Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2020

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 7P/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420201623
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6420201623.4

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: mal. M. L., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom H. X/D, XXX XX M., t.č. K.. D. X, R. Š. a mal. Q. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. X/D,
XXX XX M., F..Č.. K.. D. X, R. Š., obe maloleté deti zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Banská Štiavnica, deti rodičov matka: B.. K.. Q. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. X/
D, XXX XX M., t.č. K.. D. X, R. Š., právne zast.: Kanisová&Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom

Ďumbierska 3D, 831 01 Bratislava, IČO: 36 836 460, a otec G.. K.A.Y. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom D. E. D.A. X, XXX XX R. - E. G., o návrhu matky maloletých detí na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým až do právoplatného skončenia konania vo veci
vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod spisovou značkou 7P/22/2020 z a k a z u j e styk
otca s maloletými deťmi, a to s M. L., nar. XX. XX. XXXX a Q. L., nar. XX. XX. XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 17. 11. 2020 bol Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) doručený návrh
matky maloletých detí, B.. K.. Q. D., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „matka“) na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa matka domáha zákazu styku otca, G.. K. L., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „otec“)
s maloletou M. L., U.. XX. XX. XXXX (ďalej len „maloletá M.“) a s maloletou Q. L., nar. XX. XX. XXXX
(ďalej len „maloletá Q.“), a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Matka vo svojom návrhu

uvádza, že manželstvo otca a matky bolo rozsudkom okresného súdu M. sp. zn. XP/XX/XXXX-XXX zo
dňa 31. 05. 2016 rozvedené a maloleté deti sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matky.
Predmetným rozsudkom bol upravený aj styk otca s maloletými deťmi. Matka vo svojom návrhu ďalej
uvádza, že opakovanými návrhmi žiadala dočasný zákaz styku otca s maloletými deťmi, a to na základe
negatívnych vplyvov otca na maloleté deti a prebiehajúcu psychoterapeutickú intervenciu u maloletých a
v záujme zabezpečenia priaznivého psychického a fyzického vývoja maloletých detí, vylúčenia možného

fatálneho poškodenia zdravia. Matka sa v podanom návrhu odvoláva na znalecký posudok vypracovaný
G.. M. M., na znalecký posudok G.. Ľ. N. M., na znalecký posudok G.. G. D. a na dve odborné vyjadrenia
znalkyne D.. K. L.U.. Matka taktiež považuje za nevyhnutné zohľadniť aj odporúčania Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny M. a neskôr aj Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica (ďalej
len „ÚPSVaR“).

2. Z vyššie uvedených dôkazov vyplýva, že je vysoký predpoklad, že maloleté deti skutočne prežili s
otcom traumatické zážitky sexuálneho charakteru, ktoré vyvolali u maloletých detí odpor voči otcovi,
strach a nepredstaviteľný stres pri každej zmienke o otcovi a poznačili ich tak doterajší psychický
vývin, kedy je už nevyhnutná intervencia psychoterapeutov. Je preto v záujme maloletých detí,
aby boli ochránené pred ďalšími potenciálnymi traumatickými zážitkami, ktoré by mohli nastať v
prípade, že by sa styk s otcom realizoval v zmysle rozsudku. Matka sa domáha podaním návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia o zastabilizovanie situácie maloletých detí takým spôsobom,
aby do meritórneho rozhodnutia v tejto veci bola pre maloleté deti zabezpečené bezpečné a stabilnéprostredie, domáha sa toho, aby neboli tieto do tohto času opakovane nútene vťahované do rovnakej
situácie a kontaktu s človekom, ktorý sa voči ním opakovane nevhodne zachoval, teda aby opakovane
neboli traumatizované a zneužívané, a nebol takto fatálne poškodený vývoj maloletých detí. Matka ďalej

uvádza, že u oboch maloletých detí je nevyhnutne potrebné naďalej pokračovať v psychoterapeutickej
intervencii, a to za rovnakých podmienok, aké sú v starostlivosti a výchove maloletých detí nastolené
aktuálne, čo zvýrazňuje potrebu nariadenia tohto neodkladného opatrenia. Ako dôvod pre zákaz styku
otca s maloletými deťmi matka uvádza potencionálnu ujmu na psychickom zdraví maloletých detí, ako aj
morálnu ujmu, ktorá bola preukázaná vo viacerých znaleckých posudkoch, najnovšie však v Odborných

vyjadreniach č. X/XXXX a tiež č. XX/XXXX vypracovaných D.. L. a takisto aj ostatnou svedeckou
výpoveďou psychoterapeutiek maloletých detí na poslednom uskutočnenom pojednávaní. Psychická
trauma, ktorú maloleté deti prežívajú z otca je neprehliadnuteľná po každom čo i len pokuse o stretnutie
otca s maloletými deťmi, čoho dôkazom je ostatná návšteva otca dňa 07. 11. 2020 pred domom v R. Š.,
kedy sa maloleté deti pred otcom skryli v šatníku, triasli sa od strachu a následne sa maloletá Q. na čas
zasekla v reči a maloletá M. zase mala potrebu sa ochrániť pozaťahovaním závesov v celom dome a

verbalizovanou túžbou utiecť pred otcom k starým rodičov do M..

3. V závere návrhu matka uviedla, že ide o zvláštne správanie sa maloletých detí a o to, čo v poslednom
čase maloletá M. začala verbalizovať po tom, ako sa jej objavili spomienky z útleho detstva (viď prepis
zvukovýchzáznamovvOdbornomvyjadreníč.XX/XXXXodD..L.)aoto,akékresbymaloletédetikreslia

a ako sa prejavujú voči iným ľudom, deťom pri hrách, ako maloleté deti reagovali pred stykom s otcom
a aké následky sa u nich prejavili po styku, aké sú ich somatické prejavy. Ak nie je zabezpečený záujem
maloletých detí na ochrane života a zdravia, potom ani ďalšie ich záujmy proklamované a chránené
okreminéhovčl.5Zákonaorodinenemôžubyťrealizovanéaišlobyoprázdneanerealizovateľnépráva,
zároveň otcom za každých okolností vymáhané právo na styk nemôže prevýšiť potrebu ochrany zdravia

maloletých detí a potrebu ich bezpečnosti. Matka odôvodňuje podanie tohto návrhu predovšetkým
tým, že každé eventuálne stretnutie maloletých detí, ktoré odmietajú, predstavuje pre nepredstaviteľný
stres, maloletým deťom sa vynárajú spomienky o traumách zažitých s otcom, ktoré však odmietajú
verbalizovať dokonca aj pred matkou či ich psychoterapeutkami (až na nedávne uvoľnenie spomienok
maloletou M., čo je zachytené na prepisoch audio nahrávok v Odbornom vyjadrení č. XX/XXXX zo dňa

20.07.2020), vyskytujú sa u nich úzkostné stavy, nočné desy, fležbeky a pocity strachu o svoje bezpečie.
Odmietanie otca zo strany maloletých detí je snahou o zachovanie si psychickej integrity, poznačenej
ťažkými reakciami na stres, úzkostnými poruchami a ktorej narušenie sa prejavilo aj vegetatívnou
symptomatikou.

4. Podľa čl. 4 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), súd aplikuje
a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania
maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých
podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so
zdravotnýmpostihnutím,zabezpečísúdúčinnýprístupkspravodlivostinarovnakomzákladesostatnými

účastníkmi konania.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 360 ods. 1 a 2 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo
veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie
konania vo veci samej.

9. Podľa § 361 CMP, súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.10. Podľa § 365 ods. 1 a 2 CMP, ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život,
zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd neodkladným opatrením nariadi, aby bol
maloletý dočasne zverený do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí.

O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 24 hodín od doručenia
návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví.

11. Podľa § 367 ods. 1 až 4 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého
pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej

starostlivosti. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich
dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví. Uznesenie o nariadení neodkladného
opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho
výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní
pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne.

12. Podľa Ústavného súdu (Uznesenie Ústavného súdu SR z 23. januára 2013, sp. zn. IV. ÚS
46/2013) účelom predbežného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o
právach a povinnostiach účastníkov konania o predbežnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté
inak, než v konaní o predbežnom opatrení. Všeobecný súd predbežným opatrením dočasne upravuje

pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania
predbežného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje.
Predbežné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo
slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu
rozhodnutiu. Predbežné rozhodnutia predstavujú opatrenia, trvanie ktorých je obmedzené a môžu byť

kedykoľvek na návrh zrušené. Ústavný súd aj s prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva akceptuje, že pri rozhodovaní o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom je potrebné prihliadať
aj na preferencie samotného dieťaťa, ktoré získavajú na váhe s jeho zvyšujúcim sa vekom. V tejto
súvislosti však nemožno obchádzať ani samotný pozitívny záväzok štátu, v rámci ktorého je povinný
urobiť všetko, čo je od neho možné rozumne požadovať pri súčasnom dosiahnutí spravodlivej rovnováhy

medzi dotknutými záujmami dieťaťa a jeho oboch rodičov (pozri napr. rozhodnutie ESĽP vo veci U. proti
Fínsku, rozsudok z 27. júna 2000, bod 129).

13. Účelom neodkladného opatrenia je ochrana ohrozeného záujmu maloletého dieťaťa. V konaniach
vo veci starostlivosti súdu o maloletých sa kladie prísny dôraz na ochranu záujmov dieťaťa. Záujem

maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú
a najvyšším princípom výkonu rodičovských práv a povinností. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskompriakejkoľvekčinnostitýkajúcejsadetí,nechužuskutočňovanejverejnýmialebosúkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Všetky súdne a
správne rozhodnutia týkajúce sa detí majú demonštrovať, že najlepší záujem dieťaťa je ich prvoradým

hľadiskom. Článok 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho
najlepších záujmov a ich prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa
ho týkajú.

14. Okresný súd sa pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zaoberal

predovšetkým otázkou jeho prípustnosti a dôvodnosti. V tomto smere okresný súd skúmal najmä
existenciu zákonného dôvodu, potrebného na nariadenie takéhoto opatrenia a to, či sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP a § 367 CMP, za ktorých možno neodkladné opatrenie nariadiť.
Neodkladné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov: ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery
alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V mimosporových konaniach možno neodkladné

opatrenie nariadiť aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem, za ktorý vo veciach osobnej starostlivosti o
maloleté dieťa možno považovať záujem maloletého dieťaťa a záujem spoločnosti o riadnu starostlivosť
a výchovu maloletých detí. Neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je
určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov účastníkov
konania. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento

dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje.

15. Nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o
ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. K nariadeniuneodkladnéhoopatreniavoveciachstarostlivostiomaloletýchbymalsúdpristúpiťnajmä,akjeohrozená
výživa maloletého dieťa alebo nie je zabezpečená riadna starostlivosť o maloleté dieťa.

16. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica (ďalej len „kolízny
opatrovník“) doručil dňa 23. 11. 2020 a dňa 24. 11. 2020 správy, v ktorých uviedol, že rodina je v evidencii
E. M. od roku 2015, kedy bolo manželstvo navrhovateľky a odporcu rozvedené a schválená rodičovská
dohoda v znení, že maloletá M. a maloletá Q. sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti
matky, obidvaja rodičia sú oprávnení na čas po rozvode maloleté deti zastupovať a spravovať ich

majetok, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej M. sumou 400 Eur mesačne a maloletej Q.
sumou 300 Eur mesačne. Kolízny opatrovník ďalej uviedol nasledovné: „Dňa 25. 05. 2017 sa dostavil
na odd. E. otec mal. detí a uviedol, že matka mu bráni v kontakte s deťmi a na poslednom stretnutí
sa ho matka mala spýtať či „má dosť síl čeliť tomu, čo deťom urobil“, otec si však nebol vedomí
toho, že by deťom nejakým spôsobom ubližoval. Dňa 26. 05. 2017 otec telefonicky kontaktoval odd.
E. M. a oznámil, že keď ho deti uvideli začali kričať „poďme sa skryť, pomoc, prišiel oco“, otec vtedy

uviedol, že má podozrenie, že matka ho chce „obviniť zo sexuálneho zneužitia detí“. Dňa 02.06.2017
sa na základe predvolania, na odd. E. dostavila matka a uviedla, že má vážne podozrenie, že otec
maloletých detí sexuálne zneužíva maloletú Q.. Dňa 07. 06. 2017 odd. E. M. podalo trestné oznámenie
na Okresné riaditeľstvo PZ. Dňa 13. 06. 2017 matka podala návrh na zákaz styku otca s maloletými
deťmi. Dňa 10. 07. 2017 súd upravil styk otca s maloletými deťmi a to tak, že otec je oprávnený

stretávať sa s mal. deťmi každý párny týždeň v sobotu od 15,00 hod. do 16,30 hod. za prítomnosti
matky mal. detí. Dňa 18.09.2017 bol vyhotovený znalecký posudok, znalkyňou D.. L. D.. Záverom tohto
znaleckého dokazovania bolo napísané, že obidve deti sú výrazne sugestibilné, odpovedajú tak, ako
im je otázka položená, sexuálne obťažovanie bolo vylúčené. V decembri 2017 na základe podania
matky bolo urobené znalecké dokazovanie G.. M. M., ktorá u maloletých skonštatovala, že mnohé

indikátory sexuálneho zneužitia, respektíve prekračovania rodinných tabu maloleté spĺňajú. V roku 2018
bol realizovaný znalecký psychiatrický posudok, kde bolo žiadateľom Okresné riaditeľstvo PZ M.. Znalec
G.. G. D., u svedkyne Q. D. nediagnostikoval žiadnu duševnú poruchu, z psychiatrického hľadiska preto
nemá žiadna duševná porucha vplyv na jej reprodukcie priebehu udalostí, ktoré popisuje a to aj v čase
kedy bola vypočúvaná vyšetrovateľom PZ. Dňa 16.10.2019 bol vyhotovený znalecký posudok D.. L. T.,

ktorý uviedla, že znaleckým vyšetrením nebola zistená prítomnosť indikátorou sexuálneho zneužívania.
Dňa 7.11.2019 bolo zastavené trestné konanie voči otcovi maloletých detí s odôvodnením, že sa nestal
skutok za ktorý sa vedie trestné stíhanie.“ V súčasnej dobe má styk otca s maloletými deťmi prebiehať v
zmysle rozsudku Okresného súdu M. sp. zn.: XP/XX/XXXX - XXX , tak že otec je oprávnený sa stretávať
s maloletou M. a maloletou Q. každý piatok od 14,00 hod. do 18,00 hod. a každý párny týždeň od soboty

s maloletou M. od 9,00 hod. do 18,00 hod. a s maloletou Q. od 9,00 hod. do 11,00 hod. a od 14,00
hod. do 18,00 hod.

17. Dňa 20. 11. 2020 kolízny opatrovník vykonal šetrenie v domácnosti matky, počas ktorého matka
uviedla, že návrh na základe posledného styku, ktorý sa mal realizovať 07. 11. 2020. Matka uviedla,

že otec ju deň vopred prostredníctvom sms správy kontaktoval, aby jej oznámil, že zajtra ráno si príde
pre deti. Matka v tom čase maloleté deti o styku s otcom neinformovala, pretože bola presvedčená,
že otec sa na styk nedostaví, ako to už urobil niekoľko krát v minulosti. Matka uviedla, že sa otec s
mal. deťmi nekontaktoval posledné tri roky. Ďalej matka objasnila situáciu tak, že otec maloletých detí
ju kontaktoval v sobotu ráno cez sms, že je pri dome a chce, aby pripravila maloleté deti na styk. Matka

zobudila maloleté deti prečítala im sms od otca a spýtala sa ich, či sa chcú s otcom stretnúť. Maloleté
deti sa rozplakali a utekali sa skryť do šatníka. Kričali, že sa s otcom nechcú stretnúť, plakali a maloletá
Q. zostala údajne hodinu paralyzovaná v skrini. Pracovníčky sa maloletej M. spýtali ako sa cítila, keď jej
matka oznámila, že otec čaká vonku pri dome, ktorá odpovedala, že sa veľmi bála, triasla sa a skryla
sa v šatníku. Potom otec napísal matke ďalšiu sms správu, kde dal maloletým deťom tri možnosti ako

môžu styk realizovať: prvá možnosť, že s ním pôjdu, druhá, že sa s ním môžu rozprávať cez okno a
tretia, že môžu spolu telefonovať. Trval údajne na tom, že sa chce stretnúť iba s najstaršou dcérou
maloletou M.. Nato M. povedala: ,,Ako keby zabudol, že má aj druhé dieťa.“ Maloleté deti odmietli všetky
možnosti, ktoré im otec poskytol. Otec sa styku násilne nedomáhal, matka uviedla, že čakal pri dome
asi hodinu, prechádzal sa po ulici a potom odišiel. Napísal jej do sms správy, že odteraz bude chodiť

na styk pravidelne. Matka túto informáciu mal. deťom povedala a maloletá M. sa odvtedy bojí chodiť do
školy. Má obavy, že by ju otec po škole vonku čakal. Maloletá M. sa vyjadrila, že ho už nechce nikdy
vidieť ani stretnúť a najradšej by ho ,,zabila.“. Pracovníčka sa mal. M. pýtala na dôvod, prečo chce otca
zabiť, načo maloletá uviedla, že ,,robil nám stále zle, bil aj nášho prvého psíka.“ Matka pracovníčkamvysvetlila, že ona sa vždy detí opýta, či sa chcú s otcom stretnúť, ony vždy tvrdia, že nie. Matka návrh
podala aj preto, že verí, že styk otca s mal. deťmi nie je v ich záujme. Opiera sa o posudky psychológov
a zápisnicu z posledného súdneho pojednávania, kde vypovedali obidve terapeutky maloletých detí,

pričom sa zhodli, že aktuálne po troch rokoch, kedy sa otec s maloletými deťmi nekontaktoval nie je
vhodné, aby sa styk realizoval. Maloletým deťom by sa tak mohla narušiť pokojná zóna, ktorú podľa slov
matky dosiahli pomocou terapie a aj presťahovaním sa do R. Š.. Pracovníčky sa maloletej M. opýtali, či
niekedy myslí na otca, odpovedala, že nie, pretože jej robil zle, keď bola malá. Počas výsluchu maloletej
Q. sa pri otázkach ohľadom kontaktu s otcom vyjadrovala podobne ako sestra, a to, že otca nechce

nikdy v živote stretnúť.

18. Na pojednávaní vedenom pod sp. zn.: XP/. boli vo veci zákazu styku a možného kontaktu otca s
deťmi vypočuté svedkyne G.. V. N. a G.. R. Y., u ktorých prebieha od roku 2018 a aj v súčasnosti
psychoterapeutická pomoc maloletej M. a maloletej Q.. G.. V. sa vyjadrila, že neodporúča, aby Q. prišla
do kontaktu s otcom. G.. R. vo svojej výpovedi opísala moment, kedy ju M. žiadala, aby jej sľúbila, že už

nikdy nemusí mať kontakt s otcom, keď jej povedala, že sa to nedá zariadiť, tak dostala pocit, že u M.
došlokunarušeniu pocitubezpečia,ktorýbolopotrebnéopätovnebudovať.Vosvojejvýpovedinásledne
upozornila, že by to nebolo pre klientku vhodné, že by to znovu mohlo spustiť psychotraumatické prejavy.

19. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej

kurately, referát Bratislava I a III dňa 19. 11. 2020 uskutočnil vopred ohlásenú návštevu v domácnosti
otca, ktorý naďalej obýva 2-izbový byt na adrese Pri Starej Prachárni 1, Bratislava, ktorého je výlučným
vlastníkom, jeho bytové a osobné pomery sú nezmenené. Počas našej návštevy nás otec informoval
o nasledovných skutočnostiach: 1/ Dňa 13.7.2017 Okresný súd M., sp. zn. XXP/XXX/XXXX - XX, na
návrh matky opätovne upravil (zmenil) styk otca s maloletými deťmi. Podľa tohto rozhodnutia sa má

styk realizovať každú párnu sobotu od 15,00 - 16,30 hod. Z jeho vyjadrenia vyplýva, že s deťmi sa
nestretáva od roku 2017, nakoľko mu matka v styku s nimi rôznymi prostriedkami bráni a aj trestné
oznámenie, podané na jej podnet, bolo účelové. „Za deťmi chodí celé tri roky pravidelne do miesta
trvalého pobytu matky (M.) v čase určenom rozhodnutím súdu.“ Uvádza, že „matka nebola nikdy doma,
nedvíhala telefón a na ním zaslané sms správy nereagovala. Neoznámila mu ani presťahovanie do R.

Š.. O jej zmenenom bydlisku sa dozvedel zo súdneho spisu začiatkom mesiaca H.. Až do tohto obdobia
chodil do M.. Následne v mesiacoch H. a S. začal cestovať do R. Š.. Vopred, t.j. pred termínom realizácie
styku s deťmi, posiela matke sms správy a pýta sa jej, kedy sa môže s deťmi stretnúť (v jej prítomnosti).
Na správy neodpovedá a zatajuje sa, pritom na súde uvádza, že za deťmi nechodí a nejaví o ne záujem,
čo sa však nezakladá na pravde.“ 2/ Otec nás informoval, že v byte žije sám, je bez partnerského

vzťahu. Nezmenil zamestnanie. Je riaditeľom B. E. Z. XX, E..A..O.., T. XX/B, R.. Pracuje na základe
živnostenského oprávnenia. Otec v závere rozhovoru uviedol, že o deti sa stále intenzívne zaujíma
prostredníctvom sms správ, ktoré matke pravidelne zasiela a na ktoré ona nereaguje. Neposkytuje mu
ani žiadne dôležité informácie o deťoch a to ani vtedy, ak ju o to požiada. Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately konštatuje, že šetrením

v domácnosti otca neboli zistené žiadne nedostatky.

20. Kolízny opatrovník v závere svojej správy uviedol nasledovné: „Kontakt otca s deťmi neprebiehal od
roku2017.Od07.11.2020saoteczačaldomáhaťstykuupravenéhorozsudkomO.M.č.k.XPXX/XXXX.
Na pojednávaní 02. 10. 2020 boli vypočuté psychoterapeutky maloletých detí, u ktorých prebieha terapia

od roku 2018. Vo svojich výpovediach predstavili prežívanie detí, ktoré opísali ako traumatizované a
prechádzajúce liečebným procesom. Z ich výpovedí vyplynulo, že vstup otca do momentálnej fáze
terapie by bolo zdrojom ďalších tráum. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že psychoterapeutky v
momentálnom nastavení detí, odmietajú možnosť kontaktu otca s deťmi pod ich dohľadom v priestore,
v ktorom vedia pracovať s prežívaním detí s poukazom na ohrozenie ich psychického zdravia a

narušenia prebiehajúceho liečebného procesu.“ Kolízny opatrovník na základe aktuálnych informácií,
ktorébolizískanévypočutímmaloletýchdetí,zvýpovedípsychoterapeutiek,mázato,žerealizáciastyku
maloletých detí s otcom v zmysle rozsudku Okresného súdu v M. pod č.k. XPXX/XXXX, s odkazom na
prebiehajúci liečebný proces detí, je ohrozujúca pre psychické zdravie detí a preto navrhuje návrhu
matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.

21. Súd po oboznámení s návrhom matky, s obsahom pripojených spisov, po doteraz vykonanom
dokazovaní vo veci samej, najmä s prihliadnutím na výpovede maloletých detí, dospel k záveru, že návrh
matky na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný.22. Doteraz vykonaným dokazovaním je preukázané, že od rozvodu manželstva rodičov sa maloleté
deti so svojím otcom nestretávali v rozsahu určenom rozvodovým rozsudkom, prakticky sa nestýkali

vôbec, maloletá Laura sa na otca pamätá naposledy ešte, keď bývali v M. a otec stál vo vysokej tráve
za domom, keď ho zbadala vykríkla a veľmi sa bála. Maloletá Q. sa na styk s otcom vyjadrovala tak,
že sa s ním nechce nikdy v živote stretnúť. Počas tohto dlhého obdobia od rozvodu až doteraz otec o
deti neprejavil ozajstný záujem, o styk s deťmi sa pokúsil po niekoľkých rokoch až tento mesiac, keď
prišiel za nimi k domu, v ktorom bývajú a keď deti odmietli s ním ísť, vyhrážal sa tým, že privolá na

miesto políciu. Uvedené konanie otca v deťoch vzbudilo strach, čo je pochopiteľné, keďže otec predtým
o ne vôbec nejavil záujem, nestýkali sa spolu a teraz sa dožadoval stretnutia s nimi aj napriek tomu, čo
deti vypovedali. Otec svojím konaním prejavil nedostatok empatie a citu voči svojim deťom absolútne
nerešpektoval ich želania a potreby, čím ich vystavil stresu a deti z obavy, aby sa s otcom v nasledujúce
dni nestretli, odmietli vyjsť z domu. Vzhľadom na doteraz zistené skutočnosti a vykonané dôkazy je súd
názoru, že je potrebné dočasne, do skončenia konania vo veci samej zakázať otcovi styk s maloletými

deťmi, aby neboli zbytočne vystavované stresu a necitlivému správaniu sa otca voči nim. Súd si je
vedomý, že zákaz styku rodiča so svojím dieťaťom je závažným zásahom do výkonu rodičovských práv,
ale v tomto konkrétnom prípade ho považuje za potrebný a v najlepšom záujme maloletých detí, pretože
otec namiesto toho, aby si po rokoch, počas ktorých nebol v žiadnom styku so svojimi deťmi, začal
postupne a nanovo budovať s nimi vzťah, pristúpil ku krajne nevhodnému a k deťom značne necitlivému

riešeniu situácie, tým, že keď s ním deti odmietli ísť, vyhrážal sa políciou, a konal tak aj napriek tomu, že
už predtým sa deti odmietli s ním stretnúť, teda zvolil silové riešenie, ktoré určite neprispeje k zlepšeniu
ich vzájomných vzťahov.

23. Vzhľadom na to súd v danom prípade považoval za potrebné v záujme ochrany práv maloletých detí

dočasne otcovi zakázať styk s nimi /doteraz niekoľko rokov nerealizovaný/, aby sa tak predišlo ďalším
deti traumatizujúcim situáciám.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.