Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. apríl 2013

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Svzn/2/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200320
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Baricová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:1010200320.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a

členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci navrhovateľky Krajskej
prokuratúry Bratislava, so sídlom Vajnorská 47, Bratislava, proti odporkyni Mestská časť Bratislava
- Karlova Ves, so sídlom Námestie sv. Františka 8, Bratislava, v konaní o nesúlade Všeobecného
záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves č. 6/2008 so zákonom, o odvolaní
navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/72/2010-99 z 28. marca 2012, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/72/2010-99 z 28.
marca 2012 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) v konaní podľa § 250zfa
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) vyslovil, že ustanovenia § 6 bod 1, 2 a § 10 bod 1,
2 Všeobecne záväzného nariadenia (ďalej aj „VZN“) Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves č. 6/2008
zo 04. novembra 2008 o pravidlách času predaja v obchode, času prevádzky služieb, času výstavby,
rekonštrukcie stavieb a bytov nie sú v súlade s § 4 ods. 3 písm. d/, i/, § 6 ods. 1 a § 11 ods. 4 písm. g/
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 369/1990

Zb.“ „zákon o obecnom zriadení“); vo zvyšnej časti, v ktorej sa prokuratúra domáhala vyslovenia
nesúladu uvedených ustanovení citovaného VZN s § 53 ods. 2 a § 66a písm. a/, b/ živnostenského
zákona, návrh zamietol a navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodol tak po zrušení svojho predchádzajúceho rozsudku vo veci z 09. februára 2011, č. k.
2S/72/2010-72 uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Svzn/1/2011 z 15. decembra
2011, keď po odstránení vytknutej procesnej vady prehodnotiac svoj pôvodný právny názor v zmysle
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vychádzajúc z čl. 67 ods. 2, čl. 68 a čl. 71 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky a ustanovení zákona o obecnom zriadení (§ 4 ods. 3 písm. d/, § 6 ods. 1 a § 11 ods.
4 písm. g/) ako aj § 53ods. 2 a § 66a zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 455/1991 Zb.“ alebo „živnostenský zákon“)
mal za to, že prokurátorom napadnuté články VZN týkajúce sa povolenia, predĺženia alebo skrátenia
prevádzkovej doby starostom mestskej časti nie sú v súlade s § 4 ods. 3 písm. d/, i/ a § 11 ods. 4
písm. g/ zákona č. 369/1990 Zb., pretože neobsahujú konečnú úpravu všeobecne záväzných pravidiel
času predaja v obchode a času prevádzky služieb, ktoré by boli vopred jasné a záväzné pre každého,

koho sa môžu týkať. Krajský súd uviedol, že citované ustanovenia VZN naopak vytvárajú priestor pre
starostu, na ktorého presúvajú rozhodovanie o individuálnom predĺžení alebo skrátení prevádzkovej
doby vo forme individuálneho správneho aktu, k čomu nemá mestská časť) ani jej starosta zákonné
oprávnenie. Poukázal na to, že obec je v zmysle § 4 ods. 3 písm. d/ zákona č. 369/1990 Zb. oprávnenávydať len súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej či inej činnosti a aj
to len vtedy, ak tak ustanovuje osobitný predpis, a na to, že k vydaniu individuálneho správneho aktu
(v akejkoľvek forme) o predĺžení alebo skrátení prevádzkovej doby konkrétnej prevádzky zákon obec

(mestskú časť) ani jej starostu nesplnomocňuje. Krajský súd dal ďalej do pozornosti, že v ustanovení §
4 ods. 3 písm. i/ zákona o obecnom zriadení predpokladá len určenie pravidiel času predaja v obchode
a času prevádzky služieb všeobecne záväzným nariadením (teda pre bližšie neurčených adresátov),
ktoré je v zmysle § 11 ods. 4 písm. g/ zákona č. 369/1990 Zb. oprávnené vydať iba obecné (miestne)
zastupiteľstvo. Nakoľko mal krajský súd zato, že napadnuté ustanovenia VZN sú v uvedenom rozsahu v

rozpore so zákonom č. 369/1990 Zb., musel zároveň konštatovať, že sa priečia aj ustanoveniu § 6 ods.
1 tohto zákona, ktorý rozpor VZN obce vo veciach územnej samosprávy so zákonom výslovne zakazuje.
V časti, v ktorej navrhovateľka namietala nesúlad predmetných ustanovení so živnostenským zákonom,
krajský súd návrh zamietol, pretože mal zato, že namietané ustanovenia s oprávnením živnostenského
úradu vyžiadať si od obce vyjadrenie (§ 53 ods. 2), resp. so zákonným vymedzením kompetentných
orgánov štátnej správy na úseku živnostenského podnikania (§ 66a písm. a/, b/) súvisia len okrajovo.

Zdôraznil pritom, že určenie pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb je kompetenciou
územnej samosprávy a jej uplatnením nedochádza k zásahu do podmienok živnostenského podnikania,
ktorého štátnu správu obec nie je podľa zákona oprávnená vykonávať.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 2 OSP, keď úspešnej navrhovateľke
trovy konania nevznikli.

Odporkyňa podala v zákonnej lehote voči tomuto rozsudku v časti, v ktorej bolo návrh krajskej
prokuratúry vyhovené, odvolanie nesúhlasiac so záverom krajského súdu. Poukazujúc na ustanovenia
§ 4 ods. 3 písm. d/, i/ ako aj písm. n/ a h/, § 6 ods. 1, 2 a § 11 ods. 4 písm. g/ zákona o obecnom zriadení
a čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky nevidela v napadnutom nariadení rozpor so zákonom, pretože len

v rámci samostatnej originálnej pôsobnosti upravila pravidlá prevádzkovej doby na jej území, pričom
neobmedzila žiadne ústavné práva a slobody osôb podnikajúcich na jej území.
Vzhľadom na vyššie uvedené mala odporkyňa za to, že krajský súd vo svojom rozhodnutí sp. zn.
2S/72/10-72 (správne 99) zo dňa 28. marca 2012 vec nesprávne právne posúdil, a preto žiadala, aby
súd (zrejme mala na mysli Najvyšší súd Slovenskej republiky) napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec

na ďalšie konanie.

Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu považovala rozsudok Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 2S/72/10-99 z dňa 28. marca 2012, ktorým sa súd vo vyhovujúcej časti stotožnil s
dôvodmi, ktoré žalobca uviedol v žalobe, za zákonný a správny.

Mala za to, že krajský súd pri vydaní odvolaním žalovaného napadnutého rozsudku po zrušení rozsudku
z 09. februára 2011 a vrátení veci na ďalšie konanie uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Svzn/1/2011 z 15. decembra 2011, rozhodol v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu (§
226 OSP) [správne § 250ja ods. 4].
Poukázala na to, na obsah svojho návrhu, v ktorom uviedla, prečo ustanovenia Všeobecne záväzného

nariadenia odporkyne č. 6/2008 zo 04. novembra 2008 o pravidlách času predaja v obchode, času
prevádzky služieb, času výstavby, rekonštrukcie stavieb a bytov nie je v súlade s § 4 ods. 3 písm. d/, i/, §
6 ods. 1 a § 11 ods. 4 písm. g/ zákona o obecnom zriadení sa navrhovateľka vyjadrila jednak v podanom
návrh z 26. januára 2010 ako aj v odvolaní proti rozsudku krajského súdu z 09. februára 2011.
Navrhla preto napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny, nakoľko odporkyňa

v odvolaní neuviedla také skutočnosti s ktorými by sa krajský súd nevysporiadal už v napadnutom
rozsudku, resp. ktoré by odôvodňovali iné právne posúdenie veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP, keď deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s
§ 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k

záveru, že odvolaniu odporkyne nemožno priznať úspech.

Podľa § 7 ods. 2 OSP v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci arozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej
samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne
záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich

podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa § 250zfa ods. 1 OSP ak obec alebo vyšší územný celok nezruší alebo nezmení na základe
protestu prokurátora svoje všeobecne záväzné nariadenie, môže prokurátor vo veciach územnej
samosprávy podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom.

Vo veciach pri plnení úloh štátnej správy môže prokurátor podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu
všeobecne záväzného nariadenia aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

Ustanovenie § 250zfa OSP vychádza z čl. 125 ods. 1 písm. c/ a d/ Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
aj „ústava“), zo znenia ktorého je zrejmé, že Ústava Slovenskej republiky pripúšťa možnosť, aby o

súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy so zákonmi vo veciach územnej
samosprávy (čl. 68 ústavy) a so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi
predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy vo veciach prenesenej štátnej
správy (čl. 71 ods. 2 ústavy) mohol rozhodovať okrem ústavného súdu aj iný, t. j. všeobecný súd.

Úlohou krajského súdu bolo postupom podľa ustanovení siedmej hlavy Občianskeho súdneho poriadku,
a to konkrétne podľa jej ustanovenia § 250zfa, rozhodnúť v predmetnom konaní o súlade všeobecne
záväzného nariadenia mesta so zákonom.

Všeobecnezáväznénariadenieobcealebovyššiehoúzemnéhocelkujenormatívnyprávnyaktprijímaný

orgánom obce alebo vyššieho územného celku, ktorým sú riešené zásadné otázky týkajúce sa obce
alebo vyššieho územného celku ako celku, alebo osobitne jej obyvateľov alebo upravujúce právne
vzťahy vznikajúce a realizujúce sa na jej území, a to tak na úseku prenesenej štátnej správy ako i
územnej samosprávy.

Všeobecnezáväznénariadenievydávaúzemnásamosprávanaplnenieúlohsamosprávyobce,mestači
vyššieho územného celku alebo ak to ustanovuje zákon; takéto všeobecne záväzné nariadenie nesmie
odporovať ústave ani zákonom. Vo veciach, v ktorých obec, mesto či vyšší územný celok plnia úlohy
štátnej správy, môžu vydať nariadenie len na základe splnomocnenia zákona a v jeho medziach; takéto
nariadenie nesmie odporovať ani inému všeobecne záväznému právnemu predpisu.

Obsahom pripojeného spisového materiálu bolo nesporne preukázané, že Mestská časť Bratislava -
Karlova Ves všeobecne záväzným nariadením č. 6/2008 zo 04. novembra 2008 o pravidlách času
predajavobchode,časuprevádzkyslužieb,časuvýstavby,rekonštrukciístaviebabytov,súčinnosťouod
01. decembra 2008, ktoré v § 3 rozdeľuje obchody a prevádzky služieb na území mestskej časti pre účely

tohto nariadenia na dve kategórie, pričom kategória č. 1 - obchodné domy, hypermarkety, supermarkety,
nákupné strediská, čerpacie stanice pohonných hmôt, prevádzky s pohostinskou činnosťou bez
obsluhy umiestnené mimo obytných zón, prevádzkarne poskytujúce pohostinské služby v ubytovacích
zariadeniach,máurčenýzačiatokprevádzky00:00hod.-koniec24:00hod.,kategóriač.2-maloobchod,
služby, remeselné činnosti a prevádzkarne nešpecifikované v kategórii č. 1, má určený začiatok najskôr

od 06:00 hod. koniec najneskôr do 22:00 hod.. V § 6 ods. 1 upravuje VZN podmienky predĺženia
prevádzkovej doby nasledovne: a/ predĺženie prevádzkovej doby môže na základe žiadosti podnikateľa
individuálnym súhlasom povoliť starosta na základe kladného vyjadrenia miestnej rady. Miestna rada
pred vydaním svojho vyjadrenia posúdi všetky relevantné faktory zohľadňujúce záujmy podnikateľa
ako aj obyvateľov v okolí prevádzky. Za týmto účelom podnikateľ doloží žiadosť súhlasom majiteľa

nehnuteľnosti (budovy), v prípade umiestnenia prevádzky v bytovom dome súhlasom nadpolovičnej
väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov, v rodinnej zástavbe súhlasom majiteľov bezprostredne
susediacich domov; b/ individuálne predĺženie prevádzkovej doby z dôvodu konania neverejnej -
uzavretej spoločenskej akcie (stavby, promócie, stužkové slávnosti atď.) povoľuje starosta na základe
žiadosti podnikateľa najneskôr dva pracovné dni pred konaním akcie. V § 6 ods. 2 VZN je upravené

skrátenie prevádzkovej doby nasledovne: a/ starosta môže individuálne povolený čas predaja/prevádzky
na základe kladného vyjadrenia miestnej rady skrátiť, ak vplyvom činnosti prevádzky dochádza k
preukázanému porušovaniu verejného poriadku, alebo voči prevádzke bola podaná opodstatnená
sťažnosť alebo činnosťou ruší nočný pokoj, alebo inak narúša verejný poriadok v jej okolí;)/ pridočasnom uzavretí prevádzkarne je predávajúci povinný na mieste, kde je uvedená prevádzková doba,
označiť začiatok a koniec uzavretia prevádzkarne, a to najneskôr 24 hodín pred dočasným uzavretím
prevádzkarne za predpokladu, že prevádzkareň je uzavretá dlhšie ako jeden deň. V § 10 ods. 1 VZN

ustanovuje, že povolenia na prevádzkovú dobu vydané pred účinnosťou tohto nariadenia zostávajú v
platnosti, ak schválený čas predaja v obchode a čas prevádzky služieb pred účinnosťou tohto VZN je v
súlade s týmto VZN. Podľa ods. 2 povolenie na prevádzkovú dobu vydané podľa tohto nariadenia má
dobu platnosti najviac 6 mesiacov, pokiaľ starosta na základe rozhodnutia miestnej rady nerozhodne
o dobe kratšej.

Podľa § 4 ods. 3 písm. d/ zákona č. 369/1990 Zb. obec pri výkone samosprávy usmerňuje ekonomickú
činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, 5b) vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko
alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu
prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci.

Podľa § 4 ods. 3 písm. i/ zákona č. 369/1990 Zb. obec pri výkone samosprávy najmä plní úlohy na úseku
ochrany spotrebiteľa a utvára podmienky na zásobovanie obce: určuje nariadením pravidlá času predaja
v obchode, času prevádzky služieb a spravuje trhoviská.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať

nariadenia: nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi,
zákonmi, medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a
ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení ako aj vy zmysle článkov 68 a 71 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky všeobecne záväzné nariadenie obce alebo vyššieho územného celku je normatívny právny akt
prijímaný orgánom obce alebo vyššieho územného celku, ktorým sú riešené zásadné otázky týkajúce
sa obce alebo vyššieho územného celku ako celku, alebo osobitne jej obyvateľov alebo upravujúce
právne vzťahy vznikajúce a realizujúce sa na jej území, a to tak na úseku prenesenej štátnej správy ako
i územnej samosprávy. Všeobecne záväzné nariadenie vydáva územná samospráva na plnenie úloh

samosprávy obce, mesta či vyššieho územného celku alebo ak to ustanovuje zákon; takéto všeobecne
záväzné nariadenie nesmie odporovať ústave ani zákonom. Vo veciach, v ktorých obec, mesto či vyšší
územný celok plnia úlohy štátnej správy, môžu vydať nariadenie len na základe splnomocnenia zákona
a v jeho medziach; takéto nariadenie nesmie odporovať ani inému všeobecne záväznému právnemu
predpisu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) zhodne so svojím názorom vysloveným
už v rozsudku sp. zn. 8Svzn/1/2010 z 01. júla 2010 (pozri k tomu bližšie ASP ID JUD 60523SK)
opätovne zdôrazňuje, že právomoc, ktorá obci (mestu - jeho časti) zo zákona nevyplýva, a to
právomoc starostu stanovovať prevádzkový čas individuálne, nie je možné vo VZN zakotviť, ako

sa mylne domnieva odporkyňa. Platná právna úprava nateraz neumožňuje mestu ani jeho časti,
aby rozhodovalo individuálnym právnym aktom o konkrétnom čase predaja či prevádzky služieb u
konkrétneho podnikateľa.

Najvyšší súd po oboznámení sa s predloženým kompletným spisovým materiálom krajského súdu,

vrátane administratívneho spisu odporcu zistil, že dôvody uvádzané odporkyňu v jej odvolaní nie sú
spôsobiléspochybniťvecnúsprávnosťnapadnutéhorozhodnutiakrajskéhosúdu.Krajskýsúdpozrušení
svojho predchádzajúceho rozhodnutia sa vecou dôsledne zaoberal a vyvodil v nej správne skutkové aj
právne závery, s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá OSP v celom rozsahu stotožnil. Odporkyňa v odvolaní okrem citovania zákonných ustanovení a

zotrvaní na obsahu napadnutého VZN neuviedla žiadne právne relevantné skutočnosti ani nepredložila
nijaké relevantné dôkazy, ktoré by závery krajského súdu spochybnili.

Takto potom Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov vedených vyššie rozsudok Krajského súdu
v Bratislave v napadnutej časti podľa 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

V časti zamietnutia návrhu rozsudok krajského súdu odvolaním napadnutý nebol, a preto v tejto časti
zostáva nedotknutý.Odporkyňa v ďalšom konaní súc viazaná právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 a § 250ja ods. 4 OSP),
musí všeobecne záväzné nariadenie dať do súladu so zákonom.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1
vetaprváOSPapodľa§142ods.1OSPvspojenís§246cods.1vetaprváOSPúspešnejnavrhovateľke
nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko jej v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.