Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/106/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610204431
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1610204431.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00

603 481, so sídlom Primaciálne námestie č. 1, Bratislava, proti žalovanému: P.á XXX, Borinka, zast.
advokátskou kanceláriou Consilior Iuris s.r.o. so sídlom Miletičova 23, Bratislava, o zaplatenie 938,75
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý uhradiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1 Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.06.2010 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy

pôvodne vo výške 5.235,68 s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť
zo strany žalovaného užívaním pozemku vo vlastníctve žalobcu v období od 01.12.1997 do 31.03.2010
bez právneho dôvodu. V žalobe uviedol, že žalobca je podľa LV č. XXX pre kat. úz. R. vlastníkom
parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmerou 1148 m2. Na pozemku je umiestnená
stavba zapísaná na LV č. XXXX, súp. č. XXXX, druh stavby - 14 - budova obchodu a služieb, popis
stavby - dom služieb, v ktorej má žalovaný vo vlastníctve nebytové priestory. Na základe vlastníctva
nebytových priestorov v dome patrí žalovanému aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach domu. V období od 14.01.1997 do 22.11.1998 mal žalovaný spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 109/1000. K zmene došlo
dňa 23.11.1998, keď žalovaný predal časť nebytových priestorov. Spoluvlastnícky podiel žalovaného
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu po odpredaji znížil na 35/1000. Žalovaný ako
vlastníknebytovýchpriestorovpostavenýchnapozemkuvovlastníctvežalobcu(atýmzároveňpodielový
spoluvlastník budovy) nemá so žalobcom vysporiadaný právny vzťah viažuci sa k pozemku, napriek
tomu ich užíva, čím dochádza zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu

ako vlastníka pozemku. V období od 01.12.1997 do 31.03.2010 sa žalovaný bezdôvodne obohatil o
sumu 5.235,68 Eur. Bezdôvodné obohatenie bolo žalovanému vyčíslené vo výške nájomného, ktoré
by bol povinný platiť v prípade existencie nájomného vzťahu so žalobcom. V období od 01.12.1997
do 31.03.1999 si žalobca uplatnil bezdôvodné obohatenie vo výške 6,64 Eur/m2/rok (7.621,32 Eur
ročne za pozemok o výmere 1148m2, z čoho v spoluvlastníckom podiele 109/1000 ročná odplata
žalovaného predstavovala sumu 830,72 Eur a pri spoluvlastníckom podiele 35/1000 ročná odplata
žalovaného predstavovala sumu 266,75 Eur), t.j. vo výške nájomného dohodnutého v nájomnej zmluve

č. X-XX-X-XXX-X,. ktorá bola v účinnosti do 30.11.1997. Žalovaný nebol účastníkom uvedenej zmluvy,
účastníkom bol len jeho právny predchodca. V období od 01.04.1999 do 29.02.2000 si žalobca uplatnil
bezdôvodnéobohatenievovýške11,62Eur/m2/rok(13.337,32Eurročnezapozemokovýmere1148m2,
z čoho v spoluvlastníckom podiele 35/1000 ročná odplata žalovaného predstavovala sumu 466,81Eur), od 01.03.2000 do 31.12.2008 si žalobca uplatnil sadzbu nájomného vo výške 12,78 Eur/m2/rok
(14.671,05 Eur ročne za pozemok o výmere 1148m2, z čoho v spoluvlastníckom podiele 35/1000 ročná
odplata žalovaného predstavovala sumu 513,49 Eur) a od 01.01.2009 je v platnosti sadzba vo výške

13 Eur/m2/rok (14.924,00 Eur ročne za pozemok o výmere 1148m2, z čoho v spoluvlastníckom podiele
35/1000ročnáodplatažalovanéhopredstavovalasumu522,34Eur).Žalobcavýzvou zodňa27.04.2010
vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 15.05.2010. Predmetnú výzvu si žalovaný prevzal dňa
04.05.2010, avšak dlžnú sumu žalobcovi neuhradil. Spolu s dlžnou sumou žiadal žalobca priznať aj
zákonný úrok z omeškania.

2Ožaloberozhodolsúdnajskôrplatobnýmrozkazomč.k.16Ro/876/2010-33zodňa10.02.2011tak,že
zaviazal žalovaného na zaplatenie pôvodnej pohľadávky v sume 5.235,68 Eur s príslušným uplatneným
úrokom. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, v ktorom uviedol, že považuje
uplatnený nárok v celom rozsahu za neopodstatnený a nedôvodný. Predmetná stavba bola postavená
ešte v čase minulého režimu, a teda je možné sa domnievať, že k predmetnej stavbe mohlo byť zriadené

v rámci jej budovania bezodplatné vecné bremeno stavby na pozemku, ktorý sa toho času nachádza
vo vlastníctve žalobcu. Žalobca nepreukázal, na základe čoho vyvodil cenu obvyklého nájomného, z
ktorého odvodzuje bezdôvodné obohatenie, pričom predložený dokument (Úplné znenie pravidiel pri
realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavného mesta SR Bratislavy), nie
jerelevantnýmdokumentompreposúdenievýškybezdôvodnéhoobohateniavsúdnomkonaní.Vzávere

žalovaný vzniesol námietku premlčania na nárok uplatnený žalobcom podľa § 107 ods. 1 OZ. Zároveň
žalovaný namietol aj úrok z omeškania , nakoľko sa s platením žalobcovi nedostal do omeškania.

3 Vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania žalobca zobral pôvodnú žalobu na úhradu sumy
5.235,68 Eur späť v časti istiny 4.296,93 Eur a to za obdobie od 01.12.1997 do 09.06.2008. V konaní si

uplatnil sumu 938,75 Eur s 9% úrokom z omeškania z tejto sumy od 16.05.2010 do zaplatenia
za užívanie pozemku v príslušnom podiele žalovaným za obdobie od 10.06.2008 do 31.03.2010.

4 Súd preto samostatným uznesením č. k. 5C/106/2011-54 zo dňa 05.09.2011 zastavil konanie v
späťvzatej časti istiny 4.296,93 Eur a zároveň vrátil žalobcovi príslušnú časť súdneho poplatku.

5Súdsaoboznámilsobsahomprocesnýchpodaníúčastníkovavykonaldokazovanielistinnýmidôkazmi
založenými v spise, a to nájomnou zmluvou č. X-XX-X-XXX-X zo dňa 7.10.1993, výpisom z listu
vlastníctva č. XXXX,. výpisom z listu vlastníctva č. XXX, výzvou na zaplatenie za užívanie nehnuteľností
zo dňa 27.04.2010, výzvou navrhovateľa zo dňa 24.11.2004, úplným znením Pravidiel pri realizácii

a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hl.m. SR Bratislavy vrátane príslušných
dodatkov, rozhodnutím primátora hlavného mesta SR Bratislavy č. 11/2008 zo dňa 17.12.2008 o
podpisovaní písomností a právnych dokumentov, odporom žalovaného voči platobnému rozkazu,
vyjadrením žalobcu k odporu, vyjadrením žalovaného zo dňa 11.11.2014 a ustálil nasledovný skutkový
a právny stav.

6 Z listu vlastníctva č. XXXX pre obec Q. m.č. R., k.ú. R. súd zistil, že žalovaný je spoluvlastník
stavby - domu služieb, súp. č. XXXX postavenej na pozemku žalobcu parc. č. XXXX/X, pričom veľkosť
jeho spoluvlastníckeho podielu je 35/1000 k celku na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, F. z 14.01.1997. Z nájomnej zmluvy č. X-XX-X-XXX-X súd zistil, že dňa

07.10.1993 uzatvoril žalobca ako prenajímateľ a nájomcovia: 1. P. zmluvu, na základe ktorej žalobca
prenechal do nájmu nehnuteľnosť zapísanú LV č.. pre kat. úz. R. ako parc. č. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmerou 1148 m2, ktorej vlastníkom je žalobca. Zmluva bola uzatvorená na dobu
určitú od 01.01.1993 do 30.02.1997. Výška nájomného bola dohodnutá v sume 200,- Sk/m2/rok, teda
229.600,- Sk ročne, pričom nájomcovia preberajú do nájmu pozemok v podieloch:

1. U.
7 Nájomné bolo splatné v polročných splátkach vždy do 15.07. a 15.01. príslušného kalendárneho
roka, za obdobie od 01.01.1993 do 30.06.1994 sa nájomcovia zaviazali zaplatiť nájomné do 15 dní
od podpisu zmluvy. V zmysle čl. 4 zmluvy mohol byť nájom predĺžený so súhlasom zmluvných strán,
postupom stanoveným právnymi predpismi. Užívanie pozemku po uplynutí dohodnutej doby nemá

účinky predĺženia nájomného vzťahu samo o sebe. Zo zhodného tvrdenia účastníkov súd zistil, že
žalovaný užíval predmet nájmu aj po skončení dohodnutej doby nájmu a žalobca nepodal po uplynutí
dohodnutej doby nájmu návrh na súd o vypratanie nehnuteľnosti, ani na vydanie veci a k zmluve nebol
uzatvorený po uplynutí dohodnutej doby žiaden dodatok, prípadne iná zmena predmetnej nájomnejzmluvy. Žalovaný namietal v konaní aj pasívnu legitimáciu žalovaného v konaní, keďže mal za to, že pri
spoluvlastníkoch predmetnej budovy ide o nerozlučné spoločenstvo, pričom každý zo spoluvlastníkov
má ideálny podiel na budove a k reálnemu vyčleneniu jednotlivých podielov nedošlo.

8 Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

9 Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je nájomca povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak

nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

10 Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa nájom skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal,
ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

11 Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a
prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do
30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne.
Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu
sa obnovuje na túto dobu.

12 Podľa § 678 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o výpovednej dobe, vyprataní a odovzdaní platia
iba vtedy, ak zmluva alebo osobitné predpisy neustanovujú inak.

13 Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka si účastníci občiansko-právnych vzťahov môžu vzájomné

práva a povinnosti upraviť dohodou odchýlne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

14 Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15 Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

16 Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,

je neplatnou len táto časť, pokiaľ z. povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

17 Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou namietanej vecnej pasívnej legitimácie žalovaného, keď
žalovaný tvrdil, že na strane žalovaného by mali byť žalovaní všetci spoluvlastníci stavby na prenajatom

pozemku. Predmetom konania je zaplatenie bezdôvodného obohatenia v sume 938,75 Eur v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu žalovaného na stavbe stojacej na pozemku vo vlastníctve žalobcu. Z
právneho vzťahu medzi účastníkmi nevyplýva spoločný a nedielny záväzok, pôvodný záväzok založený
nájomnou zmluvou a rozsah užívania nenamietal ani žalobca ani žalovaný. Nájomné podľa nájomnej
zmluvy bolo medzi účastníkmi dojednané ako deliteľný záväzok, podiely na nájomnom všetkých

nájomcov vo vzájomnom pomere neboli rovnaké, ich pomer bol dohodnutý a zodpovedá veľkosti
spoluvlastníckych podielov na stavbe stojacej na prenajatom pozemku. Z právneho vzťahu medzi
stranami(uplatneniebezdôvodnéhoobohatenia)nevyplýva,žebybolizaviazaníspoločneanerozdielne,
naopak každý zo spoluvlastníkov (nájomcov pozemku) bol, resp. je zaviazaný platiť len svoju časť vo
výške zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu na stavbe na pozemku. Ani skutočnosť, že ide

o nárok uplatnený z mimozmluvného plnenia, nie je prekážkou uplatnenia nároku do výšky takéhoto
podielu proti jednotlivým spoluvlastníkom osobitnou žalobou. Uplatnenú žalobu preto súd považoval za
prípustnú.

18 Medzi stranami teda nebolo sporné, že žalovaný nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu užíva v pomere

zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu na stavbe na pozemku, sporná však bola skutočnosť,
či žalobcovi patrí za takého užívanie odplata, nakoľko žalovaný tvrdil, že spoluvlastníkom stavby patrí
podľa § 23 ods. 5 a § 24 zák. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vecné bremeno
(právo stavby), ktoré vzniklo zo zákona, zápis takéhoto vecného bremena do katastra nehnuteľnostíje deklaratórny. Súd sa právnym názorom žalovaného nestotožnil. Ustanovenie § 24 zák. č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého ustanovenia tohto zákona sa primerane
vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu, nie je možné vykladať extenzívne tak,

že v prípade akejkoľvek stavby na cudzom pozemku ex lege vznikne k pozemku vecné bremeno.
Citovaný zákon nadobudol účinnosť 01.09.1993 a upravoval podľa § 1 ods. 1 v čase nadobudnutia
účinnosti spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v obytnom dome,
práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku. Bytovým domom sa na účely tohto zákona

rozumie dom, v ktorom byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo
vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia
tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov ( § 2
ods. 2 zákona). Zákon teda upravuje vlastníctvo bytov a nebytových priestorov v obytnom dome, jeho
nadobúdanie, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov v takomto dome. Stavba,
ktorej spoluvlastníkom je žalovaný, je zapísaná na liste vlastníctva ako „dom služieb". Zákon podľa

legálnych definícií sa vzťahuje nepochybne predovšetkým na vlastníkov bytov v bytových domoch
určených na bývanie, alebo v prevažujúcej časti určených na bývanie. Extenzívny výklad žalovaného by
znamenal, že by sa potom pod citovanú právnu úpravu subsumoval vlastnícky režim všetkých stavieb -
teda aj tých či nemajú charakter obytných domov, bez minimálne prevažujúcej funkcie bývania a v takom
prípade by znamenal legalizáciu akýchkoľvek stavieb na cudzom pozemku v rozpore s č1. 20 ods. 4

Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého nútené obmedzenie vlastníckeho práva je totiž možné iba
v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Medzi
účastníkmi ostala sporná právna otázka výšky protihodnoty, ktorá žalobcovi patrí za užívanie. Žalobca
tvrdí, že nájomná zmluva č. X-XX-X-XXX-X. dňa 07.10.1993 zanikla uplynutím dohodnutej doby, nakoľko
sa strany v č1. 4 dohodli, že po uplynutí dohodnutej doby užívanie pozemku nemá účinky predĺženia

nájomného vzťahu samo o sebe a nebol preto povinný podať návrh na súd na vypratanie alebo vydanie
veci. Preto žalobcovi patrí odplata titulom bezdôvodného obohatenia (plnenie prijaté žalovaným bez
právneho dôvodu) vo výške obvyklého nájomného, ktorá podľa žalobcu predstavuje výšku nájomného
určenú Pravidlami pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavného
mesta SR Bratislavy zo dňa 18.12.1996 a ich dodatkov. Žalovaný tvrdí, že nájomná zmluva č. X-XX-

X-XXX-X dňa 07.10.1993 nezanikla uplynutím dohodnutej doby, nakoľko žalobca nepodal v súlade s §
676 ods. 2 Občianskeho zákonníka po skončení dohodnutej doby nájmu návrh na súd na vypratanie
alebo vydanie veci, uvedené ustanovenie je ustanovením kogentným, a teda prišlo k automatickému
obnoveniu nájomnej zmluvy za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne, preto
žalovaného zaťažuje povinnosť platiť dohodnuté nájomné vo výške dohodnutej v zmluve (8.495,20 Sk

ročne ), ktorú povinnosť plní a neeviduje za žalované obdobie žiadne záväzky voči žalobcovi. Zásadnou
právnou otázkou pre rozhodnutie v merite veci je otázka kogentného alebo dispozitívneho charakteru
ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda otázka, či strany môžu svojou dohodou vylúčiť
účinnosť tejto právnej normy na ich vzájomný zmluvný vzťah. Zmluvná autonómia upravená v § 2
ods. 3 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom občianskoprávnych vzťahov upraviť vzájomné

práva a povinnosti upraviť dohodou odchýlne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z
povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. V prípade režimu nájomnej
zmluvy občiansky zákonník hranice zmluvnej autonómie upravuje v § 678, ktorý dáva prednosť dohode
strán ohľadom výpovednej doby, vypratania a odovzdania predmetu nájmu pred úpravou v občianskom
zákonníku ( tiež ale za predpokladu, že osobitné predpisy neustanovujú inak). Zo systematiky úpravy

nepochybne vyplýva zámer zákonodarcu nezahrnúť do možnosti odchylnej úpravy ustanovenia o
automatickom predĺžení nájmu, táto nastáva priamo zo zákona a prenajímateľ sa jej môže vyhnúť jedine
spôsobom upraveným v § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka podaním návrhu na vypratanie alebo
vydanie veci na príslušný súd, zákon nepredkladá možnosť odlišnej úpravy v zmluve. Je potrebné
tiež uviesť, že ani z takto dohodnutého znenia ustanovenia : „ po uplynutí dohodnutej doby užívanie

pozemkunemáúčinkypredĺženianájomnéhovzťahusamoosebe"nevyplýva,žebysanaprenajímateľa
nevzťahovala povinnosť domáhať sa na súde vypratania nehnuteľnosti alebo vydania veci, pokiaľ by
chcel obnoveniu nájmu zabrániť. Výkladom by sme skôr mohli prísť k záveru, že nejde ani o dohodu
strán o predĺžení nájmu podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prejav vôle strán je preto neurčitý a
nezrozumiteľný, čo je dôvodom neplatnosti tejto časti zmluvy aj z dôvodu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka.

19 Súd preto dospel k záveru, že ustanovenie čl. 4 zmluvy veta posledná nájomnej zmluvy č. X-XX-X-
XXX-X dňa 07.10.1993 v znení „Po uplynutí dohodnutej doby užívanie pozemku nemá účinky predĺženianájomného vzťahu samo o sebe a je v rozpore s kogentným ustanovením § 676 ods. 2 a s § 678
Občianskeho zákonníka, preto ho súd vyhodnotil podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ako neplatný
právny úkon. Tiež znenie tejto časti zmluvy je v rozpore s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neurčité

a nezrozumiteľné, čo je zároveň dôvodom jeho neplatnosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Nakoľko sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na uvedenú časť právneho úkonu, je neplatnou len citovaná
časť, ktorú je možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Nájomná zmluva č. X-XX-X-XXX-X zo dňa
07.10.1993 bola uzatvorená na dobu určitú do 30.11.1997. Keďže žalovaný užíva nehnuteľnosť i po
skončení nájmu a žalobca preukázateľne nepodal návrh na príslušný súd vypratanie nehnuteľnosti

alebo vydanie veci v kogentne stanovenej lehote 30 dní, a ani doposiaľ, nájomná zmluva sa obnovila
na každý ďalší rok, za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne, a to zo zákona
spôsobom predpokladaným § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Znenie dojednania čl. 4 zmluvy nie
je možné považovať ani za dohodu strán o skončení nájmu uplynutím dohodnutej doby podľa § 671
ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď pod takouto dohodou je možné chápať len dohodu o skrátení alebo
predĺžení dohodnutej doby nájmu, prípadne zmenu dohodnutej doby na dobu neurčitú, uzatvorenú pred

uplynutím pôvodne dohodnutej doby nájmu. S ohľadom na uvedené preto súd dospel k záveru, že
žalovaný v žalovanom období 01.12.1997 do 31.03.2010 užíval predmet nájmu na základe nájomnej
zmluvy č. X-XX-X-XXX-X dňa 07.10.1993. Na základe uvedeného preto súd žalobu žalobcu zamietol.

20 Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21 Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

22 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca požadoval

od žalovaných v konaní zaplatenie sumy vo výške 938,75 Eur s príslušenstvom. Na základe vyššie
uvedených skutočností súd vyhovel žalobe ohľadom zaplatenia vyššie uvedenej sumy v celom rozsahu.
Vzhľadom na to, že žalobca bol plne úspešný, vzniklo mu právo na náhradu 100% jeho účelne
vynaložených trov. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).