Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. november 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 22C/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619201773
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5619201773.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobkyne: C.. V. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX, XXX

XX V., Č. E., zastúpená advokátkou JUDr. Katarínou Geškovou, PhD., so sídlom Námestie osloboditeľov
65/6, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: L.. F. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom L.. U. XXXX/XX,
XXX XX U. - P., v spore o nahradenie prejavenia vôle, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nahrádza prejav vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu v znení:

PREDÁVAJÚCI:
meno a priezvisko: L.. F. Š., rod. Š.

trvalý pobyt: L.. U. XXXX/XX, XXX XX U. - P.
dátum narodenia: XX. XX. XXXX
rodné č.: XXXXXX/XXXX
št. príslušnosť: občan SR
(ďalej len „predávajúci“)

KUPUJÚCA:

meno a priezvisko: C.. V. V., E.. P.
trvalý pobyt: G. XX, XXX XX V., Č. E.
dátum narodenia: XX. XX. XXXX
rodné č.: XXXXXX/XXXX
št. príslušnosť: občan SR
(ďalej len „kupujúca“)

Článok I

Úvodné ustanovenie

1.1 Predávajúci je spoluvlastníkom nasledovných nehnuteľností:
- spoluvlastníckeho podielu vo výške 1 k pozemku parc. č. 2666 (3283,5 m2), parc. reg „E“, výmera
6567 m2, druh pozemku: orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. D., vedený Okresným úradom
Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor,
- spoluvlastníckeho podielu vo výške 16/2209 (časť podielu evidovaného v katastri nehnuteľností v

rozsahu 618520/7267610) k pozemku parc. č. 2655 (6,51 m2), parc. reg. „E“, výmera 899 m2, druh
pozemku: trvalý trávny porast, zapísaný na LV XXXX pre k. ú. D., vedený Okresným úradom Liptovský
Mikuláš, katastrálny odbor (ďalej aj „pozemky“).

Článok II
Predmet zmluvy2.1. Na základe tejto zmluvy predávajúci prevádza kupujúcej spoluvlastnícke právo k pozemkom
špecifikovanýmvčl.I.bod1tejtozmluvyakupujúcatietopozemkykupujedosvojhovlastníctva.Zároveň
sa kupujúca zaväzuje predávajúcemu zaplatiť kúpnu cenu dohodnutú v čl. III tejto zmluvy.

Článok III
Kúpna cena, spôsob jej úhrady

3.1Zmluvnéstranysadohodlinacelkovejkúpnejceneprevádzanýchpozemkovvovýške32.900,12eur.

3.2 Zmluvné strany sa dohodli, že kúpna cena bude uhradená bezhotovostným prevodom na číslo účtu
predávajúceho. Predávajúci je povinný po podpise tejto zmluvy oznámiť kupujúcej číslo svojho účtu v
tvare IBAN.
3.3 Zmluvné strany sa dohodli, že sa v osobitnej dohode dohodnú na splatnosti kúpnej ceny.
Článok IV
Vzájomné vyhlásenia zmluvných strán

4.1 Kupujúca vyhlasuje, že sa so stavom prevádzaných nehnuteľností riadne oboznámila a v tomto stave
ich kupuje.
4.2 Zmluvné strany sa zaväzujú, že v prípade prerušenia správneho konania o návrhu na vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností si budú vzájomne poskytovať súčinnosť za účelom

odstránenia nedostatkov označených v rozhodnutí príslušného katastrálneho orgánu, brániacich
povoleniu vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech kupujúcej.
4.3 Predávajúci vyhlasuje, že ku dňu podpisu tejto zmluvy si riadne a včas splnil všetky daňové,
poplatkové a iné povinnosti vlastníka nehnuteľnosti, ako aj iné záväzky súvisiace s predávanými
nehnuteľnosťami.

4.4 Zmluvné strany berú na vedomie, že podpísaním tejto zmluvy sú svojimi zmluvnými prejavmi viazané
až do právoplatného rozhodnutia príslušného katastrálneho orgánu o povolení alebo zamietnutí vkladu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností.

Článok V

Záverečné ustanovenia

5.1 Táto zmluva je vyhotovená v štyroch rovnopisoch majúcich platnosť originálu.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 19. 06. 2019 sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému

nahradenia prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude prevod spoluvlastníckeho
podielu vo výške 1/2 k nehnuteľnostiam - parcele č. 2666, parcela registra „E“ o výmere 6567 m2,
druh pozemku: orná pôda, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D. a k parcele
č. 2655, parcela registra „E“ o výmere 899 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, zapísanej na liste
vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D., a to za podmienok podľa kúpnej zmluvy uzavretej medzi M.

L. ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim, na základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva k týmto
nehnuteľnostiam povolený pod č. V 249/2019. Podaním zo dňa 27. 09. 2019 žalobkyňa navrhla pripustiť
zmenu žaloby s tým, že v petite formulovala kompletný obsah kúpnej zmluvy, vo vzťahu ku ktorej žiadala
nahradiť prejav vôle žalovaného. Žalobkyňa argumentovala tým, že z katastra nehnuteľností vo vzťahu k
označeným nehnuteľnostiam vyplýva, že M. L. predala svoj spoluvlastnícky podiel žalovanému L.. F. Š.

bez toho, aby ponúkla svoj spoluvlastnícky podiel na predaj žalobkyni ako spoluvlastníčke. Predmetné
nehnuteľnosti boli na žalovaného prevedené na základe kúpnej zmluvy, pričom vklad bol povolený
pod sp. zn. V 249/2019 dňa 14. 02. 2019. Uvádzala, že ohľadom povinnosti ponúknuť spoluvlastnícky
podiel na predaj sa primerane aplikuje ustanovenie § 605 Občianskeho zákonníka (analogicky podľa
§ 853 Občianskeho zákonníka), podľa ktorého musí ponuka v rámci predkupného práva obsahovať

všetky podmienky, za ktorých spoluvlastník ponúka svoj podiel na predaj, čo znamená odoslanie nielenpodstatných náležitostí kúpnej zmluvy (t. j. predmet kúpy a kúpna cena), ale aj všetkých ostatných
podmienok, za ktorých má dôjsť k prechodu (napr. splatnosť kúpnej ceny). Ak ide o nehnuteľnosť,
ponuka musí byť písomná. M. L. žiaden z týchto úkonov neurobila, predkupné právo žalobkyne teda bolo

porušené. V prípade porušenia povinnosti ponúknuť spoluvlastnícky podiel na predaj má spoluvlastník,
ktorého predkupné právo bolo porušené, okrem iného nárok domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu
spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka za rovnakých
podmienok, za ktorých kúpil podiel od povinnej osoby. Z uvedeného dôvodu sa žalobkyňa rozhodla,
že sa bude domáhať od nadobúdateľa, t. j. od žalovaného, aby jej ponúkol spoluvlastnícky podiel

na predaj. Vzhľadom na to, že doposiaľ nedošlo v tejto otázke ku konsenzu, žalobkyňa sa obrátila
na súd, aby nahradil prejav vôle žalovaného v kúpnej zmluve, predmetom ktorej budú nehnuteľnosti
uvádzané v žalobe. Keďže žalobkyňa nedisponovala textom kúpnej zmluvy, požiadala, aby súd vykonal
dokazovanie oboznámením obsahu kúpnej zmluvy uzavretej medzi M. L. ako predávajúcou a žalovaným
ako kupujúcim. K žalobe boli pripojené fotokópie listov vlastníctva č. XXXX a XXXX, katastrálne územie
D..

2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.

3. Okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom zistil
skutkový stav nasledovne.

4. Z obsahu Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 09. 01. 2018 vyplýva, že predávajúca M. L. previedla na
žalovaného nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXXX (pozemok KNE parc. č. 2666, orná
pôda o výmere 6567 m2, v spoluvlastníckom podiele 1/2) a na liste vlastníctva č. XXXX (pozemok KNE
parc. č. 2655, trvalé trávne porasty o výmere 899 m2, v spoluvlastníckom podiele 618520/7267610).

V zmysle zmluvy sa kupujúci zaviazal zaplatiť predávajúcej kúpnu cenu v sume 33.595,- eur. Vo
vzťahu k označeným nehnuteľnostiam Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, povolil vklad
vlastníckeho práva v prospech žalovaného, a to v konaní vedenom pod sp. zn. V 249/2019 dňa 14. 02.
2019.

5. Z obsahu listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D., mal súd preukázané, že aktuálne je parcela
č. 2666 o výmere 6567 m2, orná pôda, evidovaná na tomto liste vlastníctva s tým, že spoluvlastníkmi
tejto nehnuteľnosti sú žalovaný v podiele 1/2 a žalobkyňa v podiele 1/2.

6. Z obsahu listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D., vyplýva, že žalovaný disponuje

spoluvlastníckym podielom k parcele registra „E“ č. 2655 o výmere 899 m2, trvalé trávne porasty, a to
v rozsahu 618520/7267610. Žalobkyňa má spoluvlastnícky podiel k uvedenému pozemku v rozsahu
618520/7267610. Okrem žalobkyne a žalovaného majú spoluvlastnícke práva k parcele č. 2655 aj ďalší
spoluvlastníci.

7. Zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 08. 10. 2019 zotrvala na tvrdeniach o porušení
predkupného práva, pričom nesúhlasila s tvrdeniami žalovaného o tom, že by ona sama mala záujem
o sporné pozemky. Pokiaľ žalovaný na pojednávaní predložil množstvo nových dôkazov, navrhla, aby
súd na tieto neprihliadol v zmysle princípu koncentrácie konania.

8. Žalovaný na pojednávaní dňa 08. 10. 2019 poukázal na skutočnosť, že jeho právna predchodkyňa
M. L. si splnila ponukovú povinnosť v zmysle ustanovenia
§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď e-mailom zaslala žalobkyni ponuku na predaj jej
spoluvlastníckeho podielu, avšak táto bola zo strany žalobkyne odmietnutá. Z uvedeného dôvodu
mal za to, že sa stal riadnym vlastníkom, a preto sú tu splnené podmienky na zamietnutie žaloby v

celom rozsahu. Súdu predložil viacero dôkazov, ktoré mali potvrdzovať jeho tvrdenia jednak o realizácii
ponukovej povinnosti, ktorá bola odmietnutá, a jednak o tom, že kúpna cena nebola stanovená na sumu
33.595,- eur, ale na sumu 67.190,- eur, ako to vyplýva z Dodatku č. 1 zo dňa 09. 01. 2019 ku kúpnej
zmluve. Žalovaný zároveň požiadal súd, aby vo veci boli vypočutí svedkovia, a to M. L. a R. L. a tiež,
aby súd pripustil vstup ostatných spoluvlastníkov ako intervenientov.

9. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany sporu nie
sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom
štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas,nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesno-právne účinky. Absencia procesno-
právnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony strán sporu,
ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany

(§ 149 CSP). Z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné procesno-
právne sankcie (v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu) za to, že strana sporu porušila
procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). Povinnosť riadneho vedenia sporu
je všeobecne vyjadrená v článku 8 Základných princípov CSP tak, že strany sporu sú povinné vykonať
prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti.

Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (článok 5 Základných princípov CSP). Účelom a
zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne
pôsobiťnastranysporu,abyprocesnéúkonyvykonávalivčas.Zásadakoncentráciekonaniasauplatňuje
v dvoch podobách, a to ako koncentrácia vhodná (§ 153 CSP - sudcovská koncentrácia konania) a
koncentrácia nutná (§ 154 CSP - zákonná koncentrácia konania). Sudcovská koncentrácia konania je v
dispozičnej právomoci súdu. Zákonná koncentrácia konania je pre súd a strany sporu obligatórna.

10. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro
vykonanými procesnými úkonmi. Napr. nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia
alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného
pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie

skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné,
napr. ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania.
Včasnosť predloženia prostriedkov procesného úkonu a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí
v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie
procesného úkonu ospravedlní alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na

procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky.

11. Predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré nie je včasné,
je definované v § 153 ods. 1 druhá veta CSP. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana
sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Toto

pravidlo je lex generalis. Neaplikuje sa, ak osobitná právna úprava poskytuje strane sporu lehotu na
vykonanie určitého procesného úkonu. O tom, či súd omeškaný procesný úkon strany ospravedlní alebo
nie, nevydáva procesné uznesenie. V odôvodnení rozsudku vo veci samej však vysvetlí, že na procesný
úkon strany neprihliadol a z akých dôvodov.

12. Zavedenie nového inštitútu koncentrácie konania do procesnej úpravy bolo odrazom potreby
urýchlenia vybavovanie sporovej agendy, ktorá bola v minulosti mnohokrát zdržiavaná opakovanými a
postupnými procesnými návrhmi strán, hoci tieto mohli byť realizované v počiatočných fázach konania.
Daná taktika žalobcu či žalovaného vytvárala priestor pre viacnásobné odročovanie pojednávaní,
produkovanie ďalších a ďalších dôkazov a vzniku mnohých reštančných vecí, ktoré pri rešpektovaní

princípu hospodárnosti konania mohli byť ukončené v podstatne kratšom čase. Koncepcia Civilného
sporového poriadku zvýšila v tejto súvislosti zodpovednosť strany sporu za uplatňovanie jej práv a
vytvára tak tlak na dodržiavanie určených lehôt. Nerešpektovaním týchto zásad sa tak žalobca či
žalovaný vystavujú riziku neúspechu v spore.

13. Žiada sa zdôrazniť, že žalovanému (ktorý má právnické vzdelanie) bola riadne doručená žaloba
so všeobecným poučením, vrátane jej zmeny, ako aj predvolanie na pojednávanie. Až do otvorenia
pojednávania zostal žalovaný úplne pasívny, k žalobe sa nevyjadril, neprezentoval žiadne skutkové
tvrdenia, ani návrhy na vykonanie dôkazov. Žalovaný nepožiadal súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie
k žalobe, nepožiadal o odpustenie zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe a nevysvetlil, aké

objektívne dôvody ho viedli k prezentovaniu skutkových tvrdení a dôkazov až na pojednávaní. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti mal súd za to, že tu boli splnené podmienky pre aplikáciu princípu koncentrácie
konania. V tomto smere súd uvádza, že nie každé oneskorené predloženie skutkových tvrdení, resp.
dôkazov, môže podliehať koncentrácii, avšak iba také, ktoré by bezdôvodne predĺžilo konanie a viedlo
by k nutnosti odročenia pojednávania. Žalovaný na pojednávaní prezentoval súdu množstvo tvrdení

a dôkazov, vo vzťahu ku ktorým sa protistrana nemohla náležite pripraviť na pojednávanie. Rovnako
to platí aj pre súd, ktorý týmto spôsobom nemohol náležite reagovať na úplne nové skutočnosti a
dôkazy. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak
sa týmito tvrdeniami a dôkazmi súd nezaoberal. Z uvedeného dôvodu boli tiež zamietnuté návrhy navýsluch svedkov a vstup intervenientov. V prípade druhého procesného návrhu súd navyše nevidel
dôvod akokoľvek zisťovať stanovisko ostatných spoluvlastníkov, keďže konanie o nahradenie prejavu
vôle sa týka porušenia práva konkrétneho spoluvlastníka (v danom prípade žalobkyne). Pokiaľ sa ostatní

spoluvlastníci necítia dotknutí na svojich právach, nie je dôvodné skúmať ich vzťah k sporným otázkam.

14. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 48/2009 zo dňa 30. júna 2010 vyplýva, že „ak porušil
niektorýzpodielovýchspoluvlastníkovpovinnosťponúknuťsvojspoluvlastníckypodielkukúpeostatným
spoluvlastníkom ako prvým a skutočne vykonal prevod svojho spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu

(nie na osobu blízku), vystavuje sa spolu s treťou osobou osobitnej forme postihu uvedenej v § 40a
Občianskeho zákonníka. Keďže v prípade zákonného predkupného práva podielových spoluvlastníkov
ustanovenie
§ 140 Občianskeho zákonníka neobsahuje osobitnú úpravu, nič nebráni tomu, aby sa aj na tieto
vzťahy použila všeobecná právna úprava o predkupnom práve nachádzajúca sa v § 602 a nasl.
Občianskeho zákonníka. V prípade porušenia predkupného práva je teda nutné pripustiť aj možnosť

oprávneného spoluvlastníka domáhať sa alternatívne práva, vyplývajúceho mu z ustanovenia § 603
ods. 3 Občianskeho zákonníka. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má teda pri porušení
povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka na výber tri zákonné možnosti. Môže sa domáhať buď
vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu alebo sa
môže voči nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za

rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby. Ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí,
môže sa domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa
(§ 161 ods. 3 O.s.p.). Treťou možnosťou je, že si ponechá predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť
až voči nadobúdateľovi. Treba zdôrazniť, že súbežné uplatnenie nároku podľa § 40a a § 603 ods.
3 Občianskeho zákonníka je z právnej povahy veci vylúčené. Iné následky porušenia predkupného

práva zákon nepripúšťa, a preto zo zákona nemožno vyvodiť ani iný spôsob ochrany oprávneného
spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené“.

15. Žalobkyni ako spoluvlastníčke patrilo podľa § 140 Občianskeho zákonníka predkupné právo
v prípade, ak sa právna predchodkyňa žalovaného rozhodla predať svoje spoluvlastnícke podiely.

Vychádzajúc z tvrdení formulovaných v žalobe, súd konštatuje, že právna predchodkyňa žalovaného
si nesplnila svoju ponukovú povinnosť, a preto považoval súd základ nároku za opodstatnený. Tento
však mohla žalobkyňa uplatniť len do výšky jej spoluvlastníckeho podielu. Ak teda v spore požadovala,
aby súd nahradil prejav vôle žalovaného vo vzťahu k podielu vo výške 618520/7267610 na pozemku
parc. č. 2655, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, tento návrh nebol opodstatnený v celom rozsahu.

Žalobkyňa si mohla uplatniť právo len do výšky svojho podielu, a to 618520/7267610 z podielu, ktorý
prislúcha žalovanému. Jej podiel 618520/7267610 z podielu žalovaného v rozsahu 618520/7267610
po matematickom výpočte predstavuje 16/2209. Pokiaľ ide o podiel žalovaného na parcele č. 2666,
evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, nárok žalobkyne bol plne opodstatnený. Pokiaľ teda žalobkyňa
uplatnila svoje práva nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu k parcele č. 2655, evidovanej

na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D., súd modifikoval obsah petitu tak, že nahradil prejav
vôle žalovaného, len pokiaľ ide o časť podielu žalovaného, a to v rozsahu tak, ako sa uvádza vo výroku
tohto rozsudku. S uvedeným súvisela aj modifikácia kúpnej ceny, ktorá bola zistená na základe kúpnej
zmluvy, obsiahnutej v katastrálnom spise V 249/2019. Na otázku súdu na pojednávaní dňa 08. 10. 2019
žalovaný uviedol, že kúpna cena bola stanovená jednotkovo, a to 20,- eur za m2. Ak bola kúpna cena

určená týmto spôsobom, potom vychádzajúc z preukázanej ceny, za ktorú žalovaný pozemky získal
(33.595,-eur),hodnotametraštvorcovéhoje10eur(suma33.595,-delenácelkovouvýmeroupredaných
pozemkov 3283,5 m2 a 76 m2). Kúpna cena za podiel 1/2 z pozemku parc č. 2666 tak predstavuje
32.835,- eur a kúpna cena za podiel 16/2209 na pozemku parc. č. 2655 bol vypočítaný na sumu 65,12
eur, spolu 32.900,12 eur.

16. Súd zároveň považoval za potrebné vysporiadať sa aj s formuláciou petitu žalobného návrhu, kde
žalobkyňa žiadala, aby žalovanému bola uložená povinnosť uzavrieť so žalobkyňou kúpnu zmluvu. Táto
formuláciazrejmevychádzazostaršejjudikatúry,aktuálneustálenározhodovaciačinnosťsúdovstabilne
v prípade konania v zmysle § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka výslovne používa pojem „nahradenie

prejavu vôle žalovaného“ a uvedenému aj súd prispôsobil formuláciu petitu tak, ako sa uvádza vo výroku
tohto rozsudku. Táto modifikácia neznamenala neoprávnený zásah, resp. opravu žalobného petitu,
keďže samotná žalobkyňa svoju žalobu označila ako žalobu o nahradenie prejavu vôle. Rovnako súdopravil nesprávne označenie „správa katastra“ v petite, keďže aktuálne rozhodujú o vklade do katastra
nehnuteľností okresné úrady. Súd použil všeobecný pojem „katastrálny orgán“.

17. Aj napriek tomu, že sa súd nezaoberal jednotlivými listinnými dôkazmi, ktoré predložil žalovaný na
pojednávaní dňa 08. 10. 2019, len na okraj a v rámci nezáväzných úvah považuje za opodstatnené
poukázať na spôsob formulácie Dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 09. 01. 2019 (pozn. v kúpnej
zmluve, ktorá bola predmetom vkladového konania sa uvádza dátum 09. 01. 2018, pravdepodobne išlo o
chybu v písaní). Tento bol vpísaný do pôvodnej kúpnej zmluvy ručne na jej stranu 3 s tým, že pokračoval

na ďalšej strane, ktorá už nebola číslovaná. Dodatok bol datovaný dňom 09. 01. 2019, teda totožným
dátumom uvádzaným v kúpnej zmluve, ktorú predložil žalovaný na pojednávaní. Je nepochopiteľné,
prečo pri uzavretí uvádzaného dodatku nebol dodržaný formálny postup jeho spísania prostriedkami
výpočtovej techniky a následného doručenia katastrálnemu orgánu. Pokiaľ žalovaný na pojednávaní
odkázal, že kúpna cena za sporné pozemky bola podstatne vyššia a poukazoval práve na tento dodatok,
išlo o dôkaz, ktorý vyvoláva opodstatnené pochybnosti o jeho vierohodnosti. Uvedené platí najmä z

dôvodu následného postupu žalovaného a jeho právnej predchodkyne, ktorí katastrálnemu orgánu
predložili len zmluvu znejúcu na nižšiu kúpnu cenu, ktorú vzal za základ svojho rozhodnutia aj súd.

18. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, rozhodol súd v zmysle § 262 ods. 1
a § 255 ods. 1 CSP, pričom priznal žalobkyni ako úspešnej procesnej strane nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %. Aj napriek tomu, že súd nevyhovel žalobe v celom rozsahu, podiel, vo
vzťahu ku ktorému si žalobkyňa nemohla uplatňovať svoje práva, predstavoval v celkovom vyčíslení
len nepatrnú časť, a preto na ňu súd neprihliadal. Súd nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, ktorý
tvrdil, že vzniknutý stav nezavinil, pretože ponukovú povinnosť podľa jeho názoru nesplnila jeho právna
predchodkyňa M. L.. V prípade žalovaného ide o osobu s právnickým vzdelaním, ktorá pri vykonávaní

právnych úkonov musí vedieť, že pri nedodržaní kogentných právnych ustanovení, sa vystavuje riziku
uplatnenia žalobného nároku na súde. Navyše žalovanému bola riadne doručená žaloba, ako aj
predvolanie na pojednávanie, čo znamená, že ešte pred otvorením pojednávania mohol vykonať všetky
úkony smerujúce k náprave vzniknutého protiprávneho stavu, čo sa však nestalo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.