Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. jún 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 2T/62/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619011250
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5619011250.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Juraja Lukáča a prísediacich

Bc. Milana Nemsilu a Eleny Repčekovej na hlavnom pojednávaní dňa 24. 6. 2020 v Liptovskom Mikuláši,
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
H. Z. P. U. Č. Á. D. L. , nar. XX. XX. XXXX v D., trvale bytom X. XXXX, okres A.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,

že
v presne nezistenom čase v dobe od 21.30 hod. dňa 18.2.2015 do 00.15 hod. dňa 19.2.2015 na izbe
číslo 340 v hoteli Grand v Demänovskej Doline, okres Liptovský Mikuláš, sexuálne zneužil mal. O. Y.
C., nar. XX.X.XXXX, bytom X W. B., Z., S. N., tak, že počas toho, ako ju strážil na žiadosť jej rodičov
v ich neprítomnosti v izbe, počas toho, ako maloletá spala len v nohavičkách, sa jej dotýkal, na čo sa
maloletá zobudila a po precitnutí zistila, že jej stiahol nohavičky a snaží sa jej vopchať prsty do vagíny.

Maloletá O. Y. C. chcela tomuto zabrániť tým, že si dala nohy spolu, natiahla si nohavičky, obrátila sa
na brucho a stlačila zadok, aby jej obžalovaný nemohol vopchať prsty dovnútra, avšak aj napriek tomu
jej opakovane obžalovaný strčil prsty do vagíny, trel nimi do boku a následne ich z nej vytiahol, čo
zopakoval celkom trikrát. Maloletá poškodená neutrpela pri uvedenom konaní žiadne zranenie, ktoré by
si vyžadovalo poskytnutie lekárskej starostlivosti,

t e d a

osobu mladšiu ako 15 rokov iným spôsobom sexuálne zneužil,

č í m s p á c h a l

zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 201 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona
súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a súčasne obžalovanému ukladá probačný

dohľad nad správaním obžalovaného
v skúšobnej dobe vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa§51ods.2Tr.zákonasúd ustanovuje obžalovanémuskúšobnúdobuvovýmere4(štyri)roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Trestného zákona (v znení účinnom do 31. 7. 2019) súd u k l a d á
obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným
úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona súd u k l a d á obžalovanému povinnosť strpieť nad sebou kontrolu
vykonávanú probačným a mediačným úradníkom na súde

v mieste pobytu obžalovaného podľa konkrétneho určenia probačného a mediačného úradníka, a to
počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona súd u k l a d á obžalovanému trest zákazu činnosti spočívajúci
v poskytovaní pomoci a dohľadu pri opatere maloletých detí vo výmere 6 (šesť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podala na obvineného H. Z. obžalobu za zločin
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom
základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že
je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní
uviedol, že už 17. 2. počas animačného programu prišla za ním matka, ktorá rozprávala po anglicky. On
po anglicky nevie. Recepčná mu preložila, čo pani chce s tým, že matka chce niekoho na stráženie detí a
či by on ako animátor po programe jej mohol postrážiť dcéru. Obžalovaný s tým nemal problém, súhlasil

s tým, že ide do toho, peniaze sa zídu. V ten večer on strážil dievčatá O. a jej sestru na jednej izbe a V.
A. na druhej izbe. Všetko bolo v poriadku. Dievčatá išli spať, asi mali pyžamo. Na druhý deň mali s V.
animačný program. Hneď po programe prišla matka maloletej za nimi, či znovu môžu postrážiť deti tak
ako deň predtým. Po príchode na izbu, kde bola O. a jej sestra, matne pozrel, čo robia dievčatá. Rodičia
ich ukladali spať. O. mala len nohavičky, mladšia bola úplne nahá. Nakoľko obžalovaný po anglicky

nevie, neriešil, prečo boli nahé. Má skúsenosti s deťmi, preto s tým nerobí nejaké veci. Dievčatá sa
uložili spať. Rodičia odišli do baru. Počas večera mal zapnutú TV Markízu, film Myšlienky vraha. Počas
večera si písal s V., ako jej to ide, priebežne chodil pozerať dievčatá do vedľajšej izby, či spia - nespia.
Boli pravidelne odkopané, konkrétne O. trčali aj ruka aj noha. Aby nespadla z postele, poopravil ju,
zakrýval ju a potom odišiel do vedľajšej izby pozerať TV. Za ten čas, keď bol pri dievčatách, nikto nebol v

izbe. Za čas, ako ich strážil, prišiel otec asi o 23.00 hod. Keď ich zakrýval, dotýkal sa paplóna. Zakrýval
obidve, možno asi štyrikrát. Dievčatá strážil hneď po skončení animačného programu o 22.00 hod. až do
príchodu rodičov. O 00.15 alebo 00.30 hod. prišla matka, prešla cez izbu, kde dievčatá spali a potom cez
dvere do izby, kde bol on. Nič sa nejavilo, že by dievčatá boli rozrušené. Povedala niečo po anglicky a
vyplatila ho. Obžalovaný vyšiel von a čakal na V.. Chvíľu na to, keď bol s V., prišla matka s tým, že kričala

a plakala, bola rozrušená, s tým, že jej niečo spravil. V. sa s ňou rozprávala. Bolo mu povedané, že mal
maloletej nejako ublížiť a čaká sa na policajtov. V čase príchodu matky bol obžalovaný na WC. Matka
videla, že vychádza z toalety. Okrem potreby v kúpeľni nerobil nič, umyl si ruky. Matka prišla dole asi 2 -
3 minúty po tom, ako odišiel. V. mu povedala, že mal ublížiť O., mal sa jej dotýkať a malá je vystrašená.

So súhlasom prokurátorky a obžalovaného bola prečítaná zápisnica o výpovedi svedkyne V. A. z
prípravného konania. Svedkyňa vo výpovedi uviedla, že s obžalovaným nie je v žiadnom príbuzenskom,
ani inom obdobnom pomere. Z dôvodu odstupu času si nepamätala na presný dátum. Bolo to v období
od 15. 1. 2015 do 5. 3. 2015, kedy pracovala ako animátorka v hoteli Grand v Jasnej, okres Liptovský
Mikuláš. Ku skutku uviedla, že ona osobne nebola svedkom predmetnej udalosti a informácie, ktoré o

skutku má, sú od matky poškodenej, ktorá jej ich po čase, kedy malo dôjsť ku spáchaniu skutku uviedlav anglickom jazyku, ktorému svedkyňa plne rozumela. Matka konkrétne uviedla, že ich dcéra je hore,
je vyplašená a stále jej dookola opakovala, nech sa opýta H., čo jej urobil. Následne sa H. spýtala, čo
sa stalo. On na to nevedel reagovať, lebo ani nevedel, čo sa stalo. Následne po tomto svedkyňa a H.

absolvovali výsluch políciou. Potom sa vrátili späť na hotel, kde boli ubytovaní. Keď boli na izbe, spýtala
sa obžalovaného, či je pravda, čo tvrdila matka poškodenej, čo sa tam stalo, H. jej obvinenia poprel.
Nevedela uviesť žiadne osoby, ktoré by mohli mať vedomosť o skutku. Obžalovaný pracoval v hoteli
ako animátor. Nevedela presne uviesť, odkedy dokedy. Rovnako nevedela uviesť presný dôvod jeho
odchodu zo zamestnania.

So súhlasom prokurátorky a obžalovaného boli na hlavnom pojednávaní prečítané znalecké posudky,
a to psychologický posudok O. C. vypracovaný W.. M. N. zo dňa 9. 8. 2018, znalecký posudok
Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Slovenská Ľupča ČES: PPZ-KEÚ-SL-EXP-2015/1028 zo
dňa 25. 5. 2015, znalecký psychologický posudok č. 68/2017 zo dňa 20. 12. 2017 vypracovaný O.. T. D.,
znalcom z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých, a znalecký posudok č. 40/2020

vypracovaný O.. M. S., znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Sexuológia.

Podľa záverov znaleckého posudku KEÚ PZ, odvetvie Kriminalistickej biológie a genetickej analýzy, z
výsledkov DNA analýzy a porovnania vyplýva, že pôvodcom biologického materiálu v stope - detských
nohavičkách je O. Y. C., nar. XX. X. XXXX, prítomnosť biologického materiálu obžalovaného nebola

DNA analýzou v uvedenej stope zistená. Z výsledkov DNA analýzy a porovnania vyplýva, že pôvodcom
biologického materiálu v stope - stery spod nechtov rúk obžalovaného je obžalovaný. Prítomnosť
biologického materiálu osoby O. Y. C. nebola DNA analýzou v uvedenej stope zistená.

Zo záverov znaleckého posudku O.. T. D. vyplýva, že osobnosť obžalovaného je jednoducho

štrukturovaná, prejavuje sa ako extravertovaná, dostatočne socializovaná a sociabilná. Menej sú
rozvinuté vyššie city (etické, estetické, sociálne, intelektuálne), v motivácii a ovplyvnení konania
prevažujú nižšie city (vychádzajúce zo základných potrieb). Právne a morálne vedomie je na dostatočnej
úrovni s dostatočným vplyvom na regulačnú funkciu. V rámci kompetencie znalca - klinického
psychológa, u obžalovaného nezistil známky, ktoré by svedčili pre inú ako heterosexuálnu orientáciu.

U obžalovaného sa prejavuje čiastočná nezrelosť v citovej oblasti, najmä v určitej nestálosti citových
väzieb, ako aj nezrelosť v oblasti nedostatočného hodnotového ukotvenia, ľahkovážneho prístupu
a povrchnosti. Zrejmý je zvýraznený temperament, živo a intenzívne reaguje na prežívané situácie,
emócie a city aj intenzívne vyjadruje vo svojom konaní a správaní. Orientuje sa situačne, bez
cielenejšej plánovitosti, chýbajú adekvátne ambície a ašpirácie, ktoré by boli motivačnými činiteľmi

v plánovaní cieľov a budúcnosti. V sebaobraze je zrejmá nižšia úroveň sebaistoty a sebadôvery.
Myslenie je jednoduchšie, úroveň analýzy a syntézy v myslení dovoľuje vytvárať primerané úsudky.
Inteligenčný potenciál sa pohybuje orientačne v pásme priemeru v porovnaní s populačnou normou.
Asociačný prísun je na dostatočnej úrovni, asociačné väzby sú jednoduchšie, ale dostatočne stabilné.
Kognitívny výkon je primeraný, viac má tendenciu zaoberať sa čiastkovými vecami a detailmi, čo ho

obmedzuje v schopnosti nadhľadu a objektivity. Sociálne vzťahy s blízkymi osobami sú dostatočne
citovo a emočne sýtené. Vo vzťahoch je však nezrelý. Vytvára väčšie množstvo sociálnych kontaktov
a vzťahov. Je komunikatívny, družný, s primeranou schopnosťou kooperácie a empatie. Emotivita
a afektivita sú živé s intenzívnejším reagovaním. Emotivita je však dostatočne stabilná. Vyššia je
intenzita emócií v prejavoch. Spracovanie emócií je za bežných podmienok na dostatočnej úrovni, pri

zvýraznení emočného napätia, stresu alebo záťaže sa vplyvom výraznejšieho temperamentu môže
objavovať zvýraznené vnútorné napätie, impulzívne reagovanie, ojedinele aj výbušnosť. Vnímanie
obžalovaného je s dostatočnou diskriminačnou úrovňou, kontakt s realitou je dostatočný, odlíšenie od
reality je na primeranej úrovni. Pamäťové funkcie sa preukazujú na priemernej úrovni, neprejavujú sa
kvalitatívne poruchy. Je schopný dostatočne si zapamätať prežívané situácie a udalosti a reprodukovať

ich s dostatočnou presnosťou. Sklony k patologickému klamstvu znalec nezistil. Obžalovaný nie je
neprimerane domýšľavý. Určitá miera alibistického spracovania vyplýva aj zo samotného procesného
postavenia obžalovaného. Vo všeobecnosti môže byť pohnútkou činu, za ktorý je stíhaný, možnosť
sexuálneho uspokojenia, motívom môže byť realizácia sexuálnej potreby. Na otázku nie je možné
relevantne odpovedať, nakoľko obžalovaný spáchanie činu popiera.

Zo znaleckého posudku O.. M. S. vyplýva, že pri sexuologickom a psychiatrickom vyšetrení
obžalovaného nezistil v minulosti ani v súčasnosti duševné ochorenie v pravom slova zmysle, t. j.
psychózu. Zistil u obžalovaného abnormne štrukturovanú osobnosť, psychosexuálne nezrelú, neistú,čo je z psychiatrického aj forenzného hľadiska považované za trvalú poruchu osobnosti, neznižujúcu
jeho ovládacie ani rozpoznávacie schopnosti, nevyžadujúcu liečbu. Znalec pri sexuologickom vyšetrení
nezistil u obžalovaného poruchu sexuálnej identifikácie, orientácie, aktivity, ani poruchu kombinovanú,

teda sexuálnu deviáciu v pravom slova zmysle. Pri dokázaní trestnej činnosti znalec konštatoval u
obžalovaného náhražkové sexuálne správanie nedeviantného charakteru, u psychosexuálne nezrelej
osobnosti. Znalec nezistil ani prechodnú duševnú poruchu alebo chorobu, ktorá by znižovala ovládacie
alebo rozpoznávacie schopnosti obžalovaného. K otázke zistenia pohnútky motívu, ktorý by mohol
viesť obžalovaného k spáchaniu činu z psychiatrického hľadiska a k možnej recidíve znalec zopakoval,

že v prípade dokázania trestnej činnosti ide u obžalovaného o náhražkové sexuálne správanie
nedeviantného charakteru, u psychosexuálne nezrelej osobnosti, recidívu obdobnej trestnej činnosti
nepredpokladá. Vychádzajúc z jeho diagnostických záverov znalec nezistil dôvod k odporučeniu
akejkoľvek formy ochrannej sexuologickej alebo psychiatrickej liečby. Znalec v rámci vlastného
vyšetrenia zistil, že obžalovanému sa začali ženy alebo dievčatá páčiť vo veku 14 - 15 rokov, prvý bozk
dal vo veku 11 rokov. Za prsia chytil ženu až vo veku 21 rokov. Prvý pohlavný styk mal vo veku 24 rokov,

kedy si ženu zaplatil, tak sa s ňou vyspal. Potom sa mu stávalo, že mal ďalšie ženy. S masturbáciou
začal vo veku 12 rokov. Teraz sa mu to stáva tak raz za 14 dní, buď pri tom pozerá porno, alebo si
spomína na bývalé priateľky. Doteraz mal asi 5 žien, poslednú v roku 2019, teraz iba onanuje. Najstaršiu
partnerku mal vo veku 49 rokov, ona ho zviedla, bola to klientka. Páčia sa mu ženy vo veku 19 - 20
rokov. V poslednej dobe partnerku nemá, nechýba mu to. Nie je vraj na deti, alebo iné sexuálne divné

správanie, v tejto sfére sa cíti byť v pohode.

Podľa záverov psychologického posudku W.. M. N. maloletá O. Y. C. sa prejavuje ako vyspelé,
inteligentné, premýšľavé dievča, ktoré sa veľmi dobre zapojilo do procesu hodnotenia. Fakt, že
navštevuje gymnázium, naznačuje, že má nadpriemernú úroveň inteligencie. Okrem rozhovorov s O.

sa informácie o jej charakterových znakoch a duševnom, morálnom a intelektuálnom vývoji získali z
kontrolných zoznamov správania detí, ktoré vyplnila jej matka a učiteľka. Podľa učiteľky pracuje O.
usilovnejšie, správa sa lepšie, učí sa viac a je šťastnejšia ako typickí študenti rovnakého veku. Opisuje
ju ako ambicióznu a motivovanú, ktorá je veľmi obľúbená medzi svojimi spolužiakmi, ktorí rešpektujú
jej pokojný, priateľský a zábavný prístup. Kontrolný zoznam správania dieťaťa (CBCL), ktorý vyplnila

jej matka, poskytuje dostatočné informácie o emocionálnom fungovaní O. a všeobecné výsledky sú
veľmi podobné výsledkom od učiteľky. V hodnotení celkových problémov O. hodnotenie externalizácie
bolo v normálnom rozmedzí pre dievčatá vo veku 6 - 11 rokov. Hodnotenie internalizácie O. bolo v
hraničnom klinickom rozmedzí (84 - 90 %), čo znamená, že u maloletej sa prejavujú príznaky úzkosti
a zlej nálady. Hodnotenie O. sťažností týkajúcich sa vyčerpania, depresie, somatických sťažností,

spoločenských problémov, problémov s myslením, problémov v správaní porušovaním pravidiel a
syndrómom agresívneho správania bolo v normálnom rozmedzí. Jej hodnotenie a syndróm úzkosti
bolo v hraničnom klinickom rozmedzí (93 - 97 %). Tieto výsledky naznačujú, že matka O. uviedla viac
problémov, ako sú typicky hlásené rodičmi dievčat vo veku 6 - 11 rokov, najmä problémov s úzkosťou a
depresiou. Matka uviedla, že O. sa bojí chodiť do neznámych miest, najmä keď nie je so svojimi rodičmi.

Má nočné mory a zaspáva počas spánku aspoň 3x týždenne. Niekedy kričí, vo všeobecnosti len vtedy,
keď sa cíti nahnevaná alebo frustrovaná. Keď sa pýta alebo hovorí so svojou matkou „o tom mužovi“, O.
má tendenciu vybuchnúť a často svoje pocity prenáša na svoju matku a sestru. V každom okamihu, keď
sa to stane, je pozorovateľný spôsob správania, ktorý zahŕňa hnev, po ktorom nasledujú slzy. Matka si
najviac robí starosti s dopadom zneužitia na O.. Existujú chvíle, keď sa O. zaoberá týmito problémami,

čo môže byť pripomienkou pre ostatných toho, čo sa stalo. To dokazuje, že aj o 3 roky neskôr je O.
naďalej emočne ovplyvnená tým, čo sa s ňou stalo v roku 2015. Pri hodnoteniach orientovaných na
diagnostickú štatistickú príručku, boli všetky výsledky O. v normálnom rozsahu, čo naznačuje, že O.
nemá diagnostikovateľný problém s duševným zdravím. Výsledky CBCL celkovo naznačujú, že O. nemá
problémy s duševným zdravím, správaním, sociálne alebo akademické problémy. Naopak, prejavuje

sa ako charizmatické šťastné, priateľské a inteligentné dievčatko. Pokiaľ ide o morálny vývoj O., u
detí sa rozvíja morálka postupne a po etapách. Vo veku od 6 do 12 rokov je ťažké zamerať sa na
konkrétne míľniky vývoja morálky, pretože ich vývoj často závisí od skúseností. O. preukázala, že sa
môže rozvíjať, dokáže vyriešiť konflikt, premýšľať o svojom vlastnom správaní, hovoriť o problémoch
a zvážiť, ako jej činy ovplyvňujú ostatných. V súhrne znalkyňa uviedla, že O. navštevuje gymnázium,

kde sa jej darí veľmi dobre, má niekoľko blízkych priateliek a jej učiteľ ju opisuje ako vzor pre ostatných
študentov. Napriek tomu, po incidente, ktorý zažila vo februári 2015, trpí narušeným spánkom a nočnými
morami a stala sa oveľa úzkostlivejším dieťaťom. K otázke posúdenia schopnosti maloletej správne a
plne vnímať vnímané a prežité situácie, zapamätať si ich a následne ich interpretovať, znalkyňa uviedla,že O. sa nikdy neodchyľovala od toho, čo sa stalo a naďalej sa obáva a znepokojuje ju riziko, že
páchateľ zneužíva iné deti. Vyjadrila obavy, že mohol predtým zneužiť ďalšie deti. Dňa 3. 3. 2015 dostala
NSPCC žiadosť o podporu rodiny po udalosti. Správa uvádza, že napriek tomu, že sa snažili vyrovnať

s emocionálnymi dôsledkami zneužívania, rodina, vrátane rozšírených rodinných príslušníkov, verila O.
informácii o incidente a správala sa k nej vhodne a upokojujúco. Počas jedného z jej sedení v NSPCC
podala terapeutovi niekoľko otázok týkajúcich sa osoby, čo ju zneužila. Tieto zahrňovali: kedy pôjde
pred súd?, pracuje stále v hoteli?, je mu dovolené starať sa o deti?, či má ešte stále svoju prácu?,
stále všetkých zabáva?, má povolené lyžovať sa v zime a nechajú deti, aby sa k nemu dostali pri jeho

práci? Tieto otázky naznačujú, že O. bola znepokojená správaním páchateľa a možnosťou, že môže
slobodne zneužívať iné deti. O. sa so znalkyňou rozprávala o dovolenke na Slovensku a podrobne
popísala hotelovú izbu. Pamätala si, že bola na ihrisku, kde pracovali muž a žena (H. a V.). Hoci si
nemohla spomenúť na jeho meno, opísala H. ako priemernej výšky a váhy. Dokázala si spomenúť,
ako jej rodičia odchádzali v tú noc, keď ich H. opatroval, čo naznačuje, že keď odišli, pravdepodobne
spala. Jej terapeut ju informoval, že môže volať páchateľa, ako sa jej páči a O. na neho odkazuje ako

na rozzúreného hrozného človeka. Pri jednej príležitosti nakreslila obraz s čiernymi ústami a čiernymi
očami a na druhom s krivými ústami a zubami. Odkazuje na neho tiež ako na monštrum, čo naznačuje,
že ho vníma ako silného a desivého. O. jej vysvetlila, že v hoteli spala na manželskej posteli so sestrou
a v noc incidentu ona spala na pravej strane. Povedala, že ten človek si pravdepodobne myslel, že spí,
keď ju zneužíval, ale že sa prebudila a mierne otvorila oči (opatrne), videla, že má na sebe tmavošedé

tričko s obrázkom predstavujúcim čierneho tigra. Pomocou terapeutickej bábiky ukázala, že ležala na
pravej strane s rukami nad vankúšom a prebudila sa, keď z nej ten človek stiahol prikrývky a vyzliekol
nočnú košeľu. O. povedala, že muž mal na sebe modré gumové rukavice, ktoré cítila, keď sa jej dotkol
prstami. Povedala, že sa vzdialil a potom sa zase k nej vrátil a urobil to znova a zakaždým, keď sa
pohla, trochu odstúpil. Počas jednej z tých prestávok muž asi 5 sekúnd robil to isté T.. Potom sa vrátil

k nej a pokračoval v tom, čo jej robil. Vysvetlila, že to isté robil s T., zložil jej prikrývku a zdvihol nohy.
O. povedala, že si dal dole rukavice, umyl ich a dal ich do postele. Potom sa správal akoby normálne
dával pozor na deti. Počula, ako otvoril kohútiky a zvuk otvárania smetného koša. Použitím kognitívneho
behaviorálneho modelu dokazovania znalkyňa požiadala O., aby opísala svoje myšlienky a pocity, keď
sa tieto veci diali. Povedala jej, že premýšľala, prečo to robí a myslí, že by to mala povedať svojim

rodičom. Povedala, že sa cíti zmätená a nervózna. Z nejakého dôvodu cítila vo svojom tele napätie,
pretože nevedela, prečo to robí. K dotykom uviedla, že boli hladké, v niektorých častiach príliš tvrdo
tlačil. Keď od nej odišiel, vytiahla si prikrývky naspäť, ale keď sa vrátil, stiahol ich a znova urobil to isté.
O. povedala, že sa to stalo tri, štyri až päťkrát, nemohla si spomenúť na presné číslo. Keď sa rodičia
vrátili, O. počula, ako sa otvárajú dvere a jej matka sa opýtala muža, ako to išlo. On jej odpovedal, že

v poriadku a dievčatá rýchlo zaspali. Hneď ako odišiel, povedala svojej matke, čo sa stalo. Myslí si, že
matke povedala: „Ten človek stiahol zo mňa posteľné pokrývky a začal ma masírovať tam dole“. Vtedy
matka začala plakať, ale nemohla pochopiť prečo. Tieto faktory naznačujú, že O. nerozumie tomu, čo
sa s ňou stalo, ani dôsledky toho, že o tom povedala svojim rodičom. O. povedala, že jej matka o tom
povedala vedeniu hotela a ona už nikdy viac toho muža nevidela. To, že si O. dokázala pripomenúť tento

incident do takých detailov, potvrdzuje skutočnosť, že to bola mimoriadne dôležitá udalosť v jej živote.
Dievčatá sú oveľa viac pripravené pripomenúť traumatické alebo prechodné udalosti, zatiaľ čo chlapci
majú tendenciu spomínať na udalosti spojené s hraním. Dievčatá majú skoršie a lepšie spomienky ako
chlapci. Počas jej mnohých sedení vedených v NSPCC od februára do novembra 2015, ako aj počas
jej výpovede s detektívom, ako aj jej rozhovoru so znalkyňou poskytla O. veľmi presvedčivé dôkazy

o tom, že bola sexuálne napadnutá opatrovateľom v hoteli na Slovensku. Znalkyňa v súhrne uviedla,
že O. je emocionálne inteligentná, akademicky jasná, zrelá a rozumná dievčina s dobre vyvinutým
zmyslom pre to, čo je správne a zlé. Poskytuje podrobný popis času a lokality incidentu, ktorý zažila,
ako mimoriadne znepokojujúci a vnímala, že to bolo jednoznačne zlé. V súvislosti so zodpovedaním
otázky, či má maloletá sklony si vymýšľať, znalkyňa poznamenala, že deti si takmer nikdy nevymýšľajú

príbehy o sexuálnom zneužívaní. Po prvé preto, že to nie je v ich záujme a po druhé, pretože malé deti
nemajú sexuálne znalosti potrebné na vymyslenie takéhoto obvinenia. Po tretie, správy o sexuálnom
zneužití je možné odlíšiť od takejto fantázie alebo vymýšľania, a to schopnosťou dieťaťa poskytnúť
veľmi konkrétne informácie o tom, čo sa stalo. O. má veľmi jasné spomienky na incident a poskytla
konkrétne a neobvyklé podrobnosti o tom, čo sa stalo a ako sa pri tom cítila. Znalkyňa v súhrne

uviedla, že na základe podrobného popisu incidentu O. a dôkazov je len malá pravdepodobnosť, že
má tendenciu vymýšľať si alebo je motivovaná k tomu, aby vyprodukovala príbeh o tom, že ju H. Z.
zneužil na Slovensku vo februári 2015. O. poskytla dôveryhodný popis bez žiadneho dôkazu fantázie v
jej rozprávaní o udalosti. Podľa názoru znalkyne je spôsobilá poskytnúť dôkazy, pokiaľ sa zohľadní jejnízky vek, aj keď znalkyňa chápe, že jej rodičia nechcú, aby tomu bola podrobená. O. poskytla podrobné
informácie o incidente, vrátane skutočnosti, že H. mal natiahnuté modré latexové rukavice. Neexistuje
žiadny dôkaz, ktorý by naznačoval, že O. predtým, ako došlo k obvineniu sexuálneho zneužívania, videla

alebo bola informovaná o detskej pornografii alebo použití latexových rukavíc. Hoci niektorí odborníci
stále veria, že deti môžu byť ovplyvnené tak, aby podávali nepravdivé popisy o zneužívaní, súčasný
výskum naznačuje, že falošné obvinenia sú nezvyčajné. Z psychologického hľadiska O. nebola veľmi
mladé dieťa vo veku do 4 rokov, ale v čase, keď k tomu došlo, mala 7 rokov. Neexistuje žiadny dôkaz o
akejkoľvek zlej krvi medzi jej rodičmi, ani o tom, že by jeden z rodičov mal nejaký prospech z toho, čo O.

povedala.Naopak,pánapaniC.veľmipodporujújedendruhéhoaO..Okremtoho,skutočnosť,žerodina
bola hlboko zasiahnutá incidentom, a to najmä pani C., z dôvodu nepriateľstva O. voči nej, naznačuje,
že nemajú žiaden prospech z toho, že by sa pokúšali ovplyvniť O. tak, aby falšovala informácie. Toto
je mimoriadne dôležitý aspekt zotavenia O. za posledné tri roky, keďže štúdie ukázali, že deti, ktoré
zažili sexuálne zneužívanie, majú tendenciu zotavovať sa rýchlejšie a s lepšími výsledkami, ak majú
vo svojom živote podporujúcu, starostlivú dospelú osobu. Znalkyňa v súhrne uviedla, že O. poskytla

komplexný prehľad o incidente, vrátane skutočnosti, že H. mal natiahnuté modré latexové rukavice, o
ktorých jej matka nevedela. Neexistuje nič, čo by O. získala podaním obvinenia zo sexuálneho zneužitia
a neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by naznačoval, že by pred týmto incidentom videla, bola svedkom alebo
bola podrobená detskej pornografii, alebo že by bola ovplyvnená niekým iným, aby podala obvinenie zo
zneužitia. Približne 11 dní po údajnom útoku bola O. vyšetrená v stredisku pre sexuálne útoky. Ošetrujúci

lekáruviedol,žepoincidentesijejrodičiavšimlizmenusprávaniaO.,akojenarušenýspánokavyzývavé
správanie voči členom rodiny. Pani C. znalkyňu informovala, že O. má ešte nočné mory a rozpráva zo
spánku. O. odmietala spať vo vlastnej posteli, stále nosila pri sebe plyšového medvedíka. Mala tiež
problém ísť večer spať, ísť do postele sama, mala strach z okna v spálni. Pani C. tiež uviedla, že O.
zažíva nočné mory, počula ju počas spánku kričať „prestaň“. Jej otec pripustil, že O. zažívala nočné mory

aj pred útokom, ich frekvencia a intenzita sa však zvýšili. Rodina bola opísaná ako zavalená stresom.
V období od marca 2015 do marca 2016 absolvovala rodina 17 sedení v službe NSPCC. Väčšina z
nich bola pre O.. Podľa pána C., hlavný dopad O. výbuchov, agresie a škodlivých poznámok padá na
jeho manželku a že pani C. je vystresovaná a znepokojená vplyvom zneužívania na O. a na rodinu.
Počas rozhovoru O. znalkyni vysvetlila, že sa rozhnevá nad malými vecami, aj keď nevie prečo. Niekedy

je naozaj protivná, dotkne sa svojej mamy a hovorí jej nepekné veci. Pripustila tiež, že udrie svoju
sestru. O. jej povedala, že väčšinu času sa cíti nahnevaná, čo nie je prekvapujúce, pretože výskum
dokazuje, že hnev je jedným z najrozšírenejších emočných následkov sexuálneho zneužívania detí.
Keď je dievča zneužité ako malé, dieťa nemusí zažiť hnev, len bezmocnosť alebo necitlivosť. Neskôr
sa môžu objaviť pocity hnevu a zúrivosti. Frustrácia, netrpezlivosť, podráždenosť, úzkosť a kumulatívny

stres môžu vyvolať výbuchy hnevu a dokonca agresivitu u detí, ktoré zažijú zneužívanie. Je to preto,
že deti, ktoré boli sexuálne zneužité, zažívajú závažné porušenia osobných hraníc. Preto pretrvávajúce
problémy s hnevom a kontrolou hnevu nie sú neobvyklé charakteristiky u detí, ktoré zažili traumatickú
udalosť. Avšak následky hnevu a jeho rôznych dysfunkčných prejavov môžu mať hlboký vplyv na dieťa,
ktoré zažíva emócie, ako aj na členov jeho rodiny. Ďalším významným zdrojom hnevu zneužívaných

detí je hlboký pocit zrady a opustenia. Pretože O. očakávala od svojich rodičov, že ju budú chrániť pred
ublížením, má pocit, že ju opustili, a to najmä jej matka, ktorú na prvom mieste považuje za zodpovednú
za zabezpečenie opatrovateľa. Zdá sa, že aj svoju matku považuje za zodpovednú, pretože to bola ona,
kto v noci incidentu kontroloval dievčatá a potom odišla. V súhrne znalkyňa uviedla, že bezprostredne po
incidente sa u O. prejavovalo nízke sebavedomie, nízka sebadôvera a vysoká úroveň úzkosti, frustrácie

a hnevu, najmä voči matke, ktorú považuje za zodpovednú za to, že ju nechala s H. Z.. Zažíva tiež časté
nočné mory a má strach z okna v spálni. Zdá sa, že incident neovplyvní jej výsledky v škole, kde sa jej
aj naďalej darí dobre. Tri roky po incidente sa u O. vyskytuje menej nočných mor, ale chcela by, aby bol
páchateľ zadržaný a je znepokojená tým, že môže uškodiť iným deťom.

So súhlasom prokurátorky a obžalovaného boli na hlavnom pojednávaní prečítané zápisnice o výpovedi
svedkyne M. C. zo dňa 16. 3. 2015 a 20. 9. 2017 a o výpovedi svedkyne U. O. zo dňa 20. 2. 2015.

Svedkyňa M. C., matka maloletej poškodenej, vo výpovedi dňa 16. 3. 2015 uviedla, že v období medzi
14.- 21. 2. 2015 bývali v hoteli Grand s manželom a deťmi. V utorok, 17. 2., sa s priateľkou informovali na

recepcii ohľadne možnosti opatrovateľky k deťom. Potom sa opýtala, či môže požiadať animátorov, na čo
jej odpovedali, že v poriadku. Pretože chceli, aby deti boli už o deviatej v posteli, dohodli si animátorov V.
a H. ako dohľad na dve hodiny v ten večer, kým sedeli dolu v bare. Nakoľko ich deti už boli predtým dosť
v kontakte s V. a H., domnievali sa, že budú vhodnými ľuďmi, ktoré na ich deti dohliadnu. H. dohliadalna jej dve deti v utorok večer 17. 2. v čase asi od 21.15 hod. do polnoci. S manželom dali deti spať
predtým, ako prišiel H. a deti už spali predtým ako oni prišli na izby. Svedkyňa požiadala H., aby zostal
v izbe susediacej s tou, v ktorej spali jej deti a aby ju upozornil, keby boli nejaké problémy, ak by sa

deti zobudili. Dala mu číslo mobilu a tiež mu povedala, že sú dole v bare, čo pochopil. Nepožiadala H. o
žiaden fyzický kontakt s deťmi zo žiadneho dôvodu a nebol by mal žiaden dôvod to urobiť, kým by deti
spali. Už spali predtým, ako H. prišiel do izby. V stredu, 18. 2., H. znovu dohliadal na jej deti. Rovnako
ako v predchádzajúci večer, dali ich deti, T. a O., spať predtým, ako prišiel H.. Tvrdo spali v čase, keď H.
púšťala na izbu. Na izbu ho pustila približne o 21.30 hod. a požiadala ho znovu, aby zostala v ich spálni,

ktorá susedila s izbou detí, aj keď boli prepojené dverami. Odišla z izby do hotelového baru, vrátila sa
do izby dvakrát v priebehu noci a kontrolovala deti. Jej muž sa tam tiež raz vrátil v priebehu tej doby.
Zakaždým, keď sa vrátila do izby, H. sedel v kresle v jej spálni, spálni dospelých. Keď jej manžel prišiel do
izby, všimol si, že hoci predtým nechal spojovacie dvere zatvorené, boli otvorené. Približne o 00.15 hod.
sa potom vrátila na izbu. Práve, keď sa chystala prejsť cez izbu dievčat, počula tiecť vodu. Keď vošla
do izby, H. bol v kúpeľni. Dvere kúpeľne boli otvorené a počula hlasnejšie tiecť vodu. Prešla cez izbu

dievčat do izby dospelých. Videla a počula niečo, čo by opísala ako pornografiu v televízii v spálni. Bola
to pornografia na terestriálnom kanáli televízie. Zakričala „ahoj“, ale odpoveď neprišla. Potom zakričala,
že ide vybrať peniaze zo sejfu v izbe dievčat, aby mu zaplatila, opäť žiadna odpoveď. Potom šla vybrať
peniaze zo sejfu a keď sa vrátila, H. práve vychádzal z kúpeľne a strkal si tričko do nohavíc. Dala mu
30,- eur za stráženie detí. Zdvihla palce dohora a povedala „okej?“, načo sa usmial a povedal „ok“.

Následne sa vrátila do izby skontrolovať deti. Keď tam prišla, dcéra O. sedela na posteli a povedala jej:
„Nechcem, aby ma tento muž znovu strážil.“ Svedkyňa sa jej spýtala: „Prečo?“, načo jej povedala: „Lebo
sa neustále dotýkal mojej noo-noo.“ Noo-noo je slovo, ktoré O. používa pre svoju vagínu. Spýtala sa
jej: „Prečo? Čo robil?“ Ukázala na svoju vagínu dvomi prstami a povedala: „Dotýkal sa ma.“ O. si potom
pretiahla paplón cez hlavu a povedala, že už o tom nechce hovoriť. Dala si ruky na uši a začala kričať.

Svedkyňa ju utíšila a skúšala nájsť mobil, aby zavolala manželovi. Ten potom prišiel na izbu. Svedkyňa
potom odišla z izby a išla za M. a I. na ich izbu. Ako sa blížila k izbe, videla H. sedieť na stoličke pred
výťahmi. Zakričala na neho s tým, čo urobil jej dievčatku. Pozrel priamo na ňu a pokrčil plecami. Hral
sa so svojím mobilným telefónom a vôbec nevyzeral znepokojene. Vtedy vyšla V. z izby blízko výťahu
a spýtala sa, čo sa deje. Svedkyňa jej to povedala. Pokúšala sa rozprávať s H. po slovensky, ale on nič

nepovedal. V. sa ju potom pokúšala upokojiť. Nasledujúce ráno sa znovu pokúsila hovoriť s O. o tom,
čo sa jej stalo. Dala si ruky na uši a kričala. Utíšila ju a povedala, že jej musí položiť otázku a spýtala
sa jej, čo jej urobil H.. Povedala: „Vošiel dnu a stiahol mi nohavičky a dotýkal sa mojej noo-noo.“ Na
otázku, ako sa jej dotýkal, zdvihla dva prsty a povedala: „Dal si prsty do mojej noo-noo a šúchal si ich
o stranu. Potom odišiel, takže si natiahla nohavičky späť, ale on sa vrátil a urobil to znovu.“ Spýtala sa

jej, koľkokrát to urobil. Povedala, že trikrát. Stále si ťahala nohavičky hore, ale on jej ich zakaždým dal
dole. Povedala jej, že sa obrátila na bruško a stlačila zadok naozaj poriadne, aby nemohol dať prsty
dovnútra, ale on to stále robil a jej sa to nepáčilo. Potom už O. bola vyčerpaná a rozrušená a začala
kričať, takže už sa jej viac nepýtala. Neskôr v ten deň dopoludnia jej O. povedala: „Dnes večer ma už
nebude zase strážiť, však mami?“ načo jej svedkyňa odpovedala, že: „On ťa už nebude strážiť nikdy.“

Neskôr v ten deň T. vyskočila z bazéna, pribehla ku svedkyni a povedala: „Nechcem, aby nás ten človek
znovu strážil.“ Na otázku, z akého dôvodu, povedala: „Lebo ma stále dával späť do postele a robil toto.“
Ukázala, že jej dal ruku na hlavu a odtláčal ju preč.

Z výpovede svedkyne U. O. vyplýva, že v nedeľu, 22. 2., o 12.23 hod. uskutočnila výsluch O. C., D.. XX.

X. XXXX, s videozáznamom, ktorý bol ukončený o 12.43 hod. O 12.53 hod. uskutočnila výsluch s T. C.
s videozáznamom, ktorý bol ukončený o 13.00 hod. Pozorovateľom obidvoch výsluchov bol W. Z. F..

Svedkyňa M. C., matka maloletej poškodenej, bola vypočutá opätovne dňa 20. 9. 2017, a to na žiadosť
slovenských orgánov. Na otázku, kedy sa obrátila na animátora H. Z. so žiadosťou o opatrovanie jej

maloletých dcér a po akú dobu sa mal o ne starať, uviedla, že najskôr sa pýtali v hoteli na recepcii v
utorok, 17. 2., či by si mohli najať opatrovateľku. Opýtala sa, či by mohla požiadať animátorov, na čo
jej recepcia odpovedala, že áno. Spolu s M. hovorili s V. a s H. a spýtali sa ich, či by mohli v ten večer
opatrovať deti. H. opatroval deti v noci od 21.15 hod. do 23.45 hod. V stredu, 18. 2., sa opýtali V. a H.,
či by mohli opäť opatrovať deti, načo obaja povedali áno. To bolo v čase od 21.30 hod. do 00.15 hod.

H. opatroval ich deti a V. deti Y.. Na otázku, či vo večerných hodinách 18. 2. 2015, keď zverila svoje
deti H. Z., navštívila dcéry v miestnosti a na akom mieste ich našla, odpovedala, že ona a jej manžel
navštívili izbu v čase medzi 21.30 a 00.15 oddelene. Zdalo sa, že dievčatá spali vo vlastných posteliach
a H. bol v susednej miestnosti. Prepojovacie dvere medzi dvoma miestnosťami boli otvorené. H. sedelna kresle v ich izbe. H. Z. dohliadal na O. a staral sa o ňu dve a trištvrte hodiny dňa 18. 2. 2015. Keď sa
svedkyňa vrátila späť do miestnosti o 00.15 hod., z vonkajšej strany miestnosti počula, ako tečie voda.
Vstúpila cez dievčenskú spálňu. Susedné dvere boli pootvorené. Keď prešla do miestnosti, kde bol H.,

v televízii videla a počula scény pornografického typu. Zakričala na pozdrav, ale H. v miestnosti nebol.
Šla vybrať peniaze z trezoru, aby mu zaplatila. Keď sa vrátila, H. vychádzal z kúpeľne v ich izbe, pričom
si strkal do nohavíc svoje tričko. Na otázku, aké informácie získala od svojej dcéry O., uviedla, že v noci,
bezprostredne po tom, čo H. odišiel, sa vrátila do dievčenskej izby, aby deti mohla skontrolovať. Keď to
urobila, O. sa posadila v posteli a povedala jej: „Nechcem, aby ma ten muž opäť opatroval.“ Na otázku

svedkyne, z akého dôvodu, odpovedala: „Pretože sa dotýkal mojej cikulky.“ To je slovo, ktoré používajú
pre vagínu. O. potom ukázala dvoma prstami na vagínu a povedala: „Dotýkal sa ma.“ Potom si vytiahla
prikrývky nad hlavu a začala kričať a revať. Svedkyňa ju utíšila. V nasledujúci deň hovorila s O. a spýtala
sa jej, čo sa stalo. Bola mimoriadne zúfalá a jej slová boli: „Stále vchádzal do miestnosti, sťahoval mi
nohavičky, dotýkal sa mojej cikulky.“ Na otázku, ako a kde sa jej dotkol, zdvihla dva prsty a povedala:
„Vtlačil prsty do mojej cikulky a potom nimi trel do boku.“ Povedala: „Keď odišiel, znovu som si natiahla

nohavičky, ale vrátil sa a znova to urobil.“ Na otázku koľkokrát, povedala: „Tri.“ Stále si naťahovala
nohavičky, ale zakaždým jej ich stiahol. Otočila sa na brucho a naozaj silno stiahla zadok, aby tam
nemohol dostať prsty, ale stále to robil a jej sa to nepáčilo. Potom ju chytila úzkosť, že sa jej už nemohla
nič iné pýtať. Obžalovaný položil svedkyni nasledujúcu otázku, prečo v prvom dni, keď deti opatroval,
boli oblečené v pyžame a druhý deň mala O. na sebe len nohavičky a mladšie dieťa na sebe nemalo

nič oblečené. Na uvedenú otázku svedkyňa odpovedala: „Ako to H. vedel, keď všetci boli zababušení
v posteli a keď mal sedieť vo vedľajšej izbe? Obidve noci mali dievčatá na sebe plachtu a prikrývku.
V oboch prípadoch, keď H. dievčatá opatroval, tieto spali zakryté.“ Keď H. odviedla do miestnosti, oba
večery, ukázala mu, kde dievčatá spia. Pri oboch príležitostiach, keď to urobila, obe dievčatá rýchlo
zaspali s prikrývkou na sebe. Zaviedla ho do ich izby. Ukázala mu, kde by mohol sedieť. Ukázala mu

občerstvenie a nápoj, ktoré tam nechala a dala mu televízny diaľkový ovládať. Dala mu číslo mobilného
telefónu a povedala mu, kde budú, vedľa recepcie na prízemí. Povedala mu, že by mohol vytočiť nulu na
telefóne, aby hovoril s recepciou, ak by ich nemohol dostihnúť. Jasne to pochopil. V žiadnom momente
ho nepožiadala, aby išiel do miestnosti dievčat a dotýkal sa ich, alebo akokoľvek hýbal ich prikrývkami.

V zmysle ust. § 135 ods. 2 Trestného poriadku v spojení s § 263 Trestného poriadku bola na hlavnom
pojednávaní prečítaná zápisnica o výpovedi maloletej O. Y. C., nar. XX. X. XXXX, uskutočnenej na
území Veľkej Británie dňa 20. 2. 2015. Je nepochybné, že menovaná osoba v čase vykonania hlavného
pojednávania je mladšia ako 18 rokov. Súd nemal pochybnosti o tom, že svedkyňa - poškodená bola v
prípravnom konaní vypočúvaná o veciach, ktorých oživovanie pamäti by vzhľadom na jej vek, povahu a

okolnosti spáchania trestného činu, mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj. V ust. §
135 ods. 2 Trestného poriadku je vyjadrená zásada, podľa ktorej v ďalšom konaní v prípravnom konaní
môže byť taká osoba vypočúvaná znova len v nevyhnutných prípadoch a v konaní pred súdom je možné
vykonať dôkaz prečítaním zápisnice o skoršej výpovedi svedka, aj bez splnenia podmienok uvedených
v § 263 Trestného poriadku, t. j. aj bez súhlasu obžalovaného. Z vyššie uvedených dôvodov súd upustil

od osobného výsluchu uvedenej osoby.

Zo zápisnice o jej výsluchu vyplýva, že bola vypočutá W. XXXXX O. za účasti pozorovateľa W. XXXXX
F. a pri výsluchu bola prítomná aj jej matka M. C.. Jej výsluch začal o 12.23 hod. a bol skončený o
12.43 hod. Maloletá poškodená sa nevedela vyjadriť, z akého dôvodu prišla. Na otázku, kde práve bola,

odpovedala, že na Slovensku, predminulý týždeň. Na Slovensku bola lyžovať. V lyžovaní nie je veľmi
dobrá. Na otázku, čo ešte robila, odpovedala, že mala masáž. Masíroval ju muž, ktorý sa volá B., bol to
milý človek. Na otázku, či tam boli aj muži, ktorí neboli milí, odpovedala áno, nepamätala si jeho meno.
Na otázku, čo robil, uviedla, že keď šla spať, masíroval jej spodnú časť tela. Na otázku, aby o tom všetko
povedala, odpovedala, že naozaj si nič nepamätá, deň ani čas. Jej mama a oco boli dole. Ona bola v izbe

vo svojej spálni, č. izby 341. V tejto izbe boli postele a stoličky s dvomi sprchami. Jedna izba bola pre T. a
O. a jedna pre mamu a ocka. Mama a oco sa dostali do jej izby dverami. K opisu izby uviedla, že boli tam
postele a nejaké stoly a miesto, kde si možno dať šatstvo. Posteľ bola spojená spolu. S ňou bol iba ten
muž. T. spala vedľa nej, ale nevie, či jej to robil. Oblečené mala pyžamo. Na otázku, čo jej ten muž robil,
odpovedala, že masíroval jej spodnú časť tela. Na otázku, kde má spodnú časť, odpovedala nie zadnú,

ale prednú. Na otázku, ako to inak volá, odpovedala všelijako možne. Na otázku, na čo používa prednú
časť, odpovedala na cikanie. Na otázku, čo on robil, odpovedala ozaj nevie. Na otázku, ako sa cítila,
uviedla, že bola kľudná, ale nie uvoľnená. Nepamätala si, čo mala oblečené. Zvyčajne si do postele
oblieka spodky a tričko alebo overal. Nevedela uviesť, v akej polohe ležala, ani sa nepamätala, ktoroučasťou tela sa dotýkala postele. Na otázku, ktorú časť tela použil muž na masírovanie, odpovedala dva
stredné prsty (vystrčila dva prsty pred seba). Na otázku, čo robili jeho prsty, odpovedala hýbali sa do
kruhu. Na otázku, ktorého miesta tvojej spodnej časti sa dotýkal, uviedla jej prednej časti a šiel dovnútra.

Cítila sa pritom rovnako. Nič mu na to nepovedala a ani on nepovedal nič. Na otázku, ako dlho to robil,
uviedla prestal a potom sa vrátil. Vrátil sa do ich izby, lebo bol v izbe mamy a ocka. Nevedela uviesť,
ako dlho bol preč. Na otázku, či ju to bolelo, odpovedala nie. Na otázku, čo ešte robil, odpovedala iba
dal perinu späť na posteľ. Nevedela uviesť, čo robila jeho ruka. Žiadne zvuky nevydával. Nevedela sa
vyjadriť, čo mal oblečené. Vie, že to boli jeho prsty, lebo to cítila. Povedala o tom mame a ockovi. Cítila sa

okej, keď to povedala svojej mame, aj pri výsluchu sa cítila fajn. Nevedela uviesť, čo cíti k tomu mužovi.
Vedela jeho meno, ale zabudla ho. Na otázku, ako vyzerá, uviedla, že bol zabávačom, ale zabudla, ako
vyzeral. Farba jeho pokožky bola normálna. Na otázku, či bol animátorom v hoteli, odpovedala áno.
Hotel sa volal Grand. Nevedela sa vyjadriť, čo robila T., keď jej to ten muž robil. Vrátil sa asi trikrát.
Maloletá poškodená mu nič nehovorila. Jej nohy boli v polohe rovno, potom sa zohli. Nevedela uviesť, v
akej polohe bola ona. Cítila sa trochu lepšie po tom, ako to povedala vyšetrovateľovi. Posteľná súprava

bola sivo-bielej farby. Menovaná nevidela žiadne časti jeho tela. Ničím iným sa jej nedotýkal, ani nikde
inde v hoteli.

Zo zápisnice o vydaní veci vyplýva, že M. Y. C., nar. XX. X. XXXX, podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku
dobrovoľne vydala na účely trestného konania 1 ks detských nohavičiek.

Dňa 19. 2. 2015 v čase medzi 02.30 hod. a 03.00 hod. bola vykonaná obhliadka miesta činu. Miestom
obhliadky boli izby č. 340 a 341 nachádzajúce sa na 3. poschodí hotela Grand v Demänovskej
doline. Podľa zápisnice sa v izbách nachádzajú rôzne osobné veci na oblečenie a na bežnú
potrebu. Boli obhliadnuté so špeciálnym osvetlením miesta, kde sa nachádzali osoby pohybujúce

sa v izbe. Obhliadkou neboli zistené žiadne stopy po biologickom materiáli, ani sa nezistili žiadne
upotrebiteľné stopy. Súčasťou zápisnice je fotodokumentácia pozostávajúca z desiatich fotografií.
Fotografie zachytávajú celkový pohľad do izby, v ktorej sedel podozrivý, pohľad do izby, v ktorej sedel
podozrivý, pohľad do kúpeľne tejto izby, pohľad na spojovacie dvere vedúce do druhej izby, v ktorej spala
poškodená, pohľad do izby, v ktorej spala poškodená a pohľad na nohavičky poškodenej.

Podľa lekárskej správy vypracovanej psychiatrom O.. O. O., u obžalovaného neboli zachytené známky
psychického ochorenia v rámci psychiatrického vyšetrenia. Z psychiatrického hľadiska je možné
pracovné zaradenie do pozície animátora.

Podľa správy o povesti z miesta trvalého bydliska sa obžalovaný v obci zdržiava sporadicky, nakoľko
pracuje mimo obce, správanie na verejnosti je slušné, neboli voči nemu podané žiadne sťažnosti. Je
obľúbený hlavne medzi deťmi, s ktorými rád pracoval ako animátor, aj vo svojom voľnom čase, keď je
v obci prítomný, je ho vídať v spoločnosti detí.

V registri trestov obžalovaný nemá záznam.

V evidencii priestupkov má obžalovaný evidované dva priestupky v súvislosti s porušením pravidiel
cestnej premávky z roku 2016 a 2017.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané že skutok, ktorý je predmetom obžaloby sa stal, má
znaky zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona a z vykonaných dôkazov mal súd
tiež preukázané, že prejednávaný skutok spáchal obžalovaný.

Nielen výpoveďou obžalovaného, ale aj výpoveďou svedkyne M. Y. C. mal súd preukázané, že

obžalovaný v čase od 21. 30 hod. dňa 18. 2. 2015 do 00.15 hod. dňa 19. 2. 2015 strážil maloleté deti O.
Y. C. a jej sestru T. v hoteli Grand v Demänovskej Doline a to na základe žiadosti rodičov maloletých detí.
Z výpovede obžalovaného, ako aj zo svedeckej výpovede V. A. vyplýva, že obžalovaný pôsobil v hoteli
ako animátor, zabezpečoval pre deti program počas dňa, s deťmi prichádzal do kontaktu. Obžalovaný
v podstatných otázkach popiera spáchanie skutku kladeného mu za vinu, zásadne poprel akýkoľvek

sexuálny kontakt s maloletou O. počas jej stráženia v inkriminovaný deň. Priznal, že počas stráženia
maloleté deti zakryl perinou, keď boli odkopané, priznal tiež fyzický kontakt s O. v tom zmysle, že jej
napravil ruku aj nohu, „keď jej trčali z postele“.Pre trestný čin sexuálneho zneužívania je príznačné, že je páchaný vo sfére intímneho (sexuálneho
života) dotknutej osoby. Preto spravidla aktérmi tohto konania je len osoba dopúšťajúca sa tohto
trestného činu (páchateľ) a osoba, ktorá je priamo a v príčinnej súvislosti dotknutá konaním páchateľa,

teda sexuálne zneužívaná osoba (obeť). Vzhľadom na intímne prejavy neoddeliteľne spojené s
uvedeným konaním je preto málo pravdepodobné až takmer vylúčené, aby priebeh skutku vnímala
ďalšia nezainteresovaná osoba. Z uvedených dôvodov prežité udalosti môže vnímať vlastnými zmyslami
len osoba podozrivá z protiprávneho konania a osoba, proti ktorej je takéto konanie nasmerované. Je
preto logické, že jediným priamym usvedčujúcim dôkazom (v prípade ak obžalovaný popiera spáchanie

skutku) je výpoveď poškodenej. Vo svetle okolností súdeného skutku je z vykonaného dokazovania
zrejmé, že výpoveď obžalovaného na jednej strane a predovšetkým výpoveď maloletej svedkyne -
poškodenej O. na druhej strane, sa rozchádzajú v zásadných otázkach priebehu skutkového deja. Hoci
obžalovaný popiera spáchanie skutku, z jeho spáchania je usvedčovaný viacerými dôkazmi na seba
nadväzujúcimi a vzájomne sa doplňujúcimi. Dôkazom, na ktorom je v rozhodujúcej miere založený výrok
o vine obžalovaného, je predovšetkým výpoveď maloletej poškodenej O. C.. Je potrebné zopakovať, že

ide o priamy usvedčujúci dôkaz, pretože menovaná vlastnými zmyslami vnímala udalosti, ktoré prežila
v inkriminovaný deň. Z výpovede poškodenej mal súd preukázané, že keď išla spať, muž jej masíroval
spodnú časť tela, ktorú používa na cikanie, jeho dva prsty sa hýbali do kruhu, prstami sa dotýkal jej
prednej časti a šiel dovnútra, pričom takéto konanie zopakoval 3-krát. K osobe páchateľa uviedla, že bol
zabávačom, animátor v hoteli, jeho meno zabudla. Maloletá poškodená vo svojej výpovedi dostatočne

presvedčivo a zrozumiteľne opísala konanie obžalovaného namierené voči nej, spôsob páchania činu,
jeho intenzitu, ako aj miesto spáchania skutku. Pri opise prežitej udalosti použila výrazové prostriedky
primerané jej veku a rozumovej vyspelosti, prípadne aj neverbálnym spôsobom (použitím rúk) ozrejmila
priebeh skutku (napr. vystrčila dva prsty na vyjadrenie, akým spôsobom ju páchateľ masíroval). Výpoveď
maloletejpoškodenejjelogickáavzásadnýchotázkachniejevnútornerozporuplná.Neuniklopozornosti

súdu, že maloletá poškodená bola vypočutá po začatí trestného stíhania vo veci, pred vznesením
obvinenia obžalovanému. Vo všeobecnosti platí, že ak je výpoveď svedka jediným usvedčujúcim
dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor oprieť obžalobu, je
nevyhnutnétakéhosvedkavypočuťažpovzneseníobvinenia(alebosvedkavypočutéhopreduvedeným
procesným úkonom opätovne vypočuť) a zachovať tak právo obžalovaného na obhajobu a právo na

kontradiktórny postup. Výnimku z kontradiktórneho postupu predstavujú výpovede svedkov, ktoré majú
v zmysle § 263 ods. 3 písm. b/ Tr. poriadku povahu neodkladného alebo neopakovateľného úkonu; taký
charakter majú aj výpovede svedkov mladších ako 15 rokov ako je tomu aj v prípade súdeného skutku.
Uvedené právne posúdenie korešponduje rozhodovacej činnosti súdov (stanovisko trestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijaté dňa 7. 12. 2009, Tpj 63/2009). Súd nemal dôvod

neveriť výpovedi maloletej poškodenej z viacerých dôvodov. V prvom rade súd uvádza, že poškodená
bezprostredne po tom ako obžalovaný opustil hotelovú izbu, sa zdôverila svojej matke o prežitej
udalosti, konkrétne jej uviedla, že nechce, aby ju animátor viac strážil, čo vysvetlila tým, že sa dotýkal
jej intímneho miesta, názorne ukázala prsty ako spôsob vyjadrenia dotyku. Maloletá bola vypočutá
nielen na polícii, ale aj pred znalkyňou, pričom o prežitej udalosti vypovedala zhodne. Súd nezistil

žiadny dôvod, pre ktorý by si vymyslela príbeh o sexuálnom zneužívaní. Maloletá poškodená nemala
žiadnu sexuálnu skúsenosť, ktorá je nevyhnutná na vymyslenie predmetného obvinenia. Hodnovernosť
výpovede poškodenej v naznačenom smere je tiež podporená závermi znaleckého posudku W.. N.,
podľa ktorého neboli u maloletej poškodenej preukázané tendencie vymýšľať si o prežitých udalostiach.
Výpoveď maloletej poškodenej je tiež podporená výpoveďou jej matky, ktorá prišla do kontaktu s

poškodenou bezprostredne po odchode obžalovaného z hotelovej izby a ktorej sa poškodená ako jednej
znajbližšíchosôbzverilaaopísalainkriminovanúudalosť.Hocisvedkyňa-matkapoškodenejnadobudla
vedomosť o priebehu skutku sprostredkovane, o podstatných otázkach skutkového deja vypovedala
zhodneakomaloletápoškodená.Nemenejvýznamnýmjeajsprávaniematkypoškodenejbezprostredne
po získaní informácie o priebehu incidentu od poškodenej, kedy okamžite kontaktovala obžalovaného,

resp. svedkyňu A., obžalovaného sa snažila konfrontovať so zisteniami od dcéry a žiadala vysvetlenie.
Následne privolala políciu a podala trestné oznámenie. V súvislosti so závermi znaleckého posudku
O.. M. S., podľa ktorého u obžalovaného nebola zistená sexuálna deviácia v pravom slova zmysle,
súd uvádza, že nie každé konanie páchateľa majúce znaky trestného činu sexuálneho zneužívania, je
chorobne motivované, má chorobný základ. Inými slovami, uvedeného trestného činu sa môže dopustiť

aj osoba, ktorá netrpí poruchou sexuálnej identifikácie, orientácie, aktivity ani poruchou kombinovanou.
Závery uvedeného znaleckého posudku o osobnosti obžalovaného vytvárajú obraz o motíve konania
obžalovaného. V prípade preukázania viny znalec konštatoval, že ide o náhražkové sexuálne správanie
obžalovaného nedeviantnej povahy, ktoré spája s existenciou psychosexuálnej nezrelej osobnostiobžalovaného. Konanie obžalovaného môže mať príčinnú súvislosť aj so spôsobom jeho života, v rámci
ktorého nemá dlhodobo vážnejšiu známosť, podľa záverov znalca O.. D. sa u obžalovaného prejavuje
čiastočná nezrelosť v citovej oblasti, ako aj nezrelosť v oblasti nedostatočného hodnotového ukotvenia.

Vyššie uvádzanými dôkazmi predovšetkým výpoveďou poškodenej je vyvrátená obhajoba
obžalovaného, že sa nedopustil súdeného skutku. Na rozdiel od obžalovaného u svedka - poškodeného
je daná prezumpcia pravdivosti jeho výpovede, pokiaľ dokazovaním nie je preukázaný opak. Je málo
pravdepodobné, aby matka poškodenej falošne obvinila obžalovaného z tak závažného trestného činu

sledujúc v danom čase majetkový prospech, resp. získanie benefitov zo strany hotela. Uvedený záver
je posilnený samotným správaním matky poškodenej, ktorá pokiaľ nemala vedomosť od poškodenej o
priebehu skutku, nemala žiadne výhrady voči obžalovanému za stráženie detí a za uvedenú činnosť
mu zaplatila a hneď po získaní predmetnej informácie o spáchaní skutku okamžite reagovala spôsobom
vyššie opísaným. Prakticky po spáchaní skutku odovzdala polícii nohavičky (ktoré mala mať na sebe
v čase spáchania skutku maloletá poškodená). Uvedené skutkové zistenia nepodporujú výpoveď

obžalovaného, že matka poškodenej chcela získať od hotela akúsi finančnú kompenzáciu za tento
incident. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že je absurdné sa domnievať, aby v naznačenom smere
uvažovala už samotná poškodená vzhľadom na jej vek a rozumovú vyspelosť. Skutočnosť, že sa
analýzou DNA na nohavičkách poškodenej nepotvrdila prítomnosť biologického materiálu obžalovaného
a pod nechtami rúk obžalovaného prítomnosť biologického materiálu poškodenej, sama o sebe

nezbavuje obžalovaného trestnoprávnej zodpovednosti. Obžalovaný potvrdil, že v čase príchodu matky
poškodenej na hotelovú po izbu si umýval ruky, pričom práve uvedené konanie je spôsobilé vysvetliť
neprítomnosť biologického materiálu poškodenej na tele (rukách) obžalovaného. Nie je nič neobvyklé,
že páchateľ použije pri páchaní skutku veci, ktorých cieľom je znemožniť alebo sťažiť jeho identitu,
resp. vylúčiť prepojenie jeho osoby so skutkom, prípadne bezprostredne po skutku zahladzuje stopy.

Tomu nasvedčuje aj výpoveď poškodenej pred znalkyňou (W.. N.), že páchateľ mal pri skutku použiť
rukavice. Skutočnosť, že o uvedenej okolnosti poškodená nevypovedala na polícii, zásadným spôsobom
neznižuje dôveryhodnosť jej výpovede, od osoby v jej veku nemožno požadovať, aby si zapamätala
všetky konkrétne detaily o prežitej udalosti. Pokiaľ obžalovaný poukazuje na skutočnosť, že s poukazom
na výpoveď maloletej poškodenej sa skutku mohla dopustiť iná osoba (ktorú pomenovala maloletá vo

výpovedi), súd uvádza, že poškodená sa o prežitom incidente zdôverila svojej matke bezprostredne
po tom, ako obžalovaný opustil ich hotelovú izbu po ukončení stráženia detí. Súd nemal pochybnosti
o tom, že poškodená vypovedala o udalosti, ktorú prežila práve počas jej stráženia obžalovaným,
pritom z výpovede samotného obžalovaného vyplýva, že žiadna ďalšia cudzia osoba počas stráženia
detí nevstúpila do izby (v ktorej sa nachádzali) v inkriminovanom čase. Je pravdou, že obžalovaný je

podľazadováženýchpracovnýchposudkovpozitívnehodnotenýprivýkonečinnostianimátora.Uvedené
listinné dôkazy majú výpovednú hodnotu v naznačenom smere (v otázke hodnotenia jeho pracovnej
činnosti) vo vzťahu ku osobe obžalovaného, avšak nie sú a ani nemôžu byť spôsobilé zbaviť viny
obžalovaného vo vzťahu ku súdenému skutku, pretože k dokazovanej skutočnosti, či skutok spáchal
obžalovaný, nemajú žiadny vzťah.

V súvislosti s otázkou procesnej použiteľnosti dôkazov vykonaných na území Veľkej Británie súd
dáva do pozornosti, že dôkazy zadovážené orgánmi cudzieho štátu a pripojené k žiadosti o prevzatie
trestného stíhania, ktoré boli vykonané v súlade s predpismi cudzieho štátu, je súd Slovenskej republiky
povinný na hlavnom pojednávaní vykonať (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. júla

1998 sp. zn. 3 Tz 8/98). Výsluch osôb vypočutých na území Veľkej Británie, zadováženie listinných
dôkazov vrátane posudku W.. N., boli vykonané v súlade s právnym poriadkom Veľkej Británie, neboli
zistené žiadne závažné procesné pochybenia, ktoré by mali za následok ich procesnú nepoužiteľnosť
v konaní pred orgánmi Slovenskej republiky. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že podľa
čl. 26 Európskeho dohovoru o odovzdávaní trestného konania akýkoľvek procesný úkon urobený v

dožadujúcom štáte podľa jeho právneho poriadku bude mať rovnakú platnosť v dožiadanom štáte akoby
ho urobili orgány tohto štátu za podmienky, že jeho prijatie nedá tomuto úkonu väčšiu dôkaznú váhu
než má v dožadujúcom štáte. Vyššie uvádzané dôkazy vykonané vo Veľkej Británii spĺňajú všetky
atribúty vyplývajúce z citovaného článku medzinárodného dohovoru, ktorým je SR viazaná. Aj zo správy
príslušného britského justičného orgánu (na č. l. 67) vyplýva použiteľnosť zadovážených dôkazov na

účel uvedený v žiadosti o právnu pomoc, t. j. v trestnom konaní vedenom proti obžalovanému za súdený
skutok.Z vyššie uvedených skutkových zistení tak vyplýva, že vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím
nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich priamych a
nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby

spáchal obžalovaný. Z týchto dôkazov potom možno vyvodiť len jediný záver o tom, že skutok spáchal
obžalovaný a vylúčiť tým možnosť prijatia iného záveru.

Obžalovaný konal v priamom úmysle, pretože vyššie uvedeným spôsobom chcel porušiť záujem
chránený Trestným zákonom spočívajúci v ochrane mravného a telesného vývoja osôb mladších ako

pätnásť rokov bez ohľadu na ich pohlavie a pohlavnú zrelosť.

Z vyššie uvedených dôvodov súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania zločinu sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaný iným spôsobom ako vykonaním súlože
opísaným vo výroku rozsudku sexuálne zneužil osobu mladšiu ako 15 rokov.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm. j/ Tr. zákona, t. j. vedenie riadneho života pred spáchaním trestnej činnosti, žiadna priťažujúca
okolnosť zistená nebola. Pri prevahe poľahčujúcich okolností sa horná hranica trestnej sadzby (základná
sadzba je 3 roky až 10 rokov), podľa ktorej sa trest ukladá, znižuje o 1/3-inu na 7 rokov a 8 mesiacov.
Obžalovaný nielen do spáchania súdeného skutku, ale aj po uvedenom období viedol riadny život,

spôsobom svojho života sa nedostal do rozporu so zákonom z pohľadu trestnoprávneho konania, pred
súdom v trestnom konaní stojí prvýkrát. Pozitívne je hodnotený nielen v mieste jeho trvalého bydliska,
ale aj v zadovážených pracovných posudkoch viacerých zamestnávateľov. Podľa záverov znaleckého
posudku O.. S. sa u obžalovaného nepredpokladá recidíva obdobnej trestnej činnosti. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti, predovšetkým osobu obžalovaného a jeho doterajší spôsob života je podmienečný

trest odňatia slobody vymeraný na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby postačujúci na
dosiahnutie účelu trestu z pohľadu generálnej, ako aj individuálnej prevencie. Obžalovaný sa dopustil
závažného trestného činu, ktorým zasiahol do mravného a telesného vývoja osoby vo veku 7 rokov (v
čase spáchania skutku), išlo o osobu bezbrannú, ktorá vzhľadom na svoj vek nemohla prejaviť žiadny
nesúhlas s konaním obžalovaného, nezostalo jej nič iné len strpieť konanie obžalovaného. Obžalovaný

sa konania kladeného mu za vinu dopustil opakovane. Vyššie uvedené skutočnosti súd premietol do
výmery skúšobnej doby bližšie k hornej hranici trestnej sadzby.

Súčasťou podmienečného odsúdenia je uloženie probačného dohľadu a pravidelná kontrola správania
sa obžalovaného vykonávaná probačným a mediačným úradníkom na súde v mieste pobytu

obžalovaného podľa konkrétneho určenia probačného a mediačného úradníka. V rámci probačného
dohľadu bola obžalovanému uložená povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným
úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Uvedená povinnosť má posilniť výchovný vplyv podmienečného odsúdenia a napomôcť dovŕšeniu
nápravy obžalovaného.

Obžalovaný spáchal skutok v príčinnej súvislosti s poskytovaním pomoci a dohľadu nad maloletými
deťmi, z tohto dôvodu mu súd uložil trest zákazu činnosti spočívajúci v poskytovaní pomoci a dohľadu
pri opatere maloletých detí. Zmyslom trestu zákazu činnosti je dočasne zamedziť obžalovanému
vykonávať činnosť, v súvislosti s ktorou sa dopustil trestného činu. Vymeraný trest je úmerný nielen

osobe obžalovaného, ale aj významu záujmu chráneného Trestným zákonom, ktorým bol konaním
obžalovaného dotknutý, spôsobu spáchania trestného činu, ako aj spôsobenému následku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony

obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti
o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,

zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať päť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.