Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/99/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416209962
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4416209962.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: I. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. O., Y. záhradami XX, zast. J.. Ema Zacharová, advokát s.r.o., so sídlom Nové
Zámky, Forgáchova bašta 7, IČO: 47 237 023, proti žalovaným: I.) OTP Banka Slovensko, a. s., so
sídlomBratislava,Štúrova5,IČO:31318916,II.)DRAŽOBNÍK,s.r.o.,sosídlomKošice,Hviezdoslavova

6, IČO: 36 764 281, zast. Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Tomčovčík, s.r.o., so sídlom Košice,
Nerudova 14, IČO: 50 001 949, III.) Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., I. XX a IV.) F. T., XX.XX.XXXX,
bytom V. O., Q. XXX/XX, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky č.k. 13C/216/2016-641 zo dňa 13.októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezamietolžalobužalobcuourčenieneplatnostidobrovoľnej
dražby a žalovaným v I.až IV. rade priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Svoje
rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 7 ods. 1,4, § 11 ods. 1, § 12 ods. 1,5, § 21 ods. 2,5 zákona č.
527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ( ďalej len „ZDD“), ako aj zisteným skutkovým stavom, na
základe čoho dospel k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na obsah konečnej žaloby žalobcu,
ktorou sa domáhal voči žalovaným v I. - IV. rade určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v kat. území V.y, zapísanej na LV č. XXXXX ako parc. č. XXXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX - záhrady o výmere XXX m2 a rodinný dom č. súp. XXXX
na parc. č. XXXX s príslušenstvom, ktorá sa konala dňa 10.03.2016 v Galante, s tým že žalovaný v

II. rade na základe návrhu dražby žalovaného v I. rade vykonal dobrovoľnú dražbu, na ktorej vydražil
predmet dražby žalovaný v III. rade. Žalobca mal za to, že predmetná dražba je neplatná, pretože boli
porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách týkajúce sa určenia miesta, dátumu a času
začatia dražby (§11 ods. 1), ustanovenia týkajúce sa spôsobu ohodnotenia predmetu dražby (§12 ods.
1,5) a ustanovenia upravujúce osobu v postavení navrhovateľa dražby a jeho povinností (§ 7 ods. 1, 4).

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné ako
nedôvodnú zamietnuť. V konaní mal za preukázané, že dobrovoľná dražba prebehla dňa 10.03.2016
v Galante a poukázal na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách,
v zmysle ktorého miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s
navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. Zdôraznil, že zákon
okrem podmienky neobmedzenia účasti na dražbe nekladie pre miesto dražby žiadne ďalšie podmienky.

Zákon neuvádza žiadnu hranicu vzdialenosti miesta dražby od predmetu dražby, ktorá by automaticky
spôsobila, že vykonaním dražby v tomto mieste by bol porušený zákon. Vychádzajúc z uvedenéhodospel k záveru, že ak dražobník vykonal dražbu v mieste inom (v Galante) než je to, v ktorom sa
nachádza nehnuteľnosť (V. O.), nie je samé o sebe dôvodom neplatnosti dražby. Pre úplnosť dodal,
že vzdialenosť miesta dražby od miesta kde sa nehnuteľnosť nachádza, je približne 45 km, ide o

mestá s dobrou dostupnosťou a častým spojením hromadnou dopravou a preto nepochybne nejde o
miesto, ktoré by svojou polohou obmedzovalo možnosť účasti na dražbe. Ďalej uviedol, že za účelom
zistenia ceny nehnuteľností boli v danej veci vyhotovené dva znalecké posudky, pričom oba určili
cenu nehnuteľností na takmer totožnú sumu (35.400 eur a 35.000 eur), ktorú cenu žalobca namietal
s poukazom na to, že v roku 2008 bola hodnota nehnuteľností určená iným znaleckým posudkom na

cca 99.000 eur, preto cenu zistenú znalcami považoval za neprimerane nízku. V tejto súvislosti súd
zdôraznil, že je nesporné, že hodnota nehnuteľností v priebehu času kolíše a znalecký posudok, na
ktorý poukázal žalobca je starý 8 rokov a preto je v tomto prípade nepoužiteľný pre účely zisťovania
všeobecnejcenynehnuteľnosti.Uviedol,žeakdražobníkzabezpečíriadneodhadhodnotynehnuteľnosti
posudkomznalcaaposudokniejevdeňkonaniadražbystaršíakošesťmesiacov,splniltýmvšetkysvoje
povinnosti, ktoré mu v súvislosti s odhadom ceny predmetu dražby (zálohu) ukladá ustanovenie zákona,

ak nedôjde k mimoriadnej situácii. V tejto súvislosti dodal, že dražobník nie je povinný dať vypracovať
ďalší znalecký posudok iba z dôvodu, že sťažovateľ má k dispozícii iný znalecký posudok. Súd uzavrel,
že vzhľadom na vyššie uvedené nemá žiadny dôvod spochybňovať hodnotu dražených nehnuteľností
zistenú dvoma rôznymi znalcami nezávisle na takmer totožnú hodnotu a považoval ju za správnu. Mal
za to, že dražobník splnil všetky svoje povinnosti a správne pri určení najnižšieho podania vychádzal z

ceny určenej znalcami. Pre úplnosť dodal, že nehnuteľnosti boli vydražené za sumu 49.400 eur. Práve
skutočnosť, že táto suma bola najvyšším podaním v dražbe súd považoval za najpresvedčivejší doklad
o skutočnej všeobecnej ceny nehnuteľností. Súd prvej inštancie záverom konštatoval, že ani námietka
žalobcu k osobe navrhovateľa dražby neobstála, pretože navrhovateľom dražby v danej veci bol
žalovaný v I. rade, ktorý ako záložný veriteľ mal v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách oprávnenie

dražbu navrhnúť. Pre úplnosť dodal, že platnosť záložnej zmluvy predstavujúcej základ dobrovoľnej
dražby nebola spochybnená a rovnako nebola spochybnená ani základná úverová zmluva. Konštatoval,
že žalobca neplatnosť záložnej zmluvy nenamietal a keďže platnosť záložnej zmluvy nebola medzi
stranami sporná, súd si nespornosť tohto tvrdenia osvojil ( § 151 ods.2 CSP). Vychádzajúc z vyššie
uvedených skutočností dospel k záveru, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, nepreukázal

svoje tvrdenia, a keďže v konaní nebol zistený žiaden dôvod pre určenie predmetnej dobrovoľnej dražby
za neplatnú, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
považoval za nesprávne a neodôvodnené konštatujúc, že mu súd znemožnil, aby uskutočňoval jemu

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietal,
že súd prvej inštancie ignoroval mnohé jeho argumenty a vôbec sa k nim nevyjadril, ani ich právne
neposúdil. Odôvodnenie súdu považoval za nedostatočné, nepresvedčivé a v rozpore so zákonnými
požiadavkami na obsah riadneho odôvodnenia. Mal za to, že súd prvej inštancie si nesplnil svoju
obligatórnu povinnosť v zmysle §181 ods. 2 CSP t.j. neuviedol, ktoré skutočnosti v konaní pokladá za

sporné a nesporné, nevyjadril sa k navrhovanému dokazovaniu a predovšetkým neuviedol predbežné
právne posúdenie veci, čím znemožnil žalobcovi adekvátne v konaní reagovať a odňal mu možnosť
použiť primerané prostriedky procesného útoku a obrany. Týmto konaním súdu prišlo k inej vade
konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie vo veci samej
považoval za prekvapivé, keď súd rozhodol bez toho aby zobral do úvahy predložené listinné dôkazy

a žiadnym spôsobom sa nevyjadril ani k navrhovaným dôkazom, a to k znaleckému dokazovaniu
všeobecnej hodnoty predmetu dražby, ktoré mohlo preukázať správnosť jeho tvrdenia, že žalovaný
v II. rade nezaistil ohodnotenie predmetu dražby zákonným spôsobom, k návrhu na výsluch strán
sporu, k pripojeniu súdneho spisu Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 17C/706/2015, ktorého obsah
potvrdzuje jeho tvrdenie, že dražba je neplatná vzhľadom na to, že žalovaný v I. rade si uplatnil

pohľadávku v rozpore s ustanovením § 7 ods. 2 ZDD, k návrhu na predloženie originálu dražobného
spisu, Zmluvy o úvere č. 014/3007/08SU zo dňa 17.09.2008, ktorú so žalovaným v I. rade neuzatvoril a
Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam nezabezpečuje pohľadávku zo Zmluvy o úvere č.
014/3007/08SU zo dňa 17.09.2008. V tejto súvislosti zdôraznil, že tým, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhované dôkazy a ani sa nevyjadril, prečo tieto nevykonal, sťažil jeho pozíciu v konaní a porušil tak

zásadu kontradiktórneho konania, ako aj zásadu rovnosti strán, čím bolo nepochybne porušené aj jeho
právo na spravodlivý proces. Mal za to, že nesprávne vyhodnotenie návrhov na vykonanie dokazovania
má za následok, že bol nesprávne vytvorený skutkový základ konania a teda, že konanie trpí skutkovými
vadami, ktoré mohli spôsobiť nesprávne rozhodnutie vo veci. Zhrnul, že z obsahu odôvodnenianapadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd sa nedostatočne oboznámil s obsahom jeho podaní, s jeho
skutkovými tvrdeniami a dôkazmi, s návrhmi na vykonanie dokazovania a vykonané dôkazy nesprávne
vyhodnotil, čo spôsobilo, že súd dospel k nesprávnym alebo nedostatočným skutkovým zisteniam,

ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Konštatoval, že zistený stav neobstojí, pretože
sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené. Namietal, že súd vec nesprávne právne posúdil, keď na platnosť záložnej zmluvy
aplikoval ustanovenie §151 ods.2 CSP, podľa ktorého si osvojil nespornosť tvrdenia, napriek tomu, že
žalobca počas celého konania tvrdil, že záložná zmluva je neplatná. V tejto súvislosti uviedol, že iba

skutkové tvrdenia, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, pričom ak strana
poprie skutkové tvrdenia musí uviesť vlastné tvrdenia o prejednávaných skutkových tvrdeniach, inak
je popretie neúčinné. Dodal, že to bol práve žalovaný v I. rade, ktorý nikdy nepoprel jeho tvrdenia o
neplatnosti záložnej zmluvy a ani nijakým spôsobom nepreukázal jej platnosť, preto mal súd vychádzať
z toho, že práve tvrdenie žalobcu o neplatnosti záložnej zmluvy je nesporné, čo by malo za následok
neplatnosť dražby. Zároveň uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď prišiel k

záveru, že tým, že žalovaný v II. rade ako dražobník vykonal dražbu v inom meste, než je to, v ktorom
sa nachádza nehnuteľnosť, nie je samé o sebe dôvodom neplatnosti dražby. V tejto súvislosti uviedol,
že miestom dražby bola Galanta, hoci predmet dražby sa nachádza v V. O., čím došlo k porušeniu
zákonného ustanovenia § 11 ods. 1 ZDD. Podľa názoru žalobcu súd dospel k nesprávnemu záveru aj
tým, keď mal za to, že žalovaný v II. rade zabezpečil riadny odhad hodnoty predmetu dražby. Žalobca

zastal názor, že žalovaný v II. rade nezaistil ohodnotenie predmetu dražby zákonným spôsobom, čím
spôsobil porušenie ustanovenia § 12 ods. 1 ZDD v takej intenzite, ktoré samo o sebe je dôvodom
pre určenie neplatnosti predmetnej dražby. Dodal, že nesprávne určenie hodnoty predmetu dražby
malo za následok jeho nízku vyvolávaciu cenu, čo v konečnom dôsledku ovplyvnilo výťažok z predaja
predmetu dražby, čím bol žalobca ukrátený na svojich právach. Za nesprávne považoval aj vyjadrenie

súdu, že žalovaný v II. rade ako dražobník splnil všetky svoje povinnosti správne, keď podľa názoru
žalobcu konal v rozpore so zákonom. Dražbu považoval za neplatnú aj vzhľadom na to, že žalovaný
v I. rade ako záložný veriteľ a ako navrhovateľ dražby v dražbe uplatnil pohľadávku v rozpore s
ustanovením § 7 ods. 2 ZDD a z neplatných klauzúl, keďže nepreukázal pre akú pohľadávku navrhol
výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou. Záver o neplatnosti dražby podporil tvrdením, že nakoľko

samotná záložná zmluva je neplatná, žalovaný v I. rade ako navrhovateľ dražby, ktorý nie je vlastníkom
predmetu dražby, nebol oprávnený navrhnúť vykonanie dražby. Zároveň vzhľadom na predmet sporu
o nároky zo zmluvy o úvere, vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. 17C/706/2015,
nie je jasné pre akú pohľadávku bola dražba vyhlásená. Zo všetkých uvedených dôvodov je dražba
neplatná, pričom konštatovanie súdu prvej inštancie, že nezistil žiaden dôvod pre určenie predmetnej

dražby za neplatnú, považuje za nesprávne. Vzhľadom na nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, nedostatočné a nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ako aj na nesprávne
právne posúdenie veci a iné vady konania je toho názoru, že súd dospel k nesprávnemu rozhodnutiu vo
veci. Záverom poukázal na všetky svoje doterajšie podania, ktoré opísali pravdivo situáciu a na doložené
listinné dôkazy, ktoré súdu predložil a na ktoré súd prvej inštancie v konaní a pri svojom rozhodovaní

vôbec neprihliadal. Dodal, že súd je povinný rozhodovať na základe obsahu celého súdneho spisu.
Žiadal, aby sa odvolací súd oboznámil s celým obsahom súdneho spisu vrátane zvukovej nahrávky z
pojednávania dňa 13.09.2017, ako aj s obsahom dražobného spisu a aby vydal rozsudok, ktorým zmení
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá tak, že určuje, že dobrovoľná
dražba je neplatná. Rovnako žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj

vo výroku o trovách konania tak, že priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. Žalovaná v IV. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že sa stotožňuje s celým
obsahom odvolania. Tak ako to uviedla vo vyjadrení k žalobe, postupom žalovaného v I.. a II. rade
sa cíti byť poškodená a so žalobou súhlasí. V spomínanom vyjadrení namietala spôsob vyhotovenia

kontrolného posudku, t.j. rýchlosť jeho vyhotovenia a skutočnosť, že oba znalecké posudky si
vyfakturovala jedna firma, čo v nej vzbudzuje pochybnosť o nezávislosti znalcov. Ďalej uviedla, že
rovnako súhlasí so žalobou v časti neplatnosti záložnej zmluvy, resp. neexistencie zmluvy, na základe
ktorej mala byť vykonaná dražba a ktorú navrhovateľ dražby nevie preukázať. Zdôraznila, že jej nie je
jasné, prečo bolo v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatované, že neplatnosť nebola namietaná,

keď bola hlavným bodom žaloby a bola namietaná neustále.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v I. rade. Uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu
prvej inštancie a pridržal sa svojich doterajších vyjadrení. Mal za to, že súd prvej inštancie sa dostatočnezaoberal skutkovými ako aj právnymi tvrdeniami sporových strán, rozhodnutie odôvodnil riadne v súlade
s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odvolacie dôvody žalobcu považoval za nedôvodné. Záverom navrhol,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.

7. Žalovaný v II. rade sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu najskôr vyjadril k námietke žalobcu
týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že súd prvej inštancie sa
v odôvodnení rozhodnutia vyporiadal so všetkými podstatnými skutkovými okolnosťami a tie aj náležite
zdôvodnil. Zastal názor, že v priebehu konania ako aj v samotnom rozhodnutí súdu boli vyjasnené

všetky podstatné skutkové okolnosti a súd sa vyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami v
konaní. Dodal, že v predmetnom spore bol žalobcovi poskytnutý dostatočný priestor, bolo vykonaných
veľa dôkazov, ktoré žalobca navrhoval priebežne a so všetkými jeho relevantnými argumentmi sa súd
a rovnako aj strany sporu náležite vyporiadali a tým objasnili skutočnosti, ktoré boli vo veci sporné.
Zastal názor, že súd prvej inštancie postupoval podľa ustanovenia § 181 ods. 1 CSP a na prvnom
pojednávaní, ktoré sa konalo vo veci určil, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné

a ktoré za nesporné, rovnako sa súd vyjadril aj k otázke vykonania, resp. nevykonania dôkazov, čo
potvrdzuje zápisnica z pojednávania a aj zvukový záznam. Zároveň poprel tvrdenie žalobcu, že súd prvej
inštancie nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností. Poukázal na to,
že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, dôkazy vyhodnotil
jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti, a to z hľadiska ich dôležitostí ako aj pravdivosti. Namietal

vyjadrenie žalobcu, že žalovaný v I. rade nepoprel tvrdenia o neplatnosti záložnej zmluvy. Zdôraznil,
že predmetné tvrdenie vyslovene poprel a aj náležite zdôvodnil jeho popretie. Rovnako za nepravdivé
považoval vyjadrenie žalobcu, že žalovaní nepopreli jeho tvrdenie, že zmluva o vykonaní dražby je
neplatná. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie keď uviedol, že vykonaním dražby v inom meste
nedošlo k obmedzeniu možnosti účasti na dražbe a rovnako sa stotožnil so záverom súdu vo vzťahu k

namietanému nesprávnemu odhadu ceny nehnuteľnosti. Záverom žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

8. K vyjadreniu žalovaného v I. rade žalobca uviedol, že na svojom odvolaní trvá v celom jeho
rozsahu. Poukázal na to, že žalovaný v I. rade vo svojom vyjadrení neuviedol v čom by mala spočívať

neodôvodnenosť jeho odvolania. Mal za to, že žalovaný v I. rade nepoprel jeho skutkové tvrdenia a
neuviedol ani žiadne vlastné tvrdenia týkajúce sa odvolacích dôvodov. Skonštatoval, že žalovaná v IV.
rade sa s obsahom jeho odvolania stotožnila. Vychádzajúc z uvedeného navrhol, aby odvolací súd
odvolaniu vyhovel.

9. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v II. rade poukázal na to, že v odvolaní uviedol z
akých dôvodov považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne a odvolacie dôvody podrobne
odôvodnil. Zároveň poukázal na všetky jeho podania, v ktorých opísal pravdivo situáciu a na doložené
listinné dôkazy, na ktoré súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní doteraz vôbec neprihliadal. Dodal,
že súd je povinný rozhodovať na základe obsahu celého súdneho spisu. Vychádzajúc z uvedeného

žiadal, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel.

10. Žalovaný v II. rade vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu trval na tom, že súd prvej inštancie
v odôvodnení rozsudku posúdil všetky podstatné skutkové tvrdenia, právne argumenty strán, pričom
rozhodnutie súdu je dostatočné a presvedčivé. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa vykonania

znaleckého dokazovania opätovne zdôraznil, že súd jednoznačne zdôvodnil, prečo nebolo potrebné vo
veci vypracovať ďalší znalecký posudok. Mal za to, že znalecké dokazovanie bolo vykonané v súlade so
zákonom a hodnota predmetu dražby bola určená správne. Poukázal na to, že vo svojich podaniach sa
podrobnevyjadrilkuvšetkýmnámietkamvovzťahukzmluveovykonanídražbyapreukázal,žeobsahuje
všetky náležitosti požadované zákonom. Dodal, že v konaní predložil kópiu celého dražobného spisu a

objasnilžalobcovivšetkyjehošpekulatívnedomnienkyvovzťahukvedeniudražobnéhospisu.Vozvyšku
sa pridržal svojich doterajších vyjadrení. Záverom žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

11. Žalovaný v III. rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie
odvolania (§ 359, § 362 ods.1 CSP), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379 a § 380CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods.1 písm. b), c) CSP zrušiť a
vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou podanou dňa 10.06.2016 domáhal, aby súd rozhodol, že
dražba nehnuteľností v kat. území V. O., ktorá sa konala dňa 10.03.2016 v Galante, je neplatná. Žalobca
v žalobe namietal, že predmetná dražba je neplatná pre porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných
dražbách (§ 11 ods. 1, § 12 ods. 1,5, § 7 ods. 1,4), ktoré upravujú podmienky určenia miesta,

dátumu a času začatia dražby, spôsobu ohodnotenia predmetu dražby a určenia osoby oprávnenej
vystupovať ako navrhovateľ dražby a jeho povinností vo vzťahu k dražbe. Doplnením žaloby zo dňa
25.10.2016 žalobca doplnil aj ďalšie dôvody, pre ktoré považuje dražbu za neplatnú. Okrem už
uvedených dôvodov namietal, že záložná zmluva trpí vadami, ktoré spôsobujú jej neplatnosť, preto
žalovaný v I. rade ani nebol oprávnený navrhnúť vykonanie dražby, ďalej namietal, že žalovaný v I. rade
si v dražbe uplatnil pohľadávku v rozpore s ustanovením § 7 ods.2 ZDD a z neplatných klauzúl, keďže

nepreukázal pre akú pohľadávku navrhoval výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou a poukázal na
povinnosť navrhovateľa dražby písomne vyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky a tiež vyjadril
pochybnosti, či žalovaný v II. rade ako dražobník neporušil pri výkone dražby aj iné ustanovenia zákona
odobrovoľnýchdražbách.Nasvojetvrdenia vkonanípredložillistinnédôkazy anavrholvykonaťdôkazy
výsluchom strán sporu, pripojením spisu Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 17C/706/2015, originálu

dražobného spisu, predložením zmluvy o úvere, písomného vyhlásenia o pravosti, výške a splatnosti
pohľadávky a nariadením znaleckého dokazovania na určenie všeobecnej hodnoty predmetu dražby.

14. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ( ďalej len „ZDD“), účinného
v čase konania dražby, sa dražbou rozumie verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho

práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa
licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na
podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora
vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené
z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.

15. Podľa § 7 ods.1 ZDD, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva
záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie
dražby podľa osobitného zákona.

16. Podľa § 7 ods.2 ZDD, navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné
dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a
splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).

17.Podľa§11ods.1ZDD,miesto,dátumačaszačatiadražbymusiabyťurčenédražobníkompodohode

s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe.

18. Podľa § 12 ods.1 ZDD, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty
v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku
alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí

byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, 11a), ktorý nesmie byť v deň konania dražby
starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného
práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.

19. Podľa § 16 ods.1 ZDD, dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby,

ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom
orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento
územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.

20. Podľa § 16 ods.2 ZDD, zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby,

dražobníka, predmetu dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny
dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou
zmluvy je aj písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2).21. Podľa § 16 ods.10 ZDD, ak zmluva uzavretá medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom
neobsahuje náležitosti ustanovené týmto zákonom, je neplatná.

22. Podľa § 21 ods.2 ZDD, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní
do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu

dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné
domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len
tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

23. Podľa § 21 ods.4 ZDD, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú
navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

24. Dobrovoľná dražba, tak ako je definovaná v zákone o dobrovoľných dražbách, predstavuje jeden zo
spôsobov výkonu záložného práva, ktoré umožňuje vykonať Občiansky zákonník (§ 151j ods.1 OZ). Je
typická tým, že ju nesprevádza preventívna súdna kontrola splnenia podmienok na postup podľa tohto
zákona, prípadne v prípade spotrebiteľov, súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok. O tom,

či sa dražba vykoná rozhodne navrhovateľ dražby - súkromný subjekt, pričom ak je ním záložný veriteľ,
taksledujepredovšetkýmrýchlespeňaženiezálohuaspoňvtakejvýške,ktoráuspokojíjehopohľadávku.
Dražbu vykoná dražobník - súkromný subjekt, ktorý pri takejto činnosti sleduje predovšetkým svoj zisk.
Záložca,akovlastníkpredmetudražby, mánaopakzáujemopredajzálohuzačonajvyššiucenu.Postup
jednotlivých subjektov pri dobrovoľnej dražbe a spôsob vykonania dražby je upravený Zákonom o

dobrovoľných dražbách, pričom ochrana záložcu pre prípad, že sa v súvislosti s dražbou cíti dotknutý
na svojich právach, je zabezpečená možnosťou podať žalobu o neplatnosť dražby. Podľa ustanovenia
§ 21 ods.2 ZDD môže podať žalobu v prípade, ak spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo ak boli
porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách.

25. V konaní bolo preukázané, že dražba sa uskutočnila dňa 10.03.2016, kedy bol udelený príklep a
žaloba o neplatnosť dražby bola podaná dňa 10.06.2016, teda v 3 mesačnej prekluzívnej lehote a to
s vymedzením dôvodov, pre ktoré žalobca považuje žalobu za neplatnú, poukázaním na ustanovenie
§ 21 ods.2, § 11 ods.1, § 12 ods.1 a 5 a § 7 ods.1 a 4 ZDD. Dňa 25.10.2016 bolo súdu doručené
doplnenie žaloby, v ktorej žalobca vymedzil ďalšie dôvody neplatnosti dražby. Odvolací súd konštatuje,

že ak bolo konanie o určenie neplatnosti dražby začaté v stanovenej 3 mesačnej lehote, môže žalobca
označiť dôvody, pre ktoré považuje dražbu za neplatnú nie len v žalobe, ale aj kedykoľvek počas konania
a súd môže vysloviť neplatnosť dražby nie len z dôvodov, ktoré boli v priebehu konania tvrdené, ale
i ktoré vyšli v konaní inak najavo, aj keď ich žiadna zo strán konania neoznačila. Lehota uvedená v
ustanovení § 21 ods.2 ZDD slúži k uplatneniu práva na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a nie

aj na vymedzenie jednotlivých dôvodov tejto neplatnosti. Vzhľadom na uvedené bol súd prvej inštancie
povinný zaoberať sa všetkými námietkami, ktoré žalobca v konaní o neplatnosť dražby uplatnil, ako
aj inými skutočnosťami, ktoré v priebehu konania vyšli najavo a sú relevantné pre posúdenie platnosti
dražby (rozhodnutie NS SR sp.zn. 8Cdo 58/2018 zo dňa 05.06.2019).

26. Súd prvej inštancie uskutočnil vo veci jedno pojednávanie dňa 13.09.2017 a dňa 13.10.2017
vyhlásil rozsudok. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že sa zaoberal iba námietkami týkajúcimi
sa miesta konania dražby a ocenenia predmetu dražby a len vo vzťahu k týmto námietkam svoje
rozhodnutie aj odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne posúdil námietku
týkajúcu sa miesta vykonania dražby ako neopodstatnenú, s odôvodnením, že vzdialenosť miesta

dražby od miesta kde sa nehnuteľnosť nachádza je približne 45 km, ide o mestá s dobrou dostupnosťou
a častým spojením hromadnou dopravou, preto nepochybne nejde o miesto, ktoré by svojou polohou
obmedzovalo možnosť účasti na dražbe. Odvolací súd dopĺňa, že samotná vzdialenosť miesta konania
dražby od miesta draženej nehnuteľnosti je dôvodom neplatnosti dražby len vtedy, ak táto vzdialenosť
znemožnila účasť na dobrovoľnej dražbe, čiže vzdialenosť medzi miestom konania dražby a miesta

draženej nehnuteľnosti je neprimeraná, čím dochádza k reálnej nemožnosti účasti na dražbe. Za
neprimerané možno považovať také miesto konania dražby, ktoré je od miesta draženej nehnuteľnosti
určenej na bývanie vzdialené niekoľko stoviek kilometrov (nie vzdialenosť do 100 km). V tomto prípade
vzdialenosť medzi Novými Zámkami a Galantou, navyše s dobrou dostupnosťou aj prostriedkamihromadnej dopravy, nie je neprimeraná, neobmedzuje záujemcov v účasti na dražbe, preto zodpovedá
ustanoveniu § 11 ods.1 ZDD (rozhodnutie NS SR sp.zn. 8Cdo 58/2018 zo dňa 05.06.2019). Pokiaľ ide o
námietku podhodnotenia draženej nehnuteľnosti v znaleckých posudkoch, ktoré zabezpečil dražobník,

v porovnaní s hodnotou nehnuteľnosti uvedenou v znaleckom posudku žalobcu z roku 2008, súd prvej
inštancie správne uviedol, že znalecký posudok z roku 2008 je v súčasnej dobe už nepoužiteľný pre
účely dražby, pričom ohodnotenie predmetu dražby zabezpečuje dražobník podľa všeobecnej hodnoty
v mieste a čase konania dražby tak, aby znalecký posudok nebol v deň konania dražby starší ako šesť
mesiacov. Súd prvej inštancie mal zato, že tieto podmienky boli splnené s tým, že oba znalecké posudky

určili takmer totožnú hodnotu predmetu dražby, preto ich považoval za správne. Súd prvej inštancie
sa však nezaoberal tvrdením žalobcu, ktorý oba znalecké posudky spochybnil z dôvodu, že znalkyňa,
ktorá vyhotovovala znalecký posudok č. 83/2016 iba prekopírovala a mierne upravila závery skoršieho
znaleckého posudku č. 198/2015 a že medzi oboma znalcami je vzájomné prepojenie. Bude preto
potrebné preveriť toto tvrdenie žalobcu, a to aj s ohľadom na námietku podanú v rámci odvolacieho
konania, týkajúcu sa tvrdenia, že za vyhotovenie znaleckého posudku a kontrolného posudku bola

vyplatenáodmenarovnakémusubjektu,čovzbudzujepochybnostioobjektívnostiposudku,akoajotom,
či druhý znalecký posudok bol vyhotovený skutočne iným znalcom, tak ako má na mysli ustanovenie §
12 ods.5 ZDD. Na základe uvedeného potom súd vyhodnotí, či s ohľadom na zistené skutočnosti spĺňa
znalecký posudok, ktorý bol podkladom pre dražbu, požiadavku ustanovenia § 12 ods.1 ZDD, t.j. či
ohodnoteniepredmetudražbyskutočnezodpovedávšeobecnejhodnotevmiesteačasekonaniadražby.

27. Ďalšími žalobcom namietanými skutočnosťami, pre ktoré považoval dražbu za neplatnú, sa súd
prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, z hľadiska skutkového a právneho, vôbec nezaoberal, napriek
tomu, že vo svojom rozhodnutí cituje príslušné ustanovenia ZDD a správne uvádza, že ak boli porušené
ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách alebo ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, súd v

konaní o neplatnosť dražby skúma, či bola záložná zmluva, na základe ktorej došlo k výkonu záložného
práva, platná a či neboli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, a ak sa niektorá časť
priebehu dražby neuskutočnila tak, ako ustanovuje zákon, súd vyhlási dražbu za neplatnú. Z obsahu
spisuarozhodnutiavovecisamejvyplýva,žespoukazomnaustanovenie§151ods.CSPsúdpovažoval
platnosť záložnej zmluvy za nespornú, pričom konštatoval, že neplatnosť zmluvy nebola namietaná,

čím ako neopodstatnenú vyhodnotil i námietku žalobcu vo vzťahu k subjektu, oprávnenému navrhnúť
dražbu. Tvrdenie o nespornosti platnosti záložnej zmluvy sa však nezakladá na pravde, pretože z
obsahu spisu vyplýva, že žalobca namietal neplatnosť záložnej zmluvy, ako aj neplatnosť zmluvy o
dražbe a poukazoval na príslušné ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, nedodržanie ktorých
mázanásledokneplatnosťdražby.Súdprvejinštancievrozhodnutíuviedol,ženezistildôvodpreurčenie

neplatnosti dražby, avšak v tomto smere svoje stanovisko nezdôvodnil a nie je preto zrejmé, akými
úvahami sa riadil a na základe čoho dospel k tomuto záveru. Taktiež nezdôvodnil, prečo nepovažoval za
potrebné vykonať žalobcom navrhnuté dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, keď zároveň zamietnutie
žaloby odôvodňoval aj tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a svoje tvrdenia nepreukázal.

28. Podľa § 220 ods.2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne a argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré
nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá
aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

29. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri prejednaní a rozhodnutí predmetnej veci
nepostupoval dôsledne podľa Civilného sporového poriadku, keď sa nezaoberal všetkými námietkami

žalobcu, pre ktoré považoval dražbu za neplatnú, nevykonal na preukázanie tvrdení žalobcu ním
navrhované dôkazy, pričom nevysvetlil svoje úvahy, prečo sa dôkaznými návrhmi žalobcu nezaoberal
a rozhodol tak bez náležite zistených rozhodujúcich skutočností, čím je rozhodnutie v tejto časti
nepreskúmateľné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa obmedzuje iba na posúdenie niektorých
námietok žalobcu, nesprávne sa opiera o nespornosť platnosti záložnej zmluvy, napriek tomu, že jej

platnosť bola namietaná a v takom prípade bolo povinnosťou súdu zaoberať sa platnosťou záložnej
zmluvy, na základe ktorej sa vykonáva predmetná dražba a tiež zmluvy o dražbe z hľadiska dodržania
jej zákonných náležitostí ako aj dodržaní ostatných ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách.Následkom nesprávneho procesného postupu súd prvej inštancie nezistil rozhodujúce skutočnosti a z
nedostatočne zisteného skutkového stavu potom vyvodil neprávny právny záver.

30. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
zrušil podľa § 389 ods1. písm. b), c) CSP a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V
ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne vec prejedná v rozsahu všetkých žalobcom namietaných
dôvodov neplatnosti dražby, vrátane námietok uvedených v odvolaní, doplní dokazovanie a po
vyhodnotení vykonaných dôkazov a ustálení skutkového stavu, vec právne posúdi v intenciách

príslušných ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách a opätovne rozhodne. Rozhodnutie riadne
odôvodní v súlade s ustanovením § 220 CSP tak, aby bolo jasné, výstižné a presvedčivé. V novom
rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania
v zmysle § 396 ods.3 CSP.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).