Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2019

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2C/141/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414203416
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2019:8414203416.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v právnej veci žalobcu: FEKA Trans s.r.o.

so sídlom Široká 4424/2, 058 01 Poprad, IČO: 44 376 855, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou
Hudzík & Parners s.r.o., so sídlom Poprad, ul. Mnoheľova 830/15, zastúpená JUDr. Jánom Hudzíkom,
advokátom - konateľom, proti žalovaným: 1/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817
15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 2/ VŠÚZ - Výskumný a šľachtiteľský ústav zemiakársky, a.s., so sídlom
Popradská 518, 059 52 Veľká Lomnica, IČO: 36 446 301, právne zastúpený advokátskou kanceláriou
JUDr. Marcel Mašan, s.r.o. so sídlom Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, IČO: 36 858 935 v konaní
o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy a povinnosti žalovaného v 1. rade uzatvoriť nájomnú zmluvu so

žalobcom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade m a j ú voči žalobcovi nárok na 100 % náhradu trov konania, ktoré budú
vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadal, aby súd určil, že nájomná zmluva zo dňa 5.5.2014 uzatvorená medzi žalovaným
v 1. rade - Slovenským pozemkovým fondom ako prenajímateľom a žalovaným v 2. rade - VŠÚZ -
Výskumným a šľachtiteľským ústavom zemiakárskym, a.s. ako nájomcom , ktorou došlo k prenájmu

pozemkov v okrese T., v katastrálnom území Y., C. a E. je neplatná a že žalovaný v 1. rade - Slovenský
pozemkový fond, je povinný uzatvoriť nájomnú zmluvu so žalobcom, predmetom ktorej bude nájom
poľnohospodárskych pozemkov v spádovom území „P.“, a to pozemky vo výmere 135 ha, nachádzajúce
sa v katastrálnom území Y., okres T., pozemky vo výmere 245 ha, nachádzajúce sa v katastrálnom území
E., okres T. a pozemky vo výmere 25 ha, nachádzajúce sa v katastrálnom území T., okres T., bližšie
špecifikované v prílohe zmluvy, a to najneskôr do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V žalobe uviedol, že podniká od roku 2010 okrem iného aj v oblasti poľnohospodárstva a lesníctva,
vrátane predaja nespracovaných poľnohospodárskych a lesných výrobkov za účelom ich spracovania
alebo ďalšieho predaja a od roku 2011 tiež v oblasti poskytovania služieb súvisiacich so starostlivosťou
o zvieratá. V roku 2013 a tiež v roku 2014 nadobudol do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Y., okres T. a jedná sa o pozemky C
- KN a tiež viaceré stavby, určené na poľnohospodárske účely. Písomnou žiadosťou zo dňa 7.3.2013,
doručenou dňa 20.3.2013 požiadal Slovenský pozemkový fond ( ďalej SPF ), Regionálny odbor Poprad,

o nájom poľnohospodárskych pozemkov pri prevádzkovaní podniku na vykonávanie poľnohospodárskej
činnosti, pričom sa jednalo o pozemky špecifikované v žalobe. Svoju žiadosť odôvodnil nadobudnutím
poľnohospodárskeho majetku v rámci konkurzného konania, a to za účelom poľnohospodárskej výroby
pri prevádzkovaní podniku - chovu oviec, koní a zabezpečenie k tomu potrebnej rastlinnej výroby,pričom túto chcel zahájiť v roku 2013. Zo strany SPF mu bolo oznámené, že jeho žiadosti nemôže
byť vyhovené, nakoľko predmetné pozemky sú v užívaní poľnohospodárskych subjektov, žalovaného
v 2. rade a NOFA - Ing. Norbert Fassinger, na základe nájomných zmlúv uzavretých do konca roku

2013, resp. 2014 a oba tieto subjekty prejavili záujem v pokračovaní užívania týchto pozemkov aj po
ukončení platnosti týchto zmlúv. S takýmto vybavením svojej žiadosti žalobca nesúhlasil a SPF poslal
dňa 20.8.2013 písomné vyjadrenie, v ktorom odôvodnil požiadavku uzavretia nájomnej zmluvy § 2
ods. 5 nariadenia vlády č. 238/2010 Z.z., t.j. že sa v jeho prípade jedná o pozemku funkčne späté s
nehnuteľnosťou určenou na poľnohospodárske účely, pričom toto vyjadrenie žalobcu bolo odstúpené

SPFBratislavanazaujatieprávnehostanoviskakprenájmu.Následnežalobcoviboladoručenáodpoveď
zo dňa 27.11.2013 s tým, že jeho žiadosti nie je možné vyhovieť, nakoľko SPF uzatvára prednostne
nájomné zmluvy s vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá je funkčne spätá s pozemkom, prípadne doterajšími
nájomcami. Naviac podľa právneho názoru GR SPF žalobcovi možno prenajať výlučne len pozemky
nachádzajúcesapriamopodnehnuteľnosťamivjehovlastníctveanievichtesnejblízkosti.Dňa5.5.2014
uzatvorili žalovaní Nájomnú zmluvu č. XXXXX/XXXX- G.-G..XX, predmetom ktorej bol nájom pozemkov

v okrese Kežmarok, v katastrálnom území Huncovce, Matejovce a Veľká Lomnica, o celkovej výmere
1874018 ha, podľa bližšej špecifikácie uvedenej v prílohe nájomnej zmluvy. Jedná sa o prenájom
pozemkov, o ktoré má záujem aj žalobca a má za to, že táto nájomná zmluva je neplatná, nakoľko
nebolo rešpektované jeho prednostné právo na nájom pozemkov v katastrálnom území Huncovce.
Spĺňa všetky podmienky na uzatvorenie nájomnej zmluvy. Jednak podmienku uvedenú v § 2 ods. 1

nariadenia vlády č. 238/2010 Z.z., jeho predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba alebo činnosť
súvisiaca s poľnohospodárskou činnosťou. Spĺňa tiež podmienku podľa § 2 ods. 5 nariadenia vlády č.
238/2010 Z. z., nakoľko je vlastníkom viacerých nehnuteľností, ktoré nadobudol za účelom realizácie
poľnohospodárskej výroby - chovu oviec, koní a zabezpečenia k tomu potrebnej rastlinnej výroby, ktorú
v súčasnosti aj uskutočňuje na pozemkoch v jeho vlastníctve, ktoré mu však nepostačujú z dôvodu

ich nedostatočnej výmery , charakteru, ktorý bráni rozsiahlej výsadbe poľnohospodárskych plodín a
tiež d dôvodu množstva chovaných zvierat. Žalobca vlastní viaceré stavby, ktoré svojou povahou aj
reálnym využitím slúžia na poľnohospodárske účely, nakoľko sa jedná o kravíny, zberňu zvierat, mostovú
váhu a poľné hnojiská. Je teda zrejmé, že žalobca spĺňal podmienku prednostného uzavretia nájomnej
zmluvy,prípadnežalovanýv1.rademalminimálnezvážiťmožnosťprenajatiaaspoňčastipožadovaných

pozemkov, nachádzajúcich sa v blízkosti týchto objektov. Naviac sám žalovaný v 1. rade v písomnej
odpovede z 27.11.2013 konštatoval, že žalobca spĺňa podmienku prednostného uzavretia nájomnej
zmluvy práve podľa § 2 ods. 5 nariadenia vlády č. 238/2010 Z. z., ale napriek tomu žiadosti žalobcu
nebolo vyhovené, čo možno považovať za konanie v rozpore s týmto nariadením vlády a zákonom č.
504/2003 Z. z. Žalobca uviedol, že splnil aj podmienku na uzavretie nájomnej zmluvy podľa § 2 ods. 10

písm.e)nariadeniavlády238/2010Z.z.stým,žeksvojejžiadostizodňa7.3.2013predložildňa8.1.2014
všetky nájomné zmluvy, ktoré má uzavreté s fyzickými osobami na pozemky, ktoré tvoria ucelený celok s
pozemkami SPF, ktoré majú byť predmetom nájmu. Napriek uvedenému bola nájomná zmluva uzavretá
sožalovanýmv2.rade,čožalovanýv1.radeodôvodnil§2ods.14nariadeniavlády238/2010Z.z.a§13
ods. 2 a 3 zákona č. 504/2003 Z. z. S tým žalobca nesúhlasil, uviedol, že žalovaný v 2. rade riadne a včas

neplnil svoje záväzky z nájomnej zmluvy, prenajaté pozemky neužíval v súlade so zmluvou, resp. na nich
vôbec nevykonával poľnohospodársku činnosť spočívajúcu v šľachtení zemiakových sadív. Porušil aj
ustanovenianariadeniavládyč.488/2010Z.z.,definovanévPrílohe2,nakoľkovtermíneod1.11.do1.3.
na ornej pôde s priemernou svahovitosťou nad 12° nezabezpečil najmenej 40% vegetačného pokrytia
výmery ornej pôdy oziminou, viacročnou krmovinou, medziplodinou alebo strniskom. Boli porušené aj

viaceré ustanovenia pôvodnej nájomnej zmluvy v súvislosti s možnosťou resp. nemožnosťou podnájmu
prenajatých pozemkov tretej osobe. Nesúlad uzatvorených zmlúv so subjektom NOFA- Ing. Fassinger
konštatoval aj žalovaný v 1. rade v písomnom oznámení zo dňa 10.4.2014, keď uvádza, že už od roku
2000 sporné parcely užívali jednak žalovaný v 2. rade, jednak NOFA- Ing. Fassinger, avšak nebolo
v kompetencii žalovaného v 1.rade usporiadať ich vzájomné užívacie vzťahy.. Žalobca nesúhlasil s

právnym názorom žalovaného v 1.rade, že s ním nie je možné uzavrieť nájomnú zmluvu, lebo o nájom
prejavil záujem žalovaný v 2.rade a iný dovtedajší nájomca a že prenajať možno iba ten pozemok, ktorý
je funkčne spätý s budovou, ktorej vlastníkom je žalobca a na okolité pozemky sa ustanovenie § 2ods.5
nariadenia vlády 238/2010 Z. z. nevzťahuje. Tu poukázal na rozlišovanie pojmov pozemok, funkčne
spätý s budovou (§2 ods.5) a pozemok zastavaný stavbou (§2 ods.12). Svoj naliehavý právny záujem

na podanej žalobe odôvodnil zmenou právneho postavenia žalobcu, pretože v prípade že súd určí, že
nájomná zmluva je neplatná, mohol by sa opäť uchádzať o uzavretie nájomnej zmluvy, ktorá by s ním
ako s prednostným záujemcom mala byť uzavretá a tiež naliehavý právny záujem odôvodnil aj vznikom
škody, nakoľko z dôvodu neuzavretia nájomnej zmluvy so žalovaným v 1. rade, nakoľko nie je schopnýsi sám dopestovať poľnohospodárske plodiny potrebné na chov zvierat, tieto musí kupovať a tiež mu
hrozí úhyn zvierat z dôvodu nedostatku kapacít na ich chov.

3. Žalovaný v 1.rade so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť. Pozemky požadované žalobcom ako
predmet nájmu sú v užívaní žalovaného v 2.rade a iných na základe nájmu, ktorý končí v roku 2013,
resp.2014 / vyjadrenie SPF Poprad z 15.8.2013 /. Po skončení nájmu týchto subjektov SPF s nimi
ako doterajšími nájomcami uzatvorí nájomné zmluvy, pretože tak to vyplýva z § 13 ods.2 a 3 zák. č.
504/2003 Z .z. a § 2 ods.14 nariadenia vlády č. 238/2010 Z .z., a teda žalobca nemá žiaden nárok

na nájom predmetných parciel. Z odpovede SPF, pracovisko Poprad adresovanej písomne žalobcovi
27.11.2013 vyplýva, že podľa právneho odboru GR SPF žalobca má právo prednostného nájmu iba
na pozemok, funkčne spätý so samotnou budovou, nie na okolité pozemky, ktoré predsa sú v užívaní
iných poľnohospodárskych subjektov. Prednostné právo na nájom takýchto pozemkov majú iba doterajší
nájomcovia pôdy .

4. V písomnom vyjadrení k žalobe právny zástupca žalovaného 2/ uviedol, že pôvodným užívateľom
predmetnej štátnej pôdy bola spoločnosť Výskumný a šľachtiteľský ústav zemiakarsky - výskumno
výrobná jednotka š. p (VŠUZ-VVJ š.p.), ktorá vznikla v roku 1086 zlúčením Výskumného a
šľachtiteľského ústavu zemiakarského (VŠUZ) a Semenárskeho štátneho majetku, š.p. Nosnou
spoločnosťou sa stal pôvodný VŠUZ. V roku 1990 sa VŠUZ-VVJ opäť rozdelila na výskumnú a

šľachtiteľskú časť. dnešný VŠUZ, a. s. a výrobnú časť spoločnosť Tatraosivo. a.s., ktorá niekoľko rokov
po privatizácii dňom 30.03.2000 vstúpila do konkurzu. Užívateľom všetkej poľnohospodárskej pôdy
vrátane štátnej bola od roku 1986 spoločnosť VŠUZ- VVJ. Š.p.. Po opätovnom rozdelení bola časť
poľnohospodárskej pôdy ponechaná štátnej akciovej spoločnosti VŠUZ. a.s. a väčšiu časť prevzalo
do užívania Tatraosivo. a. s.. Z uvedeného je zrejmé že VŠUZ .a.s. ako právny predchodca a

nástupca VŠUZ-VVJ, š.p. užíval predmetnú poľnohospodársku pôdu dlhodobo, minimálne od roku
1986. Keď právny predchodca navrhovateľa v roku 2003 kupoval časť bývalého hospodárskeho dvora
Kežmarok-Turbina spoločnosti Tatraosivo. a.s. v konkurze, podľa jeho vyjadrenia nemal záujem o
poľnohospodársku pôdu. Pri kupé nehnuteľností od svojho právneho predchodcu navrhovateľ vedel,
že k predmetným nehnuteľnostiam nejestvujú nájomné zmluvy na prenájom poľnohospodárskej pôdy,

a že všetka poľnohospodárska pôda je prenajatá inému poľnohospodárskemu podniku. Ak chcel
teda hospodáriť na pôde, musel si byť vedomý, že môže hospodáriť iba na tých pozemkoch, ktoré
sú dostupné. Prenájom poľnohospodárskej pôdy je upravený predovšetkým ustanoveniami Zákona
e. 504/2003 Z. z.. §13 ods. 2 Zákona e. 504/2003 Z. z., upravuje zákonný spôsob prenájmu
poľnohospodárskej pôdy pre poľnohospodárske podniky, teda aj pre odporcov, v zmysle ktorého má

odporca v 2. rade právo na prednostné uzatvorenie nájomnej zmluvy aj na ďalšie obdobie. § 13 ods.
2 Zákonu č. 504/2003 Z. z. „ Ak nájomca riadne a včas plní svoje záväzky zo zmluvy, má právo na
prednostné uzavretie novej nájomnej zmluvy na pozemok za nájomné v obvyklej výške; to neplatí,
ak pri skončení nájmu uplynutím dohodnutého času trvania nájmu alebo uplynutím výpovednej lehoty
prenajímateľ podniká v poľnohospodárstve alebo ak má byť nájomcom blízka osoba prenajímateľa alebo

právnická osoba, ktorej je prenajímateľ členom alebo spoločníkom, alebo ak ide o pozemok, ktorý je
podľa osobitného predpisu 2) určený na iné ako poľnohospodárske účely. Zákon č. 504/2003 Z. z. v
ustanovení je nadradeným predpisom nad Nariadením vlády SR č. 238/2010 Z. z., a toto by mohlo byť
uplatniteľné iba v prípade, že by neboli splnené podmienky ustanovené v § 13 Zákona č. 504/2003
Z. z.. Zo strany navrhovateľa išlo o podnikateľské riziko, keď kupoval nehnuteľnosti, ku ktorým nemal

zabezpečenú adekvátnu poľnohospodársku pôdu. a nevidíme dôvod, aby bol odporca v 2. rade ukrátený
znížením výmer poľnohospodárskej pôdy, ktorá by bola prenajatá Slovenským pozemkovým fondom,
keďže sa o túto poľnohospodársku pôdu odporca v 2. rade riadne stará, do tejto investoval a plní si
riadne povinnosti nájomcu. Každá podnikateľská činnosť je limitovaná možnosťami a podmienkami. Ak
nemá navrhovateľ dostatok pôdy na chov väčšieho stáda poľnohospodárskych zvierat, nemôže ich teda

ani chovať. Aj odporca v 2. rade by chcel obhospodarovať viac pôdy, resp. chovať viac hospodárskych
zvierat, tiež je limitovaný inými zmluvami a právami iných vlastníkov a užívateľov. Vzhľadom na vyššie
uvedené navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a zároveň si uplatňuje trovy konania.

5. V priebehu konania žalobca zotrval na žalobe a vo svojich prednesoch ďalej uviedol, že nesúhlasí s

právnym názorom žalovaného v 1. rade deklarovaným v jeho vyjadreniach, uviedol, že ak by bol jeho
výklad Nariadenia vlády č. 238/2010 Z. z. správny, zákonodarca by nerozlišoval medzi dvoma pojmami,
atopozemkom,ktorýjefunkčnespätýsostavbouapozemkomzastavaným.Poukázalinatúskutočnosť,
že pán B. na svojej výmere 250 až 300 ha nesadí zemiaky, ale kukuricu a iné komodity. Oni, tedažalobca kupovali budovu v roku 2012 a sú jediným poľnohospodárskym podnikom, ktorý k tomu nemá
štátnu pôdu, chovajú 500 oviec, 50 koní. Je pravdou, že zákon je nadriadený nariadeniu vlády ,avšak aj
tento zákon 504/2003 Z. z. hovorí o tom, že fond postupuje na základe určitých podzákonných právnych

noriem a takou je aj nimi spomínané nariadenie vlády. Ak bola vznesená námietka premlčania, k tomu
sa nevyjadrovali, nevedeli od kedy by mala začať plynúť premlčacia lehota, komu a kedy. Trval na tom,
že nájomná zmluva uzavretá v roku 2014 je neplatná. Všetko čo sa udialo predtým nie je predmetom
konania. Reagoval tiež na vyjadrenie zástupkyne žalovaného v 1. rade, keď sa vyjadrila, že budovy
neslúžia poľnohospodárskemu účelu a poukázal na stanovisko obce, ktoré ona sama predložila na

pojednávaní a z ktorého vyplýva, že stavba zemiakárne od roku 2003 je využívaná na voľné ustajnenie
koní. V priebehu celého konania tvrdil, že neboli splnené podmienky pre uzatvorenie nájomnej zmluvy so
žalovaným v 2. rade. Uviedol, že z vyjadrení žalovaných v 1. a 2. rade sa dá usudzovať, že podmienka
svahovitosti posudzovaná ešte nebola, nebola skúmaná a splnená. Žalobca si včas a riadne uplatnil
nároky na uzavretie nájomnej zmluvy, je vlastníkom poľnohospodárskych budov a preto by mu malo byť
vyhovené podľa príslušných ustanovení zákona na prenájom funkčne spätých pozemkov s predmetnými

nehnuteľnosťami. Funkčná spätosť nikdy nezanikla. Budovy sú využívané na poľnohospodárske účely,
preto má rovnako nárok požiadať o prenájom funkčne spätých pozemkov s nehnuteľnosťami.

6. Žalovaný v prvom rade uviedol, že pozemky, ktoré má žalovaný v druhom rade v nájme sú len o
výmere 187 ha v k. u. Y.. Nie sú to všetky pozemky, ktoré fond prenajal v tomto katastrálnom území,

ďalšie pozemky má prenajaté napr. spoločnosť Nofa a pod. Bližšie sú špecifikované prenajaté pozemky
žalovanému v druhom rade v prílohe číslo 1 nájomnej zmluvy. Poukázal na Nariadenie vlády č. 238/2010
Z. z. konkrétne na ustanovenie § 2 ods. 9 tohto nariadenia, v zmysle, ktorého sa vyžaduje, že aby
tie budovy postavené na predmetných pozemkoch slúžili na poľnohospodárske účely. Mal zato, že
bolo preukázané v konaní, že absentuje jedna funkčná spätosť budov s pozemkami a jednak tieto

budovy po väčšine neslúžia na takýto účel. To, že v roku 2012 si tam žalobca ustajnil ovce a kone
neznamená, že aj pred týmto obdobím tieto pozemky slúžili poľnohospodárskemu účelu. To je len
podporné stanovisko, to že tá funkčná spätosť, čo je teda alfa a omega celého sporu tu nie je preukázali.
Keď sa spomínal nejaký podnájomný vzťah, vylúčil, žeby bol uzavretý takýto vzťah. Oni mali vedomosť
o tom, že niektoré parcely užívajú aj nejaké iné subjekty. Pokiaľ by sa namietalo porušovanie povinnosti

zo strany žalovaného v druhom rade, nemal vedomosť alebo nedospeli pri uzatváraní nájomnej zmluvy k
tomu, žeby došlo k nejakým takým závažným porušeniam, ktoré by vylučovali uzavretie nájomnej zmluvy
a v konečnom dôsledku je vecou prenajímateľa a teda účastníkov zmluvného stavu ako tieto udalosti
posúdia a nie nejakej tretej osoby. V prvom rade, ale mal zato, že na podaní predmetnej žaloby nie je
daný naliehavý právny záujem. Kľúčovou je práve teda otázka funkčnej spätosti stavby s pozemkami

a za súčasného stavu nie je daná táto funkčná spätosť stavby so žiadnou poľnohospodárskou pôdou.
Žalobca nekupoval stavby v rámci konkurzu, mal zato, že je ich tretím vlastníkom po konkurze, a to
na základe darovacej zmluvy. Dôležitá je aj skutočnosť, že nenadobudol celý hospodársky dvor, ale zo
stavieb. ktoré nadobudol možno za skutočné stavby považovať kravín a zemiakareň, a ostatné je zberňa
zvierat, mostová váha a hnojisko. Kupujúci v rámci konkurzu nežiadali o prenájom poľnohospodárskej

pôdy a tým sa skončil súbor veci čiže spätosť stavieb s pozemkami. Keď sa kupovali stavby v rámci
konkurzu vtedy bolo potrebné požadovať aj o prenájom, fond nemohol čakať 10 rokov. Žiadala žalobu
zamietnuť rovnako ako aj žalovaný v druhom rade.

7. Žalovaný v druhom rade uviedol na pojednávaniach, že funkčná spätosť ako to vykladá žalobca, tak

ju nie je možno vykladať. Oni majú napr. poľnohospodársku pôdu v B. a je nemysliteľné, aby teraz len
z tohto dôvodu tlačili na SPF, aby tam s nimi uzatvárala nejaké nájomné zmluvy. Trval na písomnom
vyjadrení v žalobe. Pôda je ním užívaná od roku 1986. Treba postupovať podľa zákona č. 504/2003 Z.
z. nakoľko táto zákonná úprava má prednosť pred nejakým nariadením vlády, konkrétne poukázal na
ustanovenie § 13 ods. 2 citovaného zákona. Treba zohľadniť aj skutočnosť, že nájomcovia tam majú

rozrobený výrobný program šľachtenia zemiakov a teda na ich strane je zákon, ktorý ich chráni a majú
prednostné právo na nájom. Právny zástupca žalovaného v druhom rade tiež uviedol, že v konečnom
dôsledku žalobca nie je legitimovaný na podanie takejto žaloby, a to predovšetkým s poukazom na
skutočnosť funkčnej spätosti. Môže si uplatniť právo iba na voľné pozemky tým, že stavby prestali byť
využívané na poľnohospodárske účely a nemôže to byť tak, že kedykoľvek si niekto zmyslí vrátiť sa k

poľnohospodárskej výrobe, všetci mu musia uvoľniť pozemky.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol rozsudkom tak, že určil, že nájomná zmluva zo
dňa 05.05.2014 uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, ktorou došlo k prenájmupozemkov v okrese T. v k.ú. Y., C. a E., je neplatná. Druhým výrokom rozhodol o povinnosti žalovaného
v 1. rade uzatvoriť nájomnú zmluvu so žalobcom, predmetom ktorej bude nájom poľnohospodárskych
pozemkov v spádovom území P., funkčne spätý s nehnuteľnosťami žalobcu zapísanými na LV č. XXX

pre k.ú. Y. určenými na poľnohospodársku výrobu v rozsahu obvyklých kritérií takéhoto nájmu. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol, rozhodol, že žalobca má voči žalovaným v 1. a 2. rade právo na
náhradu trov konania. Proti rozsudku sa odvolali obaja žalovaní a Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok
s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

9. V zrušujúcom uznesení odvolací súd okrem iného uviedol, že odvolanie žalovaných je dôvodné.
Žalobca svoju žalobu postavil na tvrdení, že podľa § 2 ods. 5 nariadenia vlády č. 238/2010 Z.z. má
prednostné právo na uzatvorenie nájomnej zmluvy pozemkov o výmere 135 ha v k.ú. Y., pozemkov
o výmere 245 ha v k.ú. E. a pozemkov o výmere 25 ha v k.ú. T.. Uviedol, že je vlastníkom viacerých
nehnuteľností, ktoré nadobudol za účelom realizácie poľnohospodárskej výroby, ktorú v súčasnosti

aj uskutočňuje na pozemkoch v jeho vlastníctve, avšak tieto mu nepostačujú najmä z dôvodu ich
nedostatočnej výmery. Uvádza, že napriek žiadosti žalobcu, žalovaný v 1. rade uzatvoril zmluvu so
žalovaným v 2. rade a poukazoval okrem § 2 ods. 14 Nariadenia vlády 238/2010 Z.z. aj na § 13 ods. 2 a
3 zákona 504/2003 Z.z., s čím nemožno súhlasiť, nakoľko žalovaný v 2. rade riadne a včas neplnil svoje
záväzky zo zmluvy. Naliehavý právny záujem odôvodnil vznikom škody na strane žalobcu, nakoľko ten to

v dôsledku neuzatvorenia nájomnej zmluvy so žalovaným v 1. rade nie je schopný dopestovať si vlastné
poľnohospodárske plodiny potrebné na chov zvierat. Tieto musí nakupovať u iných pestovateľov alebo
dodávateľov, čo je neporovnateľne časovo a finančne náročnejšie. Podstatným pre právne posúdenie
veci bolo, či podľa § 2 ods. 5 Nariadenia vlády 238/2010 Z.z. vzniklo žalobcovi právo na uzatvorenie
nájomnej zmluvy na predmetné pozemky a vyrovnať sa s tvrdením žalovaných, že žalovanému v 2.

rade vzniklo právo na uzatvorenie nájomnej zmluvy na tieto pozemky podľa § 13 ods. 2, 3 zákona
504/2003 Z.z.. Súd prvej inštancie bez toho, aby svoj postup uspokojivo vysvetlil, postavil na tú istú
úroveň práva vzniknuté podľa Nariadenia vlády č. 238/2010 Z.z. a práva vzniknuté podľa zákona č.
504/2003 Z.z., čím podľa názoru odvolacieho súdu porušil hierarchiu právnych predpisov. Podľa názorov
odvolacieho súdu prednosť pred aplikáciou nariadenia vlády má aplikácia zákona. Nariadenie vlády

238/2010 Z.z., môže byť aplikované len v tom prípade, keď neexistuje prednostné právo podľa § 13 ods.
2 a 3 zákona 504/2003 Z.z.. Otázku funkčnej spätosti je potrebné posúdiť nie geograficky (pozemky v
blízkosti nehnuteľností žalobcu) alebo historicky (pozemky boli v minulosti s nehnuteľnosťami žalobcu
jedným funkčným celkom), ale z hľadiska aktuálneho funkčného prepojenia. Rozsudok ďalej trpí aj
nevykonateľnosťou, kedy z výroku vyplýva, že súd uložil žalovanému v 1. rade uzavrieť nájomnú

zmluvu so žalobcom, predmetom ktorej bude nájom poľnohospodárskych pozemkov v k. ú. Y., E. a T.
bez uvedenia podstatných náležitostí tejto zmluvy. Je potrebné vysporiadať sa s otázkou naliehavého
právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. V zmysle doterajšej judikatúry naliehavý právny
záujem existuje tam, kde bez navrhovaného určenia sa právne postavenie účastníka by stalo neistým.
V tomto prípade žalobca svoj naliehavý záujem odôvodňuje vznikom škody na strane žalobcu, čo v

zásadenepreukazujenaliehavýprávnyzáujem(vznikškodyjedôvodomnapodaniežalobyoplnenie,nie
určovacej žaloby). Dôvodom pre určenie neplatnosti zmluvy medzi žalovanými môže byť len porušenie
práv žalobcu na nájom pozemku, nie to, že mu vlastné pozemky nepostačujú z dôvodu ich nedostatočnej
výmery.Vprípadeurčovanianeplatnostizmluvyjepotrebnéurčiťneplatnosťlenvnevyhnutnomrozsahu.
Pokiaľ súd nedokázal oddeliť neplatné a platné časti zmluvy, stalo sa tak nedôslednou aktivitou žalobcu,

ktorý musí preukázať základ aj rozsah svojich nárokov.

10. Po zrušení a vrátení veci strany neprodukovali žiadne ďalšie dôkazy, zotrvávali na svojich písomných
podaniach a prednesoch v priebehu konania. Právny zástupca žalobcu trval na podanom návrhu.
Navrhol, aby súd vo veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom, či nájomná zmluva uzatvorená medzi

žalovaným v 1 a 2 rade je platná alebo neplatná, potom by sa už presne špecifikovali parcely, nakoľko
v katastrálnom území obce Huncovce prebehli pozemkové úpravy, rovnako v katastrálnom území obce
Veľká Lomnica, ktoré ešte nie sú zapísané, a to má vplyv na to, aby mohli doplniť žalobu o konkretizáciu
presných parciel. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu a jeho posúdenia, mal zato, že dostatočným
vyčerpávajúcim spôsobom pred rozhodnutím krajského súdu ozrejmili, prečo naliehavý právny záujem

zo strany žalobcu existuje.

11. Poverená zástupkyňa žalovaného v 1.rade zotrvala na svojich písomných a ústnych prednesoch.
Uviedla, že v prvom rade nie je daný naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Aj v súvislosti správnym záverom krajského súdu je potrebné naliehavosť na podanej žalobe preukázať zo strany
žalobcu, čo sa nestalo, navyše pokiaľ ide o petit žaloby s čím by súviselo aj preukázanie naliehavého
právneho záujmu musí byť špecifikovaný jasne a zrozumiteľne, aby tento bol vykonateľný čo sa týka aj

samotnej neplatnosti. Mala zato, že rozhodovať medzitímnym rozsudkom v danom štádiu konania nie
je odôvodnené.

12. Právny zástupca žalovaného v 2.rade navrhol žalobu zamietnuť, mal zato, že táto vzhľadom na
vykonané pozemkové úpravy, zmenu parciel a prečlenenie parciel stratila právny dôvod a právne

opodstatnenie, pretože pokiaľ by aj súd konštatoval nejaký súvis pôvodných parciel s nehnuteľnosťami
žalobcu, tým, že boli vykonané pozemkové úpravy by súvis sa stratil. Vytvárajú sa nanovo právne vzťahy
ktoré je treba na novo posudzovať. A keďže v danom prípade vznikli nové právne vzťahy v priebehu
tohto konania, žalobca nevie preukázať súvis týchto parciel a preto navrhol žalobu zamietnuť.

13. Po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom sa súd riadil jeho právnym názorom, ktorým je viazaný.

V prvom rade súd skúmal, či žalobca má na podaní predmetnej žaloby naliehavý právny záujem podľa
ustanovení občianskeho súdneho poriadku, za platnosti ktorého bola žaloba podaná.

14. Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. ( § 137 písm. c / C.s.p. ) návrhom na začatie konania možno uplatniť,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý

právny záujem.

15. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je z hľadiska procesného základným
predpokladom úspešnosti žaloby o určenie skutočnosť, že žalobca má na požadovanom určení
naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca,

pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj
v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený (§ 154 ods. 1 O. s. p.). Nedostatok naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou
v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku).
Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia

boloprávožalobcuohrozenéalebokdebybeztohtourčeniasastaloprávnepostaveniežalobcuneistým,
pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti
(§ 80 písm. b/ O. s. p.). V zmysle doterajšej judikatúry teda, ako súd uvádza, naliehavý právny záujem
existuje tam, kde bez navrhovaného určenia by sa právne postavenie účastníka stalo neistým. V tomto
prípade žalobca svoj naliehavý záujem odôvodňuje vznikom škody na strane žalobcu, čo v zásade

nepreukazuje naliehavý právny záujem (vznik škody je dôvodom na podanie žaloby o plnenie, nie
určovacej žaloby). Dôvodom pre určenie neplatnosti zmluvy medzi žalovanými môže byť len porušenie
práv žalobcu na nájom pozemku, nie to, že mu vlastné pozemky nepostačujú z dôvodu ich nedostatočnej
výmery.Vprípadeurčovanianeplatnostizmluvyjepotrebnéurčiťneplatnosťlenvnevyhnutnomrozsahu.
Ako odvolací súd uviedol, pokiaľ súd nedokázal oddeliť neplatné a platné časti zmluvy, stalo sa tak

nedôslednou aktivitou žalobcu, ktorý musí preukázať základ aj rozsah svojich nárokov. Po zrušení a
vrátení veci sa dôkazná situácia nijako nezmenila, čo sa týka otázky naliehavého právneho záujmu,
právny zástupca žalobcu len poukázal na to, že už pred rozhodnutím krajského súdu ozrejmili, prečo
naliehavý právny záujem zo strany žalobcu existuje. Z vyššie uvedeného je zrejmé, vrátane rozhodnutia
krajského súdu a tam vysloveného právneho názoru, že žalobca neosvedčil, že má naliehavý právny

záujem na podanej žalobe. Toto samo o sebe je dôvodom na zamietnutie žaloby a nie je dôvod na
rozhodovanie medzitýmnym rozsudkom o základe žaloby, o platnosti alebo neplatnosti nájomnej zmluvy
uzavretej medzi žalovanými.

16. Naviac súd aj v kontexte s rozhodnutím krajského súdu s poukazom na odvolacie dôvody žalovaných

proti skoršiemu rozsudku súdu prvej inštancie uvádza, že v dôsledku rozhodnutí konkrétnych nájomcov
s účinnosťou od 01.01.2000 sa stal nájomcom dotknutých parciel, ku ktorým prejavil záujem uzavrieť
zmluvu o nájme žalobca, žalovaný v 2. rade. Týmto okamihom sa uvedené parcely prestali užívať
ako jeden hospodársky funkčný celok spolu so stavbami na hospodárskom dvore P., ktoré boli vo
vlastníctve spoločnosti Tatraosivo, a.s.. Tým sa skončil akýkoľvek súbor vecí a funkčná spätosť medzi

uvedenými parcelami a stavbami vo vlastníctve Tatraosivo a.s.. Na majetok spoločnosti Tatraosivo,
a.s. bol vyhlásený 31.03.2000 konkurz, avšak v tom čase už neboli dotknuté parcely v nájme
spoločnosti Tatraosivo, a.s.. Funkčnú spätosť podľa § 2 ods. 5 Nariadenia vlády 238/2010 Z.z. si
nemožno vykladať tak, že kedysi v minulosti sa pozemky užívali spolu s dotknutými stavbami, čím jeautomaticky daná funkčná spätosť. K zmene nájomcu predmetných sporných pozemkov došlo ešte pred
obdobím rozhodným pre posúdenie funkčnej spätosti sporných pozemkov a stavieb žalobcu. Žalobcovi
nevzniklo prednostné právo na prenájom pozemkov o správe a nakladaní SPF z titulu funkčnej spätosti

pozemkov, ktoré sú predmetom spornej nájomnej zmluvy so stavbami žalobcu. Na základe toho SPF
nevznikla žiadna povinnosť prenajať uvedené pozemky žalobcovi. Nadobúdateľ pozemkov v konkurze
po spoločnosti Tatraosivo a.s., T., žiadne svoje právo na prenájom pozemkov neuplatnil u SPF ani sa
nedomáhal svojho prednostného práva nájmu. Žalovaný v 2. rade ako doterajší nájomca dotknutých
pozemkov mal zákonné prednostné právo na prenájom predmetných pozemkov zo strany SPF, keďže

žalovaný v 2. rade prejavil záujem a požiadal SPF o pokračovanie v nájme, predložil potrebné doklady,
SPF uzatvoril so žalovaným v 2. rade spornú nájomnú zmluvu.

17. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z. ak ide o pozemky, s ktorými fond nakladá podľa
osobitného predpisu, má ich nájomca, ktorý si riadne a včas plní svoje záväzky z nájomnej zmluvy,
prednostné právo na uzatvorenie novej zmluvy o nájme pozemkov za nájomné v obvyklej výške.

18. Podľa § 2 ods. 5 Nariadenia vlády SR č. 238/2010 Z. z., pozemok funkčne spätý s nehnuteľnosťou
určenou na poľnohospodárske účely prenajme fond prednostne vlastníkovi takejto nehnuteľnosti;
nehnuteľnosťou na účely tohto nariadenia vlády sa rozumie funkčná budova alebo stavba (ďalej len
„stavba“) slúžiaca poľnohospodárskej výrobe alebo lesnej výrobe alebo stavba, ktorá je na základe

podnikateľského zámeru určená na poľnohospodársku výrobu. Ak sa nájom skončí z dôvodu, že
stavba sa nevyužíva na poľnohospodárske účely, nájomca vráti fondu predmet nájmu po zbere úrody v
obvyklom agrotechnickom termíne, ak bola založená, inak ihneď.

19. Podľa ods. 8 tohto ustanovenia pri likvidácii, konkurze alebo exekúcii majetku doterajšieho nájomcu

prenajme fond pozemky v poradí: a) osobe, na ktorú sa majetok prevádza, b) oprávnenej osobe, ktorá
ako reštitučnú náhradu bezodplatne prevzala stavby slúžiace poľnohospodárskej výrobe alebo lesnej
výrobe, alebo c) osobe, ktorá má v prenájme nehnuteľnosť na týchto pozemkoch.

20. Ako uviedol aj súd druhej inštancie, prednosť pred aplikáciou nariadenia vlády (ktoré súd prvej

inštancie pri svojom skoršom rozhodnutí nadradil nad zákon) má aplikácia zákona. Nariadenie vlády
238/2010 Z.z., môže byť aplikované len v tom prípade, keď neexistuje prednostné právo podľa § 13 ods.
2 a 3 zákona 504/2003 Z.z.. Otázku funkčnej spätosti je potrebné posúdiť nie geograficky (pozemky v
blízkosti nehnuteľností žalobcu) alebo historicky (pozemky boli v minulosti s nehnuteľnosťami žalobcu
jedným funkčným celkom), ale z hľadiska aktuálneho funkčného prepojenia. Nariadenie je vykonávací

predpis nižšej právnej sily, pričom otázky prenájmu a spôsobu užívania poľnohospodárskej pôdy
sú upravené v zákone 504/2003 Z.z.. Funkčnú spätosť poľnohospodárskej výroby s pozemkami
je nutné vykladať v zmysle, či tieto stavby sú spôsobilé na zabezpečenie požadovaného druhu
poľnohospodárskej výroby, čo sa týka charakteru týchto stavieb, ako aj ich veľkosti a kvality. Funkčná
spätosť neznamená len skutočnosť, že ide o stavbu poľnohospodárskeho charakteru, je potrebné sa

zaoberaťotázkoudoakejmieryjetátostavbaschopnáslúžiťzabezpečovaniupoľnohospodárskejvýroby
a v akom rozsahu. Súd sa stotožnil aj so stanoviskom žalovaného v 2.rade, keď tento uvádzal, že
vzhľadom na vykonané pozemkové úpravy, zmenu parciel a prečlenenie parciel stratila žaloba právny
dôvod a právne opodstatnenie, pretože pokiaľ by aj súd konštatoval nejaký súvis pôvodných parciel
s nehnuteľnosťami žalobcu, tým, že boli vykonané pozemkové úpravy by sa súvis stratil. Vytvárajú sa

nanovo právne vzťahy ktoré je treba nanovo posudzovať. A keďže v danom prípade vznikli nové právne
vzťahy v priebehu tohto konania, žalobca nevie preukázať súvis týchto parciel.

21. Záverom súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v konaní ohľadom svojich
tvrdení, nepreukázal ani naliehavý právny záujem na podaní predmetnej žaloby, čo je podrobne vyššie

odôvodnené. Zrušujúcim znesením krajského súdu boli žalobcovi uložené určité povinnosti týkajúce
sa upresnenia žaloby, aby bolo zrejmé, čoho sa domáha, toto ale splnené nebolo, absentuje teda
predmet konania, ktorý by bol presne vyšpecifikovaný. Pokiaľ ide o funkčnú spätosť, odvolací súd tiež
konštatoval, že to nie je stav, ktorý by bol trvalým stavom, ale pokiaľ dôjde k prerušeniu funkčnej
spätosti nehnuteľností pôvodne slúžiacich na poľnohospodárske účely s pozemkami, tak prerušením

poľnohospodárskej činnosti na pôde sa táto funkčná spätosť stráca, pokiaľ tieto pozemky následne
užíval iný ďalší subjekt a plnil si všetky zákonné povinnosti nájomcu vyplývajúce zo zákona č. 504/2003.
Podporne súd poukazuje aj na konanie vedené na Okresnom súde Kežmarok pod spisovou značkou.
8Cb/31/2016-383 z 24.2.2017, ktoré bolo prakticky totožné s prebiehajúcim konaním ( len žalovanýv 2.rade bol iný subjekt - iný nájomca), kde bola žaloba zamietnutá a rozsudok bol Krajským súdom
v Prešove pod sp. zn. 7Cob/29/2017 potvrdený. Aj tam krajský súd o. i. uvádza: „Keďže existencia
funkčnej spätosti s nehnuteľnosťami, ktoré vlastní žalobca je podmienkou aplikácie § 2 ods. 5 citovaného

nariadenia vlády a vyhovenia požiadavkám žalobcu na uzatvorenie nájomnej zmluvy, pri absencii tejto
funkčnej spätosti, nemožno sa s úspechom domáhať nárokov, ktoré si žalobca uplatňuje v tomto konaní
v podobe požiadavky na uloženie povinnosti žalovanému 2/ uzavrieť nájomnú zmluvu za obvyklých
kritérií a podmienok. Súd prvej inštancie správne konštatuje, že za danej situácie má prednosť aplikácia
ustanovenia § 2 ods. 14 nariadenia vlády č. 238/2010 Z.z., pretože nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom

konania nie sú právne voľné. Z dôvodu uvedeného vývoja vzťahov k týmto pozemkov ich užíva žalovaný
1/ a za týchto okolností postačuje na to, aby mal predmetné nehnuteľnosti v nájme okolnosť, že si
riadne a včas plní svoje záväzky z nájomnej zmluvy a za týchto okolností mu zotrváva prednostné právo
na uzatvorenie nájomnej zmluvy. Za situácie, že predmetné nehnuteľnosti užívali iné subjekty, ktoré
nepôsobili na predmetných nehnuteľnostiach v rámci funkčne spätého celku, jasne dokumentuje, že v
súčasnosti nemožno hovoriť o funkčnej spätosti predmetných pozemkov s nehnuteľnosťami, ktorých

vlastníkom sa v roku 2012 stal žalobca.“

22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovaným zákonnými ustanoveniami súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

23. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1, ods.2 a § 262 ods. 2 C.s.p., úspešným
žalovaným priznal nárok na náhradu trov v celom rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnésúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možnoi meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak,
aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).