Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2019

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 9Csp/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2719200154
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Guček

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2019:2719200154.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci žalobcu: H. J., nar. XX.X.XXXX, trvale

bytom P., L. XX, proti žalovanému: Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom
Bratislava, Michalská 18, o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 887,45 € ako primerané finančné zadosťučinenie, a to
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29.1.2019 domáha, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 887,45 €, a to z titulu primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobu

odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 2C/380/2012 zo dňa 18.6.2015 v spojení
s rozhodnutí Krajského súdu Trnava bola žalovanému priznaná suma 94,69 € s príslušenstvom, čo
predstavuje len 9,65 % úspešnosť v konaní, čím boli porušené jeho spotrebiteľské práva, z ktorého
dôvodu sa domáha finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2010 Z. z. voči
žalovanému vo výške 90,35 % zo sumy 982,28 €, ktorú od neho žalovaný vymáhal, t.j. vo výške 887,45
€. Poukázal aj na skutočnosť, že žalovaný na neho vyvíjal hrubý nátlak a vydieral ho hrozbami o exekúcii,
o navýšení údajného dlhu, prípadne ho zavádzal nepravdivými informáciami.

2. Súd vykonal dokazovanie písomný vyjadrením žalovaného, písomným vyjadrením žalobcu,
poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky, výzvou na okamžité uhradenie dlžoby, oznámením o
zosplatnení úveru, spisom Okresného súdu Skalica sp. zn. 2C/380/2012, z neho najmä rozsudkom
Okresného súdu Skalica zo dňa 18.6.2015 a rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 12.2.2017,
výpisom z obchodného registra žalovaného a zistil tento stav veci:

3. Zo spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 2C/380/2012 súd zistil, že rozsudkom č. k. 2C/380/2012-209
zo dňa 18.6.2015 bolo konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,5 % ročne zo
sumy 870,27 € od 26.7.2012 do zaplatenia zastavené, žalobcovi (v predmetnom konaní v procesnom
postavení žalovaného) bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému (v predmetnom konaní v procesnom
postavenížalobcu)sumu94,69€spolus8,5%ročnýmúrokomzomeškaniaod26.7.2012dozaplatenia,
pričom vo zvyšku bola žaloba zamietnutá a žiadnemu z účastníkov nebolo priznané právo na náhradu
trov konania. Predmetný rozsudok nadobudol v zamietajúcej časti a v časti trov konania v spojení

s rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k. 25Co/527/2015-232 zo dňa 22.2.2017 právoplatnosť dňa
27.3.2017.4. Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 15.4.2019 vyplýva, že s nárokom žalobcu nesúhlasí
a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že uplatnený nárok neuznáva, nakoľko
argumentácia žalobcu je v rozpore s faktickým a právnym stavom veci, a to jednak týkajúca sa vyvíjania

nátlaku zo strany žalovaného, a jednak použitia nekalej obchodnej praktiky zo strany žalovaného a
zásahu do práv žalobcu. Poznamenal, že žalovaný ako aj žalobca bol presvedčený, že bola platne
uzatvorená zmluva o poskytnutí úveru k ČSOB kreditnej karte, žalovaný si teda uplatňoval pohľadávku
vzniknutú na základe poskytnutého úveru, pričom žalobca bol v danom konaní v časti úspešný a na
základe tejto skutočnosti nebol povinný uhradiť žalovanému celú ním nárokovanú sumu. Z uvedeného

dôvodu je toho názoru, že žalobca si na súde neuplatňoval a teda ani úspešne neuplatnil porušenie
práva alebo povinnosti zo strany žalovaného, z čoho je nutné vyvodiť záver, že právo na finančné
zadosťučinenie proti žalovanému nemá a nemôže sa ho úspešne domáhať v súdnom konaní. Uvedené
písomné vyjadrenie doplnil na pojednávaní pred súdom, pričom zároveň poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR č. k. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019, v zmysle ktorého sa vyžaduje práve
judikovanie porušenia rozsudkom súdu. Zároveň vzniesol námietku premlčania, nakoľko podľa jeho

názoru uplynula všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorú je potrebné počítať od uzavretia zmluvy,
resp. najneskôr od dátumu uplatnenia práva zo strany žalovaného voči žalobcovi. Na záver dodal, že
ak by súd posúdil nárok žalobcu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia za dôvodný, tak
pri určení jeho výšky je možné vychádzať len z časti debetného zostatku vo výške 14,09 €.

5. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy
(ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

6. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

7. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde

domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde

úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

8. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil právny záver, že

žalobabolapodanádôvodne.Súdmalpreukázané,žedošlokporušeniuprávapovinnostíustanovených
zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (žalobca nesprávne uviedol označenie zákona č.
250/2010 Z. z.), nakoľko v konaní vedenom Okresným súdom Skalica pod sp. zn. 2C/380/2012 bola
zistená nekalá obchodná praktika a konštatovaná absolútna neplatnosť právneho úkonu podľa § 40 ods.
1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého mal žalovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,

avšak nie z titulu poskytnutého úveru. Súd konštatuje, že pod úspešným uplatnením porušenia práva
spotrebiteľa ako predpokladu na priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie je potrebné
považovaťajobranuspotrebiteľaprotidodávateľomuplatnenémunároku,t.j.vdanomprípadesižalobca
uplatnil porušenie spotrebiteľských práv v predmetnom konaní, keď rozsudkom zo dňa 18.6.2015
súd v časti o zaplatenie sumy 887,59 € žalobu zamietol, a to z vyššie uvedených dôvodov. Súd

uvádza, že nemožno akceptovať argumentáciu žalovaného, podľa ktorej si žalobca aktívne neuplatnil
porušenie svojho práva na ochranu spotrebiteľa ako základného predpokladu na primerané finančné
zadosťučinenie, a to vychádzajúc z interpretačného pravidla citovaného v rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. k. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24.6.2013, podľa ktorého pri nejednoznačnom výkladeakejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa je potrebné uprednostniť vždy ten výklad,
ktorý sleduje záujem spotrebiteľa. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. k. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019, podľa ktorého pod úspešným uplatnením

porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa) treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z
porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia,
alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej
v spotrebiteľskej zmluve. Podľa názoru súdu však uvedený záver nevylučuje, aby bolo porušenie

práv alebo povinností konštatované v odôvodnení súdneho rozhodnutia, resp. naopak neobmedzuje
právo spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie len na prípady, keď je porušenie práv alebo
povinností judikované vo výroku súdneho rozhodnutia.

9. Súd uvádza, že na priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie sa nevyžaduje vznik
nemajetkovej ujmy na strane spotrebiteľa, stačí len možnosť vzniku takejto ujmy, ako to vyplýva z

judikatúry všeobecných súdov (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 22Co/66/2017). Z
tohto dôvodu súd neskúmal, či bol zo strany žalovaného na žalobcu vyvíjaný nátlak, ako ani skutočnosť,
či bola žalobcovi takýmto konaním spôsobená psychická alebo materiálna ujma. Na základe uvedeného
súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 887,45 €,
a to v zmysle navrhovaného petitu žaloby. Požadovanú výšku finančného zadosťučinenia súd považuje

za primeranú, nakoľko je spravodlivé, aby vychádzala z ujmy, ktorá žalobcovi hrozila v súvislosti
so žalovaným uplatňovaným nárokom. Zároveň možno uzavrieť, že je primeraná povahe a rozsahu
porušenia práv žalobcu, keďže zodpovedá svojmu účelu, t.j. poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi
satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Súd zamietol návrh žalobcu na
doplnenie dokazovania doložením poslednej výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky, nakoľko uvedený dôkaz

nebol relevantný pre rozhodnutie vo veci.

10. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že strany sporu ako zmluvné strany boli presvedčené o platne
uzatvorenej zmluve o poskytnutí úveru k ČSOB kreditnej karte, súd uvádza, že na rozhodnutie v právnej
veci vedenej pod sp. zn. 3C/280/2012 bolo potrebné prejudiciálne posúdiť platnosť predmetnej zmluvy a

na základe zistenia, že sa jednalo o absolútne neplatný právny úkon, ako aj na základe zistenia nekalej
obchodnej praktiky súd žalobu v časti zamietol. Na základe uvedeného teda možno uzavrieť, že boli
porušené práva žalobcu ako spotrebiteľa, t.j. slabšej strany.

11. Súd nárok žalobcu nepovažuje za premlčaný, a to vychádzajúc z výkladu, podľa ktorého premlčacia

doba začína plynúť až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, v ktorom spotrebiteľ úspešne uplatnil
porušenie svojich práv alebo povinností, t.j. v danom prípade odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 2C/380/2012-209 zo dňa 18.6.2015 v jeho zamietajúcej časti
(t.j. odo dňa 27.3.2017), pričom žaloba bola podaná na súd vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe
dňa 29.1.2019.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP a žalobcovi nepriznal ich náhradu, nakoľko síce bol v konaní úspešný, nárok na náhradu
trov konania si však neuplatnil.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prCípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu
na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí
súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).