Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5C/23/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814202630
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5814202630.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou v právnej veci žalobcu: CD

Consulting, s.r.o. so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká
republika, IČO: 26 429 705, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864
421, proti žalovanej: Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. Y. XXX/X, X., v konaní o zmenkové plnenie, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 274,80 Eur spolu s 6 % ročným úrokom zo zmenkovej
sumy:
· zo sumy 420,00 Eur, od 05.01.2011 do 18.01.2012, čo predstavuje sumu 26,24 Eur,
· zo sumy 374,80 Eur, od 09.11.2012 do 23.09.2013, čo predstavuje sumu 37,83 Eur,

· zo sumy 274,80 Eur, od 24.09.2013 do zaplatenia, ako aj zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej
sumy, teda sumu 1,40 Eur,
to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku, súd návrh žalobcu z a m i e t a .

III. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.04.2014 žalobca na vzorom tlačive A podľa

čl. 4 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“) uplatnil voči
žalovanej zmenkovú pohľadávku vo výške 274,80 Eur s príslušenstvom (pozostávajúcu zo zmenkovej
istiny 274,80 €, zo zmenkového úroku 0,25 % denne zo súm uvedených v tomto tlačive, úroku 6 % ročne
zo súm uvedených v tlačive a zmenkovej odmeny v sume 1,40 €) a trovy konania. Poukázal v podstate
na to, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv z pripojenej zmenky, ktorú žalovaná vystavila
dňa 01.07.2010 na zmenkovú sumu 420,- Eur, a v ktorej sa zaviazala k úhrade zmenkového úroku 0,25

% denne od 22.10.2010, pričom ide o vistazmenku s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“ a s doložkou „bez protestu“. Indosant predložil zmenku na platenie, no žalovaná ako
vystaviteľka doteraz nezaplatila na zmenkovú sumu žiadnu čiastku.

Tunajší súd nezasielal žalovanej podľa čl. 5 bodu 2 Nariadenia tlačivo C na odpoveď spolu s návrhom
a prílohami, ale návrh s prílohami a poučením ako v konaní neuplatňovanom podľa Nariadenia, ktorý
žalovaná prevzala dňa 01.08.2014 v Anglicku. Žalovaná sa nevyjadrila.

Súd podľa čl. 5 bod 1 Nariadenia považoval za potrebné prejednať vec na pojednávaní vzhľadom
na nejednoznačnosť žalobcom vyplneného tlačiva (ohľadne čiastočnej úhrady), ktoré vytýčil na deň
31.03.2015. Riadne predvolaná žalovaná sa nedostavila.Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní e-mailovým podaním doručeným
súdu dňa 31.03.2015 poukazujúc na to, že v danom prípade nie sú splnené podmienky Nariadenia

na nariadenie pojednávania. Doplnil právnu argumentáciu svojho nároku poukazujúc na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013 a tiež na uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 CoZm/10/2013. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu/jeho
právneho zástupcu s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 veta druhá O.s.p.

Zo žalobcom predloženej zmenky súd zistil, že ju vystavila žalovaná v Námestove dňa 01.07.2010 na
zmenkovú sumu 420 Eur. Zmenka obsahuje bezpodmienečné prehlásenie, že uvedenú sumu žalovaná
zaplatí pri predložení zmenky na rad spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.. Zmenka obsahuje dojednanie
o zmenkovom úroku 0,25 % denne od 22.10.2010, doložku „bez protestu“ a doložku „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Ako miesto platenia je uvedené sídlo spoločnosti Pohotovosť,
s.r.o., pričom zmenka neobsahuje dátum zročnosti (splatnosti). Celý text zmenkovej listiny je krytý

podpisom žalovanej ako vystaviteľa, nad ktorým sa nachádzajú jej identifikačné údaje v rozsahu meno,
priezvisko, trvalé bydlisko a rodné číslo. Podľa rubovej strany bola zmenka spoločnosťou Pohotovosť,
s.r.o. indosovaná na rad žalobcu.

Zákonné náležitosti vyžadované pre platnosť vlastnej zmenky určuje ust. § 75 zmenkového a šekového

zákona (zákon č. 191/1950 Sb. v platnom znení), podľa ktorého vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 76 ods. 1 zmenkového a šekového zákona, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená
v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v
nasledujúcich odsekoch.

Podľa § 76 ods. 2 zmenkového a šekového zákona, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti,

platí, že je sročná na videnie.

V danom prípade žalobcom predložená zmenka obsahuje všetky náležitosti vyžadované ust. § 75
zmenkového a šekového zákona okrem údaja zročnosti (splatnosti). Absenciu tohto údaja však
zmenkový a šekový zákon nesankcionuje neplatnosťou, pretože podľa ust. § 76 ods. 1 a 2 zmenkového

a šekového zákona sa v prípade zmenky, v ktorej nie je uvedený dátum splatnosti jedná o zmenku
splatnú na videnie tzv. vistazmenku, ktorú musí vystaviteľ preplatiť pri jej predložení (§ 34 ods. 1
zmenkového a šekového zákona). Z predloženej zmenky nepochybne vyplýva, že bola vystavená
žalovanou. Zmenka bola indosovaná (§ 11 ods. 1 zmenkového a šekového zákona) žalobcovi, ktorý tým
nadobudol všetky práva zo zmenky (§ 14 ods. 1 zmenkového a šekového zákona), a ktorý je tak jej

oprávneným majiteľom (§ 16 ods. 1 zmenkového a šekového zákona). Žalobca ako oprávnený majiteľ
sa preto dôvodne domáhal voči žalovanej ako vystaviteľky zmenky zaplatenia zvyšku neuhradenej
zmenkovej sumy 274,80 Eur s úrokmi vo výške 6 % tak ako sú tieto špecifikované vo výroku rozsudku
ako aj zmenkovej odmeny. Tieto nároky žalobcu sú dané podľa § 43 ods. 1 zmenkového a šekového
zákona, podľa ktorého ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti zmenky vykonať postih

proti vystaviteľovi, pričom podľa § 48 ods. 1 zmenkového a šekového zákona platí, že majiteľ môže
postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli
dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné
trovy a 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Vo zvyšku súd žalobný návrh zamietol pokiaľ išlo o žalobcom požadovaný úrok 0,25 % denne zo súm
špecifikovaných v žalobcom vyplnenom tlačive. V prípade vistazmenky zmenkový a šekový zákon síce
umožňuje úročenie zmenkovej sumy (§ 77 ods. 2, § 5 ods. 1, 2 a 3 cit. zákona), no takáto úroková
doložka obsiahnutá na zmenke musí svojim obsahom zodpovedať kritériám vyžadovaným zákonompre platnosť právneho úkonu i z hľadiska jeho súladu s dobrými mravmi. Inak môže byť časť zmenky
obsahujúca úrokovú doložku postihnutá absolútnou neplatnosťou podľa § 39 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 41 Občianskeho zákonníka, ktoré určujú, že je neplatným právny úkon, ktorý svojím obsahom

alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, pričom ak sa dôvod
neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho
úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno
oddeliť od ostatného obsahu. Aj keď Občiansky zákonník neobsahuje definíciu dobrých mravov,
opierajúc sa o doterajšie vymedzenie dobrých mravov právnou teóriou i súdnou praxou možno zhrnúť,

že za dobré mravy treba považovať spoločensky všeobecne uznávané nepísané pravidlá morálky a
slušnosti v medziľudských vzťahoch. Právny úkon, ktorý je v rozpore s týmito zásadami je podľa § 39
Občianskeho zákonníka postihovaný absolútnou neplatnosťou, ktorá nastáva bez ďalšieho priamo zo
zákona a na absolútne neplatný právny úkon sa hľadí akoby nebol urobený. Na absolútnu neplatnosť
prihliada súd ex officio. Na predloženej zmenke bol dojednaný úrok vo výške 0,25 % denne, čo v
ročnom vyjadrení predstavuje úrok vo výške 91,25 %. Podľa verejne dostupného štatistického prehľadu

priemerných úrokových mier z úverov, ktorý publikuje NBS (viď ), ktorý
dôkaz súd oboznámil na pojednávaní, v roku 2010, v ktorom je stanovený začiatok úročenia, najvyššia
priemerná úroková miera pri nových úveroch nedosahovala ani 15 % ročne (presne 12,71 % ročne
v mesiaci október 2010 pri spotrebiteľských a iných úveroch so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby

nad 5 rokov). Dojednaná úroková miera 91,25 % ročne prevyšujúca teda sedemnásobne najvyššiu
priemernú úrokovú sadzbu v uvedenom období (kedy sa dokonca priemerná úroková miera v segmente
domácností pohybovala okolo 9,01 %) pri spotrebiteľských úveroch, je podľa názoru súdu v rozpore
s pravidlami morálneho charakteru a tým v rozpore s dobrými mravmi. Svojou neprimeranosťou totiž
podstatne prevyšuje v tom čase obvyklú úrokovú mieru vyjadrujúcu primeranú a štandardnú odplatu za

poskytnutie peňazí. Takáto úroková doložka nachádzajúca sa na zmenke je potom podľa § 39 a § 41
Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou a preto nezakladá záväzok žalovanej zaplatiť žalobcovi
požadovaný úrok 0,25 % denne. To, že žalovaná si bola vedomá úrokovej sadzby je právne irelevantné,
pretožetátosubjektívnakategórianemážiadendopadnaobjektívnyrozporpredmetnejúrokovejdoložky
s dobrými mravmi. Preto v tejto časti súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaná bola
úspešná v prevažnej časti (keď kapitalizované úroky 0,25 % denne predstavovali sumu 1432,40 Eur
+ zmenková istina 274,80 = 1707,2) v porovnaní s úspechom žalobcu v sume približne 365,25 Eur
(kapitalizované úroky 6 % plus zmenková odmena a istina). Nakoľko žalovaná náhradu trov konania

nepožadovala, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa
osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).