Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. december 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/12/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110201365
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Linda Anovčinová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2110201365.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci sporu žalobkyne: Z. O., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Š. X, R., zastúpená: JUDr. Peter Harakály, advokát, so sídlom Mlynská 28, Košice,
proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova
4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom Vajnorská 55,
Bratislava, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 11.216,91 Eur a v časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 7.465,01 Eur od 04.03.2010 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne zo
sumy 1.879,80 Eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.117,70 Eur titulom náhrady za bolesť, sumu 3.767,55
Eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a sumu 1.730,25 Eur titulom zvýšenia náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku žalobu zamieta.

IV. Konanie v časti vzájomnej žaloby o zaplatenie sumy 149,77 Eur z a s t a v u j e.

V. Vzájomnú žalobu z a m i e t a .

VI. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 34% trov konania.

VII. Žalobkyni v časti nároku vzájomnej žaloby p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100% trov konania.

VIII. Štátu p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 67% a voči žalovanému
v rozsahu 33%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 25.01.2010 voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy
5.350,20 Eur z titulu bolestného s 9% ročným úrokom z omeškania od 04.03.2010 do zaplatenia,
zaplatenia sumy 9.688,20 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 04.03.2010 do zaplatenia, z
titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a zaplatenia sumy 4.844,10 Eur z titulu zvýšenia sťaženia

spoločenského uplatnenia, ako aj náhrady trov konania. Svojho nároku sa žalobkyňa domáhala na
základe toho, že dňa 25.05.2003 pri dopravnej nehode ako spolujazdkyňa v motorovom vozidle utrpela
ťažký úraz. V konaní vedenom na Okresnom súde Trnava sp. zn. 16C/01/2004 prebiehalo konanie o
nároku žalobkyne o priznanie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Ohľadne týchto nárokovdošlo k uzavretiu mimosúdnej dohody, ktorú žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 29.09.2006. V súvislosti
s úrazom, ktorý utrpela žalobkyňa pri dopravnej nehode, v dňoch 15.01.2008, 13.06.2008 a 27.02.2009,
podstúpila ďalšie operácie tváre a podľa lekárskeho posudku vypracovaného Z.. A. Š., S.. zo dňa

28.10.2009 tieto operácie znalec ohodnotil bolestným počtom bodov 370 a sťaženie spoločenského
uplatnenia počtom bodov vo výške 670. Žalobkyňa podanou žalobou domáha, aby bolo odškodnenie
vyčíslené v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, v zmysle ktorého zákona bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia
predstavuje žalovanú sumu. Žalované sumy si písomným podaním zo dňa 04.12.2009 uplatnila u

žalovaného z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Žalobkyňa uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že je invalidná v rozsahu viac ako
70%, má za to, že je primerané aj 50% mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

2. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu žalobkyne zamietol a zaviazal žalobkyňu na zaplatenie sumy
2.243,72 Eur (vzájomná žaloba) ako aj povinnosti zaplatiť žalovanému náhradu trov konania.

Žalovaný uviedol, že na základe mimosúdnej dohody žalovaný vyplatil žalobkyni bolestné i sťaženie
spoločenského uplatnenia, pričom žalobkyňa sa v tejto dohode zaviazala, že v budúcnosti si už nebude
uplatňovať žiadne nároky z titulu bolestného a spoločenského uplatnenia. Žalovaný vyplatil žalobkyni
bolestné vo výške 158.434,57 Eur (4.773.000,- Sk) ako náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 20-násobku bodového ohodnotenia bolestného a 20-násobku

bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vyplývajúceho zo znaleckého posudku Z..
Z. S. zo dňa 23.05.2005. Následne žalovaný plnil žalobkyni náhradu za bolestné dňa 21.12.2009 v
sume 736,30 Eur za 370 bodov (370x1,99 Eur/bod v zmysle vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodnení
bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia). Žalovaný taktiež plnil žalobkyni náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia v sume 1.999,95 Eur za 670 bodov (670x1,99 Eur/bod v zmysle vyhlášky

č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia + zvýšenie o 50%).
Uvedené plnenie bolo poskytnuté na základe lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia zo dňa 28.10.2009 vypracovaného Z.. A. Š., S.. Vzhľadom na uvedené si žalovaný voči
žalobkyni vzájomnou žalobou uplatňuje sumu 2.243,72 Eur, sumu 467,65 Eur z titulu vyplateného
bolestnéhoasumu1.776,07Eurztituluvyplatenéhosťaženiaspoločenskéhouplatneniaajehozvýšenia

z dôvodu, že bolo vyplatené bodové ohodnotenie, ktorý Z.. Š. S.. vypracoval v zmysle zákona č.
437/2004 Z.z., pričom podľa názoru žalovaného nároky žalobkyne mali byť posudzované podľa vyhlášky
č. 32/1965 Z.z.. Toto plnenie bolo vyplatené žalobkyni dňa 21.12.2009 na základe predžalobnej výzvy
žalobkyne v tejto veci. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že v žalobe si žalobkyňa uplatňuje niektoré
položky duplicitne, a to aj tie, ktoré už jej boli vyplatené v uzatvorenej dohode zo dňa 29.09.2006.

3. Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 18C/12/2010-159 zo dňa 30.01.2012 žalobu žalobkyne zamietol
a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 2.093,95 Eur; o trovách konania si vyhradil
rozhodnúť samostatným uznesením v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci. V
odôvodnení poukázal na vykonané dokazovanie výsluchom strán sporu a znaleckým dokazovaním

znalcom Z.. S., keď ustáli, že na odškodnenie žalobkyne za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
vdôsledkuúrazusavzťahujúustanoveniavyhláškyč.32/1965Zb.Podľasúduprvejinštancietentozáver
vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. Vyhlášku č. 32/1965 Zb. je potrebné použiť
aj pri obodovaní zranení žalobkyne a následne spoločenského uplatnenia v súvislosti s operáciami,
ktoré podstúpila dňa 15.01.2008, 13.06.2008 a 27.02.2009, keďže tieto boli vykonané v súvislosti s

úrazom, ktorý žalobkyňa utrpela pri dopravnej nehode dňa 25.05.2003. Vzhľadom na absolvované
operácie v roku 2008 a 2009 bodové ohodnotenie bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo
zvýšené - v časti bolestného o 135 bodov a v časti sťaženia spoločenského uplatnenia o 125 bodov.
Tento počet bodov pri bolestnom predstavuje sumu 268,87 Eur a sťaženie spoločenského uplatnenia
pri zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia o 50% predstavuje sumu 248,95 Eur. V takejto výške aj

žalovaný žalobkyni počas konania plnenie poskytol. V dôsledku nesprávneho posudku Z.. Š. poskytol
žalovaný plnenie žalobkyni v sume 2.243,72 Eur. Vzájomnou žalobou sa preto domáhal vrátenia sumy
2.093,95 Eur od žalobkyne. Táto suma pozostávala z vyplateného bolestného vo výške 467,43 Eur a
sumy 1.626,52 Eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Pôvodne bola žalobkyni vyplatená suma
2.736,25 Eur, z ktorej súd odrátal sumu 642,30 Eur, ktorá žalobkyni prináležala. Žalobkyni potom zostala

povinnosť vrátiť žalovanému sumu 2.093,95 Eur. Súd prvej inštancie uzatvoril, že nárok žalobkyne bol
žalovaným v priebehu konania vysporiadaný, preto žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu, keďže
zistil, že žalovaný vyplatil žalobkyni náhradu za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia podľazákona č. 437/2004 Z.z., hoci jej toto patrilo podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., uložil žalobkyni povinnosť
vrátiť časť vyplatenej sumy žalovanému.

4. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 9Co/113/2012-182 zo dňa 22.08.2012
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti potvrdil a v časti vzájomnej žaloby,
ktorou bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 2.093,95 Eur zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu. Uviedol, že bude potrebné,
aby bolo obodované a ohodnotené bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne v súvislosti

s operáciami podstúpenými žalobkyňou dňa 15.01.2008, 13.06.2008 a 27.02.2009, pritom nemožno
opätovne obodovať a ohodnotiť predchádzajúce bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia ani
porovnávať obodovanie podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. s obodovaním podľa zákona č. 437/2004 Z.z.
Pre rozhodnutie vo veci je potrebné, aby mal súd k dispozícii posudok o obodovaní bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia žalobkyne podľa platnej právnej úpravy v čase dopravnej nehody. V prípade,
ak na základe takéhoto posudku bude náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia nižšia

ako bola žalovaným žalobkyni vyplatená, súd prvej inštancie bude musieť zvážiť, či s poukazom na
zdravotný stav žalobkyne, na utrpené bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne, na dobré
mravy je primerané zaviazať žalobkyňu na vrátenie rozdielu vyplatenej náhrady žalovanému.

5. Na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora na základe podnetu žalobkyne Najvyšší súd

Slovenskej republiky uznesením č.k. 2MCdo/11/2013-239 zo dňa 31.07.2014 zrušil rozsudok Krajského
súduvTrnaveč.k.9Co/113/2012-182zodňa22.08.2012vovýroku,ktorýmpotvrdilrozsudokOkresného
súdu Trnava č. k. 18C/12/2010-159 z 30.01.2012 v jeho zamietajúcej časti a vec v rozsahu zrušenia vrátil
Krajskému súdu Trnava na ďalšie konanie. Najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia dôvodil, že
odvolací súd si nesplnil svoju povinnosť riadne odôvodniť rozhodnutie, nevysporiadal sa s námietkami

strany a nie je možné zistiť, akým myšlienkovým postupom dospel k záveru, že na jednej strane pri
rozhodovaní o žalobe žalobkyne na vyplatenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia na
základe znaleckého posudku podaného znalcom Z.. S. z 28.03.2011 považoval rozhodnutie súdu prvej
inštancie za správne a na strane druhej konštatoval, že súd prvej inštancie nemal jednoznačné podklady
pre rozhodnutie o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému sumu 2.093,95 Eur, keď konštatoval, že

pre rozhodnutie v tejto časti musí mať súd prvej inštancie k dispozícii iný znalecký posudok a uložil mu
doplniť dokazovanie.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací vo veci opätovne rozhodol a uznesením č. k.
26Co/309/2014-261 zo dňa 30.06.2015 napadnutý rozsudok prvej inštancie i v zamietajúcej časti zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že pre ďalšie konanie je potrebné, aby
bola ohodnotená bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne v súvislosti s operáciami,
podstúpenými žalobkyňou dňa 15.01.2008, 13.06.2008 a 27.02.2009, keďže tieto operácie boli
vykonané v súvislosti s úrazom, ktorý utrpela pri dopravnej nehode dňa 25.05.2003. Bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia musia byť hodnotené a stanovené znalcom podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. a

náhrada vyčíslená podľa zákona č. 437/2004 Z.z. hodnotou aktuálnou.

7. Súd prvej inštancie vo veci opätovne konal, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu doplnil
dokazovanie v naznačenom smere v závislosti od aktivity sporových strán, pričom zistil nasledovný
skutkový stav.

8. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu súd zistil, že rozsudkom zo dňa 02.03.2006, č.k. 16C/1/2004-112
súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni bolestné vo výške 6.426.000,- Sk a sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 3.120.000,- Sk. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, uznesením zo
dňa 31.10.2006 č.k. 10Co/190/2006-165 Krajský súd v Trnave pripustil späťvzatie žaloby, napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil. K späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu, že medzi
stranami sporu došlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody - dohody zo dňa 29.09.2006, na základe ktorej
bola žalobkyňa odškodnená spolu sumou 4.773.000,- Sk / 158.434,57 Eur.

9. Zo znaleckého posudku Z.. Z. S. vypracovaného v konaní tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn.

16C/1/2004 vyplýva, že znalec bolestné žalobkyne ohodnotil počtom bodov spolu 1338,75, pričom
znalec vzhľadom na bolestný spôsob liečby, nutné infúzie, transfúzie, napojenie na umelú pľúcnu
ventiláciu a dýchanie prístrojom, DIC, zvýšil počet bodov na 2-násobok, t.j. na 2677,5 bodov, čo pri
hodnote bodu 60,- Sk predstavuje sumu 160.650,- Sk. V tom istom znaleckom posudku znalec ohodnotilsťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 1300, čo pri hodnote bodu 60,- Sk predstavuje sumu
78.000,- Sk.

10. Z výpovede žalobkyne vyplýva, že nároku sa domáha na základe dopravnej nehody zo dňa
25.05.2003, kedy došlo k ťažkému ublíženiu na zdraví. Bola odškodnená zo strany žalovaného z titulu
ublíženia na zdraví mimosúdnou dohodou, no však od jej uzavretia a uspokojenia nároku vznikli ďalšie
nároky na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Vzhľadom k tomu, že je invalidná v rozsahu
viac ako 70%, má za to, že je primerané aj 50%-né mimoriadne zvýšenie sťaženie spoločenského

uplatnenia. Má za to, že ide o nové nároky, ktoré neboli odškodnené v rámci mimosúdnej dohody. Pred
uvedenou dopravnou nehodou pracovala na bývalom Okresnom úrade v Trnave, ako vedúca dopravy,
mala na starosti vodičov, nie je vydatá, žije sama v R., v 1-izbovom byte, deti nemá. Pred úrazom
mala vážnu známosť, táto trvala 2 roky, jednalo sa o známosť intímnu. Po uvedenej dopravnej nehode
tento vzťah ukončila, nechcela, aby uvedený muž bol pri nej, bola zdravotne na tom dosť zle, stačilo
keď pri nej boli rodičia. Nechcela, aby bol pri nej muž, s ktorým mala vážnu známosť a ktorý podľa

záveru polície uvedenú dopravnú nehodu aj spôsobil. Ten pri nehode neutrpel žiadne vážne zranenia. V
dôsledku dopravnej nehody je na plnom invalidnom dôchodku, má stále problémy s vnútornými orgánmi,
s črevami, s trávením, v tomto smere má hlavne bolesti, má ďalej problémy s chrbticou, má pokrivenú
chrbticu, aj krčnú chrbticu, mala zlomenú panvu, 5-krát zlomenú pravú nohu. V dôsledku uvedených
zranenístálepociťujebolesti,musíchodiťibasoporou-spaličkou,nemôžebehať,nemôžesičupnúť,po

schodoch chodí s problémami. Mala tiež zranenia na hlave, stále pociťuje bolesti hlavy. Po nehode jej na
tvári zostali jazvy a tiež pociťuje z tohto dôvodu bolesti, v lícnej časti trhanie nervu. Má ukončenú strednú
priemyselnú školu s maturitou. Pred nehodou sa nevenovala aktívne žiadnemu športu. Po nehode sa jej
celkom zmenila postava, oblieka sa inak ako pred nehodou, športovejšie, voľnejšie. Pred nehodou nosila
obuv na opätkoch - lodičky, teraz si obúva väčšinou tenisky. Iba z rozprávania iných a podľa fotografií

vie, že chodila pred nehodou do spoločnosti, na zábavy, na diskotéky, atď. Od nehody nechodí nikam.
Na život pred nehodou si ani nepamätá, resp. iba útržkovite. Teraz po nehode, keď máva bolesti, musia
jej pomáhať rodičia, niekedy bolesti trvajú deň, niekedy aj 3-4 dni, závisí to aj od počasia, v takýchto
stavoch nie je schopná si nič urobiť ani uvariť.

11. Z fotokópie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vyplýva, že Z.. A.
Š., S.. dňa 28.10.2009 (t.j. po zákrokoch - operáciách, ktoré žalobkyňa podstúpila v dňoch 15.01.2008,
13.06.2008 a 27.02.2009) bolestné ohodnotil počtom bodov 370 a sťaženie spoločenského uplatnenia
počtom bodov 670, pričom v posudku uvádza, že tento lekársky posudok bol spracovaný na základe
zákona č. 437/2004 Z.z. Na základe tohto posudku žalovaný poskytol žalobkyni plnenie tak, ako je to

uvedené vyššie.

12. Zo znaleckého posudku č. 19/2011 vypracovaného Z.. Z. S. dňa 28.03.2011 vyplýva, že znalec
opätovne vypracoval bodové ohodnotenie bolestného ako i sťaženia spoločenského uplatnenia, v
ktorom ohodnotení zohľadnil aj už prvý znalecký posudok, ktorý ohľadne zranení vypracoval v konaní

16C/1/2004 a tiež v tomto posudku zahrnul aj posudok Z.. Š., S.., v tomto znaleckom posudku zo
dňa 28.03.2011 sú teda obsiahnuté a ohodnotené všetky bolesti, ktoré žalobkyňa utrpela pri dopravnej
nehode zo dňa 25.05.2003, ako aj komplexné ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Celkove
teda znalec bolestné u žalobkyne (po absolvovaní operácií v roku 2008 a 2009) obodoval počtom bodov
1406,25, pričom vzhľadom na bolestný spôsob liečby, nutné infúzie, transfúzie, napojenie na umelú

pľúcnu ventiláciu a dýchanie prístrojom, DIC, zvýšil počet bodov na 2-násobok, teda na počet bodov
2815,5, čo pri hodnote bodu 60,-Sk predstavuje peňažné vyjadrenie 5.601,47 Eur (168.750,-Sk), pri
tomto bodovom ohodnotení vzhľadom na prekonané 3 operačné úkony na tvári zvýšil položku č. 1 .a/
skalpácia hlavy, vrátane operácie - prirovnané - 3x30 bodov - 90 bodov, z toho 3-iny = 67,5 bodu,
ktoré body sú zahrnuté v celkovom bodovom ohodnotení. V tomto posudku znalec ohodnotil sťaženie

spoločenskéhouplatneniažalobkynepočtombodov1425,čoprihodnotebodu60,-Skpredstavujesumu
2.838,- Eur, keď aj pri sťažení spoločenského uplatnenia zohľadnil absolvované operácie žalobkyňou v
roku 2008 a 2009. Uvedené bodové ohodnotenie bolestného i sťaženie spoločenského uplatnenia bolo
vykonané podľa vyhl. č. 32/1965 Z.z.

13. Zo znaleckého posudku č. 80/2013 vypracovaného Z.. Z. S. dňa 01.09.2013 vyplýva, že bodové
hodnotenie bolestného vzhľadom na prekonané 3 operačné výkony na tvári je potrebné zvýšiť podľa
vyhlášky č. 32/1965 Zb. o položku č. 1 a/ Skalpácia hlavy, vrátane operácie, t.z. 3x30 bodov, z toho
3 = 67,5 bodov. Vzhľadom na bolestný spôsob liečby, nutné infúzie, transfúzie, napojenie na umelúpľúcnu ventiláciu a dýchanie prístrojom, DIC, pri zvýšení celkového počtu bodov na dvojnásobok
predstavujú 3 operačné zákroky 135 bodov a finančne 135 x 60,- Sk - 8.100,- Sk / 268,87 Eur. Podľa
zákona č. 437/2004 Z.z. ohodnotil znalec položku č. 1a/ Skalpácia hlavy, vrátane operácie, t.z. 3x30

bodov=90 bodov, pričom dva zákroky boli vykonané v roku 2008, kedy hodnota bodu bola 410,- Sk /
13,60 Eur a jeden v roku 2009 kedy hodnota bodu bola 14,60 Eur, potom peňažné vyjadrenie za
prekonané tri operačné zákroky činí sumu 1.254,- Eur (60 bodov x 13,60 Eur, 30 bodov x 14,60 Eur).
Čo sa týka vzniku ďalšieho sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne s ohľadom na vykonané tri
operačné zákroky, tieto nemali nepriaznivé následky na poškodenie zdravia žalobkyne, práve naopak

celkový, či už kozmetický, ale i funkčný následok sa zmiernil, i keď obnovenie pôvodného stavu aký
bol pred zranením nebude možné dosiahnuť ani ďalšími operáciami. Operačné zákroky zvýšili bodové
hodnotenie bolestného a výraznejšie neovplyvnili hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

14. Zo znaleckého posudku č. 8/2016 vypracovaného Z.. Z. S. dňa 18.01.2016 vyplýva, že znalec v
záveroch posudku v bode 1./ uviedol, že bodové hodnotenie bolestného podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb.

predstavuje pri navýšení za bolestný spôsob liečby, nutné infúzie, transfúzie, rozvoj DIC... počet bodov
2.812,5 bodov (pri hodnote bodu 60,- Sk/1,99 Eur v roku 2003, teda činí peňažné vyjadrenie zranenia
sumu 168.750,- Sk/5.601,47 Eur) a bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia predstavuje
spolu1.425 bodov (pri hodnote bodu 60,- Sk/1,99 Eur činí peňažné vyjadrenie sťaženia spoločenského
uplatnenia sumu 85.500,- Sk/2.838,- Eur. V bode 2./ uviedol, že v čase ustálenia zdravotného stavu -

hodnotené rokom 2010 by bolestné predstavovalo podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. zhodne 2.812,5 bodov
(ako aj peňažné vyjadrenie 168.750,- Sk/5.601,47 Eur) a bodové hodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia, pokiaľ by sa uplatňovalo podľa roku, v ktorom nastala stabilizácia zdravotného stavu -
rok 2010, podľa vtedy platného zákona č. 437/2004 Z.z. by predstavovalo 2.050 bodov (pri hodnote
bodu 14,89 Eur v roku 2010 by činilo peňažné vyjadrenie sťaženia spoločenského uplatnenia sumu

30.524,50 Eur. V bode 3./ znalec uviedol, že bodové hodnotenie bolestného podľa vyhlášky č. 32/1965
Zb. predstavuje 2.812,5 bodov, pri hodnote bodu 17,16 Eur v roku 2015 (čo je aktuálne hodnota), by
peňažné vyjadrenie činilo 48.262,50 Eur a bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa
vyhlášky č. 32/1965 Zb. predstavuje 1.425 bodov, pri hodnote bodu 17,16 Eur v roku 2015 (čo je aktuálna
hodnota), by činilo peňažné vyjadrenie sťaženia spoločenského uplatnenia 24.453,- Eur.

15. Zo znaleckého posudku č. 68/2018 vypracovaného Z.. Z. S. dňa 10.07.2018 vyplýva, že položky
sťaženia spoločenského uplatnenia, a to položka č. 309./ Porušenie funkcie zažívacích orgánov 125
bodov, položka č. 387.b/ Skrátenie dolnej končatiny do 4 cm 25 bodov, položka č. 302.c/ Poúrazové
kompenzačné vybočenie chrbtice 150 bodov, položka č. 394.b/ Obmedzenie hybnosti kolena 75 bodov,

neboli hodnotené v znaleckom posudku č. 98/2005 zo dňa 23.05.2005, ale až následne v znaleckom
posudku č. 19/2011 a potom v znaleckom posudku č. 8/2016 z dôvodu, že znalec bodové hodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia v neskoršom znaleckom posudku spresnil, vzhľadom na to, že
niektoré položky už nespôsobujú také sťaženie spoločenského uplatnenia, a preto ich znížil a niektoré
položky bolo možné hodnotiť až v súčasnej dobe a preto pribudli. Ďalej v doplnení posudku znalec

uvádza, že reoperačná liečba pravého predkolenia si vyžiadala dobu liečenia cca 4 - 6 mesiacov s
následnou rehabilitáciou (zákrok, pooperačný priebeh a hojenie možno prirovnať k operačnému riešeniu
a liečbe čerstvej zlomeniny. Trvalé následky sa hodnotia podľa zákona č. 437/2004 Z.z. najskôr po roku
od vzniku zranenia. Pri počítaní cca pol roka liečby po operácii v januári 2008 sa jedná o dobu liečby
do cca konca júna 2008. Pre posúdenie trvalých následkov, skrátenie končatiny do 4 cm, pripadá do

úvahy rok 2009-2010, pretože operačný zákrok z januára 2008 mohol ovplyvniť dĺžku končatiny a tým
i trvalé následky. Poúrazové kompenzačné vybočenie chrbtice nastalo v dôsledku zranení, skrátenia
dolnej končatiny. Táto kompenzácia nastupuje s odstupom niekoľkých rokov, hodnotenie je teda možné
uskutočniť v období rokov 2010-2011. Zranenia v oblasti dolnej končatiny ešte v roku 2005 neboli
liečbou ukončené, takže položku zaoberajúcu sa obmedzením hybnosti kolena v roku 2005 ešte nebolo

možné hodnotiť, pretože ešte nebolo jasné do akej miery bude hybnosť v oblasti kolena obmedzená.
Podobne je to tak i s položkou porušenia funkcie tráviacich orgánov. Znalec bodové hodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia s úpravami vypracoval v roku 2011, ku ktorému roku sa viažu i trvalé následky
po zranení pri dopravnej nehode.

16. V priebehu konania žalobkyňa čiastočne zobrala žalobu späť (podanie zo dňa 06.09.2018 č. l. 366).
Po pripustení zmeny petitu uznesením tunajšieho súdu č. k. 18C/12/2010-108 zo dňa 22.06.2011 a
po zohľadnení čiastočného plnenia zo strany žalovaného ako aj s prihliadnutím na doterajšie výsledky
znaleckého dokazovania. Žalobkyňa pri náhrade za bolesť zobrala žalobu čiastočne späť o sumu3.600,66 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 2.877,66 Eur od 04.03.2010 do zaplatenia a
s úrokom z omeškania 9,25% ročne zo sumy 723,- Eur od 15.06.2011 do zaplatenia. Pri náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyňa zobrala žalobu čiastočne späť o sumu 5.744,15 Eur s

úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy zo sumy 4.587,35 Eur od 04.03.2010 do zaplatenia a s úrokom
z omeškania 9,25% ročne zo sumy 1.156,80 Eur od 15.06.2011 do zaplatenia. Pri zvýšení náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyňa zobrala žalobu čiastočne späť o sumu 1.872,10
Eur. vzhľadom na uvedené žalobkyňa naďalej trvá na žalobe pri náhrade za bolesť v sume 1.736,24
Eur s úrokom z omeškania 9% od 04.03.2010 do zaplatenia, pri náhrade za sťaženie spoločenského

uplatnenia trvá na žalobe v sume 3.767,55 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 04.03.2010
do zaplatenia a pri zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia naďalej trvá na žalobe v
2.883,75 Eur. Čiastočne späťvzatie žaloby žalobkyňa odôvodnila tým, že znalec v znaleckom posudku
č. 8/2016 hodnotil oproti pôvodnému hodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia navyše položky č.
309. Porušenie funkcie zažívacích orgánov za 125 bodov, č. 387 b. Skrátenie jednej dolnej končatiny
do 4cm za 25 bodov, č. 302 c. Poúrazové kompenzačné vybočenie chrbtice za 150 bodov, č. 394

b. Obmedzenie hybnosti kolena za 75 bodov, spolu 375 bodov. Toto bodové hodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia žalobkyni doteraz zo strany žalovaného nebolo poskytnuté odškodnenie. V
zmysle právneho názoru odvolacieho súdu potom uvedené počty bodov je potrebné násobiť hodnotou
bodu platnou pre rok 2011, na ktorý viaže znalec hodnotenie uvedených následkov, keď hodnota bodu
v roku 2011 bola vo výške 15,38 Eur. Preto potom náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia

predstavuje sumu 5.767,50 Eur, od ktorej sa odvíja aj nárok žalobkyne na zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia o 50%, ktorý potom predstavuje sumu 2.883,75 Eur. Pri nároku za bolesť
žalobkyňa vychádzala zo znaleckého posudku č. 8/2016, keď znalec bodovo ohodnotil bolesť za
operácie na 180 bodov (str. 12 posudku) a pri hodnote bodu 420,92 Sk (pozn. súdu: zrejme žalobkyňa
myslela sumu 402,92 Sk) za 2 operácie v roku 2008 (t. j. 120 bodov) a hodnote bodu 14,46 za jednu

operáciu v roku 2009 (60 bodov), tak výška náhrady zodpovedá sume 2.472,54 Eur. ďalej žalobkyňa
uviedla, že zo strany žalovaného jej bola vyplatená suma (odhliadnuc od náhrady škody na zdraví
poskytnutej na základe mimosúdnej dohody zo dňa 29.09.2016) poskytnutá náhrada za bolesť v sume
736,30 Eur a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 1.999,95 Eur.

17. Žalovaný zotrval na vzájomnej žalobe, pričom vzájomnou žalobou si voči žalobkyni uplatňuje
sumu 2.093,95 Eur, z tohto sumu 467,43 Eur z titulu vyplateného bolestného a sumu 1.626,52 Eur z
titulu vyplateného sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenia o 50%, nakoľko uvedené sumy
boli vyplatené žalobkyni bez právneho dôvodu, prípadne z právneho dôvodu, ktorý odpadol, nakoľko
posudok Z.. Š. S.. bol v konaní nahradený znaleckým posudkom Z.. S.. Tiež poukazoval na rozhodnutia

odvolaciehosúdu,vzmyslektorýchjebolestnéasťaženiespoločenskéhouplatneniamožnéposudzovať
len v súvislosti s operáciami vykonanými v roku 2008 a 2009. poukázal na rozpor s postupom podľa
zákona č. 437/2004 Z.z. a vyhlášky č. 32/1965 Zb., kedy operácie boli bodovo ohodnotené rozdielne,
ale v zmysle vyhlášky boli ohodnotené na 135 bodov a po prepočte nároku ide o sumu 1.903,05 Eur a
keďže vzájomnou žalobou uplatňuje nárok na zaplatenie 2.093,95 Eur má za to, že tento bol uspokojený.

Rozdiel bodov medzi znaleckými posudkami z roku 2005 a z roku 2013, resp. 2016 činí 125 bodov za
sťaženie spoločenského uplatnenia.

18. Podľa § 470 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

19. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

20.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

21. Podľa § 146 ods. 1 CSP úd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.22. Žalobkyňa podaním zo dňa 06.09.2018, doručeným súdu dňa 07.09.2018 vzala žalobu v časti
uplatneného nároku späť, a to vzhľadom na plnenie žalovaného (v sume 2.736,25 Eur) a s prihliadnutím
na doterajšie závery znaleckého dokazovania (v sume 11.216,91 Eur) spolu s prislúchajúcim úrokom

z omeškania. Nakoľko ide o dispozitívny úkon žalobkyne a žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby
súhlasil, súd konanie v časti sumy 11.216,91 Eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania (výrokom
I.) zastavil (spôsobom uvedeným vo výroku).

23. Žalovaný podaním zo dňa 12.01.2012, doručeným súdu dňa 17.01.2012 vzal vzájomnú žalobu

späť v časti sumy 149,77 Eur (pôvodne vzájomnou žalobou uplatňoval sumu 2.243,72 Eur, ktorú na
základeznaleckéhoposudkuupravilnasumu2.093,95Eur),pričomvzhľadomnatentodispozitívnyúkon
žalovaného súd konanie o vzájomnej žalobe žalovaného v časti sumy 149,77 Eur zastavil (výrokom IV.).

24. Predmetom sporu potom zostal žalobkyňou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 8.387,54 Eur, a to
suma 1.736,24 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.736,24 Eur od 04.03.2010 do

zaplatenia titulom náhrady za bolesť, suma 3.767,55 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 3.767,55 Eur od 04.03.2010 do zaplatenia Titlom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a
suma2.883,75Eurtitulomzvýšenianáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatnenia.Vzájomnoužalobou
uplatnený nárok žalovaného v sume 2.093,95 Eur titulom bezdôvodného obohatenia.

25. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

26. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

27. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedná aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

28. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

29. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia.

30. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len zákon č. 381/2001 Z.z.“) , náhradu škody uhrádza
poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

32. Podľa § 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.) tento zákon ustanovuje a) podmienky priznania

a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, b) vydávanie
lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (ďalej len "lekársky posudok")
a jeho náležitosti, c) zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia.

33. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného
poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a ak ide o
chorobuzpovolaniaztakejchoroby,ktorábolazistenápredtýmtodňom,savzťahujúdoterajšiepredpisy.34. Podľa § 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 32/1965 Zb.“) pri odškodňovaní sťaženia

spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie
ohodnotené v lekárskom posudku.

35. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené
poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb

ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia
na zdraví a priebehu liečenia.

36. Podľa § 3 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. ak sa vykoná po skončenom liečení operácia, ktorá má
príčinu v poškodení na zdraví, patrí ďalšie odškodnenie za bolesť ako za poškodenie, s ktorým možno
túto operáciu najskôr porovnávať.

37. Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. ak spoločenské uplatnenie občana bolo už obmedzené
predchádzajúcimi zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa iba následky, ktoré vznikli v dôsledku
posudzovaného poškodenia na zdraví, prípadne viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich
zmien zdravotného stavu. Ak bol poškodený pre skoršie sťaženie spoločenského uplatnenia už

odškodnený a ak sa odškodňuje nastavšie zhoršenie pôvodného poškodenia na zdraví, ktoré sa
nepredpokladalo pri pôvodnom hodnotení, odpočíta sa mu zo sumy, ktorá by zodpovedala jeho
terajšiemu stavu (§ 6 ods. 2), suma pôvodne z tohto dôvodu priznaná.

38. Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému

lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom
bol poškodený na zdraví, mal pre uplatňovanie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia
obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom,
politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom
sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie

lekára podľa § 10.

39. Podľa § 7 ods. 1, 2 a 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť
a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu

240.900,- Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,- Sk. V prípadoch hodných
osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane
zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

40. Podľa § 5 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 437/2004 Z. z. pri určení výšky náhrady za bolesť a

výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým
sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). Výška
náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z
priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu

podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
Na valorizáciu výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
nevzťahuje osobitný predpis. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady
za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením
vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr

do 31. mája príslušného kalendárneho roka. V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie
invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

41.Vyhláškač.32/1965Zb.vzneníneskoršíchpredpisov,jejPríloha-podrobnejšímspôsobomupravuje
zásady a sadzby pre odškodnenie obidvoch nárokov. Týmto nárokom je spoločné, že sa nepriznávajú vo

forme opakujúcich sa dávok, ale jednorázovo. Výška bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia
sa hodnotia bodmi, ktorých počet určí lekár podľa zásad a sadzieb, ktoré sú obsiahnuté v prílohe
citovanej vyhlášky.42. Vyhláška č. 32/1965 Zb. upravuje dva prípady, v ktorých možno odškodnenie primerane zvýšiť.
Prvý prípad je upravený v § 6 ods. 2 vyhlášky, podľa ktorého suma, zodpovedajúca základnému počtu
bodov, zistenému lekárom sa primerane zvýši až na 2-násobok podľa predpokladov, ktoré poškodenému

vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti, a ktoré sú
v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito možnosťami sa rozume najmä možnosť
uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho
sebavzdelávania. Pri tom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu pri odstrániteľnosti trvalých
následkovajnaupozornenielekárapodľa§10 uvedenejvyhlášky.Druhýprípadmimoriadnehozvýšenia

sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov zistenému lekárom, upravuje § 7 ods. 3 vyhlášky, podľa
ktorého v prípadoch hodných osobitného zreteľa, môže súd odškodnenie primerane zvýšiť, a to i nad
ustanovenie najvyššej výmery odškodnenia. Aplikácia § 6 ods. 2 alebo § 7 ods. 3 vyhlášky závisí
od stupňa rozsahu obmedzenia alebo straty predpokladov pre uplatnenie poškodeného v živote a v
spoločnosti, pričom stupeň rozsahu, intenzita obmedzených alebo stratených predpokladov v prípadoch
hodných osobitného zreteľa podstatne prevyšuje stupeň, rozsah a intenzitu predpokladaných v § 6 ods.

2 vyhlášky. Z uvedeného vyplýva, že len sumu zodpovedajúcu základnému počtu bodov, ktorým bolo
sťaženie spoločenského uplatnenia (teda nie bolestného) hodnotené v lekárskom posudku, je možné
primerane zvýšiť; bolestné sa zvyšuje len hodnotením lekára, ktoré súd musí akceptovať.

43. Náhrada za bolesť aj náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poškodenému, teda

osobe, ktorá utrpela úraz, poskytuje jednorazovo. Odškodnenie za bolesť sa poskytuje nielen za bolesti
spôsobené poškodením na zdraví, ale aj za bolesti spôsobené liečením poškodenia zdravia alebo
odstraňovaním jeho následkov. Okamih vzniku škodnej udalosti teda nemusí byť totožný s okamihom
odškodňovanej bolesti. V prípade sťaženia spoločenského uplatnenia sa odškodnenie poskytuje, ak
úraz má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie jeho

životných a spoločenských potrieb. K sťaženiu spoločenského uplatnenia teda dochádza, ak následkom
úrazu alebo iného poškodenia na zdraví prípadne zhoršením ich následkov nastanú v zdravotnom
stave poškodeného také zmeny, ktoré majú preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre jeho životné úkony.
Či a aké zmeny v zdravotnom stave nastali, je možné zistiť, ak je možné považovať zdravotný stav
poškodenéhozaustálený,tedavdobe,kedyjemožnévykonaťjehoposúdenie.Sťaženiespoločenského

uplatnenia teda vzniká až v tejto dobe. Keďže neexistuje rozumný dôvod, pre ktorý by výška náhrady za
bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia mala byť posudzovaná podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb.
v znení platnom v čase, keď tieto nároky ešte nevznikli, treba pri jej určení vychádzať zo znenia tohto
predpisu v čase vzniku odškodňovanej bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia.

44. Odvolací súd, ktorého právnym názorom je súd prvej inštancie viazaný uviedol, že je
potrebné ohodnotiť bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne v súvislosti s operáciami,
podstúpenými žalobkyňou dňa 15.01.2008, 13.06.2008 a 27.02.2009, keďže tieto operácie boli
vykonané v súvislosti s úrazom, ktorý utrpela pri dopravnej nehode dňa 25.05.2003. Bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia musia byť hodnotené a stanovené znalcom podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. a

náhrada vyčíslená podľa zákona č. 437/2004 Z.z.. hodnotou aktuálnou.

45. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa dňa 25.05.2003 pri dopravnej nehode utrpela zranenia,
v súvislosti s ktorými si voči žalovanému uplatňuje nárok na náhradu škody titulom bolestného, sťaženia
spoločenského uplatnenia a zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu, že zodpovedný

prevádzkovateľ motorového vozidla mal v čase dopravnej nehody (v čase vzniku škodovej udalosti)
uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného
(pasívna vecná legitimácia žalovaného). Žalobkyňa a žalovaný dňa 29.09.2006 uzavreli mimosúdnu
dohodu, na základe ktorej došlo medzi stranami k vysporiadaniu nárokov na náhradu škody na zdraví
žalobkyne v rozsahu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia uvedeného v dohode. Žalobkyňa

je invalidná s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%. Nebolo sporné,
že žalobkyňa v dňoch 15.01.2008, 13.06.2008 a 27.02.2009 absolvovala tri operácie tváre, ktoré boli
vykonané v súvislosti s úrazom, ktorý utrpela pri dopravnej nehode. Žalobkyňa si u žalovaného uplatnila
nárok v súvislosti s týmito operáciami na základe žiadosti zo dňa 04.12.2009, kde podkladom pre
ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia bol lekársky posudok Z.. A. Š., S.. Súd

mal tiež za nesporné, že žalovaná v reakcii na uvedenú žiadosť žalobkyni dňa 22.12.209 oznámila
poistné plnenie v sume 2.736,25 Eur, a to sumu 736,30 Eur titulom bolestného a sumu 1999,95 Eur
titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Nebolo sporné, že žalobkyni nárok na náhradu škody titulom
bolestného v súvislosti s troma operáciami vznikol. Medzi stranami k dohode o vyrovnaní nedošlo.46. Sporným medzi stranami bolo v akom rozsahu má žalobkyňa nárok na náhradu škody titulom
bolestného, počet bodov a aj výška náhrady za bolesť. Ďalej bolo sporným či žalobkyni vznikol nárok

na sťaženie spoločenského uplatnenia a nárok na jeho zvýšenie.

47. Ako už súd vyššie uviedol odškodnenie za bolesť sa poskytuje nielen za bolesti spôsobené na
zdraví, ale aj za bolesti spôsobené liečením poškodenia zdravia alebo odstraňovaním jeho následkov.
Žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu za bolesť v súvislosti s realizovanými troma operáciami v

dňoch 15.01.2008, 13.06.2008 a 27.02.2009 je práve takým nárokom, ktorý jej vznikol v dôsledku
odstraňovania následkov zranenia, ktoré utrpela pri dopravnej nehode dňa 25.05.2003. V konečnom
dôsledku medzi stranami ani nebolo sporné, že žalobkyni nárok na náhradu za bolesť, ktorú utrpela
v súvislosti s troma operáciami vznikol. Sporným bola práve výška tohto nároku, ktorá je otázkou
odbornou, pretože výška odškodnenia za bolesť závisí výslovne od lekárskeho posudku, keďže ide o
výslovné skúmanie tých skutočností, ktoré závisia od odborného posúdenia a nie od zistenia súdu.

48. Odvolací súd v poslednom svojom rozhodnutí uviedol, že bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia musia byť hodnotené a stanovené znalcom podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. a náhrada
vyčíslená podľa zákona č. 437/2004 Z.z. hodnotou aktuálnou. Vychádzajúc zo znaleckých posudkov
vyhotovených vo veci bodové ohodnotenie bolestného za prekonané tri operačné zákroky (15.01.2008,

13.06.2008 a 27.02.2009) je vo výške 135 bodov. Táto výška bodového ohodnotenia za uvedené
operácie žalobkyne je znalcom určená podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. a vyplývala už aj zo znaleckého
posudku č. 19/2011 (str. 9), ale následne aj zo znaleckého posudku č. 80/2013 (str. 6) a zo znaleckého
posudku č. 8/2016, keď znalec vzhľadom na tri operačné výkony na tvári určil body podľa Položky č.
1 a. Skalpácia hlavy, vrátane operácie (s odkazom na § 3 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb.) ako 3 x

30 bodov = 90 bodov, z toho 3/4 je 67,5 bodov (Príloha časť A., čl. I. Odškodnenie za bolesť ods. 8),
ktoré znalec vzhľadom na bolestný spôsob liečby, nutné infúzie, transfúzie, napojenie na umelú pľúcnu
ventiláciuadýchanieprístrojom,DICzvýšilnadvojnásobok,t.j.67,5x2=135bodov.Súdspoukazomna
znalecký posudok ustálil, že počet bodov za bolesť z dôvodu 3 operačných zákrokov je 135. Pri vyčíslený
náhrady potom ale súd postupoval podľa zákona č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého výška náhrady za

bolesť sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej
republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku,
v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na
najbližšie celé euro smerom naho (§ 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z.). Nakoľko žalobkyňa absolvovala 2
operácievroku2008ajednuvroku2009,priurčenívýškynáhradyvychádzalpotomsúdzvýškynáhrady

platnej v čase vzniku nároku, t. j. pre rok 2008 a 2009, keď výška náhrady za jeden bod na rok 2008
bola 402,92 Sk / 13,37 Eur (opatrenie Ministerstva zdravotníctva SR č. 12384-1/2008-OL; č. 186/2008
Z.z.) a na rok 2009 14,46 Eur (opatrenie Ministerstva zdravotníctva SR č. 12284/2009-OL; 172/2009
Z.z.). Náhrada za bolesť za prekonané tri operačné zákroky je potom celkom vo výške 1.854,- Eur (rok
2008: 2 operácie po 45 bodov, t. j. 90 x 13,37 Eur=1.203,30 Eur; rok 2009: 1 operácia za 45 bodov, t. j.

45 x 14,46 Eur = 650,70 Eur). Súd sa nestotožnil sa s názorom žalobkyne, že počet bodov za bolesť v
súvislosti s troma operačnými zákrokmi je 180, nakoľko takýmto počtom bodov by bolo možné obodovať
bolesť žalobkyne len v prípade ak postupoval podľa zákona č. 437/2004 Z.z. To však súd nemohol,
nakoľko k dopravnej nehode, pri ktorej žalobkyňa utrpela úraz došlo dňa 25.05.2003, t. j. za účinnosti
vyhlášky č. 32/1965 Zb. a s poukazom na § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. sa na náhradu vzťahuje

predpis účinný v čase vzniku udalosti, ktorá zakladá jej nárok. Následná (ďalšia) bolesť za tri operácie
súvisela s touto nehodou a na jej základe vznikol žalobkyni samotný nárok na náhradu za bolesť, preto
pri obodovaní aj ďalšej, následnej bolesti bolo potrebné postupovať podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb.

49. V konaní bolo preukázané, pričom nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný titulom náhrady za

bolesť plnil sumu 736,30 Eur (oznámenie o poistnom plnení zo dňa 21.12.2009 na základe lekárske
posudku Z.. A. Š., S..) z toho dôvodu žalobkyňa má nárok na náhradu za bolesť v súvislosti s troma
operačnými zákrokmi v sume 1.117,70 Eur (1.854,- Eur - 736,30 Eur).

50. Súd opätovne uvádza, že náhrada za odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia sa poskytuje,

ak úraz má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie
jeho životných a spoločenských potrieb. Či a aké zmeny v zdravotnom stave nastali, je možné zistiť, ak
je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, teda v dobe, kedy je možné vykonať jeho
posúdenie. Sťaženie spoločenského uplatnenia teda vzniká až v tejto dobe. Tak ako náhrada za bolesť,tak aj náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poškodenej osobe poskytuje jednorazovo.
Avšak v prípade ak u poškodeného, u ktorého boli následky úrazu hodnotené už v minulosti, možno
v dôsledku toho istého úrazu hodnotiť také následky, ktorých vývoj sa nepredpokladal. Hodnotenie sa

vykoná novým lekárskym posudkom, v ktorom sa hodnotí aktuálny stav poškodeného.

51. Žalobkyňa si náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia pôvodne uplatňovala na základe
lekárskeho posudku Z.. A. Š., S.., po čiastočnom späťvzatí žaloby v sume 3.377,55 Eur, keď s
poukazom na znalecký posudok vyhotovený v konaní (č. 8/2016) jej patrí náhrada za sťaženie

spoločenského uplatnenia v rozsahu 375 bodov za položky č. 309 Poručenie funkcie zažívacích
orgánov, č. 387 Skrátenie jednej dolnej končatiny do 4cm, č. 302c Poúrazové kompenzačné vybočenie
chrbtice a č. 394b Obmedzenie hybnosti kolena, pretože sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu
uvedených položiek nebolo žalovaným doposiaľ odškodnené. Žalovaný nárok žalobkyne na ďalšie
sťaženie spoločenského uplatnenia popieral, pretože zákroky (3 operácie) nedosahovali výnimočnosť a
nadmernú bolesť a útrapy a preto žalobkyni nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia nevznikol.

52. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobkyni nárok na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia vznikol. Aj pri nároku na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia súd musí vychádzať zo znaleckého posudku, nakoľko ide o otázku odbornú, ktorú súd nie je
schopný posúdiť bez posúdenia veci odborníkom z danej oblasti. Žalobkyňa si svoj nárok na náhradu za

sťaženie spoločenského uplatnenia (nové sťaženie spoločenského uplatnenia) uplatňovala s poukazom
na vykonané operácie v roku 2008 a 2009. Po vyhotovení znaleckého posudku súdom ustanoveným
znalcom si tento nárok na v podstate ďalšiu (novú) náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
nárokovala na základe záverov uvedených v posudku, keď znalec v posudku pri nároku za sťaženie
spoločenského uplatnenia obodoval aj nové položky, ktoré v predchádzajúcom znaleckom posudku (z

roku 2005) zahrnuté neboli. Súd opätovne uvádza, že aj náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa poskytuje jednorazovo. Žalobkyni bola náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia priznaná,
teda bola už odškodnená na základe mimosúdnej dohody, podkladom ktorej bol znalecký posudok
(č. 98/2005) vyhotovený v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. 16C/1/2004. Ako vyplýva aj
z vyjadrení znalca v znaleckom posudku č. 80/2013 žalobkyni sťaženie spoločenského uplatnenia v

súvislosti s absolvovanými troma operačnými zákrokmi nevzniklo, keď síce predstavovali určitú formu
bolesti, obmedzenia v bežnom spôsobe života, pretože celkový či už kozmetický, ale i funkčný následok
sa po operáciách zmiernil (išlo o korekciu jaziev na tvári a deformácie okolo očnicovej oblasti ľavého
oka). Napriek uvedenému záveru znalca v posudku č. 80/2013 má súd za to, že žalobkyni vznikol aj
nárok na ďalšiu náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, keďže došlo bodovému zvýšeniu pri

bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne. Nakoľko žalobkyňa špecifikovala
akým titulom si nárok špecifikuje (položky, ktoré neboli bodovo ohodnotené v roku 2005), má súd za to,
že ide o nový nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia, za tento žalobkyňa odškodnená nebola, a
preto jej nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia patrí. Zo záverov znaleckého posudku
č. 8/2016 a č. 68/2018 vyplýva, že znalec bodovo ohodnotil výšku sťaženia spoločenského uplatnenia

na 1425 bodov (str. 13 ZP č. 8/2016). Opätovne, tak ako pri bolestnom, súd vychádzal z bodového
ohodnotenia znalcom podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. a nie podľa zákona č. 437/2004 Z.z. z dôvodov
uvedených už v predchádzajúcich odsekoch rozsudku. Nové položky, ktorých trvalé následky neboli
žalovanou odškodnené sú položka č. 309./ Porušenie funkcie zažívacích orgánov 125 bodov, položka
č. 387.b/ Skrátenie dolnej končatiny do 4 cm 25 bodov, položka č. 302.c/ Poúrazové kompenzačné

vybočenie chrbtice 150 bodov, položka č. 394.b/ Obmedzenie hybnosti kolena 75 bodov. Ako znalec
uviedol trvalé následky sa hodnotia najskôr po roku od vzniku zranenia. Pričom vzhľadom na uvedené
položky v roku 2005 nemohol hodnotiť, pretože nebolo zrejmé do akej miery budú trvalé následky.
Toto uvádzal už aj v posudku č. 98/2005, kedy výslovne uviedol, že v bodovom hodnotení nie je
uvedené sťaženie spoločenského uplatnenia po zranení pravej dolnej končatiny, keďže boli vykonané

dva operačné zákroky a nie ej možné určiť následky po týchto korekčných operáciách (str. 13, ZP
č. 98/2005, spis sp. zn. 16C/1/2004). Za uvedené položky podľa názoru súdu potom žalobkyni patrí
náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 375 bodov, tak ako tieto položky obodoval
znalec v znaleckom posudku č. 8/2016. Súd bol toho názoru, že liečenie týchto zranení ešte v čase
vyhotovenia znaleckého posudku v roku 2005, na základe ktorého bola žalobkyňa odškodnená nebolo

ukončené a nebolo možné stanoviť následky týchto zranení, keďže trvalé následky sa hodnotia najskôr
po roku od vzniku zranenia (zo skúsenosti znalca z praxe je ich vhodnejšie hodnotiť až po roku od
skončenia liečby). Podľa názoru súdu za trvalé následky v súvislosti s úrazom predstavujúce vyššie
uvedené položky je potrebné žalobkyni priznať nárok na ich náhradu, pretože ide o nároky, za ktoréžalobkyni náhrada nebola priznaná. Ďalej bol súd toho názoru, že nemôže postupovať podľa výpočtu
rozdielommedzipôvodnestanovenýmpočtombodovvroku2005zasťaženiespoločenskéhouplatnenia
a následne počtom bodov stanoveným v roku 2016 (ako to uvádzal žalovaný v jednom zo svojich

vyjadrení). Z ustanovenia § 5 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. vyplýva, že tento postup možno aplikovať
v prípadoch odškodňovania následkov na orgáne, funkcia ktorého bola už v minulosti narušená, a to
vrodenými alebo získanými zmenami. Iba v takom prípade sa aplikuje postup spočívajúcu v odčítaní
počtu bodov zodpovedajúcich ohodnoteniu vrodených alebo získaných následkov od počtu bodov
zodpovedajúcich novému sťaženiu. V danom prípade, ale o takúto situáciu nejde. Nejde o zhoršenie

následkov, ktoré jej vznikli v súvislosti s dopravnou nehodou, nakoľko tieto následky ešte posudzované
neboli, resp. žalobkyni za ne nebola priznaná náhrada. Takýto postup by bolo možné zvoliť len prípade,
ak by došlo k zhoršeniu stavu žalobkyne pri nároku náhrady, ktorý už bol v minulosti priznaný, resp.
plnený. Uvedený záver súdu podporuje aj vyjadrenie znalca v znaleckom posudku č. 68/2016 (str. 3),
kde uviedol, že bodové hodnotenie sťaženie spoločenského uplatnenia by k dňu vypracovania doplnku
(10.07.2018) mohlo byť opäť odlišné. Napríklad ako aj uviedol znalec, mohli by sa zvýrazniť problémy

s chrbticou, kde pri vykrivení chrbtice kompenzačnými mechanizmami sa môžu zvýrazniť a rýchlejšie
nastúpiť degeneratívne zmeny, ktoré zvýraznia ťažkosti s chrbticou. Teda len v prípade zhoršenia
sťaženia spoločenského uplatnenia za ktoré už bola priznaná náhrada by mohol súd postupovať podľa
§ 5 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. a pristúpiť k odpočtu bodov. Súd ďalej poukazuje na vyjadrenie
znalca uvedené v znaleckom posudku č. 68/2018 (str. 2), pretože trvalé následky bolo možné hodnotiť

až v období kedy bol posudok vypracovaný. V čase vypracovania predchádzajúceho posudku ešte
nebol v smere k trvalým následkom súvisiacim s uvedenými položkami ustálený a nebolo možné ho
bodovo ohodnotiť. Preto mal súd za to, že žalobkyni patrí nárok na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 375 bodov. Čo sa týka vyčíslenia sumy náhrady tu súd postupoval v zmysle záverov
znaleckého posudku, kde znalec uviedol, že zdravotný stav žalobkyne možno považovať za ustálený

v roku 2011, preto súd vychádzal zo sumy 15,38 Eur za 1 bod (opatrenie Ministerstva zdravotníctva
č. S4820-OL-2011, č. 19/2011 Z.z.). Žalobkyni preto potom patrí náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia v sume 5.767,50 Eur (375 bodov x 15,38 Eur).

53. K konaní tiež bolo preukázané, pričom nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný titulom náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia plnil sumu 1.999,95 Eur (oznámenie o poistnom plnení zo dňa
21.12.2009 na základe lekárske posudku Z.. A. Š., S..) z toho dôvodu žalobkyňa má nárok na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia za položky, za ktoré jej náhrada priznaná doposiaľ nebola sume
3.767,55 Eur (5.767,50 Eur - 1.999,95 Eur).

54. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia má byť primeraná povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť
sa v živote a v spoločnosti. Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo svojej podstate už
v základnej výmere bodového ohodnotenia predstavuje náhradu za tieto preukázateľne nepriaznivé
dôsledky na životné úkony poškodeného a na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb.

Priznanie takého odškodnenia samotného teda predpokladá, že poškodený je vplyvom následkov
utrpeného zranenia obmedzený vo svojich možnostiach, napr. vo voľbe povolania, spôsoboch osobného
uplatnenia v rodinnom živote a voľnom čase (rôzne záľuby), v možnostiach zúčastniť sa kultúrnej a
športovej činnosti. Zvýšenie náhrady za bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa
§ 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver, že

obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným ohodnotením a odškodnením. Zvýšenie
náhrady podľa tohto ustanovenia predpokladá, že základné ohodnotenie plne nevyjadruje dôsledky
zhoršeného zdravotného stavu na životné úkony poškodeného, lebo škoda na zdraví viedla k ťažkým
následkom, ktoré podstatne obmedzujú, menia, alebo znemožňujú ďalšie uplatnenie v živote. Postup
podľa uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy iba v skutočne výnimočných prípadoch hodných

osobitného zreteľa, kde možnosti poškodeného sú veľmi výrazne obmedzené alebo celkom stratené
v porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových alebo iných aktivít v dobe
pred vznikom škody na zdraví. Taktiež sa musí jednať o výnimočný prípad v porovnaní s inými pokiaľ o
sťaženie spoločenského uplatnenia v prípadoch s obdobným zdravotným poškodením ide.

55. Pri posudzovaní nároku opäť súd postupoval podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., keď mal za to že
žalobkyni nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vznikol. Súd sa potom
zaoberal mierou obmedzenosti žalobkyne vzhľadom na jej uplatnenie v spoločnosti a či v zmysle právnej
úpravy (keďže výšku nároku na náhradu už následne posudzoval podľa zákona č. 437/2004 Z.z.) ideo prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý by zakladal nárok na priznanie zvýšenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Z obsahu spisu je zrejmé (výpoveď žalobkyne), že žalobkyňa je invalidná
v rozsahu viac ako 70%. Pred dopravnou nehodou bola zamestnaná, slobodná a bezdetná s vážnou

známosťou (2 roky). Žila spoločenským životom, chodila do spoločnosti, primerane tomu sa aj obliekala,
nosila obuv na vysokých opätkoch. Je stále slobodná, nakoľko známosť ukončila, žije sama. Musí stále
chodiťsoporou(paličkou),následkomčohonemôženosiťobuvnavysokomopätku,nosítenisky,oblieka
sa športovo. Od nehody nikam nechodí, nespomína si na predchádzajúci život, resp. len útržkovite. Stále
trpí bolesťami. V čase zhoršených bolestí jej pomáhajú rodičia, nakoľko v tých dňoch nie je schopná sa o

seba postarať. Následne súd pri úvahe o priznaní zvýšenia náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia
zohľadnil aj zásadu primeranosti a proporcionality. Následky úrazu žalobkyne sú zjavne mimoriadne
závažné,alevzhľadomajnaňoupopísanýspôsobživotamožnokonštatovať,ženiejeúplnevylúčenázo
všetkých aktivít rodinného a spoločenského života. Pri úvahe o primeranosti odškodnenia súd prihliadol
aj na poznatky z rozhodovacej praxe pri posudzovaní sťaženia spoločenského uplatnenia osôb, ktoré v
dôsledku poškodenia zdravia stratia úplne možnosť akéhokoľvek spoločenského uplatnenia. Ide často

o osoby nemobilné, trvale pripútané na lôžko, úplne odkázané na cudziu starostlivosť. Pri zohľadnení
zásady proporcionality zas súd prihliadal na skutočnosť, že sťaženie spoločenského uplatnenia je
jednorazovým odškodnením následkov, ktoré poškodeného obmedzujú po celý zbytok života (v prípade
žalobkyne od 28. roku jej života) dospel súd k záveru, že sa primerané je zvýšenie náhrady sťaženia
spoločenského uplatnenia o 30%. Súd vzal do úvahy, že žalobkyňa v čase nehody bola mladou

pracujúcou ženou s perspektívnou známosťou žijúca spoločenským životom. V dôsledku nehody došlo
u nej k obmedzeniu jej zárobkových možností, je invalidná nad 70%, nežije takmer žiaden spoločenský
život. Nie je ale odkázaná na pomoc inej osoby, je schopná interakcie so svojou rodinou, vie sa o
seba postarať (žije sama v 1 izbovom byte), iba v čase bolestí jej pomáhajú rodičia. Porovnaním
predchádzajúceho spôsobu života žalobkyne a jej aktuálneho spôsobu života po nehode, možno

konštatovať, že v súvislosti s dopravnou nehodou sa spôsob jej život a zmenil, ale nie natoľko aby bolo
dôvodné priznať jej až 50% zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd považoval za dôvodné
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne v rozsahu 30%, a to najmä s ohľadom na vek
28 v čase dopravnej nehody, stratu uplatnenia v pracovnej sfére a zhoršenie je spoločenského života.
Nakoľko súd žalobkyni priznal nárok na náhradu sťaženia spoločného uplatnenia v sume 5.767,50 Eur

(pred odpočítaním čiastočného plnenia zo strany žalovaného), potom 30% z uvedenej sumy predstavuje
sumu 1.730,25 Eur, ktorú súd považoval za dôvodnú priznať žalobkyni titulom zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia.

56. Súd považoval žalobu žalobkyne za čiastočne dôvodnú, a to v časti nároku žalobkyne na náhradu

za bolesť v sume 1.117,70 Eur, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 3.767,55 Eur a
zvýšenienáhradysťaženiaspoločenskéhouplatneniavsume1.730,25Eur(celkomspolusumuvovýške
6.524,50 Eur) a vo zvyšku žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol (z dôvodov uvedených vyššie).

57. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

58. Podľa § 11 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať

prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť

alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa
považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta
vrátila ako nedoručené.

59. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistnéplnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

60. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/201 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

61. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej
sumy (okrem úroku z omeškania v časti zvýšenia náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia) od

04.03.2010 do zaplatenia.

62. Z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že úroky z omeškania možno žalobcovi
priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Nakoľko žalobkyňa si svoj nárok uplatňuje
od žalovaného, ktorým je poisťovňa a zákon č. 381/2001 Z.z. obsahuje úpravu, kedy možno priznať úrok
z omeškania postupoval súd podľa tejto špeciálnej úpravy.

63. Nebolo sporné, že žalobkyňa si svoj nárok na náhradu škody uplatnila priamo proti žalovanému
listom zo dňa 04.12.2009. Žalovaný listom zo dňa 22.12.2009 a 21.12.2009 oznámil žalobkyni ukončenie
šetrenia poistnej udalosti a predložil jej výpočet výšky poistného plnenia. Z predložených výpočtov je
potom zrejmé, že žalovaný uznal nárok žalobkyne na plnenie v rozsahu požadovanom žalobkyňou, ale

s inou hodnotou bodu pri určení výšky náhrady (nie podľa hodnoty body pre rok 2008 a 2009 ako si
uplatňovala žalobkyňa, ale podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. v sume 60 Sk / 1,99 Eur).

64. V prípade ak poisťovateľ uzná nárok poškodeného na plnenie čo aj len čiastočne, je z hľadiska
určenia času plnenia takto uznaného nároku rozhodujúci okamih, keď poisťovateľ skončil vyšetrenie

potrebnénazistenierozsahupovinnostipoistiteľaplniť.Plnenieztaktouznanéhonárokujesplatnédo15
dní od skončenia vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť a v prípade, že
by poisťovateľ neplnil, vznikol by poškodenému nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1 veta prvá
a2Občianskehozákonníkauplynutímtejtolehoty.Akvšakpoisťovateľodmietapoškodenémuposkytnúť
poistné plnenie v ním požadovanom rozsahu a poskytne mu riadne a včas písomné vysvetlenie dôvodov,

pre ktoré odmietol poskytnúť alebo znížil poistné plnenie, v dôsledku čoho poškodený uplatnil svoj
nárok žalobou v súdnom konaní, pre určenie času plnenia (a následným vznikom právneho nároku
poškodeného na prípadný úrok z omeškania) je relevantným až doručenie právoplatného rozhodnutia
súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie
poistného plnenia. Ak by si poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 5 zákona č. 381/2001

Z.z., vznikol by poškodenému nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po tom, čo ho veriteľ
o plnenie požiadal (§ 563 Občianskeho zákonníka).

65. Súd mal z obsahu spisu za preukázané, že žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 11
ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z. splnil už v oznámení o poistnom plnení (zo dňa 21.12.2009 a zo dňa

22.12.2009). Súd z obsahu oznámení vyvodil záver, že ho možno zároveň považovať aj za písomné
vysvetleniedôvodov,prektoréodmietolžalovanýposkytnúťplnenie,ktorésižalobkyňanárokovalavliste
zo dňa 04.12.2009. Podľa názoru súdu, keď žalovaný uznal v postate celý nárok žalobkyne týkajúci sa
počtu bodov, ale postupoval podľa bodového ohodnotenia platného v inom čase si týmto svoju povinnosť
splnil.Podľanázorusúduvtomtoprípadenebolopotrebnéosobitnezdôvodniť,prečonevyplatilžalovaný

žalobkyni plnenie v ňou požadovanej výške, keď toto je zrejmé zo samotného oznámenia o poistnom
plnení. Navyše keď správnosť záveru poisťovateľa v samotnom vysvetlení, z akého dôvodu odmietol
poskytnúť plnenie je pritom irelevantný, nakoľko v zmysle citovaného uznesenia je poisťovateľ povinný
„len“ poskytnúť písomné vysvetlenie a toto doručiť poškodenému, čo v prejednávanom prípade žalovaný
ako poisťovateľ v lehote troch mesiacov aj splnil. Súd potom dospel k záveru, že žalovaný si svoju

povinnosť ako poisťovateľ podľa § 11 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z. splnil, nebol preto povinná uhradiť
žalobkyni ako poškodenej úroky z omeškania. Do omeškania by sa žalovaný dostal s plnením náhrady
škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradil
v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody. Z uvedených dôvodov súd nárok žalobkyne na úroky
z omeškania zamietol.

66. Vzhľadom na uvedené súd uložil žalovanému povinnosť povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.117,70
Eur titulom náhrady za bolesť, sumu 3.767,55 Eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a sumu1.730,25 Eur titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (výrok II. rozsudku) a vo
zvyšku žalobu zamietol (výrok III. rozsudku).

67. Podľa § 147 ods. 1 CSP žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.

68. Žalovaný sa vzájomnou žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.093,95 Eur titulom bezdôvodného
obohatenia (nešlo o vzájomné započítanie pohľadávok, keďže žalovaný popieral nárok žalobcu). Ako
už súd uvádzal vyššie vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobkyni nárok na náhradu

škody vznikol, a preto jej tento nárok priznal a to celkom v sume vo výške 6.524,50 Eur, po zohľadnení
plnenia zo strany žalovaného. Nárok žalobcu preto súd nepovažoval za dôvodný, nakoľko jeho plnením
(na základe oznámenia zo dňa 21.12.2009 a 22.12.2009 o plnení titulom poistenej udalosti) nedošlo
u žalobkyne k bezdôvodnému obohateniu a nárok na plnenie na náhrady škody jej vznikol vo vyššom
rozsahu ako bolo žalovaným plnené. Nárok žalovaného uplatnený vzájomnou žalobou vzhľadom na
uvedené považoval súd za nedôvodný (k bezdôvodnému obohateniu žalobkyne nedošlo), a preto

vzájomnú žalobu žalovaného v celom rozsahu zamietol (výrok V. rozsudku).

69. Záverom súd dodáva, že civilné sporové konania je a aj v čase začatia konania bolo kontradiktórne,
pričom mohol len výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli strany sporu, ak ich vykonanie
bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, za predpokladu dodržania zásady rovnosti strán. Aktuálna

procesnoprávna úprava je prísne kontradiktórna, čo znamená, že strany majú v spore nielen povinnosť
tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť a nesplnenie tejto povinnosti má za následok neúspech v spore. Súd
preto vychádzal z dôkazov, ktoré boli stranami predložené počas konania, resp. navrhnuté (znalecké
dokazovania) a na základe toho ustálil skutkový stav. Keďže predmetom konania bola náhrada za bolesť
a sťaženie spoločného uplatnenia, ktorá je otázkou odbornou, bolo potrebné vychádzať zo záverov

znaleckého posudku. Súd nevychádzal zo znaleckého posudku ako celku, nakoľko znalec opakovane
porovnával výšku bodového ohodnotenia a následne výšku náhrady podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb.
a zákona č. 437/2004 Z.z. Nakoľko vo veci bol vyslovený právny názor nadriadeného súdu, ktorým
súd prvej inštancie viazaný prevzal zo znaleckého posudku a jeho doplnkov tie časti, ktoré boli pre
predmetný spor relevantné (z dôvodov uvedených vyššie). Pri nároku na náhradu za bolesť vychádzal

súd z počtu bodov stanovených podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. (135 bodov) a pri nároku na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal z tej skutočnosti, že žalobkyni za vyššie uvedené (4)
položky nebola doposiaľ poskytnutá náhrada, nešlo o zhoršenie už ohodnotených následkov a preto
jej nárok za tieto položky priznal tak ako uviedol vyššie (a nevychádzal z rozdielu medzi aktuálne
obodovaným sťažením spoločenského uplatnenia a predchádzajúcim obodovaním v roku 2005). Ďalej

súd k trudeniam žalovanej, že žalobkyňa sa na základe dohody o mimosúdnom vyrovnaní v roku 2006
zaviazala neuplatňovať si ďalšie nároky uvádza, že tieto nemá relevanciu, pretože nie je možné sa vzdať
vopred práva, ktoré ešte len vznikne. Vzdať sa možno iba existujúceho práva, nie práva, ktoré môže
vzniknúť (vznikne) až v budúcnosti (oba nároky, teda aj bolestné a aj nárok za sťaženie spoločenského
uplatnenia jej vznikli až neskôr, teda až po absolvovaní operácií v roku 2008 a 2009 a ustálením

zdravotného stavu po operácii dolnej končatiny v roku 2011).

70. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia

niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a
to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,
aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

71. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

72. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.73. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

74. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

75. Podľa § 259 CSP, Ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby,
má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

76. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa
§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1CSP a § 256 ods. 1 CSP.

77. V prejednávanej veci si žalobkyňa podanou žalobou pôvodne uplatňovala sumu 19.604,45 Eur,

následne po vyhotovení znaleckého posudku a plnení zo strany žalovaného vzala žalobu späť celkom
v sume 11.216,91 Eur a žiadala priznať sumu 8.387,54 Eur. Žalobkyni bola priznaná suma 6.524,50
Eur. Úspech žalobkyne potom predstavuje vyhovenú časť žaloby 6.524,50 Eur a úspech žalovaného
predstavuje zamietnutú časť žaloby a zastavenú časť konania zavinenú žalobkyňou vo výške 1.863,04
Eur + 11.216,91 Eur= 13.079,95 Eur. Čo sa týka úspechu žalovaného v zastavujúcej časti pre späťvzatie,

súd má za to, že zastavenie zavinila žalobkyňa, ktorá si žalobou uplatňovala aj nárok, ktorý jej bol
žalovaným uspokojený už pred podaním žaloby (plnenie na základe oznámenia o plnení zo dňa
21.12.2009 a 22.12.2009, vyplatené dňa 23.12.2009). Zavinenie na zastavení konania podľa názoru
súdu má žalobkyňa aj v časti ktorú vzala späť po vyhotovení znaleckého posudku, nakoľko bolo len na
žalobkyni akú sumu si podanou žalobou uplatní. Z uvedeného potom možno uzavrieť, že žalobkyňa mala

úspech v rozsahu 33 % a žalovaný 67%, z čoho vyplýva, že v konaní bol úspešnejší žalovaný v rozsahu
34% (67-34 čistý úspech žalovaného). Žalovaný má preto nárok na náhradu účelne vynaložených trov
konania v rozsahu 34% trov konania (výrok VI. rozsudku). Súd dôvody hodné osobitného zreteľa na
postup podľa § 257 CSP na nepriznanie nároku úspešnej strane v konaní, pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov konania nezistil. Súd dodáva, že ide o sporové konanie, kde žalujúca strana nesie

zodpovednosť v akom rozsahu si svoj nárok uplatní. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

78. V časti nároku uplatneného vzájomnou žalobou bola plne úspešná žalobkyňa (tu v postavení

žalovanej), keďže po čiastočnom späťvzatí vzájomnej žaloby v sume 149,77 Eur (zavinenie na zastavení
konania nesie žalovaný - tu v postavení žalobcu) a bola vzájomná žaloba zamietnutá v celom rozsahu
(2.095,93 Eur). Žalobkyňa má preto nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu
100% (výrok VII. rozsudku), keď súd nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa na nepriznanie
nároku na náhradu trov úspešnejšej strane. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP)

79. Štátu vznikli v konaní výdavky poukázaním znalečného vo výške 3,28 Eur z rozpočtových
prostriedkov tunajšieho súdu priznaných znalcovi ako znalečné, ktoré boli priznané a boli vyplatené

zo štátnych rozpočtových prostriedkov. Súd štátu podľa článku 4 ods. 2 a § 259 CSP priznal náhradu
uhradených výdavkov s ohľadom na výsledok konania (výrok VIII. rozsudku).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).