Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. jún 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/73/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119329750
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.LL.M Helena Tőre Janíčková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:6119329750.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobcu:

SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica Priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpený
JUDr. Tomáš Zboja, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava - Staré Mesto,
IČO 00 585 441, právne zastúpená JUDr. Felix Neupauer - advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/
A, 811 02 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 716,56 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 716,56 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 10. 07. 2019 sa žalobca domáhal proti
žalovanému vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 716,56
eur a na náhradu trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku
škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť mala byť spôsobená prevádzkou motorového vozidla

poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného mal byť poškodený nútený užívať náhradné
vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení
nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, priloženú v prílohe, ktorú si tento uplatnil na náhradu
u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení, priloženom v prílohe, žalovaný oznámil poškodenému
šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so
žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej
z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného

vozidla a uvedenú skutočnosť mal oznámiť žalovanému. Žalobca uviedol, že túto žalobu podáva z
dôvodu, že žalovaný aj napriek vyššie uvedenému nereagoval na výzvu žalobcu špecifikovanú ako
upomienku.

3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu spis. zn. 3Up/874/2019
zo dňa 26. 07. 2019.

4. Žalovaný v zákonnej lehote podal na Okresnom súde Banská Bystrica proti platobnému rozkazu
odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalovaný uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalovaný
v odpore uviedol, že má za to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením
§ 132 Civilného sporového poriadku. Ďalej uviedol, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti Opisuskutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti
a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera, t.j. presne špecifikovať údaje - o akú škodovú udalosť ide, kto bol
poškodený, údaje zmluvy o nájme, vystavenej faktúry, zmluvy o postúpení pohľadávok a pod. Žalobca

však údaje o týchto podstatných náležitostiach nemal uviesť, a tieto majú vyplývať len z príloh. Žalovaný
poukazauje na to, že zo strany žalobcu neboli predložené všeobecné obchodné podmienky, ktoré mali
tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy o prenájme. Žalovaný ďalej poukázal aj na to, že žalobca nemá v
obchodnom registri zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting či nadobúdanie pohľadávok, ani obdobnú
činnosť súvisiacu s nadobúdaním a správou pohľadávok a na základe vedomosti o existencii ďalších

zmlúv o postúpení pohľadávok z iných súdnych konaní, v ktorých žalobca má žalovať žalovaného,
bol toho názoru, že takúto činnosť žalobcu možno považovať za neoprávnené podnikanie. Žalovaný
zároveň uviedol, že tento údajný nárok voči žalovanému Zákon o PZP vyslovene neuvádza a takisto
nevyplýva ani z Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal na to, že Žalobca nemá byť vo vedenom
konaníaktívnevecnelegitimovaný.Zuvádzanéhoskutkovéhostavumávyplývať,žepoškodenýmalvoči
žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom malo podľa žalovaného

vyplývať, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené mala preukazovať
žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený
a nie žalovaný. Podľa názoru žalovaného žalobca nemohol s poškodeným platne uzatvoriť zmluvu
o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo podľa
žalovaného dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku

žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale
v uvedenom prípade malo dôjsť k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej
faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Žalovaný zhrnul, že uvedeným postúpením došlo medzi
poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky Žalobcu, čo
je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka. K úhrade

Faktúry nemohlo podľa žalovaného dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v žalobcom
predloženej zmluve o postúpení pohľadávky. Zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky
podľa názoru žalovaného jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k
cedovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie uvedeného podľa názoru žalovaného neexistujúcej) a až
následne k započítaniu vzájomných pohľadávok poškodeného a Žalobcu. Žalovaný dodáva, že ak

poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku
postúpiť na žalobcu a žalobcovi nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie
odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného má podľa
žalovaného vyplývať, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane
žalobcu v predmetnom konaní. Žalovaný dodal, že považuje zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou

bola postúpená pohľadávka zo strany poškodeného na žalobcu za právny úkon podľa ustanovenia §
39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný. Z vyššie uvádzaných skutočností a dôvodov mal
žalovaný za to, že uplatnené nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

5. Podaním odporu tak došlo zo zákona podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. k zrušeniu

platobného rozkazu v celom rozsahu a keďže žalobca v zákonnej lehote navrhol podľa ust. § 14 ods.
1 zákona č. 307/2016 Z. z. pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP,
Okresný súd Banská Bystrica postúpil dňa 02. 10. 2019 predmetnú sporovú vec Okresnému súdu Žilina
(ďalej len „súd“) ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa CSP.

6. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním, ktorým súčasne navrhol pokračovanie v konaní
podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z., a to tak, že tvrdenia žalovaného ohľadom nedostatočnej
špecifikácie skutočností, ako aj neoznačenia dôkazov, o ktoré žalobca opiera svoj návrh považoval v
plnom rozsahu za neopodstatnené a účelové. Poukázal na § 3 ods. 4 predmetného zákona, podľa
ktorého uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených

žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ďalej uviedol, že ak sú žalobca a žalovaný účtovnými
jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie
uplatňovaného nároku od žalovaného (ďalej len „faktúra“), a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca
eviduje vo svojom účtovníctve. Žalobca opiera svoj nárok na náhradu škody o príslušné ustanovenia
zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prenájom náhradného

vozidla má byť súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu,
ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Za účelom bližšej špecifikácie
skutočností žalobca uviedol, že dňa 15.01.2019 došlo v Žiline ku škodovej udalosti na motorovom
vozidle Subaru Forester, ev. č. R. XXX A., spôsobenej poškodenému S. P.. Škodová udalosť bolaspôsobená prevádzkou motorového vozidla DAF, ev. č. XT XXX XX, poisteného v poisťovni žalovaného.
Vdôsledkuuvedenéhobolpoškodenýnútenýužívaťnáhradnévozidlonazabezpečeniesvojichpotrieba
to zapožičaním si náhradného vozidla ev. č. P. XXX Y. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 56/43 zo dňa

29.01.2019. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX zo dňa 12.02.2019,
s dátumom splatnosti 26.02.2019 na sumu 1458 €. Žalovaný dňa 21. 03. 2019 poukázal na účet žalobcu
náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla v sume 741,44, - EUR, čím neposkytol žalobcovi
poistné plnenie v uplatnenej výške. Žalobca uviedol, že nedisponuje oznámením o ukončení šetrenia
poistnej udalosti, ktorým mal žalovaný oznámiť poškodenému rozsah jeho povinnosti poskytnúť poistné

plnenie s výpočtom výšky tohto plnenia. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu
boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti
a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Všetky relevantné
dokumenty mali byť predložené spolu s návrhom súdu a na tieto opätovne žalobca odkazuje. Náhrada
škody má podľa názoru žalobcu plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej
ujmy, nakoľko poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený

v užívaní vlastného vozidla. Žalobca dal do pozornosti stanovisko, podľa ktorého škoda spočívajúca
v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s
nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku
poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu
nutne a účelne vynaložených nákladov (R7/1992). Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v

nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím
došlo k poškodeniu vozidla. V ďalšom žalobca dodáva, že keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej
premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. (ďalej
rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/189/2014). V rozsudku Krajského súdu v Košiciach
sa súd priklonil k vyjadreniu žalobcu, zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov v tom, že možnosť využiť

náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za
škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho
komfortu poškodeného. Zároveň uviedol, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená
poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami
podľa podmienok, ktoré ponúkajú. (rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/39/2012).

Rovnaký záver mal zaujať aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017.
V opačnom prípade by sa podľa žalobcu jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže
už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne
obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Žalobca preto považoval za neoprávnené krátenie sadzby
denného nájomného zo strany žalovaného. Žalobca dodáva, že poskytuje služby náhradného vozidla

v rámci svojej podnikateľskej činnosti a v danom mieste a čase sú jeho sadzby akceptované tak
poisťovňami ako aj všeobecnými súdmi. Žalobca dodáva, že ak žalovaný namietal tvrdenia a dôkazy
o výške a dôvodnosti žalobcom uplatnenej škody, bolo na ňom, t.j. na žalovanom, aby poskytol súdu
nielen tvrdenia, ale tiež dôkazy, ktorými by podložil svoje závery. Akékoľvek tvrdenia žalovaného o
neexistencii predmetnej pohľadávky, aktívnej vecnej legitimácii, rozpore s ust. § 524 OZ, či neplatnosti

zmluvy o postúpení pohľadávky považoval za neopodstatnené a účelové. Skutočnosť, že došlo k úhrade
predmetnejfaktúryzanájomasúčasneajkprevoduprávamedzižalobcomapoškodenýmpodľažalobcu
neodporuje zákonu a nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Z oznámenia
o poistnom plnení vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť žalovaný namieta nemôže
byť sporná, keďže sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol žalobcovi na jeho

účet čiastočné poistné plnenie. Žalobca doplnil, že v danom smere došlo k vzájomnému zápočtu nároku
na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie
so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o
postúpení tak nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako
dlžníkovi. Žalobca podotkol, že v zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci

jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody, a súčasne postúpil
žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej
sfére žalobcu. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/220/2017
zo dňa 17.01.2018. Námietku žalovaného týkajúcu sa činnosti súvisiacej s nadobudnutím a správou
pohľadávok mal žalobca za neopodstatnenú, nakoľko uvedené nemožno v tomto, ani v obdobných

prípadoch považovať za neoprávnené podnikanie žalobcu, nakoľko žalobca nepodniká za týmto účelom.
Samotný nárok na náhradu nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla bol preto podľa žalobcu
v danom prípade dostatočným spôsobom konkretizovaný.7. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 16. 06. 2020 za prítomnosti právneho zástupcu
žalobcu. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju, ako aj neúčasť žalovaného na predmetnom
pojednávaní, pričom súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Možno konštatovať,

že právny zástupca žalobcu na pojednávaní zásadne zotrval na svojej doterajšej skutkovej a právnej
argumentácii v spore.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom
spise a predmetnú vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení príslušných právnych predpisov:

9. Podľa ust. § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzické
a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto
prevádzky.

10. Podľa ust. § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového

plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

11. Podľa ust. § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

12. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

13. Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak
je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

14. Podľa ust. § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

15. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu postúpiť písomnou
zmluvou inému.

16. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

17. Podľa ust. § 525 ods. 1 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa

alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.
18. Podľa ust. § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu
alebo dohode s dlžníkom.
19. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „ZPZP“), tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie
poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).

20. Podľa ust. § 2 písm. d), f) a g) ZPZP, na účely tohto zákona sa rozumie d) poisťovateľom poisťovňa,
poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie
zodpovednostinaúzemíSlovenskejrepublikynazákladeosobitnéhopredpisu,f)poistenýmten,nakoho
sa vzťahuje poistenie zodpovednosti a g) poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla
škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.

21. Podľa ust. § 4 ods. 1 ZPZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

22. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) ZPZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ

zanehonahradilpoškodenémuuplatnenépreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutejpoškodením,
zničením, odcudzením alebo stratou veci.23. Podľa ust. § 4 ods. 4 ZPZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Dňa 12. 02. 2019 vystavil žalobca faktúru č. XXXXXX (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 7 rub
spisu), ktorou so splatnosťou dňa 26. 02. 2019 fakturoval poškodenému (S. P.) za prenájom náhradného
vozidla (ktoré si poškodený prenajal z dôvodu poškodenia vozidla poškodeného pri poistnej udalosti zo
dňa 15. 01. 2019) podľa zmluvy o nájme č. 56 zn. Škoda Kodiaq, F.: P. XXX J. za obdobie od 29. 01.

2019 do 12. 02. 2019, t. j. za 15 dní sumu 1458,- eur vrátane DPH (15 x 81,- EUR bez DPH).

25. Dňa 12. 02. 2019 uzavreli žalobca ako postupník a poškodený ako postupca zmluvu o postúpení
pohľadávky (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 8 spisu), v ktorej poškodený deklaroval, že má
peňažnú pohľadávku voči žalovanému, ako poisťovni a likvidačnému zástupcovi, ktorý rieši škodu
spôsobenú vozidlom zn. DAF nákladné, EČV: XT XXX XX, vo výške 1 458, - EUR z titulu jeho nároku

voči žalovanému vynaložených podľa ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z. z., pričom ide o nárok na náhradu
účelne nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 15. 01.
2019 na vozidle zn. Subaru Forester, EČV: R. XXX A. (bod 1 zmluvy). Poškodený touto zmluvou ďalej
postupoval žalobcovi pohľadávku uvedenú v bode 1 zmluvy a žalobca sa zaviazal uhradiť Poškodenému
za postúpenie pohľadávky odplatu podľa bodu 4 a 5 zmluvy. V bode 4 zmluvy sa zmluvné strany

dohodli, že postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1 zmluvy je odplatné, pričom odplata za postúpenie
pohľadávky je vo výške 1 458,- EUR, ktorá zodpovedá faktúre č. 190069 vystavenej žalobcom ako
prenajímateľom poškodenému ako nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. Škods Kodiaq, EČ:
P. XXX Y.. V bode 5 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za
postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom zmluvy započítavajú,

pričom žalobca si bude postupovanú pohľadávku podľa bodu 1 zmluvy vymáhať vo vlastnom mene a
na vlastný účet.

26. Listom zo dňa 12. 02. 2019 adresovaným žalovanému (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l.
8 rub spisu) poškodený oznamoval žalovanému, že dňa 12. 02. 2019 postúpil svoju pohľadávku voči

žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúce z poistnej udalosti
zo dňa 15. 01. 2019 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla
vo výške 1 458,- EUR spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu, čím jeho
pohľadávka prešla na žalobcu a týmto listom tak zároveň žalovaného požiadal o jej plnenie na ďalej
špecifikovaný bankový účet. Žalovaný plnil na účet žalobcu dňa 21. 03. 2019 sumu vo výške 741,44,

- EUR (č.l. 34 spisu).

27. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení, ako aj vyššie uvedených skutočností súd
dospel k záveru, že nárok uplatňovaný v tomto konaním žalobcom je dôvodný.
Súd posúdil pohľadávku poškodeného voči žalovanému na náhradu nákladov za užívanie náhradného

vozidla ako existujúcu pohľadávku, ktorá vznikla poškodenému v dôsledku fakturácie prenájmu
náhradného vozidla zo strany žalobcu, ktorý si počas opravy poškodeného vozidla prenajal náhradné
vozidlo.
Súd považuje postúpenie pohľadávky poškodeného voči žalovanému na náhradu nákladov za užívanie
náhradného vozidla na žalobcu, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi

žalobcom a poškodeným, za platný právny úkon, v dôsledku ktorého je daná aktívna vecná legitimácia
žalobcu na uplatňovanie si časti predmetnej postúpenej pohľadávky v tomto konaní. K uvedenému
záveru súd dospel z dôvodu, že Občiansky zákonník v § 525 OZ nevylučuje postúpenie predmetnej
pohľadávky. Nemožno sa preto stotožniť s argumentáciou žalovaného, podľa ktorého z dôvodu, že
poškodený bol dlžníkom žalobcu, nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky poškodeného voči

žalovanémunažalobcu(vysporiadaniezáväzkupoškodenéhovočižalobcoviztituluneuhradenejfaktúry
bolo totiž vyriešené v zmluve o postúpení, bod 5, a to vzájomným započítaním s nárokom poškodeného
na odplatu za postúpenie pohľadávky).

28. Poškodený ako právny predchodca žalobcu mal z uzatvorenej zmluvy o povinnom zmluvnom

poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla právo, aby žalovaný za
neho nahradil preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením
alebo stratou veci. Súd je toho názoru, že takým nárokom je aj žalobcom uplatňovaná žalovaná suma, a
to s prihliadnutím na rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej skutočnou škodou je aj nájomné za prenajatémotorové vozidlo. Poškodený nemožnosťou používania svojho motorového vozidla je paralyzovaný,
a preto nie je možné spravodlivo v uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so
zaplatením ceny za nájom zapožičaného motorového vozidla, dožadovať sa v súdnom spore ešte

splnenia ďalších podmienok. (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 22. 11. 2017, sp. zn.
13Cob/110/2017).
Vzhľadom na potrebu poškodeného počas trvania opravy poškodeného vozidla využívať náhradné
motorové vozidlo, súd neuznal krátenie poistného plnenia (ktoré žalovaný navyše neodôvodnil), nakoľko
nájomná zmluva bola uzatvorená na obdobie od 29. 01. 2019 do 12. 02. 2019 (t.j. 15 dní nájmu). Faktúra

za opravu poškodeného vozidla bola síce vystavená dňa 11. 02. 2019 (č. l. 5 rub spisu), objednávka
zadaná dňa 28. 01. 2019 (č. l. 5 spisu), avšak v konaní nebolo preukázané, či v predmetný deň, prípadne
v akom čase a za akých okolností bol poškodený vyzvaný na prevzatie opravovaného poškodeného
vozidla zo strany servisu, ktorý opravu realizoval. Súd preto prihliadol pri priznaní žalovaného nároku
na dobu trvania nájmu náhradného vozidla v zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy (č. l. 6 rub spisu).
Zníženie sumy nájomného zo strany žalovaného nie je možné akceptovať, nakoľko nemožno objektívne

požadovať od poškodeného, aby v prípade poistnej udalosti, kedy utrpí škodu na vozidle, ktoré má v
držbe a nemôže ho využívať, hľadal prenajímateľa náhradného vozidla, ktorý účtuje čo možno najnižšie
nájomné. Uvedené podľa názoru súdu by poškodeného v jeho situácii zaťažilo nad primeranú mieru.
S prihliadnutím na uvedené závery súd priznal žalobcovi nárok vyplývajúci z rozdielu medzi
fakturovaným nájomným za prenájom náhradného vozidla a sumou, ktorú žalovaný žalobcovi z tohto

titulu vyplatil (t.j. 1 458 eur - 741,44 eur = 716,56 eur).

29. Podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
32. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 255 ods. 1 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania

podľa zásady úspechu v konaní a vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal v konaní úspech v plnom
rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).