Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/22/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113220995
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113220995.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa: 1. I. S., bytom C. - T. D., T. č. X, 2. C. F., bytom C. - T.
D., C. XXXXX/X, 3. I. Y., bytom C. - T. D., R. XXXX/XX, 4. C. S., bytom C. G. XXXX/X, 5. V. K., bytom Y. -
Západ, T. XXX/XX, proti odporcom: 1. D. S., bytom H. XXX, 2. Z. Y., rod. S., bytom H., G. č. XX, v konaní
o určenie vlastníckeho práva, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa v 1. rade
proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 28C 93/2013-148 zo dňa 11.12.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e sa uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej „prvostupňový súd“) návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil cit.: „Súd posúdil návrh v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení a
dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky, za ktorých by bolo potrebné,

aby dočasne boli spôsobom navrhnutým navrhovateľom upravené pomery účastníkov tak, ako to má na
mysli § 102 ods. 1 O.s.p. alebo že by bola obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Nie je nijakým spôsobom zrejmé, čoho sa vlastne navrhovateľ domáhal týmto predbežným opatrením,
nevyplýva to z podania (čl. 141, 142), a keďže ani návrh vo veci samej nie je ešte ustálený, nie je možné
takému predbežnému opatreniu vyhovieť, je to v tejto fáze a v tomto stave (neidentifikácia parciel, zatiaľ

bez petitu) predčasné.

V danom prípade je súd názoru, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemožno vyhovieť,
keďže navrhovateľ nielenže neosvedčil ohrozenie práva, ale predovšetkým neosvedčil právo samotné.
Dôvod na predbežné opatrenie za danej situácie neexistuje a samotná existencia či neexistencia práva
sa preukáže až v konaní vo veci samej.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v konaní neboli rozhodujúce skutočnosti
navrhovateľom osvedčené dostatočným spôsobom tak, aby bolo možné konštatovať splnenie zákonom
stanovených podmienok pre vydanie predbežného opatrenia, a preto návrh zamietol.“

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ.

Odvolací súd preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v
ustanovení § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), bez
nariadeniapojednávaniapodľa§214O.s.p.azistil,žeuzneseniejepotrebnéakovecnesprávnypotvrdiť.

Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov

alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.Z dočasného charakteru predbežných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd dodržať
formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia

vo veci samej (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 218/2000).

Pri nariaďovaní samotného predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný
charakter). Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd

zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z
ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených
listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho
posúdenia veci. Účelom predbežného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá

vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo
3/2010).

Odvolací súd sa však stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že navrhovateľ nielenže neosvedčil
ohrozenie práva, ale predovšetkým neosvedčil právo samotné.

Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Z návrhu na nariadenie
predbežného opatrenie, ani z podaného odvolania nemožno vyvodiť ohrozenie práva, ktorému by sa
nariadeným predbežným opatrením (avšak nevedno v prípadne akom znení) mala poskytnúť dočasná

ochrana.

Odvolací súd záverom len dodáva, že odmietnutie spravodlivosti alebo základného práva v spojitosti
s predbežnými opatreniami predpokladá také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné
procesnými prostriedkami obsiahnutými v Občianskom súdnom poriadku (porov. uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 37/2000).

Za takejto situácie odvolací súd napadnuté uznesenie ako správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd pripomína, že sa javí, že navrhovateľ je v oblasti procesného práva laikom a tomu musí

zodpovedať aj prístup súdu pri poučovaní o procesných právach (porov. uznesenie Najvyššieho súdu
Českej republiky z 24. 4. 2013 sp. zn. 22Cdo 3398/2011). Najmä pokiaľ ide o poučenie o poskytnutí
bezplatnej právnej pomoci (§ 30 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.