Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. december 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/70/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419201024
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1419201024.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu

JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobkyne : D. R., rod. O., nar.
XX.XX.XXXX, T. XX, U., proti žalovanému: R. R., Q.. XX.XX.XXXX, T. XX, U., o vylúčenie z užívania
domu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 5.februára 2020
č. k. 19C/10/2019 - 129, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že vylučuje žalovaného R. R., Q..
XX.XX.XXXX, z užívania dvojizbového rodinného domu nachádzajúceho sa na T. I., Č. XX T. U.,

zapísaný na LV XXXX, vedený Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom okres Bratislava
IV, obec BA - m. č. S., kat. územie S., postavený na parc. č. XXX, súp. číslo XXXX. Zároveň priznal
priznáva žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
1.1. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
keď poukázal nato, že pojem "fyzické násilie" a "psychické násilie" je potrebné pre účely tohto

ustanovenia vykladať rovnako, ako pre účely trestného konania. Fyzické alebo psychické násilie však
nemusí dosahovať intenzitu vyžadovanú pre trestný čin. Fyzické násilie sa prejavuje vo viacerých
formáchbrutality,aleajvoformetakéhosprávania,ktorébezprostredneneznamenápoškodeniezdravia,
hocispravidlajenásilie(čiužfyzickéalebopsychické)sprevádzanérôznymiporuchami,napr.poruchami
spánku, bolesťami hlavy, poruchami stravovania a pod. Pojem "psychické násilie" právny poriadok v
žiadnom ustanovení nedefinuje, preto je potrebné vychádzať zo všeobecného definovania uvedeného
pojmu a jeho prejavov. Môže spočívať v citovom, ako aj v slovnom týraní, v podobe zosmiešňovania

doma alebo na verejnosti, výbuchmi zlosti, ponižovaním, vyžadovaním komunikácie v nevhodnom čase,
nepravdivými tvrdeniami, žiarlivostným správaním a pod.. Zákon poskytuje ochranu nielen pri existencii
fyzickéhoalebopsychickéhonásilia,aleochranujetrebaposkytovaťužpriexistenciihrozbytohtonásilia.
Poskytnutie ochrany je okrem násilia podmienené kumulatívnym naplnením ďalších dvoch podmienok
a to: - spolužitie sa stalo neznesiteľným a - násilie (alebo jeho hrozba) smerovalo voči osobám v zákone
uvedeným (blízka osoba, ktorá býva spoločne s násilníkom v dome). Spôsob ochrany môže spočívať
v dvoch polohách a to v obmedzení užívacieho práva násilníka alebo dokonca v jeho vylúčení z práva

užívať dom. Vylúčenie z užívania domu či bytu znamená, že súd rozhodne, že druhý spoluvlastník,
nemôže užívať dom alebo byt a zakáže mu vstup do domu či bytu. Kedy sa ďalšie užívanie stane
neznesiteľným, zákon nedefinuje. Ide o neurčitú hypotézu právnej normy, ktorá umožňuje súdu pod túto
podradiť stav vyplývajúci z konkrétnej situácie. Právna teória má za to, že sa vyžaduje naplnenie takejintenzity negatívneho správania, ktoré vyvoláva na druhej strane odôvodnený pocit nemožnosti ďalšieho
spolužitia. Ide teda predovšetkým o subjektívny pocit na strane "poškodeného" spoluvlastníka.
1.2. Vychádzajúc z uvedeného a z výsledkov vykonaného dokazovania, súd prvej inštancie dospel k

záveru, že v tomto prípade sú plne splnené všetky zákonné predpoklady pre vylúčenie žalovaného z
užívania predmetnej nehnuteľnosti. V konaní bolo preukázané a to výpisom z katastra nehnuteľností,
že strany sporu sú vlastníkmi nehnuteľnosti, a to 2-izbového rodinného domu, nachádzajúcemu
sa na ulici T. Č.. XX T. U., zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava,
katastrálnym odborom, okres: U. Z., obec: U.-m.č. S., k.ú.: S. nachádzajúci sa na parcele XXX,

súpisné č. XXXX. Aj keď právoplatnosťou rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 22Pc/19/2018 o rozvode
ich manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo, v čase rozhodovania tunajšieho súdu
vyporiadané nebolo. Predmetom vyporiadania BSM, o ktorom sa odo dňa 20.01.2020 vedie konanie
na tunajšom súde pod sp. zn. 4C/3/2020 je aj predmetná nehnuteľnosť, z užívania ktorej žiadala
žalobkyňa žalovaného vylúčiť. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že vzájomné vzťahy strán sporu
súrozvrátenéanapäté,pričomtotojezrejménielenzvyjadrenížalobkyne,aleajzvyjadrenížalovaného,

ktorý sa vo svojich podaniach adresovaných súdu hanlivo a vulgárne vyjadroval na jej adresu. Konfliktné
vzťahy medzi bývalými manželmi vyvrcholili incidentom dňa 04.04.2019, ktorý bol riešený za asistencie
polície, ktorá tento incident vyhodnotila tak, že žalovaného vykázala na dobu 10 dní zo spoločného
obydlia (č. l. 29). Žalobkyňa zároveň v uvedený deň podala trestné oznámenie na žalovaného za
prečin nebezpečného vyhrážania (č. l. 9), ktoré vyústilo do vydania trestného rozkazu Okresným súdom

Bratislava IV dňa 06.04.2019, sp. zn. 0T/44/2019, právoplatným dňa 06.04.2019 (č. l. 61), ktorým
súd uznal žalovaného za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), e) Trestného zákona, za
čo ho odsúdil na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon trestu mu podmienečne odložil
a určil skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Uvedeným rozhodnutím bolo ukončené trestné konanie proti

žalovanému, ktorý aj v tomto trestnom konaní k incidentu zo dňa 04.04.2019 uviedol, že tvrdenia
žalobkyne sú klamstvom a nikdy sa žalobkyni nevyhrážal, avšak toto tvrdenie bolo vzhľadom na vydaný
trestný rozkaz vyvrátené bez dôvodnej pochybnosti v zmysle zásad trestného konania. Z obsahu spisu
(písomné podanie Ministerstva vnútra SR, OR PZ v Bratislave IV, Obvodné odd. PZ - Dúbravka, č. l.
70) tiež vyplýva, že žalovaný dňa 04.05.2019 približne o 13.18 hod. vošiel dovnútra rodinného domu v

Bratislave na Vrančovičovej ul. 91 za účelom vyzdvihnutia si osobných vecí, a to aj napriek tomu, že
mu bola uznesením vykonateľným dňa 10.04.2019 uložená povinnosť zdržať sa vstupu do predmetnej
nehnuteľnosti. Uvedené konanie žalovaného nerešpektujúce uznesenie vydané v tomto konaní, v rámci
ktorého sa žalobkyni opätovne vyhrážal, potvrdzuje tiež žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu
žalovaného voči uzneseniu, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie. Incident, ktorý v uvedený deň

vznikol, riešila policajná hliadka odvedením žalovaného zo spoločnej nehnuteľnosti. Z takto zisteného
skutkového stavu má súd za osvedčený taký stupeň intenzity psychického násilia zo strany žalovaného
voči žalobkyni, že nemožno požadovať, aby žalobkyňa zotrvala v bývaní so žalovaným "pod jednou
strechou", a tiež od nej požadovať, aby strpela hrozbu prípadných konfliktných stretov s ním. Súd
poznamenáva, že zo zistených skutočností vyplýva, že žalovaný je vážne chorý, avšak ani jeho zlý

zdravotný stav nemôže brániť jeho vykázaniu zo spoločného obydlia, keďže jeho zotrvanie v spoločnom
obydlí by mohlo znamenať pokračovanie v prípadnom násilnom správaní voči žalobkyni.
1.3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods.
1 C.s.p. tak, že žalobkyni ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v

súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal aby bol
rozsudok v celom rozsahu zrušený a preverený príslušnými inštitúciami, či nedošlo k porušeniu zákona,
nakoľko má podozrenie z nezákonným zasahovaním do tohto súdneho konania. Uviedol, že žalobkyňa
klame a zavádza, keďže on nebol nikdy agresívny počas manželstva a rovnako klame aj čo sa týka

jeho psychického stavu. Nikde v žiadnej lekárskej správe sa o jeho psychickom stave nepíše, lebo sa
nič nezmenilo o čom na pojednávaní dňa 05.02.2020 predložil správu psychológa J.. F. J., ktoré závery
sa v napadnutom rozsudku nespomínajú. Čo sa týka útoku stoličkou rovnako sa neodohral tak ako bol
popísaný žalobkyňou a tiež nie je pravda, že syn R. R. mladší odišiel z domu kvôli nemu, keďže odišiel
z domu, kvôli dievčaťu s ktorým chodil 8.rokov. Ako klamstvo označil aj tvrdenie žalobkyne, že krúži

autom okolo domu, keďže s autom tam chodím len kvôli pošte ktorú dostáva do P:O.BOXu, ktorý si
musel vybaviť. Za nepravdivé tvrdenie označil aj to, že sa správal agresívne voči príslušníkom polície,
keďže nebol predvedený. Na políciu išiel som dobrovoľne, bez agresie voči policajtom ale policajti hooklamali a zatvorili ho do vyšetrovačky, lebo syn H. R. telefonoval na políciu svojmu známemu a preto
je presvedčený, že to všetko je zmanipulované.
3. K odvolaniu žalovaného podala vyjadrenie žalobkyňa, ktorá trvala na vylúčení z užívania domu

žalovaného R. R., nar XX.XX.XXXX na T. I. Č.. XX, U.. Trvala nato, že manžel ju fyziky napadol tak, ako
to bolo uvedené už v žalobe, vyhrážal sa jej a aj ju psychicky týral, čo sa ale ťažko dokazuje. Čo sa týka
policajtov, keby bol kľudný tak ako to popisuje v odvolaní asi by nezobrali a nedostal by podmienečný
trest odňatia slobody s odkladom na 1 rok. Poukázala nato, že sa naozaj bojí o svoj život aj život svojich
detí, lebo vie čo dokáže veď ani jeho vlastná dcéra z prvého manželstva sa s ním nestýka. Uviedla, že

naozaj nemá dôvod klamať, jednoducho sa toho za tie roky nazbieralo už priveľa a exmanžel si nikdy
vinu neprizná. Ona má z neho strach a obavy, že vyhrážky uskutoční, lebo ako aj sám vypovedal, že
keď sa mu zahmlí pred očami tak nevie čo robí a bol by schopný tieto vyhrážky uskutočniť.
4.Žalovanývosvojejreplikekvyjadreniužalobkyneuviedol,žeťažkosadokazujesadokazuje,ktoklame
a kto hovorí pravdu, objektívne to môže dokázať psychológ, keď on sám žiadal políciu (05.04.2019) a
následneajsúdopsychologickýposudokžalobkynektorévyšetreniepolíciaajsúdodignorovali.Uviedol,

že on svoj psychologický posudok predložil, nepíše sa v ňom, že je agresívny a že psychicky týral svoju
rodinu a je to len výmysel žalobkyne. Celý tento problém sa týka len peňazí a rodinného domu a žiadal
preto súd aby až do právoplatnosti tohto rozhodnutia zrušil zákaz vstupu do spoločného domu. Do spisu
založil vyjadrenie psychiatra J.. J. F. zo dňa 29.4.2019 ako aj Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV
sp. zn. 0T/44/2019, IČS:XXXXXXXXXX.

5. Žalobkyňa v duplike zotrvala na všetkých svojich tvrdeniach a vyjadreniach a žiadala aby odvolací
súd napadnutý rozsudok potvrdil. Poukázala nato, že žalovaný si nikdy neprizná čo urobil, že ublížil celej
rodine.Jetojedenagresívny,pomstychtivý,arogantnýsebec,ktorýhľadácestičkuakosakumnedostať,
aby ju mohol naďalej psychicky týrať, lebo veľmi dobre vie, že keď som v strese tak sa mi zvýši cukor a
ľahko sa môžem dostať do kómy. Žalovaný je so všetkým nespokojný, každého upodozrieva a všetci mu

krivdia a toto ona mala celý život. Neobstojí ani jeho teória že je to len o peniazoch a rodinnom dome,
keď toto trvalé vylúčenie z užívania domu nemá nič spoločné s majetkovoprávnym vysporiadaním. K
listinným dôkazom, ktoré žalovaný predložil uviedla, že žalovaný, je od 4.4.2019 vylúčený z užívania
domu takže nemal možnosť ma priamo psychicky napádať a preto sa osvedčil a čo sa týka správy od
psychiatra k tomu sa vyjadrovať nebudem, nakoľko nie som kompetentná posudzovať vyjadrenie lekára.

6. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa §
378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
7. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade,
že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v odôvodnení obmedziť

len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo
hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo
byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie

právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne
ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
9. Účelom úpravy podľa citovaného ustanovenia je obmedzenie násilného správania manželov pri
nezhodách o právach a povinnostiach, vyplývajúcich z ich bezpodielového spoluvlastníctva, pričom
obmedzenie, resp. vylúčenie užívacieho práva prichádza do úvahy len vtedy, ak vo vzťahu k manželovi

alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnej domácnosti, dochádza k fyzickému alebo psychickému
násiliu, resp. k hrozbe takýmto násilím. Násilie nemusí vykazovať znaky trestného činu, postačí, ak
pôjde o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Predpokladom pre použitie vyššie uvedenej
občianskoprávnej sankcie proti druhému manželovi je: a) existencia bezpodielového spoluvlastníckeho
vzťahu manželov k domu alebo k bytu, b) existencia spolužitia obidvoch manželov v dome alebo v

byte, c) existencia fyzického alebo psychického násilia, eventuálne existencia čo i len hrozby takéhoto
násilia, d) realizácia násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome
alebo byte nachádzajúcom sa v bezpodielovom spoluvlastníctve, e) neznesiteľnosť ďalšieho spolužitie z
dôvodovuvedenýchpodpísm.c)ad).Neznesiteľnosťspolužitiavdôsledkufyzickéhoalebopsychického
násilia musí mať značnú intenzitu, teda musí byť spôsobilé natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej

nehnuteľnosti,žetotospolužitiebudemožnéobjektívnepovažovaťzaneznesiteľné.Odstupňafyzického
či psychického násilia alebo hrozby takýmto násilím závisí aj spôsob súdneho rozhodnutia v tom
smere, či súd iba obmedzí užívacie právo jedného manžela k domu alebo k bytu, alebo či manžela,
páchajúceho fyzické či psychické násilie z užívania domu alebo bytu úplne vylúči. Právo v takomtoprípade chráni slabšiu stranu aj za cenu zásahu do vlastníckeho práva. Ide o pomerne veľký zásah
do práv spoluvlastníka, avšak ešte väčšmi ako vlastnícke právo treba chrániť zdravie a život druhého
manžela, ako aj členov rodiny bývajúcich v spoločnom dome či byte. Vzťahy medzi manželmi týkajúce

sa bytu a domu z dôvodov uvedených v § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno na návrh jedného
z nich upraviť aj dočasne, a to vydaním neodkladného opatrenia. Citované ustanovenie možno a
použitím analógie v zmysle § 853 Občianskeho zákonníka aplikovať aj v prípade keď bezpodielové
spoluvlastníctvo síce zaniklo, ale nedošlo k jeho vyporiadaniu, prípadne sa neuplatnila domnienka
ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Právnym prostriedkom ochrany je návrh

manžela, aby súd obmedzil užívacie právo druhého násilného manžela k domu alebo bytu patriacemu
do bezpodielového spoluvlastníctva alebo aby ho z jeho užívania celkom vylúčil.
10. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len
pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,
ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, smrti, psychickej
škody a podobne. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je

každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho
nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana
zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť
alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Psychické násilie je každé
správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne

viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája
s fyzickým násilím. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého
druhu ľudského konania, ktoré je zámerné.
11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, keď vykonal náležité dokazovanie

v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti
žalobkyňou i uplatňovaného návrhu na vylúčenie žalovaného z užívania rodinného domu, ktorý je
v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného, ako aj na posúdenie opodstatnenosti
tvrdení, ktoré žalovaný v konaní uvádzal na svoju obranu. Následným zhodnotením výsledkov
vykonaného dokazovania v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 191 C.s.p. dospel

k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že
v danom prípade boli splnené podmienky podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka (pozri odsek
9.,10.) pre obmedzenie užívacieho práva žalovaného k rodinnému domu patriacemu do bezpodielového
spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného. Svoje úvahy vedúce k vyhoveniu návrhu žalobkyne z dôvodu
preukázania takej intenzity násilného konania zo strany žalovaného voči nej aj náležite, v súlade s

požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 220 ods. 2,3 C.s.p., odôvodnil, pričom sa dostatočne
vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj
so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých právne a
skutkovo relevantných námietok strán sporu súvisiacich s predmetom konania. Súd prvej inštancie teda
svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s

ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje.
12. V odvolaní, resp. v odvolacej replike žalovaný neargumentuje vôbec žiadnymi novými
skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 C.s.p. s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení
svojho rozhodnutia nevysporiadal. Žalovaný zotrval na svojej verzii ako sa odohrali udalosti, ktoré
viedli k jeho trestnému stíhaniu a na svojej obrane, že voči žalobkyni sa nikdy agresívne nesprával,

psychicky ju netýral a ani sa voči nej nedopustil fyzického násilia. Táto jeho obrana je len v rovine
jeho tvrdení, keď naopak jeho agresívne správanie sa voči žalovanej bolo objektívne preukázané
listinnými dôkazmi (pozri odsek 18,19. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Len samotná skutočnosť,
že Okresný súd Bratislava IV Uznesením sp. zn. 0T/44/2019 zo dňa 12.5.2020 v zmysle § 50 ods. 4
Trestného zákona vyslovil, že žalovaný sa osvedčil a podľa § 50 ods. 7 Trestného zákona sa na neho

hladí ako keby nebol odsúdený nie je dôvodom na zmenu napadnutého rozsudku, keď z tohto dôkazu
len vyplýva, že žalovaný v skúšobnej dobe nespáchal iný trestný čin alebo priestupok a v súčasnosti
nie je trestne stíhaný čím splnil podmienky na vyslovenie osvedčenia skúšobnej dobe. Hrozba násilia zo
strany žalovaného k smerom k žalobkyni vzhľadom na skutky, ktoré sa objektívne preukázateľne stali
preto podľa názoru odvolacieho súd vzhľadom na všetky okolnosti ktoré boli zistené stále pretrváva a

ďalšie spolužitie žalobkyne a žalovaného v rodinnom dome je naďalej neznesiteľným.
13. Záverom odvolací súd dodáva, že samotný fakt, že žalovaný sa nestotožňuje s právnymi závermi
súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie
odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, ženezodpovedajú predstavám žalovaného o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď súd prvej inštancie
sa neodchýlil od znenia príslušných citovaných ustanovení §146 ods. 2 Občianskeho zákonníka ani
nepoprel ich účel a význam.

14. Ďalšími námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní sa odvolací súd opätovne nezoberal,
keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia
relevantných dôkazov. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa
s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04,
I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).
15. Celkovo obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého

rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani
v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo predložené nové dôkazy, ktoré
by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na
ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel a napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mala žalobkyňa v odvolacom konaní plný úspech a vznikol
jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262
ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého prvej inštancie,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého prvej inštancie,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého prvej

inštancie ( § 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).