Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/170/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717208133
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8717208133.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.

Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so
sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovaným 1.) I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C., S. XXXX/XX a 2.) I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., S. XXXX/XX, o zaplatenie 6 473,78 eura s
prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 20Csp/136/2017-92 zo dňa
26.02.2018 takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie voči výroku, ktorým súd prvej inštancie nárok žalobcu v časti prevyšujúcej sumu 2
308,12 eura vylúčil na samostatné konanie.

Vo zvyšku rozsudok potvrdzuje.

Priznáva žalobcovi voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým,
že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„Žalovaní sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2 308,12 eur, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd nárok žalobcu v y l u č u j e na samostatné prejednanie.
Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.“

Vdôvodochsvojhorozhodnutiauviedol,žepredmetomkonaniabolnárokžalobcuzozmluvyuzatvorenej
dňa 23.08.2010 so žalovanými, na základe ktorej poskytol im žalobca medziúver vo výške 6 000,00 eur,
ktorý sa zaviazali splácať na základe dohodnutých podmienok. Nakoľko zmluvné povinnosti porušili,
splnenie povinností má im uložiť súd.

Súd z predložených dôkazov zistil, že úver bol poskytnutý pri výške úrokovej sadzby medziúveru 6,69
% ročne. Úver mal byť splácaný mesačnými splátkami vo výške 33,45 eura. Do pridelenia cieľovej
sumy mali byť vkladané mesačné vklady vo výške 12,00 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o
stavebnom sporení žalovaní zaviazali sa splácať stavebný úver v splátkach mesačne vo výške 45,45
eura. Nakoľko žalovaní ako dlžníci podstatne porušili zmluvu, žalobca 15.06.2016 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť celého úveru a zároveň žiadal žalovaných o vrátenie celého zostatku úveru. Súd zistil, že
žalobca poskytol žalovaným reálne úver iba vo výške 5 867,40 eura, nakoľko sumu 116,10 eura účtoval

ako poplatok za poskytnutie úveru, čo nie je možné považovať za úver, rovnako ani sumu 16,50 eura za
vystavenie zmenky. Po odpočítaní úhrad žalovaných vo výške 3 559,28 eura žalovaní ku dňu podania
žaloby na istine dlhujú sumu 2 308,12 eura (5 867,50-3 559,28). Súd konštatoval, že uvedený nárok
žalobcu je nesporný. Uviedol taktiež, že žalobca poslednou výzvou z 10.05.2016 vyzval žalovaných vlehote do 31.05.2016 na úhradu omeškaných splátok, vrátane splátky za mesiac máj 2016 a zároveň
ich upozornil, že v prípade nezaplatenia v stanovenej lehote vyhlási mimoriadnu splatnosť celého
úveru. Výzvu žalovaní neprevzali v odbernej lehote a listom zo dňa 15.06.2016 žalobca žalovaným

oznámil mimoriadnu splatnosť celého úveru s tým, že ich vyzval na zaplatenie celej dlžnej sumy, ktorá
mala predstavovať čiastku 6 473,78 eura. Zásielky sa žalobcovi vrátili 14.07.2016 označením zásielka
neprevzatá v odbernej lehote.
Vzhľadom na nespornosť nároku žalobcu v rozsahu 2 308,12 eura súd prvej inštancie žalobe vyhovel v
tejto sume a v prevyšujúcej časti nárok žalobcu vylúčil na samostatné konanie z dôvodu potreby ďalšieho

dokazovania.
Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ust. § 497 Obchodného zákonníka, na ust.
Občianskeho zákonníka - § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 39, § 517 ods. 1, 2 a na ust. § 3 a
§ 10 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.

2. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 2 CSP.

3. Voči tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní citujúc ust. § 365 Civilného sporového poriadku.
Uviedli, že súd im uprel právo na spravodlivý proces, znemožnil im realizáciu ich procesných práv,
konal v ich neprítomnosti, nepredvolal ich na pojednávanie. Podľa žalovaných súd konštatoval, že
mal preukázané, že žalovaným bol poskytnutý iba úver vo výške 5 867,40 eura. Nezohľadnil však,

že vo výpise z účtu boli viaceré poplatky za vedenie účtu, za upomienky, ktoré si žalobca naúčtoval
bez právneho dôvodu vo výške 536,00 eur. Súd nezohľadnil tiež ďalšie poplatky z výpisu z účtu
stavebného sporenia, ktoré si žalobca zaúčtoval bez právneho dôvodu vo výške 408,58 eura. Súd preto
nesprávne ustálil sumu, ktorá im bola poskytnutá. Podľa žalovaných žalobca nepriložil k žalobe výpisy z
medziúveru, ani výpisy zo stavebného sporenia a súd prvej inštancie si nezaobstaral relevantné dôkazy

na osvedčenie sumy poskytnutého úveru, ani sumy nasporenej. Preto zistený skutkový stav neobstojí.
Žalovaní uviedli, že žiadajú rozšírenie kontroly aj na ďalších 6 zmlúv, ktoré už v minulosti boli vyplatené.
Podľa žalovaných súd nepodrobil spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole, neprihliadol na neprijateľné
podmienky, ktorými sú poplatok za spracovanie úveru, poplatok za vedenie účtu stavebného sporenia,
poplatok za vedenie účtu medziúveru, poplatok za vedenie stavebného úveru a zabezpečenie zmenkou.

Podľa žalovaných je rozsudok súdu prvej inštancie neplatný, okrem iného aj preto, že v zmluve bola
určená lehota splatenia medziúveru do 30.04.2034, z čoho je zrejmé, že žalovaní nemali povinnosť
medziúver splatiť do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého úveru, ani do dňa podania žaloby.
Podľažalovanýchsúdprvejinštancienepovažovalzapotrebnévykonaťdokazovanievýsluchomžalobcu
ani žalovaných na osvedčenie skutočností rozhodujúci pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. Toto právo

im súd prvej inštancie odoprel, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie považujú za porušenie práva na
spravodlivý proces. Podľa žalovaných súd prvej inštancie neprihliadal na vzájomné vzťahy jednotlivých
do úvahy pripadajúcich argumentov. Jeho hodnotenie dôkazov nemá racionálny základ, nerešpektoval
kogentné normy. Napadnutý rozsudok je príliš formalistický, trpí vadami a jeho závery sú extrémne
inkonzistentné. Žiadali preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na nové konanie

a nové rozhodnutie, a aby žalobcu zaviazal na úhradu trov konania.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že námietky uvedené v odvolaní považuje za
irelevantnéaúčelovovykonštruovanéscieľomvyhnúťsavyplateniupohľadávky.Podľažalobcuzmluvné
podmienky sú v zmluve uvedené určito, jasne a zrozumiteľne. Žalovaní od októbra 2015 nezaplatili

žiadnu splátku úveru, čím boli naplnené skutočnosti odôvodňujúce vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru. Odo dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. dňom 15.06.2016 vznikla žalovaným
povinnosť v súlade s dohodnutými podmienkami vrátiť žalobcovi nesplatený úver s úrokmi a od
16.06.2016 aj s úrokmi z omeškania 5 % ročne do zaplatenia. Žalobca taktiež uviedol, že žiada, aby súd
v prevyšujúcej časti nároku, ktorý vylúčil na samostatné konanie vo veci rozhodol v súlade s ustálenou

judikatúrou.

5. Žalovaní vo vyjadrení sa k vyjadreniu žalobcu k ich odvolaniu uviedli, že pohľadávku žalobcu
neuznávajú čo do dôvodu a výšky, pretože podľa nich je nárok žalobcu nedôvodný a neopodstatnený.
Uviedli, že žiadajú, aby zmluva, z ktorej si žalobca uplatňuje nárok a všetky zmluvy, ktoré s ňou

úzko súvisia sú prepojené, boli označené za bezúročné a bez poplatkov, lebo sa v nich nachádzajú
neprijateľné podmienky. Žalobca im mal poskytnúť medziúver vo výške 6 000,00 eur, čo však nedodržal.
Vyplatil im len čiastku 5 867,40 eura. Nie je tiež jasné, na čo sa dotyčná zmluva vzťahuje. Ich mesačné
splátky vrátane úrokov boli zo strany žalobcu vkladané na im neznámy stavebný úver v jeho prospech.Opätovne žiadali, aby súd podrobil zmluvu súdnej kontrole. Sú presvedčení o veľkých nedostatkoch
v zmluvách, sporiteľňa preto nemôže trvať na ich dodržiavaní a rešpektovaní. Nie sú povinní to robiť.
Všeobecné zmluvné podmienky pri podpise zmlúv nečítali, ani neboli s nimi oboznámení, ani ich

nepodpísali, preto nie sú povinní ich rešpektovať. Sporiteľňa žiada nehoráznu sumu vo výške 6 473,78
eura, čo je čiastka vyššia o 606,38 eura ako im bolo 27.08.2010, t.j. približne pred 6 rokmi a ich 6-ročnom
splácaní, poskytnuté. Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a oznámenie o vyhlásení z
15.06.2016 považujú za nezákonné a fiktívne. Žalobca im ich mal doručiť do vlastných rúk. Žalobca
ich mal vyzvať a zistiť čo je dôvodom neplatenia, či nechcú prípadne požiadať o odloženie splátok.

Neurobil to, ide teda o nezákonný postup. Žalobca si nemôže nárokovať žiadny úrok pokiaľ zákonným
spôsobom nedokáže, že zmluvy sú zákonné, a že z ich strany došlo k pochybeniu a nedodržaniu
povinnosti. Odmietajú žalobcovi čokoľvek platiť, pretože nedlžia oni jemu, ale on im dlží 8 000,00 eur.
Opätovne žiadali, aby súdnej kontrole bolo podrobených aj ďalších 6 zmlúv, ktoré už v minulosti vyplatili
a domnievajú sa, že spolu úzko súvisia. Uviedli, že ide o 6 zmlúv uzatvorených v roku 2001.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v
rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásadvyplývajúcichzust.§379anasl.CSPbeznariadeniapojednávania(§385ods.1CSPacontrario).
Pri preskúmaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolanie do tej

miery, že nebol oprávnený preskúmať ho z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne do uplynutia
odvolacej lehoty uvedené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil
na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 21.11.2019 (§ 219 ods. 3
CSP) a dospel k záveru o existencii dôvodu pre odmietnutie odvolania v časti a vo zvyšku mal za to, že
neboli preukázané dôvody, pre ktoré by mal odvolaniu žalovaných vyhovieť.

7.Podľa§386písm.c)CSPodvolacísúdodmietneodvolanie,aksmerujeprotirozhodnutiuprotiktorému
nie je odvolanie prípustné.

Žalovaní podali odvolanie voči všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie však

nárok v časti prevyšujúcej sumu, zaplatenie ktorej uložil žalovaným vylúčil na samostatné prejednanie;
predmetné rozhodnutie súdu má v tomto výroku povahu uznesenia, ktoré nie je uznesením voči ktorému
by bolo v zmysle § 357 CSP prípustné odvolanie. Odvolací súd preto odmietol odvolanie voči výroku,
ktorým súd prvej inštancie nárok žalobcu v časti prevyšujúcej sumu 2 308,12 eura vylúčil na samostatné
konanie.

8. Odvolacia argumentácia žalovaných bola založená na tvrdení viacerých pochybení súdu prvej
inštancie. Predovšetkým argumentovali, že súd konal v ich neprítomnosti, nepredvolal ich na
pojednávanie a tým im uprel právo ústnosti.
Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 26.02.2018.

Na pojednávanie žalovaných predvolal písomnosťou zo dňa 23.01.2018. Tak písomnosť určená
žalovanému v 1. rade, ako aj žalovanej v 2. rade, bola žalovanými neprevzatá. Z obsahu poštových
obálok o doručovaní vyplýva, že žalovaní zásielku neprevzali v odbernej lehote.
V zmysle § 106 ods. 1 písm. a) CSP súd doručuje písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v
registri obyvateľov Slovenskej republiky, podľa § 113 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na

adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a
to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, v § 113 ods. 1 CSP je formulovaná fikcia doručenia.
Nie je podstatné, či sa adresát v mieste doručenia zdržiaval alebo nie, vychádza sa zo zásady, že
pre doručenie nie je významné kde sa adresát skutočne zdržiava. Každá osoba má zodpovednosť

za ochranu vlastných záujmov a je preto povinná zabezpečiť prijímanie písomností na adrese, ktorú
má evidovanú ako adresu v registri obyvateľov Slovenskej republiky bez ohľadu na to, kde sa
skutočne zdržiava. Pokiaľ teda súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaných, neporušil žiadne zákonné
ustanovenie, nakoľko písomnosť, ktorou ich predvolal na pojednávanie bola považovaná za doručenú.
Bez relevancie je aj ďalšia súdu vytýkaná procesná vada, ktorá mala spočívať v tom, že súd nemal k

dispozícii výpisy z účtov medziúveru a stavebného sporenia. Týmito výpismi súd disponoval, nakoľko
spolu so žalobou ich súdu predložil žalobca, nachádzajú sa na č.l. 17 a 19 spisu.9. Podstatná odvolacie argumentácia žalovaných bola zameraná na tvrdenia o komplexe neprijateľných
zmluvných podmienok, ktoré nemusia byť bez významu, nie však v procese rozhodovania o odvolaní
voči konkrétnemu rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie totiž rozsudkom rozhodol len

o povinnosti vrátiť nezaplatenú istinu poskytnutého úveru, výšku ktorej mal za nespornú, pričom zo
sumy zmluvne deklarovanej istiny medziúveru, teda sumy 6 000,00 eur odpočítal čiastku, ktorá reálne
ako úver žalovaným poskytnutá nebola. Z tohto dôvodu nebolo dôvodné konštatovanie neplatnosti
samotnej zmluvy o úvere, nakoľko súd rozhodol len o povinnosti zaplatiť nezaplatenú istinu úveru, tak
ako vyplývala z predložených výpisov Je zrejmé, že tvrdenou možnou neprijateľnosťou poplatkov a

účtovania upomienok sa bude zaoberať až v konaní vo zvyšku žalobou uplatneného nároku.
Pokiaľ žalovaní namietali, že lehota splatnosti úveru bola dohodnutá až na rok 2034, a že malo byť
povinnosťou žalobcu kontaktovať ich či nechcú nejakú úpravu zmluvných povinností, je potrebné uviesť,
že bolo predovšetkým na žalovaných za situácie, že sa dostali, ako tvrdili, do ťažkostí so splácaním
úveru, žalobcu ako veriteľa kontaktovať a o prípadnej úprave zmluvných podmienok s ním jednať. Zo
žalobcom predložených listinných dôkazov vyplýva, že tak žalovaného v 1. rade ako žalovanú v 2.

rade osobitnými písomnosťami upozornil na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, a to
písomnosťami zo dňa 10.05.2016. Tieto písomnosti žalovaní z adresy evidovanej na zmluve, ako aj
v centrálnom registri obyvateľov neprevzali v odbernej lehote, rovnako neprevzali ani oznámenia o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 15.06.2016, predmetné písomnosti sa žalobcovi vrátili
ako neprevzaté v odbernej lehote. V tejto súvislosti žiada sa uviesť, že nekomunikácia, nepreberanie

doručovaných písomností nevedie k zmareniu účinkov doručenia, a preto ani argumentácia žalovaných
o tom, že zmluvne bola dohodnutá lehota splatenia medziúveru až v roku 2034 je bez významu.

10. Odvolací súd, majúc za to, že žiaden z odvolacích dôvodov uvedených v odvolaní nebol spôsobilý
spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie pokiaľ žalovaným uložil povinnosť zaplatiť sumu

2 308,12 eura v lehote 3 dní výrok rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti, vrátane súvisiaceho výroku
o trovách konania, ktorý osobitnými dôvodmi napadnutý nebol, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 podľa § 255 ods.

1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu súd voči žalovaným priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Kvantifikáciu trov zrealizuje súd prvej inštancie
samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.