Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. december 2020

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 4T/125/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210011356
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Valachová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2020:7210011356.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Valachovej a členov Bc. O.

A. a K. L. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9. decembra 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodzuje obžalovaného M. M. G., nar. XX.X.XXXX v P. F., H., občan
SR, trvale bytom L., ul. L. XX, prechodne bez prihlásenia L., ul. X. č. X, zamestnaného vo H. L., pre
skutok kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s
prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak,

že

v Košiciach na ul. Alejovej dňa 6.1.2008 v presne nezistenom čase od 16.00 hod. do 17.00 hod. v
bufete Y. na trhovisku R. pri hale Cassosport po vzájomných slovných nezhodách fyzicky napadol N. M.
P. tak, že ho drevenou doskou cca 80x12 cm udrel zozadu do oblasti hlavy, čím takto poškodenému
N. M. P. spôsobil najmä krvnú zrazeninu medzi kosťou a mozgovou plenou v spánkovo-temenno-
záhlavnej oblasti vľavo a zlomeninu lebky vľavo nad krvnou zrazeninou, t.j. ťažký úraz s dobou liečenia

a práceneschopnosti 6 - 8 mesiacov,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresnom súde Košice II sa na základe Obžaloby Okresného prokurátora Košice II sp. zn. 1Pv 67/08
vedie trestné konanie proti obžalovanému pre skutok kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa
§ 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. písm. a), ods. 2
písm. a) Tr. zák.

Vo veci bolo dňa 18.10.2018 rozhodnuté odsudzujúcim rozsudkom, ktorý Uznesením Krajský súd v

Košiciach zrušil a prikázal prvostupňovému súde prehodnotiť už vykonané dokazovanie so zameraním
sa na obranu obžalovaného a závery znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo. Neuložil
povinnosť zopakovať dokazovanie okrem vyžiadania správy zasahujúcej záchrannej služby, preto
prvostupňový súd sa opieral o doposiaľ vykonané dokazovanie so zabezpečením listinného dôkazu-
Správy RZLP, ktoré cituje tak, ako je uvedené ďalej v odôvodnení rozsudku.

Súd na predchádzajúcich hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného,

poškodeného, znalca, svedkov, prečítal výpovede neprítomných svedkov a oboznámil podstatný
obsah spisového materiálu. Hlavné pojednávania po výsluchu poškodeného súd vykonal v jeho
neprítomnosti kvôli trvalému odsťahovaniu poškodeného do Vietnamu - za účasti právnej zástupkyne,
splnomocnenkyne JUDr. Lacovej so súčasným ustanovením opatrovníka.Obžalovaný bol na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.1.2013 vypočutý v prítomnosti tlmočníka
a poprel spáchanie trestnej činnosti. Uviedol, že dňa 6.1.2008 pracoval zhruba do 14.00 hod. a

potom prišiel do ázijského bufetu na Alejovej ulici tzv. Blšák s kamarátmi, kam potom prišiel so svojimi
kamarátmi aj poškodený, a to v čase okolo 15.00 hod. Títo začali robiť hluk, sadli si ku krbu a začali
hrať karty. Uviedol, že on s kamarátmi pili čaj a poškodený s kamarátmi pili ostrý alkohol. Povedal
poškodenému, aby zatvoril okienko na krbe, pretože ho štípu oči od dymu a ten na neho začal kričať
a nadávať mu, načo

mu obžalovaný povedal, že ak proti nemu niečo má, nech mu to povie do očí. Vtedy mal poškodený
vziať do ruky popolník a hodiť po obžalovanom, načo ten vzal do ruky dosku a hodil ju do poškodeného.
Nevedel, či ho trafil alebo netrafil. Uviedol, že keď potom odchádzal z bufetu, poškodený stál a nadával,
mali ho kamaráti držať, aby obžalovaný mohol odísť.
Dodal, že on vypil 2 poldeci Vodku Finland a poškodený asi 10-12 poldeci ostrého alkoholu, pretože
tí pili po každom kole hry.

Na otázku obhajcu, ako odchádzal domov a kde parkoval, odpovedal, že parkoval za bránou bufetu -
za plotom, cesta trvá cca 15-20 minút a brána sa zatvárala o pol tretej. Ostatní potom chodili k svojim
vozidlám cez dieru v plote. On cez dieru v plote nechodil.
Ďalšia jeho obrana spočívala v tom, že zranenie poškodenému nespôsobil on, ale mal sa zraniť, keď
preliezal spomínaný plot, a tiež že vie o tom, že v ten deň po incidente mal poškodený šoférovať.

Obrana obžalovaného bola preverená nasledujúcim dokazovaním.

Poškodený (t.č. nebohý) na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.1.2013 - za prítomnosti tlmočníka -
vypovedal, že rozumie, čo je predmetom hlavného pojednávania a rovnako porozumel aj poučeniu.

Uviedol, že v uvedený deň, keď malo dôjsť ku skutku, sedel v bufete na „blšáku“na Alejovej ulici v
Košiciach, kde bol aj obžalovaný, s ktorým sa slovne podpichovali. Obžalovaný ho udrel do hlavy,
poškodený nevedel prečo, lebo na jeho rodinu nenadával. V tom čase mal vypité 2 pol dcl alkoholu,
ktorý vypil v bufete, nikde inde nepil.
K presnému momentu úderu uviedol, že obžalovaný vzal do ruky „ nejaké drevo“, udrel ho do hlavy a

odišiel preč. Obžalovaný k nemu pristúpil zozadu a zozadu ho udrel do hlavy, vedel, že to je obžalovaný,
pretože hneď po údere sa otočil a on stál za ním vo vzdialenosti asi jedného metra.
Na otázku, či mu niekto povedal, ako došlo k útoku odpovedal, že nie, to videl on sám a asi o 10 minút
nato odišiel aj on. Po údere vedomie nestratil, len sedel tvárou dole sklonený k stolu.
Na otázku, prečo v prípravnom konaní uviedol, že nevidel útočníka a že odlišne vypovedal aj o ceste

domov odpovedal, že vtedy nakrátko stratil pamäť, ale spomenul si po vrátení sa z nemocnice. Uviedol,
že riadil vozidlo po incidente v ten deň, ku ktorému sa dostal cez bránu, pretože v tom čase keď
odchádzal, bola ešte otvorená.
Na otázku, aby objasnil, ako reagoval po údere, pretože v prípravnom konaní uviedol, že spadol tvárou
na zem odpovedal, že nespadol, iba bol omámený z úderu. Poprel, žeby bol po obžalovanom pred

incidentom hodil popolník.

Vzhľadom na prejav poškodeného a s tým súvisiace nejasnosti v jeho výpovedi bola do konania
pribratáznalkyňazodborupsychológianavypracovanieznaleckéhoposudkunapoškodeného,azávery
znaleckého posudku sú spomenuté v ďalšej časti odôvodnenia rozsudku.

Zo záverov znaleckého posudku znalkyne PhDr. Evy Kitkovej z odboru psychológia zo dňa 7.5.2014,
podaného na poškodeného N. M. P. vyplynulo, že sa snaží relaxovať a má silnú potrebu vytesniť z
vedomia predmetný skutok, ktorý má zážitkovo klasifikovaný ako posttraumatickú stresovú poruchu,
a tiež symptómy intenzívneho stresu. Tieto sú viazané výlučne na predmetný úraz hlavy a osobu

obžalovaného. Na iné osoby vo svojom blízkom okolí ani externom okolí nemá tieto cielené asociácie.
Benigná agresivita je na úrovni pudových reakcií (sebazáchova, obrana...) v norme. Malígna agresivita
nebola u neho diagnostikovaná. Neboli prítomné markery rizikového agresívneho správania ani sklon
k štylizácii.
Čo sa týka pamäťovej funkcie, pamäť poškodeného bola v čase vyšetrenia neporušená na báze

patologických porúch a funkčná vo všetkých troch zložkách, t.j. recepcii, retencii a reprodukcii.
Pamäťové, mnemické schopnosti boli u neho po úraze výrazne limitované s perspektívou obnovovania
zabudnutých obsahov na princípe celkovej regenerácie CNS. Bola zaznamenaná disociatívna amnézia,
tedasituačnástratapamäteaakohlavnýpríznaktejtoporuchyjeseqenčnástratapamätepriorganickompoškodení mozgu, ppričom táto má výrazne individuálny rozsah v zložke anterogradnej straty pamäte
(pred úrazom) a straty pamäte retrogradnej (po úraze) a rozvíja sa pomaly cez fázu chirurgického
zákroku a po následnej liečbe, rehabilitácii.

Včaseznaleckéhovyšetreniasipoškodený nepamätalvšetkydetailydianianamiestečinupred úrazom
a rovnako po úraze, jednak kvôli požitému alkoholu a tiež kvôli masívnemu poraneniu hlavy. Dôležité je
aj časové hľadisko, ktoré uplynulo od úrazu a výsluchu pred súdom. Pamätal si však silné emocionálne
determinované pamäťové stopy, pamäťové zážitky, tak ako ich následne verbalizoval pred súdom na
hlavnom pojednávaní dňa 16.1.2013, a táto verbalizácia bola identická aj pri znaleckom vyšetrení.

Poškodenému z psychologického hľadiska nebol diagnostikovaný sklon ku klamaniu, zvýhodňovaniu
svojej osoby, účelovým výpovediam, cielenému klamaniu ani konfabulovaniu. Postupne sa mu vybavujú
ďalšie uložené pamäťové stopy, pamäťová funkcia je však v dôsledku ťažkého úrazu mozgu,
opakovanými chirurgickými zákrokmi, istým spôsobom limitovaná. Pri výsluchu poškodeného pred
znalkyňou bol prítomný ako tlmočník, brat poškodeného, ktorý simultánne prekladal otázky a odpovede

a do konania bol pribratý ad hoc, tak ako sa uvádza v znaleckom posudku.
Znalkyňa opísala správanie sa poškodeného pri vyšetrení aj s poukazom na výrazné kultúrne a jazykové
rozdiely v používaných termínoch a slovách, a celkový verbálny aj neverbálny prejav odlišný od prejavu
v našej kultúre.
U poškodeného, čo sa týka jeho intelektu, bolo zaznamenané dolné pásmo priemeru. (Vzhľadom na

námietku obhajoby, že pri vyšetrení poškodeného nebol prítomný iný tlmočník, bola do konania pribratá
znalkyňa PhDr. Eva Sklenárová na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, k čomu pre trvalú
neprítomnosť poškodeného mimo územia Slovenska nedošlo.)
Súd konštatoval, že znalecký posudok je iba jedným z dôkazov v konaní a jeho dôkaznú silu je preto
potrebné vyhodnotiť v kontexte s ďalšími vykonanými dôkazmi.

Svedok U. F. E., za prítomnosti tlmočníka na hlavnom pojednávaní dňa 6.12.2017 vypovedal, že
na území Slovenskej republiky žije od roku 1998 a pozná obžalovaného z vietnamskej komunity. K
samotnému predmetu pojednávania uviedol, že vie, čo je predmetom pojednávania, ale nič nevidel,
pretože ešte predtým ako malo dôjsť k nejakému incidentu z bufetu po dojedení polievky odišiel. Počul

iba nejakú hádku, ale nevedel medzi akými osobami a to asi 5 metrov od miesta kde sedel.
Svedok vypovedal rozporne oproti prípravnému konaniu dňa 24.6.2008, kde uviedol, že obžalovaný aj
poškodený vstali, a ostatné osoby ich od seba chceli oddeliť, a v tom momente svedok odišiel preč z
bufetu a preto bol vyzvaný na odstránenie rozporov v jednotlivých výpovediach.
Po pretlmočení otázky uviedol, že počul iba hádku, pričom medzi nimi bola určitá vzdialenosť, lebo každý

sedel pri inom stole. Počul iba hádku a videl ako poškodeného a obžalovaného iní oddeľovali - mal
tým na mysli, že sa títo na seba tlačili telami. Tam prítomné osoby ich oddelili a svedok odišiel. Útok ani
napadnutie nevidel, na tom zotrval.
Svedok namietal, žeby videl, ako poškodený hodil do obžalovaného popolník, aaj to žeby obžalovaný
hodil do poškodeného drevo. Na tejto výpovedi zotrval.

Obžalovaný napokon uviedol, že svedok hovorí pravdu, že tento odišiel z bufetu už počas slovnej hádky
medzi ním a poškodeným.

Svedok M. M. V. - brat poškodeného, uviedol, že sa na mieste činu nenachádzal a bol to on, kto podal
trestné oznámenia na podnet lekára na obžalovaného, ale o tom, čo sa malo odohrať sa dozvedel

sprostredkovane od M. G. N. - kamaráta poškodeného, ktorý mu povedal, že obžalovaný udrel jeho
brata drevenou doskou.

Znalec z odboru zdravotníctvo MUDr. Peter Levkuš na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený
utrpel z lekárskeho hľadiska ťažké poranenie. Išlo o krvácanie pod kosť a na tvrdú mozgovú plenu,

ktoré bolo lokalizované vľavo v temeno záhlavnej a spánkovej oblasti. V tejto oblasti sa nachádzala aj
zlomenina lebečnej kosti, ktorá mala charakter dvoch línií a v tejto oblasti bolo aj výrazné pomliaždenie
kože s oderkami. Z lekárskeho hľadiska pomliaždenie kože je kvalifikované ako ľahké zranenie. Dvojitá
zlomenia lebečnej kosti je zranenie ťažké a vnútro lebečné krvácanie je ťažké zranenie. Vnútro lebečné
krvácanie pokiaľ nie je lekársky ošetrené zvyčajne končí smrťou.

Na otázku, aký bol mechanizmus vzniku zranenia odpovedal, že na tele poškodeného neboli zistené
žiadne známky porania okrem poranení, ktoré vyššie uviedol. Išlo o tupý náraz veľkej intenzity na ľavú
časť hlavy s maximom na spánkovú oblasť. Vzhľadom na charakter pomliaždenia kože a hlavne nacharakter a tvar zlomenín sa dá povedať, že násilie bolo spôsobené tupým predmetom, ktorého šírka
dosahovala minimálne 8 cm, a to vzhľadom na charakter zlomenín.
Na otázku, či si mohol spôsobiť poškodený zranenia aj sám, pádom na tvrdú podložku odpovedal, že

pádom zo stoličky na zem, resp. zo stoja na zem sa nevytvorí tak silné kinetické násilie na oblasť hlavy
a lebky, aby zranenie malo taký vážny charakter.
K dĺžke liečenia sa nevedel vyjadriť, lebo v čase, keď vypracoval znalecký posudok, sa poškodený ešte
liečil a dodal, že priemerná dĺžka pri takýchto zraneniach sa pohybuje v dĺžke 6-8 mesiacov.
Na otázku, či k takému zraneniu poškodeného mohlo dôjsť pádom z plota z výšky 2,20 metra, uviedol,

že v teoretickej rovine pri páde, pri preliezaní plota sa človek snaží dopadnúť na dolné končatiny, a tu by
sa očakávali poranenia dolných končatín. Pri páde na končatiny, keď dopadne telo na zem, nevznikne
taká intenzita úderu na oblasť hlavy. Pri preliezaní plota, ak by priamo dopadol na hlavu, v teoretickej
rovine, boli by prítomné aj poranenia krčnej chrbtice. Záleží tiež od toho, ako osoba dopadne - napr. či
na betón, ale takéto zranenie u poškodeného nebolo zistené. Na lebke boli zanechané zreteľné stopy
po predmete, ktorý lebku prerazil.

Na otázku obhajcu, či toto tvrdenie vie vylúčiť na 100% odpovedal, že nie, a tieto úvahy sú v teoretickej
rovine.

Na otázku, aké má následky pre kvalitu života človeka takéto poškodenie mozgu odpovedal, že

v bezprostrednom pooperačnom priebehu bol poškodený ochrnutý na pravú stranu tak, že sa
jednalo o čiastočné ochrnutie pravej dolnej končatiny a úplné ochrnutie pravej hornej končatiny.
Následnou rehabilitačnou liečbou v priebehu písania posudku došlo k úprave ochrnutia dolnej končatiny
a pretrvávalo čiastočné ochrnutie hornej končatiny. Nehybnosť sa zlepšila na hornej končatine k
lepšiemu. Mal prítomné rečové poruchy, nevedel si vysvetliť slová a zle artikuloval. Tak isto mal známky

dezorientácie. V čase písania posudku si jeho stav vyžadoval starostlivosť inej osoby. Takéto následky
môžu vo väčšej a menšej miere pretrvávať v období 1 roka po úraze. Nevedel stanoviť tieto poškodenia,
lebo poškodeného nevidel. Následky takéhoto úrazu môžu byť celoživotné.

Na hlavnom pojednávaní dňa 18.10.2018 bol vypočutý svedok navrhnutý obhajobou U. T. K., ktorý po

pretlmočení Poučenia svedka a Prísahy uviedol, že týmto porozumel a bude vypovedať. Uviedol, že s
obžalovaným nie je príbuzný, je iba známy.
Na otázku obhajcu, či pred desiatim rokmi bol navštíviť v nemocnici poškodeného N. M. P. odpovedal, že
bolo to dávno. Je vo vysokom veku a nevie nič. Nepamätal si, či na poškodenom videl nejaké zranenia.
Ďalšie otázky svedkovi neboli položené. Tento svedok nebol na mieste činu a je preto možné

predpokladať, že by sa k priebehu skutku nevedel vyjadriť.
Jeho subjektívne názory na zranenia poškodeného, ako aj prípadné vyjadrenia k okolnostiam prípadu
súd vyhodnotil ako irelevantné.

Podľa§263ods.1Tr.poriadkupopredchádzajúcomsúhlaseprocesnýchstrán súdoboznámilzápisnice

o výsluchu neprítomných svedkov U. H. N. z č.l. 26-28 a U. F. N. z č.l. 30-32.

Svedok U. H. N. uviedol, že v uvedený deň a čas, kedy malo dôjsť ku skutku sedel za stolom vedľa
poškodenéhoavtomsivšimol,akoobžalovanývstalodvedľajšiehostolakdesedel,smerovalnatoaletu,
aleomalúchvíľu-uviedolpársekúnd-začulbuchotavidelakopoškodenýzoholhlavunastôl,zaktorým

sedel. Za poškodeným stál obžalovaný, ktorý držal v ruke zlomenú drevenú latu. Vtedy sa poškodený
- po údere - na nič nesťažoval, nevidel, žeby mu tiekla krv, iba sedel a o chvíľu po obžalovanom, ktorý
miestnosť opustil, odišiel aj poškodený. Obžalovaný odišiel, keďže mu tam prítomné osoby zabraňovali
v ďalšom pokračovaní incidentu smerujúcom na poškodeného.
Svedok potvrdzoval výpoveď poškodeného, v tom že odchádzal v krátkom časovom úseku po

obžalovanom, nepreliezal plot aby sa dostal k vozidlu. Svedok bol v prípravnom konaní riadne vypočutý
zákonným spôsobom.

V prípravnom konaní vypočutý svedok U. F. N. uviedol, že v čase, keď sa na mieste nachádzal, žiadny
incident v bufete nevidel.

K oboznámeným zápisniciam o výsluchu svedkov sa obžalovaný nevyjadril.

O oboznámenej Konfrontácie z prípravného konania na č.l. 41 a nasl. bolo zistené, žepoškodený aj obžalovaný zotrvali na svojich prednesoch.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, obranu obžalovaného, nemožnosť verifikovania výpovede

poškodeného pre jeho úmrtie, ktoré má súvis aj s neexistenciou lekárskeho záznamu z RZP, ako bolo
uvedené v odpovedi na dožiadanie, zaslané súdu, ako aj na vyjadrenie znalca z odboru zdravotníctvo,
ktorý nevedel na 100% potvrdiť mechanizmus vzniku zranenia, keďže sa vyjadril, že uvádzal závery iba
v teoretickej rovine, súd vyhodnotil dokazovanie tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Súd považuje za potrebné uviesť k námietke obžalovaného - že svedkovia, ktorí boli vypočutí v
prípravnom konaní výslovne uviedli, že ovládajú slovenský jazyk, pričom podľa obžalovaného to tak
nebolo, že trvá na zákonne vedenom trestnom stíhaní, pretože sa jednalo o vyjadrenie samotných
svedkov a navyše súd ich výpovede opakoval aj za prítomnosti tlmočníka z vietnamského jazyka, a na
hlavných pojednávaniach sa vyjadrili rovnako k podstatným otázkam.
Tiežvprípravnomkonaníichvýsluchprebiehalvsúladesozákonomaprečítanévýpovedeneprítomných

svedkov obžalovaný na hlavnom pojednávaní nenamietal.

Na základe vykonaného dokazovania nemal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, žeby
obžalovaný svojím konaním po stránke subjektívnej aj objektívnej naplnil všetky zákonné znaky
skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s

prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zákona, keď úmyselne spôsobil
poškodenému ujmu na zdraví a konal na verejnosti prístupnom mieste.

S použitím zásady „in dubio pro reo“ t.j. v pochybnostiach v prospech obžalovaného, toho oslobodil
podľa § 285 písm. c) Tr. por., s tým, že nebolo dostatočne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný.

O nároku na náhradu škody vzhľadom na zmenu pomerov na strane poškodeného, t.j. na jeho úmrtie
(bol štátnym príslušníkom Vietnamskej republiky), súd nerozhodoval.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Košice II.