Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/232/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7910212117
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7910212117.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: „. A. C..R.., so sídlom V. XX/XX, Č.
X. V., IČO: 31 670 024, zastúpeného JUDr. Petr Crha, advokát, so sídlom Obchodní 41, Most, proti
žalovanému: A.. E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, R. X. L., zastúpeného JUDr. Ladislav Csákó,
advokát, so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova č. 4, o vydanie veci, resp. náhradu škody vo výške
160 €, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 26. apríla 2019, sp. zn.
16C/45/2010

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok Okresného súdu Trebišov zo dňa 26. apríla 2019 č.k. 16C/45/2010-657 v napadnutom

výroku II., ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 160 € tak, že žalobu o zaplatenie
sumy 160 € zamieta.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 26. apríla 2019
č.k. 16C/45/2010-657 rozhodol nasledovne:
I. Žalobu o vydanie tlačiarne EPSON FX 2170, rok výroby 1998, zamieta.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 160 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.
IV. Nárok žalovaného na priznanie separátnych trov konania za účasť na pojednávaní 17.06.2013
zamieta.

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu dňa 14. 09. 2010, ktorou sa žalobca pôvodne domáhal, aby
súd uložil žalovanému povinnosť vydať mu tlačiareň značky EPSON FX 2170, rok výroby 1998, do

troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.09.1998, za sumu 25.900,- SK
(859,72 Eur) zakúpil tlačiareň značky EPSON FX 2170, rok výroby 1998. Tlačiareň je vo vlastníctve
žalobcu, nikdy nebola vyradená a bez súhlasu žalobcu sa nachádza u žalovaného, ktorý je jeho bývalým
zamestnancom. Pre podozrenie z trestného činu krádeže bola vec oznámená Obvodnému oddeleniu
Policajného zboru SR v Kráľovskom Chlmci. Uznesením OO PZ v Kráľovskom Chlmci ČVS: ORP-606/
KC-TV-2010zodňa09.06.2010bolavecodmietnutásodôvodnením,ženiejeúlohoutrestnéhokonania,
aby sa v ňom viedlo vyšetrovanie na vyriešenie zodpovedností vyplývajúcej zo zmluvných vzťahov.

Žalobca tvrdil, že bez jeho súhlasu žalovaný funkčnú tlačiareň odniesol a táto sa nachádza u neho.
Tvrdenia žalovaného, že tlačiareň bola vyradená ako opotrebovaná a nefunkčná nie je pravdivé. To, že
vec bola podľa daňových predpisov odpísaná, neznamená vyradenie tlačiarne a vlastníctvo žalobcu k
tlačiarni naďalej trvá.3. V priebehu konania súd pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu predneseného a doručeného
v písomnej forme dňa 5.12.2012 tak, že sa žalobca domáhal aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať

tlačiareň EPSON FX 2170, rok výroby 1998 a ak nebude môcť túto tlačiareň vydať, je povinný žalobcovi
zaplatiť v rovnakej lehote čiastku 160 eur.

4. Súd vec právne posúdil podľa § 123, § 126 ods. 1, § 120 ods. 1, 2, 3, § 442 ods. 1 a 3, § 443, § 106
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že žalobca v spore preukázal nadobudnutie vlastníctva

k hnuteľnej veci - tlačiarni EPSON FX 2107, rok výroby 1998, vydania ktorej sa domáha. Žalobca túto
hnuteľnú vec označil takým spôsobom, že túto vec možno odlíšiť od iných vecí. Považoval za nesporné,
že tlačiareň EPSON FX 2170 bola umiestnená v sídle spoločnosti žalobcu, pričom sa jednalo o ihličkovú
tlačiareň, ktorá tlačila formát A3. Z výpovede svedkov mal preukázané, že u žalobcu sa nachádzala
len jediná ihličková tlačiareň EPSON, ktorá dokázala vytlačiť formát typu A3 a táto bola umiestnená na
špedícii. Žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia, že u žalobcu bolo viacero tlačiarní takého typu a on

odniesol nefunkčnú tlačiareň, neoznačil ani nepredložil žiaden dôkaz. Zároveň žalobca preukázal, že
táto hnuteľná vec sa nenachádza v jeho faktickej moci ako vlastníka, ale bez právneho dôvodu žalovaný
túto vec od žalobcu zobral a dal (odovzdal/daroval) ju inej osobe, čím mu znemožnil užívať vlastnú vec
bez právneho dôvodu a teda bránil žalobcovi, ako vlastníkovi veci pri výkone jeho vlastníckeho práva.

5. K žalovaným vznesenej námietke nedostatku pasívnej legitimácie (dôvodiac, že tlačiareň daroval
škole) súd poukázal na to, že žalovaný až v priebehu sporu v decembri 2012 prvýkrát uviedol, že
tlačiareň daroval škole. Rovnako upriamil pozornosť na to, že výsluchom svedkov bolo preukázané, že
zo žalovaným darovanej tlačiarne (patriacej žalobcovi) bola vybratá súčiastka, ktorá bola vložená do
školskej tlačiarne a tlačiareň žalobcu bola odovzdaná do zberu, teda už neexistuje. Uzavrel, že v danom

prípade tlačiareň zo spoločnosti žalobcu bez právneho dôvodu odniesol žalovaný, ktorý s ňou, aj keď na
to nemal oprávnenie ďalej nakladal bez vedomia jej majiteľa, čím žalobcovi, ako majiteľovi, neumožnil
užívať vlastnú vec. Námietka nedostatku pasívnej legitimácie preto nemôže obstáť.

6. Vychádzal z úvahy, že žalobca sa domáha eventuálneho petitu, keď sa domáha uloženia povinnosti

vydať hnuteľnú vec (primárny petit) a zároveň, pre prípad, že by toto plnenie súd už nemohol prisúdiť
pre nemožnosť plnenia, požaduje iné plnenie (eventuálny petit), a to zaplatenie určitého peňažného
ekvivalentu vo výške 160 €. Vzťah medzi primárnym a eventuálnym petitom spočíva v tom, že súd
nemôže vyhovieť obom žalobným petitom a nemá ani možnosť voľby medzi nimi, keďže o eventuálnom
petite rozhodnutie až vtedy, ak primárny petit neprichádza do úvahy.

7. Keďže v priebehu sporu bolo zistené, že tlačiareň EPSON FX 2170 vydať nemožno, nakoľko tlačiareň
neexistuje, súd v tejto časti žalobu zamietol, nakoľko ide o eventuálny petit (rozsudok NS SR 4Cdo
113/2010, NS SR 3Cdo 347/2009).

8. Následne sa zameral na posúdenie nároku na zaplatenie sumy 160 € a dospel k záveru, že výšku
škody určí podľa vlastnej úvahy (pretože výšku nároku možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami,
resp. ju nemožno zistiť vôbec, a to bez zavinenia žalobcu). Ustálil, že žalobcovi vznikla škoda v
sume 160 €. Súd prvej inštancie hodnotil vyčíslenie výšky škody v rovine nákladov, ktoré by bolo
potrené žalobcom vynaložiť na získanie novej veci. Nejde o účtovnú hodnotu, keď žalobca v účtovníctve

vykazuje hodnotu veci vo výške 0 eur (po odpočítaní účtovných odpisov), ani o náklady, za ktoré v
minulosti žalobca tlačiareň získal (fakturovaná cena 25.900,-SKK). Žalobca predložil súdu potvrdenie
spoločnosti ZÁLOŽŇA - MAXI KREDIT, Veľké Kapušany, podľa ktorého sa koncom r. 2008 funkčné
tlačiarne typu EPSON FX 2170 z r. 1998 predávali v cene 160 eur a potvrdenie spoločnosti ZÁLOŽŇA
- ZÁLOGHÁZ, TOMÁŠ GÉCZI, Kráľovský Chlmec, podľa ktorého cena funkčnej tlačiarne EPSON FX

2170 mala koncom r. 2008 reálnu trhovú cenu 150 až 170 €. Sumu 160 € za tlačiareň, ktorá je
predmetom sporu tak súd považoval za primeranú a reálnu. Žalovaný síce tvrdil, že cena tlačiarne je
nadhodnotená, avšak nepredložil žiaden dôkaz o tom, že táto suma nie je adekvátnou náhradou a preto
neuniesol dôkazné bremeno ohľadom výšky škody, ktorá žalobcovi vznikla. Popretie tvrdení ohľadom
ceny tlačiarne žalovaným považoval súd v zmysle § 151 ods. 2 CSP za neúčinné.

9. Pokiaľ ide o námietku premlčania, súd uzavrel, že nárok na náhradu škody, ktorú si uplatnil žalobca
premlčaný nie je. V tejto súvislosti súd poukázal rozsudok Najvyššieho súdu SR Obo 15/2013, ktorý
odkazoval na judikatúru R 26/1975: „Nárok na ochranu vlastníctva sa nepremlčuje (§ 100 ods. 2 OZ).Premlčuje sa však nárok na náhradu všeobecnej ceny veci v tom prípade, keď žalovaný nemá už vec,
vydania ktorej sa žalobca pôvodne domáhal. Tieto premlčacie doby začnú plynúť až vtedy, keď sa
žalobca dozvie, že žalovaný už vec nemá, čo bude spravidla až v súdnom rozhodnutí“.

10. Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/2883/2006 uverejnený pod
R 98/2009, v zmysle ktorého začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie nároku na
náhradu škody formou tzv. eventuálneho petitu v žalobe o vydanie veci sa neviaže na okamih, odkedy
žalovaný veci bezdôvodne zadržiaval, ale až na okamih, kedy sa žalobca dozvedel, že škodca vec už

nedrží a teda, že žaloba o vydanie veci sa stáva neaktuálnou. Iba týmto momentom sa totiž znížil jeho
majetkový stav (vznikla škoda) v dôsledku toho, že žalobca vec už nemá. Až vtedy získal poškodený
vedomosť o tom, že sa už nemôže domôcť ochrany svojich práv žalobou na vydanie veci a že mu parí
len nárok na náhradu škody, ktorý možno práve pre takýto prípad uplatniť aj eventuálnym petitom.

11. Ďalej poukázal aj na rozsudok KS Košice 1Co/315/2016 zo dňa 30.8.2017: „Ak žalovaný za začiatok

plynutia premlčacej lehotu považuje september 2008, tento záver nie je správny. Tento dátum je totiž
dátumom, od ktorej žalobca odvodzuje povinnosť žalovaného vydať mu vec. Pokiaľ bol od tohto dátumu
žalobca presvedčený, že žalovaný vec zadržiava, aj keď nedôvodne, nemohla mu takto začať plynúť
súčasne aj lehota na náhradu škodu za scudzenie veci. Od tohto okamihu žalobcovi začala plynúť
objektívna i subjektívna lehota pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Z uvedeného dôvodu súd

nepovažoval nárok žalobcu za premlčaný a námietku premlčania, ktorú žalovaný vzniesol zamietol ako
nedôvodnú“.

12. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 s prihliadnutím na § 257 CSP. Za dôvody hodné
osobitného zreteľa súd nepovažoval správanie sa žalobcu, ktorý okrem iného prezentoval svoju vôľu,

že v prípade úspechu získanú sumu daruje škole. Poukázal na to, že je vecou žalobcu, ako so svojimi
peniazmi nakladá, či ich odovzdá ako dar, to však nemôže ovplyvniť rozhodnutie o trovách v spore.
Rovnako za dôvod hodný osobitného zreteľa nepovažoval skutočnosť, že žalobca má zriadené orgány,
ktoré mohli zakročiť, keď žalovaný daroval škole tlačiareň. Keďže žalobca mal v konaní plný úspech,
súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

13. Žalovaný si uplatnil i separátne trovy 100 €, o ktorých už súd prvého stupňa rozhodol uznesením
zo dňa 29.02.2016 sp. zn. 16C/45/2010-326, preto súd náhradu separátnych trov žalovaného za účasť
na pojednávaní dňa 17.06.2013 opätovne (duplicitne) nepriznal a tento návrh zamietol.

14. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, čo do výrokov II. a III.
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom
mu znemožnil ako strane sporu, aby mohol uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu v
celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania.

15. Odvolateľ má za to, že aj keď odôvodnenie napadnutého rozsudku je veľmi rozsiahle, nedáva
odpoveď na všetky nastolené otázky v rámci jeho procesnej obrany, a to ani otázky zásadného významu.

Vpriebehukonaniapoukazovalnato,žetlačiareňbolaúčtovneuždávnovyradenáabolaprespoločnosť
bez hodnoty, pričom opätovné zaradenie vyradených položiek tzv. hmotného investičného majetku do
účtovníctva nie je právne prípustné. Zároveň namietal tvrdenú hodnotu tlačiarne, pričom súd pri ustálení
hodnoty vlastnou úvahou nereagoval na jeho námietky uvedené v podaní zo dňa 10. 12 2012 a to, že
potvrdenie vydával právne neexistujúci subjekt (MAXI KREDIT). Namietal, že súd pri vlastnej úvahe

prihliadol k potvrdeniam predloženým stranou žalobkyne. Odvolateľ považuje žalobu za šikanóznu a
rozpornú s dobrými mravmi. Podľa žalovaného súd pri hodnotení svedeckých výpovedí nedocenil, že
vypočutí svedkovia sú (boli) v prepojení so spoločnosťou žalobkyne, a to mohlo ovplyvniť ich účelové
svedectvo v jej prospech. Ďalej vyčítal súdu, že vykonal okrem iného aj dôkaz prečítaním čestného
prehlásenia svedka H., pričom čestné prehlásenie podľa odvolateľa nie je dôkazom a pripustenie

dôkaznej sily čestnému prehláseniu by oblo porušením zásady ústnosti a bezprostrednosti. Navyše
osoby, ktoré ho podpísali učinili tak bez zákonného poučenia o trestných následkoch krivej výpovede.
Citoval § 187 ods. 1 a 2, z ktorého okrem iného vyplýva, že dôkazným prostriedkom je najmä výsluch
strany,výsluchsvedka,listina,odbornévyjadrenie,znaleckédokazovanieaobhliadka.Zákontedadôkazčestným prehlásením podľa odvolateľa nepozná a vyjadrenia osôb k veci sa majú realizovať výsluchom
svedkov realizovaným zákonom predpísaným spôsobom, tak ako to ukladá § 196 CSP a nasledujúce.
Ďalej odvolateľ zdôraznil, že tlačiareň bola nefunkčná, čo má výrazný vplyv na jej hodnotu. Žalobca

poukázal na výpovede svedkov A.. D., J.. H. a p. V. a A.. R., pričom zdôraznil, že podľa neho sa inventúra
ku dňu 31. 12. 2008 vykonala práve preto, lebo A.. L. o darovaní tlačiarne vedel. Žalovaný teda má za to,
že žalobkyňa už dávno vedela o tom, že vec, ktorej vydania sa domáha v žiadnom prípade nezadržiava
žalovaný, pričom poukázal aj na skutočnosť, že dňa 10.05.2010 bolo podané trestné oznámenie, ktorá
vec sa skončila uznesením zo dňa 09.06.2010 o odmietnutí veci, keďže sa nezistili žiadne skutočnosti

odôvodňujúce začatie trestného stíhania. Žalobkyňa teda podľa odvolateľa mala podať už žalobu s
alternatívnym petitom a nie následne ju rozšíriť po uplynutí premlčacej doby. Podľa odvolateľa žaloba
bola podaná po márnom uplynutí objektívnej premlčacej doby, ktorá je trojročná a začína plynúť od
okamihu, keď ku škode skutočne došlo a to bez ohľadu na to, či poškodený o nej vedel alebo nie.
Zdôraznil, že dĺžka objektívnej premlčacej doby nemôže byť nikdy prekročená a to ani v prípade, ak by
subjektívna doba mala ešte plynúť, prípadne ak plynúť nezačala.

16. Ďalej namietal, že sa súd nesprávne vysporiadal aj so vznesenou námietku nedostatku jeho
pasívnej legitimácie v konaní, argumentujúc, že žalobkyňa mala vedomosť o tom, že sa tlačiareň dostala
do dispozície ZŠ v Strede nad Bodrogom ešte pred podaním žaloby, ako aj v priebehu konania.
Žalobkyňa neosvedčila ani základný predpoklad pre uplatnenie nároku titulom náhrady škody, a to

protiprávne konania škodcu, keďže žalovaný bol ako riaditeľ spoločnosti oprávnený konať za spoločnosť
a okrem iného rozhodovať aj o likvidácii nepotrebného - vyradeného materiálu. Ďalej zdôraznil, že
nebola preukázaná neexistencia veci - tlačiarne v čase podania žaloby (rok 2010), pričom podľa
odvolateľa vymontovanie súčiastky z veci nie je možné považovať za jej zničenie. Súd podľa žalovaného
pochybil aj pri rozhodovaní o trovách konania, keď nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa,

keď poukázal opakovane skutočnosti, ktoré tvrdil aj pred súdom prvej inštancie. V doplnení odvolania
žalovaný zdôraznil, že k darovaniu tlačiarne došlo v septembri 2008 a len od tohto obdobia mohla začať
plynúť trojročná objektívna premlčacia doba. V žiadnom prípade nemohol súd počítať začiatok plynutia
premlčacej doby až od konca roku 2012.

17. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril písomne a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Podľa žalobcu nedošlo k
ukráteniužalovanéhonajehoprocesnýchprávach,súdsvojerozhodnutiedostatočneodôvodnil,vykonal
všetky navrhnuté dôkazy a po ich zhodnotení dospel k záveru, že žaloba bola podaná úplne dôvodne.
Poukázal na to, že o vyradení tlačiarne spoločnosť nemá žiaden doklad, žalovaný (ktorý bol v tom čase

zodpovedný za vypracovanie takéhoto dokladu v prípade jej nefunkčnosti) takýto doklad nevystavil a
preto je treba tlačiareň považovať za funkčnú, nevyradenú z majetku žalobkyne a žalobkyni žalovaným
odobratú. Vymáhanie vrátania veci alebo vymáhanie poskytnutia adekvátnej finančnej náhrady za
túto vec, ktorú žalovaný odobral spoločnosti nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. K námietke
možnej zaujatosti svedkov - zamestnancov žalobkyne zdôraznila žalobkyňa, že sa jedná o predmet

konania, ku ktorému sa môžu vyjadriť práve iba zamestnanci, ktorí však nemajú dôvod vystavovať sa
nebezpečenstvu následkov krivej výpovede. Má za to, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal so
vznesenou námietkou premlčania. Poukázala na výpoveď riaditeľa, ktorý tvrdil, že tlačiareň mala škola
obdržať darom od žalovaného a nie od žalobkyne. Žalobkyňa považuje za správne aj rozhodnutie o
trovách konania.

18. V odvolacej replike žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní.

19. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho prieskumu nie je výrok I., ktorým súd zamietol
žalobu o vydanie tlačiarne EPSON FX 2170, rok výroby 1998 (prvý eventuálny petit), keďže nebol

odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť.

20. Predmetom odvolacieho prieskumu je výrok II., ktorým súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 160
€ titulom náhrady škody.

21. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 379 CSP a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/CSP) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na zrušenie napadnutého
rozsudku, preto napadnutý výrok II. rozsudku v zmysle ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobu o zaplatenie
sumy 160,- Eur titulom náhrady škody zamietol.

22. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29. septembra 2020 o 10.10 hod.
vpojednávacejmiestnostič.dv.202,II.poschodie,pričommiestoačasverejnéhovyhláseniarozhodnutia
boli zverejnené dňa 22.9.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1,3 CSP.

23. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. b/, f/ a h/ CSP, t.j. súd prvej inštancie
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
vtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces(b),súdprvejinštanciedospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

24. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade

ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

25. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016

s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

26. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení

dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).

27. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny

predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

28. Odvolací súd dospel k záveru, že bol naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/
CSP, pretože súd prvej inštancie pri posúdení žalovaným vznesenej námietky premlčania síce aplikoval

správne ustanovenia zákona, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

29. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje.

30.Vzmyslecitovanéhoustanoveniavkonanínaochranuvlastníkapasívnalegitimáciaprislúchaosobe,
ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom uznaný dôvod. V prípade ak porušovateľ
vlastníckeho práva už nemá vec u seba, vzniká mu zodpovednostná povinnosť na náhradu škody.
Základnou podmienkou úspešnosti žaloby na vydanie veci - vindikačnej žaloby (okrem preukázaniavlastníckeho práva k hnuteľnej veci, ktorú žalobca žiada vydať) je, že vec, ktorú vlastník žiada vydať,
musí mať žalovaný u seba, a teda má možnosť vec vydať vlastníkovi. Ak odpadne táto základná
podmienka vindikačnej žaloby (v dôsledku predaja, darovania, odcudzenia, zničenia, spotrebovania

veci, atď) vlastník sa už nemôže domáhať vydania veci, ale môže sa domáhať náhrady škody, kedy
porušiteľovi vlastníckeho práva vzniká zodpovednostná povinnosť na náhradu škody.

31. S poukazom na uvedené (nakoľko úspech rei vindikačnej žaloby je podmienený aj tým, že
žalovaný má vec v držbe), je vždy vhodné aby vlastník z opatrnosti uplatňoval svoje práva od počiatku

eventuálnym petitom a popri vydaní veci sa domáhal aj zaplatenia peňažnej sumy zodpovedajúcej cene
veci (náhrady škody).

32. V danom prípade sa žalobca žalobou doručenou súdu dňa 14. 09. 2010 domáhal iba vydania
predmetnej tlačiarne a až následne na pojednávaní konanom dňa 05.12.2012 upravil petit pôvodnej
žaloby a súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 29.10.2014 pripustil zmenu žaloby. Po

pripustení zmeny sa žalobca domáhal ochrany eventuálnym petitom, keď primárnym petitom sa
domáhal uloženia povinnosti vydať hnuteľnú vec a zároveň, pre prípad nemožnosti plnenia, požadoval
zaplatenie určitého peňažného ekvivalentu vo výške 160 € (eventuálny petit).

33. Súd prvej inštancie vychádzal zo správnej úvahy, že vzťah medzi primárnym a eventuálnym petitom

spočíva v tom, že súd nemôže vyhovieť obom žalobným petitom a nemá ani možnosť voľby medzi nimi,
keďže o eventuálnom petite rozhodnutie až vtedy, ak primárny petit neprichádza do úvahy. Keďže v
priebehu sporu bolo zistené, že predmetnú tlačiareň nemožno vydať, súd v tejto časti žalobu správne
zamietol a ďalšie posúdenie zameral na žalobu o náhradu škody (druhý eventuálny petit).

34. Odvolateľ okrem iného vytkol súdu prvej inštancie nesprávne posúdenie námietky premlčania.

35. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku na náhradu škody v sume 160
€, pričom súd uzavrel, že nárok na náhradu škody, ktorú si uplatnil žalobca premlčaný nie je.

36. Odvolací súd sa nestotožnil s týmto záverom.

37. Podľa § 106 ods. 1,2 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej

škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

38. Pri premlčaní práva na náhradu škody zákon stanovuje kombinovanú premlčaciu dobu
pozostávajúcu zo subjektívnej dvojročnej a objektívnej trojročnej (resp. 10 ročnej) premlčacej doby,
ktorých plynutie, začiatok a koniec sú upravené odlišne. Tieto premlčacie doby teda plynú, začínajú aj

končia nezávisle od seba, avšak ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skoční plynutie jednej z nich,
právo sa premlčí aj napriek tomu, že neuplynula ešte druhá premlčacia doba. Napríklad ak sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá po márnom uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej
lehoty dôjde k premlčaniu práva napriek tomu, že subjektívna lehota ani nezačala plynúť.

39. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné aj v danom prípade osobitne ustáliť začiatok plynutia
subjektívnej doby a začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby.

40. Pri subjektívnej premlčacej dobe je podstatné, kedy poškodený nadobudol vedomosť o škode a o
tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, preto v danom prípade súd prvej inštancie správne poukázal

na súdnu prax a aj rozhodnutie NS ČR uverejnené pod R 98/2009, v zmysle ktorého začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody formou tzv. eventuálneho petitu
v žalobe o vydanie veci sa neviaže na okamih, od kedy žalovaný veci bezdôvodne zadržiaval, ale až na
okamih, kedy sa žalobca dozvedel, že škodca vec už nedrží, a teda, že nemôže dôjsť k vydaniu veci.
Uvedené rozhodnutie však zaujalo stanovisko iba k ustáleniu začiatku plynutia subjektívnej premlčacej

doby (pretože až vtedy získal poškodený vedomosť o tom, že sa už nemôže domôcť ochrany svojich
práv žalobou na vydanie veci a že mu parí len nárok na náhradu škody, ktorý možno práve pre takýto
prípad uplatniť aj eventuálnym petitom).41. V danom prípade teda odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie ustálil začiatok plynutia
subjektívnej doby na deň, kedy sa žalobca dozvedel o tom, že žalovaný nemôže tlačiareň vydať, lebo
ju nemá vo svojej faktickej moci (nedrží u seba, pretože ju daroval).

42. Tak ako je to vyššie uvedené vo všeobecnosti subjektívna doba môže plynúť iba v rámci plynutia
objektívnej premlčacej doby, t.j. dĺžka objektívnej premlčacej doby nemôže byť nikdy prekročená a to
ani v prípade, ak by subjektívna doba mala ešte plynúť, prípadne ak plynúť ani nezačala.

43. Preto aj pre posúdenie námietky premlčania vznesenej zo strany žalovaného bolo rozhodujúce
ustálenie začiatku a konca plynutia objektívnej premlčacej doby.

44. Rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25 Cdo/2883/2006 uverejnené pod R 98/2009, na ktoré v odôvodnení
poukázal súd prvej inštancie, nerieši otázku začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby (iba
subjektívnej).

45. Rovnako túto otázku nerieši ani stanovisko NS ČR sp.zn. Cpj 34/74 zverejnené pod por. číslom Rc
26/1975 (z ktorého citoval Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. Obo 15/2013 a na ktorý poukázal súd
prvej inštancie). Jedná sa o stanovisko k žalobám o vydanie bezdôvodného obohatenia a citovaná časť
sa vzťahuje k problematike pochybení pri uplatňovaní ustanovení o bezdôvodnom obohatení podľa

zákonníka práce. Nezaoberá sa posudzovaním začiatku plynutia premlčacej doby (osobitne subjektívnej
a osobitne objektívnej).

46. Pokiaľ súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na rozsudok KS v Košiciach 1Co/315/2016 zo
dňa 30.8.2017, jedná sa o rozhodnutie vo veci s odlišnými skutkovými okolnosťami, ako sú v danom

prípade (na základe ktorých splynul moment začiatku subjektívnej a objektívnej premlčacej doby).

47. Odvolací súd vychádza z úvahy, že pri nároku na zaplatenie určitého peňažného ekvivalentu za
hnuteľnú vec, ktorú nie je možné vydať, sa jedná o klasický nárok na náhradu škody, pri ktorom pre
úspešnosť nároku musia byť splnené základné predpoklady, a to vznik škody, porušenie povinností a

príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody. Za porušenie povinnosti je v takomto
prípade treba považovať to, že povinný (ktorý vec neoprávnene zadržoval) vec nevydal a ani ju vydať
nemôže.

48. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je v zmysle § 106 ods. 2 OZ viazaný práve na deň,

keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.

49. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 33Cdo 1221/99 z 11.04.2001, kde NS ČR
(v konaní o vydanie hnuteľnej veci, event. náhradu škody) vychádzal z úvahy, že „začiatok plynutia
objektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods.2 OZ sa viaže ku dňu, kedy došlo k udalosti, z ktorej

vznikla škoda, t.j. v danom prípade najpozdejšie k dátumu 31.12.1990, kedy žalovaný už nemal nábytok,
ktorý predal, vo svojej držbe. Objektívna trojročná premlčacia doba teda uplynula pred tím, ako bol
nárok uplatnený na súde. Na tom nič nemení okolnosť, že až v priebehu sporu sa žalobca dozvedel,
že žalovaný už nemá nábytok zverený na predaj, takže subjektívna premlčacia lehota podľa ust. § 106
ods.1 OZ by zrejme bola k dátumu 14.4.1994 (deň uplatnenia nároku na súde) zachovaná.“

50. Odvolací súd sa s uvedenými úvahami stotožňuje, a preto dospel k záveru, že v danom prípade je
potrebné považovať za udalosť, z ktorej škoda vznikla, práve moment od ktorého už žalovaný nemohol
vec vydať, t.j. moment darovania. V zmysle § 106 ods. 2 OZ trojročná objektívna premlčacia doba začala
plynúť od darovania tlačiarne, k čomu došlo koncom roka 2008 (t.j. najneskôr k 31.12.2008) a uplynula

najneskôr 31.12.2011.

51. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody eventuálnym petitom (žiadosťou, aby súd pripustil zmenu
žaloby) dňa 5.12.2012, teda až po márnom uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby.

52. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 388 CSP zmenil
tak, že žalobu zamietol.53. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

54. O nároku na náhradu trov celého konania (na súde prvej inštancie i v odvolacom konaní) odvolací
súd rozhodol podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní plne
úspešný, preto má nárok na náhradu trov celého konania, s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

55. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).