Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/61/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819204359
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3819204359.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa U. matky B. a dieťaťa
maloletého X., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v M., o
zapretie otcovstva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 17.
augusta 2020, č.k. 5Pc/17/2019-121, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 17. augusta 2020, č.k. 5Pc/17/2019-121 súd prvej inštancie zamietol návrh
na zapretie otcovstva navrhovateľa k dieťaťu narodenému z matky, upravil učtáreň Okresného súdu
Prievidza, aby po právoplatnosti rozsudku bola navrhovateľovi vrátená suma 5,88 eur zložená ako
záloha na znalecké dokazovanie a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ sa návrhom podaným proti
matke a dieťaťu domáhal určenia, že nie je otcom maloletého. Po zhodnotení výsledkov vykonaného
dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. V
konaní bolo nepochybne preukázané, že maloletý X. O. O. sa narodil dňa XX.XX.XXXX počas trvania
manželstva navrhovateľa a matky a otcovstvo navrhovateľa k nemu bolo určené na základe zákonnej
domnienky, t.j. ako otec bol zapísaný manžel matky dieťaťa. Nárok na zapretie otcovstva si navrhovateľ
uplatnil v lehote podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko až v marci 2019 sa dozvedel, že malol. X. O.
vystupuje na sociálnych sieťach pod priezviskom A., teda používa priezvisko partnera svojej matky. Toto
priezvisko maloletý má aj na svojom športovom drese. Táto skutočnosť v spojení s tým, že matka mu
dlhodobo bránila v kontakte s dieťaťom, vzbudila u navrhovateľa dôvodné pochybnosti o jeho otcovstve
k maloletému. Matka v konaní popierala, že by otcom dieťaťa mohol byť niekto iný ako navrhovateľ,
pretože v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa nemala intímnu známosť s nikým iným. V
konaní preto súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie z odboru genetiky. V
posudku znalec uviedol, že maloletý má vo svojom genóme vo všetkých analyzovaných systémoch alelu,
ktorú dieťa zdedilo od svojho biologického otca, preto otcovstvo navrhovateľa nie je možné vylúčiť a
pravdepodobnosť jeho otcovstva k maloletému je 99,99999%. To podľa znalca znamená, že otcovstvo
navrhovateľa k dieťaťu je potrebné považovať za prakticky dokázané. Na základe toho je nepochybne
preukázané, že navrhovateľ je biologickým otcom maloletého X. O.. Preto súd prvej inštancie návrh
navrhovateľa na zapretie otcovstva zamietol ako nedôvodný. Vec právne posúdil podľa §§ 85 ods. 1,
86 ods. 1, 87 ods. 1 Zákona o rodine.

2. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie a aby nariadil nové znalecké dokazovanie krvnou skúškou DNA a nie výterom
z ústnej dutiny. Uviedol, že má vážne pochybnosti o tom, ako boli testy DNA vykonané. Namietal, že
bola vykonaná analýza ľudského genetického materiálu výterom z ústnej dutiny, a nie vyšetrením krvi,
ako uvádzal súd prvej inštancie v uznesení, ktorým nariadil znalecké dokazovanie. Po ukončení testov
matka spolu s maloletým opustili ústav asi až po viac ako 20 minútach ako on. Nechápe, prečo bola
vzorka ľudského genetického materiálu odobratá aj matke, keď táto je istá. Má pocit a presvedčenie, že
testy DNA mohli byť zmanipulované, pozmenené. Preto navrhuje vykonať nové znalecké dokazovanie
po vykonaní krvnej skúšky DNA, bez krvných testov matky a to v úplne inom zariadení než u znalca,
ktorý už testy vykonal.

3. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť.

4. Matka k odvolaniu otca uviedla, že na testy DNA sa dostavila so synom tak, ako bolo uvedené v
predvolaní. Testy boli vykonávané v jednej miestnosti naraz jej, dieťaťu aj biologickému otcovi. To, že
sa zdržali možno o 10 min. dlhšie bolo preto, že išli na WC. Doplnila, že aj keby bolo urobených 10
testov na otcovstvo, tak biologický otec jej syna to bude neustále napádať a vymýšľať. Preto s novým
dokazovaním nesúhlasí, je to strata času a peňazí, ktoré jej navrhovateľ nikdy nevráti.

5. Navrhovateľ na podanom odvolaní trval.

6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP z nasledovných dôvodov:

7. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací
súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v
odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.

8. Námietka odvolateľa v odvolaní smeruje voči dôkazu znalcom. Namieta, že sa pri znaleckom
posudzovaní nevykonal odber krvi, ale výter z ústnej dutiny, že sa vykonal odber genetického materiálu
i u matky, čo je podľa neho nesprávne a zbytočné, a že matka s dieťaťom odišli z odberného
miesta až 20 minút po ňom, čo v ňom vyvoláva dojem zo zmanipulovania testov.

9. Je všeobecne známou skutočnosťou, že v súčasnej dobe je možné takmer bez pochýb určovať
príbuzenské vzťahy medzi jednotlivcami vrátane otcovstva využitím vedomostí o fenoméne biologickej
dedičnosti pomocou rozboru genetického materiálu človeka (DNA). Vykonanie analýzy DNA je výsostne
odbornou záležitosťou, na ktorú sú potrebné odborné znalosti osoby vykonávajúcej analýzu- znalca a
odborný podklad (genetický materiál), ktorého charakter a spôsob získania určuje znalec, nie súd. Je
pravdivý poukaz odvolateľa v odvolaní, že súd prvej inštancie v uznesení, ktorým nariadil znalecké
dokazovanie, uviedol, že úlohou znalca je vykonať potrebné vyšetrenie krvi postupom založeným na
analýze DNA. Súd však nie je znalec a nedisponuje potrebnými odbornými vedomosťami, ktoré mu
umožňujú poznať druh a spôsob získania genetického materiálu potrebného na rozbor DNA. Súd prvej
inštancie mohol tieto skutočnosti u znalca vopred zistiť a overiť, aby nedošlo v rozhodnutí súdu k
uvedeniu zbytočných odborných nesprávností. Súd prvej inštancie sa v tejto časti uznesenia dopustil
len chyby v písaní.

10. Genetickým materiálom je v tomto prípade biologická vzorka získaná výterom z úst, ktorá bola
odobratá na pracovisku znalca v prítomnosti oboch zúčastnených strán, daná do skúmaviek, skúmavky
so vzorkami boli za prítomnosti strán označené a bol vykonaný zápis o odbere obsahujúci
prehlásenie navrhovateľa o tom, že biologická vzorka bola v jeho prítomnosti označená menom a
dátumom narodenia (viď zápis, ktorý tvorí prílohu posudku). Tento postup znalca vylučuje akékoľvek
dojmy a pocity o manipulácii a pozmenení testov DNA, ako vyjadruje odvolateľ.

11. K námietke odvolateľa, prečo bola vzorka odobratá aj matke, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie
znaleckého záveru uvedené v časti II. body 2. a 3. znaleckého posudku, ktorý bol navrhovateľovi
doručený v priebehu konania pred súdom prvej inštancie za účelom jeho riadneho naštudovania.

12. K námietke otca, že dieťa s matkou opustili odberné miesto o 20 minút neskôr ako on, odvolací súd
poukazuje na vyjadrenie matky k odvolaniu a vysvetlenie vzniknutej situácie.

13. Odvolací súd nezistil žiadny nedostatok, vadu alebo rozpor v použitom dôkaze znalcom. Okrem toho
súd pri znaleckom posudku hodnotí len vierohodnosť osoby znalca a logickosť správ, ktoré podáva.
Znalecký posudok môže súd hodnotiť len nepriamo tým, keď skúma, či odôvodnenie posudku je v
súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami, či je odôvodnenie logické a či znalec prihliadol ku
všetkému, čo mu bolo predložené. Súd nemôže teda hodnotiť obsah znaleckého posudku po stránke
jeho správnosti z hľadiska odboru, pre ktorý bol znalec ustanovený, pretože pre takéto hodnotenie nemá
potrebné a náležité odborné znalosti. Voľné hodnotenie znaleckého dôkazu súdom môže teda spočívať
len v tom, či sa znalec javí v konkrétnom prípade ako vierohodný, či jeho odôvodnenie znaleckého
posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia a či znalec vychádzal zo skutkových okolností danej
veci. Ak má súd v tomto smere nejaké pochybnosti, odstráni ich tým, že znalcovi uloží, aby vec vysvetlil v
rámci doplnenia znaleckého posudku, a to či už ústnou, prípadne písomnou formou alebo ustanovením
nového znalca. Ustanovenie ďalšieho znalca prichádza do úvahy len, pokiaľ v záveroch znalca sú
rozpory, ktoré sa mu nepodarilo odstrániť alebo pri hodnotení znaleckého posudku sa zistí, že znalec
neprihliadol ani v doplnení znaleckého posudku na predložené skutočnosti.

14. V danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že znalec je vierohodný, odôvodnenie znaleckého
posudku je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami, zodpovedá pravidlám logického
myslenia a vychádza zo skutkových okolností danej veci. V záveroch znalca nie sú žiadne rozpory, ktoré
by vyvolávali potrebu ďalšieho znaleckého dokazovania. Skutočnosť otcovstva navrhovateľa dokazujú
aj iné dôkazy, výpoveď matky, správanie navrhovateľa, ktorý pred 15 rokmi po prvýkrát žiadal zaprieť
svoje otcovstvo. Preto návrh navrhovateľa na ustanovenie iného znalca vyhodnotil ako zbytočný a
nehospodárny dôkaz. Odvolací súd súhlasí s vyjadrením matky, že je to „len strata času a peňazí“.
Návrhu navrhovateľa na doplnenie dokazovania novým znalcom odvolací súd nevyhovel.

15. Uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za
opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

16. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

17. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Civilný mimosporový
poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne
príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia
nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie
priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene
premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 23. 2. 2021. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.