Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. august 2020

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 5P/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3720201253
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Loduhová

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2020:3720201253.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, sudca JUDr. Helena Loduhová, vo veci starostlivosti súdu o maloletého

L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, dieťa rodičov N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
Y., L. X, toho času X. N., Š. XXX a M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. - N. O., F. XX, o úprave práv a
povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e maloletého L. T., nar. X. X. XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená
a povinná dieťa zastupovať, vychovávať a spravovať jeho majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého po 100,- € mesačne, ktoré je povinný poukazovať
k rukám matky vždy vopred najneskôr k 1. dňu toho-ktorého mesiaca od 12. 5. 2020.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Zameškané výživné za obdobie od 12. 5. 2020 do 24. 8. 2020 vo výške 350,- € je otec povinný splatiť v
20-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do vyrovnania.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého dieťaťa podaným návrhom žiadala, aby súd zveril maloletého L., nar. XX.XX.XXXX
do jej osobnej starostlivosti a otcovi určil vyživovaciu povinnosť k maloletému vo výške 180,- eur
mesačne. V návrhu uviedla, že s otcom maloletého syna žila dva roky, avšak neboli zosobášení. Keďže
otec dieťaťa nepracoval, popíjal a míňal peniaze, s otcom dieťaťa sa rozišla a toho času žije s novým
priateľom v Púchove, s ktorým priateľom čaká dieťa.

2. Otec dieťaťa ani kolízny opatrovník sa k návrhu písomne nevyjadrili.

3. Kolízny opatrovník na pojednávaní odporučil zveriť dieťa do starostlivosti matky, pričom uviedol, že
vykonal šetrenie v domácnosti matky. Matka s terajším priateľom bývajú v prenajatej garsónke, kde
má dieťa samostatné lôžko ako aj priestor na hranie. Domácnosť je primerane vybavená spotrebičmi
a nábytkom, je udržiavaná v poriadku a čistote. Matka sa o dieťa dobré stará, dieťa je udržiavané v
poriadku a čistote. Priateľ matky dieťaťa má jednu vyživovaciu povinnosť v sume 70,- eur, pričom matka

maloletého je toho času tehotná. Ďalej uviedol, že s otcom dieťaťa bol vykonaný telefonický rozhovor, pri
ktorom otec súhlasil so zverením maloletého L. do osobnej starostlivosti matky, a zároveň bol ochotný
prispievať na maloletého výživným v sume od 50,- do 80,- eur mesačne. Tiež uviedol, že predtým ako
matka s dieťaťom odišla, s maloletým sa stretával každý týždeň, avšak prišli opatrenia s corona krízoua viac za synom necestoval. Na výživu maloletého prispieval, pričom sa vyjadril, že by mal mať novú
prácu. Otec žije u svojej matky v 4-izbovom byte, kde žije ďalších päť osôb a na bývanie svojej matke
prispieva 200,- eur mesačne. Otec má okrem L. vyživovaciu povinnosť k inému školopovinnému dieťaťa

a jeho príjem je v súčasnosti 430,- eur.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a prečítaním, resp. oboznámením obsahu Rodného
listu maloletého dieťaťa, Lustrácií v sociálnej poisťovni, Príkazov na úhradu, Potvrdenia o príjme otca
a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Z rodného listu maloletého L. T., nar. XX.XX.XXXX bolo zistené, že jeho matkou je N. Y., nar.
XX.XX.XXXX a jeho otcom je M. T., nar. XX.XX.XXXX.

6. Z príkazov na úhradu bolo zistené, že otec v čase od 10/2019 do 02/2020 uhradil na výživnom spolu
sumu 240,- eur, a to v mesiaci október 2019 sumu 25,- eur, v mesiaci november 2019 sumu 55,- eur, v

mesiaci december 2019 sumu 55,- eur, v mesiaci január 2020 sumu 50,- eur a v mesiaci február 2020
sumu 55,- eur.

7. Matka vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že v súčasnej dobe žije so svojím priateľom, ktorý je

slobodný, toho času nepracuje, je evidovaný na úrade práce. Otec maloletého nenavštevuje, nevidel ho
rok a na jeho výživu za celé obdobie prispel dvakrát po 30,- eur. L. od septembra začne navštevovať
materskú škôlku, kde je mesačný poplatok 60,- eur. Je tehotná a termín pôrodu má v decembri.

8. Matka s druhom a dieťaťom bývajú v podnájme, za ktorý platia 370,- eur mesačne. S maloletým L.

je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok v sume 270,- eur mesačne a prídavok na
dieťa. Matkin priateľ poberá podporu vo výške 460,- eur mesačne a má vyživovaciu povinnosť k jednému
dieťaťu v sume 75,- eur. Matka má vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom deťom, mal. Alexandre a
maloletému L., ktoré výživné platí spolu v sume 54,- eur mesačne. Nie je vlastníčkou hnuteľného ani
nehnuteľného majetku.

9. Otec vo výsluchu prostredníctvom dožiadaného súdu uviedol, že s výškou výživného nesúhlasí,
momentálne je schopný platiť výživné v sume 50,- eur mesačne. Toho času je nezamestnaný,
pracovný pomer u zamestnávateľa Mestská časť Bratislava - Dúbravka ukončil k 31.03.2020, keďže mu
zamestnávateľ nepredĺžil dohodu asi z dôvodu koronavírusu. Nie je evidovaný na úrade práce, ale chcel

by sa ísť dať zaevidovať v najbližšej dobe. Aktívne si hľadá prácu, ale teraz je bez príjmu a chodieva
len na brigády. So synom sa v súčasnosti nestretáva, nakoľko je ďaleko. Naposledy syna videl pred pol
rokom. V čase, keď matka dieťaťa žila v Bratislave, o syna sa staral, bývali všetci spolu v ubytovni, avšak
matka dieťaťa si našla nového priateľa, vyhodila ho z ubytovne, a preto odišiel bývať k svojej matke.

10.Otecbývaspolusosvojoumatkou aďalšímitromadospelýmiosobamivpodnájme,zaktorýotecplatí
svoju časť 200,- eur mesačne. V čase od 09/2019 do 03/2020 pracoval pre Miestny úrad v Bratislave -
Dúbravka, kde jeho priemerný čistý príjem bol v sume 432,82 eur mesačne. Toho času je nezamestnaný,
privyrába si brigádne, kde zarobí okolo 100,- eur mesačne. Má mesačné výdavky na telefón 20,- eur,
na stravu 40,- eur a na oblečenie a drogériu 30,- eur. Tiež má pôžičku, ktorú spláca mesačne v sume

40,- eur. Nevlastní nehnuteľný ani hnuteľný majetok vyššej hodnoty. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k
synovi Silvestrovi Osvaldovi, nar. 13.08.1998 vo výške podľa jeho možností.

11. Podľa čl. 5 veta prvá zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej ako „Zákon o rodine“), záujem maloletého
dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú

12. Podľa § 36 ods. 1 Zákon o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

13. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jehomajetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

14. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmú na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

15. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

16. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

24. Podľa § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, možno ho však priznať len odo dňa súdneho konania.

25. Súd pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, najmä pokiaľ ide o zverenie
maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, zisťuje najmä to, ktorý z rodičov je
vzhľadom na záujem maloletého dieťaťa väčšmi spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti o maloleté
dieťa, resp. zverením komu by boli zabezpečené najpriaznivejšie podmienky na vývoj dieťaťa a u koho
sú lepšie predpoklady na výkon osobnej starostlivosti.

26. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletého L. nie sú manželia a nežijú
v spoločnej domácnosti. Matka chcela zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti, nakoľko sa o
dieťa stará od narodenia, s ktorým zverením otec maloletého dieťaťa súhlasil, a preto s prihliadnutímna vyjadrenie otca dieťaťa ako aj doporučenie kolízneho opatrovníka, súd maloletého L. zveril do
osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná dieťa zastupovať, vychovávať a spravovať
jeho majetok.

27. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených potrieb (jedlo,
ošatenie, obuv,...) ale i ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie,
príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné pobyty a pod.). Tieto potreby sú bezprostredne
ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Narodením dieťaťa berie

rodič na seba zodpovednosť starať sa o jeho primeranú výživu, a to do času, kým nie je schopné
samostatnej sa živiť. Je teda potrebné rátať s tým, že dieťa rastie a postupom času sú jeho náklady na
jeho výživu, výchovu, vzdelanie a záujmy prirodzene vyššie. Je na rodičoch, aby za každých okolností
dokázali tieto záväzky voči dieťaťu plniť.

28. Pri určení vyživovacej povinnosti rodiča, základným kritériom sú jeho schopnosti a možnosti, ktoré

sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, resp. všetkými ďalšími príjmami, ale tiež jeho
najvyššie dosiahnutým vzdelaním, odbornosťou, aktuálnym pracovným zaradením, praxou v doterajších
pracovných pozíciách, jeho celkovou pracovnou vyťaženosťou, resp. rozsahom výkonu zárobkovej
aktivity, fyzickým vekom, zdravotným stavom, regiónom, v ktorom žije a pod.. Rovnako sa pri určení
výživnéhoprihliadaiktomu,ktorýzrodičovavakejmieresaodieťaosobnestará,keďžeprácaaosobná

starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu
finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb i zdravotného stavu toho,
ktorého dieťaťa.

29. Bolo preukázané, že hoci otec maloletého dieťaťa je od 01.04.2020 nezamestnaný, nie je do

dnešného dňa evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (z čoho vyplýva, že si dokáže
sám hradiť zdravotné poistenie v sume 70,91 eur mesačne). V poslednom zamestnaní otec dosahoval
príjem okolo 433,- eur mesačne, pričom teraz podľa jeho slov pracuje len brigádne a dosahuje príjem
okolo 100,- eur, avšak jeho deklarované výdavky, bez vyživovacích povinností, sú až v sume 330,- eur
mesačne.

30. Z vyššie uvedeného má súd jednoznačne za preukázané, že otec nejaví aktivitu, resp. jeho
aktivita smerujúca k získaniu zamestnania je laxná, pričom otec (ako uviedol vo výsluchu) sám ukončil
predchádzajúci pracovný pomer, čím sa podľa súdu vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania. Nedbalý prístup otca k zamestnaniu, resp. k získaniu peňažných prostriedkov, ktoré by

pokryli nielen náklady otca ale hlavne vyživovacie povinnosti otca k dvom deťom, ktoré majú prednosť
pred ostatnými výdavkami rodičov, vidieť rovnako aj v tom, že otec nie je evidovaný ako uchádzač o
zamestnanie na úrade práce, čím sa znižujú jeho aktíva povinnosťou hradiť zdravotné poistné.

31. Po zohľadnení potrieb maloletého dieťaťa, jeho prvoradého záujmu ako hľadiska pri rozhodovaní

vo veciach, ktoré sa ho týkajú a schopností, možností a majetkových pomerov otca, súd považoval za
primerané výživné sumu 100,- eur mesačne (sám otec vyjadril možnosť prispievať sumou od 50,- do
80,- eur mesačne), ktoré výživné bude otec poukazovať k rukám matky, vždy vopred, najneskôr k 1.
dňu toho-ktorého mesiaca, od 12.05.2020, t.j. od podania návrhu v zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 veta
prvá Zákona rodine.

32. Vo zvyšku určenia výživného (nad 100,- eur) súd návrh matky zamietol, nakoľko nebolo preukázané,
že by majetkové pomery, možnosti a schopnosti otca dovoľovali mu určiť žiadané výživné v sume 180,-
eur aj s ohľadom na skutočnosť, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

33. V súvislosti s určením výživného, ktoré bolo priznané od podania návrhu, vznikol otcovi dlh na
výživnom za obdobie od 12.05.2020 do 24.08.2020 vo výške 350,- eur, ktoré súd otcovi dovolil splácať
v 20,- eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do vyrovnania s poukazom na jeho
majetkové pomery.

34.Vintenciáchustanovenia§25ods.2Zákonaorodine,súdstykmaloletéhodieťaťasotcomneupravil,
keďže tento rodičia upraviť nežiadali.

35. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou
Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods.
1, 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok), v prípade výkonu rozhodnutia
vo veciach maloletých podať na príslušný súd návrh na vykonanie výkonu rozhodnutia.