Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zita Matyóová

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoŽivot a zdravie

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/73/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219010298
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4219010298.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu
Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Ľubomíry Kubáňovej, v trestnej veci obžalovaného K.. R. J., pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní
prokurátorky Okresnej prokuratúry Komárno (ďalej len „okresný prokurátor") a odvolaní obžalovaného
K.. R. J. (ďalej len „obžalovaný" ) proti rozsudku Okresného súdu Komárno (ďalej len „súd prvého
stupňa") z 07.07.2020, sp. zn. 2T/56/2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok"), na verejnom zasadnutí
konanom v Nitre dňa 19. novembra 2020 takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/, písmeno e/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e s
a napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a

obžalovaný
K.. R. J., narodený XX.XX.XXXX v W.,
trvale bytom F. č. XXX

o d s u d z u j e :

Podľa § 158 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (po zistení
poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písmeno j/ Trestného zákona a po nezistení žiadnej priťažujúcej
okolnosti uvedenej v § 37 Trestného zákona), § 56 odsek 2 a § 57 odsek 1 Trestného zákona na peňažný
trest 400,- (štyristo) eur.

Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona s a u s t a n o v u j e pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody 1 (jeden) mesiac.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona s a u k l a d á trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na 1 (jeden) rok.

II.
Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného K. R. J. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa konajúci samosudcom, napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného vinným zo
spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na tom skutkom základe, že:

dňa 21. júna 2018 v čase okolo 09,25 hod. po ceste č. II/509 smerom od U. na obec T. viedol osobné
motorové vozidlo U. I. evidenčného čísla F.-XXX C. a napriek tomu, že nemal riadny prehľad o situácii
v cestnej premávke, približujúc sa do križovatky s ulicou C. predbiehal kolónu najmenej troch pomalšie
jazdiacich vozidiel v jeho smere, pričom v dôsledku nedostatku náležitého rozhľadu nevidel osobné
motorové vozidlo zn. V. L., evidenčného čísla V.-XXX H., ktoré viedol N. S., nar. X. Y. XXXX, ktorý jazdil
pred kamiónom, ktorý obvinený predchádzal, a dával znamenie o zmene smeru jazdy doľava, počas
odbočovacieho manévru tohoto účastníka cestnej premávky obvinený narazil pravou prednou časťou
svojho vozidla do jeho zadnej ľavej časti, čo spôsobilo jeho otočenie o 180 stupňov a následné odrazenie
na trávnatú plochu mimo cesty, vodič N. S. v dôsledku zrážky utrpel zlomeninu kľúčnej kosti vľavo s
posunutím úlomkov s nevyhnutnosťou operačného zákroku a ďalšie menej závažné zranenia, ktoré
obmedzovali poškodeného v obvyklom spôsobe života minimálne 10 dní,
- obvinený spôsobom svojej jazdy konal v rozpore s ustanovením § 15 ods. 5 písm. a), b), c) zák. č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
upravujúcim predchádzanie.

Za to mu bol podľa § 158 Trestného zákona za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j/
Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek 2
Trestného zákona uložený peňažný trest 400,--eur, a pre prípad úmyselného zmarenia výkonu tohto
trestu mu bol podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona uložený náhradný trest odňatia slobody 2 mesiace.

Proti tomuto rozsudku, v zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa jeho oznámenia, podali odvolanie okresný
prokurátor a obžalovaný.

Prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že sa nestotožňuje s výrokom o treste
napadnutého rozsudku pokiaľ ide o neuloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého
druhu obžalovanému. Argumentoval pritom pôvodne vydaným trestným rozkazom v predmetnej veci,
ktorým bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Mal za to, že
vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní nedošlo k žiadnej zmene dôkaznej situácie, ktorá
by odôvodňovala iné ako pôvodné rozhodnutie súdu v časti týkajúcej sa výroku o treste. Súd prvého
stupňa postupoval v rozpore so zásadami ukladania trestov v zmysle § 34 Trestného zákona a z tohto
dôvodu navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám vo veci rozhodol
aj o uložení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na primeranú dobu.

Obžalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania, ktoré podal čo do výroku o vine a výroku
o treste, a ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu poukázal najmä a predovšetkým na tú
skutočnosť, že kolíznu situáciu v predmetnej veci vytvoril poškodený a súčasne mu znemožnil zabrániť
zrážke, teda technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy motorového vozidla
V. poškodeného S., pričom v tejto súvislosti odkazoval na závery znaleckého posudku znalca z odboru
dopravy Ing. Hóbora.
Domáhal sa preto zrušenia napadnutého rozsudku a oslobodenia spod obžaloby prokurátora podľa §
285 písmeno b/ Trestného poriadku.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, stotožniac sa s písomnými
dôvodmi okresným prokurátorom podaného odvolania, navrhla postupovať v zmysle písomného petitu
jeho odvolania a odvolanie obžalovaného navrhla ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa v plnom rozsahu odvolával na
písomné zdôvodnenie odvolania za obžalovaného ako aj ma písomné vyjadrenia k odvolaniu okresného
prokurátora.

Obžalovaný sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu pripojil k vyjadreniu svojho obhajcu k
jednotlivým odvolaniam.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

V rámci plnenia tejto svojej, z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku mu vyplývajúcej
prieskumnej povinnosti odvolací súd (ktorému súd prvého stupňa predložil prejednávanú vec, preskúmal
výrok o vine a výrok o treste, proti ktorým odvolanie obžalovaného a prokurátora smerovalo a správnosť
postupu konania obom týmto výrokom napadnutého rozsudku predchádzajúceho, a to aj v rozsahu
zistenia prípadných, odvolaním obžalovaného nevytýkaných chýb, ktoré by mohli odôvodniť podanie
dovolania z niektorého z dôvodov uvedených v § 371 odsek 1 Trestného zákona (žiadne také, a to ani
v konaní im predchádzajúcom nezistiac).

Plnením tejto svojej prieskumnej povinnosti a v jej rozsahu odvolací súd zistil, že v konaní
predchádzajúcom obom týmto preskúmavaným výrokom napadnutého rozsudku sa súd prvého stupňa
nedopustil žiadnych takých podstatných chýb, ktoré by boli porušením ustanovení zabezpečujúcich
objasnenie veci alebo právo obhajoby (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku).

Plnením svojej, z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku mu vyplývajúcej prieskumnej povinnosti
odvolací súd ďalej zistil, že dokazovaním vykonaným v prejednávanej veci na hlavnom pojednávaní
súdom prvého stupňa boli objasnené všetky skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako to vyplýva
z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno c/, písmeno d/, písmeno e/ Trestného
poriadku, ktoré súd prvého stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie o vine obžalovaného a o ukladanom
mu treste tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 2 odsek 10, odsek 11 Trestného poriadku (§ 321 odsek
1 písmeno c/ Trestného poriadku).

Z dôvodov vyššie uvedených skutkové zistenia, ktoré mal súd prvého stupňa v prejednávanej veci
za preukázané, podľa názoru odvolacieho súdu jednak vychádzajú z výsledkov úplného a zákonným
spôsobom vykonaného dokazovania a zodpovedajú kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného
poriadku, jednak súd prvého stupňa k nim dospel po tom, čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil v súlade s
ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, teda predovšetkým
jednotlivo aj v ich súhrne, a nepochybne aj podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu.

V odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré je v tomto smere v súlade s požiadavkami ustanovenými
v § 168 odsek 1 Trestného poriadku, súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu podrobne uviedol, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, ako sa vyrovnal s obranou
obžalovaného a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, s ktorými sa aj odvolací
súd bez zásadných výhrad stotožňuje a v podrobnostiach na ktoré ako na správne poukazuje s tým,
že odvolaním obžalovaného hodnoteniu dôkazov súdom prvého stupňa vytýkané nedostatky odvolací
súd nepovažuje ani za opodstatnené, ani za relevantné, pretože aj odvolací súd dospel k záveru,
že vykonaním všetkých, v prejednávanej veci dostupných dôkazov ani ohľadne skutkových otázok
uvedených v § 119 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno e/ Trestného poriadku (či sa skutok stal,
či má znaky trestného činu, kto ho spáchal a z akých pohnútok a aké sú jeho následky) nezostali žiadne
také dôvodné pochybnosti, ktoré by opodstatňovali aplikáciu jedného z dvoch pravidiel vyplývajúcich pri
dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek 4 Trestného poriadku (v ktorom
je upravená prezumpcia neviny), ktorým je pravidlo „in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech
obvineného“ (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku).

Keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 odsek
1 Trestného poriadku obsahuje aj nevyhnutne potrebné a relevantné právne úvahy, ktorými sa súd
prvého stupňa spravoval pri posudzovaní dokázaných skutočností podľa príslušných ustanovení zákona
v otázke viny obžalovaného, aj na tieto odvolací súd ako na správne iba poukazuje, nepovažujúc ich (aj
s prihliadnutím na to, že v písomných dôvodoch proti výroku o vine napadnutému rozsudku podaného

odvolania obžalovaný ani v tomto smere neuviedol žiadne, správnosť právnych úvah súdu prvého stupňa
spochybňujúce relevantné skutočnosti alebo okolnosti) za potrebné ani doplniť, ani spresniť (§ 321 odsek
1 písmeno d/ Trestného zákona), iba s poukazom na právne úvahy obsiahnuté v odôvodnení odvolania
obžalovaného uviesť, že aj podľa jeho názoru obžalovaný v prejednávanej veci zažalovaným skutkom
naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného
zákona a to nielen po objektívnej, ale aj subjektívnej stránke, pričom ani o existencii priamej príčinnej
súvislosti medzi v zažalovanom skutku popísanom protiprávnom konaní obžalovaného a následkom
nedbanlivostným zavinením na strane jednej a ujmou na zdraví poškodeného N. S. (aj podľa názoru
odvolacieho súdu bez akýchkoľvek pochybností podľa § 123 odsek 2 Trestného zákona majúcou povahu
ujmy na zdraví) na strane druhej, nezostali žiadne dôvodné pochybnosti.

Po vyššie uvedenom zákonu zodpovedajúcom a vykonaným dôkazom opodstatnenom právnom
posúdení v prejednávanej veci zažalovaného skutku súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom
obžalovanému ukladal trest podľa zákonnej sadzby ustanovenej v § 158 Trestného zákona (až na
jeden rok) upravenej s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 (po zistení jednej, v § 36 písmeno j/ Trestného
zákona uvedenej poľahčujúcej a žiadnej, v § 37 Trestného zákona uvedenej priťažujúcej okolnosti) ,
s použitím § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona , a to peňažný vo výmere 400,- eur a podľa § 57
odsek 3 Trestného zákona, pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu uložil náhradný
trest odňatia slobody 2 mesiace.

Pochybil však súd prvého stupňa, keď pri ukladaní peňažného trestu aplikoval jednak nesprávne a
jednak neúplné ustanovenia Trestného zákona, pričom správne malo byť aplikované ustanovenie §
56 odsek 2 a § 57 odsek 1 Trestného zákona a tiež malo byť rozhodnuté postupom podľa § 57 odsek
2 Trestného zákona.
Taktiež pochybil súd prvého stupňa, keď popri hlavnom treste (peňažnom) obžalovanému neuložil aj
vedľajší trest, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.
Podľa názoru odvolacieho súdu uloženie aj takéhoto druhu trestu bolo namieste, nakoľko jednoznačnú
vinu na dopravnej kolízii nesie práve obžalovaný, pričom bolo potrebné prihliadnuť na tú skutočnosť,
že obžalovaný ako vodič osobného motorového vozidla predchádzal kolónu motorových vozidiel
(vrátane kamiónu), nerešpektujúc príslušné dopravné značenie (križovatka s vedľajšou cestou), pričom
napriek tomu, že nemal pred sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá bola potrebná na bezpečné
predchádzanie, nemohol sa bezpečne zaradiť pred vozidlá, ktoré chcel predísť, ohrozil vodiča
jazdiaceho v protismere a v neposlednom rade predchádzal v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá
nebola dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred jej úrovňou.
Vzhľadom k uvedenému, argumentácia súdu prvého stupňa vo vzťahu k neuloženiu trestu zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá obžalovanému, neobstojí.
Všetky tieto pomenované nedostatky a pochybenia zo strany súdu prvého stupňa bolo však možné
napraviť na podklade podaných odvolaní (§ 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/, písmeno e/ Trestného
poriadku).

Podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok:

- pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie
(písmeno b/),

-ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

- ak je uložený trest neprimeraný (písmeno e/).

Podľa § 321 odsek 3 Trestného poriadku ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť
napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti;
ak však zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,
ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Vzhľadom na to, že odvolací súd zistil iba vyššie uvedené dôvody, podľa § 321 odsek 1 písmeno
b/, písmeno d/, písmeno e/, odsek 3 Trestného poriadku zrušil odvolaním obžalovaného napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa iba vo výroku o treste a za splnenia podmienok ustanovených v
§ 322 odsek 3 Trestného poriadku sám v prejednávanej veci rozhodol rozsudkom tak, že na podklade
súdom prvého stupňa zistených skutočností a okolností majúcich vplyv a význam pre určenie druhu
trestu a jeho výmery, avšak po ich zákonu zodpovedajúcom vyhodnotení obžalovanému uložil podľa §
158 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (po zistení jednej, v § 36
písmeno j/ Trestného zákona, uvedenej poľahčujúcej okolnosti a nezistení žiadnej v § 37 Trestného
zákona uvedenej priťažujúcej okolnosti ) a § 56 odsek 2, § 57 odsek 1 Trestného zákona na peňažný
trest 400,- eur s tým, že podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona vymožená suma peňažného trestu
pripadá štátu. Zároveň podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona ustanovil pre prípad, že by výkon tohto
peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody 1 mesiac.
Popri peňažnom treste uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v
cestnej premávke na 1 rok.

Odvolací súd mal za to, že takáto kombinácia druhu trestov uložená obžalovanému v prejednávanej
veci zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v § 34 odsek 4 Trestného zákona
(spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, zistenú poľahčujúcu okolnosť a nezistenú
priťažujúca okolnosť, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy) a preto je spôsobilá na
dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona a to tak v oblasti individuálnej ako aj v
oblasti generálnej prevencie.

S poukazom na vyššie uvedené za I. po zrušení napadnutého rozsudku postupom podľa § 321 odsek 1
písmeno b/, písmeno d/, písmeno e/, odsek 3 Trestného poriadku, uložil odvolací súd postupom podľa
§ 322 odsek 3 Trestného poriadku obžalovanému trest uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Za II. odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.