. sa napojil za A. na K.
ceste smerom z Galanty na Matúškovo. H. sedel v našej Octavii vzadu, cez otvorené okno umiestnil
magnetický modrý maják na strechu vozidla, ktorý mal špirálovitý kábel čiernej farby. Tento maják bol

funkčný, mal iba svetelnú signalizáciu bez zvukovej. Tento maják sme použili preto, lebo ako som už
uviedol, bola hustá premávka a keď ho Hatina umiestnil na strechu, tak H. začal predbiehací manéver
a všetky proti idúce vozidlá spomaľovali a odstavovali sa bokom s tým, že nám umožňovali predbiehací
manéver. H. predbehol A. Fabiu a následne aj J. Octaviu. Tak ako bolo dohodnuté a naplánované, tak
na križovatke na Javorinku H. zablokoval J. Octaviu a Dobrovodský na bielej Fabii zozadu zablokoval

J. Octaviu. K. stále blikal, motory na vozidlách sme mali naštartované, svetlá svietili. Ako zostali všetky
tri vozidlá stáť, tak z miesta spolujazdca som vystúpil prvý ja, mal som už na tvári stiahnutú kuklu a išiel
som smerom k vodičovi, teda ku J.. Mal som za úlohu rozbiť okno, pričom v ruke som mal kladivko, ktoré
sa používa v autobusoch na núdzové rozbitie skla. Sklo sa mi s týmto kladivkom nepodarilo rozbiť. Ja
som mal za úlohu, ako som už vyššie popísal podľa plánu, vytiahnuť J. zo sedadla von, pričom som

vedel, že J. bude pripútaný bezpečnostným pásom a tento som mal rozrezať a následne J. cez okno
vytiahnuť von a podať Hatinovi. V skutočnosti, keď sa mne toto J. okno nepodarilo rozbiť, tak H. bol ako
záloha a tento mal pažbou svojho samopalu rozbiť J. bočné okno a následne sme ho mali vytiahnuť
von. K., keď sa toto okno nepodarilo rozbiť, obzrel som sa, kde je Hatina a videl som, že za mnou nie
je a tento sa zamotal do káblu od majáku a tento strhol zo strechy dolu. Začal tento maják dvíhať a toto

všetko bola strata času, bolo to mimo dohodnutého plánu. H. ten stál v strede cesty so samopalom v
rukách. Ja som svoj samopal nechal vo vozidle, nakoľko by mi zavadzal, keby som manipuloval s J..
A. tiež nevystupoval z auta. Ja som sa potom J. okno pokúšal rozbiť päsťou, ale toto sa mi nepodarilo.
Vtedy asi J. usúdil, že sa nejedná o policajnú akciu, podľa mňa asi aj podľa toho, že sme vonku stáli
iba traja prezlečení za kukláčov a vtedy sa J. pohol asi pol metra dopredu k H. skríženej V., prudko

zaradil spiatočku a na plný plyn nacúval do za ním stojaceho vozidla, v ktorom sedel A.. Potom prudko
J. vytočil volant naplno doľava a vyrazil okolo mňa, pričom ja som musel uskočiť. J. s vozidlom prešiel
okolo zadnej časti našej skríženej V. a rútil sa priamo na stojaceho H. a H., ktorí museli tiež uskočiť,
lebo ak by neuskočili, tak ich na ceste zrazí. O. H. uskočil a vozidlo sa dostalo pred jeho úroveň, tak
H. mal už natiahnutú zbraň a spustil dávku na J. V.. H. spolu so mnou a s H. stáli po ľavom boku J. V..

H. stál odo mňa asi tak 2,5 metra a od neho asi 1,5 metra H., takže H. bol v strede medzi mnou a H..
Viem určite povedať, že H. spustil dávku zo samopalu, lebo som to videl a viem to aj z toho dôvodu, že
Halás mal samopal vzor AK 47, tzv. kalašnikov, a H. mal SA 58. Ja, ako som už uviedol, som mal SA 58,
ale tento som nechal v Octavii. Ako bola J. V. na úrovni H., tak tento spustil dávku smerom na vozidlo.
Nevidel som kam, do ktorých častí zasiahol J. vozidlo, len som videl ako ich vozidlo ide chvíľu rovno po

ceste smerom na Matúškovo, potom zbehlo z cesty na pravú stranu, kde bol živý plot. Na tomto živom
plote vozidlo nadskočilo a narazilo do oplotenia, kde zostalo stáť a motor reval naplno. Vedel som, že
je zle, a preto som rýchlo naskočil ako posledný do H. skríženej Octavie, kde už sedel H. aj s H.. Ja
neviem a ani som nevidel, kto s J. Octavie a kadiaľ vystupoval, kto a ako bol zranený. Z tohto miesta smepotom pomaly odchádzali na obec S., pričom Dobrovodský bol stále v telefonickom kontakte s H. a H.
s H.. H. sa do telefónu A. pýtal, či je schopný ísť, teda jazdy, nakoľko mal A. poškodenú prednú časť F..
Pre prípad, že by sa počas akcie niektoré vozidlo stalo nepojazdným, tak každé malo 5-litrový kanister

benzínu a nepojazdné vozidlo by sa podpálilo hneď na mieste. Keď A. zahlásil, že má vozidlo pojazdné,
tak nás nasledoval pomalšie a išiel cez Javorinku na chatu do Jahodnej. Na križovatke z Javorinky na
Dunajskú Stredu nás už čakal C., ktorý nám robil doprovod a za nami išiel Dobrovodský na Fabii. N. sme
na chatu, kde poškodenú bielu Fabiu sme zaparkovali do garáže tak, že sme ju zaparkovali predom, aby
nebolo vidieť, že jej predná časť je narazená. Keď sme mali trochu času, tak som si len všimol, že na

Fabii je poškodený predný nárazník, pokrčená predná kapota a z motorovej časti z priestoru chladiča
vytekala pomaly chladiaca zmes. Reflektory rozbité neboli, tieto svietili. Na chate, keď dorazil aj H.,
sme sa zdržovali v okolí chaty aj v jej priestoroch, kde sme sa povyzliekali. Ja keď som videl, ako tá
Octavia nekoordinovane nadletela na živom plote, som si domyslel, že minimálne J. musí byť ťažko
zranený a vtedy ja s Hatinom sme H. hovorili a vyjadrili kritické návrhy, že takto to dopadnúť nemalo,
takto sme dohodnutí neboli. H. na to povedal, že začal strieľať preto, lebo by ho bol Kováč zrazil a toto H.

nahnevalo, tak preto začal strieľať. H. je dosť prchkej povahy, a preto povedal, že on na chate nezostane
a zobral H. k nemu domov, kde prespali. C., keď H. s H. odišli, na chate som zostal ja, H., A. a C.. Ja a C.
v civilnom oblečení sme na H. bratislavskej Octavii išli po okolí popozerať a nájsť vhodné miesto, kde by
sme mohli podpáliť Octaviu, ktorá bola použitá na lúpež, teda tá, ktorá skrížila Kováčovcom cestu, lebo
sme vedeli, že táto bola videná a bola aj kradnutá. Našli sme vhodné miesto pri obci Trhová Hradská v

blízkosti smetiska. Keď sme našli toto miesto, tak sme sa vrátili späť na chatu, tak Dobrovodský sadol
do kradnutej Octavie so zlatou metalízou, EČ s BS, ďalej uviesť neviem, a odišiel za nami na to miesto.
Ja a C. s H. V. sme zostali stáť na hlavnej ceste a A. vošiel s kradnutou Octaviou na smetisko. Myslím
si, že A. oblial kradnutú Octaviu benzínom a zapálil ju. Z hlavnej cesty spolu so C. sme videli plamene a
A. prišiel peši dokrivkal k našej Octavii. Odtiaľto sme potom išli na chatu. Bielu Fabiu sme nezapaľovali

preto, lebo ju mal A. požičanú od nejakého jeho známeho. Keď sme sa vrátili na chatu, kde zostal len
H., tak sme nechceli v noci z chaty odchádzať. Na chate sa nikto nikomu ničím nevyhrážal, že ak by
niečo spomenul alebo oznámil na polícii, tak by z toho mohol mať zle. Skoro ráno volal H. a ja som
zodvihol na chate telefón, kde H. povedal, že volá preto, lebo v televízii na TA3 videl správy, že Q. J. je
mŕtvy. O jeho manželke povedal, že v správach hovorili, že tej sa nič nestalo. Túto skutočnosť som ja

povedal všetkým prítomným na chate a nikto na to už nereagoval, asi preto, že sme rátali s tým, že J.
to musel dostať, lebo jeho Octavia sa správala neprirodzene a ja som túto domnienku vyslovil hneď ako
prvý, že J. to nemohol prežiť. S prvou rannou premávkou sme z chaty odišli, pričom na chate zostala
poškodená Fabia v garáži, policajné oblečenia, zbrane, maják zostali na chate, ktoré sme poukladali
do svojich tašiek. Ráno bol privolaný Híveš, ktorý aj do S. prišiel na vozidle Ford Fiesta ku kostolu, kde

nastúpil k nemu do auta C.. Nie som si istý, neviem to presne povedať, ale zdá sa mi, že sme s H. a A.
išli ku mne domov do Šale spolu so C. a H. a odtiaľ zdá sa mi sme išli odviesť A. do Trnavy.“

Na otázky dňa 08.06.2009 odpovedal okrem iného nasledovne: A. mal tip na J. od osoby menom K.,
ktorého nepoznal a nevedel k nemu nič uviesť. Pred činom vedeli, že J. majú mať pri sebe od 2,5 do 5

miliónov korún. Toto vedeli od A.. Mali ich len olúpiť a prepustiť bez ujmy na zdraví a živote. Dohoda bola
asi taká, že on, H., H., A. a C. sa mali všetci rozdeliť o lup rovnakým dielom. S H. sa vyplácať nemali,
nakoľko toto bol C. kamarát a akým spôsobom sa oni dvaja dohodli, to povedať nevedel. H. mu povedal
iba toľko, že začal strieľať, pretože sa cítil byť ohrozený. Samopal, z ktorého strieľal, H. zobral a niekde
ukryl. Ohľadom A. F., ktorú použili na spáchanie skutku, uviedol, že vie, že túto A. vrátil pôvodnému

majiteľovi. Nevedel, kto bol pravým vlastníkom tejto Fabie, len vedel, že Fabia mala galantské ŠPZ.
Videl ju aj opravenú po skutku. Táto Fabia sa opravovala u nejakého opravára v Kráľovej nad Váhom
pri Šali, kde A. bol zobrať v Trnave a odviezol ho k tomu opravárovi, ktorý vydal A. už opravené auto.
Ako sa ten opravár volá nevedel povedať. Ako skupina neboli hierarchicky štruktúrovaný celok. Išlo
o to, kto bol a ako aktívny. Je prirodzené, že Halás mal prirodzenú autoritu, nakoľko bol skúsený, aj

keď H. bol fyzicky najzdatnejší. O všetkom sa debatovalo. Každý si mohol povedať svoj názor. Každú
akciu vždy naplánoval H.. Vždy sa dohodlo, kto akú úlohu a čo presne bude robiť, každý mal právo sa
slobodne vyjadriť k tomu, či sa cíti na tú ktorú úlohu. Potom po skutku, ak by sa im podarilo zmocniť sa
peňazí, tak H. vždy rozdeľoval peniaze. Pri tomto rozdeľovaní peňazí nedošlo nikdy k hádkam, že by bol
niekto nespokojný so svojím podielom a nikto ani na H. rozdelenie nenamietal. Nedá sa ani povedať,

kto by mal u nich v skupine najmenšie slovo, vždy to bolo, ako už uviedol, na demokratickej rovine.
Vždy pred každým skutkom sa nacvičovala situácia a vychytávali sa chyby, kde to má slabiny a tak
podobne. Aj v tomto prípade sa skúšala akcia na nečisto. Policajné uniformy zabezpečoval A. odniekiaľ
z D.. Jednu časť zbraní zabezpečoval A. a druhú časť H.. K. kúpil on ešte v roku 1998 na pumpe. Ktozabezpečoval vozidlo, ktoré sa po skutku podpálilo, ako aj odcudzené ŠPZ-ky, to povedať nevedel, lebo
tieto veci boli už zabezpečené dlhší čas. Finančné prostriedky na zabezpečovanie materiálu - zbraní,
vozidiel, oblečenia a iné, bolo vyplácané zo spoločného „F.“. Tento vznikol takým spôsobom, že z akcie

vždy sa zobralo z celého balíku určitá časť peňazí a následne sa potom z tohto fondu hradili výdavky a
náklady spojené so zaobstaraním týchto vecí. Viedli si aj medzi sebou malú evidenciu kto, koľko, kedy
a čo zaplatil a aké mal náklady. Ako operátorov používali Orange alebo Eurotel. Vedel o tom, že C. po
skutku, keď boli na chate v Jahodnej, resp. z nej odchádzali, mal vyhadzovať mobily a ŠPZ do koryta
rieky K. A., s tým, že tam bol s H.. Vedel, že tam mali vyhodiť mobily a nejaké ŠPZ-ky. On pri tom nebol.

Dobrovodský povedal, že je možné, že poškodený môže mať pri sebe nejakú pištoľ. Ako dôvod, prečo
začal vypovedať a spolupracovať s políciou, uviedol, že C. spustil lavínu a on nechce pod touto lavínou
zostať pochovaný. Ešte sa im nestalo, že by poškodení kládli aktívny odpor a ani nerátali s tým, že by sa
H. zamotal do káblov od majáku. H. predostreli plán u neho v bistre „U H.“ v Nitre. Bol tam on a Halás.
Žiadna iná osoba pri rozhovore nebola. Bolo to niekedy v decembri 2007. Keď bol skutok vykonávaný,
tak H. bol v stálom kontakte s H.. H. mu dával pokyny a tesne po skutku Hatina povedal do telefónu

niečo ako „prídi na chatu“. H. už vedel o akú chatu sa jedná, nakoľko z tejto chaty vyrážali. Zapamätal
si presne to, čo H. povedal H. tesne po skutku. Zaujalo ho to. Povedal: „Ježiši Igorko, ty si ho zabil!“.
Toto povedal H., keď sedel vzadu v Octavii, keď sa pohli z Matúškova smerom na Javorinku. On zas
H.ovi povedal: „Brácho, ty si ho zabil!“. On to povedal skôr ako sa vyjadril H.. Halás na to nereagoval
nijako, on šoféroval a cez telefón dával pokyny a rozprával sa s Dobrovodským, že ako je na tom s F..

H. autorita pramenila z jeho inteligencie. Najmenej aktívny bol H.. Nikdy nezabezpečoval garáž, zbrane,
uniformy, ale čo sa týka tipov, tak ich priniesol najviac. Šuhajda bol veľmi aktívny. Zháňal tipy, garáže,
chaty a takéto veci. A. zháňal zbrane, uniformy, mal kontakty na polícii, zháňal autá, nakoniec aj tipy,
pretože mal veľa kontaktov. Všetko vybavil on sám a aj veci priniesol.

Následne bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 09.06.2009 (ku skutku 2/), v ktorej
uviedol okrem iného nasledovné: „Cez H. som sa zoznámil s O. F.. H. mi spomínal, že vo väzbe sedel s
nejakým V.. V období, keď H. staval svoj rodinný dom, tak na stavebných prácach mu pomáhali nejakí
robotníci z Oravy, ktorí poznali rodinu F. a takýmto spôsobom sa on potom zoznámil s T. F.. Na F. som ja
nemal žiadny kontakt, ale s ním si telefonoval H.. Nejako po skutku vo veci poškodeného J. za mnou H.,

ktorý mi oznámil, že mu T. Ferleťják povedal, že niečo má, H. mal na mysli lúpežné prepadnutie niekde
na V.. H. mi podrobne opísal, že T. má tip na jedného zbohatlíka, ktorý má zmenárne a má doma väčšiu
finančnú hotovosť od 5 do 10 miliónov korún. Povedal mi, že tieto veci mu povedal Tóno. Asi 2 týždne
pred skutkom som ja s H. vycestoval na V., myslím si, že do Dolného Kubína, kde sme sa stretli s T.
F., ktorý na toto stretnutie priviezol svojho kamaráta, ktorý sa volal S.. Na tomto stretnutí bolo vidieť, že

F. čerpá informácie od tohto S. a zo stretnutia vyplynulo, že S. býva blízko v susedstve poškodeného
C.. C.-menej rozhovor prebiehal medzi Halásom, F. a tým S.. Ja som iba počúval o čom sa rozprávali.
Konkrétne sa hovorilo o tom, že v čom oni môžu pomôcť. Na tomto stretnutí sa im oznámilo, že by bolo
dobré, aby nakreslili plán domu zvnútra, rozmiestnenie jednotlivých miestností, plán dvora, prístupové
cesty, kde má poškodený uložené peniaze, či v trezore alebo navoľno. Mali zistiť presne, aké má vozidlá,

čimázbraň,čivdomebývajúnejakéosoby,čimápsovatď.Čovedeli,taktopovedalihneďaostatnémali
pozisťovať a dodatočne nám oznámiť. Na prvom stretnutí obidvaja už vedeli, že žije s nejakou priateľkou,
ktorá u neho prespáva. Vedeli, že má nové BMW X5 a Passata. Vedeli, že je ozbrojený, že peniaze nemá
v trezore, že ich má vždy so sebou v čiernej taške od notebooku. Asi tak za 3 dni sme sa zase stretli
len niekde pri ceste, kde nám dodatočne priniesli nakreslený plán domu a vedeli aj to, že má pokazenú

vstupnú bránu, teda C. mal zasúvaciu vchodovú bránu pre vstup vozidla a keď prišiel s autom pred dom,
tak diaľkovým ovládaním musel túto bránu otvoriť. Nakoľko brána bola pokazená, musel s vozidlom
zastaviť pred bránou na ulici, vystúpiť a ručne túto bránu zasunúť, nastúpiť do vozidla, zaparkovať do
dvora, vystúpiť a znovu bránu ručne zatvoriť.“ Na otázku vyšetrovateľa akým percentuálnym podielom
mali byť S. a F. vyplatení, odpovedal, že to nevie, lebo toto riešil H. s F. na ich samostatnom stretnutí,

kde prítomný nebol. Ďalej okrem iného uviedol: „Na tomto druhom stretnutí Halás oznámil F., aby nám
na Orave zabezpečil nejaké ubytovanie, čo malo slúžiť ako základňa, odkiaľ sa malo vyraziť na akciu.
Dovtedy H. nemal vymyslený žiadny plán, ale keď sa dozvedel to s tou pokazenou bránou, tak vtedy
sa mu zrodila myšlienka, že by bolo najlepšie prepad vykonať, keď bude C. vystupovať z auta na ulici
a vtedy by sme ho prepadli. Medzičasom sme oslovili a oznámili skutočnosť, že sa pripravuje ďalšia

lúpež aj ostatných, teda C., A.. H. zatiaľ o ničom nevedel a nechceli sme ho ani do toho spočiatku ťahať,
nakoľko bol prvotný plán, že C. prepadneme pri bráne. H. sme nechceli do toho spočiatku brať z toho
dôvodu, že H. zlyhal, keď sa zamotal do káblov pri prepadnutí J. a taktiež H. nemal dobrý vzťah s A..
Oni nevyhľadávali bližší vzťah medzi sebou a nekontaktovali sa, ak na to nebol dôvod. Keď bol prvýplán dotiahnutý s tým, že C. prepadneme pri bráne, tak C. si so sebou zavolal N., ktorý mal za úlohu
sledovať policajné hliadky smerom od N. hranice. A. mal odsledovať prístupovú cestu od R.. Ja, H. a C.
sme mali vykonať samotný prepad a čakali sme v striebornej Octavii, ktorú riadil H.. Tento prvý pokus

prepadnúť C. bol asi týždeň pred samotným vykonaním. Boli sme už pripravení na ostro, teda boli sme
poobliekaní v čiernych policajných kombinézach, vyzbrojení zbraňami rovnako ako pri J. skutku. Ten
S. mal za úlohu odsledovať C. tesne pred prepadom, pričom cez telefón nám hlásil, že C. odchádza
zo svojej zmenárne v Námestove na autobusovej stanici oproti policajnej stanici. My ako sme čakali na
príchod C., tak sme si všimli, že na konci dediny je nejaký obchod Jednota, kde zaparkovala červená

Fabia kombi, v ktorej sedeli štyria príslušníci polície v policajných uniformách. Toto bolo asi okolo 16:00
hod. Ako sme si všimli túto skutočnosť, tak sme sa hneď rozhodli, že k prepadu nedôjde a telefonicky
Igor zavolal S., že sa akcia ruší a tiež sme stiahli A. a N.. Tu by som ešte chcel pripomenúť, že keď
sme išli prvýkrát prepadnúť C., tak F. nám zabezpečil chatu, z ktorej sme vyrážali. Po nevydarenej tejto
prvej akcii sme sa všetci stiahli na tú istú chatu. Na chate sme sa stretli ja, H., C., A., N. a prišli za
nami aj S. s F.. Pred príchodom posledných dvoch menovaných sme znovu rozoberali celý plán akcie,

kde sme sa zhodli na tom, že tento plán nie je dobrý, lebo mal veľmi veľa chýb a bolo potrebné akciu
preplánovať. U. sa celá akcia s tým, že sa to musí znovu naplánovať a odišli sme do H. C. k C.. U C.
sme nechali tú ukradnutú striebornú V., policajné oblečenie, zbrane a všetci sme sa rozišli domov. Asi
tak dva dni potom ako sme sa rozišli, prišiel za mnou H. s novým plánom, že by bolo predsa len najlepšie
vykonať prepad v noci takým spôsobom, že by sme vnikli do domu a viac menej opísal jeho prevedenie.

Vedeli sme presne podľa náčrtku rozlohu miestností jeho domu a vedeli sme aj to, že je ozbrojený, preto
padol návrh použiť zásahovú výbušku, pretože sme nevedeli, kde má zbraň. Následne by dvaja vyrazili
vchodové dvere a kým by sa C. spamätal, by už bol spacifikovaný. S týmto druhým plánom sme išli za
Šuhajdom do Vesteníc, kde prišiel aj A.. Týchto dvoch sme s plánom oboznámili a obaja s ním súhlasili.
Tiež ako aj v prvom prípade sme si chodili nacvičovať a trénovať spôsob prevedenia tejto akcie a bolo

potrebné vyrobiť baranidlo na vyrazenie dverí. Ako sme trénovali a pripravovali sa na akciu, tak H. vyrobil
baranidlo, ktoré bolo dlhé cca 1 meter a možno o niečo viac, bolo zvarené z troch kusov lešenárskych
trubiek, bolo robené pre dvoch ľudí, pretože malo štyri rukoväte, ktoré boli obtiahnuté gumenými rúčkami
a vpredu mal navarenú železnú platňu cca 15 x 10 cm, bolo modrej farby. Zásahovú výbušku zohnal
A.. Bolo potrebné vymeniť auto, nakoľko sa plánovalo, že sa bude vychádzať z Horných Vesteníc a nie

z tej spomínanej chaty. Na tomto druhom raze sme sa zúčastnili H., A., C., ja a dvaja sledovači N. a
druhého po mene nepoznám, ale prezývajú ho A., C. kamarát. Auto bolo potrebné vymeniť, nakoľko
sa išlo po poľných cestách a na Octavii by to bolo nepraktické, tak sme si na tento účel zabezpečili
Mitsubishi Pajero bielej farby. Toto vozidlo zabezpečil C. a bolo zaparkované u N.. Keď sme išli druhýkrát
na akciu, ako doprovodné vozidlo mala slúžiť moja Q. Niva, ktorú mal šoférovať N. spoločne s A.. V

druhom vozidle - N. bol A. ako vodič, H. ako spolujazdec, ja a C. sme sedeli vzadu. Na túto akciu sme
vyrážali od C., od neho z domu, kde sme si zobrali všetky zbrane, policajné odevy, taktiež aj vyrobené
baranidlo, ktoré bolo vo vozidle. To baranidlo si bol H. a C. vyskúšať na jednej zhorenej chate v Horných
Vesteniciach, boli sa zosúladiť. Tento druhý krát o termíne a spôsobe prepadu S. a ani F. nevedeli. Ako
sme sa presúvali z Vesteníc na Oravu, tak niekde v blízkosti K. N. s mojou Nivou havaroval s tým, že

s vozidlom mohol ísť pomalou jazdou, pričom túto nehodu neriešila polícia a ani nebol nikto zranený,
bolo to na vedľajšej ceste. Otočili sme sa a vrátili sme sa naspäť do Vesteníc. Keďže znovu sa nám
nepodarilo vykonať prepad, tak Halás povedal, že na doprovod treba zabezpečiť spoľahlivého človeka,
a preto sa rozhodol osloviť H., ktorého oboznámil s celým plánom a podrobnosťami, a H. súhlasil. Či som
bol ja pri tom, si nespomínam, ale mohlo to byť len krátko pár dní. Po druhom raze znovu všetky veci

zostali u C., a keď sme sa už dohodli presne na dátume, tak sme sa stretli u C. v Horných Vesteniciach
- A., H., C., H., ja, N. a A.. O tomto treťom raze sme taktiež neinformovali S. ani F., pričom stále vedeli,
že takáto vec sa pripravuje, ale nechceli sme im oznámiť termín a ani spôsob prevedenia. N. spolu s
A. išli na C. Fieste, ktorou mali sledovať príjazdové cesty, jeden v smere od Námestova a druhý od
Poľskej hranice. Oni v ten deň odchádzali samostatne. Nám ako doprovodné vozidlo robil H. na nejakom

štvorkovom Golfe, ktorý mal požičaný od nejakého kamaráta a s ním sme sa stretávali len na výjazdoch
vedľajších a hlavných ciest, nakoľko ja, A., H. a C. sme išli po vedľajších cestách na Pajere. Stále sme
boli v telefonickom kontakte pre prípad, že by bolo niečo podozrivé alebo by sa niečo nepredvídané
stalo. Z Vesteníc od C. sa vyrážalo medzi 22:00 až 23:00 hod. Viem, že cesta nám trvala 2,5 až 3 hodiny,
kým sme prišli do Rabče. Pred Rabčou sme potom ešte čakali asi pol hodinu, kde sme si telefonicky

preverili, či je všetko v poriadku, kto s kým bol na telefonickom kontakte, si nespomínam. Hatina zostal v
jednej obci, ktorej názov neviem, v smere úniku a tam čakal. My v Pajere vrátane A. sme boli naobliekaní
v čiernych policajných kombinézach, nepriestrelných vestách, taktických vestách, každý bol vyzbrojený
samopalom a pištoľou. A. taktickú vestu ani pištoľ nemal. A. na N. z hlavnej cesty zacúval medzi C. doma penzión, ktorý je v jeho susedstve, kde zostal stáť pri zníženom plote. C. štyria sme z auta vystúpili,
A. sledoval hlavnú cestu, ako prvý na pozemok k C. preskočil H. a presunul sa na roh rodinného domu.
Ako druhý preskočil C. a ja som mu z vonkajšej strany podal baranidlo, jeho samopal a môj škorpión.

K tomuto by som uviedol, že A., H. a C. mali samopaly vzor 58 a ja som mal so sebou samopal vzor
Škorpión. Na tomto mojom škorpióne som mal namontovaný tlmič, a to preto, lebo som mal zospodu
tlmičapáskouprilepenúbaterkunasvietenie.AkosmeprichádzalidoRabče,taksomsivšimol,žezačalo
snežiť a bolo asi 02:00 hod ráno. Predtým ako sme sa odhodlali, tak sme vedeli, že Vorčák má priateľku,
ktorá u neho prespáva a ja so C. sme trvali na tom, aby v čase skutku ona doma nebola. H. sa zaručil, že

toto zistí a akcia sa prevedie vtedy, keď bude C. doma iba sám. Pred samotnou akciou nám H. tvrdil, že
C. je doma iba sám, vôbec sme nerátali, že priateľka bude doma. Ako sme boli všetci traja na pozemku
C., tak Halás popri dome, ako má garáž, išiel prvý, C. niesol baranidlo ako druhý a ja ako tretí. Ako sme
prešli za roh domu, nás osvietil senzorový halogén, ktorý sa zapol. Ja som pribehol pod okno spálne,
C. s H. sa postavili k vchodovým dverám rodinného domu a boli pripravení s baranidlom vyraziť dvere.
Ešte som si spomenul, že z vozidla som si hneď zobral aj kameň, s ktorým som chcel rozbiť spálňové

okno. Ja som v jednej ruke držal kameň, v druhej samopal a výbušku som mal zavesenú na veste. Keď
som stál pod oknom, som zvonku cez okno nakukol do spálne, ale nevidel som žiadne osoby spať a ten
halogén ma osvetľoval, takže svetlo sa mi odrážalo. Ako som stál pod spálňovým oknom, pozrel som
sa na C. a H., či sú pripravení, položil som na zem svoj škorpión, pravou rukou som hodil kameň cez
okno do spálne. Sklo sa rozbilo, vzápätí na to som odistil výbušku a túto som hodil cez rozbité okno do

spálne. Výbuška sa zaktivovala, bolo počuť zvukové a svetelné efekty. V tom momente ako som rozbil
kameňom okno, Halás so C. vyrážali dvere, ktoré sa im nepodarilo vyraziť, ale vybili len do nich dieru.
Jednalo sa o plastové dvere, myslím, že bielej farby. H. so C. vošli do domu ako prví, ja som chvíľu zostal
vonku na dvore za tým účelom pozerať sa po okolí, či sa v susedných domoch nerozsvieti svetlo a niekto
nevyjde von. Zdá sa mi, že vtedy tam iba štekali psy, ale nikto nezasvietil. Potom som ja tiež vošiel za

H. a C. do domu, vliezol som cez tú dieru a zvnútra s rukou som odomkol vchodové dvere. Ja keď som
vošiel do domu, tak C. už bol spacifikovaný, ležal na zemi v hale, ruky mal zviazané kovovými putami
za chrbtom a C. stál nad ním a H. prehľadával dom. Ja som v dome pristúpil k C., prebral som stráženie
po C. a C. sa tiež zapojil do hľadania. Kto spútaval C. a akým spôsobom ho zložili na zem, ja povedať
neviem. Videl som ako C. prehľadal spálňu, vzápätí odtiaľ vyšiel von, ale kam išiel, som ho nesledoval.

C. som sa vypytoval, snažil som sa od neho zistiť, kde sú peniaze. C. vôbec neodpovedal a niečo kričal
a nadával, že zavolá policajtov a kamarátov. C. nechcel prezradiť, kde má peniaze, a keď sa na mňa
otáčal, tak som ho párkrát udrel rukou po tvári, aby nám prezradil, kde má peniaze. H. so C. stále nič
nenašli. V dome som potom C. dal pokyn, aby prebral stráženie C., ja som z domu vyšiel von a spred
vchodových dverí som zobral baranidlo, popozeral som po okolí, či sa niekde nesvieti a baranidlo som

cez plot, kadiaľ sme na pozemok skákali, podal A., aby ho odložil do N.. A. sa ma opýtal, ako stojíme, na
čo som mu povedal, že už sme v dome. Znovu som sa vrátil do domu, H. stále prehľadával, C. strážil C..
Ja, ako som bol v dome, som znovu prebehol spálňu, kde som nič nenašiel. V spálni bol cítiť zápach po
výbuške a táto miestnosť bola zadymená. Zo spálne som potom očami prebehol kúpeľňu a vrátil som sa
k C.. C. znovu odchádzal hľadať a H. bol znovu pri nás v obývačke. Vtedy H. vošiel do spálne, prehľadal

a keď otvoril jednu zo skríň, tak v nej našiel schovanú Vorčákovu priateľku. Vyviedol ju von zo spálne
a zobral ju do kúpeľne a ironicky na adresu mňa a C. povedal, že či sme slepí, že sme ju nenašli. Túto
priateľku C. zobral do kúpeľne, kde ju spútal a posadil ju na záchodovú misu. Myslím si, že ju spútal s
čiernymi plastovými jednorazo-vými putami. Keď C. videl, že H. vyvádza priateľku zo spálne do kúpeľne,
tak Vorčák sa na ňu obrátil so slovami, že už volal nejakému kamarátovi a že za chvíľu ten kamarát príde.

My sme tomu vôbec neverili, lebo nemal čas vôbec volať.“ Na otázku vyšetrovateľa kto z nich v dome
mal v čase skutku na čele umiestnenú tzv. čelovku uviedol, že túto mal C. a on spolu s H. mali osvetlenie
na zbraniach. Ďalej okrem iného uviedol: „Ja som sa aktívne vypytoval C., kde má peniaze, naliehal som
na neho, aby nám to prezradil, nespomínam si na slová, ale že som sa mu vyhrážal, to je pravda. Opäť
som C. párkrát udrel, na čo on vyhlásil, že mi vydá peniaze a povedal mi, že musíme ísť dole do pivnice.

Keď toto počul H., tak pristúpil ku mne a pošepkal mi do ucha, že Vorčák klame, lebo on to dole všetko
prehľadal a nič nenašiel. Bol pri nás aj C. a počul H. slová. Vtedy som ja so C. fyzicky napadli C. a C. dosť
brutálne - kopal ho po kolenách a do hrudníka. I napriek tomu sme C. ja so Šuhajdom zobrali do pivnice,
aby nám ukázal, kde to má. Počul som, ako sa C. pýtal C., kde má trezor. S C. sme sa dostali do kotolne,
ale tam zase nám nič nepovedal a videli sme na ňom, že iba naťahuje čas. Tam v kotolni sme ho znovu

zvalili na zem, naliehali sme na neho, aby nám prezradil, kde má peniaze a opätovne sme ho fyzicky
napadli, ale C. bol v tomto smere aktívnejší. Ja som ho udrel rukou, kde som zasiahol a tu dolu som ho
jedenkrát kopol do stehna. C. po ňom skákal po kolenách a hrudi. Nevšimol som si, či C. viditeľne tiekla
krv, pretože dolu bola tma. Potom som C. dal pokyn, aby prehľadal znovu miestnosti a ja som zostal priležiacom C.. Keďže C. nechcel prezradiť, kde má peniaze ukryté, tak som svoje vyhrážky chcel pritvrdiť
tým, že som v tej kotolni vystrelil zo svojho škorpiónu. Nemal som v úmysle ho nejako zasiahnuť, ani
mu spôsobiť strelné zranenie. J. som strieľal, tak som sa nad neho naklonil, natočil som zbraň tak, aby

počul, že som vystrelil, lebo na ústí hlavne bol namontovaný tlmič. N. mňa C. počul, že som tam vystrelil.
C. stále zostal ticho a i napriek tejto mojej hrozbe streľbou mi neprezradil, kde sú peniaze. Ja som teda
už od ďalších fyzických a slovných vyhrážok upustil, lebo C. nechcel nič povedať, vedel som, že to ďalej
nemá význam a spoliehal som sa na to, že peniaze nájdeme. O. som bol dole pri C., tak C. sa vracal
ku mne a vtedy som za chrbtom C. uvidel H., ktorý v rukách držal čiernu tašku a zakričal: „Už to mám!“.

Ja som potom z pivnice od C. spolu so C. aj H. odišli. C. sme zanechali dole v pivnici a jeho priateľku
v kúpeľni. Pred odchodom z pivnice som zo zeme zodvihol vystrelenú nábojnicu zo svojho škorpiónu,
ktorú som si dal do vrecka a túto som potom v lese na ceste späť vyhodil. Keď sme prehľadávali dom a
C. ešte ležal v obývačke spútaný na zemi, tak som videl, že H. držal v ruke nejakú dámsku kabelku, ale
čo v nej bolo, som v tom čase nevedel, ale jej obsah sa potom vyložil až u C., keď sme sa vrátili. Taktiež
neviem povedať, kto z C. domu odcudzil pištoľ, lebo túto som tiež videl prvýkrát až u C.. Z domu sme

vyšli už cez otvorené vchodové dvere, okolo domu, tým istým spôsobom ako sme skákali na pozemok.
Pozemok sme opúšťali tým istým spôsobom, kde nás už čakal A.. Ten mal auto stále naštartované a
čakal nás na mieste. V dome u Vorčáka od preskočenia, vyrazenia dverí, prehľadania domu, nájdenia
peňazí a až po opustenie pozemku a nasadnutí do N. nám trvalo max. do 10 minút. Vonku sme nasadli
do Pajera tak, ako sme prišli a odchádzali sme tou istou cestou. Počas celej doby sme boli na kontakte

so „sledovačmi“ N., A.. H. s nami v kontakte nebol, ale bol poučený, keby niečo bolo podozrivé, mal
volať. H. sme iba zavolali, že odchádzame. Cestou späť sme išli smerom na Terchovú, kde sa postupne
k nám pripojili na Fieste N. s A. a H. išiel pred nami. Išli sme k C. do Vesteníc, kde sme si poodkladali
všetky veci, oblečenie, zbrane u neho v izbe na podkroví. Poprezliekali sme sa do civilu, najedli sme sa,
uvaril nám kávu. To bolo skoro ráno asi okolo 05:00 hod. Keď sme boli prezlečení, tak černáky a zbrane

sme nechali u C. v izbe, pre ktoré sme sa vrátili až za pár dní. Priamo po lúpeži H. vyložil z notebookovej
tašky nájdené peniaze na stôl a z nejakej buksy vybral ďalšie peniaze. Okrem týchto peňazí z buksy
vybral nejaké doklady - občiansky preukaz, nejaké kartičky. Ja som tento občiansky zobral do rúk a
podľa fotografie som spoznal, že to sú doklady C. priateľky. Tiež pri týchto peniazoch bola položená
pištoľ zn. ČZ s nábojmi kal. 9 mm Browning, ale kto túto zbraň zobral a kde ju našiel, ja povedať neviem,

len H. mi povedal, že keď C. vychádzal zo spálne, tak utekal do obývačky, kde na stole mal položenú
túto pištoľ, ale predtým ho stihol H. so C. spútať. Notebookovú tašku s buksou a dokladmi C. spálil v
šporáku u neho doma. Na stole medzi peniazmi som videl rôzne meny, napr. české koruny, libry, doláre,
eurá, švajčiarske franky, poľské zloté a nejaké naše koruny. H. prepočítal všetky peniaze pred všetkými,
okrem N. a A., ktorých poslal C. preč. N. rozdeľovaní peňazí bol prítomný Halás, ktorý ich rozdeľoval, A.,

C., H. a ja. Podľa môjho odhadu tam bolo v prepočte so všetkými menami asi tak do 5 miliónov korún,
pričom mne H. vydelil asi 800.000,- Sk v prepočte vo všetkých menách. Takúto podobnú sumu peňazí
dostali aj ostatní, ktorí sme boli v izbe. Zvyšok peňazí sa odložil pre tiperov, teda pre F. a S., ktorí obaja
dokopy dostali v prepočte 500.000,00 Sk. C. určil, že pre N. a A. sa vyčlenilo každému po 50.000,- Sk,
ktoré H. odovzdal Šuhajdovi a bolo to všetko v slovenských korunách. Či C. aj skutočne tieto peniaze

odovzdal N. a A., ja povedať neviem. R. časť peňazí išla do fondu, ktorý som popísal včera (pozn.: pri
výpovedi dňa 08.06.2009). S týmto fondom nakladal H., ktorý z fondu vydeľoval peniaze. Halás bol preto
„pokladníkom“ lebo v H. sme nemali dôveru, bol gambler, A. je ľahkovážny a zabudol by, kde to minul.
Ja som sa na túto úlohu nechcel podujať. Pokiaľ sa týka C. pištole, tak túto H. zobral k sebe, ale až
vtedy, keď sme sa po dvoch alebo troch dňoch vrátili k C. pre všetky naše veci. U C. sme sa zdržali

až do obeda, kedy sme sa každý rozišli domov po svojej ceste. N. zostalo u N. zaparkované v garáži
a Octavia u C. na starom dome. Domov H. išiel na svojom Golfe, A. na svojej Fabii a ja spoločne s H.
som išiel na H. V.. Asi tak po dvoch alebo troch dňoch som sa ja s H. vrátil k Šuhajdovi do C. pre veci a
zobrali sme aj A. veci a tieto sme stiahli domov. C. si svoje veci nechal u seba doma. Po nejakom čase
mi H. oznámil, že mu volal F. spolu s S. a títo sa dotazovali, aká suma bola odcudzená, lebo v správach

sa dopočuli, že C. bol prepadnutý. Ja som pri tomto rozhovore nebol, len ma H. oslovil, či nepôjdem
s ním odovzdať F. a tomu S. peniaze. H. sa s nimi dohodol, že k odovzdávke príde v Banskej Bystrici
na parkovisku. Peniaze pre nich už z Vesteníc zobral Halás. K odovzdávke peňazí v Banskej Bystrici
prišlo maximálne na druhý alebo tretí deň po lúpeži. Na odovzdávku prišli iba oni dvaja a my dvaja. Oni
prišli buď na Jožkovej Audi A4 alebo na F. N. modrej farby. Na tomto stretnutí si Halás presadol z nášho

auta do ich auta, o čom sa v aute rozprávali, neviem povedať. Po chvíli sa vrátil späť do auta a sme
sa rozišli každý svojou cestou. Myslím si, že ja som sa už s F. a s tým S. viac nestretol. Či bol s nimi
v nejakom kontakte H., povedať neviem.“Na otázky dňa 09.06.2009 odpovedal okrem iného nasledovne: S myšlienkou prepadnúť C. prišiel H. a
tip mal od F.. I. a F. sa na lúpeži podieľali tak, že v prvom rade dodávali informácie ohľadom poškodeného
C., jeho zvyklostiach, mieste trvalého bydliska, kedy chodí domov atď. I. mal byť na prvom variante

iba ako pozorovateľ. Vôbec nijakým spôsobom sa oni nemali podieľať ani neboli zaradení do plánu,
aby sa samotne zúčastnili lúpežného prepadu. Na záver im bolo vyplatených 500.000,00 Sk, ktoré im
odovzdal H.. O tom, že C. má poškodenú vstupnú bránu, vedeli práve od nich dvoch. Na otázku, kde
sa nachádza zbraň, z ktorej vystrelil v pivnici, uviedol, že to bola Dobrovodského zbraň a tento škorpión
s ním vymenil za svoj samopal vzor XX v čase, keď odchádzali od C.. K tejto výmene zbraní došlo z

toho dôvodu, že si na svoj samopal nemohol pripevniť tú veľkú baterku, a preto bolo výhodnejšie túto
baterku pripevniť na tlmič A. škorpióna. S. samopal v čase lúpeže mal A. pri sebe, nakoľko ak by bolo
treba, musel mať pri sebe silnejšiu zbraň. Po skutku u C. si späť zobrali každý svoju zbraň. Nevedel
komu patrila chata pri Oravskej priehrade, kde boli ubytovaní, keď sledovali zvyky poškodeného C.. C.
by ju označiť. S. sa chatu v chatovej oblasti pri Námestove odkiaľ je vidieť vodnú nádrž. Jedná sa o
pozemok dlhý asi 60 metrov, na ktorom sú dve samostatne postavené poschodové chaty so sedlovými

strechami. Tieto dve chaty ležia na jednom pozemku, sú od seba asi tak 15 metrov. Na boku vedľa
jednej z chát je vybudované malé okrasné jazierko. Za jednou z týchto chát je parkovisko, kde sa dá
zaparkovať asi 6 vozidiel. Ako základňu využívali jednu chatu, ktorá bola v prenájme. Túto chatu od
majiteľa pravdepodobne prenajal F., on majiteľa nevidel, ani ho nepozná. Keď si chatu prenajímali, tak
trvali na tom, aby vo vedľajšej chate nebol nikto, aby tam boli sami. Chata bola čiastočne murovaná a

čiastočne z dreva, vykurovaná bola krbovou vložkou. Rozmerovo bola veľká asi 8 x 6 metrov, mala dve
podlažia, kde v hornej časti boli spálne a kapacitne sa v nej mohlo vyspať od 12 do 15 osôb. Na prízemí
bola kuchyňa so sociálkami a sprchou. Na tejto chate prespali asi tak 3 dni. O chate vedeli F., I., H.,
A., C., on a N.. V susedstve tejto chaty boli aj iné chaty, ale v čase jeho prítomnosti si tam nevšimol
pohyb iných ľudí. Autá mali zaparkované na tom parkovisku. Zásahovú výbušku a kovové a plastové

putá zabezpečil A., ktorý sa najprv ponúkol, že tieto veci vie zohnať. K. baranidlo bolo u neho nájdené
pri domovej prehliadke preto, lebo keď sa vracali z lúpeže na Pajere, v ktorom bolo toto baranidlo, tak
počas cesty sa pokazila prídavná prevodovka. Toto vozidlo za účelom opravy doviezol k sebe domov
a keď sa vozidlo opravovalo, tak baranidlo sa muselo vyložiť z kufra, a preto zostalo u neho v garáži.
Oprava tohto vozidla nebola dokončená. Pri inej akcii toto baranidlo už nepoužili. Zbrane s nábojmi

(samopale s pištoľami), policajné černáky a vozidlá mali pred skutkom už dopredu zabezpečené a boli
použité aj na skutok 1/. Na každej akcii mali nové telefónne karty s novými telefónmi. Predpokladal, že
boli evidované v sieti T-Mobile. Vorčákovu pištoľ, ktorú zobral H., neskôr požadoval od neho C. a chcel ju
použiť na zavraždenie poškodeného K. z inej trestnej veci. Nikdy v minulosti nebol držiteľom zbrojného
preukazu. Počas plánovania skutku a aj samotného skutku H., I., F., F. i N. vedeli o tom, že skutok bude

vykonaný so zbraňami, resp. boli s tým uzrozumení. F. so I. prišli na chatu pri R. a videli, že tieto veci sú
porozkladané v tejto chate, videli ich oblečenie aj zbrane. To isté videli u Šuhajdu aj H., F. a N.. On, H.,
A. a C. mali každý svoj vlastný arzenál - zbrane, oblečenie. Arzenál bol aj spoločný tak, ako o tom už
vypovedal. Z toho sa čerpalo podľa potreby. Spoločný arzenál mal na starosti H.. H. vedel o celom pláne
od H.. Z lúpeže mohol dostať možno 700.000,00 Sk, čo ale nevidel na vlastné oči. H. bol člen partie ako

on, teda mal právo na rovnakú odmenu ako on a keďže nebol priamo na akcii, tak si myslel, že dostal
700.000,00 Sk. Jeho podiel bol vtedy 800.000,00 Sk. O termíne útoku neinformovali I. a F. preto, lebo
H. bol dosť upodozrievavý a bál sa, že ich zradili, nakoľko pri prvom pokuse tam tá policajná hliadka
so 4 policajtmi nemusela byť náhodná. N. opoznal na výsluchu predložený modrý maják nájdený na
chate na Jahodnej. Uviedol, že chatu mal po akcii upratať H.. Nájdená nábojnica na chate na Jahodnej

pochádza zo škorpióna, ktorý patril H.. Pred skutkom 1/ mali H. s A. ohľadom účinnosti tlmiča, či je lepší
kratší alebo dlhší na škorpióne. Halás uviedol, že lepší je dlhší tlmič a hneď vystrelil vonku do vzduchu
zo svojej zbrane.

Obžalovaný D. H. k týmto svojim prečítaným výpovediam na hlavnom pojednávaní uviedol: „Nechcem

sa k tomu vyjadriť. Vtedy som si to pamätal lepšie. To, čo je uvedené vo výpovediach z prípravného
konania, je pravda.“

Obžalovaný N. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal (dňa 25.10.2016 a aj 15.06.2017) rovnako ako
na polícií, keď ho zadržali, že on nie je tá osoba, ktorú hľadajú, on obžalovaných nepozná a nemá s

nimi nič spoločné. Podľa papierov z dopravného inšpektorátu tá Fabia uvedená v obžalobe (skutok 1/)
neexistuje, mal na mysli EKV nachádzajúcu sa na č.l. 4049. Kúpil ju dňa 28.03.2008 ako havarovanú
a v marci 2008 ju prihlásil na ODI v Trnave. Zopakoval, že ide o omyl a obžalovaných videl prvýkrát v
januári 2011 na hlavnom pojednávaní. Uviedol, že ani jeden z obžalovaných nespomínal Petra A., niktonevedel, že sa tak volá, a ani prezývku, ktorú má 30-40 rokov - „Papalo“. Rozprávali len o neznámom
človeku s prezývkou „Papík“. Na otázku prečo si myslí, že ostatní spoluobžalovaní vypovedajú proti
nemu,odpovedal,žeorgányčinnévtrestnomkonanímajúdohoduavšetko,čonapísali,toimobžalovaní

pri výsluchoch aj podpísali. Nevedel s kým iným si ho mohli pomýliť. Keď mal 11 alebo 12 rokov, spoznal
Bystríka C. cez jeho bratov, pričom tento vedel, akú používa prezývku. V rokoch 2007-2008 bol plný
invalid,poberaldôchodokaobchodovalsautosúčiastkami.NesledovalpoškodenéhoJ.aaninikdynebol
v Rabči pred domom poškodeného C..

Obžalovaný S. I. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať.

Bola preto prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania pri rozhodovaní o návrhu na jeho vzatie do
väzby, kde uviedol, že čo sa týka obžalovaných, nepozná nikoho, ani nebol s nikým v kontakte okrem
H., ktorého poznal len z videnia, keď ho videl v januári v podniku Retro Café v Námestove. Vtedy tam
sedel za stolom s K. a O. F.. T. sa ho vtedy opýtal, či má nejakú chatu na Oravskej priehrade. On mu

odpovedal, že nie a to bolo vlastne prvýkrát, čo H. videl. Potom ho videl ešte raz, keď mu T. volal, že
má vypité (kvôli tomu ho často vozieval), aby ho išiel odviesť na priehradu rovno k jeho chate. Nevidel a
ani nevypracoval žiadny náčrt C.vho domu a nemal ani vedomosť, že by niekto dával niekedy niekomu
náčrt jeho domu. Nikdy sa nerozprával ani nepočul o tom, že by sa mal dom C. prepadnúť a že by mal
byť obeťou nejakého trestného činu.

Obžalovaný O. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že jedného dňa ho oslovil I., s ktorým sa poznal,
že či nepozná niekoho, kto by mu vedel vybaviť peniaze. Keď sa ho spýtal od koho, tak uviedol, že od
poškodeného C.. Vedel o tom, že mali spolu kedysi nejakú spoločnú firmu, kde sa rozhádali a C. mu
z tej firmy dlžil nejaké peniaze. On pred tým skutkom asi 2 roky poznal H. a chodil s ním aj Hipp na

diskotéku k jeho bratovi. Mali tam nejaké známe dievčatá od nich. On potom jedného dňa zavolal H.,
že či by vedeli vybaviť peniaze pre kamaráta. Vedel, že majú firmu na vymáhanie pohľadávok. Tak mu
zavolal, aby prišiel do Námestova, že ho dá dokopy s tým známym. Nevedel koľko to trvalo, I. chodil
za ním, či to vybavil, či z toho dačo bude. On mu povedal, že im zavolal, že majú prísť. I. povedal, že
ak to nevybavia oni, tak má nejakých kamarátov v Poľsku. Medzitým mu zavolal H., že idú na Oravu, či

dajú stretnutie. I. sa aj so I. v kaviarni W., kde ich zoznámil. On od toho rozhovoru odišiel. Chcel, aby
sa so I. stretli sami. H. povedal, že I. nepozná, že ho prvýkrát vidí, že aby tam zostal aj on. Len z toho
dôvodu tam zostal, inak by išiel preč a v živote sa s ním nestretne. Oni sa potom na niečom dohodli. On
sa pýtal Skurcoňáka, keď odchádzali z Retra, či to vybavil alebo nie. Povedal mu, že to skúsia nejako
vybaviť. Potom sa rozišli. Nepamätal si presne, aký bol čas medzitým, ale robil na rodinnom dome, ktorý

prerábal. H., H. a ešte nejakí dvaja, ktorých nepoznal, tam prišli za ním. Povedali, že sú dohodnutí so I.,
že idú za ním. I. prišiel k nemu domov, kde sa stretli, sadli do auta a išli preč. Vtedy ich videl druhýkrát.
Po čase mu volal I., že volal s H., že potrebujú nejakú chatu. Halás volal ohľadom chaty aj jemu. Tak tú
chatu vybavil. Povedali mu, že to chcú na nejakú zábavu, že chcú nejakú oslavu. Tá chata sa nachádzala
oproti hotelu Goral pri hlavnej ceste v oblasti Tvrdošín - prístav. Kapacita tejto chaty bola cca 10 osôb.

Keď tú chatu vybavil, oni medzitým prišli. Zase sa stretli v tom Retre. Tam popíjal trošku, tak povedal
I., že idú na tú chatu, že im ju ide odovzdať. To už bol podvečer. Prišli na tú chatu, dali im kľúče a išli
preč. H., H. a tí dvaja tam zostali. Jeden bol vyšší chudý, bol to C., a druhý kríval, to bol Dobrovodský.
Títo štyria zostali na chate a jeho odviezol preč I.. Tí štyria mali so sebou aj nejaké tašky, ale nevedel,
čo v nich bolo. U H. videl asi aj zbraň, ale vedel, že ju má na zbrojný preukaz. Asi po 2 dňoch mu od

chaty nechali kľúče v Retre. Potom sa stalo to, že v W. prepadli C.. Vtedy mu volal I., že či počul, čo sa
stalo v W.. Po tomto, asi jeden - dva dni, mu volalo neznáme číslo, kde spoznal na druhej strane hlas
H., ktorý mu povedal, že sa musia stretnúť niekde pri Banskej Bystrici a že vo vlastnom záujme, že má
rodinu a také nejaké narážačky. Toto telefónne číslo uviedol aj v auguste na ÚBOKu v Žiline, že sa mu
mal z toho čísla vyhrážať. Povedal, že nebude to teraz uvádzať, pretože dotyční sú na úteku, pretože

má strach o rodinu a o seba. Stretli sa so I., ktorý mu povedal, že mu volal Halás, že sa majú stretnúť
niekde v tej Bystrici. Odmietol sa stretnúť niekde mimo, tak povedal, že sa stretnú v Bystrici, kde parkujú
taxíky, medzi taxikármi. Sadli do jeho modrého C. N. a prišli na parkovisko, kde parkujú taxíky. Nacúvali
na parkovacie miesto. Potom dozadu do auta nastúpili H. s H.. Hneď vyletel, že čo to malo znamenať s
tým výhražným telefonátom. Tak sa tam chvíľu hašterili, vymieňali si názory. Nevedel, či to bol H. alebo

H., ale niekto z nich dal obálku medzi neho a I.. On povedal I., nech si to vezme. On tú obálku otvoril, boli
tam peniaze v rôznych menách. Tak zhruba to prepočítal, povedal, že je tam zhruba 400.000,00 Sk a že
to bude vedieť presnejšie, keď to dá do zmenárne zameniť. To bolo všetko a všetci sa rozišli a išli preč.
Už sa s nimi potom nikdy nestretol. O tých peniazoch sa so I. už nebavili. Nevedel, či to pre I. vybavili,ale keď boli v tej Bystrici, asi to vybavili. Dodal, že poškodeného Vorčáka poznal ako 10-ročný chlapec
na základnej škole. Nikdy sa s ním nestretol, nemal s ním konflikt, nikdy u neho nebol doma, a preto
nemohol nakresliť plánik jeho domu alebo niečo mať, keď tam nebol. Nikdy o ňom prakticky nepočul,

ani čo robí, ani čím sa živí. Vedel, kde býva, a to vzhľadom na to, že aj on pochádza z Rabče. Preto
nemohol dať tip na neho, pretože ho ani nepoznal.

Bola následne prečítaná časť výpovede obžalovaného z prípravného konania, v ktorej uviedol, že
peniaze v aute vytiahol H. a podal ich I., pričom jemu povedal, aby si z tých peňazí tiež niečo zobral,

že nech nič neroztrubuje, že má rodinu, nech sa mu nič nestane. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní
uviedol, že sa mohli baviť o tých peniazoch.

Obžalovaný K. F. odmietol na hlavnom pojednávaní vypovedať k trestnej činnosti ostatných
spoluobžalovaných (okrem obžalovaných D. H. a N. N.).

Bolaprečítanájehovýpoveďzprípravnéhokonania,kdeuviedol,žepoznallenN.asi2roky,jezvedľajšej
dediny, a poznal aj C.. N. aj H., H. a H., nakoľko keď bol raz u C., tak tam za ním prišli. Jeho prezývka
je A. alebo A.. Poprel spáchanie trestnej činnosti. Vyjadril sa aj pri rozhodovaní o návrhu na jeho vzatie
do väzby (táto výpoveď bola taktiež prečítaná), kde už priznal spáchanie trestnej činnosti a na hlavnom
pojednávaní potvrdil pravdivosť tejto svojej výpovede. Uviedol v nej, že C. prišiel za ním jedného dňa,

že bude potrebovať jeho výpomoc, že aby sa teplo obliekol a večer príde po neho. Aj sa tak stalo. Vtedy
snežilo, bol asi marec. Išli potom z Dolných Vesteníc do Horných Vesteníc, kde zobrali N. a išli pri C.
dom. Išli dovnútra, v miestnosti boli nejakí ľudia za dverami, ako napr. Hipp, on bol taký ryšavý, potom
H., v tej miestnosti bol s nimi aj H. a zrejme tam bol i C.. V dome videl aj čierne oblečenie, ktoré bolo na
zemi alebo na gauči. C. mu povedal, aby išiel nájsť nejaký väčší kameň. Keď našiel kameň, ktorý mal v

priemere 20-25 cm, odovzdal mu ho. Potom prišiel H., on alebo C. mu dal telefón s číslom - posledným
volaním, na ktoré bude volať. Zobral telefón, takisto aj N. a H. a išli do auta zn. Ford Fiesta a potom
smerom na Nitrianske Rudno, cez hory, cez Žilinu. Šoféroval H.. Po 2 hodinách jazdy mu H. povedal, že
tu ho vyloží, bolo to za obcou Oravská Lesná, možno to bola aj táto obec, a nakázal mu, že pravidelne
každých 15 minút má volať na to posledné volané číslo. Volať mal preto, aby hlásil, či sa niečo nedeje,

to znamená, či nejde nejaká policajná hliadka. Tak volal pravidelne po tých 15 minútach a po nejakom
čase, asi po 2 alebo 2,5 hodinách, zastavila pri ňom Fiesta, v ktorej bol Hatina s N., sadol si k nim do
auta a išli domov. Keď prišli do Horných Vesteníc, prišli asi nad ránom, asi o 04:00 alebo 05:00 hod.,
zastali pred domom a o chvíľu za nimi vošiel do dvora biely džíp - terénne auto. Nevedel kto ho šoféroval
ani kto v ňom bol, ale dedukoval, že v ňom boli tí ostatní, ktorí boli v C. dome. H. zaparkoval Ford Fiesta

do dvora. Potom on ostal s N. vonku a Hatina vošiel dovnútra.

Obžalovaný N. N. bol na hlavnom pojednávaní vypočutý k trestnej činnosti ostatných spoluobžalovaných
(okrem obžalovaných D. H. a K. F.). Uviedol, že vzhľadom na to, že je to už dlhá doba, si to už nepamätá.
Ďalej využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať.

Bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 09.10.2009, kde uviedol okrem iného aj
nasledovné: „D. C. poznám od detstva, nakoľko sme vyrastali v Horných Vesteniciach a cez neho som
sa nejako začiatkom roka 2008 zoznámil s X. H., D. H.. A. H. som poznal z R.. N. A., prezývka „N.“,
poznám od roku 1997, viem, že pochádza z Z. a naposledy býval v Trnave. Z Vesteníc ďalej poznám

K. F. a aj W. H.. Pokiaľ sa týka O. F., nikdy som sa s ním osobne nestretol. S. I. poznám, videl som ho
iba raz na chate na Oravskej priehrade. Niekedy začiatkom roka prišiel za mnou C. na požičanej modrej
Fieste, aby som s ním išiel hore na Oravu. Šuhajda šoféroval a prišli sme na nejakú chatu, ktorá bola
pri Oravskej priehrade. Na tejto chate som videl, že už tam boli ubytovaní Halás, H., A. a bol tam ešte
nejaký S., ktorý tam prišiel na tmavej O. kombi, bol vo veku do 30 rokov, bol tmavý, odkiaľ pochádzal,

to povedať neviem, ale zdalo sa mi, že pochádzal niekde odtiaľ. Táto chata mala sedlovú strechu, bola
rozmerovo 5 x 4 m alebo tak nejako. Ja som bol aj vo vnútri chaty, kde som videl, že je tam krb, dole bola
jedna veľká miestnosť a hore na podkroví neviem, čo bolo, lebo som v hornej časti nebol. Ja som potom
s Halásom z chaty odišiel na Forde Fiesta smerom na Poľskú hranicu, kde mi Halás ukázal presne, kde
ja budem stáť a dávať pozor. Viem, že sme prechádzali smerom niekde hore na Oravu, na Poľsko, kde

bol nejaký most a tu som mal potom stáť, keď sa pôjde na akciu. Spomínam si, že keď mi bol Halás
ukázať moje miesto, tak nás zastavila colná stráž, ktorí nás skontrolovali a pustili. Z tohto miesta sme
sa potom Halásom vrátili naspäť na chatu, kde mi nechali kľúče a na chate som zostal iba ja sám s tým,
že mám poupratovať spodnú časť, kde bola kuchyňa a kde oni jedli. Na chate nezostal nikto a ja keďsom chatu poupratoval, tak som ešte vyhodil smeti pri priehrade, chatu som zamkol a išiel som smerom
na Dolný Kubín domov. Kľúče od chaty som mal pri sebe uložené v aute v priečinku vo Fieste. Niekde
pri Dolnom J. sme sa stretli, oni tam prišli na striebornej V. - H., H., A., C.. Tu si A. presadol do mojej

Fiesty, ja som sedel vedľa neho a A. ju spolu so mnou odšoféroval do Vesteníc k C., pričom počas cesty
sme boli v telefonickom kontakte s druhým vozidlom, či sa niekde nachádzajú policajné hliadky. Oni išli
za nami vo väčšom odstupe. Keď sme prišli s A. do Vesteníc, tak za chvíľu dorazili aj oni na Octavii.
Vo Vesteniciach som ja od Šuhajdu zobral striebornú Octaviu, na ktorej prišli a zaparkoval som ju do
garáže u C. na starom dome. Oni išli k Šuhajdovi do domu, čo tam robili, ja povedať neviem. Potom

od Šuhajdu sa všetci rozišli domov, nevidel som, že by nakladali nejaké kufre alebo nejaké zbrane do
svojich áut, na ktorých prišli k C.. Keď sme sa rozchádzali, tak sme boli dohodnutí, že sa akcia odloží
na neskôr a cez C., s ktorým som viac komunikoval, mi dajú vedieť, kedy sa na akciu pôjde. Asi tak po
mesiaci prišiel C. za mnou s tým, že sa ide na akciu už druhýkrát. V ten deň oni zase prišli k C. domov,
boli tam H., H., N. a ja s F.. Oni prišli k C. poobliekaní v civile a mali so sebou veľké kufre. A. prišiel
na bielej krátkej F. a H. s H. prišli na V. kombi, farbu si nespomínam. U C. sa v dome oni prezliekli do

čiernych kombinéz. Ja som videl ako oni takto oblečení nastúpili do N. bielej farby a ja som išiel s K. F.
pred nimi na Lade Niva. Táto Niva patrila H.. Keď sme odchádzali od C., tak neviem presne, ale asi H.
mi dal do ruky telefón Nokiu, bola nová. Ja keď som si pozrel telefónny zoznam v telefóne, tak som videl,
že sú v ňom označené iba veľkými písmenami A, B, C, D, ku ktorým boli priradené konkrétne telefónne
čísla zo siete O2 alebo Eurotel. Mne H. povedal, že pôjdem pred nimi a každých 10-15 minút máme z

tohto telefónu zavolať na posledné volané číslo. Vedel som, že mám ísť smerom na Oravu, ale oni na
svojom Pajere išli tak, že ja som ich v spätnom zrkadle nevidel, z čoho usudzujem, že išli za nami asi vo
vzdialenosti 2-3 km. Ja som šoféroval Ladu Nivu, vedľa mňa sedel F. a ten každých 10-15 minút volal
na posledné telefónne číslo a hlásil, že je všetko v poriadku a cesta je čistá. Viem, že Fáber dostal tiež
telefón s telefónnymi číslami, ktorý mu dal tiež myslím, že H. u C. na dome. Ja som s Nivou šoféroval

smerom na Nitrianske Pravno, odtiaľ smerom na Martin, kde na jednej z vedľajších ciest som neubrzdil
na križovatke a s Nivou som havaroval a vbehol som do poľa. Ako sme mali nehodu, tak F. zavolal H.,
že sme havarovali a po nejakom čase oni na svojom N. prešli okolo nás a čakali nás v prvej dedine, kým
sa my z poľa vyhrabeme a dostaneme sa na cestu. V dôsledku nehody sme políciu nevolali, podarilo sa
nám s F. Nivu dostať na cestu. Ja ani F. sme neutrpeli žiadne zranenia. Ako sme auto dali na cestu, tak v

nápravách sa niečo poškodilo, ale auto nebolo už tak spôsobilé cesty, že by sa s ním dalo pokračovať a
dokončiť to, čo oni chceli spraviť. Nivu som ja odšoféroval za nimi do tej prvej dediny, kde nás oni čakali.
Potom sme sa pokúšali pokračovať v ceste, ale v aute stále niečo v nápravách buchotalo, a preto sa
akcia vôbec nespravila. Keď H. videl auto, tak na mňa kričal, prečo som nedával pozor a bol na mňa
nahnevaný. Chodili sme po vedľajších cestách a vracali sme sa smerom domov do Vesteníc. Všetci

sme došli k C. domov a ja som odtiaľ odišiel k sebe domov. Koľko sa oni zdržali u C., alebo čo tam
robili, ja neviem. Asi tak za pol hodinu, keď som už bol doma, prišiel za mnou C. a povedal mi, že v tej
Nive sa niečo pokazilo a bude sa musieť dať opraviť. Zase po nejakej dobe, presne si to nepamätám,
neviem, či za mnou prišiel domov C., určite bolo po 19:00 hod. alebo 20:00 hod., s tým, že sa ide na
tú akciu znova. Povedal doslova: „Ideme na Oravu dokončiť to, čo sme nedokončili“. Zastavili sme aj u

F., ktorého sme tiež zobrali so sebou. F. úloha bola taká istá ako moja, že dostane telefón, bude niekde
stáť a strážiť cestu, či ide nejaká hliadka. Šuhajda ma doviezol k nemu domov, kde u neho už zase
boli H., H., A. a tentokrát aj H.. Ja keď som spred ulice išiel hore do izby, kde sa prezliekali, si zobrať
telefón, tak som videl, že do černákov sa oblieka alebo už boli oblečení H., H., A. a C.. Ja, F. a H. sme
boli oblečení vo svojich civilných veciach. Spred domu C. som ja, H. a F. nastúpili do F. z EČ: DS ... ,

ktorú šoféroval H.. Ostatní išli na bielom N. asi 5 km za nami. Pamätám si, že v tú noc začalo snežiť,
neviem koľko bolo hodín, ale viem, že už bola tma. Zase sme išli tou istou trasou ako sme išli s tou
Nivou až na Oravu. Oni išli inou trasou, ale nakoniec sme sa stretli a čakali nás pri Čičmanoch, lebo
sme išli tankovať. Počas cesty raz ja, raz F. aj H. telefonoval cez tie telefóny, že cesta je čistá, nikde
žiadne hliadky. Stále sme boli v kontakte s druhým vozidlom. Keď sme už prišli niekde k Námestovu, tak

H. zastavil, F. vystúpil z auta spolu s telefónom s tým, že H. mu dal pokyny telefonovať a kontaktovať ak
by bolo niečo podozrivé. F. sme tam nechali pri ceste, mňa H. odviezol na začiatok nejakej dediny, kde
bola nejaká autobusová zastávka a tu mi povedal, že mám tiež 10-15 minút telefonovať. Dano odo mňa
odišiel, ale kam išiel a kde bol, to povedať neviem. Ja som na zastávke stál asi 2,5 hod., pravidelne som
telefonoval na posledné volané číslo a podľa hlasu som spoznal, že komunikujem s H., ktorému som

oznamoval, že je všetko v poriadku. Ako som tam stál, tak okolo mňa som nevidel, že by oni na Pajere
prešli. Po týchto 2,5 hod. prišiel za mnou H. na Fieste, nastúpil som k nemu do auta išli sme zobrať F. na
miesto, kde sme ho predtým vyložili. Niekde za Námestovom sme na nich čakali, kým sa vrátia a potom
nám volali do auta, že už môžeme pokračovať, lebo oni išli z Námestova nejakými vedľajšími cestami aišli sme zase domov do Vesteníc. Do Vesteníc sme dorazili asi okolo 04:00 hod. Oni na Pajere zastavili
čo najbližšie k C. domu, povyskakovali z auta hneď do domu. H. išiel tiež s nimi do C. domu a mne C.
povedal, aby som išiel F. odviezť na Fieste domov a máme zaparkovať Pajero u mňa doma v garáži.

Ako som sedel v Pajere a dával som ho ku mne do garáže, vtedy som si všimol, že vzadu v kufri niečo
modré, zvarené dokopy tri trubky. Ja som nevedel, čo to ani je a na čo to slúži. Odo mňa som F. odviezol
na Fieste domov a s Fiestou som sa vrátil k C.. Hneď po skutku odovzdali s Fáberom mobily H..“

Pri výpovedi z prípravného konania bol obžalovanému predložený fotoalbum č. 803/09 s osobami mužov

v počte 9 ks, na čo bol vyzvaný, aby si ho prezrel s tým, či vie opoznať muža pod menom S., ktorý bol
na chate pri priehrade. Obžalovaný uviedol, že si myslí, že to bola osoba pod č. 4 - obžalovaný S. I..
Následne mu bola predložená druhá časť fotoalbumu, pričom bol vyzvaný, aby opätovne označil muža
pod menom S.. Obžalovaný uviedol, že to je v tomto albume osoba pod č. 6 - obžalovaný S. I., ale nie
je si na 100% istý.

Pri výpovedi z prípravného konania mu bola predložená taktiež fotodokumentácia č. 1162/09, na ktorej
boli vyfotené objekty chát s tým, že bol vyzvaný, aby sa pokúsil opoznať chatu, na ktorú doviezol C.
a ktorú poupratoval tak, ako to uvádzal vo svojej výpovedi. Po prezretí si dokumentácie uviedol, že si
myslí, že je to chata č. 4.

Ku skutku 1/ vypovedali na hlavnom pojednávaní títo svedkovia:

PoškodenáX.J.nahlavnompojednávanívypovedala,ževtenvečerišliakoobvyklečosatýkačasového
rozpätia domov z práce s manželom. Odchádzali spolu z Trojičného z Trnavy. Bolo sychravo, mrholilo,
bola dosť zlá viditeľnosť. Okolo starej benzínovej pumpy pred Matúškovom ich začala zastavovať

normálna policajná hliadka, tak sa to aspoň jej zdalo. Autom im prekrížili cestu, zatlačili ich na kraj
cesty, museli zastaviť. Ich auto šoféroval jej manžel. Videla na jeho strane postavu v nepriestrelnej veste
s nápisom, v kukle a so zbraňou v ruke, ktorú však nevedela bližšie opísať. Túto postavu sa najviac
pamätala. Na iné osoby si vzhľadom k plynutiu času už nepamätala. Tá postava - osoba tam len stála.
Manžel sa chcel s autom pohnúť a aj sa pohol, išli dopredu, podrobnejšie si už nepamätala, ani či došlo

k stretu ich vozidla s niekým alebo s niečím, a vtedy sa začalo strieľať. Streľba musela prísť podľa
nej z tej strany, kde sedel manžel. Ten bol počas tejto udalosti ticho, nehovoril nič. Už si nepamätala
akú vzdialenosť prešli, ale potom cestou manželovi padla hlava dopredu, auto zostalo neovládateľné a
zapadli do jarku, do múru, bolo to pri prvom dome v Matúškove. Potom oslovovala manžela, ale vôbec jej
neodpovedal.Chcelazavolaťpomoc,alekeďvybralazvreckatelefón,zistila,žejerozsypaný.Snažilasa

aj dostať z auta. Zistila, že je rozbité zadné sklo za šoférom, kadiaľ vyšla. Postavila sa na cestu a snažila
sa niekoho zastaviť, aby jej pomohli. Na otázky odpovedala tak, že v tej dobe s manželom podnikali
v zmenárenskej oblasti a obe prevádzky mali v Trnave. Mali ešte kaviareň a zlatníctvo v Galante. V
zmenárňach zamestnancov nemali. Pri tej udalosti utrpela zranenie - mala udretú nohu. Nevedela, že
jej manžel mal pri sebe nejaký väčší obnos peňazí. Nebolo to pravidlom. Auto potom dala opraviť do

Autoprofitu. Tí, ktorí ho opravovali, našli za stieračom ešte náboj a zdalo sa jej, že ešte aj vo vnútri našli
náboj. Bolo to oznámené aj na polícií, že ich našli.

Bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania zo dňa 10.09.2008, v ktorej uviedla okrem iného
nasledovné: „Pokiaľ sa týka A., tak s ním som ako malá bývala na sídlisku v Galante, to som mala 8

alebo 10 rokov, od tej doby som o ňom nič nepočula a ani ho nevidela ako dospelého. Počula som
aj prezývku „Papalo“. Keď sme boli tesne pred obcou Matúškovo, ako je stará benzínová pumpa, tak
som zaregistrovala, že nás obieha vo vedľajšom pruhu nejaké vozidlo typu kombi a na ňom bolo EČ
so začiatkom BS, ďalej povedať neviem. Jednalo sa o bledú farbu. Z okna tohto vozidla zo strany
spolujazdca som iba zaregistrovala nejakú ruku, ktorá mávala smerom hore a dolu a dávala nám

znamenie na zastavenie vozidla. Ja som sa manžela spýtala, či sme išli rýchlo a povedala som mu,
aby nás zamkol zvnútra vypínačom, ktorý je na stredovom paneli. S týmto sa dajú zatvoriť naraz všetky
dvere na vozidle. Manžel na toto znamenie zastal s vozidlom na okraji vozovky a toto kombi zostalo
stáť mierne skrížené pred nami. Ako manžel zastavil, tak som zaregistrovala, že pred naším autom
stáli dvaja zamaskovaní muži v kuklách a vedľa manželových dverí stál tretí muž v rovnakom oblečení.

Neviem ktorí z týchto troch kričal, ale mohli všetci traja. Ja som im nerozumela, čo chcú a potom som
počula nejaký buchot na strechu vozidla. Všimla som si, že ten muž, čo stál pri manželovom okne, tak
mal nejakú zbraň, ktorá smerovala do zatvoreného okna. Tiež som si všimla, že aj tí dvaja, čo stáli pred
autom, tak aj títo držali nejaké zbrane v rukách. Ja nakoľko sa v zbraniach nevyznám, tak nemôžempovedať o aké zbrane sa jednalo. Manžel vôbec nič nehovoril mne a ani sa s nikým z týchto troch
mužov nebavil. Ja sa neviem vyjadriť k dĺžke času koľko sme tam stáli a ani ako dlho všetko trvalo. Ja
si spomínam iba na momenty a všetko sa to odohralo veľmi krátko a rýchlo. Potom až neskôr sa zistilo,

že bola poškodená - odtrhnutá zadná dverová kľučka na zadných ľavých dverách, čo bolo spôsobená
asi tým, že niekto sa v ten čas pokúšal dostať do vozidla, ale nakoľko boli všetky dvere pozamykané,
tak sa im nepodarilo otvoriť zadné dvere. Ja som však v ten moment nikoho neregistrovala pri zadných
dverách. Vo veľmi krátkom časom úseku ako oni hulákali, kričali a búchali, tak som potom cítila ako
sa naše vozidlo pohýňa smerom dopredu. Bol to normálny rozjazd. Nebolo to vôbec žiadne trhnutie

alebo skočenie vozidla „vpred“. Ako sa vozidlo začalo pohýňať takým spôsobom, že sme stáli prednou
časťou tesne pred krajnicou, lebo potom manžel toto vozidlo obišiel takým spôsobom, že prešiel popred
vozidlo, ktoré nás križovalo a krajnicu smerom dopredu. Tesne, ako sme sa pohli, prešli sme veľmi krátku
vzdialenosť a vtedy som si všimla, že auto nikto neovláda, pozrela som na manžela a vtedy som videla,
že manželovi padá hlava dopredu. Manžel bol pripútaný bezpečnostným pásom, tak neviem, ako veľmi
sa pás povolil a on sa naklonil dopredu. Ja som nebola pripútaná bezpečnostným pásom. Ako sme

sa pohýňali, tak som bola predklonená vpredu a pri mojom pravom uchu som počula ako keby okolo
mňa niečo zasvišťalo. Ja som zaregistrovala, že keď auto ide samé, manžel nemal už nad ním kontrolu,
tak som zakričala na manžela: „Zadrž!“, ale on už vôbec nereagoval. Auto chvíľu išlo a zapadli sme a
zostali stáť v plote pred prvým rodinným domom v Matúškove na pravej strane. Myslela som si, že je
iba zranený a z auta som chcela zatelefonovať z môjho mobilu. Sama som si hovorila: „treba rýchlo

pomoc, rýchlo pomoc!“. Vytiahla som si mobil z ľavého vrecka zimnej bundy a vtedy som zistila, že je
rozsypaný, nedalo sa vôbec z neho telefonovať. Keď som zostala stáť na ceste snažila som sa privolať
pomoc najskôr som pozerala smerom do dediny a potom na Galantu, pričom prešlo viacero áut, ale
nikto nezastavil. Ja som potom zbadala, že na mňa kričí pani Bittová z toho domu, kde narazilo naše
auto a ona mi povedala, že už volala pomoc. Ja som na žiadnom ošetrení nebola, iba na druhý deň

som na ľavom stehne zaregistrovala, že mám tam modrinu, a to z mobilu, ktorý bol poškodený strelou.“
Poškodená sa na hlavnom pojednávaní vyjadrila, že táto jej výpoveď je pravdivá.

Svedok W. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal okrem iného nasledovne: „Poznám obžalovaných H.,
H., H., F. a N., poznám aj C.. Prišiel za mnou domov C., aby som s ním išiel dole do C., išiel som s ním,

najprv sme išli k nemu domov, potom sme šli do C. k H.. Potom sme išli do Trnavy, neviem kto ešte išiel
s nami, viem, že s nami vtedy ešte niekto išiel. Neviem kde presne do Trnavy sme išli, ja som čakal v
aute, oni išli mimo auta. Potom sme išli z Trnavy, nepamätám si, či naspäť do Šale a asi predtým mi boli
ukázať ešte jedno miesto, kde budem stáť a budem dávať pozor. Potom sme išli k Hippovi, tam sme
sa zdržali nejaký čas a potom sme išli na nejakú chatu, neviem kde to bolo. Neviem kto bol so mnou v

aute, ja som vystúpil a šiel som na to miesto do toho K.. Bolo to nejaké námestie pri zastávke. To bolo to
miesto, kde som mal stáť a dávať pozor. Ja som mal telefón handsfree s tým, že keby som videl nejaké
podozrivé alebo policajné auto, tak som mal zavolať, neviem komu, mal som dopredu vytočené číslo.
Neviem s kým som vtedy volal, ale stále sme spolu volali, telefón mi dali, už neviem kto, zdá sa mi, že mi
ho dali v Šali. Potom som počul nejaké hádky, nejaký zmätok, počul som to v telefóne, keď som niekomu

volal s tým, aby som šiel hneď na chatu, išiel som potom k tej chate, v tej chate som naložil Hatinu do
auta, bolo to asi auto C., Ford Fiesta. A potom sme išli iba my dvaja smerom na Dunajskú Stredu a
Bratislavu a šli sme k H. domov. Ja som u neho prespal. Na druhý deň ráno sme šli naspäť do Šale k
H., iba my dvaja na tom istom aute. V Šali som naložil C. a šli sme domov. On do Vesteníc a ja domov
do Uhrovca. Neskôr som sa dozvedel, čo sa tam stalo. Dozvedel som sa to zo správ, z televízie, čo sa

stalo v K., že bol zastrelený nejaký podnikateľ. Asi to malo súvislosť.“ Na doplňujúce otázky odpovedal
nasledovne: „H. poznám cez Šuhajdu, ja som robil u neho v bare, párkrát som ich tam videl, boli tam
za ním, H. aj H.. Bolo to v januári, keď za mnou prišiel C. do Uhrovca ohľadom tejto veci. Keď sme
prišli do Šale k H., nastúpili sme do auta, možno do tej Fiesty, a išli sme do Trnavy. Bol tam C., H., a
H. a ja. V Trnave sme boli na nejakom námestí, ja som len čakal v aute. Potom sme šli z Trnavy do

Matúškova. V Matúškove sme išli na nejaké námestie, bola tam zastávka, tam mi ukázali, kde budem
stáť. Nepamätám si kto presne. Mal som dávať pozor na autá, keby išli napríklad policajné autá. Bol
som iba pri tej chate, neviem ju bližšie popísať. Bola niekde za Šaľou. S tým mobilom, ktorý som dostal,
rozprával som sa s niekým, vždy to bola tá istá osoba, bol to muž. Neviem kto to bol. V Matúškove som
nič podozrivé nevidel. Ja som telefonoval stále a potom, keď som išiel z Matúškova, už som nevolal.

V telefóne som počul hádky, niekto aj vystrelil, bolo to viac než 3 výstrely, to som počul iba v telefóne.
Neviem, čo bolo predmetom hádky. Na chatu som išiel preto, lebo mi to povedal ten muž v telefóne.
Cestou na chatu som videl odstavené auto v plote, mimo cesty. Bolo na chodníku. A niekto stál pri tom
aute, bolo to strieborné auto. Potom som už išiel na chatu. Keď som prišiel na chatu, ja som bol ibapri chate, nebol som vo vnútri. Chata bola po pravej strane príjazdovej cesty k nej. Keď som prišiel ku
chate, nastúpil ku mne Hatina, ktorý išiel z tej chaty, a išli sme tam ako som už uviedol. Nemal som sa
ako dostať domov. Auto nebolo moje, ja som u neho prespal a ráno sme šli späť do Šale. Nepamätám

si, či som sa rozprával s H. o tejto udalosti. Do Šale sme sa druhý deň išli na tej Fieste. Bol som tam
pre C., ktorý bol u H., potom sme išli domov.“

Bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania zo dňa 02.10.2008, v ktorej uviedol okrem
iného nasledovné: „Na otázku vyšetrovateľa, aby som sa vyjadril k udalostiam zo dňa 07.01.2008, tak

na tento deň si pamätám presne, lebo v ten deň mám narodeniny. Ráno mi na môj mobil zavolal Bystrík
C., že či mám čas a môžem s ním ísť dolu. Vo vozidle sa ma spýtal, že či mám pri sebe telefón, na
čo som mu odpovedal, že áno a preto sme sa zastavili ešte u neho doma v Horných Vesteniciach, kde
som si nechal svoj telefón. Počas cesty z Vesteníc mi Bystrík povedal, že aby som sa ničoho nebál,
že idem do Šale k H. a iba budem dávať pozor na jedno podozrivé auto. Prišli sme do Šale k H. a tam
sme čakali na H.. Potom zo Šale od H.a sme išli na C. vozidle do Trnavy všetci štyria, teda ja, C., Hipp

a H.. Mohlo byť asi okolo obeda. Tu v Trnave viem, že sme išli okolo futbalového štadióna na nejaké
parkovisko, kde sme zostali stáť a C., Hipp a H. z Fiesty vystúpili von. Vonku oni boli asi tak 15-20 minút.
Kam ale išli som nevidel. Potom, keď sa vrátili, sme nastúpili do auta a išli sme v Trnave na parkovisko
ako je McDonald's. Tu pri McDonalde prišiel nejaký pán na Fabii bielej farby, EČ myslím že TT ... , ďalej
povedať neviem. Ja so Šuhajdom sme zostali sedieť v našej F. a H. s H. vystúpili von a rozprávali sa

s tým mužom. O čom to povedať neviem, ale všimol som si, že mu dávali peniaze na benzín. Ten muž
mal okolo 40 rokov, mal briadku a kríval. Rozprávali sa s ním iba chvíľku a z parkoviska sme odchádzali
súbežne, pričom ten muž na bielej Fabii stál na križovatke pred nami. My sme potom z Trnavy išli zase
všetci štyria na Fieste do obce Matúškovo. Do Matúškova sme prišli od Galanty a ako je tam myslím že
námestie kde je kostol, mi ukázali, neviem presne, myslím že Hipp mi niečo rozprával, že tam sa mám

odstaviť a čakať a potom mám volať podozrivé autá. Z Matúškova sme sa potom vrátili do Šale k H. a
tam sme sa rozdelili. H. povedal, že ide preč niečo vybaviť. Zo Šale sme potom na Fieste išli ja, C. a H.
do Jahodnej na chatu. Bol tam aj H.. Keď sme prišli na chatu, tak tam sme vystúpili všetci, ale ja som do
chaty nešiel.“ Svedok sa na hlavnom pojednávaní vyjadril tak, že táto časť jeho výpovede je pravdivá.

Následne svedok W. H. na hlavnom pojednávaní označil obžalovaného N. A. ako toho 40-ročného muža,
ktorý kríval a o ktorom vypovedal.

Bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania zo dňa 02.10.2008, v ktorej uviedol okrem
iného nasledovné: „Počul som v tom telefóne, že sa medzi sebou hádajú, neviem ktorí. Počul som,

že: „Igor je kokot, to nemusel!“. Ja som si domyslel, že asi sa tam stalo niečo zlé. Podľa mňa miesto
zastávky, kde som stál ja a miesto odkiaľ som počul zvuky bolo podľa mňa asi tak do 1 km. Potom som
cez telefón dostal pokyn, aby som išiel na chatu na Jahodnú. Ja som preto zo zastávky išiel k Fieste,
ktorú som tam mal zaparkovanú a išiel som na tú chatu. Ja som išiel s Fiestou smerom na Galantu, takže
som išiel okolo miesta, kde sa strieľalo. Ja som autom pred tou starou benzínkou na križovatke odbočil

doľava a tam som videl stáť mimo vozovku vozidlo zn. Octavia, ktoré bolo neprirodzene odstavené v
nejakých stromčekoch. Všimol som si, keď som prechádzal okolo, že mu blikala smerovka, nevšimol
som si žiadne poškodenia na aute.“ Svedok sa na hlavnom pojednávaní vyjadril tak, že táto časť jeho
výpovede je pravdivá.

Bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania zo dňa 02.10.2008, v ktorej uviedol okrem
iného nasledovné: „A. (pozn.: obžalovaný A. H.) žena mi spravila posteľ, večer sme boli u neho v
krčme odkiaľ sme sa vrátili k nemu domov. A. mi povedal, že mám pozerať televízor a správy, že ak by
niečo konkrétne „o tom“ niečo dávali, mám dávať pozor. Ráno som pozrel správy a na TA3 som videl v
podtitulke, že v obci Matúškovo bol včera zavraždený miestny podnikateľ alebo niečo v tom smere. Ja

som na to išiel zobudiť Dana. Danovi som povedal, že dávali o tom v správach. Podľa mňa ani Dano
nevedel, že takto to skončilo. Potom sme sa ráno obliekli a išli sme na tej Fieste do Šale, kde mal
odstavené Dano svoje auto, myslím, že to bol Peugeot. Ja som si s Danom nemal čo povedať a Dano
sadol do svojho auta. Kam Dano išiel, povedať neviem. Dano mi povedal, že mám ísť späť na chatu
na Jahodnú. Ja keď som prišiel do Jahodnej, tak pri kostole som si všimol, že stojí Šuhajda. Okrem C.

ma tam už čakali aj H., H. a ten tretí muž, čo kríval, ktorého som videl deň pred tým v Trnave. Oni traja
odišli na H. Octavii za nami do Šale k H.. Tam, keď sme prišli, tak sme boli u H. v garáži, Boris nám
spravil kávu. H. sa pýtal C. na mňa, že či je na mňa spoľah, a teda sa bavili o mne. C. sa za mňa zaručil.
Už počas cesty ako sme išli z Jahodnej so C. v aute, tak mi naznačoval, že ak niečo, tak bude zle. Jasom to pochopil tak, ako mi to povedal, že som jeho kamarát, že aby som bol ticho, nikomu nemám
nič spomínať. Potom zo Šale z tej garáže sme ja, C. a ten krívajúci muž išli na našej Fieste do Trnavy
vlastne odviesť toho muža. Toho muža sme odviezli do Trnavy, ukázal nám kde chce vystúpiť a keď

vystúpil, tak my so C. sme pokračovali domov na Prievidzu.“ Svedok sa na hlavnom pojednávaní vyjadril
tak, že aj táto časť jeho výpovede je pravdivá.

Svedkyňa U. D. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že nejaké auto narazilo do plotu v Matúškove pri
ich dome s číslom 801, ktorý je hneď pri hlavnej ceste na križovatke. Tá križovatka je s cestou smerom

na Javorinku a z Galanty smerom do Matúškova. Poškodená X. Kováčová vtedy kričala, že jej zastrelili
muža. V dome bola ešte dcéra U. D. ml. Obe po tom buchote vybehli von z domu. Pokiaľ ide o škody,
mali poistený dom a poisťovňa im vyplatila poistné plnenie za poškodený plot.

Svedok K. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pracoval ako inštruktor v autoškole a išli vtedy so
žiakom S. D. na cvičnú jazdu. Bola už tma, bol večer, svietilo pouličné osvetlenie v dedine, vozidlá tiež

svietili. Išli po hlavnej ceste cez Matúškovo smerom do Galanty, bola bežná premávka. Keď sa blížili
k miestu, kde sa stala tá udalosť, tak tam je mierna ľavotočivá zákruta a keď prešli tou zákrutou, tak
uvideli to miesto a zbadal jedno osobné vozidlo v diaľke, ktoré bolo skrížené cez cestu, ale tak, že sa
nachádzalo vzhľadom k nim na ľavej strane, čiže v protismere, ale zadná časť vozidla presahovala asi
1 meter cez stredovú deliacu čiaru do protismeru. Pripadalo mu to zvláštne, že takto stojí na ceste. Zo

začiatku pri prvom pohľade tým smerom sa nič nedialo, tak prestal pozerať do takej diaľky a sledoval
bližšie vozovku pred ich vozidlom. V tom mieste, kde to vozidlo stálo, tak tam bola tma. To vozidlo malo
otvorené dvere vodiča dokorán a mal taký pocit, že svieti vo vnútri interiérové svetlo. Ešte boli vtedy dosť
ďaleko, asi 150-200 metrov odtiaľ, a potom nechal pohľadom to vozidlo, pozeral bližšie, potom za malú
chvíľku - niekoľko sekúnd ho zasa upútalo na tom mieste niečo, a to boli také iskry alebo záblesky, čo

vyletovali do hora, vysoko, asi 3-5 metrov, a sprevádzané to bolo chaotickým praskaním, pukaním, bolo
to niečo ako ohňostroj, bolo to nepravidelné. Toto trvalo len 2-3 sekundy a potom ustali tieto praskavé
zvuky a tie svetelné efekty, to čo vyletovali do výšky. Potom bolo počuť niečo ako „puk-puk“, boli to
také 3 zvuky a evidentne odlišné ako to praskanie. Bola vtedy zima, mali zatvorené okná, teplota okolo
nuly až tesne pod nulou. Po týchto krátkych zvukoch spoza vozidla, ktoré bolo skrížené a ktoré zbadal

ako prvé, vyšlo z tej tmy vozidlo smerom k nim, a to vozidlo išlo asi zhruba povedané oblúkom, išlo v
ich jazdnom pruhu akoby smerom na nich, do protismeru, nenarazilo do nich, ale oblúkom pokračovalo
smerom vľavo od nich, vrátilo sa do svojho jazdného pruhu, ale pokračovalo potom do nejakého plota,
ktorý tam bol a pri tom plote bol aj ostrihaný živý plot. To, že to vozidlo vyrazilo smerom k nim a prešlo
oblúkom pred nimi a narazilo smerom do plota, tak to upútalo jeho pozornosť a pozeral na to vozidlo

ako narazilo do plota. Oni ešte stále boli v pohybe a keďže toto videli, spomalili a prišli až na úroveň
toho vozidla, ktoré skončilo v plote a zastavili na pravom okraji vozovky v ich jazdnom pruhu. Prvý dojem
z toho bol, že sa jedná asi o nejakú dopravnú nehodu, a preto bola úvaha taká, že idú pomôcť tomu
človeku, čo bol v tom vozidle. Zastavili sa teda, zapol výstražné smerové svetlá, aby do nich niekto
náhodou nenarazil. On ešte stále pozeral smerom k autu, ktoré skončilo v plote, chvíľu naň pozeral,

prišlo mu to neobvyklé. Potom po chvíľke sa pozeral naspäť na vozidlo, ktoré bolo skrížené, pozeral
sa najskôr vľavo, uvedomoval si, čo sa deje, že to auto tam skončilo, potom obrátil pohľad a pozeral
dopredu a videl, že to skrížené vozidlo tam už nie je. To ho zarazilo, že prečo to vozidlo odišlo, keď ten
vodič musel vidieť, čo sa tam stalo. Chvíľu uvažoval, prečo to vozidlo odtiaľ odišlo a nešlo im pomôcť.
Toto zvažoval s tým, že bol zľaknutý a dospel k záveru, že sa tam stalo niečo nebezpečné. Nadobudol

dojem, že to nie je normálna dopravná nehoda. Tak potom medzitým študent, ktorého mal v aute, tak
sa spýtal, že čo to bolo, či to bol ohňostroj. A povedal mu, že to asi nebola obyčajná dopravná nehoda
a že radšej nech idú odtiaľ preč, mal strach o svoj život. Vypol výstražné smerové svetlá a odišli odtiaľ.
Po tú dobu, ktoré tam chvíľku boli pri aute, ktoré narazilo do plota, to bolo osobné, farba bola svetlá
- biela alebo sivá, tak z toho vozidla sa nikto nesnažil vyjsť von, dovnútra auta nebolo vidieť, nevideli

nikoho, nevedeli koľko je tam ľudí. Ani oni neotvorili dvere na ich vozidle. Nevidel vtedy žiadne osoby,
ani v skríženom vozidle.

Svedok S. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že mal vtedy skúšobnú jazdu s inštruktorom K. N.,
akurát vychádzali z Matúškova smerom na Galantu a vtedy sa stala tá udalosť. Začul nejaké výstrely,

ale vtedy si nebol istý, či sú to výstrely a v tej chvíli zišlo jedno vozidlo z cesty a skončilo v jarku. To
vozidlo videl ako prvé a išlo oproti, pred ním asi 50 metrov. To vozidlo bolo asi strieborná Octavia kombi,
metalíza, ale v aute nikoho nevidel. Potom sa pozrel dopredu a videl, ako nastupujú do auta 3 alebo 4
osoby. Bolo tam iba jedno auto krížom cez cestu, do ktorého nastupovali. Myslel si, že to bola Octaviaalebo Superb tmavej farby, ale predtým začul aj videl ako keby výstrely zo samopalu do vzduchu, ale
vtedy si to neuvedomil. Videl to predtým, ako 4 osoby rýchlo nastúpili do toho auta a veľmi rýchlo odišli
smerom do Javorinky. Dve osoby si vtedy sadli dopredu a ostatní asi dozadu. Ako sa blížili k tej odbočke

na Javorinku, zastavil na krajnici a prebral s inštruktorom, čo sa tam vlastne stalo. A nejako tak sa
rozhodli, že sa tam nič nestalo, zľakli sa a ušli. Muži, čo nastupovali do auta, mali tmavé oblečenie a
mali aj kukly. Videl aj samopal, ale nebol si istý. Na tom aute, ktoré skončilo v jarku, si všimol, že malo
otvorené spolujazdcove dvere, ale poškodenie si nevšimol.

Bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania zo dňa 11.09.2008, v ktorej uviedol okrem
iného nasledovné: „Ako sme skoro už vychádzali z obce Matúškovo smerom na Galantu, tak som pred
sebou najskôr počul výbuchy a keď som sa tým smerom pozrel, uvidel ako na križovatke v smere na
obec Javorinka stojí v strede cesty nejaké vozidlo a nad ním boli vidieť záblesky. Pomyslel som si, že
to sa nejakí mladí zabávajú.“ Svedok sa na hlavnom pojednávaní vyjadril tak, že je to pravda, vtedy si
to myslel. Videl tie záblesky nad tým autom.

Svedok C. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že išiel v obci Javorinka po hlavnej ceste, a prešli
vedľa neho dve autá smerom na Mostovú, Čierny Brod, nepamätal si už ich popis, išli rýchlejšie, určite
viac ako povolenou rýchlosťou.

Bola prečítaná celá výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 11.09.2008, v ktorej uviedol okrem
iného nasledovné: „Presný dátum si už nespomínam, ale mohlo byť okolo 18:00 hod., kedy som išiel
pešo v Javorinke a zaujalo ma, že po ceste v smere od Matúškova na Mostovú prešli okolo mňa veľkou
rýchlosťou dve za sebou idúce vozidlá. Vozidlá boli od seba asi tak 20-30 metrov a evidentne išli spolu.
Ja som len rozpoznal, že prvá išla nejaká Octavia sedan, tmavšej farby a za ňou išla Fabia bielej

farby. Evidenčné čísla som si ani na jednej nevšimol. Tieto autá riadne svietili a zbadal som na Fabii,
že jej vzadu svietia červené svetlá. Tieto vozidlá, čo ja som videl, vôbec nezastavovali a nikto z nich
nevystupoval ani nenastupoval. Križovatka Matúškovo a obec Javorinka je ďaleko 1 km. Nepočul som
z tej strany žiadne podozrivé zvuky. Svedok sa na hlavnom pojednávaní vyjadril tak, že je to pravda.

Svedok Zsolt R. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že mali chatu v Jahodnej. Neskôr mu pán A.
navrhol, že on by chatu zobral do prenájmu na pol roka. Napísali o tom aj zmluvu. Neskôr nastali
problém s platením za nájom a on už sa v tej veci neangažoval. V lete u nich v Dolnom Štáli ráno
zazvonila kriminálka, že v chate sa robí nejaká prehliadka. Tá bola spravená už v čase, keď zmluva s
A. neplatila, asi týždeň alebo mesiac na to. Dozvedeli sa, že tam nejakí ľudia prenocovali alebo niečo

sa tam skrývalo. Policajti im vtedy rozbili zámok na dverách chaty, preto tam dal nové zámky. Dodal, že
nikoho z obžalovaných nepozná. Nepamätal si na presné obdobie, kedy bola chata v prenájme. Počas
toho obdobia ale na chate nebol, resp. na ňu nechodili. Na chate bola aj garáž, na nej bol visiaci zámok,
v chate bola kuchyňa, tam bol normálny zámok - jeden kľúč a visiaci zámok. Určite povedali A., že
chatu nemôže dávať do prenájmu nejakej tretej osobe. Nevedel o tom, že by ju aj niekomu prenajal. Po

nahliadnutí na fotografie na č.l. 981 a na č.l. 1564-1568 svedok uviedol, že je to tá chata.

SvedokZ.A.nahlavnompojednávanívypovedal,žepoznázobžalovanýchlenH.,H.aH..SH.sapozná
z detstva a s H. a H. sa zoznámil práve cez neho. Chatu na Jahodnej mal prenajatú od U. R.. Prenajal si
ju kvôli H., ktorý tam chcel chodiť s rodinou. Mal ju prenajatú asi v roku 2007, presne si nepamätal. Bola

vedľa domu jeho rodičov. Robila sa na nej aj domová prehliadka z dôvodu, že tam Halás, H. a H. mali
mať schované nejaké veci - auto, náradie, zbrane, oblečenie. Kľúče od chaty mal iba jedny od Zsolta
R., zámky na nej nemenil. Kľúče dal H. na základe „kamarátskej dohody“ na niekoľko mesiacov a ten tú
chatu užíval. H. mu dával peniaze na nájom. Na chatu nechodil, bola zamknutá.

Bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania zo dňa 17.09.2008, v ktorej uviedol okrem
iného nasledovné: „Chatu som zobral do prenájmu z dôvodu, že sme prerábali našu chatu - dom a táto
druhá chata slúžila ako sklad materiálu a náradia. U. R. mi dal kľúče od chaty, povymieňal som na chate
zámky, aby mi nezmizli moje veci. Ja som okolo tejto chaty občas aj pokosil vysokú trávu, a preto som si
od H. zapožičal motorový krovinorez, ktorý som potom odložil na tejto chate. H. mi potom zavolal, že by

ho potreboval vrátiť a ja som mu preto dal iba kľúče od chaty, aby si ho mohol zobrať späť. Viem, že si
ho zobral, ale kedy to presne bolo, ja povedať neviem. Na chate som ja nikoho neubytovával a neviem
o tom, že by na nej niekto prespal. Keď som tam nebol ja, tak neviem, či tam niekto neprespal. Ja somtam ani nevidel žiadne zaparkované iné vozidlá.“ Svedok sa na hlavnom pojednávaní vyjadril tak, že je
pravda, že menil zámky na oknách a dverách (chaty).

Poškodená K.. A. K. (rod. K.) na hlavnom pojednávaní vypovedala, že dňa 25.09.2007 sa dozvedela,
že im bolo odcudzené vozidlo zn. Škoda Octavia kombi z parkoviska atómovej elektrárne Jaslovské
Bohunice. C. malo ŠPZ asi „TT018“, možno ešte s písmenom „X“ na konci, ale to už si nepamätala.
Vozidlo bolo poistené a poistnú udalosť aj oznámili, pričom im bola vyplatená suma, ktorú si už
nepamätala. O tom vozidle sa neskôr dozvedela, že ho našli zhorené niekde na smetisku.

Ku skutku 2/ vypovedali na hlavnom pojednávaní títo svedkovia:

Poškodení N. C. a Q. C., rod. C., boli vypočutí zákonným spôsobom cestou videokonferencie z
Okresného súdu Námestovo.

PoškodenýN.C.nahlavnompojednávanívypovedalokreminéhonasledovne:„Skurcoňákjemôjsused,
poznám ho, a aj F.. Niekedy okolo 02:00 hod. nás prepadli kukláči, začali kričať „policajná akcia, polícia“.
Prebiehalo to asi tak, že sme s terajšou manželkou spali v spálni a hodili nám do okna najprv kameň,
potom nejakú zásahovú rozbušku. Následne na to sme sa zobudili, ja som rýchlo utekal do haly pre
zbraň, ku ktorej som sa nedostal, lebo oni už boli na schodisku a tam ma spútali. Hneď sa ma pýtali, kde

mám trezor a peniaze. Lenže ja som bol pri zmysloch, vedel som, že to nie je žiadna policajná akcia,
tak som začal blafovať, že peniaze mám v banke. Oni ma začali kopať a biť, čoraz intenzívnejšie, tak
potom som povedal, že peniaze mám dolu v kotolni, v pivnici, aby som získal čas. Tak sme išli dolu, cítil
som, že idú za mnou, pritom som mal na hlave deku, aby som nič nevidel. Tak som šiel dolu do kotolne
a stále sa pýtali, kde sú tie peniaze, čas utekal, oni boli nervózni, viem, že si spomínam, že ma udierali

asi aj do hlavy a stále sa pýtali, kde sú tie peniaze. Ale potom už asi vycítili, že nič nepoviem, tak ma
prinútili si ľahnúť na zem v kotolni a tam sa mi začali vyhrážať, že mi najprv odrežú uši a asi ma tam
ešte bili, priložili mi k hlave zbraň a tak sa mi zdá, že som počul aj výstrel, nepamätám si to ale presne.
Bolo ich viac, boli ja neviem, 5-6, boli oblečení ako praví kukláči, mali zbrane, asi mali samopal. Potom
som začul niečo v zmysle „máme to“ a viem, že oni sa odo mňa vzdialili a mne sa potom podarilo utiecť.

Tak som utiekol, viem, že som mal na rukách putá za chrbtom, boli to kovové policajné putá. Utiekol
som k najbližšej susede, preskočil som plot ani neviem ako. Mal som na sebe tielko, takže som bol
skoro nahý, preskočil som ku susede plot, zvonil som na zvonček, asi nosom, bol som krvavý. A suseda
ma vpustila dovnútra. Volá sa Randiaková. Prosil som ju, aby zavolala políciu. Potom už prišli policajti
a riešilo sa to. Zobrali mi dosť vysokú hotovosť, zobrali mi aj zbraň. Bola to zbraň devina. Zobrali mi

okolo 5 miliónov korún, ale boli tam aj iné meny peňazí. Peniaze som mal v puzdre od notebooku, ktoré
som mal v hale pri pracovnom stolíku, tam kde aj zbraň. Boli poškodené ešte vchodové dvere. Spálňa
bola celá poškodená od tej rozbušky, aj spálňové okno. F. je môj bývalý spolužiak zo základnej školy,
kontakt sme ale medzi sebou neudržiavali. Ferleťják vedel kde bývam, on vie všetko. Skurcoňák bol môj
dá sa povedať najlepší kamarát z detstva. Keď som prišiel z Brna na Slovensko podnikať, naťahal ma

do podnikania s mobilnými telefónmi. V tejto dobe to bol dobrý biznis, bolo to asi v roku 2000. Začali
sme predávať telefóny, ja som si zriadil prevádzku, mal som na to živnostenské oprávnenie. Začalo sa
nám dariť, ale potom som mu povedal, že si musí spraviť takisto živnosť, že nemôžem všetko pokryť
ja, ale viem, že mal nejaké problémy s exekútormi, tak u neho to nebolo možné a už to medzi nami
neklapalo tak, ako by malo, ten vzťah sa narušil, začal ma v obchode okrádať, predávať na čierno, bez

bločkov. Klienti sa potom chodievali sťažovať, že od nás kúpili telefón, pýtal som od klienta bloček, klient
mi povedal, že to mi ho predal tvoj kamarát, tak som mu povedal, že s ním s podnikaním končím, to
bolo predtým, možno v rokoch 2000-2006. Ako som sa ja od neho odtrhol, ja som si začal plniť svoje
povinnosti reklamáciami a tak, ako sa má. Mne sa začalo dariť viac a viac a od neho nikto nič nechcel
kúpiť, lebo on to predával načierno, proste to nemohol prehltnúť, začal na mňa špiniť kade-tade, všade

kde sa dalo a od tej doby začal na mňa zháňať nejaké skupiny, aby ma dobili, čo sa mi donieslo od mojich
známych. Známych sme mali spoločných. Zmenáreň som začal prevádzkovať od roku 2000 alebo 2002.
Peniaze som mal nejaké v banke, mal som aj debety, ale zmenáreň funguje tak, že musíte mať hotovosť,
v banke musíte hlásiť výbery. Zabezpečoval som si peniaze sám. Ešte v tej dobe, keď som prerábal
rodinný dom, bolo to pred tým prepadom, tak mi pomáhal jeho synovec W. I. a takisto ma navštevoval

K. Z., jeho neviem či manželkin alebo partnerkin brat.“ Dodal, že nik iný sa okrem neho a jeho manželky
v dome už nenachádzal. Prepad uskutočnili kukláči, resp. vedel, ako vyzerajú z médií, vyzerali tak, ako
príslušníci ZVJS v pojednávacej miestnosti (pozn.: eskorta obžalovaných na Okresnom súde Trnava),
mali kukly, kanady, nápisy POLÍCIA. Keď prišiel do haly, oni začali kričať „polícia, ruky dozadu, ľahnite sina zem“, mierili na neho samopalom. Rozprávali sa medzi sebou „ty choď tam“, „ty tam“, ale inak sa moc
nerozprávali. Boli to muži a boli dobre zorganizovaní. Pred prepadom nemal s Ferleťjákom konflikt. Ten
u neho ani nebol doma na návšteve. I. nikdy v živote nič nedlhoval. Jediný konflikt bol medzi nimi ten,

že ho vykopol z biznisu. Pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že mu bolo odcudzených 5 miliónov korún, uviedol,
že celú svoju valutovú knihu odovzdal na polícii a z tej knihy vyplýva suma, ktorá mu bola odcudzená,
resp. zostatky k tomu dňu.

Bola prečítaná časť výpovede poškodeného z prípravného konania zo dňa 18.09.2008, v ktorej uviedol

okrem iného aj to, že prvýkrát videl v hale 3 mužov s kuklami, pričom jeden z nich ho po tom, čo si
ľahol na brucho, pritlačil kolenom a spútal mu ruky putami. K projektilu, ktorá našiel v kotolni, poškodený
uviedol, že v kotolni nepočul žiadny výstrel ani nič, čo by sa podobalo výstrelu. Nikdy predtým v kotolni
nestrieľal a určite tento projektil museli vystreliť páchatelia. K prečítanej časti výpovede uviedol, že asi
tá prvá verzia je správna ohľadom toho, že videl 3 mužov. Zvyšná časť výpovede je pravdivá.

Bolaajprečítanáčasťvýpovedepoškodenéhozprípravnéhokonaniazodňa08.09.2009,vktorejuviedol
okrem iného nasledovné: „Pamätám si teda, že dňa 19.03.2008 ráno medzi 02:00 až 03:00 hod. som
spal doma v Rabči na ul. Hlavnej č. 235 spolu so svojou družkou Q. C.. Spali sme v spálni, ktorej okno
je do dvora a zrazu som sa zobudil na rozbitie skla na okne spálne z dvora. Po chvíli som v spálni začul
rozbušku, ktorá trieskala a rýchlo zo spálne som utekal do haly pre zbraň - pištoľ. Ako som utekal do

haly, tak už na schodisku na mňa mieril nejakou zbraňou jeden zamaskovaný muž s kuklou na hlave
oblečený v čiernom a kričal na mňa „Polícia, ľahnite si na brucho!". Ja som hneď jeho výzve uposlúchol
a ľahol som si na zem. Predtým, ako som utekal do haly, tak som videl 3 osoby v policajných čiernych
kombinézach, ktoré mali na hlavách kukly a jeden z nich na mňa zakričal túto výzvu. Nevšimol som si,
ktorá z tých osôb mala aké zbrane, lebo hneď som si ľahol na zem na brucho. Ten, čo na mňa kričal

ako prvý, tak ten ma kolenom pritlačil k zemi a ruky mi spútal za chrbtom vzadu kovovými putami. Hodili
mi cez hlavu deku, aby som nič nevidel a hneď kričali na mňa, že kde sú peniaze a trezor. Ako sa
ma pýtali, že kde sú peniaze, tak jeden z páchateľov ma kopal do oblasti kolien. Cítil som tvrdú obuv.
Potom som zo spálne počul ako Lucia kričí „nechajte ho, nerobte mu nič“, čo bolo adresované mne.
Ja som bol pri zmysloch a začal som blafovať - klamať, že aby sa Q. nebála, že Miro je tu hneď. Toto

som povedal preto, aby páchatelia rýchlo ušli preč. V skutočnosti som však ja nikomu nevolal. Oni stále
na mňa kričali, že kde je trezor a kde sú peniaze, na čo keď som zistil, že už majú aj Q., tak som
ich oklamal, že trezor je dole v pivnici. Hneď na to som ja išiel ako prvý a zdá sa mi, že oni traja ma
nasledovali dolu do pivnice. Ako som sa presúval dolu do pivnice, tak som na mojom chrbte cítil nejaký
predmet, ktorým ma tlačili do chrbta. Ja som dolu v pivnici spomaľoval a snažil som sa natiahnuť čas, čo

spozorovali aj títo páchatelia a vtedy mi jeden povedal, že aby som im povedal, kde sú peniaze a či mi
je prednejší život ako peniaze. Vyhrážali sa mi, že mi odrežú uši a niečím kovovým mi chodil po hlave
a ušiach. Potom, keď zistili, že ich klamem, tak sa oni rozdelili. Ja som zostal potom ležať dolu v mojej
kotolni a podľa zvukov som počul, že odchádzajú odo mňa preč, pričom ma jeden zostal strážiť. S týmto
mužom, čo ma strážil, som nekomunikoval a on sa mi nevyhrážal. Po chvíli som počul ako aj ten muž,

čo ma strážil, odo mňa odchádza z kotolne preč a už som nepočul žiadne zvuky, že by bol niekto na do
mnou. Keď som nad sebou nepočul nikoho, tak som sa postavil a cez tieto kotolňové dvere som vybehol
von na dvor a utekal som smerom k susede pani W., kde sa mi podarilo preliezť oplotenie, ktoré nás
oddeľuje so susedou. Toto oplotenie je vysoké asi tak 1 až 1,2 metra. Tam pred vchodovými dverami pani
Randiakovej som jej telom zabúchal na dvere a hlavou - nosom som je zazvonil na vonkajší zvonček,

lebo ruky som mal stále spútané za chrbtom. Ja som bol oblečený iba v tričku a trenírkach, bol som
bosý. Spomínam si, že ako prvá mi prišla otvoriť susedka pani Randiaková spolu so synom Silvestrom.
Ja som hneď vbehol k nim dovnútra domu a tam som im povedal, že ma teraz prepadli a že potrebujem
zavolať políciu. Myslím si, že suseda hneď na to volala na políciu a od nej z domu sme sa dívali na môj
dvor, čo sa deje u mňa doma. Ja som na mojom dvore nevidel už nič, teda žiadne osoby a ani žiadne

cudzie autá. Doma na dvore som mal zaparkované svoje motorové vozidlá Passat kombi modrej farby
a BMW X5 čiernej farby. Asi tak po 10-20 minútach prišli policajti, ale medzičasom volali policajti späť
pani W., že kde som, lebo polícia ma hľadala u mojej matky, ktorá býva asi tak 1 km odo mňa v Rabči.
Policajti znovu volali, že aby som vyšiel od tej susedky, že sa už nemusím báť a potom som ja vyšiel
von. Od susedy som išiel už uličkou na hlavnú cestu stále spútaný rukami za chrbtom a pred domom

som už videl auto Miroslava Z. z D., jeho dodávku, a stálo tam aj nejaké policajné auto. Na mojom dome
bola už dokorán otvorená veľká elektrická brána. Vošiel som do dvora, kde už boli príslušníci polície a
v okne som videl svoju družku Q.. Policajti sa ma pýtali, čo sa stalo a im som ako prvým povedal, že
ma prepadli policajti a že je to niekto od nich. Ako som bol ešte doma, tak u mňa v garáži mi policajtipomohli dať dolu z rúk putá a potom ráno v Námestove nás vypočúvali k týmto udalostiam. Hneď na
to, ako som vošiel do domu, tak som zistil, že v pracovni pod stolíkom mi chýba obal z notebooku, v
ktorom som mal finančnú hotovosť v rôznych menách pripravenú do zmenárne. Bolo tam do 5 miliónov

v rôznych menách (slovenské koruny, české koruny, doláre, švajčiarske franky, poľské zloté), ale presné
sumy som už uvádzal v predchádzajúcich výpovediach. Tiež som hneď zistil, že mi chýba moja pištoľ
9 mm, ktorú som mal v legálnej držbe. Okrem týchto vecí, ktoré mi boli odcudzené, mi bola spôsobená
škoda na majetku, hlavne boli poškodené vchodové dvere, ktoré boli rozbité, bola rozbitá celá spálňa,
teda rozbité okno, zhorené zariadenie spálne a škrabance na podlahe od obuvi. Na druhý deň, keď som

robil poriadok v kotolni, tak som v stene našiel dieru a pri kotli som našiel projektil. Hneď som volal na
políciu, títo prišli a zadokumentovali dieru v stene a odovzdal som im tento projektil. Ja som naozaj vôbec
nepočul, že by niekto pri mne v kotolni vystrelil. Určite však viem povedať, že túto dieru som tam nemal
a ani ten projektil nebol môj.“ K prečítanej časti výpovede uviedol, že je pravdivá.

Poškodená Q. C. na hlavnom pojednávaní uviedla okrem iného nasledovné: „Poznám obžalovaného

I., je náš sused a poznám ho od doby ako žijem s manželom a od vykonania skutku. Z obžalovaných
poznám ešte F.. Poznám ho, že žije v tomto meste a stretávam sa s ním v inštitúciách ako v bankách
a pod. Poznala som ho aj pred skutkom. Deň, kedy sa to stalo, bol bežným dňom, večer sme prišli z
práce, išli sme spať a v noci pred 01:30 hod. alebo o 01:30 hod. sme sa zobudili na rachot, ja som ležala
v posteli, manžela som tam už nevidela. Počula som len buchot, krik, polícia, tak som sa schovala do

skrine. Potom som počula ako niekto vošiel do spálne, prehľadával skrine, zo skrine ma vytiahol, hodil
ma na posteľ, pýtal sa ma ráznym slovom „meno“, odpovedala som mu, potom „ďalej“, taktiež som mu
odpovedala. Bol to muž, ktorý so mnou komunikoval, bol jeden, na hlave mal kuklu a na nej mal svetlo,
pretože v dome bola tma, mal zbraň. Ako ma položil na posteľ, musela som si ľahnúť na brucho, dal mi
putá na ruky a videla som, že vedľa mňa leží dlhá zbraň. Vtedy v tej miestnosti som videla iba jedného

páchateľa. Pri mne bol jeden a keď ma doviedol do haly, kde ležal na zemi manžel prikrytý dekou cez
hlavu, pri ňom boli ďalší dvaja. Už si presne nepamätám, ale mám pocit, že tam bol ešte jeden, ktorý
hľadal po dome trezor, peniaze. Všetci boli oblečení rovnako. Keď ma priniesli do haly, kde ležal manžel,
kričala som na nich, či je mŕtvy, ale on sa mi ozval spod tej deky, že „nie, neboj sa, volal som Mirovi,
za chvíľu príde“. Potom ma odviedol do kúpeľne, sklopil dosku na WC, posadil ma na dosku a dal mi aj

putá na nohy. Potom som mu povedala, že mi je zima, tak mi priniesol deku a perinu a prikryl ma. Potom
odišiel, privrel dvere na WC a počula som ako idú dolu schodmi. Bola som spútaná tak, že som mala
ruky spútané za chrbtom a nohy tiež. Teraz už viem, že to boli jednorazové plastové putá. Počula som
ako chodia po dome hore - dole a potom jeden z nich zakričal „mám“. Potom som len počula buchot, ale
nevedela som, čo sa deje, tak som čakala kým nebolo úplne ticho a nezhasli vonku svetelné senzory.

Potom som vyskackala z kúpeľne do haly, sadla som si na sedačku a stiahla som si putá dolu. Potom
neviem, čo som presne spravila, ale viem, že som si zapla televízor, kde sme mali kamerový systém,
videla som, že garážové vráta, brána je otvorená a videla som, že pred ňou stojí policajné auto. Pozerala
som sa von z okna, ktoré je pri vchodových dverách, ktoré vyrazili. Ja som týmto policajtom povedala,
že mi uniesli priateľa. Potom neviem, či som sa prvé pozrela na telefón, či Peter volal K. Z., no zistila

som, že nikde netelefonoval. Potom sa ma policajti pýtali, či je aj iný vchod do domu okrem vchodu, ktorý
vyrazili.“ Dodala nasledovné: „Všetky tie osoby, ktoré boli u nás doma, boli muži. Nepamätám si, že by
sa medzi sebou rozprávali. Streľba bola vtedy, keď rozbili to okno, ale potom neviem, čo bolo a či sa
strieľalo. Ten muž, čo ma vytiahol zo skrine na posteľ a potom ma dal aj na WC, išlo o toho istého muža.
Mala som rozhádzanú svoju kabelku, v kabelke som mala firemné peniaze z firmy, kde som pracovala,

bola to firma SLOVFORNET, presne si nespomínam koľko som tam mala peňazí, ale uviedla som to do
spisu. Keď som ležala v spálni na posteli, tak muž, ktorý bol pri mne, sa ma pýtal, kde je trezor. Ja som
uviedla, že neviem. Pýtal sa ma, kde je trezor, kde sú peniaze.“

Svedkyňa O. W. na hlavnom pojednávaní potvrdila výpoveď poškodeného Petra C. z inkriminovanej

noci. Uviedla okrem iného, že z obžalovaných pozná I. a F.. Otec I. je jej bratranec. I. aj podnikal nejaký
čas s poškodeným C.. Nevedela, či k C. chodil aj na návštevu. O skutku vedela len toľko, že ich sused z
obce W., ktorý býva pod nimi - poškodený N. C. u nich vtedy zazvonil. Keď mu otvorili, povedal im, že ho
prepadli, aby zavolali políciu, povedal, že zbili jeho manželku, že možno že ju aj zabili. Tak zavolala na
linku 112 a čakali do príchodu policajtov. C. hovoril, že boli maskovaní a že mali napísané na oblečení

POLÍCIA. Vorčák mal ruky v putách, bol bosý, mal tričko s krátkym rukávom, kraťasy, z nosa mu šla
krv, aj koleno mal poškodené.Bola prečítaná časť výpovede svedkyne z prípravného konania zo dňa 19.09.2008, v ktorej uviedla
okreminéhoajnasledovné:„O23:00hod.somsiišlaľahnúťspať.Pamätámsipresnedátum,lebotobolo
na „Jozefa“, a to dňa 19.03.2008, skoro ráno, asi okolo 01:55 až 02:00 hod. som počula veľký buchot,

na čo som sa zobudila a počula som ako šteká náš pes a pes od susedov, teda od C.a. Ten buchot išiel
od hlavnej cesty ako býva Vorčák. Po tme som prešla k oknu, odhrnula som vonkajšiu žalúziu, ale nič
som vonku nevidela. Potom som pozrela cez druhé okno, z ktorého je vidieť na dom Vorčáka a tu som
uvidela, že vonku na dvore sú pozažínané svetlá, nakoľko tam má namontované pohybové senzory.
Myslela som si, že Vorčák ide skoro ráno niekam preč, a preto som tomu nevenovala pozornosť. Išla

som si znovu ľahnúť. Po 2 alebo 3 minútach som potom počula ako niekto zazvonil na náš domový
zvonček a bolo počuť búchanie o sklo a na dvere. Nakoľko bol v tom čase doma syn Silvester a má zo
svojej izby bližšie k vchodovým dverám, tak mu syn otvoril. C. vbehol do domu a bolo na ňom vidieť, že
na tvári z nosa mu tečie krv, je vyľakaný a mal strach. Bol oblečený v krátkom pyžame, bol bosý a ruky
mal vzadu spútané putami. C. nám povedal, že ho prepadli v dome, že sú traja a majú na sebe nápisy
POLÍCIA a sú všetci v čiernom ako kukláči. Hovoril, že v dome je ešte jeho priateľka a mal o ňu strach,

aby jej niečo neurobili.“ Svedkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že jej výpoveď je pravdivá.

SvedokI.W.nahlavnompojednávanípotvrdilvýpoveďpoškodenéhoN.C.zinkriminovanejnoci.Uviedol
okrem iného, že v ten večer prišiel z praxe, bol unavený, ľahol si a spal, nič nepočul až do tej doby,
kedy poškodený C. prišiel búchať na ich dvere, zvonil nosom, mal ruky spútané putami a hlavou búchal

o okno. Mal aj zranený nos. Kričal, aby zavolali políciu, že ich prepadli, že mu zabili manželku, potom
prišla mama, ktorej on povedal, aby zavolala políciu, on zatiaľ odomkol dvere a vpustil ho dovnútra.
Približne pol hodinu na to, ako volali prvýkrát, prišla policajná hliadka, ale Vorčák v obavách povedal,
že nech sa ide pozrieť, či sú to naozaj policajti, lebo aj tí muži, čo ho prepadli, boli oblečení ako kukláči,
mali nápisy POLÍCIA a boli ozbrojení. Čo sa naozaj stalo sa dozvedel až na druhý deň, keď ich prišli

policajti vypočúvať. Z obžalovaných pozná I. a F.. I. sa iste poznal s C., bývajú aj blízko seba. Z počutia
vedel, že I. spolu s C. kedysi podnikali a I. k nemu nechodieval.

Svedok I. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal ohľadom chaty, ktorá sa nachádzala pri Oravskej
priehrade - v časti Prístav a na ktorú prišli policajti s tým, že na nej boli obžalovaní. On ich tam ale

nevidel, ani s nimi nebol v kontakte. Chata nie je oplotená, je voľne prístupná, hocikto môže k nej prísť,
dalo sa u nej parkovať aj s autami.

Ku skutkom 1/ a 2/ vypovedali na hlavnom pojednávaní svedok D. C..

K osobám spoluobžalovaných sa svedok vyjadril okrem iného nasledovne: „H. som spoznal ako prvého
niekedy v roku 2007 na jednom pohrebe, ktorý mal známy, cez H. som spoznal H., H. a A.. I. a F. som
videl raz vtedy na tej Orave, nevedel som priezviská ani ich mená, to som sa dozvedel až po čase. A.
volali„Papík“.ČastejšiesomsastretávalsH..SemtamchodilajH.asH.chodievalajH..A.chodilmálo.“

Svedok D. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal ku skutku 1/ okrem iného aj nasledovné: „Poznám
všetkých obžalovaných. Pamätám si, že mi volal H., že voľačo odo mňa potrebuje, aby som k nemu
prišiel domov do Šale, aby som zobral so sebou aj H., ktorého H. poznal a vedel, že robí u mňa v krčme.
Prišiel som do Šale do bytu H., tam sme nasadli do auta a odtiaľ sme išli do Trnavy. Nasadli sme do
auta - ja, H., H. a H., ale nie som si istý. Tam mi Hipp pri N. v Trnave povedal, kam sa mám postaviť

a mám sledovať nejakú striebornú Octaviu a keď tá Octavia pôjde okolo mňa, tak mu mám zavolať, že
prešla okolo mňa. Odtiaľ som mal ísť potom domov. Prešla okolo mňa táto Octavia, tak som mu zavolal,
že prešla, išiel som potom za tou Octaviou smerom na Nitru a tá Octavia odbočila na smer Galanta a ja
som išiel rovno. Medzičasom sa mi zdá, že mi volal H., pýtal sa ma, či tá Octavia odbočila alebo kde ide.
Tak som mu povedal, že odbočila z diaľnice na Galantu a ja som pokračoval smerom na Nitru. Potom za

cca 15 min. mi zavolal H., zdá sa mi, že to bol on, že aby som sa otočil a vrátil sa cez Šaľu do Jahodnej,
kde býval Z. A.. Nakoľko k A. som chodil, tak viem, kde to bolo. Tam som prišiel, tam bol Hipp, H., A.
a zdá sa mi, že aj H., ale nie som si istý. Po chvíli tam prišiel ešte H., ktorý potom s H. odtiaľ odišiel a
my sme tam zostali. Boli sme tam cca 20-30 min., potom som ja nasadol s H. do auta, Škoda Octavia
kombi a išli sme cez nejaké dediny, asi 10-15 km. Potom sme sa na ceste otočili a keď sme sa vracali,

tak sme po ceste zobrali Dobrovodského. V. sme sa vrátili do Jahodnej. Tam sme boli až do rána. Ráno
sme odtiaľ odišli do Šale k H., zo Šale som odišiel s H. domov. Po ceste sme boli v Trnave, na tej chate
sa hádali H. s H. alebo H., H. voľačo nadával, že na čo si to nechal obtiahnuté.“Na otázky procesných strán ohľadom skutku 1/ odpovedal okrem iného nasledovne: „H. ma kontroloval,
aby som nikomu nič nepovedal ohľadom tej Jahodnej. Nemal som povedať to, že som vtedy dával pozor,
že išlo okolo mňa to auto a potom som sa dozvedel zo správ, že sa tam stala tá nešťastná náhoda. Zo

správ som sa dozvedel, že niekto tam bol zastrelený a H. mi hovoril, že on do telefónu počul kriky a
streľbu. Neviem, aký to bol telefón, dal mu ho predtým H. alebo H.. Z toho telefónu mal volať H.ovi alebo
H.. S H. som bol väčší kamarát a zavolal ma, či by som mu nevedel s niečím pomôcť, s tým, že keď ja
budem niečo potrebovať, oni pomôžu mne. Tak som vtedy išiel do tej C., Hipp mi vysvetlil, vtedy tam
bol aj s H., že v T. mi ukáže, kde mám stáť a že len keď pôjde okolo to auto, mám ho zavolať, dal mi

predtým telefón, asi NOKIA, na ktorý mu mám volať posledné volané číslo, ktoré bolo A1 alebo B1, tak
bolo uložené v telefóne. Keď som zavolal, zdvihol mi zdá sa mi že H. alebo H., ale nie som si istý, ale
asi to bol Hipp. Keď som volal, tak som povedal, že tá Octavia prešla okolo mňa, on mi povedal, aby
som odtiaľ išiel domov smerom na Nitru, zdá sa mi, že mi ešte povedal, že mu mám potom zavolať, či tá
Octavia potom odbočí z diaľnice. Nemal som ju sledovať, len mi povedal, aby som si prípadne všimol,
či odbočila z diaľnice, nepamätám si, či som ja volal, že odbočila z diaľnice alebo on mi volal. Takto sme

komunikovali asi 2-3 krát. Ešte predtým mi zavolal, že či táto Octavia už išla, to bolo pri tom Priori. Čo
viem, tak telefón dostal aj H.. Neviem, či mu ho dal H.. Octaviu, ktorú som mal sledovať, som nevidel ani
raz, iba v ten deň mi vysvetlil aká je to Octavia. Nie som si istý, či mi ju predtým aj neukázal niekde na
parkovisku, že to je strieborná Octavia model II. Neviem koho bola tá Octavia, ja som mal len zavolať
kedy pôjde okolo mňa. Potom som videl tú Octaviu v kanáli rozstrieľanú. Bola to taká istá Octavia. Po

skutku mi H. hovoril, aby som sa nič nevypytoval, aby som bol ticho, nikomu nič nehovoril, že sa mi
môže niečo stať mne alebo mojej rodine alebo že sa môžem stratiť. Zdá sa mi, že bol vtedy pri tom aj
H.. H. mi to furt pripomínal. V súvislosti s pobytom na tej chate bol každý oblečený v civile. Vtedy, keď
sme išli z chaty na tej Octavii, tak sme sa prezliekli do čierneho - H., H., zdá sa mi, že aj A. a ja, ale teraz
nie som si istý, či bol aj A. oblečený. H. mal samopal vzor XX, mal aj devinu. H. sa mi zdá, že mal tiež

samopal, zdá sa mi, že tiež vzor 58. A mne dal do ruky vtedy H. tiež vzor 58, ale bol bez nábojov. R. som
si istý, či vtedy s nami išiel A. alebo nie. Neviem povedať odkiaľ boli zbrane a černáky, ktoré sme mali,
ale Hipp ich mal v nejakom vaku, mal tam vtedy 2 vaky, všetko vytiahol z nich. On mal veľa zbraní, viem,
že kupoval expanzné zbrane a prerábal ich na ostré strelivo. Bol som raz alebo dvakrát, keď tieto zbrane
skúšal, hovoril, že ich má prerobené, že mám ísť s ním a že ich bude skúšať. Keď som hovoril, že som

s H. odišiel a na ceste späť sme vyzdvihli A., tak A. bol vtedy na ceste, stál, bolo to mimo nejakej dediny
na ceste, my sme ho zobrali do auta a potom bolo vidieť nejaký oheň v tých miestach, kde sme ho brali.
O tom ohni sme sa nebavili. Na chate viem, že bola strieborná Octavia, tmavá Octavia, na ktorej som
ja išiel s H.. A ešte neviem, či tam náhodou nebola Lada Niva. Na tej striebornej Octavii išiel po nás,
ako sme išli s H.om, A.. Obidve Octavie boli kombi. Tá strieborná bola model I. V ten deň som bol raz

na chate v Jahodnej. Vedľa tej chaty býva Z. A., preto som vedel kde mám ísť. A keď som išiel smerom
domov, tak mi Hipp volal, aby som sa otočil cez Šaľu a sa mi zdá Diakovce a išiel do Jahodnej tam, kde
býva Gabriel A., resp. jeho matka. Tá chata je odtiaľ cca 20-30 metrov.“ Dodal, že meno a priezvisko N.
sa dozvedel zo spisu. Dovtedy vedel len jeho prezývku.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná na odstránenie rozporov časť jeho výpovede z prípravného
konania zo dňa 23.09.2008, v ktorej okrem iného uviedol: „Ja keď som dorazil na chatu, tak tam bol
H., H., H. a nejaký muž, ktorému hovorili N. alebo tak nejako. Okrem mojej Octavie, na ktorej som tam
prišiel ja, tam stála Lada Niva - zelená, ktorá patrí Hippovi, Octavia kombi tmavej farby s tmavými sklami,
evidenčné číslo som si nevšimol. Ja som vošiel do tej chaty a tam mi začali rozprávať, že keď voľačo

niekomu poviem, že ma zabijú. Keď sa budem pred nimi schovávať, tak niečo spravia niekomu z mojej
rodiny. Hovorili mi, aby som nikomu nespomínal, že som pre nich sledoval a zavolal, že ide to auto,
ktoré som videl v Trnave.“ Svedok k tomu na hlavnom pojednávaní uviedol, že táto časť jeho výpovede
je pravdivá.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná na odstránenie rozporov časť jeho výpovede z prípravného
konania zo dňa 23.09.2008, v ktorej okrem iného uviedol: „Ráno okolo asi 07:00 hod., neviem presne,
sme všetci teda, ja, N., H. a H. odchádzali z chaty. Ja keď sme odchádzali som nazrel cez škáru
do garáže, ktorá bola pod chatou a tu som videl nacúvanú nejakú bielu F. s buchnutým - narazeným
predkom. Mala poškodené svetlá, nárazník a myslím, že kapotu. Do garáže nebolo dobre vidieť a

neviem ani aké mala evidenčné čísla. Svedok k tomu na hlavnom pojednávaní uviedol, že táto časť jeho
výpovede je pravdivá.Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná na odstránenie rozporov časť jeho výpovede z prípravného
konania zo dňa 23.09.2008, a to otázka vyšetrovateľa a odpoveď svedka na ňu: „Otázka: Mali ste
predtým ako Vás oslovili na túto prácu niečo sľúbené alebo Vám vyplatili nejaké peniaze, resp. Vám

poskytli nejakú výhodu? Odpoveď svedka: Povedali mi iba toľko, že či si nechcem zarobiť 5 alebo 10
tisíc, že to nie je nič trestné, že iba poviem, že ide okolo auto, že sa nemusím ničoho báť.“ Svedok k
tomu na hlavnom pojednávaní uviedol, že táto časť jeho výpovede je pravdivá.

Ďalej na hlavnom pojednávaní vypovedal ku skutku 2/ okrem iného aj nasledovné: „Zas mi zavolal H.,

že ma bude potrebovať na 1-2 dni, že aby som si pobalil nejaké veci a že príde pre mňa. Prišiel a išli
sme na červenom mercedesy a bola tam aj strieborná Octavia, neviem kto bol na nej vodičom, neviem
kto v ktorom aute sedel, ale bol tam Halás, H. a A.. Tam som si nasadol s nimi do auta a išli sme do
Námestova. Tam sme pri voľajakej priehrade čakali, blízko boli chaty, potom sme išli na chatu, tam prišiel
Passat alebo Octavia, z neho vystúpil jeden chlap, to bol I., zistil som to po čase. Ten odomkol chatu a
išli sme dovnútra do chaty. Išli sme tam ja, Hipp, H., A. a Skurcoňák a ešte tam bol v aute, ktoré prišlo,

F.. Nepamätám si, či stál pri aute alebo išiel do vnútra, zrejme stál pri aute. Bol vtedy spolujazdcom.
Potom neviem, či v ten deň alebo na druhý deň sme volali N., aby prišiel do Námestova, ten prišiel do
Námestova s tým, že tam bol s nami na tej chate pol dňa, nie som si istý, či tam vtedy prespal. Tam
sme boli asi jeden deň, max. dva. Odtiaľ sme išli na striebornej Škode Octavia, myslím, že to bola ona,
do nejakej dediny, v tej dedine pri obchode stáli policajti alebo colníci, H. alebo niekto vtedy nadával,

že niekto niečo niekomu povedal, tak sme cez nejaké dediny krížom išli do Horných Vesteníc. Tam ma
vyložili. To bolo z tej prvej časti všetko. Potom cca za týždeň, za dva, bol za mnou H. alebo mi telefonoval,
teraz neviem, že aby som navečer čakal, že prídu a že ma budú potrebovať. Vtedy prišiel H., H., A., H.
a keď potom prišli, mi hovoril, aby som zavolal N. a F., že ich bude potrebovať, ale že im nemám nič
hovoriť, o čo ide. To bolo niekedy vo večerných hodinách. N. mi niekto dal z vaku čierne veci, ktoré som

si mal obliecť, ktoré si obliekli aj oni, okrem Hatinu, Pánisa a F., tí nás ani nevideli oblečených vtedy v
čiernom, len H. sa rozprával s N. a F., išiel za nimi, predtým sa mi zdá, že sa s nimi rozprával aj H. a
hovoril im, že pôjdu s H.. Potom sme nasadli do auta Mitsubishi Pajero, ja som po ceste spal, išli sme,
nadránom ma niekto z nich zobudil, že aby som nespal a aby som išiel po nich, kde pôjdu aj oni. Potom
sme za chvíľu zastavili pri nejakom dome v nejakej dedine, kde H. a H. preskočili plot, ja som preskočil

za nimi, išli sme ku vchodovým dverám, kde H. rozbil okno, hodil dovnútra nejakú výbušninu, H. rozbil
na dverách kus týchto vchodových dverí. Odomkli sa, ja som stál v chodbičke pri dverách a oni vbehli
dovnútra - H. s H.. Po určitom čase, nie dlhom, cca 10 min., mi povedali, že ideme preč. A išli sme
odtiaľ preč. X. sme zase cez nejaké lesy, dediny, išli sme do Horných Vesteníc, kde sme sa vyzliekli aj
ja. Oni odišli a ja som išiel domov. Vtedy tam nebol ani F. ani N.. A. sedel v aute, v ktorom sme prišli

na miesto ja, H. a H..“

Na otázky procesných strán ohľadom skutku 2/ odpovedal okrem iného nasledovne: „Na otázku, prečo
ho oslovili v súvislosti s týmto skutkom H. a ďalší, odpovedám, že ako som už uviedol, Hipp predtým
chodieval za mnou, bol som s ním kamarát, hovoril mi, že keby náhodou on niečo potreboval, či mu

pomôžem a zasa naopak. Povedali mi iba toľko, že či si nechcem zarobiť 5-10 tisíc korún, že to nie je nič
trestné. Neviem komu patrila tá chata, ktorú nám prišiel otvoriť I., a bol som tam vtedy 1x. Neviem, či sme
tam boli 1 alebo 2 dni. Keď sme išli k tomu domu, mali sme čierne veci, nepriestrelné a taktické vesty,
myslím, že na nich bol nápis POLÍCIA. Mali sme kanady a na hlavách čierne kukly. Takto oblečení sme
boli ja, H., H. a A.. Zo zbraní mne dal H. vtedy samopal vzor 58 bez nábojov, aby som náhodou nestlačil

spúšť, alebo aby sa niečo nestalo, že by vystrelila, H. mal samopal C., devinu a H. mal devinu a samopal
vzor XX. A. mal nejakú zbraň, ale nepamätám si akú. Do domu sa dostali tak, že Hipp kameňom rozbil
okno, hodil tam výbušninu, Halás rozbil baranidlom dvere, boli to biele plastové dvere. To baranidlo malo
naboku dve rukoväte, asi na každom, nie som si istý, vpredu bola nejaká kocka, boli to 3 navarené rúry,
neviem, či bolo modrej alebo čiernej farby. Dĺžka mohla byť asi meter, nie som si istý. D. som mal v

ruke, keď som ho prehadzoval cez plot H. alebo H., keď sme išli cez ten plot k domu. Baranidlo sme
vyberali vtedy z auta, doniesol ho H.. Myslím si, že H. rozbil dvere sám, nie som si istý. V dome som
bol len v chodbičke za dverami. Dovnútra som sa dostal cez dvere, ktoré boli už otvorené, kázal mi H.
alebo H., aby som tam išiel a aby som tam stál. K. som tam stáť a čakať, kým sa oni nevrátia naspäť.
X. v dome som nebol. Boli tam H. a H., ja som bol len na chodbe. V dome som videl na nejakú chodbu,

kde H. alebo H., to už neviem, kričal na muža, ktorý bol v slipoch, aby si ľahol a dal ruky za chrbát. Stál
som tam chvíľu, asi 5 minút, neviem presne koľko. Odišiel som potom preto, lebo mi povedali, že ideme
preč. Z domu sme odchádzali spoločne. Nevedel som, čo robia H. s H. v dome. Neviem, prečo sme
boli práve v tomto dome a na základe čoho sme išli práve do tohto domu. V priebehu skutku som H.nevidel a nebol som svedkom toho, ako by H. dávali pokyny v súvislosti s týmto skutkom H. alebo Hipp.
U. sa mi, že ani jeden z pánov, ktorí nám na Passate doviezli na chatu kľúče, nezostali vtedy na chate.
Zdá sa mi, že obaja po odovzdaní kľúčov nastúpili do auta a odišli. Na druhý deň asi neprišiel nikto z

nich dvoch späť na chatu. Neviem, kto komu odovzdal tie kľúče. Nepamätám si, že by prebehol nejaký
rozhovor o zainteresovanosti týchto dvoch mužov na tomto skutku. Keď sme išli na akciu prvýkrát, tak H.
mi povedal, že ideme zastaviť nejaké auto a ide si s ním niečo vybaviť. Povedal, že aj tak je to len úchylák
ktorý si tam chlapcov vodí, obťažuje ich a sexuálne zneužíva. To hovoril o tom chlapovi na tom aute,
ktorého chcel zastaviť. F. som videl prvýkrát pri odovzdávaní kľúčov a neexistoval potom medzi nami

žiaden osobný ani telefonický kontakt. Pri akcii išiel F. s H. a dávali niekde pozor. Ohľadom oboznámenia
s plánom uvádzam, že mne len Hipp povedal alebo zavolal, aby som večer čakal, že prídu. F. a N. som
hovoril, že budú len sledovať autá, oni potom išli v aute s H.. Na nejakých skúškach a nácvikoch pred
skutkami som sa nezúčastňoval. Viem, že N. rozbil H. jeho Nivu. K prvému pokusu o lúpež dodávam,
že my sme z tej chaty išli do nejakej dediny, kde sme mali zastaviť auto, ale pri nejakom obchode stáli
policajti, tak sme išli cez nejaké dediny späť do Vesteníc ku mne domov, neboli sme na žiadnej chate.“

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané aj výpovede viacerých ďalších svedkov, poškodených a
splnomocnencov poškodených subjektov, a to týchto:
· K. K. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 612-617)
· U. D. ml. zo dňa 16.01.2008 (č.l. 636-639) a zo dňa 17.09.2008 (č.l. 640-643)

· K.. K. J. zo dňa 29.09.2008 (č.l. 656-661)
· K. O. zo dňa 30.09.2008 (č.l. 674-679)
· O. J. zo dňa 08.01.2008 (č.l. 682-685) a zo dňa 02.04.2008 (č.l. 686-687)
· O. J. zo dňa 08.01.2008 (č.l. 689-691)
· C. J. zo dňa 29.01.2008 (č.l. 716-719) a zo dňa 17.09.2008 (č.l. 720-723)

· N. H. zo dňa 30.01.2008 (č.l. 724-727), zo dňa 04.02.2008 (č.l. 728-729) a zo dňa 11.09.2008 (č.l.
730-733)
· O. Q. zo dňa 30.01.2008 (č.l. 734-736) a zo dňa 12.09.2008 (č.l. 737-740)
· W. K. zo dňa 07.02.2008 (č.l. 741-744)
· J. A. zo dňa 14.02.2008 (č.l. 745-747)

· I. C. zo dňa 21.02.2008 (č.l. 748-750)
· S. F. zo dňa 14.03.2008 (č.l. 751-753)
· K. W. zo dňa 01.04.2008 (č.l. 791-793)
· A. J. zo dňa 22.05.2008 (č.l. 794-796)
· N. K. zo dňa 12.09.2008 (č.l. 835-838)

· D. Z. zo dňa 16.09.2008 (č.l. 839-841)
· T. R. zo dňa 16.09.2008 (č.l. 842-845)
· Bc. T. T. zo dňa 16.09.2008 (č.l. 850-853)
· T. H. zo dňa 17.09.2008 (č.l. 862-864)
· N. C. zo dňa 29.09.2008 (č.l. 872-875)

· W. C. zo dňa 29.09.2008 (č.l. 876-879)
· K. C. zo dňa 09.10.2008 (č.l. 880-882)
· N. Q. zo dňa 09.10.2008 (č.l. 883-886)
· X.. A. J. zo dňa 16.10.2008 (č.l. 889-892)
· K. H. F. zo dňa 18.11.2008 (č.l. 893-895)

· S. J. zo dňa 12.03.2009 (č.l. 896-899)
· A. F. zo dňa 12.03.2009 (č.l. 900-903)
· K. W. zo dňa 18.09.2008 (č.l. 1788-1794), zo dňa 08.09.2009 (č.l. 1795-1801) a zo dňa 19.03.2008
(č.l. 1802-1804)
· K.. T. R. zo dňa 18.11.2008 (č.l. 1808-1813) a zo dňa 07.09.2009 (č.l. 1814-1820)

· K.. K. T. zo dňa 03.09.2009 (č.l. 1841-1846)
· Ľubomíra K. zo dňa 19.03.2008 (č.l. 1854-1856) a zo dňa 19.09.2008 (č.l. 1857-1859)
· N. S. zo dňa 19.03.2008 (č.l. 1860-1862)
· N. H. zo dňa 19.03.2008 (č.l. 1863-1866)
· S. I. zo dňa 21.03.2008 (č.l. 1867-1870)

· S. I. zo dňa 21.03.2008 (č.l. 1871-1873)
· S. J. zo dňa 13.05.2008 (č.l. 1874-1876)
· H. C. zo dňa 21.03.2008 (č.l. 1877-1879)
· K. A. zo dňa 21.03.2008 (č.l. 1880-1882)· K. Z. zo dňa 19.09.2008 (č.l. 1917-1920) a zo dňa 09.09.2009 (č.l. 1921-1924)
· W. C. zo dňa 07.09.2009 (č.l. 1925-1928)
· X.. T. V. zo dňa 03.09.2009 (č.l. 1929-1932)

· W. I. zo dňa 09.09.2009 (č.l. 1937-1940)
· K. F. zo dňa 09.09.2009 (č.l. 1941-1943)

Ku skutku 1/ vypovedali títo svedkovia:

Svedkyňa K. K. uplatnila v trestnom konaní za poškodenú spoločnosť Generali Poisťovňa, a.s. (predtým
Generali Slovensko Poisťovňa, a.s.), nárok na náhradu škody vo výške 318.201,00 Sk (10.562,34
€) z titulu vyplatenia poistného (havarijné poistenie) poškodenej Ildikó Kováčovej z dôvodu opravy
poškodeného osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, EČ: GA951BL. Poistná udalosť bola
vedená pod č. 2080000847.

SvedkyňaU.D.ml.popísalaakopočulazvonkusilnýbuchotapotomvidela,akodoichplotuprirodinnom
dome na adrese Matúšovo č. 801 narazilo auto, z ktorého sa pokúšala dostať cez zadné druhé dvere
nejaká žena, pričom neskôr zistila, že je to poškodená X. J., s ktorej synmi sa poznala. R. jej syna O.
Kováča kontaktovala, že ich rodičia nabúrali pred ich domom. Ildikó J. im hovorila, že postrelili jej muža,
ktorý bol v aute. Ukázala im aj svoj mobil, ktorý mala rozpadnutý. Jej matka potom zavolala záchranku.

Na križovatku z ich domu vidieť nebolo, preto nemohla vidieť, čo sa na nej vtedy deje.

SvedkyňaK..K.J.uplatnilavtrestnomkonanízapoškodenúspoločnosťKOOPERATIVApoisťovňa,a.s.,
Vienna Insurance Group, nárok na náhradu škody vo výške 13.387,00 Sk (444,37 €) z titulu vyplatenia
poistného (poistenie budov a stavieb občanom) poškodenému Vojtechovi Bittóovi z dôvodu opravy plota

rodinného domu v obci Matúškovo č. 801. Poistná udalosť bola vedená pod č. 9512289363.

Svedok K. O. uplatnil v trestnom konaní za poškodenú spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s., nárok na náhradu škody vo výške 480.510,00 Sk (15.950,01 €) z titulu vyplatenia poistného
(havarijnépoistenie)poškodenejK..A.K.zdôvoduodcudzeniaosobnéhomotorovéhovozidlazn.Škoda

Octavia Tour, EČ: T dňa 25.10.2007 v Jaslovských Bohuniciach. Poistná udalosť bola vedená pod č.
0741036267.

Svedkovia O. J. a O. J. vypovedali o podnikaní svojich rodičov, ako aj ich zamestnanci - svedkovia W.
K., J. A. a I. C., pričom ku skutku nič bližšie neuviedli.

Svedok C. J., ktorý viedol motorové vozidlo v mieste, kde došlo k lúpežnému prepadu, vypovedal ako
poskytoval pomoc poškodenej X. J. po tom, čo vystúpila z vozidla na cestu, s tým, že zavolal aj na linku
158. Poškodená mu tiež hovorila o streľbe na ich motorové vozidlo.

Svedkovia N. H. (opravár) a O. Q. (likvidátor poisťovne) vypovedali k nábojom dodatočne nájdeným v
motorovom vozidle zn. C. V., EČ: Z ktoré bolo v oprave v spoločnosti AUTOPROFIT, s.r.o. v Galante.
Jeden nevystrelený náboj bol nájdený na vodičovej strane ako je rameno stierača. Druhý náboj bol
zaistený v spodnej časti rádia na stredovom paneli, išlo o projektil - špičku z náboja. Potom ešte svedok
N. H. rozoberal zadné koleso a v oblasti zadného ľavého tlmiča našiel úlomky z projektilu. Vždy bola

zavolaná polícia, ktorá to zdokumentovala a všetky stopy zaistila. Vozidlo bolo neskôr opravené a
vrátené poškodenej X. J.. Faktúra za opravu vozidla bola preplatená poisťovňou.

Svedkyňa S. F. vypovedala ohľadom kapitálového životného poistenia, ktoré bolo uzatvorené na meno
poškodeného (poistníka) Q. J..

Svedok K. W. ku skutku nevedel nič uviesť.

Svedok A. J. vypovedal ohľadom užívania osobného motorového vozidla zn. Škoda V., EČ:
D ktorého vlastníkom bola leasingová spoločnosť. Toto vozidlo bolo odcudzené v období dní

19.11.2007-22.11.2007 v Piešťanoch.

Svedkyňa N. K. (družka obžalovaného A. H.) vypovedala, že o stíhanej trestnej činnosti nevie nič. Pozná
osobne obžalovaných X. H. a D. H., ako aj D. C. a tiež W. H., ktorý u nich prespal jednu noc na začiatkuroka 2008. Veci nájdené pri domovej prehliadke v júli 2008 jej nepatrili (puzdro na pištoľ, čierna bunda,
kukla, čelové svietidlo a 2 ks útočných nožov s puzdrami).

Svedok D. Z. vypovedal k tomu, ako niekedy v zime okolo 20:00 hod. videl na smetisku v obci T. H. niečo
horieť, pričom na jeho podnet bol potom ohlásený požiar smetiska (išlo o nález obhoreného motorového
vozidla zn. Škoda Octavia kombi).

Svedok T. R. vypovedal zhodne ako na hlavnom pojednávaní svedok U. R. ohľadom prenájmu chaty

na S. osobe menom Z., ktorého „zohnal“ práve Zsolt R., s tým, že nikto z nich vtedy na chatu nechodil.
Vyjadril sa tiež k tomu, že mu nepatrili veci nájdené na chate počas domovej prehliadky - 1 ks nábojnica
vz. 7,65 mm, krabička Sparta a nedopalok cigarety, modrý maják a 7 ks plastových úlomkov, ktoré sa
našli v garáži. V zhode s ním vypovedala aj svedkyňa Bc. Tímea Takács. Tá uviedla, že niekto na chate
musel vymeniť aj zámky, nakoľko do nich nepasovali jej kľúče od chaty.

Svedkovia N. C., W. C., N. Q. a X.. A. J. vypovedali ku skutočnostiam, o ktoré prokurátorka oprela
časť skutkovej vety, ktorá sa týkala obžalovaného N. A. (viď zhodnotenie týchto dôkazov nižšie v časti
odôvodnenia výroku o vine obžalovaného N. A.).

Svedkovia S. J. a A. F. vypovedali ohľadom svojich osobných dokladov, ktoré boli sfalšované a ktoré

mali pri sebe obžalovaní X. H. a D. H. po ich zadržaní v R..

Svedkovia T. H., K. C. a K. H. F. odmietli vo veci zo zákonných dôvodov vypovedať.

Ku skutku 2/ vypovedali títo svedkovia:

Poškodený X.. K. W. si v trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 211.000,00 Sk z
titulu odcudzenia finančnej hotovosti v tejto výške, ktorú mala pri sebe v čase lúpeže Q. C. (teraz C.),
ktorá pre neho pracovala na živnosť ako účtovníčka. Tieto peniaze boli zo spoločností SLOVFORNET,
s.r.o. (156.000,- Sk) a D A R A L, s.r.o. (55.000,- Sk), v ktorých bol konateľom.

Svedok K.. T. R. uplatnil v trestnom konaní za poškodenú spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s., nárok na náhradu škody vo výške 61.720,00 Sk (2.048,73 €) z titulu vyplatenia poistného (poistenie
domácnosti) poškodenému Petrovi C. z dôvodu poškodenia nehnuteľnosti a poškodenia hnuteľných
vecí.

Svedkyňa K.. K. T. uplatnila v trestnom konaní za poškodenú spoločnosť Union zdravotná poisťovňa,
a.s., nárok na náhradu škody vo výške 81,86 € z titulu ošetrenia poškodeného Petra C. po skutku, ktorý
sa stal dňa 19.03.2008. Išlo o vynaložené liečebné náklady za poškodenie jeho zdravia.

Svedkovia T. K., N. S., N. H., S. I., S. I., S. J., H. C. a K. A. vypovedali ešte v čase prvotného podozrenia,
že páchateľmi lúpeže u poškodeného N. C. mohli byť príslušníci Policajného zboru.

Svedok W. I. vypovedal, že je strýkom obžalovaného S. I. a pre poškodeného C. robil príležitostné práce
u jeho domu. C. jeho domu však nikdy nebol a nikdy nekreslil pre niekoho vonkajšiu časť domu a ani ho

nikto nepožiadal, aby ju opísal. Nevedel ani to, ako vyzerá dom poškodeného zvnútra.

Svedok K. Z. vypovedal, že po skutku mu telefonovala poškodená Q. C. (C.), že poškodeného Petra
C.a uniesli. Po príchode k ich rodinnému domu tam už bola hliadka polície a poškodený N. C. vyšiel z
domu susedov, ku ktorým utiekol, ruky mal za chrbtom spútané putami, bol oblečený iba v slipoch a mal

nejaké tričko. Mal aj krvavú tvár a z nosa mu tiekla krv. Vorčák mu povedal, že ich prepadli 3 alebo 4
policajní kukláči. Poškodená Q. C. vtedy hovorila, že jej z kabelky odcudzili peniaze, malo ísť o sumu
cca 200.000,00 Sk. Neskôr sa hovorilo, že Vorčákovi zobrali milióny. Oboch poškodených poznal dobre,
u poškodeného C. aj menil peniaze, nakoľko nakupoval tovar v Poľsku.

Svedok K. F. odmietol vo veci vypovedať.

Na hlavnom pojednávaní bola aj vypočutá N.r. E. H., PhD., medzičasom vyčiarknutá zo zoznamu
znalcov. Uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava záverov svojich znaleckých posudkov č. 44/2008 naobžalovaného N. A., č. 17/2009 na obžalovaného D. H., č. 13/2010 na obžalovaného A. H. a č. 16/2009
na obžalovaného X. H. (ktoré vypracovala so znalcami - psychiatrami K.. K. F. a K.. E. K.).

U obžalovaného N. A. (č. 44/2008) zistila aj nasledovné: Osobnosť obžalovaného je nevyvážená,
slabo integrovaná, slabo organizovaná, bez pevnejších vnútorných limitov a bez jasnejšieho rámca. Vo
všeobecnosti je povrchný, nedôsledný, málo zodpovedný, jeho temperament má cykloidný charakter,
od depresívnej „stiahnutosti“ až po agresívnu výbušnosť, kolísavé nálady. K základným osobnostným
charakteristikám obžalovaného patrí nadmerná chtivosť, dramatizácia (tendencia dosahovať úspech,

mať zisk), snenie, fantázia, dobrodružnosť, kooperatívna podnikavosť, túžba po uznaní, ambície, ktoré
dominantne determinujú jeho správanie. Jeho nestabilná vnútorná štruktúra, nesformovaná hierarchia
hodnôt, labilná afektivita, nevymedzené hranice a limity, či nedostatočne zvnútornené morálne hodnoty
mu nebránia ísť za svojimi ambíciami akýmkoľvek spôsobom. Zábrany mu vytvára iba vnútorná úzkosť,
ktorá ale osobnosť nedeterminuje iba žiadúcim spôsobom. Často opačne, čím je väčšia úzkosť, tým
môže byť vonkajšie správanie agresívnejšie. U obžalovaného bol zistený vysoký podiel agresivity v

medziľudskom fungovaní. Zároveň vysoká vnútorná úzkosť, ktorá inhibuje danú osobnosť a znižuje jej
mentálny výkon. Z psychologického hľadiska práve túžba po uplatnení sa, po úspechu, po zisku ako
jeho dominantná potreba, spolu s labilnou psychickou štruktúrou a nedostatkom zrelých osobnostných
zábran, mohla umožniť obžalovanému podieľať sa na danej trestnej činnosti. Zároveň však bolo zistené,
že v záťaži sa u obžalovaného mobilizuje nevedomý obranný mechanizmus - psychický regres, kedy

dochádza k útlmu mentálnej výkonnosti a do popredia sa dostávajú slabo regulované emócie, ktoré
následne ovplyvňujú prejavy správania negatívnym smerom, t.j. nie bližšie k objektivite, ale skôr opačne,
príliš subjektivisticky. Navyše je potrebné uvažovať aj vedomé obrany obvineného, v rámci ktorých môže
vedome skresľovať svoje výpovede. V osobnosti u obžalovaného je asocialita či disocialita bežnou
súčasťou jeho spôsobu života. Sám doteraz neprejavil záujem o zásadnú zmenu vo svojom životnom

štýle. Ťažko preto očakávať, že obvinený má aktívny záujem o svoju resocializáciu.

U obžalovaného Borisa H. (č. 17/2009) zistila okrem iného aj nasledovné: Obžalovaný napriek
svojmu veku (v čase vyšetrenia mal 29 rokov) je osobnostne nezrelý, nevyspelý, v zmysle schopnosti
samostatnej existencie a sebauplatňovania. Jeho osobnostný vývin akoby zastal, stagnuje na úrovni

dospievajúceho jedinca s nejasným životným smerovaním, bez konkrétnych životných ambícií, bez
primeranej zodpovednosti a vôľovej cieľavedomosti. Je v tomto smere povrchný, bez hlbšieho záujmu
o dosahovanie kariérnych úspechov. Jeho životné krédo: „poctivá práca nie je to, čo vám dá
peniaze“ vypovedá o jeho pasívnom konzumnom nastavení a spôsobe života. Je navonok teatrálny,
maskuje sa do podoby sebavedomého bezproblémového jedinca, ktorý je síce výbušný, ale má podľa

seba „určité hranice“, ale v skutočnosti je psychastenický - psychicky slabý, neistý, nerozhodný. Z
psychologického hľadí k zážitkovému typu prežívania, je extrovertovaný, čo znamená, že prežíva
navonok. Pre takýto typ prežívania je charakteristická nebrzdená impulzivita, odbrzdená afektivita,
morálna uvoľnenosť, ťažkosti s prispôsobovaním, zlá sociálna pozícia, nespoľahlivosť, málo vnútorných
morálnych zábran, hrozí výbušné, otvorene agresívne správanie. Patrí k tomu aj tendencia robiť scény,

sklon k násilnostiam, k nátlaku, ale možno u neho očakávať aj teatrálne suicídium. Resocializácia je
u každého závislá na vnútornom postoji k nej. Obžalovaný vyrastal v relatívne harmonickom rodinnom
prostredí, bez extrémností v prejavoch správania jednotlivých členov rodiny. Rodina sa javí ako
primerane socializovaná (aspoň podľa anamnestických údajov). Socializačný proces aj u obžalovaného
po strednú školu prebiehal primerane. Až po opakovanom neúspechu na maturite sa začala história

jeho disociálneho správania (lúpež s plynovou zbraňou). Vo svojom osobnostnom vývoji akoby zastal
práve v tejto etape života. Akoby mu chýbal mužský vzor, susp. otec slabo zastával svoju rolu autority.
Obžalovaný zostal osobnostne nezrelý, nevyspel, ďalšia socializácia pokračovala ako disocializácia, s
nerešpektom k bežným normám a pravidlám. Došiel k poznaniu, že „poctivá práca ho neuživí“, začal
sa zaoberať príležitostnými aktivitami, ktoré mu priniesli väčší a rýchlejší zisk, bez ohľadu na ostatných,

bez ohľadu na pravidlá spoločnosti, v ktorej žil. Z psychologického hľadiska, pokiaľ si nezmení toto svoje
zásadné životné krédo, pokiaľ si sám neuvedomí neadekvátnosť svojho správania, nemožno očakávať
úspešnú resocializáciu.

U obžalovaného Daniela H. (č. 13/2010) zistila okrem iného aj nasledovné: Vyznačuje sa silou

vôľových vlastností, vie byť tvrdohlavý a vôľovo nekompromisný, hoci osobnostne nie je tak
jednoznačne disponovaný. Je neuroticky štruktúrovaný jedinec. Ide najmä o vnútornú nervóznu
roztržitosť, netrpezlivosť, utlmené myslenie, zabrzdenosť, niekedy ťažkopádnosť, reaktibilitu, senzibilitu,
nedôslednosť, neodkladnosť. Vie sa nadchnúť, vie byt' horlivý, prejaviť aktivitu, ale v podstate je neurčitý,neukončený, hľadá sa, objasňuje si sám seba, postoje medzi sebou a ostatnými, je nejasný, nevie
kam poriadne patrí, ani kam smeruje, celkovo sociálne neukotvený, psychicky nezrelý, s prevažným
pôsobením inštinktívneho a nevedomého. Celkovo si vo svojej osobnosti akoby stále uchovával

kus nezrelosti, infantility, detskej nezodpovednosti, závislosti, ale možno aj hravosti, veselosti. Z
psychologického hľadiska sa na motivácii jeho konania podieľali jeho osobnostné danosti, najmä jeho
emočná závislosť na referenčnej skupine tak, ako to nakoniec aj sám uviedol: „...zamotal sa s tou
skupinou kvôli peniazom ... v tejto dobe sa bez peňazí neobídete ... je si vedomý toho, čo spáchal, chce
to mať čím skôr za sebou, aby sa mohol venovať rodine ... dostal sa do partie, chce si to odsedieť a to je

všetko...“. Byť súčasťou skupiny, ktorá ho stimuluje, ale ktorú aj on môže utvárať, formovať, stimulovať,
ktorá ho nabudzuje a umožňuje mu sebarealizáciu, alebo zažívať úspech, rešpekt, čiže ide o vzájomné
pôsobenie a ovplyvňovanie, patrí k jeho základným charakteristikám. Z psychologického hľadiska môže
ísť o dôsledok neuspokojenej citovej saturácie v detstve v rámci svojej pôvodnej rodiny, čo sa prenáša
až do dospelosti a stáva sa trvalou súčasťou jeho základnej životnej motivácie - t.j. byť s ľuďmi, s ktorými
si rozumie, ktorí sú mu blízko, ale ktorí ho zároveň aj rešpektujú. S takýmito ľuďmi sa ľahko stotožňuje,

preberá ich program i normy. Obžalovaný je schopný správne vnímať a reprodukovať udalosti a okolnosti
prípadov, pre ktoré je stíhaný, jeho výpovede z tohto hľadiska možno považovať za vierohodné (iba
zo psychologického pohľadu). Neboli u neho t. č. zistené žiadne poruchy vnímania a pamäti, ani
vedomá snaha zavádzať, klamať. Neboli zistené ani sklony ku konfabuláciám. Pri vyhodnocovaní jeho
výpovedí je však potrebné uvažovať vplyv vedomých i nevedomých obranných mechanizmov, ktoré

sa vždy v záťažových situáciách aktivizujú v smere oslabenia dopadu negatívneho hodnotenia danej
osobnosti. Znamená to, že v rámci zmobilizovaných obranných mechanizmov osobnosti môže dôjsť
k tendencii skresľovať výpoveď v smere „vylepšenia“ sebaobrazu obžalovaného a znižovania, resp.
bagatelizovania jeho podieľania sa na udalostiach a okolnostiach prípadov, z ktorých je obvinený.
Obžalovaný v ostatnom období (aspoň podľa vlastného vyjadrenia) a čiastočne aj podľa správania sa

v testovej situácii, žil socializovaným spôsobom života. Verejne deklaroval, že si chce odpykať svoj
trest a následne pokračovať v usporiadanom živote. Takéto tendencie k stabilným vzťahom, k napĺňaniu
sebauplatňujúcich potrieb v činorodých aktivitách prejavil aj nepriamo vo výsledkoch testovej situácie. Z
psychologického hľadiska spĺňa predpoklady pre úspešnú resocializáciu.

U obžalovaného Igora H. (č. 16/2009) zistila aj nasledovné: Myslenie - úvahy obžalovaného (podľa
subjektívneho zdôvodňovania svojich postojov) a odohrávajú prevažne na lineárnej úrovni - kauzálno--
následnej, pričom selektívne prijíma a akceptuje iba svoje vnútorné zdôvodnenia, nie objektívne
skutočnosti. Tým tieto jeho zdôvodnenia nadobúdajú charakter racionalizácii a nie predkladania
skutočných faktov, argumentov. Kognitívno-percepčné schopnosti sú teda pod vplyvom subjektívnych

postojov, pocitov a dojmov, čím prejavuje znížený zmysel pre realitu, a teda nevníma a nespracováva
reálne podnety tak, ako sú poskytované, ale spracováva to, čo si myslí, že sú vnímané podnety.
Podobne aj jeho vedomosti, ktoré nadobudol „samoštúdiom“, sú iba zdanlivými poznatkami. Jeho
snaha múdro, rozumne rozprávať je iba „mudrovaním“, t.j. subjektívnym - podľa vlastných predstáv
spracovaním a subjektívnym vyhodnocovaním vybraných informácií podnetov tak, aby mu „sedeli“

do jeho konceptov. Na základe pozorovania a obmedzeného verbálneho kontaktu s obžalovaným,
rozborom jeho postojov a zdôvodňovaní, rozborom správania na oddelení (zo záznamov v zdravotnej
dokumentácii) možno usudzovať na osobnosť tendenciou predvádzať sa, so sklonom k „mudrovaniu“, k
manipulácii s informáciami, na osobu s jednoduchým lineárnym myslením, nedostatočnou schopnosťou
odstupu a nadhľadu, s tendenciou štylizovať sa do roly, ktorú si im vyhliadol - t. č. do roly znalca zákonov

a ľudských práv: „študujem zákony, ktoré sa ma týkajú a už sa v nich orientujem, viem, čo sú moje práva
a tie sa mi porušujú." Je egocentrický a egoistický. Pri „starostlivosti“ o seba neberie do úvahy iných,
okolie,„vecisadejútak,leboonsimyslí,žesatakdejú“.Zrozboruprejavovsprávaniačinaoddelenílebo
aj pred znalcami bola evidovaná tiež tendencia k teatrálnemu ventilovaniu svojho vnútorného napätia.
Vzhľadom na aktívny odpor k znaleckému vyšetreniu (pozn.: obžalovaný v čase vyšetrenia so znalkyňou

nespolupracoval), je vysoká pravdepodobnosť, že jeho výpoveď je subjektívne skreslená a tým menej
spoľahlivá, menej vierohodná. Obžalovaný Igor Halás popiera účasť na trestnej veci, pre ktorú je stíhaný
a z ktorej je obvinený, teda nevytvára si odstup od správania, ktoré súvisí s obvinením. Pri resocializácii
zo psychologického hľadiska je práve nahliadnutie a nevhodné správanie základným predpokladom pre
uskutočnenie zmeny disociálneho správania, teda schopnosti resocializácie. Pokiaľ neexistuje takéto

nahliadnutie, nie je čo resocializovať.

Súd vyhovel aj návrhu na doplnenie dokazovania spočívajúceho v tom, aby do konania pribral nového
znalca na vypracovanie znaleckého posudku na obžalovaného X. H. z odboru psychológie. Následneznalkyňa N.. U. D. zotrvala na hlavnom pojednávaní na záveroch ňou vypracovaného znaleckého
posudku č. 74/2017, v ktorom uviedla okrem iného nasledovné: „Intelekt obžalovaného X. H. je v
rámci populačnej normy priemerný (CIQ=97), pri nevýznamnej prevahe vo verbálnej zložke (VIQ=99)

nad praktickou (P IQ=94) s hraničnými deterioračnými zmenami (IDD= 12%). Osobnosť obžalovaného
Igora H. je vysoko nekriticky sebavedomá, emočne a sociálne nezrelá, abnormálne štruktúrovaná
(psychopatia), s poruchami v oblasti sociálnych vzťahov v smere interpersonálnych ťažkostí, vo vzťahu
k druhému pohlaviu je zásadne dominantný, očakávajúci pasívne prispôsobenie sa. Má obmedzenú
schopnosť citovo prežívať s emočným chladom a odstupom, nie je schopný prejavovať city, vo vzťahu

k ostatným je ľahostajný. Má sklon rôzne informácie dezinterpretovať, pričom používa vlastnú logiku
tak, aby vyhovovala jeho cieľom a zámerom. Je ľahostajný k názorom iných, ako aj k platným
normám a zvyklostiam. Nezáleží mu ako je hodnotený, nereaguje na pochvalu ani na kritiku, preto je
ho len veľmi ťažké ovplyvniť. V správaní dominuje nepriama agresivita (schopnosť provokatívne sa
správať), podozrievavosť a vzťahovačnosť, tiež verbálna agresivita. V prežívaní sa jedná o introverzívny
zážitkový typ, ktorý svedčí pre produktívne myslenie, no minimálnu prispôsobivosť k realite. Ak sa

prispôsobuje, tak len účelovo s egocentrickým zameraním a nízkou sebakritickosťou. Je odklonený
od sveta ľudí, preferuje materiálno. Uvedená štruktúra osobnosti ukazuje na maladaptívnu osobnosť
s dominujúcimi interpersonálnymi ťažkosťami, kde doň vstupuje impulzivita vedúca k nerozmysleným
násilným činom. Psychopatologickú symptomatológiu v zmysle duševného ochorenia v štruktúre
osobnosti obžalovaného X. H. nezisťujeme. Prítomná je ale abnormita v štruktúre jeho osobnosti vedúca

k asociálnym, bezohľadným, impulzívnym, sociálne negatívnym prejavom v správaní, čo sa prejavilo aj
v súvislosti s vyšetrovaným trestným činom. Najpravdepodobnejšou motiváciou konania obžalovaného
X. H. bol rýchly a bezpracný finančný prospech. Obžalovaný X. H. je schopný správne vnímať prežité
udalosti, no jeho reprodukcie sú skreslené vplyvom fabulačných obsahov v myslení. Reprodukovanie
udalostí týkajúcich sa vyšetrovaného trestného skutku je ovplyvnené jednak naučením sa výpovedí

z vyšetrovacieho spisu a jednak súčasným náhľadom na vyšetrovanú trestnú vec, ktorý je odstupom
rokov odlišný ako v čase spáchania skutku, najmä z dôvodu účelovosti. Na základe vyššie uvedenej
štruktúry intelektu a osobnosti obžalovaného Igora H. usudzujeme, že jeho výpovede nesú pozitívne
znaky všeobecnej vierohodnosti. Postrádame však znaky špecifickej vierohodnosti, preto jeho výpovede
zo psychologického hľadiska môžeme považovať len za čiastočne vierohodné. Bio-psycho-sociálny

proces socializácie obžalovaného Igora H. bol ovplyvnený spočiatku len sporadickou prítomnosťou
autority (absencia otca) pri výchove, veľmi skorým nástupom kriminogénnej činnosti (16 rokov) a jeho
aktívnou účasťou na nej. Má len veľmi málo osvojené, resp. je ľahostajný k dodržiavaniu všeobecne
zaužívaným platným normám a zvyklostiam, čo u neho vedie k asociálnemu správaniu. V ranej výchove
mu väčšinou chýbal mužský vzor, neskôr bol v konflikte s otcom, obžalovaný zostal osobnostne (emočne

aj sociálne) nezrelý, nevyspel, jeho socializácia v pubertálnom a postpubertálnom vývinovom období
pokračovala ako disocializácia s nerešpektovaním bežných noriem a pravidiel. Došiel k poznaniu, že
„poctivá práca ho neuživí“ a začal sa zaoberať aktivitami, ktoré mu priniesli rýchly a väčší zisk bez ohľadu
na ostatných a na zaužívané spoločenské konvencie a pravidlá. Po 9-tich rokoch vo výkone väzby udáva
zmenu postojov k vyšetrovanému skutku, no s poukazom na jeho základné osobnostné vlastnosti sa

ukazuje ako účelová. Zo psychologického hľadiska je úspešná resocializácia len málo pravdepodobná.
Psychodiagnostickým vyšetrením sme zistili vyššie uvedené osobnostné vlastnosti, ktoré predurčujú
obžalovaného správať sa anomálne, asociálne. Vzhľadom k dĺžke predpokladanému trestu nie sme
schopný predpovedať jeho vývoj, nakoľko sa jedná o prechod niekoľkými bio-psychickými vývinovými
obdobiami človeka. Záverom dodala, že je prakticky nemožné, aby obžalovaný Igor H. po 8-tich rokoch

od skutku dokázal s takými detailmi zopakovať prežitý skutok tak, ako ho zopakoval pri výpovedi na
Okresnom súde Trnava dňa 18.10.2016 a následne pri psychodiagnostickom vyšetrení dňa 27.11.2017
bez toho, aby ho nemal naštudovaný (naučený) zo spisového materiálu. Aj napriek tejto skutočnosti sú
v jeho výpovediach diskrepancie, najmä čo sa týka manipulácie, resp. polohy jeho zbrane.“

Znalkyňa na hlavnom pojednávaní tiež dodala, že obžalovaný Igor H. má ľahostajný postoj, resp.
dešpekt k sociálne zaužívaným normám, to znamená „čo sa smie a čo sa nesmie“, a to je v podstate
maladaptácia. K odpovedi na otázku č. 5 vysvetlila, že fabulácie sú doplnky v myslení, ktoré potrebujeme
nejako vysvetliť alebo zreprodukovať tak, aby to vyhovovalo nám. V znaleckom posudku fabulácie
vyznačila tmavšou farbou, to sú tie najzávažnejšie diskrepancie u obžalovaného. Fabulácia je tiež

vedomé konanie. Na otázku obžalovaného Igora H. uviedla, že resocializácia je zmena postojov. Tá
môže byť spôsobená zmenou osobnostných vlastností, ale tie najzákladnejšie osobnostné vlastnosti,
ktoré sú uvedené v odpovedi na otázku č. 2, ktoré človek získava vo vývine, sú veľmi ťažko menné,
pretože to, ako sa bude správať dospelý človek, vidíme už u dieťaťa v prvej triede, potom sa to už lenokresáva, orysováva takým alebo onakým smerom. Tu je základ sociálnych, pozitívnych a morálnych
noriem. Podotkla, že keď je niekto 9 rokov vo výkone trestu, tie osobnostné vlastnosti, ako sa človek
navonok správa, sú ovplyvnené práve touto skutočnosťou, je nútený dodržiavať to základné, musí byť

tolerantný, musí počúvať, poslúchať, dodržiavať nejaké normy, aby tam prežil. V základe vlastného
prežitia, vlastného pudu sebazáchovy, dokáže tieto pudy potláčať. Ale keď zrazu nie je pod tým tlakom,
tak sa správa tak, aký má ten základ osobnosti. Záverom dodala, že vražda bola len sekundárnym
dôsledkom pôvodného trestného činu, vznikla ako reakcia na správanie sa obete.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj tieto znalecké posudky:

IV. zväzok vyšetrovacieho spisu:
· znalecký posudok znalcov K.. K. Q. (č. 41/2008) a K.. T. D. (č. 11/2008) z prehliadky a pitvy
poškodeného Q. J. (č.l. 1105-1116)
· znalecký posudok znalca W.. S. C., P.. (č. 11/2008) z toxikologicko-chemického vyšetrenia k pitve

poškodeného Q. J. (č.l. 1117-1119)
· znalecký posudok KEÚ PZ Bratislava pod ČES: PPZ-350/KEU-BA-EXP-2008 - odvetvie kriminalistická
chémia a kriminalistické zisťovanie príčin požiarov (č.l. 1151-1162)
· znalecký posudok KEÚ PZ Bratislava pod ČES: PPZ-350/KEU-BA-EXP-2008 - odvetvie
mechanoskopia (č.l. 1163-1173)

· znalecký posudok KEÚ PZ Bratislava pod ČES: PPZ-350/KEU-BA-EXP-2008 - odvetvie kriminalistická
biológia a genetická analýza (č.l. 1174-1177)
· znalecký posudok KEÚ PZ Bratislava pod ČES: PPZ-350/KEU-BA-EXP-2008 - odvetvie daktyloskopia
(č.l. 1178-1182)
· znalecký posudok KEÚ PZ Bratislava pod ČES: PPZ-350/KEU-BA-EXP-2008 - odvetvie balistika (č.l.

1185-1192)
· znalecký posudok KEÚ PZ Bratislava pod ČES: PPZ-350-4/KEU-BA-EXP-2008 - odvetvie
daktyloskopia (č.l. 1195-1199)
· znalecký posudok KEÚ PZ Bratislava pod ČES: PPZ-350-3/KEU-BA-EXP-2008 - odvetvie balistika a
defektoskopia (č.l. 1204-1211)

· znalecký posudok KEÚ PZ Bratislava pod ČES: PPZ-350-2/KEU-BA-EXP-2008 - odvetvie metalografia
(č.l. 1214-1217)
· znalecký posudok Výskumného ústavu súdnej optiky č. 005/01/10/2008 z odboru elektrotechnika (č.l.
1220-1251)
· znalecký posudok znalca Ing. Martina Lukášika č. XX/XXXX z odboru doprava cestná (č.l. 1265-1289)

· znalecký posudok KEÚ PZ Bratislava pod ČES: PPZ-6217/KEU-BA-EXP-2008 - odvetvie
mechanoskopia (č.l. 1293-1302)
· znalecký posudok KEÚ PZ Bratislava pod ČES: PPZ-6217/KEU-BA-EXP-2008 - odvetvie
kriminalistická chémia (č.l. 1303-1310)
·znaleckýposudokKEÚPZBratislavapodČES:PPZ-6217/KEU-BA-EXP-2008-odvetviedaktyloskopia

(č.l. 1311-1316)
· znalecký posudok KEÚ PZ Bratislava pod ČES: PPZ-6217/KEU-BA-EXP-2008 - odvetvie balistika (č.l.
1317-1322)
· znalecký posudok KEÚ PZ Bratislava pod ČES: PPZ-6217-2/KEU-BA-EXP-2008 - odvetvie
metalografia (č.l. 1326-1330)

· znalecký posudok KEÚ PZ Bratislava pod ČES: PPZ-6217-2/KEU-BA-EXP-2008 - odvetvie
mechanoskopia (č.l. 1332-1343)
· znalecký posudok KEÚ PZ Bratislava pod ČES: PPZ-6217-2/KEU-BA-EXP-2008 - odvetvie
kriminalistická chémia (č.l. 1344-1355)
· znalecký posudok KEÚ PZ Bratislava pod ČES: PPZ-6217/KEU-BA-EXP-2008 - odvetvie

kriminalistická biológia a genetická analýza (č.l. 1356-1358)

V. zväzok vyšetrovacieho spisu:
· znalecký posudok znalcov K.. K. F. a K.. E. K. (č. 107/2008 a č. 151/2008) z odvetvia psychiatria (č.l.
1374-1399)

· znalecký posudok znalcov K.. K. F. a K.. E. K. (č. 51/2009 a č. 59/2009) z odvetvia psychiatria (č.l.
1421-1441)
· znalecký posudok znalcov K.. K. F. a K.. E. K. (č. XX/XXXX a 36/2010) z odvetvia psychiatria (č.l.
1442-1449)· znalecký posudok znalcov MUDr. Miroslava F. a MUDr. E. K. (č. XXX/XXXX a č. 123/2009) z odvetvia
psychiatria (č.l. 1480-1493)

VII. zväzok vyšetrovacieho spisu:
· znalecký posudok KEÚ PZ Slovenská Ľupča pod ČES: PPZ-1218/KEU-SL-EXP-2008 - odvetvie
trasológia (č.l. 1985-1989)
· znalecký posudok KEÚ PZ Slovenská Ľupča pod ČES: PPZ-1218/KEU-SL-EXP-2008 - odvetvie
kriminalistická biológia a genetická analýza (č.l. 1990-1995)

· znalecký posudok KEÚ PZ Slovenská Ľupča pod ČES: PPZ-1218-2/KEU-SL-EXP-2008 - odvetvie
pyrotechnika a kriminalistická chémia (č.l. 1998-2006)
· znalecký posudok KEÚ PZ Slovenská Ľupča pod ČES: PPZ-1218-2/KEU-SL-EXP-2008 - odvetvie
kriminalistická balistika (č.l. 2007-2012)
· znalecký posudok KEÚ PZ Slovenská Ľupča pod ČES: PPZ-1218/KEU-SL-EXP-2008 - odvetvie
pyrotechnika a kriminalistická chémia (č.l. 2013-2020)

· znalecký posudok KEÚ PZ Slovenská Ľupča pod ČES: PPZ-1218-3/KEU-SL-EXP-2008 - odvetvie
mechanoskopia (č.l. 2025-2037)
· znalecký posudok znalca MUDr. Mariána Pamulu č. 235/2008 z odboru zdravotníctvo, odvetvie
chirurgia (č.l. 2041-2055)
· znalecký posudok KEÚ PZ Bratislava pod ČES: PPZ-6864/KEU-BA-EXP-2009 - odvetvie balistika (č.l.

2058-2062)
· znalecký posudok KEÚ PZ Slovenská Ľupča pod ČES: PPZ-3158-2/KEU-SL-EXP-2008 - odvetvie
balistika - len v časti týkajúcej sa zbrane poškodeného Vorčáka (č.l. 2153-2174)

Z oboznámených znaleckých posudkov ku skutku 1/, ktoré boli relevantné pre posúdenie súdom, okrem

iného vyplynulo nasledovné:

Zo záverov znaleckého posudku znalcov MUDr. Martina Lenka (č. 41/2008) a MUDr. Tibora Bokora (č.
11/2008) z prehliadky a pitvy poškodeného Q. J. (č.l. 1105-1116) vyplynulo, že bezprostrednou príčinou
smrti poškodeného bolo pomliaždenie a rozdrvenie mozgu so zakrvácaním do komôr mozgu pri strelnej

zlomenine klenby a spodiny lebečnej po priestrele hlavy. Telo poškodeného bolo zasiahnuté jednou
strelou do hlavy zozadu dopredu, zľava mierne doprava a vzhľadom k horizontálnej rovine mierne zdola
nahor. Konanie poškodeného nebolo ovplyvnené alkoholom ani inými cudzorodými látkami.

Zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava pod ČES: PPZ-350/KEU-BA-EXP-2008 - odvetvie

kriminalistická chémia a kriminalistické zisťovanie príčin požiarov (č.l. 1151-1162) vyplynulo, že boli
skúmané úlomky plastu zaistené pri obhliadke miesta činu - predmety č. 1 a 2, úlohou bolo tiež zistiť,
či môžu pochádzať s vozidiel s EČ: GA951BL a ohoreného vozidla zn. Škoda Octavia kombi, ďalej boli
skúmané predmet č. 6 - zvyšok ohoreného laku, predmet č. 7 - stavený plast z tabuľky EČ, predmety
č. 8 až 12 - stopy zaistené na zadnom nárazníku vozidla zn. Škoda Octavia, ako aj mali byť zistené

zvyšky tekutiny v plastových fľašiach - predmety č. 4 a 5 a na textilnej rukavici - predmet č. 3. Bolo
zistené, že predmet č. 1 obsahuje čierny plastový kryt so znakom Škoda na vnútornej strane krytu
zhotovený z plastu na báze polypropylénu s prímesou talku (kremičitanu horečnatého). Predmet č. 1
ďalej obsahuje 5 ks čiernych plastových úlomkov so zvyškami bieleho nápisu a cca 35 ks čiernych
plastových úlomkov rôznych tvarov a rozmerov. Ide o plastové úlomky na báze polypropylénu, farebne

a materiálovo zhodné s plastom zvyšku podložky pod tabuľkou EČ z prednej časti vozidla (predmet č.
18). 1 ks čierneho plastového úlomku v predmete č. 1 bol hrúbkou a morfológiou odlišný od ostatných
úlomkov. Chemickou analýzou toho úlomku bolo zistené, že ide o plastový úlomok na báze polyamidu.
V predmete č. 1 bolo zaistených a 5 ks čiernych plastových úlomkov na povrchu s náterovým systémom
zloženým z nasledujúcich vrstiev - sivý tmel, biela, priehľadný lak (vrchná), u ktorých bola zistená

farebná, morfologická a materiálová zhoda s úlomkami so zhodnou morfológiou z predmetu č. 2 a s
časticami so zhodnou morfológiou z predmetu č. 8 (zo zadného nárazníka vozidla zn. Škoda Octavia
s EČ: GA951BL. Plasty z predmetov č. 1 a 2 sú bežne používané v automobilovom priemysle (aj u
vozidiel zn. Škoda). U zisteného náterového systému ide o pôvodný ochranný náterový systém. Bližšie
typovanie vozidla na základe vyššie uvedeného nie je možné. Nie je možné potvrdiť ani vylúčiť, či úlomky

plastu z predmetov č. 1 a 2 môžu pochádzať z vozidla zn. Škoda Octavia s EČ: GA951BL alebo z
vraku ohoreného vozidla zn. Škoda Octavia kombi. Ďalej bolo zistené, že pôvodná farba na ohorenom
vozidle zn. Škoda Octavia kombi bola metalizovaná. Bližšia identifikácia už nebola možná. V prípade
čierneho staveného plastu (predmet č. 7) ide o plast na báze polypropylénu s prímesou talku. Ide oplast bežne používaný v automobilovom priemysle (napr. aj u vozidiel zn. Škoda - nárazníky a pod.).
Chemickou analýzou bola zistená materiálová zhoda medzi čiernym plastom v predmete č. 7 a medzi
čiernymi, resp. sivými plastmi v predmetoch č. 1 (plastový kryt s nápisom Škoda z miesta činu), ako

aj v predmetoch č. 13, 14, 16 a 17 (plastové materiály z nárazníkov vozidla zn. Škoda Octavia s EČ:
GA951BL). Mikroskopickým skúmaním a chemickou analýzou bola zistená farebná a materiálová zhoda
medzi čiernym plastom krytu so znakom Škoda (v predmete č. 1) a medzi čiernym plastom lišty na
prednom nárazníku vozidla (predmet č. 17). Takisto bola zistená farebná a materiálová zhoda medzi
čiernym plastom cca 40 ks (z nich 5 ks bolo s bielym popisom) čiernych plastových úlomkov (v predmete

č. 1) a medzi čiernym plastom zvyšku podložky pod tabuľkou EČ z prednej časti vozidla (predmet č. 18).
Predmet č. 8 obsahuje dve vrstevnaté častice farebne, morfologicky a materiálovo zhodné s úlomkami
z predmetu č. 1, ako aj s úlomkami z predmetu č. 2. Mikroskopickým skúmaním a chemickou analýzou
bola zistená farebná a materiálová zhoda medzi bielymi vrstvami z častíc v predmete č. 12 a medzi
bielymi vrstvami úlomkov z častíc z predmetov č. 1 a 2. Tiež bola zistená farebná a materiálová zhoda
medzi priehľadnými vrstvami laku z častíc v predmete č. 12 a medzi priehľadnými vrstvami laku úlomkov

z častíc z predmetov č. 1 a 2. V predmetoch č. 3, 4 a 5 (rukavica a fľaše) nebola skúmaním zistená
prítomnosť zvyškov kvapalín, ktoré by mohli byť použité ako akcelerátory horenia.

Zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava pod ČES: PPZ-350/KEU-BA-EXP-2008 - odvetvie
mechanoskopia (č.l. 1163-1173) vyplynulo, že boli skúmané úlomky zaistené pri obhliadke miesta činu

- stopa č. 1 (plastové úlomky + plastová krytka), stopa č. 2 (úlomky plastu s bielym povrchom) a stopa
č. 18 (časť plastovej podložky pod tabuľku EČ vozidla). Bolo zistené, že plastová krytka (obrázok č. 3)
vzhľadom na jej tvar, rozmery, znak automobilky Škoda a index dielu uvedeného na jej zadnej strane je
originálnym dielom automobilov Škoda Octavia II (model 2006) a slúžila ako krytka zadného nárazníka
v mieste pre ťažné oko. Ďalej bolo zistené, že úlomky z plastu čiernej farby s bielym lesklým nástrekom

(obrázok č. 6 a 7) sú tvarovo a rozmerovo zhodné s plastovým rámikom masky chladiča motora prednej
kapoty motorového vozidla zn. Škoda Fabia bielej farby, staršej modelovej rady. Väčšia časť čiernych
plastových úlomkov predložených ako predmet č. 1 tvorila pred rozlomením nosnú štandardnú podložku
pod tabuľku EČ vozidla (obrázok č. 1). Plastové úlomky s bielym lesklým nástrekom predložené ako
predmet č. 2 a časť ako predmet č. 1 (obrázky č. 6 a 7) vzhľadom na svoj geometrický tvar, veľkosť a

farbu boli pravdepodobne pred ich poškodením súčasťou prednej masky vozidla zn. Škoda Fabia bielej
farby (starší model). Úlomky na obrázku č. 7 označené ako A a B tvorili pred rozlomením bezprostredne
celok.Možnopredpokladať,žepoškodenienapredmetochč.1a2nastalopôsobenímkinetickejenergie,
ktorá prevyšovala medzu pevnosti materiálu, z ktorého boli predmety zhotovené a z ktorých úlomky
pochádzajú.Tiež5ksúlomkovpredloženýchvskupineúlomkovvpredmeteč.1obsahovaločastibielych

písmen a číslic, ktoré sa svojím tvarom a veľkosťou zhodujú so spodnou časťou za účelom porovnania
priloženej podložky pod tabuľku EČ vozidla s logom spoločnosti AUTOCOMODEX TRNAVA. Predmety
č. 1, 2 a 18 boli založené do zbierky mechanoskopických stôp KEÚ PZ Bratislava pod č. Z-22/2008.

Zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava pod ČES: PPZ-350/KEU-BA-EXP-2008 - odvetvie

balistika (č.l. 1185-1192) vyplynulo, že na skúmanie bolo predložených 6 ks nábojníc (stopy č. 2, 3,
4, 5, 6 a 7), 3 ks úlomkov strely a 1 ks jadra strely (stopa č. 2), ktoré boli zaistené pri obhliadke
miesta činu dňa 07.01.2008. Bolo zistené, že predložené nábojnice a (oceľové) jadro strely tvorili
pôvodne súčasť nábojov kal. 7,62 x 39 mm (náboj vz. 43), výrobca „bxn“ (krycí názov výrobcu
Sellier&Bellot, Česká republika), pričom (drobné) úlomky (plášťov) striel nebolo možné použiť k

určeniu kalibru náboja. Možno predpokladať na základe charakteru stôp na nábojniciach, že tieto
boli vystrelené z útočnej pušky - samopalu systému Kalašnikov (nie československého Vzor 58)
kal. 7,62 x 39 mm. Vzájomným porovnaním mikroskopickou komparačnou metódou bolo zistené,
že predložené nábojnice boli jednoznačne vystrelené z jednej zbrane. Pri obhliadke poškodeného
motorového vozidla zn. Škoda Octavia, EČ: GA951BL, dňa 08.01.2008 v Trnave boli na základe

zistených poškodení nasimulované sondami s reflexným lankom predpokladané dráhy striel, čo bolo
fotograficky zdokumentované technikom a je súčasťou vyšetrovacieho spisu.

Zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava pod ČES: PPZ-350-3/KEU-BA-EXP-2008 - odvetvie
balistika a defektoskopia (č.l. 1204-1211) vyplynulo, že na skúmanie boli predložené poškodený mobilný

telefón NOKIA 6131, 1 ks náboja, 1 ks strely a 2 ks kovových úlomkov. Mobilný telefón bol poškodený
mechanizmom dynamického preťaženia materiálu v pravom hornom rohu telefónu (v sklopenom stave),
pričom došlo k vytrhnutiu tohto rohu, k poškodeniu otočného uloženia displejovej časti telefónu a k jej
oddeleniu od základovej časti telefónu. Uvažované teleso vniklo do sklopeného telefónu cez pravý hornýrohzozadnejstrany,šikmozľavadopravaamiernešikmozhoranadol.Jehopoškodeniebolospôsobené
pevným predmetom s veľkou rýchlosťou. Nebolo možné jednoznačne potvrdiť, že poškodenie spôsobila
strela. Je možné len na základe situácie na mieste činu, priebehu strelných kanálov vo vozidle, miesta

uloženia telefónu v čase streľby (ľavé vrecko kabáta spolujazdkyne) a charakteru jeho mechanického
poškodenia predpokladať, že poškodenie bolo spôsobené streľbou. Predložený náboj na skúmanie bol
nevystrelený a so stredovým zápalom kal. 7,62 x 39 mm (náboj vz. 43), laborovaný celoplášťovou
strelou (oceľové jadro, olovená košieľka, oceľový plášť plátovaný tombakom), výrobca „bxn“ (krycí názov
výrobcu Sellier&Bellot, Česká republika). Skúmaním boli na zápalke zistené stopy po hrote zápalníka,

na plášti nábojnice stopy vytvorené vyhadzovacím okienkom a na dne stopa po vyhadzovači. Keďže
tieto stopy nevznikli pri výstrele náboja, ale len pohybom náboja v mechanizmoch zbrane pri manuálne
ovládanom pohybe záveru, tak sú nevýrazné a nemožno ich využiť na identifikáciu použitej zbrane.
Avšak na základe ich prítomnosti na povrchu náboja je jednoznačne možné uviesť, že náboj už bol
zasunutý v nábojovej komore zbrane a následne pohybom záveru (manuálne) vzad bol vyhodený
zo zbrane. Vzhľadom na situáciu na mieste činu (podľa obhliadky miesta činu, polohy a charakteru

poškodení, miesta nálezu náboja...) možno predpokladať, že strelec stojaci pri ľavej strane vozidla
obtiahol záver už predtým nabitej zbrane (v strese, v nervozite), čím nevystrelený náboj bol vytiahnutý z
nábojovej komory a vyhodený zo zbrane, dopadol na auto a zapadol do medzery medzi predným sklom
a kapotou motora, kde bol nájdený po otvorení kapoty. Predložený 1 ks úlomku oceľového plášťa strely
nebolo možné použiť na identifikáciu použitej zbrane a druhý predložený kus nebol súčasťou strely, išlo

s najväčšou pravdepodobnosťou o úlomok z niektorej poškodenej časti vozidla.

Zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava pod ČES: PPZ-350-2/KEU-BA-EXP-2008 - odvetvie
metalografia (č.l. 1214-1217) vyplynulo, že na skúmanie bol predložený zhorený vrak osobného
motorového vozidla zn. Škoda Octavia kombi bez EČ. Bolo zistené, že výrobné čísla karosérie

(*TMBJS41U178839691*) a motora (AXR509968) nevykazovali znaky pozmeňovania, rovnako tak VIN
číslo karosérie a jeho okolie.

Znalecký posudok Výskumného ústavu súdnej optiky č. 005/01/10/2008 z odboru elektrotechnika (č.l.
1220-1251) skúmal predložené mobilné telefóny NOKIA 6131 a NOKIA 6020 (ktoré patrili poškodeným

manželom Kováčovým) bez relevantných zistení pre posúdenie veci. Obsah zistenej komunikácie bol
preložený z jazyka maďarského do jazyka slovenského - viď preklad č. 219/2008 (č.l. 1253-1262).

Zo záverov znaleckého posudku znalca Ing. Martina Lukášika č. 40/2008 z odboru doprava cestná
(č.l. 1265-1289) vyplynulo nasledovné: Z technickej analýzy pohybu vozidla zn. Škoda Octavia, EČ:

GA951BL, vyplynulo, že od miesta rozjazdu do miesta nárazu ubehlo vozidlo približne vzdialenosť
35,50 metra za čas približne 5,20 sekundy a v čase primárneho nárazu do betónového plotu bola
rýchlosť vozidla približne rovná 37,00 km/h. Zrážkou bola rýchlosť vozidla znížená na rýchlosť približne
23,00 km/h. Od miesta rozjazdu do konečnej polohy ubehlo vozidlo vzdialenosť približne 40,00 metrov
za čas približne 6,00 sekúnd. Poškodenie zadnej časti vozidla zn. Škoda Octavia v oblasti strednej

časti zadného nárazníka a podlahy batožinového priestoru (viditeľné na fotografiách č. 14, 15 a
16 predloženej fotodokumentácie z obhliadky predmetného vozidla zo dňa 08.01.2008) nevzniklo v
súvislosti s nárazom vozidla do betónového plotu. Z technického hľadiska je veľmi pravdepodobné, že
k tomuto poškodeniu vozidla došlo tesne pred rozjazdom vozidla a jeho nárazom do betónového plotu.
Z hľadiska samotného charakteru poškodenia je možné konštatovať, že vznik takéhoto poškodenia

je typický pri zrážkach prednej a zadnej časti vozidiel pri nízkych rýchlostiach v tých prípadoch, keď
je predná časť zadného vozidla „znížená“ alebo keď je zadná časť predného vozidla „zvýšená“ z
dôvodu okamžitého dynamického stavu vozidla. K zníženiu prednej časti vozidla dochádza pri brzdení
vozidla a k zvýšeniu zadnej časti vozidla pri náhlom spätnom pohybe vozidla (pri náhlom cúvaní).
Ak vzniklo predmetné poškodenie zadnej časti vozidla pri zrážke s iným osobným vozidlom, čo je

z technického hľadiska veľmi pravdepodobné, potom vektorový rozdiel rýchlosti vozidiel v čase ich
zrážky musel byť rovný približne 20,00 km/h. Nie je možné jednoznačne určiť značku a typ vozidla, s
ktorým pri zrážke došlo ku vzniku poškodenia zadnej časti vozidla Škoda Octavia. Vzhľadom na celkový
charakter poškodenia je však z technického hľadiska dôvodné predpokladať, že sa jednalo o prednú
časť osobného vozidla. Rýchlosť vozidla Škoda Octavia v čase rozjazdu bola 0,00 km/h.

Zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava pod ČES: PPZ-6217/KEU-BA-EXP-2008 - odvetvie
mechanoskopia (č.l. 1293-1302) vyplynulo, že na skúmanie bolo predložených 7 ks plastových úlomkov,
ktoré boli nájdené na chate v Jahodnej (stopa č. 6). Z predložených plastových úlomkov tvorili 2 úlomkybezprostredne celok hrdla nasávania a 2 úlomky predného rámu mriežky chladiča. Obidva tieto autodiely
sú originálnymi dielmi pre motorové vozidlo zn. Škoda Fabia (z vozidla bielej farby vzhľadom na biely
lesklý nástrek na 2 úlomkoch z predného rámu mriežky chladiča), staršej modelovej rady (vzhľadom

na typ dielu - hrdla nasávania s motorom 1.2). Z predložených 7 úlomkov boli s plastovými úlomkami
založenými v zbierke mechanoskopických stôp na KEÚ PZ Bratislava pod č. Z-22/2008 druhovo zhodné
4 úlomky, pričom išlo o druhovú zhodu 2 úlomkov čierneho plastu s bielym lesklým nástrekom so
skôr predloženými 9 plastovými úlomkami s bielym lesklým nástrekom a taktiež o druhovú zhodu 2
úlomkov čierneho plastu so skôr predloženými čiernymi plastovými úlomkami, ktoré tvorili podložku pod

tabuľku s EČ vozidla (popísané v znaleckom posudku pod ČES: PPZ-350/KEU-BA-EXP-2008). Jeden
z predložených čiernych plastových úlomkov sa vzhľadom na jedinečnosť lomovej plochy individuálne
zhodoval so skôr predloženým a v zbierke založeným (Z-22/2008) úlomkom, čím možno jednoznačne
konštatovať, že tvorili spoločne celok - podložku pod tabuľku s EČ vozidla (viď obrázok č. 2 v znaleckom
posudku). Predložené úlomky boli založené do zbierky mechanoskopických stôp KEÚ PZ Bratislava pod
č. Z-154/2008.

Zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava pod ČES: PPZ-6217/KEU-BA-EXP-2008 - odvetvie
kriminalistická chémia (č.l. 1303-1310) vyplynulo, že na skúmanie bolo predložených 7 ks plastových
úlomkov, ktoré boli nájdené na chate v Jahodnej (stopa č. 6). Mikroskopickým skúmaním a chemickou
analýzou bolo zistené, že stopa č. 6 obsahuje farebne a materiálovo zhodné 2 ks úlomkov čierneho

plastu s bielym nástrekom, ktoré pravdepodobne pôvodne tvorili jeden celok. Ide o plast na báze
kopolyméru styrénu, akrylonitrilu a butadiénu. V prípade nástreku na úlomkoch ide o farebne a
morfologicky zhodný náterový systém zložený z nasledujúcich vrstiev: sivý tmel, biela, priehľadný lak
(vrchná). Mikroskopickým skúmaním a chemickou analýzou bolo zistené, že stopa č. 6 obsahuje tiež
farebne a materiálovo zhodné 2 ks úlomkov čierneho plastu, ktoré pravdepodobne pôvodne tvorili jeden

celok. Jedná sa o plast na báze polypropylénu s prímesou talku (kremičitanu horečnatého). Stopa č. 6
ďalej obsahuje 3 ks samostatných čiernych plastových úlomkov (ozn. ako malý, stredný a veľký), pričom
v prípade malého a veľkého úlomku ide o plast na báze polypropylénu s prímesou talku (kremičitanu
horečnatého) a v prípade stredného úlomku ide o plast na báze polypropylénu. Ide o plasty bežne
používané v automobilovom priemysle (aj u vozidiel zn. Škoda). Náterový systém zložený z vrstiev: sivý

tmel, biela, priehľadný lak (vrchná) je pôvodný ochranný náterový systém. Bližšie typovanie vozidla na
základe vyššie uvedeného nie je možné. Z porovnania úlomkov zo stopy č. 6 s úlomkami skúmanými
v znaleckom posudku vypracovanom pod č. p.: PPZ-350/KEÚ-BA-EXP-2008 zo dňa 27. februára 2008
bolo zistené, že vo všetkých prípadoch zhody išlo o druhovú a nie individuálnu zhodu.

Zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava pod ČES: PPZ-6217/KEU-BA-EXP-2008 -
odvetvie daktyloskopia (č.l. 1311-1316) vyplynulo, že na skúmanie bol predložený modrý maják s
prívodnými káblami (stopa č. 5), pričom zviditeľnené daktyloskopické stopy nevykazovali potrebný počet
charakteristických markantov k ďalšiemu využitiu.

Zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava pod ČES: PPZ-6217/KEU-BA-EXP-2008 - odvetvie
kriminalistická biológia a genetická analýza (č.l. 1356-1358) vyplynulo, že na skúmanie bol predložený
aj cigaretový nedopalok z cigarety zn. Red White (stopa č. 4). Bolo zistené, že cigaretový ohorok zn.
Red and White, zaistený z papierovej krabice od cigarety Sparty pod sedacou súpravou v izbe chaty,
resp. z časti filtra ohorku bola zaistená vzorka DNA, ktorej pôvodcom je osoba mužského pohlavia.

Z oboznámených znaleckých posudkov ku skutku 2/, ktoré boli relevantné pre posúdenie súdom, okrem
iného vyplynulo nasledovné:

Zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ Slovenská Ľupča pod ČES: PPZ-1218/KEU-SL-EXP-2008 -

odvetvie kriminalistická biológia a genetická analýza (č.l. 1990-1995) vyplynulo, že na skúmanie boli
predložené aj PVC putá (stopy č. 5 a 7) a kameň zaistený ako stopa č. 11. Skúmanie neprinieslo žiadne
relevantné výsledky, pričom kameň nebol z dôvodu kontaminácie plesňami vhodný pre ďalšie biologické
skúmanie.

Zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ Slovenská Ľupča pod ČES: PPZ-1218-2/KEU-SL-EXP-2008
- odvetvie pyrotechnika a kriminalistická chémia (č.l. 1998-2006) vyplynulo, že na skúmanie bola
predložená zásahová výbuška P1 (predmet č. 4). Bolo zistené, že ide o imitačný prostriedok pre
akustickú signalizáciu imitujúcu sériu výbuchov. Zásahové výbušky P1 sú zaradené do výzbrojeozbrojených zborov SR a obsahujú spolu 14 akustických náložiek s raketovým motorčekom, ktoré
po iniciácií vybuchujú s rôznym časovým oneskorením vo vzdialenosti niekoľkých metrov od miesta
iniciácie. Akustické náložky obsahujú ako účinnú náplň malé množstvo efektovej pyrotechnickej zlože

a sú schopné spôsobiť len malé zranenie osoby alebo malé poškodenie veci alebo objektu v tesnej
blízkosti s osobu, vecou alebo objektom, a to najmä ich tepelným účinkom.

Zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ Slovenská Ľupča pod ČES: PPZ-1218-2/KEU-SL-EXP-2008
- odvetvie kriminalistická balistika (č.l. 2007-2012) vyplynulo, že na skúmanie bol predložený predmet č.

5 - projektil nezistenej ráže vydaný dňa 23.03.2008 poškodeným Petrom Vorčákom. Bolo zistené, že ide
o tombakom plátovanú strelu s olovenou košieľkou a oceľovým jadrom, ktorá sa laboruje do pištoľových
nábojov kalibru 7,65 Browning. Jednoznačné natypovanie zbrane, z ktorej bola strela vystrelená, nie je
možné, nakoľko zistené parametre vývrtu hlavní má viacero zbraní kalibru 7,65 Browning, napr. ČZ vzor
83, ČZ vzor 27, samopal vz. 61 a pod. Na plášti strely boli zistené stopy po drážkovanom vývrte hlavne,
ktoré sú čiastočne prekryté stopami, ktoré vznikli pri náraze strely na pevnú prekážku.

Zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ Slovenská Ľupča pod ČES: PPZ-1218/KEU-SL-EXP-2008
- odvetvie pyrotechnika a kriminalistická chémia (č.l. 2013-2020) vyplynulo, že na skúmanie boli
predložené ako predmet č. 2 stopy č. 2, 8, 9, 10 a 12. Bolo zistené, že útržky tvrdeného papiera zo
stôp č. 8 a 9 sú povýbuchovými zvyškami akustických náložiek, ktoré obsahuje zásahová výbuška P1, a

očadenie a obhorenie stôp č. 10 a 12 mohlo byť spôsobené účinkami iniciovanej zásahovej výbušky P1.

Zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ Slovenská Ľupča pod ČES: PPZ-1218-3/KEU-SL-EXP-2008
- odvetvie mechanoskopia (č.l. 2025-2037) vyplynulo, že na skúmanie bolo predložené železné modré
baranidlo so 4 rukoväťami (stopa č. 4) a časť bielych plastových dverí zaistených pri obhliadke miesta

činu u poškodeného Vorčáka (stopa č. 1). Predložené boli aj stopa č. 2 - in natura (chemická) z
poškodených plastových dverí a vecná stopa - biele plastové dvere. Bolo zistené, že u baranidla bolo
toto dĺžky cca 1140 mm a bolo vyhotovené zvarením 3 ks rúr o vonkajšom priemere cca 47 mm, vnútorný
priemer rúr bol cca 41 cm. Na čelnej narážajúcej časti je navarená oceľová platňa o rozmeroch 116 x 88
mm o hrúbke cca 5 mm. Baranidlo má 4 ks madiel opatrených gumenými návlekmi. Povrch je pokrytý

náterovou hmotou modrého odtieňa. Je možné predpokladať vzhľadom k charakteru a konštrukcii tohto
baranidla, ako aj zistené otery náterovej hmoty rovnakého farebného odtieňa na povrchu časti dverí,
že tento druh nástroja mohol byť použitý k poškodeniu predložených plastových dverí. Naopak keďže
neboli zistené mechanoskopické stopy po nástroji, ktorými boli dvere poškodené (značná časť materiálu
zdveríchýbala),nebolomožnéjednoznačnepotvrdiť,žepredloženébaranidlobolopoužitékpoškodeniu

dverí. Skúmaním lomových plôch na predložených častiach plastových dverí bola zistená spoločná
lomová plocha, a teda bolo možné jednoznačne konštatovať, že obidve časti plastových dverí tvorili
pred poškodením jeden celok plastových dverí. Na stope č. 1 sa nachádzali otery malého množstva
častíc modrej farby, farebný odtieň modrá návestná, blízky č. 4550, pričom orientačnou chemickou
skúškou na rozpustnosť bolo zistené, že by sa mohlo jednať o materiál na báze nitrocelulózy. Povrch

stopy č. 4 bol pokrytý vrstvou ochranného náteru náterovej hmoty (NH) modrej farby, farebný odtieň
modrá návestná, blízky č. 4550, pričom orientačnou chemickou skúškou na rozpustnosť bolo zistené,
že by sa mohlo jednať o materiál na báze nitrocelulózy. Častice náterovej hmoty zo stôp č. 1 a 4 boli
chemicky analyzované, pričom nebola zistená jednoznačná zhoda spektier, a teda ani druhová zhoda
porovnávacích materiálov.

Zo záverov znaleckého posudku znalca MUDr. Mariána Pamulu č. 235/2008 z odboru zdravotníctvo,
odvetvie chirurgia (č.l. 2041-2055) vyplynulo, že poškodený Peter Vorčák utrpel pri incidente dňa
19.03.2008 tieto zranenia: pohmoždenie mäkkých tkanív hlavy - tváre s odreninami kože na nose,
pohmoždenie mäkkých tkanív v oblasti zápästí ľahšieho charakteru, pohmoždenie mäkkých tkanív

s odreninami kože v oblasti prednej brušnej steny a pravej strany drieku ľahšieho charakteru,
pohmoždenie zadnej strany ľavého stehna, odreniny - 3 škrabance na vonkajšej strane pravého stehna,
pohmoždenie s kruhovitou odreninou kože v oblasti pravého predkolenia a pohmoždenie mäkkých
tkanív v oblasti ľavého kolena a predkolenia s odreninami kože. V mechanizme ich vzniku sa uplatnili
úvery vedené či už rukou útočníka zovretou v päsť, ktorým spôsobom dochádza ku vzniku zranení typu

pohmoždenie mäkkých tkanív. Odreniny - škrabance v oblasti nosa vznikli pôsobením ostrého predmetu.
Zranenia v oblasti zápästí vznikli tlakovým pôsobením tvrdeného tupého predmetu, pričom sa mohlo
jednať o stlačenie zápästí putami. Zranenie v oblasti brušnej steny vzniklo pôsobením tvrdého tupého
predmetu, ktorý má charakter pásovitého pohmoždenia až strangulácie. Mohlo vzniknúť tlakom na danúoblasť aj pri preliezaní plotu. Zranenie v oblasti ľavého stehna má charakter plošného pohmoždenia,
ktorémohlovzniknúťúderom,kopnutímdodanejoblasti.Zranenievoblastipravéhostehnamácharakter
škrabancov, ktoré vznikli pôsobením ostrého, hranatého predmetu. Mohlo vzniknúť taktiež pri preliezaní

plotu. Zranenia v oblasti predkolení vznikli pôsobením tvrdého tupého až tupohranatého predmetu,
pričom sa mohlo jednať o kopnutia vedené do oblasti predkolenia, viac ľavého. Daným mechanizmom
pri vedení útoku do daných oblastí došlo k vzniku ľahkého zranenia, nedošlo ani k priamemu ohrozeniu
ani ku zraneniu životne dôležitého orgánu ľudského tela. Zranenie spôsobilo len krátkodobo trvajúcu
poruchu zdravia u poškodeného. Zranenia sa vyžadovali liečbu približne 2 až 3 týždne, pričom doba

práceneschopnosti je do 3 týždňov.

Z ďalších oboznámených znaleckých posudkov vyplynulo okrem iného nasledovné:

Zo záverov znaleckého posudku znalcov K.. Miroslava F. a MUDr. E. K. (č. 107/2008 a č. 151/2008)
z odvetvia psychiatria (č.l. 1374-1399) vyplynulo, že u obžalovaného Petra A. bola vylúčená duševná

či psychická porucha. Znalci zistili u neho odlišné, ale nie chorobné osobnostné vlastnosti. Osobnosť
obžalovaného zhodnotili ako anomálne štruktúrovanú s deficitom v emočnej sfére, hodnotovej
vybavenosti, evidentná je konzumná orientácia, disociálne rysy a rysy emočnej nestability. Obžalovaný
N. A. v čase trestných činov, za ktoré je obvinený, mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre
spoločnosť a svoje konanie ovládať, je schopný chápať zmysel trestného konania a svojho postavenia

v ňom a jeho pobyt na slobode nie je pre spoločnosť z psychiatrického hľadiska nebezpečný. Ochranné
liečenie u neho nenavrhli.

Zo záverov znaleckého posudku znalcov K.. K. F. a K.. E. K. (č. 51/2009 a č. 59/2009) z odvetvia
psychiatria (č.l. 1421-1441) vyplynulo, že u obžalovaný Boris H. netrpí a ani v čase trestnej

činnosti netrpel žiadnou duševnou poruchou ani chorobou. Ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v
inkriminovanomčasenebolizmenené.Obžalovanýjeschopnýchápaťzmyseltrestnéhokonaniaachápe
svoje postavenie v ňom. Z hľadiska znalcov psychiatrov nie je jeho pobyt na slobode pre spoločnosť
nebezpečný. Ochranné liečenie u neho nenavrhli. Obžalovaný je duševne zdravý, jeho úsudková
schopnosť a chápavosť je plne dostačujúca k tomu, aby vedel zhodnotiť význam i dôsledky svojho

konania.

Zo záverov znaleckého posudku znalcov K.. K. F. a MUDr. E. K. (č. 24/2010 a 36/2010) z odvetvia
psychiatria (č.l. 1442-1449) vyplynulo, že u obžalovaný A. H. netrpí a ani v čase trestnej činnosti netrpel
žiadnou duševnou chorobou, ani duševnou poruchou. Z hľadiska znalcov psychiatrov nie je jeho pobyt

na slobode pre spoločnosť nebezpečný. Ochranné liečenie u neho nenavrhli. Obžalovaný je duševne
zdravý, jeho úsudková schopnosť a chápavosť je plne dostačujúca k tomu, aby vedel zhodnotiť význam
i dôsledky svojho konania.

Zo záverov znaleckého posudku znalcov MUDr. K. F. a MUDr. E. K. (č. 100/2009 a č. 123/2009) z

odvetvia psychiatria (č.l. 1480-1493) vyplynulo, že u obžalovaný X. H. netrpí duševnou chorobou a
netrpí a ani netrpel žiadnou duševnou poruchou. Znalci nemohli považovať jeho pobyt na slobode
za bezprostredne či potenciálne nebezpečný pre spoločnosť. Ochranné liečenie u neho nenavrhli.
Obžalovaný je duševne zdravý, jeho úsudková schopnosť a chápavosť je plne dostačujúca k tomu, aby
vedel zhodnotiť význam i dôsledky svojho konania.

Z oboznámených znaleckých posudkov ku skutkom 1/ a 2/ vyplynulo nasledovné:

Zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava pod ČES: PPZ-6217/KEU-BA-EXP-2008 - odvetvie
balistika (č.l. 1317-1322) vyplynulo, že na skúmanie bola predložená nábojnica nájdená na chate v

Jahodnej a strela, ktorá bola nájdená u poškodeného Petra Vorčáka. Ak ide o nábojnicu, išlo o vystrelenú
nábojnicu a tvorila pôvodne súčasť náboja kal. 7,65 mm Browning, výrobca Sellier&Bellot, Česká
republika. Strela bola celoplášťová a tvorila pôvodne súčasť náboja kal. 7,65 mm Browning. Na základe
charakteru stôp na nábojnici možno predpokladať, že táto bola vystrelená zo samopalu vzor 61 Škorpión
alebo pištole ČZ 91 S (ako Sa vz. 61, ale umožňujúca len streľbu jednotlivo, nie dávkou), kal. 7,65 mm

Browning. Na základe charakteru vývrtu - 6 pravotočivých drážok a polí so šírkou poľa 0,7 mm (3x) až
1,0 mm (3x) možno predpokladať, že strela bola vystrelená zo staršej samonabíjacej pištole kal. 7,65,
napr. Mauser, Browning, Sauer, Beretta, Mars, Ortgies a veľa ďalších pištolí z prvej polovice 20. storočia.
Nie je však možné vylúčiť ani novšiu zbraň s upravovanou, resp. opravovanou hlavňou kal. 7,65 mm Br.Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď znalca K.. Miroslava F. zo dňa 12.03.2009 (č.l.
1418-1420). Ten okrem iného uviedol, že zotrváva na záveroch svojho znaleckého posudku na

obžalovaného N. A., u ktorého nekonštatovali forenzne významnú duševnú poruchu, a to napriek iným
záverom iných znalcov pribratých v inom trestnom konaní vedenom proti obžalovanému (MUDr. K. K.
a MUDr. Igor I.).

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj tieto odborné vyjadrenia:

VI. zväzok vyšetrovacieho spisu:
· odborné vyjadrenia k výške škody poškodeného N. C. (č.l. 1752-1753)

Vyplynulo z nich okrem iného, že hodnota zbrane poškodeného (samonabíjaciu pištoľ zn. ČZ model 83)
v čase spáchania skutku 2/ bola vo výške 15.500,00 Sk a hodnota tašky od laptopu zn. ASUS (v ktorej

boli odcudzené peniaze) vo výške 500,00 Sk.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj tieto listinné dôkazy:

I. zväzok vyšetrovacieho spisu:

· záznam o dočasnom odložení vznesenia obvinenia (č.l. 35-37)

II. zväzok vyšetrovacieho spisu:
· fotodokumentácia k výsluchu obžalovaného Petra N. dňa 09.10.2009 (č.l. 499-501)

III. zväzok vyšetrovacieho spisu:
· záznam k prepočtu podľa kurzového lístka NBS (č.l. 582)
· podklady a komunikácia ohľadom náhrady škody poškodenej Ildikó J. (č.l. 583-611)
· oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti od Českej poisťovne - Slovensko, a.s. (č.l. 618)
·poskytnutieinformácieodKooperativapoisťovňa,a.s.ViennaInsuranceGroupsprílohami(č.l.646-650

a 652-655)
· kópia výpisu z účtu poškodenej K.. A. K. (č.l. 671)
· odpoveď Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. (č.l. 673)
· komunikácia ohľadom náhrady škody poškodenej K.. A. K. (č.l. 672-673)
· kópia hlásenia škodovej udalosti na vozidle pre Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. (č.l. 681)

· prílohy a písomnosti predložené svedkom Janou F. pri výsluchu dňa 14.03.2008 (č.l. 754-788)
· odpoveď od Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group (č.l. 790)
· prílohy a písomnosti predložené svedkom N. Q. pri výsluchu dňa 09.10.2008 (č.l. 887-888)
· zápisnica o rekognícií osoby podľa fotografie zo dňa 08.07.2008 s fotodokumentáciou (č.l. 918-927)
· zápisnica o rekognícií osoby podľa fotografie zo dňa 08.07.2008 s fotodokumentáciou (č.l. 928-937)

· zápisnica o rekognícií osoby podľa fotografie zo dňa 08.07.2008 s fotodokumentáciou (č.l. 938-947)
· zápisnica o rekognícií osoby podľa fotografie zo dňa 02.10.2008 s fotodokumentáciou (č.l. 948-958)
· zápisnica o rekognícií osoby podľa fotografie zo dňa 11.07.2008 s fotodokumentáciou (č.l. 959-971)
· úradný záznam k stotožneniu osoby menom „Papík“ (č.l. 972)
· zápisnica o previerke výpovede na mieste zo dňa 10.07.2008 s fotodokumentáciou (č.l. 973-987)

· zápisnica o obhliadke miesta činu zo dňa 10.07.2008 a zápisnica o obhliadke miesta činu zo dňa
11.07.2008 (pokračovanie) s fotodokumentáciou (č.l. 988-1001)

IV. zväzok vyšetrovacieho spisu:
· zápisnica o obhliadke miesta činu zo dňa 08.01.2008 (dodatok) s fotodokumentáciou (č.l. 1058-1068)

· zápisnica o obhliadke osobného motorového vozidla zo dňa 08.01.2008 s fotodokumentáciou (č.l.
1069-1082)
· zápisnica o obhliadke osobného motorového vozidla zo dňa 09.01.2008 (dodatočná obhliadka) s
fotodokumentáciou (č.l. 1083-1087)
· zápisnica o obhliadke osobného motorového vozidla zo dňa 09.01.2008 s fotodokumentáciou (č.l.

1088-1092)
· záznam o vrátení osobného motorového vozidla zo dňa 29.01.2008 (č.l. 1093)
· fotodokumentácia z miesta činu (č.l. 1094-1095)
· záznam k nájdenému projektilu zo dňa 04.02.2008 (č.l. 1096)· fotodokumentácia z miesta činu (č.l. 1097-1100)
· zápisnica o obhliadke mŕtvoly zo dňa 07.01.2008 s fotodokumentáciou (č.l. 1123-1135)
· zápisnica o obhliadke - pitva poškodeného Ladislava Kováča zo dňa 08.01.2008 s fotodokumentáciou

(č.l. 1136-1145)
· preklad č. 219/2008 z jazyka maďarského do jazyka slovenského (č.l. 1253-1262)
· evidenčná karta vozidla Škoda Fabia s E.: P (č.l. 1331)

V. zväzok vyšetrovacieho spisu:

· príkaz na domovú prehliadku (Pata, K. 979), zápisnica o vykonaní domovej prehliadky s
fotodokumentáciou (č.l. 1497-1514)
· príkaz na domovú prehliadku (Pata, A. 143), zápisnica o vykonaní domovej prehliadky s
fotodokumentáciou (č.l. 1518-1532)
· príkaz na domovú prehliadku (Lehota), zápisnica o vykonaní domovej prehliadky s fotodokumentáciou
(č.l. 1536-1554)

· príkaz na domovú prehliadku (chata Jahodná), zápisnica o vykonaní domovej prehliadky s
fotodokumentáciou (č.l. 1557-1574)
· príkaz na domovú prehliadku (Šaľa - Veča), zápisnica o vykonaní domovej prehliadky s
fotodokumentáciou (č.l. 1577-1598)
· zápisnica o vydaní veci zo dňa 08.01.2008 (č.l. 1599)

· zápisnica o vydaní veci zo dňa 03.03.2008 s prílohami (č.l. 1600-1605)
· listiny vydané poškodenou X. J. (č.l. 1609-1610)
· uznesenie o vrátení veci zo dňa 03.03.2008 a zápisnica o vrátení (č.l. 1611-1612)
· zápisnica o vrátení vecí zo dňa 08.01.2008 (č.l. 1613)
· záznam k prepočtu podľa kurzového lístka NBS (č.l. 1614)

· zápisnica o vrátení vecí zo dňa 29.01.2008 (č.l. 1615)
· potvrdenie o vrátení vecí zo dňa 15.01.2008 (č.l. 1616)
· neuplatnenie náhrady škody poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. (č.l. 1622)
· zápisnica o vydaní veci zo dňa 18.07.2008 (č.l. 1624-1629)
· blok na pokutu nezaplatenú na mieste a poštový peňažný poukaz (č.l. 1630) a zápisnica o zadržaní

obžalovaného N. Dobrovodského (č.l. 385)
· kópia spisového materiálu vedeného pod ČVS: ORP-3903/1-OSV-TT-2007 (č.l. 1631-1655)
· kópia spisového materiálu vedeného pod ČVS: ORP-3596/3-OSV-TT-2007 (č.l. 1656-1670)
· kópia spisového materiálu vedeného pod ČVS: ORP-4362/5-OSV-TT-2007 (č.l. 1671-1689)
· kópia spisového materiálu vedeného pod ČVS: ORP-704/5-OSV-TT-2008 (č.l. 1690-1705)

VI. zväzok vyšetrovacieho spisu:
· lekárske správy k zdravotnému stavu poškodeného Petra C. (č.l. 1743-1745)
· podklady ohľadom náhrady škody poškodeného Petra C. (č.l. 1746-1748)
· záznam k prepočtu podľa kurzového lístka NBS (č.l. 1751)

· komunikácia ohľadom náhrady škody poškodeného Petra Vorčáka (č.l. 1805-1806)
· podklady ohľadom náhrady škody poškodenej spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. (č.l.
1821-1840)
· podklady ohľadom náhrady škody poškodenej spoločnosti Union zdravotná poisťovňa, a.s. (č.l.
1847-1853)

· zápisnica o rekognícií osoby podľa fotografie zo dňa 22.05.2008 s fotodokumentáciou (č.l. 1948-1955)
· zápisnica o rekognícií osoby podľa fotografie zo dňa 22.05.2008 s fotodokumentáciou (č.l. 1956-1963)
· zápisnica o vyšetrovacom pokuse zo dňa 19.03.2008 s fotodokumentáciou (č.l. 1972-1982)

VII. zväzok vyšetrovacieho spisu:

· zápisnica o obhliadke miesta činu zo dňa 19.03.2008 s fotodokumentáciou a zápisnica o dodatočnej
obhliadke miesta činu zo dňa 19.03.2008 s fotodokumentáciou (č.l. 2064-2123)
· zápisnica o vydaní veci zo dňa 21.03.2008 s fotodokumentáciou (č.l. 2124-2127)
· zápisnica o vydaní veci zo dňa 21.03.2008 s fotodokumentáciou (č.l. 2128-2135)
· zápisnica o vydaní veci zo dňa 16.07.2008 (č.l. 2136)

· príkaz na domovú prehliadku (chata v Horných Vesteniciach), zápisnica o vykonaní domovej prehliadky
s fotodokumentáciou (č.l. 2137-2151)
· lustrácia zbrane poškodeného Vorčáka (č.l. 2152)
· uznesenie o vrátení veci zo dňa 13.01.2009 a potvrdenie o vrátení (č.l. 2175-2177)· zápisnica o previerke výpovede na mieste zo dňa 25.06.2009 s fotodokumentáciou (č.l. 2178-2193)
· zápisnica o previerke výpovede na mieste zo dňa 25.06.2009 s fotodokumentáciou (č.l. 2194-2204)
· zápisnica o rekognícií osoby podľa fotografie zo dňa 03.07.2009 s fotodokumentáciou (č.l. 2205-2218)

· zápisnica o rekognícií osoby podľa fotografie zo dňa 02.10.2009 s fotodokumentáciou (č.l. 2219-2230)
· príkaz na domovú prehliadku (Dolné Vestenice), zápisnica o vykonaní domovej prehliadky (č.l.
2234-2243)
· potvrdenie o vložení finančnej hotovosti VÚB (č.l. 2244-2245)
· uznesenie o vrátení veci zo dňa 13.11.2009 a potvrdenie o vrátení (č.l. 2246-2247)

· príkaz na domovú prehliadku (Rabča), zápisnica o vykonaní domovej prehliadky s fotodokumentáciou
(č.l. 2251-2268)
· výpis zo Živnostenského registra (č.l. 2269-2270)

Súdna časť spisu:
· údaje k motorovému vozidlu s EČV: TT086DJ (č.l. 3589-3590, 3815-3817 a 4048-4050)

· nákres obžalovaného A. H. na HP dňa 25.10.2016 (č.l. 4222)

Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo okrem iného nasledovné:

Zo záznamu o dočasnom odložení vznesenia obvinenia (č.l. 35-37) vyplynulo, že D. C. bolo v predmetnej

trestnej veci dočasne odložené vznesenie obvinenia.

Z uplatnenia a vyčíslenia náhrady škody poškodenej Ildikó J. (č.l. 214) vyplynulo, že táto si
prostredníctvom splnomocnenca S.. S. H. uplatnila v trestnom konaní nárok na náhradu škody
pozostávajúci z týchto položiek:

· spoluúčasť na poistnej udalosti vo výške 16.000,00 Sk
· hrobka vo výške 150.000,00 Sk
· pohrebné výdavky vo výške 19.544,00 Sk
· vyplatenú odmenu notárskemu úradu K.. V. P. za prejedanie dedičstva po nebohom Q. J. vo výške
22.365,90 Sk

· súdny poplatok za konanie o dedičstve vo výške 5.000,00 Sk
· úhradu trov právneho zastúpenia advokátom na uplatnenie si nároku na náhradu škody na motorovom
vozidle v F. poisťovni Slovensko vo výške 19.849,00 Sk

Zo záznamu k prepočtu podľa kurzového lístka NBS (č.l. 582 a 1614) vyplynulo, že poškodený Ladislav

Kováč mal pri sebe v čase skutku finančnú hotovosť podľa prepočtu ku dňu 07.01.2008 vo výške
2.373.613,30 Sk, t.j. 78.789,53 €.

PodkladyakomunikáciaohľadomnáhradyškodypoškodenejX.J.(č.l.583-611)zdôvodňovaliňousčasti
uplatňovaný nárok na náhradu škody (pohrebné výdavky vo výške 19.544,00 Sk a hrobka vo výške

150.000,00 Sk).

Z oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti od Českej poisťovne - Slovensko, a.s. (č.l. 618)
vyplývalo, že poistné plnenie bolo v súvislosti s opravou osobného motorového vozidla zn. Škoda
Octavia s EČ: Z vo výške 318.201,00 Sk a bolo poukázané na účet autoservisu, pričom spoluúčasť

poškodenej Ildikó J. bola vo výške 16.747,40 Sk (5 %).

Z poskytnutia informácie od Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group s prílohami (č.l.
646-650 a 652-655) vyplynulo, že táto poisťovňa poskytla poistné plnenie poškodenému C. D. vo výške
13.387,00 Sk (444,37 €) z dôvodu poškodenia oplotenia rodinného domu v obci Matúškovo č. 801.

Z kópie výpisu z účtu poškodenej K.. A. K. (č.l. 671) vyplynulo, že dňa 15.01.2008 jej boli od spoločnosti
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. pripísané na bankový účet finančné prostriedky vo výške 480.510,00
Sk. Uvedená skutočnosť vyplynula aj z odpovede Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. (č.l. 673), ako aj z
kópie hlásenia škodovej udalosti na vozidle pre Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. (č.l. 681).

Prílohy a písomnosti predložené svedkyňou Janou F. pri výsluchu dňa 14.03.2008 (č.l. 754-788) a
odpoveď Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group (č.l. 790) sa týkali skutočností, o ktorých
táto svedkyňa vypovedala.Zo zápisnice o rekognícií osoby podľa fotografie zo dňa 08.07.2008 s fotodoku-mentáciou (č.l. 918-927)
vyplynulo, že svedok Radovan H. opoznal obžalovaného A. H. ako osobu pod menom „A.“, o ktorom

rozprávalprisvojomvýsluchuauktoréhospalz07.01.2008na08.01.2008vNitre.Opoznalhona100%.

Zo zápisnice o rekognícií osoby podľa fotografie zo dňa 08.07.2008 s fotodoku-mentáciou (č.l. 928-937)
vyplynulo, že svedok Radovan H. opoznal obžalovaného X. H. ako osobu pod menom „X.“, o ktorom
rozprával pri svojom výsluchu. Opoznal ho na 100 %.

Zo zápisnice o rekognícií osoby podľa fotografie zo dňa 08.07.2008 s fotodoku-mentáciou (č.l. 938-947)
vyplynulo, že svedok Radovan H. opoznal obžalovaného D. H. ako osobu pod menom „D.“, ktorého
pozná podľa výrazných pieh na tvári a bol ryšavý a mal tetovanie na pravej ruke. Opoznal ho na 100 %.

Zo zápisnice o rekognícií osoby podľa fotografie zo dňa 02.10.2008 s fotodoku-mentáciou (č.l. 948-958)

vyplynulo, že svedok Radovan H. opoznal obžalovaného N. A. ako „krívajúceho muža z Trnavy“, ktorého
videl v Trnave a ktorého doviezol z Jahodnej do Trnavy (pri tejto rekognícií bol obhajca obžalovaného
N. A.).

Zo zápisnice o rekognícií osoby podľa fotografie zo dňa 11.07.2008 s fotodoku-mentáciou (č.l. 959-971)

vyplynulo, že svedok D. C. opoznal obžalovaného Petra A. ako osobu s prezývkou „N.“, ktorého uvádzal
vo svojom výsluchu a ktorý bol spolu s H., H. a H. na chate v Jahodnej pri jeho príchode na chatu, ako aj
ako osobu, ktorý k nemu a k Hippovi nasadal do vozidla zn. Octavia po tom, čo pravdepodobne podpálil
tú druhú Octaviu (pozn.: na smetisku pri Trhovej Hradskej) tak, ako o tom tiež vypovedal. Opoznal ho
na 100 %.

Z úradného záznamu k stotožneniu osoby menom „Papík“ (č.l. 972) vyplynulo, že ňou je obžalovaný
N. A., prezývaný aj „N.“.

Zo zápisnice o previerke výpovede na mieste zo dňa 10.07.2008 s fotodoku-mentáciou (č.l. 973-987)

vyplynulo, že svedok Bystrík C. bol vyzvaný, aby ukázal trasu na chatu, v ktorej bol dňa 07.01.2008.
Svedok ukázal na chatu s popisným číslom 819/19A. Ďalej nevedel presne ukázať trasu a miesto, kde
pri vode, resp. koryte rieky vyhadzoval obžalovaný Igor H. pokrčené evidenčné čísla a mobilné telefóny.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 07.01.2008 s fotodokumentáciou (č.l. 1002-1040) bolo

zrejmépodrobnézdokumentovaniemiestačinu(od19:45hod.do23:45hod.)vprípadeskutku1/,jednak
poloha vozidla zn. Škoda Octavia s EČ: Z jeho poškodenia vrátane miest, ktoré boli poškodené streľbou
(aj vnútornej výbavy vozidla), poloha tela poškodeného Ladislava J. vo vozidle, taktiež poškodenie
betónového plotu pri rodinnom dome č. 801 v obci Matúškovo, kde skončilo vozidlo poškodených a pod.,
o čom všetkom bola vyhotovená fotodokumentácia. Boli zistené a zaistené stopy, napr. 6 ks nábojníc

(stopy č. 2, 3, 4, 5, 6 a 7), vecné stopy, balistické stopy na vozidle (stopy č. 10, 11 a plastové úlomky
(stopy č. 1, 8). Bol vyhotovený aj náčrtok miesta činu. Zo záznamu pyrotechnika bolo zistiteľné, že bol
zavolaný na miesto činu, kde sa vizuálnou prehliadkou našlo 6 ks nábojníc 7,62 mm vz. 43, ktoré sú
používané do samopalov SA vz. 58. Detektorom kovov bolo potrebné dohľadať miesto činu, čo sa udialo
pri krajnici cesty a trávnatej ploche, ktorá sa ťahala popri ceste. Iné stopy sa touto jeho činnosťou nenašli.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 07.01.2008 s fotodokumentáciou (č.l. 1041-1057) bolo
zrejmépodrobnézdokumentovaniemiestačinu(od23:00hod.do01:30hod.dňa08.01.2008)-smetiska
nachádzajúceho sa vo vzdialenosti 600 m za obcou Trhová Hradská smerom na obec Trstice. Ako vecná
stopa č. 1 bolo zaistené úplne zhorené vozidlo zn. Škoda Octavia kombi nezistenej farby s tabuľkou s

EČ: BS053AJ a druhou s EČ: BS0...J. Ako vecná stopa č. 2 bola zaistená textilná rukavica bielej farby,
ktorá bola nájdená vo vzdialenosti 1,5 m od vozidla. Miesto činu bolo fotograficky zdokumentované. Z
mapky na č.l. 1046 je zrejmá poloha obcí Matúškovo, Javorinka, Jahodná a Trhová Hradská, ktoré sú
blízko pri sebe (najďalej od obce Matúškovo je obec Trhová Hradská, pričom obec Jahodná je medzi
nimi). Žiadne iné skutočnosti neobsahovala v tomto smere zápisnica o obhliadke osobného motorového

vozidla zo dňa 09.01.2008 - Škoda Octavia kombi s fotodokumentáciou (č.l. 1088-1092).

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 08.01.2008 s fotodokumentáciou - dodatok (č.l. 1058-1068)
bolo zrejmé podrobné dodatočné zdokumentovanie miesta činu (od 01:40 hod. do 02:15 hod.) v obciTrhová Hradská. Boli zaistené 2 vecné stopy (č. 1 a 2), a to dve fľaše od Coca-Coly o objeme 2 litre, obe
sú poškodené ohňom - obhorená v oblasti hrdiel, obe sú prázdne a z oboch cítiť zápach benzínu. Obe
fľaše boli nájdené vo vzdialenosti 1000 m od tabule s názvom obce Trhová Hradská, po hlavnej ceste

v smere k obci Ohrady, v ľavom jarku vedľa hlavnej cesty na ľavej strane pri kilometrovníku s číslom 8.
Miesto činu bolo aj fotograficky zdokumentované.

Zo zápisnice o obhliadke osobného motorového vozidla zo dňa 08.01.2008 - Škoda Octavia kombi a
Škoda Octavia s EČ: GA951BL s fotodokumentáciou (č.l. 1069-1082) bolo zrejmé v prípade vozidla

zn. Škoda Octavia kombi, že toto bolo kompletne obhorené, pričom jeho farba nebola identifikovateľná.
Bolo zistené výrobné číslo vozidla: *TMBJS41U178839691*. V prípade vozidla zn. Škoda Octavia s
EČ: GA951BL oceľovej farby bolo zistené, že na zadnej časti vedľa písmena „G“ na tabuľke s EČ
je diera smerujúca dovnútra kufra. Ďalšia diera je na zadnom ľavom svetlomete. Na zadných ľavých
dverách je rozbité sklo, kde na opierke hlavy na sedadle vodiča zo zadnej strany vidieť dva priestrely
z bočnej strany. Do priestrelov boli vložené sondy, ktoré naznačujú smer dráhy strely. Ľavý priestrel

smeruje pravdepodobne do čelného skla do priestoru okna nad palubnou doskou v jej stredovej časti.
Pravý priestrel smeruje pravdepodobne do predných pravých dverí do miesta v strede nad ovládaním
sťahovania okna vo dverách, s čím súvisí obstrel na strednom stĺpiku za vodičom. Na ľavých predných
dverách, v ktorých je vybité sklo, sa na ráme na hornej časti nachádza priestrel, do ktorého je vložená
sonda naznačujúca smer vstrelu s jeho zmenou smeru dráhy. Náhľad z prednej ľavej časti vozidla nám

ukazuje, že poškodený je pravý predný blatník so svetlometom a pravým predným kolesom. Spätné
zrkadlo je ulomené a visí smerom dole. Na pravých predných dverách je rozbité sklo a tieto sú tiež
poškodené. Po otvorení pravých predných dverí vidieť na sedadle spolujazdca úlomky skla. V zadnej
časti interiéru vozidla je na operadlách v strednej časti vložená sonda, ktorá smeruje od priestrelu
zo zadného operadla do ľavej časti operadla spolujazdca a táto pokračuje až do zadného kufra do

miesta vstrelu vedľa písmena „G“ na tabuľke s EČ. Sonda je ďalej vložená zvonka do zadného kufra
a táto pokračuje do operadiel na zadných sedadlách. Po sklopení ľavej časti zadných operadiel je
zo zadnej strany vidieť úlomky strely, ktorá prenikla zo vstrelu do zadného ľavého svetla (zaistená
ako stopa č. 1 Balistika). Po otvorení kufru bola vložená sonda do zadného svetla smerujúca cez
ľavú tapacírovanú časť do ľavej časti zadného operadla, kde bola zaistená stopa č. 1 Balistika. Pri

rozoberaní obloženia pravých predných dverí vypadlo oceľové jadro strely (zaistená ako stopa č. 2
Balistika), pochádzajúce pravdepodobne z pravého vstrelu do opierky na sedadle vodiča a smerujúca do
pravých predných dverí do miesta pri ľavej časti ovládania otvárania okna spolujazdca. Bola vyhotovená
podrobná fotodokumentácia, ako aj plánik dokumentujúci miesta, kde boli nájdené balistické stopy č. 1
a 2, ako aj dráhy letu striel (označených ako A, B, C, D a E), z ktorých vyplýva aj postavenie strelca

k vozidlu.

Zo záznamu o vrátení osobného motorového vozidla zo dňa 29.01.2008 (č.l. 1093) vyplynul spôsob
a čas (dodatočného) zaistenia náboju (po tom, čo bolo vozidlo zn. C. V. s EČ: Z vrátené poškodenej
Ildikó J.) nájdeného pod kapotou motora pri ľavom stierači na strane vodiča, o čom bola vyhotovená aj

fotodokumentácia z miesta činu - nález balistickej stopy v osobnom motorovom vozidle Škoda Octavia
s EČV: Z (č.l. 1094-1095).

Zo záznamu k nájdenému projektilu zo dňa 04.02.2008 (č.l. 1096) vyplynul spôsob a čas (dodatočného)
zaistenia projektilu (po tom, čo bolo vozidlo zn. Škoda Octavia s EČ: GO vrátené poškodenej Ildikó J.)

nájdeného pri rozoberaní prístrojovej dosky, ako aj kovového úlomku nájdeného pod zadným blatníkom
na strane vodiča, o čom bola vyhotovená aj fotodokumentácia z miesta činu - nález projektilu v osobnom
motorovom vozidle Škoda Octavia s EČV: GA951BL (č.l. 1097-1100).

Zo zápisnice o obhliadke mŕtvoly - poškodeného Q. J. zo dňa 07.01.2008 s fotodokumentáciou (č.l.

1123-1135) vyplynulo, že poškodený Q. J. bol oblečený do hnedej koženej bundy, na nohách mal rifle,
tmavé ponožky a tenisky zn. NIKE. Pod bundou mal červené tričko s dlhým rukávom a pod ním šedé
tričko tiež s dlhým rukávom. Na rifliach mal tmavohnedý opasok. Na jeho ľavej ruke sa nachádzali
hodinky zn. WENGER. V ľavom vonkajšom vrecku bundy sa nachádzali jeho osobné doklady a mobilný
telefón zn. NOKIA 6020. Po otvorení hnedej koženej bundy v pravom vnútornom vačku sa nachádzal

zväzok bankoviek, a to 2 ks po 100,00 € a 14 ks po 50,00 €, spolu 900,00 € (zaistené ako vecná stopa
č. 4) a zväzok bankoviek v hodnote 5.000,00 Sk, a to 100 ks, spolu 500.000,00 Sk (zaistené ako vecná
stopa č. 5). V ľavom vnútornom vačku bundy sa nachádzali americké doláre a tisíc a päť tisíckorunové
bankovky, a to 20 ks po 5.000,00 Sk, t.j. 100.000,00 Sk, 50 ks po 100,00 USD, t.j. 5.000,00 USD a100 ks po 1.000,00 Sk, t.j. 100.000,00 Sk (zaistené ako vecná stopa č. 7). Po vyzutí čiernych tenisiek
zn. NIKE v pravej teniske sa nachádzal zväzok päť tisíckorunových bankoviek, a to 120 ks po 5.000,00
Sk, t.j. 600.000,00 Sk, a zväzok dvoj tisíckorunových českých bankoviek, a to 25 ks po 2.000,00 Kč,

t.j. 50.000,00 Kč (zaistené ako vecná stopa č. 8). V ľavej teniske sa nachádzal zväzok päť stoeurových
bankoviek a pat tisíckorunových bankoviek, a to 10 ks po 500,00 €, t.j. 5.000,00 €, a 140 ks po 5.000,00
Sk, t.j. 700.000,00 Sk (zaistené ako vecná stopa č. 9). V pravom vrecku riflí sa nachádzal 1 ks kľúč
od sejfu.

Zo zápisnice o obhliadke - pitva poškodeného Q. J. zo dňa 08.01.2008 s fotodokumentáciou (č.l.
1136-1145) vyplývalo na čelovej časti tváre poškodeného Q. J. zistenie o výstrele o rozmere 12,5 x 9,5
cmhviezdicovéhotvaruavzadnejčastihlavyzistenieovstreleopriemere0,3mm,čoboloajfotograficky
zdokumentované.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené zároveň listinné dôkazy z inej trestnej veci obžalovaných

(vydieračský únos S. K.). Išlo o príkaz na domovú prehliadku (N., Mládežnícka 979, obžalovaný
H.) a zápisnicu o vykonaní domovej prehliadky s fotodokumentáciou (č.l. 1497-1514), príkaz na
domovú prehliadku (Pata, Dlhá 143, obžalovaný Halás) a zápisnicu o vykonaní domovej prehliadky s
fotodokumentáciou (č.l. 1518-1532), príkaz na domovú prehliadku (Lehota, obžalovaný H.) a zápisnicu
o vykonaní domovej prehliadky s fotodokumentáciou (č.l. 1536-1554), príkaz na domovú prehliadku

(chata Jahodná) a zápisnicu o vykonaní domovej prehliadky s fotodokumentáciou (č.l. 1557-1574) a
príkaz na domovú prehliadku (Šaľa - Veča, obžalovaný H.) a zápisnicu o vykonaní domovej prehliadky
s fotodokumentáciou (č.l. 1577-1598).

O veciach nájdených pri domovej prehliadke v obci Lehota u obžalovaného A. H. vypovedala svedkyňa

N. K..

Pri domovej prehliadke vykonanej na chate s číslom 819/19A v Jahodnej, zapísanej na LV č. 373 na
parcele č. 710/14 a na LV č. 1544 na parcele č. 710/149 v obci Jahodná, boli vylomené zámky na dverách
a boli nájdené 1 ks nábojnica kal. 7,65 mm SND (stopa č. 3) na podlahe pod oknom vo vstupnej izbe,

krabička cigariet zn. Sparta obsahujúca 1 nedopalok z cigarety zn. Red White (stopa č. 4) na podlahe pri
zadnej stene vstupnej izby, modrý maják spolu so špirálovým káblom, na ktorom sú dve koncovky (stopa
č. 5), pod perinákom v malej izbe vedľa vstupnej izby, 3 ks čiernych plastových úlomkov (stopa č. 6) pri
vstupe do garáže - v garáži, 2 ks čiernych úlomkov (stopa č. 6) asi v strede garáže a 2 ks čiernobielych
plastových úlomkov (stopa č. 6) v zadnej časti garáže. Bola vyhotovená aj fotodokumentácia.

Pridomovejprehliadkevykonanejvrodinnomdomenaul.Dlhoveskejč.1413/28vŠali-Veči,zapísanom
na LV č. 1464, ktorý bol bydliskom obžalovaného Borisa Hippa, bolo nájdené okrem iného v suteréne
(garáži) na zemi pri montážnej jame aj 1 ks železné baranidlo modrej farby so 4 rukoväťami (stopa č. 4).
Boli odobraté aj stopy z vozidla zn. Lada Niva s EČ: SA512AY. Bola vyhotovená aj fotodokumentácia.

Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 08.01.2008 (č.l. 1599) je zrejmé, že poškodená X. J. dňa 08.01.2008
vydala na účely trestného konania mobilný telefón zn. Nokia 6131 v poškodenom stave s tým, že išlo
o jej mobilný telefón, ktorý do toho dňa používala.

Uznesením zo dňa 03.03.2008 (č.l. 1611) bol poškodenej Ildikó J. vrátený mobilný telefón zn. Nokia
6131, ktorý vydala na účely trestného konania. Fyzicky si ho prevzala dňa 07.03.2008 - viď zápisnica
o vrátení (č.l. 1612).

Zo zápisnice o vrátení vecí zo dňa 08.01.2008 (č.l. 1613) vyplynulo, že poškodenej Ildikó J. boli v tento

deň vrátené veci zaistené a zdokumentované v dňoch 07.01.2008 a 08.01.2008 pri obhliadke miesta
činu a obhliadke mŕtvoly poškodeného Ladislava J. (finančná hotovosť, hodinky a pod.).

Zo zápisnice o vrátení vecí zo dňa 29.01.2008 (č.l. 1615) vyplynulo, že poškodenej Ildikó Kováčovej boli
v tento deň vrátené veci zaistené a zdokumentované v dňoch 07.01.2008 a 08.01.2008 pri obhliadke

miesta činu (osobné motorové vozidlo zn. C. V. s EČ: Z a obhliadke mŕtvoly poškodeného Ladislava
Kováča (mobilný telefón zn. Nokia 6020). Už skôr boli poškodenej Ildikó Kováčovej vrátené iné veci,
ktoré neboli expertízne skúmané - viď potvrdenie o vrátení vecí zo dňa 15.01.2008 (č.l. 1616).Oboznámené kópie spisových materiálov vedených pod ČVS: ORP-3596/3-OSV-TT-2007 (č.l.
1656-1670), ktorá sa týkala vyšetrovanej krádeže osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia
kombi s EČ: T VIN: TMBJS41U178639691, ktorá krádež sa mala stať dňa 25.09.2007 v Jaslovských

Bohuniciach (majiteľka K.. A. K., rod. K.), a pod ČVS: ORP-4362/5-OSV-TT-2007 (č.l. 1671-1689),
ktorá sa týkala vyšetrovanej krádeže osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia s EČ: D VIN:
TMBJS41U378845993, ktorá sa mala stať v období dní 21.11.2007 a 22.11.2007 v Piešťanoch (majiteľ
VOLKSWAGEN finančné služby Slovensko, s.r.o., užívateľ DMK, s.r.o.).

Lekárske správy k zdravotnému stavu poškodeného N. C. (č.l. 1743-1745) boli zohľadnené pri
vypracovávaní znaleckého posudku znalca MUDr. K. N..

Podklady ohľadom náhrady škody poškodeného N. C. (č.l. 1746-1748) preukazujú vynaložené náklady
za opravu vchodových dverí a okna do spálne a súvisiacich vecí (68.900,- Sk), avšak faktúra bola
vystavená spoločnosťou C., s.r.o., so sídlom v mieste bydliska poškodeného Petra Vorčáka. Spoločnosť

Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. vyplatila poškodenému Petrovi C. poistné plnenie vo výške 53.800,-
Sk (poistenie nehnuteľnosti, pod č. 082011585) a S. C. vyplatila poistné plnenie vo výške 17.520,-
Sk (poistenie domácnosti, pod č. 0828415870), čo vyplynulo i z komunikácie ohľadom náhrady škody
(č.l. 1805-1806) a z podkladov ohľadom náhrady škody poškodenej spoločnosti Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s. (č.l. 1821-1840).

Zo záznamu k prepočtu podľa kurzového lístka NBS (č.l. 1751) vyplynulo, že poškodený Peter Vorčák
(pozn.: v zázname nesprávne uvedené: ...poškodený Ladislav J. pri sebe v čase jeho usmrtenia...)
mal „pri sebe“ v čase spáchania skutku finančnú hotovosť podľa prepočtu ku dňu 19.03.2008 vo výške
4.282.034,665 Sk, t.j. 142.137,51 €. Tieto finančné prostriedky boli v menách: české koruny, eurá, poľské

zloté, americké doláre, švajčiarske franky a britské libry.

Podklady ohľadom náhrady škody poškodenej spoločnosti Union zdravotná poisťovňa, a.s. (č.l.
1847-1853) preukazovali výšku uplatneného nároku tohto poškodeného na náhradu škody vo výške
81,86 € v prípade vynaložených liečebných nákladov u poškodeného Petra C..

Zápisnica o vyšetrovacom pokuse zo dňa 19.03.2008 s fotodokumentáciou (č.l. 1972-1982), resp.
výsledky vyšetrovacieho pokusu potvrdili pravdivosť výpovede poškodenej Q. C. (C.) v tom smere, že
je schopná dať si dole z rúk jednorazové putá aj sama, ako to uvádzala vo svojej výpovedi.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 19.03.2008 s fotodokumentáciou a zápisnica o dodatočnej
obhliadke miesta činu zo dňa 19.03.2008 s fotodokumentáciou (č.l. 2064-2123) bolo zrejmé podrobné
zdokumentovanie miesta činu (od 04:10 hod. do 06:40 hod.) v prípade skutku 2/, ako aj jeho okolia.
Na pozemok k rodinnému domu viedla zasúvacia brána, v tom čase bola otvorená. Vchodové dvere
do rodinného domu boli v jeho zadnej časti, a to na ľavej strane - išlo o plastové dvere, ktoré boli

poškodené, celé rozlomené, všade okolo nich sa nachádzali úlomky plastu. Oproti nim napravo sa
nachádzalo okno do spálne, ktoré bolo rozbité, pričom na zemi pod oknom boli črepiny a boli aj na
parapetnej doske. Počas obhliadky boli zaistené viaceré stopy: trasologická stopa č. 1 na rozlomenej
časti poškodených vchodových dverí do rodinného domu, zároveň bola na nich zaistená aj chemická
stopa č. 2 in natura, potom sa dverami v kotolni sa nachádzala trasologická stopa po obuvi zaistená ako

č. 3, v kuchyni pod váľandou bola zaistená stopa č. 4 - trasologická po obuvi, v hale na 1. poschodí boli
zaistené umelohmotné jednorazové putá ako vecná stopa č. 5, na stole v tejto hlave boli ako stopa č.
6 zaistené železné putá a pod stolom ako č. 7 boli zaistené jednorazovú putá z umelej hmoty. V spálni
bola zdokumentovaná rozbitá sklenená výplň okna (čo bolo zrejmé aj z obhliadky miesta činu v okolí
domu), na parapete okna sa z vnútornej strany nachádzali črepiny skla a bola zaistená aj chemická

stopa č. 9. Pod oknom a v celej izbe bol koberec, na ktorom sa nachádzali črepiny skla a chemická
stopa č. 10 zaistená in natura. Na záclone sa tiež nachádzali stopy po obhorení. Na dvoch váľandách
boli zaistené ďalšie stopy - chemická č. 8 a chemická č. 12 in natura. Boli na nich tiež stopy po obhorení.
Bolo rozbité aj zrkadlo a odbitý kus z krytu lampy. V spálni vedľa televízora bol zaistený aj kameň o
rozmeroch 20 x 13 cm ako vecná stopa č. 11. Bol odmeraný aj priemer kruhu jednorazových pút čiernej

farby, kde stopa č. 5 mala priemer 9 cm a stopa č. 7 mala priemer 11,5 cm. O všetkom bola vyhotovená
fotodokumentácia, z ktorej bolo tiež zistiteľné, že na pozemku rodinného domu bola aj voliéra so psom
(fotografia č. 68). Na dvore rodinného domu boli odparkované osobné motorové vozidlá zn. Volkswagen
Passat a BMW X5 s českými EČ. Pri dodatočnej obhliadke miesta činu dňa 19.03.2008 (od 16:55 hod.do 17:35 hod.) bolo zistené, že rodinný dom poškodeného Petra Vorčáka v obci Rabča č. 235 bol vedľa
penziónu Non Stop, z prednej časti bol oplotený múrom vysokým 2 m so vstupnou drevenou bránou.
Plot rodinného domu, ktorý je vedľa penziónu, bol vysoký 1,2 m. Na jeho vrchu je krytina z plechu hnedej

farby, na ktorej sa nachádzali rôzne otery po obuvi čiernej farby, ktorej vzor nebolo možné identifikovať.
To isté sa nachádzalo aj na malej striežke, ktorá je vo vnútri rodinného domu, pričom striežka vo dvore
pod plotom bola posunutá. O všetkom bola rovnako vyhotovená fotodokumentácia. Na č.l. 2109-2116 sa
nachádzalo spolu 24 fotografií, na ktorých boli zdokumentované zranenia poškodených Petra Vorčáka
a Q. C., ako aj miesta na ich telách, na ktorých boli putá, ktorými boli spútaní.

Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 21.03.2008 s fotodokumentáciou (č.l. 2124-2127) vyplynulo, že dňa
21.03.2008 vydala na účely trestného konania poškodená Q. C. v spálni rodinného domu v obci Rabča
č. 235 dňa 20.03.2008, keď robila poriadok, a to 1 ks hliníkového valcovitého obalu o výške cca 10 cm
striebornej farby s nápisom „Zásahová výbuška P1“, 1 ks poistka - závlačka s krúžkom s bieleho kovu
a 1 ks vrchnej časti zásahovej výbušky s roznecovačom červenej farby s kovovými komponentami. O

vydaní týchto vecí bola urobená aj fotodokumentácia.

Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 21.03.2008 s fotodokumentáciou (č.l. 2128-2135) vyplynulo, že dňa
21.03.2008 vydal na účely trestného konania poškodený N. C. projektil nezistenej ráže, ktorý našiel pri
upratovaní kotolne dňa 21.03.2008. O vydaní tejto veci bola urobená aj fotodokumentácia, z ktorej bolo

zrejmé aj miesto nástrelu pod oknom vedúcim do kotolne.

Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 16.07.2008 s fotodokumentáciou (č.l. 2136) vyplynulo, že dňa
16.07.2008vydalnaúčelytrestnéhokonaniapoškodenýPeterVorčák1ksvchodovýchplastovýchdverí,
pravých - jednokrídlových, bielej farby, poškodených.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené zároveň listinné dôkazy z inej trestnej veci obžalovaných
(vydieračský únos S. K.). Išlo o príkaz na domovú prehliadku (chata v Horných Vesteniciach), zápisnica
o vykonaní domovej prehliadky s fotodokumentáciou (č.l. 2137-2151). Domová prehliadka sa vykonala
na chate v k. ú. Horné Vestenice, ktorá mala na štíte nápis „U EDA“, pričom bola pri nej nájdená aj zbraň

poškodeného Petra C. - pištoľ zn. ČZ vz. 82, výrobné číslo 98976 so zásobníkom, v ktorom bolo 11
nábojov ráže 9 mm, v hlavni nebol náboj. Bola nájdená v úložnom priestore lavice vonku vedľa dverí do
chaty a bolo zaistené tiež množstvo streliva. Bola vyhotovená aj fotodokumentácia.

Z lustrácie zbrane poškodeného Vorčáka (č.l. 2152) vyplynulo, že tento bol vedený v policajných

evidenciách ako majiteľ zbrane - automatickej pištole ČZ 83 (9 mm) kalibru 9 mm Browning Court s
výrobným číslom 98976, ktorá mu bola uznesením zo dňa 13.01.2009 vrátená (č.l. 2175-2177).

Zo zápisnice o previerke výpovede na mieste zo dňa 25.06.2009 s fotodoku-mentáciou (č.l. 2178-2193)
vyplynulo, že obžalovaný Boris H. bol vyzvaný, aby ukázal cestu a navigoval vodiča k chate, odkiaľ

bola plánovaná prvá akcia v prípade skutku 2/. Obžalovaný uviedol, že si spomína na Námestovo,
kde je vidieť autobusová stanica, v rohu ktorej sa nachádza zmenáreň poškodeného Petra Vorčáka.
Ďalej obžalovaný navigoval vodiča smerom z Námestova na Tvrdošín, kde v obci Oravská Slanica z
hlavnej cesty vpravo ukázal vedľajšiu prístupovú cestu k 2 chatám so sedlovou strechou, pri ktorých sa
nachádzalo malé okrasné jazierko. Obžalovaný Boris H. označil chatu na pravej strane ako tú, kde boli

schovaní a prespávali v čase, keď sa pripravovalo lúpežné prepadnutie.

Zo zápisnice o previerke výpovede na mieste zo dňa 25.06.2009 s fotodoku-mentáciou (č.l. 2194-2204)
vyplynulo, že obžalovaný Boris H. ukázal dom v obci Dolné Vestenice s číslom 369/7, kde býva osoba
s prezývkou „A.“.

Zo zápisnice o rekognícií osoby podľa fotografie zo dňa 03.07.2009 s fotodoku-mentáciou (č.l.
2205-2218) vyplynulo, že obžalovaný Boris H. opoznal ako osoby pod menami „S.“ a „A.“, o ktorých
vypovedal dňa 09.06.2009, obžalovaných S. I. a K. F.. Zároveň vo fotoalbume spoznal aj obžalovaného
O. F..

Zo zápisnice o rekognícií osoby podľa fotografie zo dňa 02.10.2009 s fotodoku-mentáciou (č.l.
2219-2230) vyplynulo, že svedok D. C. nevedel jednoznačne opoznať chatu, o ktorej vypovedal a naktorej bol ubytovaný spoločne s obžalovanými H., H. a A.. Pri prvom opoznávaní označil na 50% chatu,
ktorú označili aj obžalovaní Boris H. a N. N..

Z príkazu na domovú prehliadku a zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky s fotodokumentáciou
(č.l. 2251-2268) vyplynulo, že dňa 07.07.2009 bola vykonaná domová prehliadka v mieste bydliska
obžalovaného S. I. na adrese W., N. Z. XXX, pri ktorej neboli nájdené žiadne veci dôležité pre trestné
konanie. Vedľa rodinného domu bolo fotograficky zdokumentované zaparkované osobné motorové
vozidlo zn. Audi A4 kombi s EČ: ZA989BO tmavej farby.

Z výpisu zo Živnostenského registra (č.l. 2269-2270) vyplynulo, že poškodený Peter Vorčák je doňho
zapísaný pod IČO: 34838015 s miestom podnikania W., H. XXX, pričom mal evidovanú aj prevádzkareň
na adrese Námestovo, Mláka 3/4 aj s predmetom podnikania v zmenárenstve.

*** Odmietnutie návrhov na vykonanie/doplnenie dokazovania ***

Súd na hlavnom pojednávaní zároveň odmietol podľa § 272 ods. 3 Tr. por. vykonať dôkazy navrhnuté:
· obžalovaným Igorom H., ktoré spočívali vo vypracovaní „nového“ znaleckého posudku z odboru
psychiatrie na jeho osobu a v návrhoch na vykonanie konfrontácie s obžalovanými A. H., D. H. a
poškodenou X. J. a rekonštrukcie skutku 1/ za účasti znalcov,

· obžalovaným A. H., ktorý návrh spočíval v zabezpečení rozhodnutia Najvyššieho súdu v
Thessalonikách týkajúceho sa extradície obžalovaného na územie Slovenskej republiky, a
· obžalovaným N. A., ktoré spočívali v návrhoch na výsluch svedkov T. W., Q. N., E. J., S.. W. F., K..
W. B., S.. S. Z., A. H. a K. A., sudcov OS Z. S.. I., S.. I. a S.. F., prokurátorku OP Z. JUDr. C., v návrhu
na pribratie znalca, ktorý by sa odborne vyjadril k zostaveniu a zloženiu fotoalbumu rekognície osoby

s prezývkou „Papík“, v návrhu na prečítanie výpovedí obžalovaných z prípravného konania a hlavného
pojednávania pred zmenou senátu a v návrhu na vypracovanie „nového“ znaleckého posudku z odboru
psychológie na jeho osobu.

Išlo o návrhy, ktoré obžalovaní navrhli po zmene senátu, teda za obdobie, kedy začal vec pojednávať

novozložený senát po zmene zákonného sudcu. Súd tieto návrhy odmietol vykonať, nakoľko ich
považoval za nedôvodné a nadbytočné vzhľadom k výsledkom dokazovania vykonaného na hlavnom
pojednávaní, resp. aj z týchto dôvodov:
· Pokiaľ ide o odmietnuté návrhy obžalovaného X. H., tak obžalovaný D. H. odmietol na hlavnom
pojednávaní vypovedať, a teda nebolo možné vôbec uvažovať o vykonaní konfrontácie medzi nimi.

Taktiež konfrontáciu nepovažoval súd za potrebnú ani v prípade obžalovaného A. H. a X. J., a to v
spojitosti s tým, že bolo bezpečne preukázané, že zbraň, z ktorej sa strieľalo v prípade skutku 1/, mal v
čase streľby v rukách práve obžalovaný Igor H.. Vo vzťahu k X. J. tiež nebol nájdený žiaden podstatný
a inými skutočnosťami vysvetliteľný rozpor s výpoveďou obžalovaného Igora Halása.
· Pokiaľ ide o odmietnuté návrhy obžalovaného A. H., tak oboznámené listinné dôkazy dali jasnú

odpoveď ohľadom jeho extradície a toho, ktorých skutkov - trestných činov sa táto týkala.
· Pokiaľ ide o odmietnuté návrhy obžalovaného N. A., tak svedkovia mali vypovedať ohľadom toho,
akú má prezývku, pričom táto nebola jediným dôkazom o jeho vine, resp. obžalovaný bol opoznaný
viacerými spoluobžalovanými či svedkami, a teda jeho stotožnenie nebolo len na základe jeho prezývky.
Znalecké psychologické vyšetrenie považoval súd za nerozporuplné a dostatočné, preto aj pribratie

nového znalca na jeho vyšetrenie by bolo nadbytočné, naviac v situácií, kedy už nebolo dôvodné
podozrenie, že spáchal aj trestný čin vraždy, nakoľko na začiatku prípravného konania boli „indície“, že
natomtotrestnomčinesapodieľaliajobžalovaníH.,H.aA.aztohtodôvodubolipretovyšetreníznalcom
- psychológom. Zostavenie a zloženie fotoalbumu osoby s prezývkou „Papík“ na vykonanie rekognície
považoval súd taktiež za zákonné, nakoľko všetky osoby znázornené na fotografiách vo fotoalbume sa

navzájompodobali.Pokiaľideojehonávrhynaprečítanievýpovedíobžalovanýchzprípravnéhokonania
a hlavného pojednávania pred zmenou senátu, tieto návrhy obžalovaný nedal v rámci vypočúvania
ostatných obžalovaných, resp. po tom, čo boli všetci vypočutí a bol na to daný priestor na hlavnom
pojednávaní, ale až oveľa neskôr (podaním doručeným súdu dňa 20.06.2017, pričom neuvádzal rozpory,
ktoré chcel odstraňovať, ale to, že proti nemu vypovedajú nepravdivo), pričom prečítanie výpovedí

obžalovaných na hlavnom pojednávaní pred zmenou senátu nepovažoval súd za zákonné, nakoľko
tieto výpovede neboli uskutočnené pred novým senátom (resp. po zmene zákonného sudcu) a hlavné
pojednávanie sa vykonávalo od začiatku.*** Výroky o vine ***

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu

tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278 ods.
1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo a vo
vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd mal
za preukázané, že sa skutky uvedené v obžalobe, po ich miernej modifikácií oproti podanej obžalobe,
stali a že tieto skutky spáchali obžalovaní Igor H., A. H., D. H., N. A. (skutky 1/ a 2/), S. I., O. F., K. F.

a N. N. (skutok 2/).

Súd na podklade výsledkov vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní oproti podanej obžalobe
pozmenil skutkové vety, avšak podľa názoru súdu len v zanedbateľnej časti, ktorá bola súladná s
vyhláseniami obžalovaných D. H., K. F. a N. N. o tom, že sú vinní zo spáchania skutkov uvedených v
obžalobe (nakoľko prezentované zmeny v skutkovej vete sa prevažne týkali „čiastkových konaní“ iných

obžalovaných v oboch skutkoch), ktorá sa týkala jednak obdobia, kedy sa obžalovaní spolčili, kde mala
poškodená X. J. v čase streľby svoj mobil /v kabáte), ako aj bližšej konkretizácie výšky škôd v skutkoch
1/ a 2/ a poškodených subjektov v prípade skutku 1/, ako aj hodnoty odcudzenej zbrane poškodeného
N. C. v skutku 2/. Napriek tejto modifikácii skutkov bol však súd toho názoru, že bola zachovaná
totožnosť skutkov oproti podanej obžalobe. Platí totiž, že súd musí skutok uvedený v obžalobe prejednať

vždy v celom rozsahu, pričom má právo a povinnosť do rozhodnutia premietnuť výsledky hlavného
pojednávania, ktoré prípadne údaje uvedené v obžalobe modifikujú, ak sa neporuší totožnosť skutku. Tá
je zachovaná, keď je zachovaná jeho podstata, ktorá spočíva v konaní páchateľa a v jeho následku, ktorý
bol týmto konaním spôsobený a ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva. Podstata skutku spočíva
v účasti obžalovaného na určitej udalosti vo vonkajšom svete, ktorá je uvedená v obžalobnom návrhu a

z ktorej vznikol následok uvedený v obžalobe. Pritom ani účasť (aktivita) obžalovaného a ani následok,
ktorý tým bol spôsobený, nemusia byť úplne zhodné, stačí, ak sú aspoň sčasti zachované v rozhodnutí
súdu (na základe výsledkov vykonaného dokazovania) v porovnaní s obžalobou. Podstata skutku preto
nebude porušená, ak sa zmenia okolnosti týkajúce sa miesta a času spáchania činu, rozsahu následkov,
spôsobu vykonania činu, pohnútky činu alebo formy zavinenia.

Obrana obžalovaného Igora H. spočívala v prevažnej miere len v popieraní svojho úmyslu zavraždiť
poškodených J. v prípade skutku 1/. Uviedol, že nechcel strieľať. V ostatnom namietal výpovede
spoluobžalovaných, najmä A. H. a D. H.. Na začiatku hlavného pojednávania tiež uviedol, že je nevinný,
s tým, že tak, ako znie obžaloba, sa skutok nestal.

Obrana obžalovaného A. H. spočívala v tom, že svoju účasť na trestnej činnosti dával na úroveň
„minimálnej“ zainteresovanosti (zľahčoval ju), teda nepriamo priznal spáchanie trestnej činnosti (doslova
uviedol, že sa zúčastnil oboch obidvoch skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu), ale nie v rozsahu, ktorý
sa podarilo bezpochybne ustáliť. V rámci svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní, ako aj v rámci

záverečnej reči sa obžalovaný bránil aj tým, že namietal svoje vydanie na trestné stíhanie z Grécka do
Slovenskej republiky, ktoré považoval za nezákonné.

Obrana obžalovaného N. A. spočívala v tom, že popieral akúkoľvek účasť na spáchaní oboch skutkov
s tým, že on nie je tá osoba, ktorú hľadajú. D. sa tým, že jeho prezývka je „Papalo“ už asi 30-40

rokov a nie „Papík“, pričom obžalovaných videl prvýkrát až na hlavnom pojednávaní a nik z nich ho
neoznačoval menom a priezviskom. S predmetnou trestnou vecou teda nemá nič spoločné a bol rovnako
nespravodlivo odsúdený v inej trestnej veci spolu s niektorými so spoluobžalovaných. Taktiež sa bránil
tvrdeniami, že podľa papierov z dopravného inšpektorátu biela Fabia uvedená v obžalobe (skutok 1/)
neexistuje, resp. ju kúpil dňa 28.03.2008 ako havarovanú a v marci 2008 ju prihlásil na ODI v Trnave.

Obrana obžalovaného S. I. spočívala v tom, že iniciátorom skutku 2/ nebol on, ale bol to obžalovaný O.
F., pričom on nič nezabezpečoval, o ničom nevedel a z obžalovaných videl len dvakrát X. H., a to len
v prítomnosti obžalovaného O. F..

Obrana obžalovaného O. F. spočívala v tom, že zoznámil obžalovaných S. I. a X. H., o skutku nevedel
nič, nikomu nedával žiadne plány domu poškodeného N. C., pričom všetko, čo sa udialo, tak na tom sa
dohodli obžalovaní S. I. s X. H. a on o ničom nevedel. Len zabezpečil chatu pri Oravskej priehrade, vraj
na oslavu. Dodal, že obžalovaný X. H. sa mu aj vyhrážal, a preto išiel na stretnutie s ním do BanskejBystrice. V rámci záverečnej reči spochybňoval výpoveď obžalovaného X. H., že mal vtedy dom v Rabči,
kam za ním prišiel, tak, že predložil súdu potvrdenie o svojom trvalom pobyte v Námestove. Dodal,
že nebol odkázaný na peniaze z akcie, nakoľko pred skutkom 2/ zarobil desiatky miliónov na predaji

pozemkov.

Obrana každého z týchto obžalovaných bola vyvrátená výsledkami vykonaného dokazovania na
hlavnom pojednávaní.

Súd sa stotožnil so záverečnou rečou prokurátorky v tom smere, že prípady prepadov poškodených
Q. J. a N. C. veľmi dobre dokumentujú naplnenie znakov organizovanej skupiny, počnúc osobnou
znalosťou pomerov poškodených vďaka sledovaniu a zadováženiu plániku domu poškodeného N. C.,
výberom vhodných ľudí na strane svedka D. C. (t.j. obžalovaní K. F. a N. N. a svedok W. H.) a na
strane obžalovaných X.a H., A. H. a D. H., (obžalovaní N. A., S. I. a O. F.) až po samotnú realizáciu
skutkov. V deň akcií svedkovia D. C. a W. H. sledovali poškodeného Q. J., obžalovaní X. H., A. H. a

D. H. zrealizovali lúpež, obžalovaný N. A. na druhom aute zabezpečoval krytie a následne likvidáciu
kradnutého auta použitého pri čine. U poškodeného N. C. boli pomocou obžalovaných S. I. a O. F.
získané informácie k jeho zvykom a zabezpečeniu jeho domu, obžalovaní A. H., K. F. a N. N. naopak
zabezpečovali krytie a obžalovaní X. H., D. H. a N. A. a svedok D. C. zrealizovali samotnú lúpež, po
ktorej si peniaze delili u svedka D. C. a časť peňazí (odmenu) následne odovzdali aj obžalovaným S.

Skurcoňákovi a O. F.. Starostlivosť o prípravy a organizácie lúpeží sa prejavila napokon aj pri vytvorení
legendy,podktorousachcelizmocniťpeňazípoškodených,pretožebolovopredzabezpečenéoblečenie
a výstroj vyvolávajúce dojem, že poškodeného Q. J. zastavujú, resp. „akciu“ u poškodeného Petra
C. realizujú skutoční policajti pri skutočnej policajnej akcii, boli okrem iného zadovážené nové „čisté“
mobilnételefóny,zbrane(tieboliobžalovanýminelegálnedržané,nakoľkonikzobžalovanýchX.H.,A.H.

a D. H. nemal v inkriminovanom čase zbrojný preukaz), kradnuté autá, kradnuté evidenčné čísla, vhodné
úkryty (chaty), zásahová výbuška, rôzne putá, maják, obžalovaný X. H. tiež vyrobil baranidlo a pod. R.
tomu, že obžalovaní v podstate zhodne tvrdili, že neboli žiadna organizovaná skupina, všetko prebiehalo
v podstate na profesionálnej úrovni a až na niektoré detaily, ktoré však nemohli vopred predvídať, boli
aj perfektne prevedené. Obžalovaný Igor H. k tomu tiež uviedol, že ich skupina mala rozdelené kto čo

bude robiť. Organizovanosť obžalovaných spočívala vonkoncom aj z toho, že si stále po ceste volali
ohľadom výskytu policajných hliadok.

Výpoveď obžalovaného D. H. až na malé detaily (spomenuté nižšie) bola v súlade s výsledkami
vykonanéhodokazovanianahlavnompojednávaní,jehovýpoveďpotvrdiliviaceríobžalovaní,poškodení

i svedkovia, ako aj znalecké posudky a listinné dôkazy. Ako prvý začal rozkrývať vo väčšej miere pozadie
oboch skutkov, pričom neboli zistené žiadne vedomé činitele, ktoré by ho viedli k prípadným krivým
obvineniam vo vzťahu k ostatným spoluobžalovaným. Nebolo najmä preukázané, že by obžalovaný D.
H. krivo usvedčoval obžalovaných Jozefa I. a Antona F., ktorí boli usvedčovaní najmä jeho výpoveďou. I.
si preto jeho výpoveď osvojil a postavil na nej svoje odsudzujúce rozhodnutie. Rovnako ako obžalovaný

X. H. aj on poznal všetkých spoluobžalovaných.

Obžalovaný Boris H. ku skutku 1/ uviedol, že všetci boli oboznámení s plánom, ktorý naplánoval spolu
s obžalovaným X. H.. S tipom na skutok 1/ prišiel obžalovaný N. A.. Podrobne popísal plán aj určené
úlohy každého zúčastneného. Uviedol, že obžalovaný A. H. mal mať pri skutku 1/ samopal so svetlom

a mal s ním mieriť na poškodeného Q. J.. Popísal aj zvyky poškodeného Q. J., o ktorých v tom čase
vedeli a ktoré použili na vypracovanie plán jeho lúpežného prepadnutia.

Obžalovaný X. H. v predmetnej veci ako jediný „radikálnym spôsobom“ zmenil postoj, keď sa po zmene
senátu a začatí hlavného pojednávania od začiatku (v októbri 2016, teda po viac ako 8 rokoch od

spáchania oboch skutkov, pričom dôležité je zdôrazniť, že obžalovaný D. H. vypovedal k veci už v roku
2009, teda krátko po spáchaní oboch skutkov) čiastočne priznal k spáchaniu oboch skutkov, pričom túto
jeho zmenu súd posúdil len čisto ako účelovú (čo potvrdila znalkyňa PhDr. U. D. a aj sám obžalovaný
vo svojej výpovedi, keď uviedol, že táto zmena má základ v právoplatnom odsúdení na nepodmienečný
trest odňatia slobody v inej jeho trestnej veci) a v tomto kontexte z hľadiska vykonaného dokazovania

na hlavnom pojednávaní aj k jeho výpovedi a jej hodnotení s inými dôkazmi pristupoval. Jeho výpoveď
na hlavnom pojednávaní sa javila byť tiež vnútorne rozporuplná, na čo poukázal ostatne aj obhajca
obžalovaného O. F., pričom však nebola jediným dôkazom o vine jeho klienta (na čo v záverečnej reči
pozabudol).Obžalovaný X. H. namietal okrem iného aj svoju účasť na plánovaní skutkov vo vzťahu k obžalovanému
D. H., pričom táto skutočnosť nebola až tak podstatná, napriek tomu však oba skutky naplánovali podľa

svojich výpovedí spoločne, „prvotný impulz“ na ne dal vždy jeden z nich (obžalovaný X. H. uviedol, že
on priniesol skutok 2/ a obžalovaný D. H. zas skutok 1/ a obžalovaný D. H. ku skutku 1/ uviedol, že tip
dal obžalovaný N. A. a skutok 2/ naozaj priniesol obžalovaný X. H. od obžalovaného O. F.) a následne,
keď mali premyslený plán, s týmto oboznámili ostatných obžalovaných. I. plán oboch skutkov sa tvoril
postupne, určite nie naraz, teda že by jeden z nich prišiel s hotovým plánom a ten sa aj realizoval.

Plánovanie skutkov a plány prepadov sa odvíjali aj od sledovania poškodených, resp. informácií, ktoré
o nich dostali sprostredkovane, a na tomto sa podieľali obžalovaní X. H. a D. Hipp spoločne. V prípade
skutku 1/ si zistili a zabezpečili veľa pravdivých informácií o poškodenom Q. J., z ktorých vychádzali,
naopak v prípade skutku 2/ pracoval skôr s informáciami, ktoré im poskytli obžalovaní S. I. a O. F..

Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázali, že osobou, ktorá

v K. (skutok 1/) strieľala, bol obžalovaný X. H., ktorý to nepoprel (doslovne uviedol, že nemá vedomosť o
tom,žebyešteniektovsúvislostisostíhanýmiskutkamistrieľal)auvedenýzáverpotvrdiliiobžalovaníA.
H. a Boris Hipp. J. zbraň, z ktorej sa strieľalo, mal v rukách on, potom to bol aj on, kto vystrelil minimálne
šesťkrát (čo bolo zrejmé z počtu nájdených nábojníc na mieste činu) do priestoru odchádzajúceho
osobného motorového vozidla manželov J., pričom 5 striel toto vozidlo aj zasiahlo a jedna strela aj

zasiahla poškodeného Q. J. do hlavy a usmrtila ho. Z prieniku striel do tela poškodeného Q. J. sa
dalo bezpochyby usúdiť, že táto streľba vôbec nebola náhodná tak, ako to uvádzal obžalovaný Igor
H., pretože bola smerovaná do oblasti, kde sedel vodič a kde mal hlavu, teda bola cielená, pričom
bola uskutočnená zozadu, čo vylučovalo náhodné výstrely po údajnom nabratí na prednú kapotu auta
tak, ako sa snažil vyviňovať obžalovaný Igor H.. N. Q. J. bolo spôsobené strelné poranenie hlavy

vedúce k jeho bezprostrednej smrti (znalecké dokazovanie preukázalo, že bezprostrednou príčinou
smrti bolo pomliaždenie a rozdrvenie mozgu so zakrvácaním do komôr mozgu pri strelnej zlomenine
klenby a spodiny lebečnej po priestrele hlavy, pričom telo poškodeného bolo zasiahnuté jednou strelou
do hlavy zozadu dopredu, zľava mierne doprava a vzhľadom k horizontálnej rovine mierne zdola
nahor) a poškodená X. J. streľbu prežila zrejme len vďaka zachyteniu strely smerujúcej na jej sedadlo

(spolujazdca) jej mobilným telefónom a tým, že ju netrafila niektorá z iných striel, ktoré smerovali do
priestoru vozidla poškodených, t.j. nezávisle od vôle obžalovaného X. H..

Zo zápisnice o obhliadke osobného motorového vozidla zo dňa 08.01.2008 (č.l. 1069-1082) bolo zrejmé
v prípade vozidla zn. Škoda Octavia s EČ: Z že na zadných ľavých dverách je rozbité sklo, kde na

opierke hlavy na sedadle vodiča zo zadnej strany bolo vidieť dva priestrely z bočnej strany. Do priestrelov
boli vložené sondy, ktoré naznačovali smer dráhy strely. Ľavý priestrel smeroval pravdepodobne do
čelného skla do priestoru okna nad palubnou doskou v jej stredovej časti. Pravý priestrel smeroval
pravdepodobne do predných pravých dverí do miesta v strede nad ovládaním sťahovania okna vo
dverách, s čím súvisel obstrel na strednom stĺpiku za vodičom. Na ľavých predných dverách, v ktorých

bolo vybité sklo, sa na ráme na hornej časti nachádzal priestrel, do ktorého bola vložená sonda
naznačujúcasmervstrelusjehozmenousmerudráhy.Vzadnejčastiinteriéruvozidlabolanaoperadlách
vstrednejčastivloženásonda,ktorásmerovalaodpriestreluzozadnéhooperadladoľavejčastioperadla
spolujazdca a táto pokračovala až do zadného kufra do miesta vstrelu vedľa písmena „G“ na tabuľke s
EČ. Bola vyhotovená podrobná fotodokumentácia, ako aj plánik dokumentujúci miesta, kde boli nájdené

balistické stopy č. 1 a 2, ako aj dráhy letu striel (označených ako A, B, C, D a E), z ktorých bolo možné
s úplnou presnosťou ustáliť aj postavenie strelca k vozidlu. Strelec musel stáť (byť) naľavo od zadnej
časti vozidla (vodičovej strany), resp. v priestore hneď vedľa druhej polovice zadnej časti vozidla (za
vodičom) naľavo alebo za vozidlom naľavo.

Zadokumentované dráhy striel smerujúce do vozidla poškodených nasvedčovali teda jednoznačne
tomu,žestrelecsanachádzalzatýmtovozidlomnaľavejstranezajehozadnoučasťouanatomtomieste
podľa výpovedí obžalovaných A.a H. a D. H. stál práve obžalovaný X. H. (k streľbe v K. sa obžalovaný
A. H. vyjadril tak, že výstrely išli z ľavej zadnej strany auta). Keďže sa iné nábojnice na mieste nenašli
ani s pomocou pyrotechnika a detektoru kovov, tak podľa názoru súdu bolo naviac aj z tohto dôvodu

vylúčené hore uvedené tvrdenie obžalovaného X. H., že nemieril na vozidlo poškodeného a streľba bola
čisto náhodná, pretože 5 zo 6 striel „našlo svoj cieľ“. Podľa názoru súdu išlo teda jednoznačne o mierenú
streľbu a úmysel obžalovaného usmrtiť poškodených (obžalovaný tiež vedel o tom, že vo vozidle sú
dve osoby, a to aj predtým, ako vystúpili z vozidla v K. a začalo sa lúpežné prepadnutie, pričom k tomuobžalovaný D. H. uviedol: „...z telefonátu od Šuhajdu sme vedeli, že vo vozidle sedí ako vodič J. a vedľa
neho ako spolujazdec jeho manželka.“) bol zrejmý aj z jeho reakcií, o ktorých vypovedali obžalovaní A.
H. a D. H. po tejto streľbe, ktorí ho po nasadnutí do auta konfrontovali s tým, čo sa stalo a čo počul

v telefóne aj svedok W. H.. O tom, že hádka pokračovala aj na chate v S., vypovedal aj svedok D. C.
(„...na tej chate sa hádali H. s H. alebo H....“).

V. A. H. uviedol, že po neúspešnom prepade a streľbe v Matúškove sa začali v aute hádať. On na
obžalovaného X. H. zakričal: „Ježiša kriste, čo si to spravil!“, na čo mu obžalovaný X. H. povedal, že

to preto strieľal, lebo ho chcel poškodený zraziť. T. sa do hádky zapojil aj obžalovaný D. H. a hádali
sa navzájom.

Obžalovaný Boris Hipp k tomu dodal, že po streľbe si domyslel, že minimálne poškodený Q. J. musí
byť ťažko zranený a vtedy s obžalovaným A. H. vyjadrili obžalovanému X. H. kritické návrhy, že takto to
dopadnúť nemalo, takto dohodnutí neboli. Obžalovaný X. H. na to povedal, že začal strieľať preto, lebo

by ho bol J. zrazil a toto ho nahnevalo, tak preto začal strieľať. Uviedol tiež toto: „Halás mi povedal iba
toľko, že začal strieľať, pretože sa cítil byť ohrozený.“ Zapamätal si aj presne to, čo obžalovaný Daniel
H. povedal obžalovanému X. H. tesne po skutku. Povedal mu: „Ježiši X., ty si ho zabil!“. Toto povedal
obžalovaný Daniel H., keď sedel vzadu v Octavii a pohli sa z K. smerom na Javorinku. On zas H.ovi
povedal: „Brácho, ty si ho zabil!“.

Svedok W. H. k hádkam či zmätkom, ktoré počul v telefóne (uviedol, že stále telefonoval a potom, keď
išiel z Matúškova, už nevolal), uviedol, že ich počul, keď niekomu volal a ten muž mu povedal, že aby
išiel hneď na chatu. V telefóne počul aj to, že niekto vystrelil, boli to viac ako X výstrely. Počul v tom
telefóne, že sa medzi sebou hádajú, nevedel ktorí. Počul, že: „Igor je kokot, to nemusel!“

Znalecké dokazovanie k streľbe v Matúškove ustálilo, že možno predpokladať na základe charakteru
stôp na nábojniciach, že tieto boli vystrelené z útočnej pušky - samopalu systému Kalašnikov kal. 7,62
x 39 mm. Vzájomným porovnaním mikroskopickou komparačnou metódou bolo zistené, že predložené
nábojnice boli jednoznačne vystrelené z jednej zbrane.

Taktiež bolo zrejmé, že nevystrelený náboj nájdený na vodičovej strane (ako je rameno stierača)
osobného motorového vozidla poškodených pochádzal z rovnakej zbrane, z ktorej sa strieľalo, pričom
je zrejmé, že sa na uvedené miesto dostal práve počas prepadu v Matúškove, a tak, že obžalovaný
Igor Halás ešte „obtiahol“ pred streľbou zbraň, ktorú držal v rukách. Znalecké dokazovanie ustálilo, že

predložený nevystrelený náboj bol so stredovým zápalom kal. 7,62 x 39 mm (náboj vz. 43), laborovaný
celoplášťovou strelou (oceľové jadro, olovená košieľka, oceľový plášť plátovaný tombakom), výrobca
„bxn“ (krycí názov výrobcu Sellier&Bellot, Česká republika). Skúmaním boli na zápalke zistené stopy
po hrote zápalníka, na plášti nábojnice stopy vytvorené vyhadzovacím okienkom a na dne stopa po
vyhadzovači. Keďže tieto stopy nevznikli pri výstrele náboja, ale len pohybom náboja v mechanizmoch

zbrane pri manuálne ovládanom pohybe záveru, tak sú nevýrazné a nemožno ich využiť na identifikáciu
použitej zbrane. Avšak na základe ich prítomnosti na povrchu náboja bolo možné jednoznačne uviesť,
že náboj už bol zasunutý v nábojovej komore zbrane a následne pohybom záveru (manuálne) vzad
bol vyhodený zo zbrane. Vzhľadom na situáciu na mieste činu (podľa obhliadky miesta činu, polohy a
charakteru poškodení, miesta nálezu náboja...) bolo možné predpokladať, že strelec stojaci pri ľavej

strane vozidla obtiahol záver už predtým nabitej zbrane (v strese, v nervozite), čím nevystrelený náboj
bol vytiahnutý z nábojovej komory a vyhodený zo zbrane, dopadol na auto a zapadol do medzery medzi
predným sklom a kapotou motora, kde bol nájdený po otvorení kapoty.

Obžalovaný X. H. uviedol, že v K. nemal v rukách dlhú zbraň, resp. svoju dlhú zbraň mu podal

pred streľbou obžalovaný D. H., čo nekorešpondovalo s výpoveďami obžalovaných A. H. a D. H.,
ako i poškodenej X. J., naviac je to nelogické tvrdenie, pretože tiež uviedol, že zbrane mali na
zastrašovanie, aby poškodení nekládli odpor, aby im vydali peniaze (uviedol, že zbrane si vzali, pretože
chceli napodobniť policajtov, chceli to predimenzovať, aby sa vyhli akémukoľvek vozidlu, a keby mali k
dispozícii obrnený transportér, tak ho tam pristavia, aby videli demonštráciu sily a nekládli žiadny odpor,

aby zdvihli ruky a dali im peniaze), a teda nebol žiaden logický dôvod, aby si svoju zbraň nechával vo
vozidle, a to aj v kontexte ďalšieho jeho tvrdenia, že jeho úlohou v skutku 1/ bolo zastavovať protiidúce
autá, tzn. nemal za úlohu inú činnosť ako obžalovaní A. H. a D. H., teda mal „voľné ruky“.Poškodená X. J. uviedla, že po zastavení ich vozidla v Matúškove videla 3 mužov v rovnakom čiernom
oblečení a všetci mali v rukách nejaké zbrane. Popísala podrobne aj to, ako sa poškodený Q. J. snažil
ujsť z miesta činu. Dodala, že keď bola po tej streľbe v aute, vytiahla rozsypaný telefón z vrecka kabáta,

pričom tento bol do tej doby funkčný, čo z jej výpovede nepriamo vyplývalo (pretože chcela ním volať
pomoc, preto ho vyťahovala z vrecka). Taktiež uviedla, že v aute niečo okolo nej zašvišťalo, pričom to
bola pravdepodobne jedna zo striel, ktorá smerovala do vnútra vozidla. Znalecké dokazovanie ustálilo,
že jej mobilný telefón bol poškodený mechanizmom dynamického preťaženia materiálu v pravom
hornom rohu telefónu (v sklopenom stave), keď došlo k vytrhnutiu tohto rohu, k poškodeniu otočného

uloženia displejovej časti telefónu a k jej oddeleniu od základovej časti telefónu. Uvažované teleso vniklo
do sklopeného telefónu cez pravý horný roh zo zadnej strany, šikmo zľava doprava a mierne šikmo
zhora nadol. Jeho poškodenie bolo spôsobené pevným predmetom s veľkou rýchlosťou. Nebolo možné
jednoznačne potvrdiť, že poškodenie spôsobila strela. Je možné len na základe situácie na mieste činu,
priebehu strelných kanálov vo vozidle, miesta uloženia telefónu v čase streľby (ľavé vrecko kabáta) a
charakteru jeho mechanického poškodenia predpokladať, že poškodenie bolo spôsobené streľbou.

Nezodpovedanou otázkou je to, že ak teda obžalovaný X. H. nechcel strieľať, prečo „obťahoval“ zbraň,
ktorú držal v rukách? Obžalovaný zároveň jednoznačne vedel, že zbraň, ktorú mal v rukách, bola nabitá
ostrým strelivom. Keďže túto zbraň tesne pred streľbou po tom, čo vystúpil z vozidla, obtiahol, tak s
určitosťou chcel strieľať a bol si vedomý možných následkov s tým spojených aj preto, že bol dlhoročný

vojak a s určitosťou poznal účinky streľby, pričom vlastnil aj zbrane, napr. aj tzv. kalašnikov, ktorý bol
takou zbraňou, z akej sa strieľalo na mieste činu. Obžalovaný X. H. bol teda uzrozumený s tým, že pokiaľ
vystrelí na pohybujúce sa vozidlo poškodených, môže usmrtiť osoby v ňom sediace. Zodpovedanie tejto
otázky je tak v neprospech obrany obžalovaného X. H..

Obžalovaný X. H. tiež jednoznačne uviedol, že vo Fabii v prípade skutku 1/ sedel obžalovaný N. A.,
pričom obžalovaný D. H. poznamenal, že túto F. mal vtedy obžalovaný N. A. požičanú od známeho, teda
nebola jeho (čo je odpoveď na námietku obžalovaného N. A. a jeho obhajcu v záverečnej reči, že toto
vozidlo si zakúpil obžalovaný ako nabúrané až po skutku 1/).

Obžalovaný X. H. tiež potvrdil, že po príchode na chatu v Jahodnej sa začali baviť, že kradnutú Octaviu
použitú pri skutku 1/ musia podpáliť, a tak sa aj stalo, pričom zostal vtedy na chate on sám (bol tam s
obžalovanými D. H. a N. A. a svedkom D. C.). Uvedené korešpondovalo aj s výpoveďami obžalovaného
D. H. a svedka D. C..

Obžalovaný X. H. uviedol aj to, že do skutku 1/ „zasvätil“ obžalovaného A. H.. Išlo o to, že obžalovaný
A. H. bol robustnej postavy, budil rešpekt. Zdalo sa im dosť komické, aby vystúpili dvaja kukláči, traja im
už pripadalo lepšie. Bol to konkrétne on, ktorý mu povedal, čo má robiť, teda od majáku až cez to, že má
vystúpiť von, že má asistovať obžalovanému D. H. pri preberaní poškodeného Q. J.. Z uvedeného teda
vyplynulo, že miera zapojenia obžalovaného A. H. na skutku 1/ bola väčšia, ako si sám pripustil v rámci

svojej výpovede na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný Igor H. dodal, že do skutku 2/ obžalovaného A.
H. „zasvätil“ asi tiež on, bol to jeho kamarát.

Na obranu obžalovaného X. H. v tom smere, že obžalovaní A. H. a D. H. dávajú ruky preč od streľby
v skutku 1/ a preto vypovedajú v podstate proti nemu, treba uviesť, že streľba pri prepade nebola

dohodnutá (zo žiadneho vykonaného dôkazu takéto tvrdenie nevyplynulo, ani z výpovede obžalovaného
X. H.) a sám obžalovaný Igor H. v tomto smere neuviedol žiaden presvedčivý argument, ktorý by viedol
súd k inému záveru, ako bol ten, ktorý je zrejmý zo skutkovej vety výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný A. H. podľa výsledkov vykonaného dokazovania určite klamal, ak uvádzal, že v skutku 1/

mal plniť najskôr inú úlohu, nakoľko práve pre jeho robustnú postavu a silové schopnosti bol oslovený
obžalovanými X. H. a D. H., aby sa zúčastnil na tomto skutku ako člen „policajných kukláčov“ a mal aj
za úlohu dostať poškodeného Q. J. z motorového vozidla. I. D. C., ktorý mal byť podľa neho tým, kto
sa mal zúčastniť ako tretia osoba lúpežného prepadu namiesto neho, sa nemal možnosť po tom, čo
vykonal sledovanie vozidla poškodených, vrátiť do Z. a pripojiť sa k obžalovaným Igorovi H. a D. H. a

dať si rovnaké „policajné oblečenie“, nakoľko po skutku ich ešte aj mal sprevádzať k chate na S. a čakal
ich na konci obce S. (obžalovaný D. H. k tomu doslovne uviedol: „C. za ten čas, čo J. stál v Galante, mal
prejsť cez celú Galantu smerom na Dunajskú Stredu a mal zostať stáť na druhom výjazde z Javorinky,
čo sme mali únikovú cestu a odtiaľ mal sledovať a po skutku vykonávať doprovod do Jahodnej.“, potomuviedol: „Na križovatke z Javorinky na Dunajskú Stredu nás už čakal C., ktorý nám robil doprovod a za
nami išiel A. na Fabii.“). Obžalovaný A. H. bol od začiatku plánovania tým, ktorý sa mal priamo podieľať
na prepade. Ostatne aj on sám sa takisto vyjadril po tom, čo bol oslovený na skutok 1/ nasledovne:

„Ja som povedal, že áno, ale nakoľko som nikdy predtým nerobil takéto podobné veci, som povedal, že
im môžem zabezpečiť doprovod a veci súvisiace s tým trestným činom.“ Obžalovaný A. H. sa zároveň
rozporuplne vyjadril k tomu, že tým, ktorý sa mal zúčastniť prepadu ako „tretí kukláč“, mal byť najprv
svedok D. C. (ako je uvedené v tomto odseku vyššie) a až následne, po hádke obžalovaného D. H. a
svedka D. C. na chate v Jahodnej pred skutkom nastala zmena, keď nastúpil na jeho miesto, pričom

však v rámci odstraňovania rozporov v jeho výpovediach uviedol, že si nepamätá, či bol na chate pred
skutkom s nimi aj svedok D. Šuhajda, ale následne uviedol, že svedok Bystrík Šuhajda bol na chate až
po vykonaní skutku, pretože pred skutkom bol na monitorovaní v Trnave.

Obžalovaný A. H. vypovedal, že na chatu do Jahodnej ho pred skutkom 1/ na Fabii priviezol obžalovaný
N. A.. Dodal, že keď vošli do chaty, tak ich oboznámili s tým, čo chcú robiť. Tento rozhovor viedol

obžalovaný D. H.. Obžalovaný A. H. zároveň aj podrobne popísal aj chatu na Jahodnej.

To, že mal obžalovaný X. H. pri skutku 1/ aj samopal, potvrdil obžalovaný A. H.. Rovnako mal samopal
podľa jeho výpovede aj obžalovaný D. H.. Uvedené tvrdenia boli v súlade s tým, z akého dôvodu použili
obžalovaní pri prepade zbrane.

Obžalovaný A. H. taktiež uviedol, že do K. sa premiestnili na Octavii, ktorú už mali nachystanú a vždy
sa „na takúto robotu“ zabezpečovali autá, z čoho vyplývalo, že spolupráca obžalovaných X. H., A. H.
a D. H. na páchaní trestnej činnosti prebiehala už pred skutkom 1/, čo potvrdil aj tvrdením, že páchali
obdobnú trestnú činnosť aj predtým a väčšinou sa tiperom vyplácalo 10-15 % z ukradnutej sumy. Nebol

ale účastný toho, keď sa povedalo, koľko by malo byť vyplatené tiperovi. Vedel, že sa s ním oni dvaja
(obžalovaní X. H. a D. H.) boli stretnúť.

Obžalovaný A. H. taktiež uviedol, že väčšinou každý bol telefonicky spojený s niekým, kto monitoroval
priestor. Obžalovaný A. H. bol v prípade skutku 1/ v spojení so svedkom W.om H., ktoré prespanie na

jednu noc u obžalovaného A. H. na začiatku roka 2008 po tom, čo na telefonický pokyn obžalovaného
A. H. prišiel svedok Radovan H. na chatu do Jahodnej a zobral ho do auta, potvrdila aj svedkyňa N. K.
- družka obžalovaného A. H..

Obžalovaný A. H. vypovedal ku skutku 1/, že v Matúškove obžalovaný D. H. vystúpil z ich Octavie ako

prvý, išiel k dverám vodiča, on zo svojej ľavej strany, obžalovaný X. H. vystúpil tiež von a mal v ruke
samopal a išiel smerom dozadu za ich Octaviu a tam stál. Potom, keď bol zohnutý pre maják, počul
ako V. poškodených búcha prednou časťou do prednej časti ich Octavie. Aj videl, ako aj zadnou časťou
naráža do Fabie obžalovaného N. A. a snaží sa takto rozraziť ich vozidlá. Teda zaradil spiatočku a potom
sa pohol dopredu. Obžalovaný D. H. mal vtedy v rukách kladivko a samopal prevesený cez chrbát. Ďalej

uviedol, že poškodenému sa podarilo vycúvať a potom obišiel našu Octaviu zozadu okolo ľavej strany.
Ja som stál pri našej Octavii vzadu vľavo a maják som hodil do vozidla. Ako vodič tej Octavie sa snažil
ujsť, tak prednou časťou svojej Octavie nabral H.a na prednú kapotu, ktorý sa potom z kapoty zošmykol
dolu. Ako tá Octavia cúvala dozadu, tak skoro zrazil vzadu aj H. a ten musel odskočiť dozadu vľavo.
Octavia toho poškodeného obišla našu skríženú Octaviu po pravej strane (s istotou je potrebné uviesť,

že iné vo veci vykonané dokazovanie ustálilo, že správne bolo po ľavej strane - viď nižšie). Ja som tiež
musel odskočiť od našej Octavie, lebo nás poškodený obchádzal a potom som započul výstrely. Výstrely
som počul z mojej pravej strany zozadu a tam stál H.. Ja som ho nevidel ako strieľa, ale zacítil som
ako mi jeho vystrelené nábojnice narážajú do hlavy. H. stál za mnou asi tak 1,5 metra (dodal, že za ich
Octaviou mierne vľavo). Ja som sa hneď zľakol, lebo to bolo hlučné a nemal tlmič. H. určite nemohol

strieľať, lebo mal samopal prevesený. A., že obžalovaný X. H. musel stáť po jeho pravej strane, nakoľko
on z ľavej strany nastupoval do auta a z ľavej strany ich obiehalo auto.

Obžalovaný A. H. tiež pred skutkom 1/ vedel, že poškodený Q. J. má mať pri sebe od 2 do 4-5 miliónov
Sk, čo mu spomínali obžalovaní X. H. a D. H..

Obžalovaný A. H. tiež potvrdil, že vo Fabii v skutku 1/ sedel obžalovaný N. A..Svedok W. H. opoznal pri rekognícií obžalovaného A. H., u ktorého spal z 07.01.2008 na 08.01.2008 v
Nitre, taktiež obžalovaných X. H. a D. H. a tiež aj obžalovaného N. A. ako „krívajúceho muža z Trnavy“,
ktorého videl v Trnave a ktorého viezol z Jahodnej do Trnavy.

Obžalovaný D. H. tiež popísal, ako sa pri McDonalde v Trnave stretli s obžalovaným N. A., ktorý jeho
výpoveď potvrdil aj svedok W. H., ktorý uviedol, že išli v Trnave na parkovisko ako je McDonald's, kam
prišiel nejaký muž na bielej Fabii, s ktorým sa rozprávali mimo auta obžalovaní X. H. a D. H.. Ten muž
mal okolo 40 rokov, mal briadku a kríval. Takisto potvrdil, že počas skutku 1/ v Matúškove bol so svedkom

W. H. v telefonickom spojení obžalovaný A. H..

Obžalovaný D. H. uviedol, že obžalovaný Peter A. mal pri skutku 1/ bielu F. s galantskými EČ,
pričom vedel, že na pôvodných značkách mal primontované nejaké EČ z iného vozidla. N. aj tvrdenie
obžalovaného A. H., že tento prišiel na chatu do Jahodnej na tejto bielej Fabii práve s obžalovaným N. A..

Obžalovaný D. H. potvrdil, že chatu na Jahodnej vybavil on sám, čo vyplynulo aj z výpovede svedka Z.
A. a nepriamo aj svedka Zsolta R.. Potvrdené bolo aj to, že o chate vedel aj obžalovaný X. H., ktorý pri
nej kosil trávu. N., že Octaviu, na ktorej išli v prípade skutku 1/ on a obžalovaní X. H. a A. H. neskôr
zapálili. N. aj to, že všetci boli vyzbrojení samopalmi so sklopnými pažbami a taktiež mali aj ručné pištole
a nože. Do samopalov mali každý minimálne po dva plné poprelepované zásobníky s ostrým strelivom,

o čom všetci vedeli.

Obžalovaný D. Hipp potvrdil, že obžalovaný X. H. bol v prípade skutku 1/ v spojení s obžalovaným
Petrom A.. N., že na plánovaní skutku 1/ sa podieľal aj obžalovaný X. H., keď uviedol, že tento išiel
svedkovi D. C. ukázať zmenáreň poškodeného Q. J., čo sám obžalovaný X. H. aj potvrdil („C. sme sa

boli pozrieť na zmenáreň poškodeného v T..“). Potvrdil aj to, že obžalovaný X. H. stál v Matúškove po
vystúpení z vozidla v strede cesty so samopalom v rukách.

Obžalovaný D. Hipp k úniku poškodeného Q. J. uviedol, že tento prudko vytočil volant naplno doľava a
vyrazil okolo neho, pričom musel uskočiť. Poškodený s vozidlom prešiel okolo zadnej časti ich skríženej

Octavie a rútil sa priamo na stojacich obžalovaných X. H. a A. H., ktorí museli tiež uskočiť, lebo ak by
neuskočili, tak ich na ceste zrazí. Ako obžalovaný Igor H. uskočil a vozidlo poškodeného sa dostalo
pred jeho úroveň, tak obžalovaný Igor H. mal už natiahnutú zbraň (uvedené korešponduje s tým, čo bolo
uvedené vyššie ohľadom „obtiahnutia“ tejto zbrane) a spustil dávku na J. Octaviu. Obžalovaný Igor H.
spolu s ním a obžalovaným A. H. stáli po ľavom boku J. Octavie. Obžalovaný Igor H. stál od neho asi tak

2,5 metra a od neho asi 1,5 metra stál obžalovaný Daniel H., takže obžalovaný Igor H. bol medzi nimi v
strede. Vedel určite povedať, že obžalovaný Igor H. spustil dávku zo samopalu, lebo to videl a vedel to
aj z toho dôvodu, že obžalovaný Igor Halás mal samopal vzor AK 47, tzv. kalašnikov.

Svedok K. N. popísal zo svojho pohľadu únik vozidla poškodených z miesta činu. Uviedol, že spoza

vozidla, ktoré bolo skrížené, vyšlo z tmy iné vozidlo smerom k nim, a to vozidlo išlo v ich jazdnom pruhu
smerom na nich (do protismeru, teda poškodený Ladislav J. sa vyhýbal skríženej Octavii obžalovaných
smerom doľava zo svojho pohľadu) tak, že oblúkom sa vrátilo do svojho jazdného pruhu, ale následne
pokračovalo potom do nejakého plota, ktorý tam bol a pri tom plote bol aj ostrihaný živý plot.

Svedok Ján D. uviedol, že začul niečo ako výstrely a v tej chvíli zišlo jedno vozidlo z cesty a skončilo
v jarku. Potom sa pozrel dopredu a videl ako nastupujú do iného auta 3 alebo 4 osoby. To auto bolo
krížom cez cestu. Myslel si, že to bola asi Octavia. Muži, čo nastupovali do auta, mali tmavé oblečenie
a mali aj kukly. Videl aj samopal, ale nebol si istý.

Obžalovaný D. H. uviedol, že poškodenú bielu Fabiu zaparkovali do garáže na chate v S. tak, že ju
zaparkovali predom, aby nebolo vidieť, že jej predná časť je narazená. Keď mali trochu času, tak si len
všimol, že na Fabii je poškodený predný nárazník, pokrčená predná kapota a z motorovej časti pomaly z
priestoru chladiča vytekala chladiaca zmes. Svedok D. C. k tomu uviedol, že nazrel cez škáru do garáže,
ktorá bola pod chatou na Jahodnej a tu videl nejakú bielu Fabiu s narazeným predkom. Mala poškodené

svetlá, nárazník a asi aj kapotu. Do garáže nebolo dobre vidieť a nevidel ani evidenčné čísla.

K podpáleniu ukradnutej Octavie v skutku 1/ obžalovaný D. H. uviedol, že spolu so svedkom D. C. v
civilnom oblečení na H. Octavii išli po okolí nájsť vhodné miesto, kde by ju mohli podpáliť, lebo vedeli, žetáto bola videná a bola aj kradnutá. Našli vhodné miesto pri obci Trhová Hradská v blízkosti smetiska.
Keď našli toto miesto, tak sa vrátili späť na chatu, potom obžalovaný N. A. sadol do kradnutej Octavie a
odišiel za nimi na to miesto. Oni zostali v Halásovej Octavii na hlavnej ceste a obžalovaný N. A. vošiel

s kradnutou Octaviou na smetisko. Potom si domyslel, že obžalovaný N. A. oblial kradnutú Octaviu
benzínom a zapálil ju. Z hlavnej cesty spolu so svedkom C. videli plamene a obžalovaný N. A. dokrivkal
k ich Octavii. Odtiaľ potom išli na chatu. Bielu Fabiu nezapaľovali, lebo ju mal obžalovaný N. A. požičanú
od nejakého jeho známeho (teda obžalovaný Peter A. ju nevlastnil, ako sa aj bránil). Tiež uviedol, že
biela Fabia mala galantské ŠPZ.

K podpáleniu ukradnutej Octavie v skutku 1/ sa vyjadril aj svedok D. C. tak, že nasadol s obžalovaným
D. H. do Octavie kombi a išli cez nejaké dediny asi 10-15 km. Potom sa na ceste otočili a keď sa vracali,
tak zobrali obžalovaného N. A., ktorý bol vtedy na ceste, stál, bolo to mimo nejakej dediny na ceste,
zobrali ho do auta a potom bolo vidieť nejaký oheň v tých miestach, kde ho brali.

Svedok D. C. pri rekognícií opoznal obžalovaného N. A. ako osobu s prezývkou „N.“, o ktorej vypovedal v
prípravnom konaní a ktorý bol s obžalovanými X. H., A. H. a D. H. na chate v Jahodnej pri jeho príchode
na chatu, ako aj ako osobu, ktorý k nemu a k obžalovanému D. H. nasadal do Octavie po tom, čo
pravdepodobne podpálil tú druhú Octaviu (pozn.: na smetisku pri Trhovej Hradskej) tak, ako o tom tiež
vypovedal. Tiež opoznal chatu na Jahodnej a ukázal trasu k nej.

Obžalovaný D. H. tiež potvrdil (nie síce úplne na isto), že po tom, čo opustili chatu na Jahodnej na druhý
deň, tak s obžalovanými X. H. a N. A. išli k nemu domov do Šale spolu so svedkami D. Šuhajdom a W.
H. a odtiaľ išli odviesť obžalovaného N. A. do Trnavy.

Obžalovaný D. H. tiež potvrdil, že pred činom vedeli, že J. majú mať pri sebe od 2,5 do 5 miliónov korún.

Svedok D. C. potvrdil, že obžalovaní X. H. a D. H. mali na skutok 1/ pripravené (každý svoj) samopaly
vzor 58.

Znalecké dokazovanie z odboru doprava cestná tiež potvrdilo ako veľmi pravdepodobnú verziu vo
výpovediach popisovaného rozrážania vozidiel poškodeným Q. J. na mieste činu v Matúškove.

Zo záverov ďalšieho znaleckého dokazovania ohľadom stôp nájdených na mieste činu v Matúškove a v
garáži na chate v Jahodnej, že jeden z čiernych plastových úlomkov (ktoré sa našli v garáži v Jahodnej)

sa vzhľadom na jedinečnosť lomovej plochy individuálne zhodoval s úlomkom nájdeným na mieste činu
v Matúškove a tieto tvorili spoločne celok - podložku pod tabuľku s EČ vozidla.

Obžalovaný X. H. v prípade skutku 2/ uviedol, že to bol obžalovaný O. F., ktorý ho oslovil s tipom, a preto
za ním prišiel do Rabče do jeho domu. Skutočnosť, že obžalovaný Anton F. sa bránil v záverečnej reči

aj tým, že trvalé bydlisko nemal v Rabči, ale v Námestove, nebola až tak nepodstatná, nakoľko v Rabči
trvalé bydlisko nemusel mať evidované a napriek tomu tam mohol bývať a mať tam dom. Obžalovaný
X. H. tiež uviedol, že obžalovaný Anton F. mu všetko vysvetľoval, išli aj okolo domu poškodeného N.
C. v Rabči, ktorý bol naľavo v smere na Námestovo, ukázal mu aj jeho zmenáreň a povedal mu, že
zabezpečí nákres domu (nie je až tak nepodstatné od koho). Nejaké konkrétne informácie mu už vtedy

poskytol, zabezpečil im chatu a poslal za nimi obžalovaného Jozefa I., ktorý im dal kľúče a odišiel a
vtedy boli tam on a obžalovaní D. H., N. A. a N. N.. Tiež uviedol, že obžalovaný O. F. mu dal ten nákres,
vtedy nebol pri tom prítomný nik iný, on sa ho naučil naspamäť a zahodil ho, bol to pôdorys domu.
Tiež mu dal informáciu o tom, že poškodený N. C. má na pozemku psa vo voliére, čo vyplynulo aj z
fotodokumentácie obhliadky miesta činu.

Obžalovaný X. H. tiež uviedol, že obžalovaný A. H. mal dávať pri treťom pokuse pozor v Zuberci
na policajné hliadky, avšak Zuberec je vzdialený 43 km od Rabče, čo súd vyhodnotil ako nepravdivé
tvrdenie.

ObžalovanýX.H.uviedol,ževprípadeskutku2/potom,čoprehľadávaldompoškodenéhoN.C.,takkeď
prehľadával obývačku, tam mal tip, že C. má peniaze pri pracovnom stole, kde pod pracovným stolom
sa nachádzala aktovka z laptopu, ktorú otvoril a zistil, že tam sú tie peniaze (taktiež sa obžalovaný X. H.
vyjadril k výpovedi poškodeného N. C. tak, že uviedol, že vedeli, že peniaze sú v taške od notebooku)a zobral vtedy aj C. pištoľ. Tento tip museli mať od inej osoby, pretože sledovaním poškodeného N. C.
sa nemohli dozvedieť, že peniaze ukrýva v dome práve na tomto mieste.

Obžalovaný X. H. uviedol, že v prípade skutku 2/ ich k domu poškodeného N. C. priviezol obžalovaný
N. A., ktorý čakal v naštartovanom aute.

Obžalovaný X. H. uviedol, že v prípade skutku 2/ obžalovaný O. F. povedal, že u poškodeného N. C.
bude suma XX.XXX.XXX,XX Sk. Nakoniec mu vyplatili z ukradnutej sumy 500.000,00 Sk na stretávke v

Banskej Bystrici, pri ktorej bol aj obžalovaný D. H. a bol tam aj obžalovaný S. I. (vodič, spolujazdec bol
obžalovaný Anton F.). Z toho bolo zrejmé, že obžalovaní X. H. a D. H. vždy následne po čine zaplatili
tiperom za tipy na tzv. zbohatlíkov, a preto nemal súd pochybnosti o tom, že tieto peniaze skutočne boli
odmenou za tip, ktorý im dali obžalovaní S. I. a Anton F..

Obžalovaný X. H. taktiež k obžalovanému S. I. uviedol aj to, že je presvedčený o tom, že nevedel o

ničom. Keby mu aj obžalovaný Anton Ferleťják povedal, aby sa bavili o trestnom čine, on by sa s ním
nebavil, lebo nemal v obžalovaného S. I. dôveru. Dodal, že na ďalších stretnutiach s obžalovaným O. F.
po ich prvom stretnutí bol prítomný už aj obžalovaný D. H., ktorý takéto stretnutia aj popisoval. I. tvrdenie
ohľadom obžalovaného S. I. následne vo svojej výpovedi obžalovaný X. H. ale poprel, keď doslovne
uviedol k obžalovanému S. I.: „Ešte som ho videl v Banskej Bystrici, keď som odovzdával jeho diel.“

Potom zas uviedol, že nevedel prečo bol v Banskej Bystrici pri vyplatení peňazí obžalovanému O. F.
aj obžalovaný S. I..

Obžalovaný A. H. klamal aj pri skutku 2/, nakoľko ho obžalovaní Igor H. a D. H. zobrali na akciu, lebo
potrebovali „spoľahlivého človeka“ po druhom neúspešnom pokuse o prepad poškodeného N. C. (skutok

2/), ktorí neúspech spôsobil obžalovaný N. N.. Zobrali ho napriek tomu, že sa zamotal do káblov maják
v prípade skutku 1/, pričom sám obžalovaný A. H. potvrdil, že s oboma obžalovanými sa dopúšťal pred
skutkami aj inej trestnej činnosti, teda mali voči sebe vzájomnú dôveru. V prípade skutku 2/ bola jeho
úloha byť len vodičom, priamo sa prepadu nemal zúčastniť. Z hľadiska jeho obrany však bolo potrebné
poukázať aj na znalecké zistenia, že v rámci zmobilizovaných obranných mechanizmov jeho osobnosti

môže dôjsť k tendencii skresľovania jeho výpovede v smere vylepšenia sebaobrazu a znižovania, resp.
bagatelizovania jeho podieľania sa na udalostiach a okolnostiach prípadov, z ktorých je obvinený.

Obžalovaný A. H. ku skutku 2/ uviedol, že išiel smerom na Oravu spoločne s obžalovaným N. N., ktorý
vedel o všetkom. Zobral aj obžalovaného K. F. s tým, že oni dvaja vedeli o všetkom, kde majú byť, čo

majú byť, tak ich zaviezol asi 10 km od Rabče. Po vykonaní skutku ich zobral naspäť. U svedka D. C.
boli vtedy aj obžalovaní Igor H., D. H. a N. A., ktorí všetci štyria mali po návrate do Vesteníc na sebe
oblečenie polície.

ObžalovanýA.H.vprípadeskutku2/uviedol,žepredcestounaV.nešielvôbecdodomuD.C.anevedel,

kto bol u C. v dome. Obžalovaný N. N. vedel trasu a cestu kade majú ísť.

Obžalovaný K. F. naopak potvrdil, že obžalovaný A. H. bol pred tretím pokusom u svedka D. C. v dome
rovnako ako ostatní obžalovaní. Vypovedal, že pred cestou na Oravu prišiel obžalovaný A. H. a ten alebo
svedok D. C. mu dal telefón s číslom (resp. posledným volaním), na ktoré má volať. Nasadli spoločne s

obžalovaným N. N. do auta zn. Ford Fiesta, ktoré celú cestu šoféroval obžalovaný A. H.. Po 2 hodinách
jazdy mu obžalovaný A. H. povedal, že tu ho vyloží, bolo to za obcou Oravská Lesná, možno to bola aj
táto obec, a nakázal mu, že pravidelne každých 15 minút má volať na to posledné volané číslo. Volať mal
preto, aby hlásil, či sa niečo nedeje, to znamená, či nejde nejaká policajná hliadka. Tak volal pravidelne
po tých 15 minútach a po nejakom čase, asi po 2 alebo 2,5 hodinách, zastavila pri ňom Fiesta, v ktorej

boli obžalovaní A. H. s N. N., sadol si k nim do auta a išli domov. Po návrate do Vesteníc obžalovaný
A. H. opäť vošiel dovnútra do domu svedka D. C..

Obžalovaný N. N. tiež potvrdil, že u svedka D. C. boli pred cestou na Oravu obžalovaní X. H., D. H., N.
A. a tentokrát aj A. H.. Spred domu potom spolu s obžalovanými A. H. a K. F. nastúpili do Fiesty, ktorú

šoféroval obžalovaný A. H.. J. už prišli niekde k Námestovu, tak obžalovaný A. H. zastavil, obžalovaný K.
F. vystúpil z auta spolu s telefónom s tým, že obžalovaný A. H. mu dal pokyny telefonovať a kontaktovať,
ak by bolo niečo podozrivé. Obžalovaný A. H. ho potom odviezol na začiatok nejakej dediny, kde bola
nejaká autobusová zastávka a tu mu povedal, že má tiež po 10-15 minútach telefonovať. Po návrate snimi obžalovaný Daniel H. išiel do domu svedka Bystríka Šuhajdu, pričom hneď po skutku odovzdali s
obžalovaným K. F. mobily práve obžalovanému A. H..

Obžalovaný Daniel Hatina ku skutku 2/ uviedol, že vedel, že niekto má podiel za tip na tomto skutku.
Obžalovaný X. H. alebo obžalovaný D. H., jeden z nich, povedal, že tip dal obžalovaný O. F., ktorý mal
dostať províziu. Vypovedal tiež, že celková provízia zo skutku bola suma približne 4.000.000,00 Sk,
pričom obžalovaný X. H. tvrdil, že tam bolo 3.500.000,00 Sk.

Obžalovaný D. H. uviedol ku skutku 2/, že cez obžalovaného X. H. sa zoznámil s obžalovaným O. F. a
nejako po skutku 1/ prišiel za ním obžalovaný Igor H., ktorý mu oznámil, že mu obžalovaný O. F. povedal,
že niečo má, resp. mal na mysli lúpežné prepadnutie niekde na V.. Obžalovaný Igor Halás mu k tomu
podrobne opísal, že obžalovaný O. F. má tip na jedného zbohatlíka, ktorý má zmenárne a má doma
väčšiu finančnú hotovosť od 5 do 10 miliónov korún. N. mu aj to, že tieto veci mu povedal obžalovaný O.
F.. Asi 2 týždne pred skutkom s obžalovaným X. H. vycestoval na Oravu, kde sa stretli s obžalovaným

O. F., ktorý na toto stretnutie priviezol svojho kamaráta, ktorý sa volal S. (tohto „S.“ následne obžalovaný
Boris H. opoznal ako obžalovaného S. I.). Na tomto stretnutí bolo vidieť, že obžalovaný Anton F. čerpá
informácie od tohto S. a zo stretnutia vyplynulo, že S. býva blízko v susedstve poškodeného N. C..
Viacmennej rozhovor prebiehal medzi obžalovaným X. H. a O. F. a tým S.. Konkrétne sa hovorilo o tom,
že v čom oni môžu pomôcť. Na tomto stretnutí sa im oznámilo, že by bolo dobré, aby nakreslili plán domu

zvnútra, rozmiestnenie jednotlivých miestností, plán dvora, prístupové cesty, kde má poškodený uložené
peniaze, či v trezore alebo navoľno. Mali zistiť presne, aké má vozidlá, či má zbraň, či v dome bývajú
nejaké osoby, či má psov atď. Čo vedeli, tak to povedali hneď a ostatné mali pozisťovať a dodatočne
im oznámiť. Na prvom stretnutí obidvaja už vedeli, že žije s nejakou priateľkou, ktorá u neho prespáva.
Vedeli, že má nové BMW X5 a VW Passat (čo korešpondovalo s inými vykonanými dôkazmi - viď

obhliadka miesta činu u poškodeného N. C.). Vedeli, že je ozbrojený, že peniaze nemá v trezore, že ich
má vždy so sebou v čiernej taške od laptopu. Asi tak za 3 dni sa zase stretli len niekde pri ceste, kde im
dodatočne priniesli nakreslený plán domu a vedeli aj to, že má pokazenú vstupnú bránu, teda poškodený
N. C. mal zasúvaciu vchodovú bránu pre vstup vozidla a keď prišiel s autom pred dom, tak diaľkovým
ovládaním musel túto bránu otvoriť. Medzičasom oslovili a oznámili skutočnosť, že sa pripravuje ďalšia

lúpež aj ostatných, teda svedka D.a C. a obžalovaného N. A.. Najprv nechceli do toho spočiatku brať
obžalovaného A. H. z toho dôvodu, že „zlyhal“, keď sa zamotal do káblov pri prepadnutí poškodeného Q.
J.. Keď bol prvý plán dotiahnutý s tým, že poškodeného N. C. prepadnú pri bráne, tak svedok D. C. si so
sebou zavolal obžalovaného N. N., ktorý mal za úlohu sledovať policajné hliadky smerom od N. hranice
(t.j. za obcou Rabča) a obžalovaný N. A. mal naopak odsledovať prístupovú cestu od Námestova. On,

obžalovaný X. H. a svedok D. C. mali vykonať samotný prepad a čakali v striebornej V., ktorú riadil
obžalovaný X. H.. Ten S. mal za úlohu odsledovať poškodeného N. C.a tesne pred prepadom, pričom
cez telefón im hlásil, že poškodený N. C. odchádza zo svojej zmenárne v Námestove na autobusovej
stanici oproti policajnej stanici (teda obžalovaný S. I. musel vedieť, ako ho chceli prepadnúť, pričom je
potrebné uviesť, že tento prezentovaný plán korešponduje s tým, aké úlohy mali pri skutku 1/ svedkovia

D. C. a W. H., resp. z obžalovaných X. H., D. H. a N. A. a svedka D. C. už „nezostal“ nik, ktorý by mal
za úlohu odsledovať poškodeného N. C. pred samotným prepadom). A., že keď išli prvýkrát prepadnúť
poškodeného Petra C., tak obžalovaný O. F. im zabezpečil chatu, z ktorej vyrážali. Na chate sa stretli on,
obžalovaní X. H., N. A. a N. N. a svedok D. C. a prišli za nimi S. s obžalovaným O. F.. Pred príchodom
posledných dvoch menovaných znovu rozoberali celý plán akcie, kde sa zhodli na tom, že tento plán

nie je dobrý, lebo mal veľmi veľa chýb a bolo potrebné akciu preplánovať. Zrušila sa celá akcia s tým,
že sa to musí znovu naplánovať a odišli do H. Vesteníc k svedkovi D. C.. Dodal, že vedeli presne podľa
náčrtku rozlohu miestností domu poškodeného Petra C. (čo nie je nesúladné s tvrdením obžalovaného
X. H., že plánik videl len on a potom ho zničil, nakoľko z plániku zistiteľné údaje mohol odprezentovať
ostatným obžalovaným) a vedeli aj to, že je ozbrojený, preto padol návrh použiť zásahovú výbušku,

pretože nevedeli, kde má zbraň. Následne by dvaja vyrazili vchodové dvere a kým by sa poškodený N.
Vorčák spamätal, by už bol spacifikovaný. S týmto druhým plánom išli za svedkom D.om C. do Vesteníc,
kde prišiel aj obžalovaný N. A.. Týchto dvoch s plánom oboznámili a obaja s ním súhlasili. Obžalovaný
X. H. následne vyrobil baranidlo a zásahovú výbušku zohnal obžalovaný N. A.. Na tomto druhom raze sa
zúčastnili on, obžalovaní X. H., N. A., svedok Bystrík C. a dvaja sledovači - obžalovaný N. N. a druhého

pomenevtedynepoznal,aleprezývajúhoA.,boltoC.kamarát(obžalovanýD.H.následnevprípravnom
konaní označil aj dom, v ktorom býval obžalovaný K. F., prezývaný „A.“ - viď č.l. XXXX-XXXX). Dodal,
že to baranidlo si bol obžalovaný X. H. a svedok Bystrík C. vyskúšať na jednej zhorenej chate v Horných
Vesteniciach, boli sa zosúladiť. Tento druhýkrát o termíne a spôsobe prepadu Jozef a ani obžalovanýO. F. nevedeli (obžalovaný D. H. k tomu uviedol: „O termíne útoku neinformovali I. a F. preto, lebo H. bol
dosť upodozrievavý a bál sa, že ich zradili, nakoľko pri prvom pokuse tam tá policajná hliadka nemusela
byť náhodná.“). J. znovu sa im nepodarilo vykonať prepad, tak obžalovaný X. H. povedal, že na doprovod

bude treba zabezpečiť spoľahlivého človeka, a preto sa rozhodol osloviť obžalovaného A. H., ktorého
oboznámil s celým plánom a podrobnosťami a ktorý s tým súhlasil. Po druhom raze znovu všetky veci
zostali u svedka D. C., a keď sa už dohodli presne na dátume, tak sa stretli u C. v Horných Vesteniciach
- boli tam on, obžalovaní X. H., A. H., N. A., N. N., ten A. a svedok D. C.. O tomto treťom raze taktiež
neinformovali S. ani obžalovaného O. Ferleťjáka, pričom stále vedeli, že takáto vec sa pripravuje, ale

nechceli im oznámiť termín a ani spôsob prevedenia.

V.D.H.tiežuviedol,žeobžalovaníN.N.spolusA.išlinaC.Fiesteamalisledovaťpríjazdovécesty,jeden
v smere od Námestova a druhý od Poľskej hranice. Oni v ten deň odchádzali samostatne. Ostatným ako
doprovodné vozidlo robil obžalovaný A. H. na nejakom štvorkovom Golfe (obžalovaný A. H. vypovedal,
že bol na Passate), ktorý mal požičaný od nejakého kamaráta a s ním sa stretávali na výjazdoch

vedľajších a hlavných ciest, nakoľko on, obžalovaní X. H. a N. A. a svedok D. C. išli po vedľajších cestách
na N.. Išlo o prvý rozpor v jeho výpovedi oproti inými vykonaným dôkazom, pričom uvedené nepovažoval
súd za zásadné na to, aby spochybnil celú výpoveď obžalovaného D. H.. Svedok D. C. k tomu totiž
uviedol, že obžalovaní K. F. a N. N. išli pri treťom pokuse v prípade skutku 2/ v aute s obžalovaným A. H..

Obžalovaný D. H. potvrdil, že keď už boli v obci W. pri dome poškodeného N. C., tak obžalovaný N. A.
na Pajere z hlavnej cesty zacúval medzi C. dom a penzión (viď obhliadka miesta činu u poškodeného
N. C.), ktorý je v jeho susedstve, kde zostal stáť pri zníženom plote. Potvrdil, že mali samopaly vzor 58,
a to obžalovaní X. H. a N. A. a aj svedok Bystrík Šuhajda, pričom on mal pri sebe samopal vzor C. s
namontovaným tlmičom.

Obžalovaný D. H. potvrdil, že baranidlo použili spoločne obžalovaný X. H. so svedkom D. C. (je potrebné
uviesť baranidlo bolo vizuálne vyrobené tak, aby ho mohli použiť dve osoby), pričom do vchodových
dverí vybili len dieru, on zas použil kameň a zásahovú výbušku, ktoré hodil do spálne poškodeného N.
C.. Popísal aj to, ako spolu so svedkom D. C. fyzicky napádali poškodeného N. C., ktorý im nechcel

povedať, kde má trezor a peniaze. Potvrdil, že fyzických útokov na poškodeného sa obžalovaný X. H.
vôbec nezúčastnil.

Jeho tvrdenia potvrdil poškodený N. C., keď uviedol, že im hodili do okna spálne najprv kameň a potom
nejakú trieskajúcu rozbušku, následne utekal pre zbraň, ale spacifikovali ho skôr, ako k nej dobehol.

V dome videl 3 mužov a pár dní po prepade v kotolni našiel projektil, pričom nebol jeho a v kotolni on
nikdy nestrieľal.

Obžalovaný D. H. potvrdil, že v kotolni vystrelil zo svojho škorpiónu, aby zvýšil tlak na poškodeného N.
C., aby im povedal, kde má trezor a peniaze.

N. N. C. k tomu uviedol, že priložili mu k hlave zbraň a tak sa mu zdá, že počul aj výstrel.

Obžalovaný D. H. dodal, že pred odchodom z pivnice zo zeme zodvihol vystrelenú nábojnicu zo svojho
škorpiónu, ktorú si dal do vrecka a túto potom v lese na ceste späť vyhodil.

Znalecké dokazovanie ustálilo, že nájdený projektil v kotolni domu poškodeného N. C. mohol byť
vystrelený aj zo samopalu vzor 61 (škorpión).

Svedkovia O. W. a I. W. zhodne potvrdili výpoveď poškodeného N. C. v tom smere, ako k nim v noci po

prepade prišiel poškodený N. C., čo mal oblečené, kde bol zranený a pod. To, ako vyzeral po prepade
poškodený N. C., potvrdil aj svedok K. Z. s tým, že poškodená Q. C. mu vtedy hovorila, že jej z kabelky
odcudzilipeniaze,maloísťosumuccaXXX.XXX,XXSk.KtomuobžalovanýD.H.uviedol,žeobžalovaný
X. H. držal v ruke nejakú dámsku kabelku, ale čo v nej bolo, v tom čase nevedel, ale jej obsah sa potom
vyložil až u svedka D. C., keď sa vrátili. T. vtedy prvýkrát videl aj C. pištoľ.

Svedkyňa O. W. tiež popísala, že sa v tú noc aj zobudila a videla na dome poškodeného N. C. zasvietené
pohybové senzory a v tomto smere jej výpoveď potvrdil aj obžalovaný D. H., ktorý vypovedal o tom, ako
sa tieto senzory zasvietili, keď vstúpili na pozemok poškodeného N. C.a.Poškodený N. Vorčák potvrdil, že mu zobrali okolo 5 miliónov korún, ale boli tam aj iné meny peňazí.
Peniaze mal v puzdre od notebooku, ktoré mal v hale pri pracovnom stolíku, tam kde aj zbraň. Celú

svoju valutovú knihu odovzdal na polícii a z tej knihy vyplýva suma, ktorá mu bola odcudzená, resp.
zostatky k tomu dňu. Bolo tam spolu do 5 miliónov v rôznych menách (slovenské koruny, české koruny,
doláre, švajčiarske franky, poľské zloté), čo vyplynulo aj zo záznamu k prepočtu podľa kurzového lístka
NBS (č.l. 1751). To potvrdil aj obžalovaný D. H., keď uviedol, že po tom, čo prišli do domu svedka D.
C., tak na stole videl rôzne meny, napr. české koruny, libry, doláre, eurá, švajčiarske franky, poľské zloté

a nejaké slovenské koruny. Taktiež uviedol, že pri rozdeľovaní peňazí bol prítomný on, obžalovaný X.
H., ktorý ich rozdeľoval, ďalej obžalovaní N. A. a A. H. a svedok D. C.. Poľa jeho odhadu tam bolo v
prepočte so všetkými menami asi tak do 5.000.000,00 Sk. Suma 500.000,00 Sk sa odložila pre tiperov,
teda pre obžalovaných O. F. a S..

Obžalovaný D. H. potvrdil, že po nejakom čase mu obžalovaný X. H. oznámil, že mu telefonoval

obžalovaný O. F. spolu s S. a dotazovali sa, aká suma bola odcudzená. On pri tomto rozhovore nebol,
len ho obžalovaný X. H. oslovil, či nepôjde s ním odovzdať obžalovanému O. F. a tomu S. peniaze. V.
X. H. sa s nimi dohodol, že k odovzdávke príde v D. D. na parkovisku. Peniaze pre nich už z Vesteníc
zobral obžalovaný X. H.. K odovzdávke peňazí v Banskej Bystrici prišlo maximálne na druhý alebo tretí
deň po lúpeži. Na odovzdávku prišli iba oni dvaja a my dvaja. Oni prišli buď na S. Audi A4 alebo na F.

N. modrej farby. Na stretnutí si obžalovaný X. H. presadol do ich auta a po chvíli sa vrátil späť a rozišli
sa každý svojou cestou. X. o druhý rozpor v jeho výpovedi oproti inými vykonaným dôkazom, pričom
uvedené nepovažoval súd za zásadné na to, aby spochybnil celú výpoveď obžalovaného D. H.. V. X.
Halás totiž vypovedal, že do auta k obžalovaným S. I. a O. F. si presadli obaja.

Obžalovaný D. H. doplnil k obžalovaným S. I. a O. F., že na skutku 2/ sa podieľali tak, že v prvom
rade dodávali informácie ohľadom poškodeného N. C., jeho zvyklostiach, mieste trvalého bydliska, kedy
chodí domov a pod. Obžalovaný S. I. mal byť na prvom pokuse o prepad ako pozorovateľ. Vôbec
nijakýmspôsobomsanemalipodieľaťaninebolizaradenídoplánu,abysazúčastnililúpežnéhoprepadu.
Na záver im bolo vyplatených 500.000,00 Sk, ktoré im odovzdal obžalovaný Igor Halás. O tom, že

poškodený N. C. má poškodenú vstupnú bránu, vedeli práve od nich dvoch.

Obžalovaný D. H. dodal, že o chate pri V. priehrade vedeli on a obžalovaní Igor Halás, N. A., S. I., O.
F. a N. N. a svedok D. C..

Obžalovaný D. H. uviedol, že počas plánovania i samotného skutku vedeli obžalovaní A. H., S. I., O. F.,
K. F. i N. N. o tom, že skutok 2/ bude vykonaný so zbraňami, resp. boli s tým uzrozumení. Obžalovaní S.
I. a O. F. prišli na chatu a videli, že tieto veci sú porozkladané v tejto chate, videli ich oblečenie aj zbrane
(teda museli vedieť aj to, že skutok bude vykonaný ľsťou). To isté videli u svedka D. C. aj obžalovaní A.
H., K. F. a N. N.. Keďže obžalovaní S. I. a O. F. tvrdili, že poškodený N. C. má doma aj trezor, museli byť

uzrozumení aj s tým, že dôjde pri plánovanom prepade aj k vniknutiu do domu poškodeného (vlámaním).

Obžalovaný D. H. opoznal chatu pri Oravskej priehrade, rovnako tak obžalovaný N. N. a nie úplne na
isto aj svedok D. C. (č.l. 499-501, 2178-2193 a 2219-2230).

Obžalovaný D. H. pri rekogníciách opoznal osobu S. ako obžalovaného S. I. a osobu s prezývkou A.
ako obžalovaného K. F.. Zároveň spoznal vo fotoalbume aj obžalovaného O. F..

Poškodený N. C. v zhode s obžalovanými X. H. a D. H. popisovali použitie a následky po použití
zásahovej výbušky vhodnej cez okno do spálne domu poškodeného, s tým, že jej obsahom sú akustické

náložky, ktoré obsahujú ako účinnú náplň malé množstvo efektovej pyrotechnickej zlože a sú schopné
spôsobiť len malé zranenie osoby alebo malé poškodenie veci alebo objektu v tesnej blízkosti s osobu,
vecou alebo objektom, a to najmä ich tepelným účinkom, čo vyplynulo z výsledkov obhliadky miesta
činu, ako aj inými znaleckými zisteniami (č.l. 2013-2020).

Zranenia poškodeného N. C. boli znalcom vyhodnotené ako súladné s tým, ako vypovedal a aj ako
vypovedali obžalovaní X. H. a D. H. ohľadom toho, ako bol bitý obžalovaným D. H. a svedkom D. C..Poškodená Q. C. zhodne popisovala priebeh skutku z vlastného pohľadu zhodne ako obžalovaní X. H.
a Boris H. a čiastočne aj ako svedok D. C..

N. baranidla, ktoré vyrobil obžalovaný X. H., na rozrazenie vchodových dverí do domu poškodeného N.
C. znalecké skúmanie vyhodnotilo ako pravdepodobné, keď baranidlo malo tiež rovnakú náterovú farbu,
akú mali oderky na poškodených dverách.

ObžalovanýN.A.sabránilpodľanázorusúdu„naivnýmspôsobom“,keďsvojuobranupostavilvpodstate

na tom, že nie je „N.“ a F. kúpil až po skutku. Je potrebné uviesť, že niektorí spoluobžalovaní ho priamo
opoznali, niektorí aj dlhé roky, či už na hlavnom pojednávaní alebo v prípravnom konaní pri rekogníciách
(obžalovaní X. H., A. H., Boris H., O. F., N. N. a svedkovia D. C. a W. H., ktorý ho priamo opoznal aj na
hlavnom pojednávaní), a to bez akýchkoľvek pochybností (nik z nich nijakým spôsobom ani len malým
náznakom nedal najavo, že obžalovaný Peter A. nie je osobou, ktorý sa podieľala na páchaní skutkov
1/ a 2/) a súd preto tejto jeho obrane neuveril. Ak by aj všetci krivo vypovedali a krivo ho usvedčovali,

otázkou je, čo by tým tieto osoby získali? Ak obžalovaný tvrdí, že ich spracovali orgány činné v trestnom
konaní a majú dohodu, mohli by spracovať všetkých proti nemu, keď záujmy týchto osôb (obžalovaných
a svedkov) sú rozdielne? Obžalovaného N. A. viacerí označili ako osobu, ktorá kríva, ktorá sa zdržiavala
v Galante či Trnave, kam ho niektorí aj viezli (čo nekorešpondovalo s tvrdením obžalovaného N. A.,
že spoluobžalovaní ani nevedeli, kde v čase skutkov býval, ktoré jeho tvrdenie ale konkrétne vylúčil

obžalovaný Igor H., ktorý uviedol, že N. stretával pri na páchaní trestnej činnosti a potom bol u neho na
Družbe na ubytovni asi 2 až 3-krát, pričom aj obžalovaný Boris H. a svedkovia D. C. a W. H. potvrdili,
že ho viezli po skutku 1/ do T.). Výsledky znaleckého dokazovania u obžalovaného N. A. ustálili, že k
jeho základným osobnostným charakteristikám patrí okrem iného aj nadmerná chtivosť, dramatizácia,
snenie, fantázia, dobrodružnosť, kooperatívna podnikavosť, túžba po uznaní, ambície, ktoré dominantne

determinujú jeho správanie, čo sa nepochybne odzrkadlilo v jeho účasti na stíhaných skutkoch, čo mohlo
súvisieť s jeho motiváciou na spáchaní predmetnej trestnej činnosti.

V prípade obžalovaného N. A. súd nemohol vzhľadom k jeho ďalšej obrane (tá naopak nebola nijako
spochybnená) a výsledkom vykonaného dokazovania dospieť k záveru, že by sa v prípade skutku 1/

tento obžalovaný dopustil aj toho, čo mu kládla za vinu obžaloba, a to: „...N. A. nestotožneným osobným
motorovým vozidlom zn. C. Fabia bielej farby, na ktorom boli tabuľky s EČ: T zozadu zablokoval...“
s dôvetkom týkajúcim sa prísnejšej právnej kvalifikácie jeho konania: „...a obv. N. Dobrovodský tak
konal napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/130/99 zo dňa 16.10.2001
v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/238/01 zo dňa 15.01.2002 odsúdený

za trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249a ods. 1, ods. 4
Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006 a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere
2 (dva) roky so zaradením do I. NVS“. Toto „čiastkové konanie“ obžaloba právne kvalifikovala ako
prečin neoprávneného vyrobenia a používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1,
ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. c/ Tr. zák., ale vykonané

dokazovanie (výpovede svedkov: Peter Šipkovský, W. C., N. Q. a X.. A. J., znalecký posudok KEÚ PZ
Bratislava pod ČES: PPZ-6217-2/KEU-BA-EXP-2008 - odvetvie metalografia z č.l. 1326-1330, znalecký
posudok KEÚ PZ Bratislava pod ČES: PPZ-6217-2/KEU-BA-EXP-2008 - odvetvie mechanoskopia z č.l.
1332-1343, znalecký posudok KEÚ PZ Bratislava pod ČES: PPZ-6217-2/KEU-BA-EXP-2008 - odvetvie
kriminalistická chémia z č.l. 1344-1355, zápisnica o vydaní veci zo dňa 18.07.2008 z č.l. 1624-1629, blok

na pokutu nezaplatenú na mieste a poštový peňažný poukaz z č.l. 1630 a v tejto súvislosti aj zápisnica
o zadržaní obžalovaného Petra A. z č.l. 385, oboznámená kópia spisového materiálu vedeného pod
ČVS: ORP-704/5-OSV-TT-2008 z č.l. 1690-1705, evidenčná karta vozidla C. F. s EČV: P z č.l. 1331 a
údaje k motorovému vozidlu s EČV: TT086DJ z č.l. 3589-3590, 3815-3817 a 4048-4050) preukázalo,
že osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia s EČ: CA422AS bielej farby, patriace X.. A. J., malo byť

odcudzené dňa 21.02.2008, pričom ako posledný vlastník osobného motorového vozidla zn. Škoda
Fabia s EČ: TT086DJ bielej farby, bola uvedená od 26.03.2008 W. C. a predchádzajúci vlastník bola
od 30.06.2003 do 26.03.2008 podľa policajných záznamov spol. HEINEKEN Slovensko, a.s. Pritom
skutok 1/ sa stal už dňa 07.01.2018, kedy vozidlo ešte nebolo odcudzené a nemohlo teda mať EČ:
TT086DJ,pričomjepotrebnéuviesť,žeanizvýpovedíniektorýchspoluobžalovanýchjasnenevyplynulo,

evidenčné čísla ktorého okresu mala biela Škoda Fabia, ktorú pri skutku 1/ viedol obžalovaný N. A. (napr.
svedokW.H.uvádzalTT...,obžalovanýD.H.zasGA...,alebositoužnepamätali).Časťhorespomínanej
skutkovej vety obžaloby a jej právna kvalifikácia preto z tohto dôvodu neboli ustálené, pričom taktiež
právna kvalifikácia vyžaduje úmysel páchateľa, ktorý musí zahrnúť zámer vrátiť vozidlo po prechodnompoužívaní osobe, ktorej bolo odňaté, alebo jej umožniť, aby obnovila svoje dispozičné právo nad ním,
čo rovnako z vykonaného dokazovania nevyplynulo.

Tiež je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný N. A. sa vyjadril na hlavnom pojednávaní k výpovedi svedka
W. H. tak, že čo sa týka streľby (v K.), tak svedok to počul v telefóne, ale stál nejakých 10-15 metrov
odtiaľ, preto streľbu musel počuť nie v telefóne. Toto jeho vyjadrenie súd vyhodnotil ako priznanie sa k
tomu, že bol na mieste činu v prípade skutku 1/.

Obžalovaný A. H. uviedol, že obžalovaný Peter Dobrovodský mal prezývky „N.“ a „N.“, s tým, že je to
stále to isté meno.

Napokon obrana obžalovaných S. I. a O. F. bola navzájom sa vylučujúca, keď obaja „ukazovali prstom
jeden na druhého“. N. jeden z nich s určitosťou klamal, pričom ďalšie vo veci vykonané dokazovanie
preukázalo,žeklamaliobaja,nakoľkoichúčasťnaplánovaní,prípraváchačiastočneipriebehuskutku2/

boladostatočnýmspôsobomabeznajmenšíchpochybnostípreukázanátak,akojetozrejmézskutkovej
vety tohto rozsudku.

Obžalovaný S. I. postavil svoju obranu na tom, že iniciátorstvo pri skutku 2/ a následnú pomoc pri
jeho prípravách „zvaľoval“ na obžalovaného O. F.. Výpoveď obžalovaného D. H. pritom jednoznačne

usvedčovala obžalovaného S. I. z konania, ktoré mu kládla za vinu obžaloba. Tento v minulosti spoločne
podnikal s poškodeným N. C., s ktorým sa preukázateľne nerozišiel v dobrom. Uviedol, že vlastní osobné
motorové vozidlo zn. Audi, ktoré bolo asi aj na chate. Bolo teda preukázané, že obžalovaný S. I. veľmi
dobre poznal poškodeného N. C., okrem iného bývali v tej istej obci (W.). Jeho vina je preukázateľne
daná aj tým, že spoločne s obžalovaným O. F. boli na stretnutí, na ktorom im obžalovaný X. H. odovzdal

peniaze za „tip“. Otázkou je, prečo by im inak peniaze odovzdával, aký iný dôvod by na to mal, ako
bol ten, ktorý uvádzal, ešte k tomu v Banskej Bystrici, mimo bydliska každého zúčastneného, ak by to
skutočne nebolo tak, ako tvrdil, resp. tvrdili obžalovaní X. H. a D. H., naviac keď odovzdanie obálky s
peniazmi na tomto stretnutí potvrdil i obžalovaný O. F. (i keď priebeh popísal inak)?

Skutočnosti uvádzané obžalovaným D. H. ohľadom toho, kto im prišiel otvoriť chatu pri Oravskej
priehrade, v časti podporili aj obžalovaný N. N. („I. prišiel na chatu na O. kombi.“, pričom z vykonanej
domovej prehliadky u obžalovaného S. I. bolo zistiteľné, že pri rodinnom dome, kde sa prehliadka
vykonávala, bolo fotograficky zdokumentované osobné motorové vozidlo zn. Audi A4 kombi tmavej farby
s EČ: ZA989BO) a taktiež svedok D. C. („...išli sme do Námestova. Tam sme pri voľajakej priehrade

čakali, blízko boli chaty, potom sme išli na chatu, tam prišiel Passat alebo Octavia, z neho vystúpil jeden
chlap, to bol I., zistil som to po čase. Ten odomkol chatu a išli sme dovnútra do chaty. Išli sme tam ja,
H., H., A. a I. a ešte tam bol v aute, ktoré prišlo, F..“).

Obžalovaný O. F. postavil obranu na tom, že o ničom nevedel (rovnako sa bránil aj v inej trestnej veci,

napokon však vyhlásil, že je vinný - viď nižšie v časti odôvodnenia tohto rozsudku ohľadom výroku
o treste). Svoju obranu dokonca sám spochybnil tým, že tvrdil, že obžalovaný X. H. nemal pri prvom
stretnutísobžalovanýmS.I.vňomdôveru,apretobolpriichprvomrozhovore,pretožetotakobžalovaný
X. H. chcel, čiže musel vedieť a počuť, o čom sa títo rozprávali. Nelogická bola taktiež jeho obrana
spočívajúca v tom, že išiel na stretnutie s niekým, kto sa mu vyhrážal, bez toho, aby zavolal políciu,

bez toho, aby sa chránil iným spôsobom, a zároveň že na toto stretnutie išiel relatívne ďaleko od miesta
svojhobydliska.Tiežjehotvrdenie,žežiadnepeniazečiziskzakcienepotreboval,nakoľkopredskutkom
2/ predal pozemky a získal za ne milióny, je rozporuplné v kontexte k jeho odsúdeniu pre inú trestnú
činnosť, z ktorej mal (alebo mal mať) majetkový profit a ktorý skutok spáchal až po skutku 2/. Tiež jeho
potvrdenie o trvalom pobyte, podľa ktorého mal toto v Námestove a nie Rabča (v kontexte s výpoveďou

obžalovaného X. H., ktorý vypovedal, že bol v dome obžalovaného O.a F. v obci Rabča), nevyvracia
tvrdenie, že obžalovaný Anton F. nemohol mať aj rodinný dom v obci Rabča, keďže z tejto obce aj
pochádza.

Obžalovaný Anton F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný S. I. bol iniciátorom „vybavenia

peňazí“ od poškodeného N. C.. Vedel o tom, že mali spolu kedysi nejakú spoločnú firmu, potom sa
rozhádaliapoškodenýN.C.muztejfirmydlžilnejaképeniaze.PretozavolalobžalovanémuX.H.astretli
sa spolu s ním s obžalovaným S. I. v kaviarni Retro, kde ich zoznámil. Potom za ním prišli obžalovaní
X. H. a D. H. a ešte nejakí dvaja muži, ktorých nepoznal. Povedali mu, že sú dohodnutí s obžalovanýmS. I., že idú za ním. Obžalovaný S. I. potom prišiel k nemu domov, kde sa stretli, sadli do auta a išli preč.
Vtedy ich videl druhýkrát. Po čase mu volal obžalovaný S. I., že volal s obžalovaným X. H., že potrebujú
nejakú chatu. Obžalovaný X. H. volal ohľadom chaty aj jemu. Tak im tú chatu vybavil. Povedali mu, že

to chcú na nejakú zábavu, že chcú nejakú oslavu. Zase sa stretli v tom Retre. Tam popíjal trošku, tak
povedal obžalovanému S. I., že idú na tú chatu, že im ju ide odovzdať. To už bol podvečer. Prišli na tú
chatu, dali im kľúče a išli preč. Obžalovaní X. H., D. H. a tí dvaja tam zostali. Jeden bol vyšší chudý, bol
to svedok D. C., a druhý kríval, to bol obžalovaný N. A.. Títo štyria zostali na chate a jeho odviezol preč
obžalovaný S. I.. Tí štyria mali so sebou aj nejaké tašky, ale nevedel, čo v nich bolo. U obžalovaného X.

H. videl asi aj zbraň, ale vedel, že ju má na zbrojný preukaz (avšak obžalovaný X. H. v danom čase a
ani potom nemal zbrojný preukaz). Po skutku, asi jeden - dva dni, mu volalo neznáme číslo, kde spoznal
na druhej strane hlas obžalovaného X. H., ktorý mu povedal, že sa musia stretnúť niekde pri D. D. a že
vo vlastnom záujme, že má rodinu a také nejaké narážačky (otázkou je, prečo by sa mu vyhrážal, keď
mu chcel dať peniaze za tip?). Stretli sa s obžalovaným S. I., ktorý mu povedal, že mu volal obžalovaný
X. H., že sa majú stretnúť niekde v tej Banskej Bystrici (otázkou je, prečo by volali obom, ak by v tom

nemali prsty? Obžalovaný D. H. k tomu povedal: „Po nejakom čase mi H. oznámil, že mu volal F. spolu s
S. a títo sa dotazovali, aká suma bola odcudzená, lebo v správach sa dopočuli, že C. bol prepadnutý. Ja
som pri tomto rozhovore nebol, len ma H. oslovil, či nepôjdem s ním odovzdať F. a tomu S. peniaze.“).
Následne uviedol, že k nim v Banskej Bystrici do auta dozadu nastúpili obžalovaní X. H. a D. H. a niekto
z nich dal obálku medzi neho a obžalovaného S. I.. On na to povedal obžalovanému S. I., nech si to

vezme. Obžalovaný S. I. tú obálku otvoril, boli tam peniaze v rôznych menách. Tak zhruba to prepočítal,
povedal,žejetamzhruba400.000,00Skažetobudevedieťpresnejšie,keďtodádozmenárnezameniť.
To bolo všetko a všetci sa rozišli a išli preč. V neprospech tejto obrany obžalovaného O. F. (a taktiež
aj obžalovaného S. I.) sú odpovede na logické otázky, prečo by sa mu obžalovaný X. H. vyhrážal do
telefónu, keď mu chcel dať peniaze za tip, ktoré im v aute aj odovzdal, a prečo by volali jemu a aj S. I.,

ak by v tom „nemali prsty“ spoločne a neboli tipermi v prípade skutku 2/?

I keď obžalovaní S. I. a O. Ferleťják popreli, že by vôbec nakreslili či zabezpečili plán domu poškodeného
N. C., je potrebné uviesť, že obaja buď bývali alebo pochádzali z obce W., kde býval aj poškodený N.
C., a obžalovaný Jozef I. s poškodeným podnikal aj v čase, keď už predmetom jeho podnikania bola

zmenáreň. Uvedené skutočnosti v spojení s inými vykonanými dôkazmi a tvrdeniami obžalovaných X.
H. (ktorého výpoveď v niektorých smeroch bola, ako bolo uvedené vyššie, rozporuplná) a najmä D. H.
o ich „zapojení“ na skutku 2/ boli logickejšie ako obrana oboch obžalovaných.

Pokiaľ ide o závery znaleckých posudkov, ktoré vo veci vypracovala PhDr. E. H. a ktorých sa na hlavnom

pojednávaní pridržiavala, tieto v zásade neboli až tak potrebné pre rozhodnutie súdu o merite veci
(vzhľadom k tomu, že v prípade obžalovaného X. H. bol vypracovaný nový aktuálny znalecký posudok z
odboru psychológie a v prípade ostatných obžalovaných - A. H., D. H. a N. A. stratilo znalecké skúmanie
tak povediac svoj podklad, pretože až neskôr bolo v prípravnom konaní ustálené, že neexistovala
spoločná dohoda všetkých obžalovaných na streľbe v K., čo bolo jediným dôvodom na toto znalecké

skúmanie v prípade týchto obžalovaných), avšak podľa názoru súdu bolo možné prihliadať a brať do
úvahy znalecké závery tejto znalkyne, ktorá bola medzičasom vyčiarknutá zo zoznamu znalcov (nebolo
ale možné brať do úvahy už jej odpovede na otázky položené na hlavnom pojednávaní), pričom súd
poukazuje na právne závery uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 21.11.2007 sp. zn. 25
Cdo 2719/2005, že znalec, jenž před soudem v podstatě pouze „stvrzuje“ podaný písemný posudek, činí

tak jako znalec, a to i v době, kdy již znaleckou činnost nevykonává nebo není oprávněn ji vykonávat
a jestliže je tato osoba vyslechnuta soudem jako znalec k obsahu podaného znaleckého posudku, je i
taková výpověď znaleckým důkazem. Preto súd aj nepovažoval za potrebné nové znalecké skúmanie
z odboru psychológie v prípade obžalovaných A. H., D. H. a N. A..

Obrana obžalovaného A. H. spočívala aj k námietkach, ktoré smerovali voči jeho vydaniu na trestné
stíhanie z Grécka do I. republiky. V tomto smere súd z hľadiska oboznámených listinných dôkazov (išlo
o písomnosti ohľadom rozhodnutia gréckych justičných orgánov z č.l. 2657-2692 a podstatné obsahy
spisov OS Trnava sp. zn. Tp 407/2008 a sp. zn. Tp 411/2009) ustálil, že k porušeniu procesných
predpisov a zákonných noriem nedošlo a vydanie obžalovaného do Slovenskej republiky bolo vo vzťahu

k predmetnej trestnej veci zákonné. Na obžalovaného A.a Hatinu boli vydané spolu 3 európske zatýkacie
rozkazy (aj pre oba stíhané skutky v predmetnej trestnej veci, pričom znenie skutkov a ich právna
kvalifikácia, ktorá bola daná v čase vydania týchto európskych zatýkacích rozkazov zodpovedali do tej
doby zisteným skutočnostiam), a to Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 33Tp/303/2008 a Okresnýmsúdom Trnava pod sp. zn. Tp 407/2008 a Tp 411/2009, pričom z ich obsahu bolo zrejmé, že štátny
prokurátor Odvolacieho súdu v Thessaloniki nariadil vykonanie všetkých týchto európskych zatýkacích
rozkazov, na základe čoho bol obžalovaný Daniel Hatina vydaný na trestné stíhanie do Slovenskej

republiky.

Súd sa tiež stotožnil s vyjadreniami viacerých obžalovaných, že svedok D. C., ktorému bolo dočasne
odložené vznesenie obvinenia, sa zúčastnil na oboch skutkoch „vo väčšej miere“, ako si bol sám ochotný
v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní či v prípravnom konaní priznať (pretože väčšinu

obžalovaných hostil ako priateľov, bol aktívny čo do príprav na páchanie skutkov, mal vlastné zbrane,
základňa v prípade skutku 2/, resp. druhého a tretieho pokusu bola priamo u neho v dome, kde sa
potom delili peniaze, obžalovaní si u neho nechávali svoje veci, aj zbrane a oblečenie, a pod.), čo
však nemá zásadný dopad na predmetnú trestnú vec a ani na dôveryhodnosť jeho výpovede, ktorú
podporili aj iné vykonané dôkazy. Zároveň aj dokazovanie ohľadom jeho osoby a jeho konkrétnej účasti
na oboch skutkoch bude predmetom iného trestného konania, keďže mu bolo len dočasne odložené

vznesenie obvinenia a jeho účasť na oboch skutkoch bola evidentná. Svedok W. H. taktiež vypovedal
ohľadom svedka D. C. nasledovne: „...vo vozidle sa ma spýtal, že či mám pri sebe telefón, na čo som
mu odpovedal, že áno a preto sme sa zastavili ešte u neho doma v Horných Vesteniciach, kde som si
nechal svoj telefón. Počas cesty z Vesteníc mi D. povedal, že aby som sa ničoho nebál, že idem do Šale
k H. a iba budem dávať pozor na jedno podozrivé auto...“. Z toho je zrejmé, že svedok Bystrík C. vedel

ešte pred skutkom, aká bude pri skutku 1/ úloha svedka W. H. a bol preto aj opatrný.

Z rozboru skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm.
c/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/, písm. f/, písm. i/ Tr. zák. vyplýva,
že týmto ustanovením sú chránené dva objekty, a to osobná sloboda a majetok, ktorého sa chce

páchateľ zmocniť. Konanie páchateľa (objektívna stránka) spočíva aj v použití násilia ako prostriedku
na prekonanie kladeného alebo očakávaného odporu poškodeného. Trestný čin je spáchaný násilím,
ak páchateľ na jeho spáchanie použije fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby, alebo ak je
spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie
proti veci iného (§ 122 ods. 7 Tr. zák.). Ide spravidla o prekonanie alebo zamedzenie kladenému alebo

očakávanému odporu. Násilie musí byť prostriedkom nátlaku na vôľu napadnutého. Nie je podmienkou,
aby napadnutý kládol odpor. Násilie spravidla smeruje proti tomu, kto má vec u seba. Možno ho však
spáchať aj proti inej osobe alebo veci, pokiaľ je prostriedkom nátlaku na vôľu poškodeného (porovnaj R
1/1980). Násilie je prostriedkom na zmocnenie sa cudzej veci, preto musia predchádzať zmocneniu sa
veci. Zmocnením sa veci treba rozumieť, že páchateľ si zjedná možnosť s vecou nakladať s vylúčením

toho, kto ju mal dosiaľ vo svojej moci. Ide o prevedenie faktickej moci nad ňou z oprávnenej osoby na
páchateľa. Pre páchateľa musí ísť o cudziu vec. Úmysel páchateľa sa musí vzťahovať tak na násilné
konanie,ktorýmchcepáchateľprekonaťaleboznemožniťodporobete,prektorýsainaknemôžezmocniť
veci, ako aj na to, aby sa zmocnil cudzej veci. Trestný čin lúpeže je dokonaný už použitím násilia proti
niekomu v úmysle zmocniť sa cudzej veci, pričom nie je potrebné, aby bol tento úmysel vykonaný, lebo

čin už bol dokonaný.

Medzi závažnejšie spôsoby konania patrí aj páchanie trestného činu so zbraňou okrem trestných činov
úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149,
ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157 (§ 138 písm. a/ Tr. zák.). Podľa § 122 ods. 3 Tr. zák. trestný

čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije
zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa
rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti
telu dôraznejším. Použitie zbrane môže spočívať aj v psychickom násilí (napr. mierenie pištoľou). Zbraň
sa používa na útok alebo prekonanie alebo zamedzenie odporu.

Medzi závažnejšie spôsoby konania patrí aj páchanie trestného činu ľsťou (§ 138 písm. f/ Tr. zák.). Podľa
§ 122 ods. 6 Tr. zák. trestný čin je spáchaný ľsťou, ak bol spáchaný s využitím omylu, ktorý páchateľ
vyvolal, alebo s použitím úskoku. Medzi takýto spôsob konania patrí aj použitie uniforiem podobných
tým, ktoré sú používané políciou (Policajným zborom).

Medzi závažnejšie spôsoby konania patrí aj páchanie trestného činu vlámaním (§ 138 písm. e/ Tr. zák.).
Podľa § 122 ods. 4 Tr. zák. trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do uzavretého priestorunedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily
alebo ľsťou (napr. aj vchodových dverí do domu).

Medzi závažnejšie spôsoby konania patrí aj páchanie trestného činu organizovanou skupinou (§ 138
písm. i/ Tr. zák.). Podľa § 129 ods. 2 Tr. zák. organizovanou skupinou sa na účely tohto zákona
rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účel spáchania trestného činu, s určitou deľbou určených
úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ktorej činnosť sa v dôsledku toho vyznačuje plánovitosťou a
koordinovanosťou, čo zvyšuje pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu. Z citovaného

ustanovenia vyplýva, že sa jedná o spolčenie viac ako troch osôb s trestnoprávnou zodpovednosťou,
jej činnosť je charakteristická určitým rozdelením úloh medzi jednotlivých členov a prejavuje sa určitou
plánovitosťou (predstava o spáchaní trestného činu, dodržiavanie plánu, napr. v predmetnej trestnej veci
išlo o zabezpečenie zbraní, oblečenia, kukiel, kradnutých motorových vozidiel, kradnutých ŠPZ, chát,
mobilných telefónov a pod.) a koordinovanosťou (zosúladenie a harmonizácia členov pri jednotlivých
činnostiach tak, ako tomu bolo v predmetnej trestnej veci, t.j. že niektorí obžalovaní boli tými, ktorí

prepadli poškodených, iní naopak sledovali blízke okolie a mali hlásiť pohyb policajných hliadok alebo
zisťovali potrebné informácie pre úspešné vykonanie prepadu, prípadne dali „tip“ na prepad konkrétnych
osôb), ktorá spáchanie trestného činu uľahčuje a zvyšuje pravdepodobnosť dosiahnutia cieľa, resp.
úspešného spáchania trestného činu. Deľba úloh v skupine znamená, že členovia skupiny majú
minimálne vo všeobecných črtách určené, akú úlohu majú zohrať pri príprave, pri páchaní trestného

činu a po jeho spáchaní (v predmetnej trestnej veci mali všetci obžalovaní jasne určené svoje úlohy).
U organizovanej skupiny sa nevyžaduje sústavnosť či vnútorná organizačná štruktúra, ktorá by bola
založená na vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti a nemusí mať ani trvalejší charakter. V prípade
posúdeniakonaniaobvinenýchakoorganizovanejskupinysanevyžadujeaniformálneavýslovnéprijatie
za člena skupiny, postačuje konkludentné konanie, jeho faktické včlenenie sa a aktívne zabezpečenie

jednej z činností tejto skupiny. Pre organizovanú skupinu platí, že nie je potrebné, aby niečomu takému
predchádzala ich výslovná dohoda, pretože postačuje rámcová predstava o spoločnom spáchaní
trestného činu, resp. účasti na ňom, pričom táto dohoda sa nemusí vzťahovať ani na všetky konkrétne
okolnosti vykonania činu, t.j. celý skutkový dej. Členovia organizovanej skupiny sa nemusia ani všetci
navzájom poznať (v tomto smere bola vyvrátená obrana niektorých obžalovaných, že nepoznali iných

spoluobžalovaných).Prísnejšie(ods.4)sazároveňposudzujekonaniepáchateľa,ktorýmspôsobilškodu
veľkéhorozsahu,t.j.škodunajmenej133.000,00€(§125ods.1Tr.zák.).Subjektomtohtotrestnéhočinu
môže byť ktokoľvek (všeobecný subjekt). Subjektívna stránka tohto trestného činu vyžaduje úmyselné
zavinenie.

Súd z hľadiska rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, resp. na Stanovisko
trestnoprávneho kolégia zo dňa 09. decembra 2014 sp. zn. Tpj 53/2013 použil toto analogicky aj na
predmetnú vec. V stanovisku bolo uvedené: Ak je znak vlámania okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie
vyššej trestnej sadzby pri právnej kvalifikácii oboch jednočinne sa zbiehajúcich trestných činov, použije
sa rovnako len raz, a to ako súčasť právnej kvalifikácie, ktorá so znakom vlámania spája prísnejšiu

trestnosť činu (vzťah špeciality ako hmotnoprávny prejav zásady „ne bis in idem"). V danom prípade
tak závažnejšie spôsoby konania obžalovaných poňal obsahovo len raz, a to do právnej kvalifikácie
najprísnejšie trestného činu v prípade všetkých obžalovaných, t.j. obzvlášť závažného zločinu lúpeže
podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák.

Z rozboru skutkovej podstaty prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa §
294 ods. 1 Tr. zák. a zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods.
2 Tr. zák. vyplýva, že tieto ustanovenia chránia bezpečnosť ľudí pred možným ohrozením ich života a
zdravia, ktoré vyplýva z nekontrolovateľného držania alebo výroby strelných zbraní, streliva, výbušnín
alebo chemických zbraní. Podmienky na povolenie držať, nosiť, vyrábať zbrane a na iné opatrenia a

nakladanie s nimi ustanovuje zákon č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive v znení neskorších
predpisov a vyhláška č. 555/2003 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 190/2003
Z.z. o strelných zbraniach a strelive. Vyvíjať, vyrábať, upravovať zbrane a strelivo, obchodovať s nimi,
dovážaťavyvážaťzbraneastrelivomôžulenorganizácieaosoby,ktorésúnatourčenéaleboktorémajú
osobitné povolenie podľa príslušných predpisov o zbraniach a strelive. Na držanie a nosenie strelných

zbraní a streliva treba povolenie (napr. zbrojný preukaz). Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva
aj v zadovážení a držbe streliva bez povolenia (ods. 1) alebo strelnej zbrane bez povolenia (ods. 2).
Zadovážením strelnej zbrane je akýkoľvek spôsob jej získania pre seba alebo iného. Prechovávanímje akýkoľvek spôsob držania zbrane. Subjektom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný
subjekt). Subjektívna stránka trestného činu vyžaduje úmyselné zavinenie.

Z rozboru skutkovej podstaty zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa
§ 295 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. vyplýva, že v tomto ustanovení sa takisto chráni bezpečnosť ľudí
pred možným ohrozením ich života a zdravia vyplývajúcim z nekontrolovaného držania alebo výroby
hromadne účinných zbraní. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva aj v zadovážení a
prechovávaní pre seba alebo iného hromadne účinnej zbrane. Za hromadne účinnú zbraň sa považuje

taká zbraň, ktorá je pri obvyklom použití spôsobilá súčasne usmrtiť viac ľudí alebo im spôsobiť ťažkú
ujmu na zdraví (napr. samopal, guľomet, ručný granát a pod.). Subjektom tohto trestného činu môže byť
ktokoľvek (všeobecný subjekt). Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

Z rozboru skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. a/
Tr. zák. vyplýva, že toto ustanovenie chráni ľudský život. Predmetom útoku je iba živý človek. Smrť

lekárska veda definuje ako biologickú smrť mozgu (tzv. cerebrálna smrť), keď je vylúčené obnovenie
vitálnych funkcií organizmu. Objektívna stránka tohto trestného činu je charakterizovaná usmrtením
človeka, čím sa rozumie zbavenie života živého človeka bez ohľadu na použité prostriedky. Páchateľom
tohto trestného činu môže byť ktokoľvek. Ide o úmyselný trestný čin. Úmysel páchateľa, hoci nepriamy,
musí smerovať k usmrteniu človeka, pričom vzťah páchateľa k následku musí byť súdom riadne zistený

a preukázaný výsledkami dokazovania, z ktorých musí logicky vyplynúť. Prísnejšie podľa ods. 2 písm.
a/ sa posudzuje konanie páchateľa, ktorým čin spácha na dvoch osobách.

Podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu
trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu

trestného činu.

Podľa § 14 ods. 2 Tr. zák. pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný
trestný čin.

Pokus je ďalšie vývojové štádium trestnej činnosti. Pokus je všeobecnou formou trestného činu,
pretože je možný tak pri prečine, ako aj pri zločine. O pokus ide, ak bolo uskutočnené konanie,
ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, páchateľ sa dopustil takéhoto konania v
úmysle spáchať trestný čin a nedošlo k dokonaniu trestného činu. O konanie bezprostredne smerujúce
k dokonaniu trestného činu ide vtedy, ak páchateľ uskutočnil konanie opísané v skutkovej podstate

trestnéhočinu(objektívnastránka),ktorévšakešteneviedlokspôsobeniunásledku,ktorýdanáskutková
podstata trestného činu predpokladá. Ako pokus spravidla možno posudzovať konanie, ktoré už má
priamy význam pre dokonanie trestného činu a je v úzkej spojitosti s následkom, ktorý má nastať (napr.
výstrel zo zbrane). Úmysel pri pokuse trestného činu smeruje k jeho dokonaniu, preto je pokus možný len
pri úmyselných trestných činoch. Pokiaľ úmysel páchateľa smeroval aj k spôsobeniu ťažšieho následku,

ku ktorému však pre okolnosti, ktoré nezáviseli od páchateľa nedošlo, pôjde o pokus trestného činu aj vo
vzťahu k tomuto ťažšiemu následku. Platí všeobecná zásada, že pokus trestného činu je trestný podľa
trestnej sadzby ustanovenej za trestný čin, ku ktorému smeroval. Pri výmere trestu za pokus trestného
činu sa vychádza zo všeobecných zásad pre ukladanie trestu (§ 34 Tr. zák.). Pri pokuse trestného činu
sa prihliadne aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, a na

okolnosti a dôvody, pre ktoré k dokonaniu činu nedošlo (§ 34 ods. 5 písm. c/ Tr. zák.).

Z rozboru skutkovej podstaty prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. vyplýva,
že objektom tohto trestného činu je vlastnícke právo (konkrétne neporušenosť a použiteľnosť veci).
Predmetom útoku je preto cudzia vec. Konanie spočíva v tom, že páchateľ vec zničí alebo urobí

neupotrebiteľnou. Hodnota poškodenej veci nie je rozhodujúca. O trestný čin pôjde vtedy, ak bude
spôsobená na cudzom majetku malá škoda (najmenej 266,00 €). Ide o úmyselný trestný čin.

Z rozboru skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/,
písm. c/ Tr. zák. vyplýva, že objektom tohto trestného činu je domová sloboda zaručená Ústavou SR.

Podľa § 122 ods. 5 Tr. zák. trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte iného
alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacim, ak sú ako
súčasť obydlia uzavreté. Zákon chráni domovú slobodu tak vlastníka, ako aj užívateľa domu alebo bytu,
a to proti komukoľvek, ale iba tie priestory, ktoré užívateľ používa na bývanie. Domom iného sa rozumienielen bezprostredne obývaný dom, ale aj všetky ostatné uzavreté priestory, ktoré tvoria príslušenstvo
domu.Vniknutímjenežiaduce,bezsúhlasualeboprotivôlioprávnenéhoužívateľauskutočnenévojdenie
do domu, ktorým sa v podstate zasahuje do domovej slobody. Zo subjektívnej stránky musí ísť o úmysel.

Prísnejšiejeposudzovanéspáchanietohtotrestnéhočinuprekážkou,ktorejúčelomjezabrániťvniknutiu,
ktorou sú najmä zamknuté dvere, plot, zábradlie, mreže, ale aj okno prístupné iba pomocou rebríka.
Prekážka nemusí byť prekonaná za použitia násilia, ale stačí akékoľvek jej odstránenie, otvorenie,
preskočenie, prelezenie a pod. (ods. 2 písm. b/). Prísnejšie je posudzované spáchanie tohto trestného
činu najmenej s dvoma osobami, čo znamená, že na páchateľovom konaní sa podieľajú ešte aspoň dve

ďalšie osoby, spravidla ako spolupáchatelia alebo účastníci (ods. 2 písm. c/).

Z rozboru skutkovej podstaty zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm.
b/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. c/ Tr. zák. vyplýva, že toto ustanovenie
premieta do vnútroštátneho práva článok 6 Konvencie o praní, vyhľadávaní, zadržiavaní a konfiškácii
výnosov zo zločinu, ktorá bola prijatá Radou Európy v novembri 1990, ako aj Dohovor o praní špinavých

peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (pozri oznámenie č. 109/2002 Z.z.).
Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v legalizácii príjmov z trestnej činnosti. Ide o dispozíciu
príjmami alebo iným majetkom z trestnej činnosti akejkoľvek hodnoty, alebo o dispozíciu vecou, ktorá je
príjmom z trestného činu, ak je motivovaná aj úsilím zakryť ich pôvod v trestnom čine, alebo zakryť ich
určenie či použitie na spáchanie trestného činu, alebo zmariť ich zaistenie na účely trestného konania,

alebo zmariť ich prepadnutie alebo zhabanie. Konanie za týchto okolností musí spočívať v prevedení
takých príjmov alebo vecí na seba alebo iného, alebo v ich držbe. Príjmom z trestného činu je príjem vo
finančnom vyjadrení alebo vec, ktorá je príjmom z trestnej činnosti, ak boli získané trestným činom alebo
za vec získanú trestným činom alebo ako odmena za spáchanie trestného činu (§ 2 Zák. č. 297/2008 Z.z.
o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu). Príjem

alebo vec z trestnej činnosti môžu mať charakter hnuteľný aj nehnuteľný. Zo subjektívnej stránky sa
vyžaduje špecifický úmysel vo forme zatajenia existencie príjmu alebo iného majetku z trestnej činnosti v
úmyslezatajeniaexistencietakéhopríjmualeboveci,prípadnevzakrytíichpôvoduvtrestnomčinealebo
ich určenia na jeho spáchanie. Na trestnosť činu sa vyžaduje, aby páchateľ vedel o pravom pôvode,
použití alebo určení legalizovaného príjmu alebo majetku alebo veci, teda že ide o príjem, majetok

z trestnej činnosti, resp. o vec, ktorá je príjmom z trestnej činnosti, je určená alebo použitá na jeho
spáchanie. Pôjde aj o zmarenie ich zaistenia na účely trestného konania alebo ich prepadnutia alebo
zhabania. Podľa tohto odseku nezáleží na výške príjmu alebo hodnote majetku či veci. Prísnejšie je
posudzované spáchanie trestného činu z osobitného motívu (ods. 2 písm. a/). Podľa § 140 písm. c/
Tr. zák. sa osobitným motívom rozumie aj spáchanie trestného činu v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný

trestný čin. V tomto ustanovení ide o prípady, keď osobitný motív na spáchanie trestnej činnosti súvisí
so spáchaním alebo páchaním iného trestného činu.

Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní a ich právneho
posúdenia, ako to bolo rozvedené vyššie, bolo preukázané, že obžalovaní Igor H., A. H., N. A., S. I. a

O. F. (a spolu s nimi aj D. H., K. F. a Peter N. a tiež D. C.) sa dopustili oboch skutkov tak, ako sú tieto
spoločne s ich právnym posúdením (právnou kvalifikáciou) uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,
keď boli naplnené všetky zákonné znaky skutkových podstát týchto trestných činov.

Obžalovaní konali vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr. zák., t.j. chceli spôsobom

uvedeným v Tr. zák. porušiť záujem ním chránený, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania tak, ako
to bolo rozvedené vyššie. Každý z obžalovaných mal vedomosť o tom, aký skutok sa pácha a čo
je ich cieľom, pričom konaním každého z nich bolo docielené spáchanie trestnej činnosti. V prípade
obžalovaného X. H. a skutku 1/ - obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2
písm. a/ Tr. zák., spáchaný sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., súd dospel k záveru,

že konanie obžalovaného bolo možné ustáliť na podklade výsledkov vykonaného dokazovania len
vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b/ Tr. zák., t.j. že obžalovaný Igor Halás vedel, že
svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s
tým uzrozumený, keďže sa nepodarilo jednoznačne a bez najmenších pochybností preukázať priamy
úmysel obžalovaného zavraždiť poškodených manželov J. (jeho vyjadrenia po streľbe, ktoré popisovali

obžalovaní Daniel Hatina a D. H., boli podľa názoru súdu nedostatočné na bezpochybné ustálenie
priameho úmyslu konania obžalovaného X. H.).Na strane obžalovaných zároveň neboli zistené žiadne okolnosti vylučujúce ich trestnú zodpovednosť
(§ 22 a § 23 Tr. zák.).

*** Výroky o trestoch a ochranných opatreniach ***

V súvislosti s výrokmi o trestoch boli na hlavnom pojednávaní oboznámené nasledovné listinné dôkazy:

VIII. zväzok vyšetrovacieho spisu:

· správy o povesti, posudky, hodnotenia a rozhodnutia V. a súdov na obžalovaného H. (č.l. 2285-2313)
· správy o povesti, posudky, hodnotenia a rozhodnutia OČTK a súdov na obžalovaného H. (č.l. 2285
a 2315-2323)
· správy o povesti, posudky, hodnotenia a rozhodnutia OČTK a súdov na obžalovaného H. (č.l.
2325-2342)
· správy o povesti, posudky, hodnotenia a rozhodnutia OČTK a súdov na obžalovaného A. (č.l.

2344-2363)
·správyopovesti,posudky,hodnoteniaarozhodnutiaOČTKasúdovnaobžalovanéhoI.(č.l.2365-2376)
· správy o povesti, posudky, hodnotenia a rozhodnutia OČTK a súdov na obžalovaného F. (č.l.
2378-2396)
· správy o povesti, posudky, hodnotenia a rozhodnutia OČTK a súdov na obžalovaného N. (č.l.

2398-2400)
· správy o povesti, posudky, hodnotenia a rozhodnutia OČTK a súdov na obžalovaného F. (č.l. 2402)
· výpisy z lustrácie evidencie zbraní na obžalovaných (č.l. 2403-2406)

Súdna časť spisu:

· písomnosti predložené obžalovaným H. na hlavnom pojednávaní (č.l. 4361-4366)
· pracovná zmluva obžalovaného H. (č.l. 4584-4586)
· hodnotenia na obžalovaných 1/ H.a, 2/ Hatinu, 4/ A. a 8/ N. z ústavov na výkon trestu (č.l. 4666-4667,
4676-4677, 4682, 4684 a 4687-4689)
· správy o povesti na obžalovaných 3/ H., 5/ I., 6/ F. a 7/ F. od obecných/mestských úradov, kde majú

evidované trvalé bydliská (č.l. 4658, 4668-4674, 4694-4695, 4701, 4772 a 4775 )
· lustrácie v Sociálnej poisťovni na obžalovaných 3/ Hippa, 5/ Skurcoňáka, 6/ F. a 7/ F. a pracovné
posudky ich zamestnávateľov (č.l. 4608, 4610-4611, 4614, 4617-4619, 4622, 4690-4691 a 4783)
· výpisy zo ŽR SR a OR SR (č.l. 4609, 4612, 4615, 4620, 4623)
· aktuálne lustrácie na všetkých obžalovaných (č.l. 4784-4817 a 4822-4829)

· podstatný obsah súdnej časti spisu OS Nitra sp. zn. 2T/16/2011
· podstatný obsah súdnej časti spisu OS Nitra sp. zn. 2T/76/2013
· podstatný obsah spisu OS Levice sp. zn. 2PP/24/2015
· podstatný obsah spisu OS Bratislava II sp. zn. 1T/101/2009
· podstatný obsah spisu OS Galanta sp. zn. 1T/130/99

Z oboznámených správ o povesti obžalovaných vyplynulo okrem iného nasledovné:

Obžalovaný X. Halás:
· Z miesta bydliska nebol bližšie hodnotený.

· Je rozvedený a má 2 deti.
· Vykonával základnú vojenskú službu od 07.07.1994, neskôr ako výsadkár, dňa 29.06.1995 bol
predčasne prepustený. Jeho služobná charakteristika bola pozitívna.
· V minulosti pôsobil vo Francúzskej légii, do ktorej sa dobrovoľne prihlásil dňa 22.07.1992, ale dňa
06.05.1994 bol z nej prepustený pre závažné porušenie disciplíny.

· Do dňa 09.10.2008 nemal vydaný zbrojný preukaz.
· Ku dňu 08.07.2010 bol počas výkonu väzby (vo väzbe bol od 20.03.2009) 1-krát disciplinárne
potrestaný.
· Podľa hodnotenia z ústavu na výkon trestu zo dňa 13.11.2017 bolo jeho správanie a vystupovanie
počas výkonu väzby negatívne, bol 2-krát disciplinárne potrestaný, opakovane porušoval ústavný

poriadok. Vo zvýšenej miere mu bolo potrebné poskytovať psychologického a zdravotnícke služby.
Po nástupe do výkonu trestu sa jeho prístup upravil a aktuálne je na požadovanej úrovni. Doposiaľ
bol 4-krát disciplinárne odmenený, disciplinárne trest nemá uložený. Zastáva pozíciu vedúceho cely,
je nekonfliktný, kooperatívny. K trestnej činnosti, pre ktorú bol odsúdený, zastáva kritický postoj. Vovoľnom čase je aktívny. Udržiava pravidelné pozitívne sociálne kontakty s blízkou rodinou všetkými
zákonnými možnosťami. Svojím prístupom k plneniu povinností prispieva v pozitívnom smere k procesu
prebiehajúcej resocializácie.

· Nemá záznam v lustrácií v Registri priestupkov.
· V minulosti bol už 3-krát súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť, pričom v prípade 2 odsúdení z
rokov 1991 a 2003 sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.
· Aktuálne si vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) rokov so
zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom

Okresného súdu Nitra zo dňa 29.11.2013 sp. zn. 2T/76/2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Nitre zo dňa 01.10.2014 sp. zn. 1To/27/2014 pre spáchanie obzvlášť závažného zločinu vydieračského
únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ ako dokonaný a ods. 4 písm. a/ ako pokus
podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/, písm. d/, písm. f/, písm. i/ Tr. zák., ktorého
predpokladaný koniec má mať po započítaní dňa 06.12.2028.
· Aktuálne sa voči nemu vedú aj ďalšie trestné konania (Okresný súd Topoľčany sp. zn. 1T/66/2014 a

Okresný súd Banská Bystrica sp. zn. 4Tk/2/2016).

Obžalovaný A. H.:
· Z miesta bydliska nebol bližšie hodnotený. Mestský úrad v Nitre oznámil, že obžalovaný má u Mestskej
polície v Nitre evidované viaceré priestupky súvisiace s prevádzkou jeho baru „U Havrana“.

· Je rozvedený a má 2 deti, jedno je už dospelé.
· Do dňa 09.10.2008 nemal vydaný zbrojný preukaz.
· Ku dňu 08.07.2010 bol počas výkonu väzby (vo väzbe bol od 16.04.2010) hodnotený bez negatívnych
poznatkov.
· Podľa hodnotenia z ústavu na výkon trestu zo dňa 20.11.2017 nebolo jeho správanie a vystupovanie

počas výkonu väzby vždy na požadovanej úrovni, vyskytli sa u neho viaceré nedostatky v dodržiavaní
ústavného poriadku. Počas výkonu trestu sa u neho v dvoch prípadoch vyskytlo porušenie ústavného
poriadku. Po vhodnej intervencii sa jeho správanie a vystupovanie už pod dlhšiu dobu na požadovanej
úrovni. Doteraz bol 3-krát disciplinárne odmenený, disciplinárne tresty nemá vykázané. S jeho
pracovným zaradením sú nadriadení spokojní.

· Nemá záznam v lustrácií v Registri priestupkov.
· V minulosti bol už 7-krát súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť, pričom v prípade 5 odsúdení z
rokov 1994 až 1996 sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.
·Aktuálnesivykonávanepodmienečnýtrestodňatiaslobodyvovýmere15(pätnásť)rokovsozaradením
doústavunavýkontrestusmaximálnymstupňomstráženia,ktorýmuboluloženýrozsudkomOkresného

súdu Nitra zo dňa 29.11.2013 sp. zn. 2T/76/2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa
01.10.2014 sp. zn. 1To/27/2014 pre spáchanie obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu podľa
§ 186 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ ako dokonaný a ods. 4 písm. a/ ako pokus podľa § 14
ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/, písm. d/, písm. f/, písm. i/ Tr. zák., ktorého predpokladaný
koniec má mať po započítaní dňa 06.12.2028.

· V minulosti bol odsúdený pre trestný čin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 235 ods.
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006 a iné rozsudkom Krajského súdu
v Nitre zo dňa 28.04.1999 sp. zn. 1T/16/1998, ktorý spáchal v dňoch 08.06.1997 a 05.05.1997, kedy
požadoval platenie výpalného od 2 podnikateľov, v jednom prípade v spojení s ďalšími spolupáchateľmi
a po tom, čo spoločne ničili zariadenie podniku, za čo bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia

slobody vo výmere 4 (štyri) roky so zaradením do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
· Aktuálne sa voči nemu vedie ďalšie trestné konanie (Okresný súd Banská Bystrica sp. zn. 4Tk/2/2016).

Obžalovaný D. H.:
· Z miesta bydliska nebol bližšie hodnotený.

· Je slobodný a má jedno dieťa.
· Do dňa 09.10.2008 nemal vydaný zbrojný preukaz.
· Obžalovaný Boris H. na hlavnom pojednávaní predložil písomnosti (č.l. 4361-4366), a to rozhodnutie
Súkromnej strednej odbornej školy Bytča o jeho prijatí do 1. ročníka externého štúdia dištančnou
formou v študijnom odbore - škola podnikania v školskom roku 2016/2017 a pracovnú zmluvu so

zamestnávateľom: Ľuboš H. Q. na pozícií obchodný zástupca. U tohto zamestnávateľa pracoval na
pozícií obchodného zástupcu od 15.10.2016 do 31.08.2017, kedy bol pracovný pomer ukončený
vzájomnou dohodou. K práci pristupoval zodpovedne a profesionálne, mal perfektné komunikačné
schopnosti, pre zamestnávateľa bol veľkým prínosom. Od 01.09.2017 nastúpil obžalovaný dopracovného pomeru na dobu neurčitú k zamestnávateľovi SL Team, s.r.o. (č.l. 4584-4586), ako vedúci
pobočky a obchodný zástupca. K práci pristupuje zodpovedne a celkovo je hodnotený kladne. Tieto jeho
pracovné pomery boli zistiteľné aj z lustrácie v Sociálnej poisťovni. V živnostenskom registri vedený

nebol.
· Naposledy bol vedený na príslušnom úrade práce ako uchádzač o zamestnanie v období od
17.12.2015 do 15.03.2016, kedy bol vyradený pre nespoluprácu (nedostavil sa výberové konanie pre
zamestnávateľa). Nepoberal a ani nepoberá žiadne štátne sociálne dávky. V minulosti bol vedený v
živnostenskom registri, podnikanie ukončil v roku 1993.

· Ku dňu 08.07.2010 bol počas výkonu väzby (vo väzbe bol od 26.03.2009) 1-krát disciplinárne
potrestaný a jeho správanie a vystupovanie nebolo vždy na požadovanej úrovni.
· Počas výkonu trestu (od 11.12.2013 do podmienečného prepustenia dňa 16.12.2015) bol hodnotený
kladne a aj 7-krát disciplinárne odmenený, pričom k trestnej činnosti zaujímal kritický postoj.
· Nemá záznam v lustrácií v Registri priestupkov.
· V minulosti bol 2-krát súdne trestaný pre vždy pre násilnú trestnú činnosť s majetkovým motívom.

· Do 15.12.2015, kedy bol podmienečne prepustený, si vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody
vovýmere8,5(osemapol)rokasozaradenímdoústavunavýkontrestusostrednýmstupňomstráženia,
ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 03.07.2013 sp. zn. 2T/16/2011 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 11.12.2013 sp. zn. 1To/88/2013 pre spáchanie obzvlášť
závažného zločinu vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ ako

dokonaný a ods. 4 písm. a/ ako pokus podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/, písm.
d/, písm. f/, písm. i/ Tr. zák.
· V minulosti bol odsúdený aj pre trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1,
ods. 2 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006 rozsudkom Okresného súdu Galanta
zo dňa 11.07.2001 sp. zn. 1T/82/2000, ktorý spáchal dňa 28.04.2000 zo zištných dôvodov (potreboval

peniaze) a za použitia auta, ktorým napadli inú osobu - poškodeného na motocykli, ďalej slzotvorného
plynu a paralyzátoru, za čo bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť)
rokov so zaradením do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.
· Iné trestné konanie sa aktuálne voči nemu nevedie.

Obžalovaný N. A.:
· Z miesta bydliska nebol bližšie hodnotený.
· Je vdovec a má jedno dospelé dieťa.
· Ku dňu 02.10.2008 bol počas výkonu trestu v inej veci hodnotený bez negatívnych poznatkov.
· Ku dňu 09.07.2010 bol počas výkonu trestu v inej veci hodnotený už negatívne, nakoľko bol aj 2-krát

disciplinárne potrestaný a jeho správanie a vystupovanie bolo problematické.
· Podľa hodnotenia z ústavu na výkon trestu zo dňa 07.11.2017 bolo jeho správanie a vystupovanie
na požadovanej úrovni, bol 2-krát disciplinárne odmenený a ani raz potrestaný. Počas pracovného
zaradenia je hodnotený kladne.
· Za obdobie od roku 2006 do 26.07.2010 nemal záznam v registri priestupkov.

· V registri priestupkov má 3 záznamy z roku 2013 týkajúce sa porušenia pravidiel cestnej premávky,
za všetky mu bola uložená bloková pokuta.
· V minulosti bol už 6-krát súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť.
· Aktuálne si vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 22 (dvadsaťdva) rokov so
zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom

Okresného súdu Nitra zo dňa 03.07.2013 sp. zn. 2T/16/2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Nitre zo dňa 11.12.2013 sp. zn. 1To/88/2013 pre spáchanie obzvlášť závažného zločinu vydieračského
únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ ako dokonaný a ods. 4 písm. a/ ako pokus
podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/, písm. d/, písm. f/, písm. i/ Tr. zák., ktorého
predpokladaný koniec má mať po započítaní dňa 24.05.2038.

· Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 16.10.2001 sp. zn. 1T/130/99 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave zo dňa 15.01.2002 sp. zn. 5To/238/01 bol odsúdený pre trestný čin
neoprávnenéhopoužívaniacudziehomotorovéhovozidlapodľa§249aods.1,ods.4Tr.zák.č.140/1961
Zb. účinného do 01.01.2006 a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky so zaradením
do I. nápravnovýchovnej skupiny. Skutok spáchal dňa 13.05.1999. Do dňa 09.10.2008 nemal vydaný

zbrojný preukaz. Z obsahu spisového materiálu vedeného pod sp. zn. 1T/130/99 bolo zistiteľné, že
obžalovaný N. A. bol pristihnutý priamo pri páchaní tohto trestného činu (v cudzom motorovom vozidle),
pričom spáchanie trestnej činnosti popieral, avšak na svoju obranu nič neuvádzal a po vyhlásení
odcudzujúceho rozsudku proti nemu opravný prostriedok nepodal. Skutok spáchal tak, že ...nezistenýmspôsobom otvoril ľavé predné dvere OMV zn. Škoda Octavia, sadol si za volant, naštartoval a chcel s
autom odísť... . Viacerí vypočutí svedkovia v tejto veci vypovedali, že obžalovaný Peter Dobrovodský
bol prezývaný ako „N.“.

· Aktuálne sa voči nemu vedie aj ďalšie trestné konanie (Okresný súd Banská Bystrica sp. zn.
4Tk/2/2016).

Obžalovaný S. I.:
· Z miesta bydliska bol hodnotený tak, že jeho vystupovanie je slušné a nikdy na neho neboli žiadne

sťažnosti zo strany občanov.
· Je slobodný a má 1 dieťa.
·Naposledybolevidovanýakouchádzačozamestnanienapríslušnomúradeprácedo03.03.2013,kedy
bol vyradený pre nespoluprácu. Je poberateľom rodičovského príspevku. Je vedený v živnostenskom
registri pod obchodným menom S. I., X.: XXXXXXXX, s miestnom podnikania W., Pod Grapou 246, a
to od 07.04.2003.

· Ku dňu 08.07.2010 bol počas výkonu väzby (vo väzbe bol od 10.07.2009) hodnotený bez negatívnych
poznatkov.
· V registri priestupkov má 3 záznamy z rokov 2014-2015 týkajúce sa porušenia pravidiel cestnej
premávky, za všetky mu bola uložená bloková pokuta.
· V registri trestov má jeden záznam o odsúdení z roku 2006, ktoré má už zahladené.

· Iné trestné konanie sa aktuálne voči nemu nevedie.

Obžalovaný O. F.:
· Z miesta bydliska bol hodnotený tak, že žije usporiadaným rodinným životom a má slušné správanie
a vystupovanie.

· Je ženatý a má 3 deti.
· Nie je a ani nebol vedený ako uchádzač o zamestnanie na úrade príslušnom úrade práce, pričom
ani nepoberal nikdy žiadne štátne sociálne dávky. V Sociálnej poisťovni je vedený od 01.07.2012 ako
samostatne zárobkovo činná osoba. Je vedený v živnostenskom registri pod obchodným menom Anton
Ferleťják O., X.: XXXXXXXX, s miestnom podnikania R., C. XXXX/XX, a to od 02.12.1992.

· Počas výkonu väzby v inej veci (od 08.11.2008 do 11.12.2009) bol hodnotený bez negatívnych
poznatkov.
· V registri priestupkov má 18 záznamov z rokov 2013-2016 týkajúcich sa porušenia pravidiel cestnej
premávky, väčšinou mu boli uložené blokové pokuty a v jednom prípade pokuta v správnom konaní.
· V minulosti bol už 6-krát súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť, pričom v prípade 5 odsúdení z

rokov 1996 až 2002 sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.
· Bola na neho podaná obžaloba na Okresný súd Bratislava II vedená pod sp. zn. sp. zn. 1T/101/2009
pre 2 skutky spáchané od decembra 2006 do dňa 03.10.2008, resp. dňa 05.11.2008, na takom
skutkovomzáklade,že:1/vbližšieneurčenomčaseoddecembra2006spoločnesinouosobouspoločne
zadovážili po predchádzajúcej dohode a následnej dohode s inými dvomi osobami doposiaľ nezisteným

a neoprávneným spôsobom 10500 kusov kontrolných známok na označovanie spotrebiteľských balení
liehu, ktoré následne po dohode dňa 03.10.2008 v rozpore so zákonom predali inej osobe za sumu
115.000,00 Sk, čím obžalovanému Antonovi F. okrem iného vznikol prospech spolu s ešte jedným
ďalším obžalovaným v celkovej výške 105.000,00 Sk, a 2/ v bližšie neurčenom čase od decembra 2006
spoločne s inou osobou spoločne zadovážili po predchádzajúcej dohode a následnej dohode s inými

dvomi osobami doposiaľ nezisteným a neoprávneným spôsobom 210000 kusov kontrolných známok
na označovanie spotrebiteľských balení liehu, ktoré následne po dohode dňa 05.11.2008 v rozpore so
zákonom predali inej osobe za sumu 2.100.000,00 Sk, čím mu okrem iného vznikol prospech spolu s
ešte tromi ďalšími obžalovaným v celkovej výške 2.100.000,00 Sk, pričom obžalovaný v tejto veci použil
rovnakú obranu - že sa len náhodne s niekým neznámym stretol a s vecou nemá nič spoločné. Okresný

súd Bratislava II ho následne rozsudkom zo dňa 12.07.2016 sp. zn. 1T/101/2009, právoplatným dňa
13.07.2016, pre zločin porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru
podľa § 279 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2
(dva) roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky do 14.07.2019.
· Iné trestné konanie sa aktuálne voči nemu nevedie.

Obžalovaný K. F.:
· Z miesta bydliska nebol bližšie hodnotený.
· Je ženatý od 11.05.2017.· V minulosti po dlhší čas poberal dávku v hmotnej núdzi (v období rokov 2010-2011 a 2013-2014).
Naposledy bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce do 24.04.2017, kedy
bol vyradený pre nespoluprácu, predtým bol viackrát takto vedený v obdobiach rokov 2005-2006 a

2008-2014 a momentálne nepoberá žiadne štátne sociálne dávky. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni
bol v období od 04.03.2011 vedený ako zamestnanec u viacerých zamestnávateľov, avšak len na krátke
obdobia. Je vedený v živnostenskom registri pod obchodným menom Martin Fáber, X.: XXXXXXXX, s
miestnom podnikania Dolné Vestenice, M. R. Štefánika 369/7, a to od 12.06.2017.
· Zamestnávateľ PERSONAL AGENCY E.J., s.r.o. ho nevedel pre krátkosť pracovného pomeru bližšie

posúdiť ako zamestnanca.
· V registri priestupkov má 4 záznamy z rokov 2014-2016 týkajúce sa porušenia pravidiel cestnej
premávky, väčšinou mu boli uložené blokové pokuty a v jednom prípade pokuta v správnom konaní.
· Doposiaľ nebol súdne trestaný.
· Iné trestné konanie sa aktuálne voči nemu nevedie.

Obžalovaný N. N.:
· Z miesta bydliska nebol bližšie hodnotený až na negatívny záznam, kedy ho riešila obecná komisia
pre neprimerane rýchlu jazdu v obci.
· Je slobodný a bezdetný.
· Ku dňu 08.07.2010 bol počas výkonu väzby (vo väzbe bol od 26.06.2008) 1-krát disciplinárne

potrestaný a jeho správanie a vystupovanie nebolo vždy na požadovanej úrovni.
· Podľa hodnotenia z ústavu na výkon trestu zo dňa 07.11.2017 bolo jeho správanie a vystupovanie
dlhodobo na požadovanej úrovni, bol 6-krát disciplinárne odmenený a ani raz potrestaný. Počas
pracovného zaradenia je s jeho nasadením spokojnosť.
· V registri priestupkov má 1 záznam z roku 2012 týkajúci sa porušenia pravidiel cestnej premávky, za

čo mu bola uložená pokuta v správnom konaní.
· V minulosti bol už 4-krát súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť.
·Aktuálnesivykonávanepodmienečnýtrestodňatiaslobodyvovýmere15(pätnásť)rokovsozaradením
doústavunavýkontrestusmaximálnymstupňomstráženia,ktorýmuboluloženýrozsudkomOkresného
súdu Nitra zo dňa 03.07.2013 sp. zn. 2T/16/2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa

05.02.2014 sp. zn. 1To/105/2013 pre spáchanie obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu podľa
§ 186 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ ako dokonaný a ods. 4 písm. a/ ako pokus podľa § 14
ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/, písm. d/, písm. f/, písm. i/ Tr. zák., ktorého predpokladaný
koniec má mať po započítaní dňa 21.02.2027.
· Iné trestné konanie sa aktuálne voči nemu nevedie.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osoby
obžalovaných, ich pomery a možnosti ich nápravy.

U obžalovaného 1/ X. H. súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu
a výmery trestu, s prihliadnutím k tomu, že u neho nezistil žiadnu poľahčujúcu ani poľahčujúcu okolnosť
(nemohol zohľadniť v jeho prípade priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. - že spáchal
viac trestných činov, keďže mu ukladal súhrnný trest, nakoľko by to bolo v rozpore so zaužívanou
rozhodovacoučinnosťousúdovspoukazomnaaplikáciuasperačnejzásady),dospelkzáveru,žetomuto

obžalovanému bolo potrebné uložiť najprísnejší trest v Slovenskej republike - trest odňatia slobody na
doživotie (podľa trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného, t.j. podľa § 145 ods. 2 Tr. zák., s
prihliadnutím na úpravu trestnej sadzby z dôvodu použitia asperačnej zásady, keď trest mohol ukladať
po úprave v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. v sadzbe od 20 rokov až na doživotie) so
zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr.

zák., a to vzhľadom k vykonanému dokazovaniu ohľadom jeho osoby, pričom jeho účasť na spáchaní
všetkých skutkov (teda nielen oboch skutkov v predmetnej trestnej veci, ale aj skutku v trestnej veci
vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 2T/76/2013, keďže súhrnný trest sa ukladá za všetky skutky
- trestné činy) bolo jedna z najaktívnejších, keď sa aktívne (vždy „v prvej línií“) zúčastnil všetkých skutkov,
trestnú činnosť (všetky skutky) aj plánoval, určoval úlohy aj ostatným spolupáchateľom, každý skutok

spáchal so zbraňou v ruke, v predmetnej veci v prípade skutku 1/ aj zbraň použil, a to proti bezbranným
osobám,ktorésanemohližiadnymspôsobombrániťalenvďakazhodouokolností(amožnoaj„šťastím“)
neprišloeštekusmrteniuďalšejosoby(IldikóKováčovej),tiežspoločnesobžalovanýmD.H.tvorilzáklad
a vedenie organizovanej skupiny, mal okrem iného na starosti rozdeľovanie „lupu“ a spomínaný spoločný„fond“ určený na financovanie páchania trestnej činnosti do budúcna, mal prirodzenú autoritu, rozumel
strelným zbraniam, vedel si ich aj zabezpečiť a pod., ktoré relevantné zistenia a skutočnosti spoločne
s výsledkami jeho aktuálneho psychologického vyšetrenia znalkyňou N.. U. D. viedli súd k záveru, že

boli splnené všetky podmienky vyžadované ustanovením § 47 ods. 1 Tr. zák. na to, aby bol tomuto
obžalovanému uložený doživotný trest odňatia slobody.

Znalkyňa PhDr. U. D. zistila, že osobnosť obžalovaného X. H. je vysoko nekriticky sebavedomá, emočne
a sociálne nezrelá, abnormálne štruktúrovaná (psychopatia), s poruchami v oblasti sociálnych vzťahov v

smere interpersonálnych ťažkostí, vo vzťahu k ostatným je ľahostajný a rovnako je ľahostajný k platným
normám a zvyklostiam, preferuje materiálno, čo vedie k asociálnemu správaniu. Zistená štruktúra
osobnosti ukazuje na maladaptívnu osobnosť s dominujúcimi interpersonálnymi ťažkosťami, kde doň
vstupuje impulzivita vedúca k nerozmysleným násilným činom. Prítomná je abnormita v štruktúre jeho
osobnosti vedúca k asociálnym, bezohľadným, impulzívnym, sociálne negatívnym prejavom v správaní.
Obžalovaný zostal osobnostne nezrelý, nevyspel, jeho socializácia v pubertálnom a postpubertálnom

vývinovom období pokračovala ako disocializácia s nerešpektovaním bežných noriem a pravidiel. Po 9-
tich rokoch vo výkone trestu udáva zmenu postojov k vyšetrovanému skutku, no s poukazom na jeho
základné osobnostné vlastnosti sa táto ukazuje ako účelová. Zo psychologického hľadiska je úspešná
resocializácia len málo pravdepodobná. Jeho psychodiagnostickým vyšetrením boli zistené osobnostné
vlastnosti, ktoré ho predurčujú správať sa anomálne, asociálne, pričom tieto sú veľmi ťažko menné,

pretože človek ich získava už vo vývine.

V zmysle § 47 ods. 1 Tr. zák. pre uloženie tohto trestu, okrem základnej podmienky, že ho možno uložiť
len za trestný čin, za ktorý to Tr. zák. v osobitnej časti dovoľuje, sú ustanovené len dve podmienky, a to,
že uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a zároveň nie je nádej, že by páchateľa

bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov.

Pokiaľ ide o prvú zákonnú podmienku, tak podľa názoru súdu je obžalovaný Igor H. vzhľadom k hore
uvedeným skutočnostiam nenapraviteľným páchateľom, pretože jeho zistená osobnostná štruktúra ho
predurčuje aj naďalej nerešpektovať platné normy a zvyklosti, ktorý záver poskytuje základ pre také

konštatovanie súdu, že trest odňatia slobody na doživotie je trestom, ktorého uloženie vyžaduje v jeho
prípade účinná ochrana spoločnosti.

Pokiaľ ide o druhú zákonnú podmienku, záver o tom, či nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť
trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov, je právnou otázkou, ktorej riešenie patrí do

výlučnej právomoci súdu. Na tom nič nemení skutočnosť, že súd vychádza aj zo znaleckého posudku
znalca z odboru zdravotníctva, odbor psychológie, odvetvie klinická psychológia dospelých, ktorého
úlohou je na podklade určenia osobnostných, symptomatických (kriminogénnych) a spoločenských
(sociálnych) faktorov poskytnúť súdu závery pre vyhodnotenie resocializačnej prognózy páchateľa.
Formuláciou tejto podmienky („...nie je nádej...“) zákon stanovuje, že nestačí nedostatok istoty, že

sa páchateľ napraví trestom kratšieho trvania, ale naopak sa vyžaduje rozumná istota (prognóza)
vychádzajúca zo súčasných znalostí o možnosti napraviť páchateľa trestom odňatia slobody časovo
obmedzeným na dobu do dvadsaťpäť rokov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
07.12.2006 sp. zn. 1 Toš 45/2006). Táto spomenutá rozumná istota bola v prípade obžalovaného Igora
H. vzhľadom na už uvedené skutočnosti rovnako daná, pričom samotné relatívne pozitívne hodnotenie

obžalovaného z aktuálneho ústavu na výkon trestu aj v smere jeho resocializácie na tomto závere
nemohlo nič zmeniť, a to aj s poukazom na konštatovanú účelovosť jeho konania (keď bolo zistené,
že až po právoplatnom odsúdení v trestnej veci Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 2T/76/2013 sa plne
prispôsobil normám platným počas výkonu trestu, keď do tej doby bol počas výkonu väzby opakovane
disciplinárne riešený) a jeho prispôsobenie sa normám platným počas výkonu trestu (ako toto popisovala

znalkyňa N.. U. D.), s ktorými konštatovaniami sa súd v plnom rozsahu stotožnil. Pretože hodnotenie
ústavu na výkon trestu vôbec nezohľadňovalo osobu obžalovaného vo vzťahu k prejednávanej trestnej
veci, k tomu, čo spáchal a za čo bol uznaný za vinného (najmä pokiaľ ide o obzvlášť závažný zločin
vraždy a spôsob jeho spáchania), jeho obsah nebolo možné posudzovať izolovane, ale iba v spojení s
inými skutočnosťami, o ktoré súd oprel svoj záver o tom, že boli splnené zákonné podmienky na uloženie

najprísnejšieho trestu odňatia slobody na doživotie.

Z hľadiska zásad na ukladanie trestov súd zistil v prípade obžalovaného 1/ Igora Halása aj splnenie
podmienok na uloženie súhrnného trestu k odsúdeniu Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 2T/76/2013,v ktorom odsúdení bol skutok v súbehu so skutkami 1/ a 2/ v predmetnej trestnej veci, a preto pri
uložení súhrnného trestu zrušil podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. výrok o treste odňatia slobody vo výmere
20 (dvadsať) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, ktorý

bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 29.11.2013 sp. zn. 2T/76/2013 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 01.10.2014 sp. zn. 1To/27/2014, právoplatným dňa
01.10.2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

U obžalovaného 2/ Daniela Hatinu súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre
určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím k tomu, že u neho nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť
(prezentované priznanie sa obžalovaného k spáchaniu trestnej činnosti súd nepovažoval vzhľadom
k priebehu hlavného pojednávania, najmä jeho záverečnej reči, za úprimné, a teda nemohol mu
priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., naviac obžalovaný sa nepriznal dostatočným
spôsobom k spáchaniu oboch stíhaných skutkov, keď jeho neúprimné priznanie smerovalo v podstate

len na adresu poškodenej X. J.), ale zistil u neho jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. m/ Tr. zák.
- už bol za trestný čin odsúdený, s poukazom na jeho doposiaľ nezahladené odsúdenie uvedené v
registri trestov, pričom nemohol zohľadniť v jeho prípade aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr.
zák. - že spáchal viac trestných činov, keďže mu ukladal súhrnný trest, nakoľko by to bolo v rozpore
so zaužívanou rozhodovacou činnosťou súdov s poukazom na aplikáciu asperačnej zásady), dospel k

záveru, že tomuto obžalovanému bolo potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 22 (dvadsaťdva)
rokov (t.j. v hornej polovici trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného, t.j. podľa § 186 ods. 4
Tr. zák., s prihliadnutím na úpravu trestnej sadzby z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností a použitia
asperačnej zásady, keď trest mohol ukladať po úprave v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. a s použitím § 41
ods. 2 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. v sadzbe od 21 rokov a 8 mesiacov až na doživotie) so zaradením

do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák., a to
vzhľadom k jeho „účasti“ na spáchaní oboch skutkov, keď v prípade skutku 1/ bol priamo na mieste činu
a bol aktívnym členom organizovanej skupiny, a prípade skutku 2/ bol šoférom osobného motorového
vozidla, ktorý doviezol do blízkosti miesta činu iné osoby a dával spolu s nimi pozor na prípadné policajné
hliadky. Z hľadiska zásad na ukladanie trestov súd zistil aj splnenie podmienok na uloženie súhrnného

trestu k odsúdeniu Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 2T/16/2011, v ktorom odsúdení bol skutok v súbehu
so skutkami 1/ a 2/ v predmetnej trestnej veci, a preto pri uložení súhrnného trestu zrušil podľa § 42
ods. 2 Tr. zák. výrok o treste odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov so zaradením do ústavu na
výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného
súdu Nitra zo dňa 03.07.2013 sp. zn. 2T/16/2011, právoplatným dňa 12.09.2013, ako aj všetky ďalšie

rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

U obžalovaného 3/ D. H. súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu
a výmery trestu, s prihliadnutím k tomu, že u neho zistil až tri poľahčujúce okolnosti (§ 36 písm. l/, písm.

n/, písm. o/ Tr. zák. - priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval, napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom a prispel k odhaleniu a usvedčeniu organizovanej
skupiny), ako aj zistil u neho jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. m/ Tr. zák. - už bol za trestný
čin odsúdený, s poukazom na jeho doposiaľ nezahladené odsúdenie uvedené v registri trestov, pričom
nemohol zohľadniť v jeho prípade aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. - že spáchal

viac trestných činov, keďže mu ukladal súhrnný trest, nakoľko by to bolo v rozpore so zaužívanou
rozhodovacou činnosťou súdov s poukazom na aplikáciu asperačnej zásady), naviac obžalovaný pred
súdom aj vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov 1/ a 2/ uvedených v obžalobe, ktoré jeho vyhlásenie
bolo súdom aj právoplatne prijaté (pričom taktiež obžalovaný svoj postoj nezmenil od začiatku trestného
konania), dospel k záveru, že tomuto obžalovanému bolo možné uložiť „skoro najnižší zo zákona možný“

trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov a 4 (štyri) mesiace s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm.
b/ Tr. zák. (a pri použití trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného, t.j. podľa § 186 ods. 4
Tr. zák., s prihliadnutím na úpravu trestnej sadzby z dôvodu prevahy poľahčujúcich okolností a použitia
asperačnej zásady, keď trest mohol ukladať po úprave v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr.
zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. v sadzbe od 20 rokov) so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia podľa § 48 ods. 3 písm. b/, ods. 4 Tr. zák., a to vzhľadom k jeho postoju k predmetnej
trestnej veci od samého počiatku trestného konania a s prihliadnutím na výraznú prevahu poľahčujúcich
okolností na jeho strane. Z hľadiska zásad na ukladanie trestov súd zistil aj splnenie podmienok na
uloženie súhrnného trestu k odsúdeniu Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 2T/16/2011, v ktorom odsúdeníbol skutok v súbehu so skutkami 1/ a 2/ v predmetnej trestnej veci, a preto pri uložení súhrnného trestu
zrušil podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. výrok o treste odňatia slobody vo výmere 8,5 (osem a pol) roka so
zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom

Okresného súdu Nitra zo dňa 03.07.2013 sp. zn. 2T/16/2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Nitre zo dňa 11.12.2013 sp. zn. 1To/88/2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Súd sa v otázke výmery trestu odňatia slobody pre obžalovaného 3/ Borisa H. nestotožnil s

prezentovanými návrhy prokurátora a obhajoby v štádiu záverečných rečí, pričom mal za to, že účasť
obžalovaného na spáchaní skutkov 1/ a 2/ bola tak významná (bol spoločne s obžalovaným 1/ X. H.
najaktívnejší z celej organizovanej skupiny, zabezpečoval a aj vlastnil strelné zbrane, vytváral plány
spáchania skutkov, zabezpečoval ďalšie veci potrebné na spáchanie skutkov a pod.), že nepovažoval
skôr uložený trest odňatia slobody (ktorý bol len o pol roka vyšší ako mu bolo možné uložiť pri
„maximálnom“ mimoriadnom znížení trestu) na ochranu spoločnosti a jeho nápravu za dostatočný.

Významnú účasť a pričinenie sa obžalovaného 3/ Borisa H. na zdokumentovaní skutkového stavu,
čo napokon v spojení s ďalšími usvedčujúcimi dôkaznými prostriedkami viedlo k odsúdeniu všetkých
obžalovaných v predmetnej trestnej veci, ako aj proces jeho začlenenia sa do normálneho života po
prepustení na slobodu, kedy sa riadne zamestnal na dobu neurčitú a je zamestnávateľom hodnotený
veľmi pozitívne, čo svedčilo o tom, že sa aktuálne správa socializovane a zmenil svoje vnútorné krédo,

resp. sa ním neriadi (tak, ako toto jeho krédo popisovala vo svojom znaleckom posudku N.. E. H.),
však súd zohľadnil tak, že keďže aktuálne obžalovanému 3/ Borisovi H. plynie skúšobná doba určená
mu pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom
Okresného súdu Nitra zo dňa 03.07.2013 sp. zn. 2T/16/2011, ktoré odsúdenie nemá zahladené a v
ktorej trestnej veci po započítaní vykonal trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a 10 (desať)

dní, uložil mu trest odňatia slobody v takej výmere, v ktorej po započítaní tohto už vykonaného trestu
do trestu uloženého v predmetnej veci (čo bude povinnosťou súdu) bude už splnená jedna zo troch
zákonných podmienok (§ 67 ods. 1 Tr. zák.) na jeho „opätovné“ podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody, o ktorom bude v prípade právoplatnosti tohto rozsudku opätovne rozhodovať
Okresný súd Levice (v obvode ktorého obžalovaný naposledy vykonával trest odňatia slobody), a v

prípade pozitívneho rozhodnutia o jeho prípadne podanom návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu
mu bude „opätovne“ určená skúšobná doba (v trvaní od 1 do 7 rokov), čím sa „predĺži“ obdobie, počas
ktorého bude mať obžalovaný 3/ Boris Hipp možnosť a šancu preukázať spoločnosti, že nie je potrebné
pre jeho nápravu „dovykonať“ trest odňatia slobody a že jemu uložené tresty odňatia slobody pri použití
inštitútu mimoriadneho zníženia trestu si splnia svoj účel v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.

V prípade obžalovaného 3/ Borisa H. súd tiež zistil splnenie podmienok na uloženie trestu prepadnutia
veci podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., a to 1 ks modrý magnetický maják s čiernym káblom s
koncovkou do zapaľovania, ktorý bol použitý pri skutku 1/, keď vlastníctvo obžalovaného vo vzťahu k
tejto veci nebolo spochybnené výsledkami vykonaného dokazovania. Súd v prípade takto uloženého

trestu prepadnutia veci rozhodol, že vlastníkom prepadnutej veci stáva Slovenská republika.

Naopak u obžalovaného 4/ Petra A. po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie
druhu a výmery trestu, s prihliadnutím k tomu, že u neho nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, ale zistil
u neho jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. m/ Tr. zák. - už bol za trestný čin odsúdený, s poukazom

na jeho doposiaľ nezahladené odsúdenia uvedené v registri trestov, pričom nemohol zohľadniť v jeho
prípade aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. - že spáchal viac trestných činov, keďže
mu ukladal súhrnný trest, nakoľko by to bolo v rozpore so zaužívanou rozhodovacou činnosťou súdov
s poukazom na aplikáciu asperačnej zásady), súd dospel k záveru, že tomuto obžalovanému bolo
potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) rokov (t.j. v hornej polovici trestnej

sadzby trestného činu najprísnejšie trestného, t.j. podľa § 186 ods. 4 Tr. zák., s prihliadnutím na úpravu
trestnej sadzby z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností a použitia asperačnej zásady, keď trest mohol
ukladať po úprave v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. a s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. v
sadzbeod21rokova8mesiacovažnadoživotie)sozaradenímdoústavunavýkontrestusmaximálnym
stupňom stráženia podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák., a to vzhľadom k jeho „účasti“ na spáchaní oboch

skutkov, pri ktorých bol vždy v pozícií šoféra osobného motorového vozidla, resp. bol vždy v blízkosti
miesta činu a aktívne napomáhal obžalovaným, ktorých účasť na trestnej činnosti bola ešte vyššia,
pričommaltiežzato,žezhľadiskavyjadreníobžalovanéhonahlavnompojednávanísiskôruloženýtrest
odňatia slobody vo výmere 22 (dvadsaťdva) rokov aktuálne neplnil svoj účel v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.,keďže obžalovaný Peter Dobrovodský naďalej popiera svoju vinu napriek právoplatnému odsúdeniu. Z
hľadiska zásad na ukladanie trestov súd zistil aj splnenie podmienok na uloženie súhrnného trestu k
odsúdeniu Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 2T/16/2011, v ktorom odsúdení bol skutok v súbehu so

skutkami 1/ a 2/ v predmetnej trestnej veci, a preto pri uložení súhrnného trestu zrušil podľa § 42 ods.
2 Tr. zák. výrok o treste odňatia slobody vo výmere 22 (dvadsaťdva) rokov so zaradením do ústavu na
výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného
súdu Nitra zo dňa 03.07.2013 sp. zn. 2T/16/2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa
11.12.2013 sp. zn. 1To/88/2013, právoplatným dňa 11.12.2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto

výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

U obžalovaného 5/ Jozefa I. po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a
výmery trestu, s prihliadnutím k tomu, že u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. j/
Tr. zák. - viedol pred spáchaním trestného činu riadny život) a žiadnu priťažujúcu okolnosť, súd dospel k
záveru,žetomutoobžalovanémubolopotrebnéuložiťtrestodňatiaslobodyvovýmere15(pätnásť)rokov

(t.j. na samej dolnej hranici trestnej sadzby trestného činu podľa § 188 ods. 4 Tr. zák., s prihliadnutím na
úpravu trestnej sadzby z dôvodu prevahy poľahčujúcich okolností, keď trest mohol ukladať po úprave v
zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. v sadzbe od 15 rokov) so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia pri splnení zákonných podmienok uvedených v § 48 ods. 3 písm. b/, ods. 4 Tr. zák.,
keď mal za to, že ako účelné sa javí práve jeho zaradenie do tohto miernejšieho ústavu na výkon trestu,

ako bol ten, do ktorého by mal byť inak zaradený (keďže mu neukladal trest prevyšujúci výmeru 15
rokov), a to vzhľadom k jeho „účasti“ na spáchaní skutku 2/.

U obžalovaného 6/ Antona F. po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu
a výmery trestu, s prihliadnutím k tomu, že u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu

okolnosť (jednak vzhľadom k zahladeniu skorších odsúdení, resp. nemohol zohľadniť v jeho prípade
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. - že spáchal viac trestných činov, keďže mu ukladal
súhrnný trest, nakoľko by to bolo v rozpore so zaužívanou rozhodovacou činnosťou súdov s poukazom
na aplikáciu asperačnej zásady), súd dospel k záveru, že tomuto obžalovanému bolo potrebné uložiť
trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov (t.j. na samej dolnej hranici trestnej sadzby trestného

činu najprísnejšie trestného, t.j. podľa § 188 ods. 4 Tr. zák., s prihliadnutím na úpravu trestnej sadzby z
dôvodu použitia asperačnej zásady, keď trest mohol ukladať po úprave v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák. a
§ 42 ods. 1 Tr. zák. v sadzbe od 15 rokov až na doživotie) so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia pri splnení zákonných podmienok uvedených v § 48 ods. 3 písm. b/, ods. 4
Tr. zák., keď mal za to, že ako účelné sa javí práve jeho zaradenie do tohto miernejšieho ústavu na výkon

trestu, ako bol ten, do ktorého by mal byť inak zaradený (keďže mu neukladal trest prevyšujúci výmeru
15 rokov), a to vzhľadom k jeho „účasti“ na spáchaní skutku 2/. Z hľadiska zásad na ukladanie trestov
súd zistil aj splnenie podmienok na uloženie súhrnného trestu k odsúdeniu Okresného súdu Bratislava
II pod sp. zn. 1T/101/2009, v ktorom odsúdení boli skutky v súbehu so skutkom 2/ v predmetnej trestnej
veci, a preto pri uložení súhrnného trestu zrušil podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. výrok o úhrnnom treste odňatia

slobody vo výmere 2 (dva) roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky,
ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.07.2016 sp. zn. 1T/101/2009,
právoplatným dňa 13.07.2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

U obžalovaného 7/ Martina F. súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie
druhu a výmery trestu, s prihliadnutím k tomu, že u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti (§
36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák. - viedol pre spáchaním trestného činu riadny život a priznal sa k spáchaniu
trestného činu a tento úprimne oľutoval) a naopak žiadnu priťažujúcu okolnosť, naviac obžalovaný pred
súdom aj vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku 2/ uvedeného v obžalobe, ktoré jeho vyhlásenie bolo

súdom aj právoplatne prijaté (pričom taktiež obžalovaný svoj postoj tiež nezmenil od začiatku trestného
konania), dospel k záveru, že tomuto obžalovanému bolo možné uložiť „najnižší zo zákona možný“ trest
odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., na výkon
ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia pri splnení zákonných
podmienok uvedených v § 48 ods. 3 písm. b/, ods. 4 Tr. zák., keď mal za to, že ako účelné sa javí práve

jeho zaradenie do tohto najmiernejšieho ústavu na výkon trestu.

V prípade obžalovaného 8/ Petra N. súd ustálil, že vzhľadom k jeho priznaniu sa k spáchaniu stíhanej
trestnej činnosti v predmetnej trestnej veci, s poukazom na jeho vyhlásenie o vine, ktoré bolo na hlavnompojednávaní právoplatne prijaté, ako aj jeho účasť na spáchanej trestnej činnosti (sledoval výskyt
policajných hliadok, nezúčastnil sa priamo na skutku v dome poškodeného Petra C. a pod.), by ukladanie
„vyššieho“ súhrnného trestu bolo nadbytočné, presnejšie povedané pri zistení, že tomuto obžalovanému

je potrebné uložiť súhrnný trest vo vzťahu k trestu, ktorý mu bol medzičasom od spáchania skutku 2/ v
predmetnej trestnej veci do vyhlásenia tohto odsudzujúceho rozsudku uložený rozsudkom Okresného
súdu Nitra zo dňa 03.07.2013 sp. zn. 2T/16/2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo
dňa 05.02.2014 sp. zn. 1To/105/2013, v ktorej trestnej veci bola jeho účasť na spáchanej trestnej
činnosti omnoho výraznejšia ako v predmetnej trestnej veci (ako to vyplynulo zo skutkových okolností

citovaného rozsudku Okresného súdu Nitra), súd pokladal na ochranu spoločnosti a jeho nápravu za
dostatočný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu
s maximálnym stupňom stráženia, keď bolo toho názoru, že tento trest si plní a aj splní svoj účel v zmysle
§ 34 ods. 1 Tr. zák., a preto u tohto obžalovaného podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného
trestu podľa § 42 Tr. zák.

Takto uložené tresty v prípade všetkých obžalovaných zohľadňujú všetky kritériá, ktoré Tr. zák. pri
ukladaní trestu ustanovuje (§ 34 a nasl.), pričom istotne u každého z obžalovaných splnia svoj
účel. Najmä s poukazom na nebezpečnosť konania obžalovaných, spôsob spáchania trestných činov,
organizovanosť obžalovaných na spáchaní trestných činov, použitie zbraní, ktoré boli streľbyschopné a
nabité ostrým strelivom, použitie falošných „policajných“ uniforiem a ďalších vecí (výbušky, pút, kukiel a

pod.),bolopotrebnétietoskutočnosti,bližšiepopísanévskutkovejvetetohtorozsudku,zohľadniťvrámci
výmery uložených trestov odňatia slobody jednotlivým obžalovaným (nakoľko iný druh trestu ako trest
odňatia slobody spojený s jeho výkonom neprichádzal do úvahy v prípade žiadneho z obžalovaných),
pričom súd mal za to, že uložené tresty všetkým obžalovaným splnia jednak funkciu ochrany spoločnosti
pred nimi ako páchateľmi trestného činu, voči ktorým sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej

činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu) a jednak aj voči ďalším občanom
- potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti).

Povinnosťou súdu bolo aj uloženie ochranného dohľadu obžalovaným A. H., D. H., N. A., S. I., O. F., K.

F. a N. N. (naopak v prípade obžalovaného X. H. jeho uloženie neprichádzalo do úvahy vzhľadom na
uloženie trestu odňatia slobody na doživotie), a to s poukazom na ustanovenia § 76 ods. 1, ods. 4 Tr.
zák. V prípade obžalovaných Borisa H., K. F. a N. N. súd v rámci vyhlásených právoplatných uznesení,
ktorými prijal ich vyhlásenia o vine (§ 257 Tr. por.), síce výslovne neuviedol, že dokazovanie sa na
hlavnom pojednávaní okrem iného vykoná aj čo do výroku o ochrannom dohľade, avšak túto skutočnosť

súd nepovažoval za prekážku, keďže Tr. zák. uloženie tohto ochranného opatrenia ukladá súdu ako
obligatórnu povinnosť a potrebné dokazovanie sa v tomto smere na hlavnom pojednávaní aj vykonalo.

Keďže sa ochranný dohľad ukladá na 1 až 3 roky (§ 78 ods. 1 Tr. zák.) a niektorým z obžalovaných už
bolo toto ochranné opatrenie uložené skoršími rozhodnutiami súdov a tieto ochranné dohľady doteraz

nik z nich nevykonal, boli výmery uložených ochranných dohľadov uložené aj s prihliadnutím k tejto
skutočnosti (s poukazom na § 78 ods. 2 Tr. zák.), ako aj na ďalšie okolnosti predmetnej trestnej veci,
ktorým sa súd zaoberal v rámci ukladania trestov (viď vyššie, najmä postoj obžalovaných k predmetnej
trestnej veci, ich účasť na spáchaní trestných činov, ich prípadné priznanie a oľutovanie svojho konania
a pod.), nasledovne:

· obžalovaným A. H. a N. A. súd uložil ochranný dohľad na ďalšie 2 roky, okrem iného aj za súčasného
uloženia povinnosti osobne sa hlásiť jedenkrát za dva kalendárne mesiace u probačného a mediačného
úradníka okresného súdu v mieste svojho bydliska po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody;
· obžalovaným D. H. a N. N. súd uložil ochranný dohľad na ďalší 1 rok, okrem iného aj za súčasného

uloženia povinnosti osobne sa hlásiť jedenkrát za tri kalendárne mesiace u probačného a mediačného
úradníka okresného súdu v mieste svojho bydliska po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody;
· obžalovaným S. I. a O. F. súd uložil ochranný dohľad na 3 roky, okrem iného aj za súčasného uloženia
povinnosti osobne sa hlásiť jedenkrát za dva kalendárne mesiace u probačného a mediačného úradníka
okresného súdu v mieste svojho bydliska po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody;

· obžalovanému K. F. súd uložil ochranný dohľad na 2 roky, okrem iného aj za súčasného uloženia
povinnosti osobne sa hlásiť jedenkrát za dva kalendárne mesiace u probačného a mediačného úradníka
okresného súdu v mieste svojho bydliska po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.V prípade v trestnom konaní zaistených a na hlavnom pojednávaní oboznámených vecí v rámci
vykonaného znaleckého dokazovania, ktorým boli tieto veci podrobené, súd nevedel jednoznačne ustáliť
vlastníka týchto vecí: 1 ks kovové putá (rozpílené) a 4 ks jednorazové zaťahovacie plastové putá, ktoré

boli použité pri spáchaní skutku 2/, resp. určené na jeho spáchanie. Avšak u týchto vecí z pohľadu
ochrany spoločnosti pred nebezpečnými predmetmi a inými vecami, ktoré z dôvodu uvedeného vyššie
nemohli byť predmetom trestu prepadnutia veci, mal súd za to, že boli splnené podmienky na ich
zhabanie z dôvodu bezpečnosti ľudí alebo majetku, prípadne iného obdobného verejného záujmu, s
prihliadnutím na účel a funkciu týchto vecí (§ 83 ods. 1 písm. g/ Tr. zák.), keď tiež platí, že predmetom

zhabania môže byť len taká vec, ktorá je k spáchanému trestnému činu v niektorom zo vzťahov
uvedených v § 60 ods. 1 písm. a/ až d/ Tr. zák., čo v danom prípade splnené bolo (čo do písm. a/ a b/
ustanovenia § 60 ods. 1 Tr. zák.). Súd preto aj rozhodol o tom, že podľa § 83 ods. 2 Tr. zák. sa vlastníkom
týchto zhabaných vecí stáva Slovenská republika. S poukazom na § 83 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. súd
tiež nedospel k záveru, že by zhabaním vecí bolo znemožnené uspokojenie nároku poškodených na
náhradu škody, keďže tieto veci nepovažoval za tak cenné a v prípade kovových pút boli tieto dokonca

znehodnotené rozpílením, čím ich cena klesla, resp. tieto sa stali bezcennými.

Súd zároveň nezistil splnenie zákonných podmienok na uloženie v poradí „ďalšieho“ trestu či ďalšieho
ochranného opatrenia niektorému z obžalovaných. V prípade obžalovaného Martina F. vykonané
dokazovanie nepreukázalo dôvodnosť uloženia trestu prepadnutia veci čo do zaistenej finančnej

hotovosti vo výške 1.000,00 Kč a 2.080,00 € nájdenej pri domovej prehliadke vykonanej v mieste jeho
bydliska (viď oboznámené listinné dôkazy na č.l. 2234-2245), nakoľko nebolo preukázané žiadnym
dôkazom, že by pochádzali z predmetnej trestnej činnosti.

*** Výroky o náhrade škody ***

S predmetným trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie, t.j. konanie o náhrade škody,
keď nárok na náhradu škody si v predmetnej veci riadne a včas uplatnili poškodení uvedení vo výrokovej
častitohtorozsudku.Vsúvislostisuplatnenýminárokminanáhraduškodybolodokazovanienahlavnom
pojednávaní vykonané výpoveďami poškodených či ich zástupcov, ako aj oboznámením listinných

dôkazov, a rozsah a výsledky tohto dokazovania sú zrejmé z odôvodnenia tohto rozsudku (viď vyššie).

Súd nemal žiadne pochybnosti o správnosti viacerých uplatnených nárokov na náhradu škody, a preto
k povinnosti na ich náhradu zaviazal toho ktorého obžalovaného alebo viacerých či všetkých spoločne
a nerozdielne, a to s prihliadnutím k tomu, či sa títo podieľali na spáchaní trestného činu, spáchaním

ktorého bola poškodeným spôsobená škoda, resp. o uplatnených nárokoch rozhodol nasledovne:

V prípade obžalovaného X. H. v prípade skutku 1/ (v príčinnej súvislosti s jeho konaním v tomto
skutku) súd rozhodol, že je povinný nahradiť poškodenej X. J. škodu vo výške 6.151,93 € z titulu
preukázaných výdavkov (uplatnená spoluúčasť na poistnej udalosti vo výške 16.000,- Sk, hrobka

vo výške 150.000,- Sk a pohrebné výdavky vo výške 19.544,- Sk), poškodenej Generali Poisťovňa,
a.s., škodu vo výške 10.562,34 € (oprava osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia s EČ:
Z a poškodenej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group škodu vo výške 444,37 €
(vyplatené poistné z dôvodu opravy plota rodinného domu v obci Matúškovo č. 801), a to do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku (čím súd určil vykonateľnosť tohto výroku rozsudku), pričom so zvyškom

uplatneného nároku na náhradu škody poškodenú X. J. (uplatnený nárok z titulu nemajetkovej ujmy v
rámci preštudovania spisového materiálu za ňu i jej synov O. a O. J.) odkázal na civilný proces, keďže
vyčíslenie a uplatnenie škody nemalo podklad vo vykonanom dokazovaní a bolo by potrebné vykonať
ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného konania.

V prípade obžalovaného N. A. v prípade skutku 1/ (v príčinnej súvislosti s jeho konaním v tomto skutku)
súd rozhodol, že je povinný nahradiť poškodenej K.. A. K., rod. K., škodu vo výške 839,47 € (uplatnená
spoluúčasť na poistnej udalosti), ktorú si riadne uplatnila do skončenia vyšetrovania, a poškodenej
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., škodu vo výške 15.950,01 € (vyplatené poistné za osobné motorové
vozidlo zn. Škoda Octavia s EČ: TT018CX), a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (čím je

určená vykonateľnosť tohto výroku rozsudku).

V prípade obžalovaných X. H. a D. H. v prípade skutku 2/ (v príčinnej súvislosti s ich konaním v tomto
skutku, keď zároveň súd nemohol na náhradu tejto škody zaviazať rozsudkom aj D. C., u ktorého jedočasne odložené vznesenie obvinenia) súd rozhodol, že sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť
poškodenému N. C. škodu vo výške 16,60 € (za odcudzenú tašku na laptop zn. ASUS, kde boli
odcudzené peniaze), a poškodenej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., škodu vo výške 2.048,73 €

(vyplatené poistné z titulu poistenia jeho nehnuteľnosti a domácnosti po odpočítaní poistného, ktoré mu
vyplatené za jeho odcudzenú zbraň, ktorá mu bola neskôr vrátená - viď č.l. 2175-2177), a to do 15 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku (čím je určená vykonateľnosť tohto výroku rozsudku).

V prípade obžalovaného D. H. v prípade skutku 2/ (v príčinnej súvislosti s jeho konaním v tomto skutku,

keď zároveň súd nemohol na náhradu tejto škody zaviazať rozsudkom aj D. C., u ktorého je dočasne
odloženévznesenieobvinenia)súdrozhodol,žejepovinnýnahradiťpoškodenejB.zdravotnápoisťovňa,
a.s., škodu vo výške 81,86 € (vynaložené náklady na liečbu poškodeného N. C.), a to do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku (čím je určená vykonateľnosť tohto výroku rozsudku).

U obžalovaných Igora Halása, A. H., Borisa Hippa, N. A., S. I., O. F., K. F. a N. N. v prípade skutku 2/

(v príčinnej súvislosti s ich konaním v tomto skutku, keď zároveň súd nemohol na náhradu tejto škody
zaviazaťrozsudkomajBystríkaC.,uktoréhojedočasneodloženévznesenieobvinenia)súdrozhodol,že
sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému Petrovi Vorčákovi škodu vo výške 142.137,51
€ (odcudzené peniaze, ktoré sa nachádzali v taške na laptop zn. ASUS), a to do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku (čím je určená vykonateľnosť tohto výroku rozsudku), a so zvyškom uplatneného nároku

na náhradu škody tohto poškodeného (ním uplatnený nárok z titulu nemajetkovej ujmy a ďalších
výdavkov,vynaloženiektorýchdeklarovalfaktúrou,ktorúvydalaspol.VORČÁK,s.r.o.,sosídlomvmieste
jeho bydliska, čo nepovažoval súd za dostatočné a dôveryhodné na to, aby mohol obžalovaných na
zaplatenie tejto škody zaviazať) odkázal na civilný proces, keďže vyčíslenie a uplatnenie škody nemalo
podklad vo vykonanom dokazovaní a bolo by aj potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo

potreby trestného konania.

Pokiaľ ide o uplatnený nárok poškodeného Miroslava Ratičáka, v čase spáchania skutku bol
konateľom spoločností SLOVFORNET, s.r.o., a DARAL, s.r.o., pričom tieto boli medzičasom vymazané
z obchodného registra po tom, čo bolo v ich prípade zhodne zastavené konkurzné konanie

pre nedostatok majetku, teda tieto obchodné spoločnosti nemajú právneho nástupcu. Vykonané
dokazovanie výpoveďou tohto poškodeného taktiež preukázalo, že uplatnený nárok za obe spoločnosti
vo výške 7.003,92 € (211.000,00 Sk) sa týkal peňazí, ktoré nepatrili jemu, ale patrili týmto obchodným
spoločnostiam. Preto bolo potrebné tohto poškodeného s uplatneným nárokom na náhradu škody
odkázať na civilný proces.

Aj v prípade poškodenej Lucie Vorčákovej, rod. Štefaňákovej, vykonané dokazovanie nepreukázalo
dôvodnosť ňou uplatneného nároku na náhradu škody z titulu nemajetkovej ujmy, a preto súd aj túto
poškodenú s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, keďže by bolo potrebné
vykonať ďalšie dokazovanie o jej nároku, ktoré by presiahlo potreby trestného konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava.
Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 10. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2018

Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2018