Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. jún 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/254/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7908216150
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7908216150.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr.

Viery Bodnárovej a JUDr. Ota Jurča v právnej veci žalobkyne X. X., bývajúcej v I., Z. XX, zastúpená
advokátom JUDr. Jánom Véghom , Dunajská Streda, Alžbetínske námestie 1203, proti žalovaným:
1./ X. T., bývajúcej vo B.Ľ. S. Č.. XX, 2./ B. T., bývajúcemu vo B. S. Č.. XX, obidvaja zastúpení
advokátom JUDr. Petrom Jonášom, Advokátska kancelária Trebišov, M. R. Štefánika 2393/29, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovanej v 1./ rade Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava,
Dostojevského rad 4, IČO: 00151700, o zaplatenie 5.480,41 Eur a prísl., o odvolaní žalovaných proti
rozsudku Okresného súdu v Trebišove zo dňa 3.5.2012, č.k. 2C/31/2009-291 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, vo výroku o trovách
konania účastníkov a štátu a vo výroku o súdnom poplatku a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala náhrady škody vo výške 105,61,60 Sk (3.4887,41 € s 8,5 %
úrokom z omeškania od 5.5.2008 do zaplatenia a trovy konania z dôvodu, že dňa 24.7.2007 utrpela
škodu v dôsledku ublíženia na zdraví, keď o 13.00 hod. pred vchodom na parkovisko reštaurácie Korona

v obci B. S. Č.. XX vplyvom silného vetra došlo k uvoľneniu kovovej brány parkoviska, keďže táto nebola
dostatočne zabezpečená, táto udrela žalobkyňu, ktorá tadiaľ prechádzala do oblasti chrbta, následkom
čohospadlanazemautrpelazlomeninuhornejčastiľavejstehennejkosti,otvorenúzlomeninupredlaktia
vľavo s posunutím úlomkov, pohmoždenie ľavého vonkajšieho členka, s dobou liečenia približne 6
mesiacov.

Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom konanie proti žalovaným v 1. a 2.rade zastavil v časti o

zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne z istiny 3487,41 € od 5.5.2008 do 4.7.2008.

Uložil žalovaným v 1. a 2.rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 3487,41 € do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
druhého odporcu.

Uložil žalovanej v 1.rade zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne z istiny 3.487,41

€ od 22.7.2009 do zaplatenia tejto istiny s tým, že zaplatením jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť druhého žalovaného, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti
žalobu žalobkyne zamietol, vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Uložil
žalovaným zaplatiť Slovenskej republike na účet súdu súdny poplatok vo výške 209,- Eur do 3 dní odprávoplatnosti rozsudku. Uložil žalobkyni zaplatiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 19,21 Eur
a uložil žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne Slovenskej republike trovy konania
34,14 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žaloba žalobkyne je dôvodná s poukazom
na ust. § 415, 438 a 444 Obč.zákonníka. Vychádzal z toho, že v ust. § 415 Obč.zákonníka je obsiahnutá
všeobecná preventívna povinnosť spočívajúca v tom, aby každý konal tak, aby nedochádzalo k škodám,
a to či už na zdraví, majetku a pod., pokiaľ niekto túto tradičnú všeobecnú povinnosť poruší, poruší

tak povinnosť uloženú ustanovením tohto zákona. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaní v
1. a 2.rade nedostatočne zabezpečili bránu oplotenia parcely v ich vlastníctve, táto pod vplyvom vetra
sa uvoľnila dňa 24.7.2007, udrela žalobkyňu tak, že spadla a spôsobila si zranenie. Medzi porušením
všeobecnej povinnosti žalovaných v 1. a 2.rade a poškodením zdravia žalobkyne je príčinná súvislosť.

Podľa § 5 ods. 2 zák. 437/2004 Z.z. súd výšku náhrady za bolesť vypočítal ako súčin 280 bodov a

náhrady za 1 bod 375,55 Sk, t.j. spolu 105.061,60 Sk a výslednú sumu zaokrúhlil na celé desiatky korún
hore, teda na sumu 105,070 Sk, čo po prepočte konverzným kurzom predstavuje 3.487,69 €.

Z uvedeného potom návrhu tejto časti vyhovel. Konanie zastavil ohľadom časti zaplatenia úroku z
omeškania vo výške 8,5 % za dobu od 5.5. 2008 do 4.7.2008 s poukazom na ust. § 96 ods. 1 O.s.p.,

keďže v tejto časti bola žaloba vzatá späť a s poukazom na ust. § 444 Obč. zákonníka žalovaných
zaviazal k povinnosti spoločne a nerozdielne.

Súd mal za preukázané, že žalobkyňa vyzvala žalovanú v 1.rade na náhradu bolestného v 14-dňovej
lehote odo dňa doručenia výzvy datovanej 16.5.2008. Táto jej bola doručená 20.6.2008 a 14 deň

lehoty uplynul dňom 4.7.2008 a od 5.7.2008 sa žalovaná v 1.rade dostala do omeškania so zaplatením
peňažného záväzku 3.487,41 €. Žalovaný v 2.rade bol vyzvaný dňa 16.2.2009. Súd preto zaviazal
žalovanú v 1.rade od 5.7.2008 na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne z istiny, a to
až do dňa 21.7.2009, keď od dňa 22.7.2009 boli s omeškaním s plnením obidvaja žalovaní a týchto
zaviazal potom spoločne a nerozdielne zaplatiť 8,5 % úrok z omeškania od tohto dňa. V prevyšujúcej

časti návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. Zamietnutú časť návrhu navrhovateľky predstavuje
úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne z istiny 3.487,41 € voči žalovanému v 2.rade za obdobie od
5.7.2008 do 21.7.2009 vrátane, keďže bolo v konaní preukázané, že žalovaný v 1.rade sa so splatením
dostal do omeškania až odo dňa 22.7.2009. Ďalšia časť zamietnutého nároku žalobkyne predstavuje
nárok na zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 5.480,41 €. Aj keď v konaní

bolo preukázané, že škodu na zdraví žalobkyne spôsobili žalovaní v 1. a 2.rade, súd prvého stupňa
dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd
prvého stupňa konštatoval, čo obsahuje posudok lekára predložený žalobkyňou a že takýto posudok
nepostačuje na preukázanie tohto nároku. Má za to, že z obsahu lekárskeho posudku zo dňa 3.3.2009
doručeného súdu do dňa 23.3.2009 je zrejmé, že v ňom chýba zdôvodnenie k jednotlivým položkám

podľa § 8 ods. 1 písm. f/. Následne bol tento posudok súdu doručený tak, že obsahuje aj zdôvodnenie
jednotlivých položiek, ale nie je zrejmé kedy a na základe čoho bolo zdôvodnenie doplnené a naviac
obsahuje opravu a doplnenie položiek, pričom tiež nie je zrejmé na základe akých skutočností a kedy
bola oprava a doplnenie položiek vykonaná. Keďže navrhovateľka nevedela uviesť na pojednávaní
dňa 6.12.2011, kedy bola oprava a doplnenie vykonané, naviac advokát žalobkyne na pojednávaní

dňa 3.5.2012 nevedel uviesť, kedy bola kolekcia lekárskeho posudku prevedená, nevedel sa vyjadriť,
či navrhovateľka bola nejako ošetrená alebo vyšetrená Q.. Z. a po zhodnotení týchto skutočností
súd dospel k záveru, že lekársky posudok o preukázaní sťaženia spoločenského uplatnenia vyvoláva
pochybnosti o jeho dôvodnosti a v takom rozsahu, že súd dospel k záveru, že ním navrhovateľka
nepreukázala sťaženie spoločenského uplatnenia, a preto v tejto časti návrh zamietol.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolali žalobkyňa aj žalovaní. Žalobkyňa navrhla zmeniť rozsudok súdu
prvého stupňa v 4., 5. a 7. odseku tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobkyni 1.993 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej sú povinní spoločne a nerozdielne
k rukám právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Jána Végha zaplatiť náhradu trov konania spočívajúcu trov

právneho zastúpenia na súde prvého stupňa vo výške 5.111,60 € a náhradu trov odvolacieho konania
412,30 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a ďalej sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne
Slovenskej republike náhradu trov konania 19,21 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Nesúhlasila
s čiastočným zamietnutím návrhu ohľadom sťaženia spoločenského uplatnenia. Poukázala na to, ževiackrát vypovedala, že je obmedzená v pohybe, oveľa viac ako pred úrazom, pričom uviedla, že aj v
súčasnosti má zdravotné problémy v dôsledku utrpeného úrazu. Životný štandard v dôsledku utrpeného
úrazu sa výrazne zhoršil a pri chôdzi musí používať barle. Domnieva sa, že absencia vyplnenia kolónky

pre zdôvodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia nie je dostatočným dôvodom na zamietnutie
nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Nesúhlasila ani s rozhodnutím súdu o
nepriznaní náhrady trov konania. Žalovaní v hlásení škodovej udalosti uznali svoju zodpovednosť za
vzniknutú škodu na zdraví a až následne účelovo spochybnili oprávnenosť nárokov žalobkyne úmyselne
predlžovali súdny spor. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že je dôvodné, aby žalobkyni boli priznané trovy

konania v plnej výške, tieto boli vynútené správaním sa žalovaných.

Žalovaní podali odvolanie proti druhému výroku o povinnosti zaplatiť žalobkyni 3.487,41 €, v 3. výroku o
povinnosti zaplatiť úroky z omeškania, v 4. výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok vo výške 209 € a
v 8. výroku o povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy konania štátu vo výške 34,14 €. Odvolanie
zdôvodnili ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a

žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal im trovy konania. So záverom rozsudku súdu prvého stupňa
sa nestotožnili. Majú za to, že žalobkyňa doposiaľ neuniesla dôkazné bremeno o tom, že k škode došlo
porušením právnej povinnosti, takže nepreukázala existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym
úkonom škodcu a vzniknutou škodou. Takisto nepreukázala jednoznačne ani výšku škody. Žalobkyňa
len tvrdí, že k škode na jej zdraví došlo tak, že ich bránka nebola zabezpečená, vietor ju otvoril a zvalil

žalobkyňu na zem, čím jej mal spôsobiť zranenie, nikto však nepreukázal, žiaden svedok nepotvrdil,
že bránka nebola zabezpečená, že práve táto bránka mala sotiť žalobkyňu na zem. Poukázali aj na
výpoveď svedka X.. H.. R. Y., ktorý pred súdom nepotvrdil to, čo tvrdil v čestnom vyhlásení, že videl ako
bránka zhodila žalobkyňu na zem. Rovnako vypovedal aj svedok D. W., ktorý nevidel ako bránka zhodila
poškodenú, videl iba, keď išiel z reštaurácie, že poškodená leží na zemi. Čo sa týka výšky škody v tomto

ohľade taktiež namieta, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, pretože výšku škody preukázala
rôznymi dokladmi.

Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2

O.s.p.), rozsudok vyhlásil verejne v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p., pričom verejné vyhlásenie rozsudku
oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p..

Odvolací súd po preskúmaní veci v súlade s § 212 ods. 1,3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že pokiaľ súd

prvého stupňa žalobe vyhovel, v tejto časti je rozsudok súdu prvého stupňa vecne správny, a preto ho
podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody tohto rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukázal aj
odvolací súd.

V tejto časti sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého
stupňa a odvolacie námietky považuje v celom rozsahu za neopodstatnené.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že príčinou poškodenia zdravia žalobkyne bola
nedostatočne zabezpečená brána na vjazde do parkoviska, ktorej vlastníkmi sú žalovaní, a preto

správne súd prvého stupňa rozhodol, pokiaľ žalobe vyhovel.

Odvolací súd sa však nestotožňuje so závermi súdu prvého stupňa ohľadom zamietnutia žaloby v
prevyšujúcej časti, keďže tento záver súdu považuje za predčasný. Bolo povinnosťou súdu prvého
stupňa v prípade pochybnosti ohľadom dokazovania, ktoré bolo účastníkmi vykonané, t.j. predloženie

znaleckých posudkov na ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia doplniť dokazovanie
výsluchom príslušných znalcov - lekárov, ktorí uvedené bodové hodnotenie vyhotovili a odstrániť
pochybnosti v jednotlivých údajoch, ktoré za pochybné považuje. Za situácie, kedy žalobkyňa náležitým
spôsobom preukázala poškodenie zdravia a v podstate čiastočne preukázala aj dôvodnosť priznania
nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia nebolo možné žalobu ohľadom sťaženia spoločenského

uplatnenia v celom rozsahu zamietnuť. Keďže v tejto časti je rozsudok súdu prvého stupňa ohľadom
zamietnutia žaloby aj čiastočne nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, keďže
z odôvodnenia nie je úplne zrejmé, prečo súd prvého stupňa v celom rozsahu tento nárok zamietol,
odvolací súd z týchto dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. f/ rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vecmu vrátil n a ďalšie konanie. Keďže v súvislosti so zrušujúcim rozsudkom nebolo možné rozhodnúť ani
o trovách konania účastníkov, ani o trovách štátu, ani o súdnom poplatku, lebo výsledky doterajšieho
konania to neumožňujú, bolo potrebné aj v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a o týchto

nárokoch rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí, ktorým sa konanie bude končiť.

Úlohou súdu prvého stupňa bude teda doplniť dokazovanie a v prípade pochybnosti ohľadom
znaleckého dokazovania, resp. bodového hodnotenia vypočuť lekárov, ktorí vyhotovili podklady, na
základe ktorých si žalobkyňa uplatnila svoje nároky na sťaženie spoločenského uplatnenia a len potom

vo veci rozhodnúť.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa o všetkých doterajších trovách konania.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.