Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. august 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220202729
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2220202729.1

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v spore žalobcu: W. Š., R.. XX.XX.XXXX, T. D. U. J., U. XX/XX, proti
žalovaným:1/Prvástavebnásporiteľňa,a.s.,Bratislava,Bajkalská30,IČO31335004a2/Domdražieb,
s. r. o., Hlohovec, Podzámska 37, IČO 45 711 933, o nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobca sa návrhom zo dňa 03.08.2020 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým
súd uloží žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva na v podaní uvedených
nehnuteľnostiach (rodinný dom a dva pozemky) s tým, že je potrebná bezodkladná úprava pomerov.
Neuviedol, čoho sa mieni v spore vo veci samej domáhať. Návrh odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so
žalovaným1/dňa13.10.2016zmluvuostavebnomsporeníadňa07.11.2019zmluvuoúverenabývanie,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 70.000 eur. Návratnosť úveru bola zabezpečená

zmluvouozriadenízáložnéhopráva.Žalovaný1/dňa15.08.2019zosplatnilúversozostatkom68.674,44
eur pre omeškanie žalobcu s platením vkladov na účet stavebného sporenia a platením úrokov z
medziúveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Poukázal na to, že zmluvy o úveroch na bývanie sú
zmluvami spotrebiteľskými, veriteľ môže pri vyhlásení predčasnej splatnosti postupovať iba v súlade
a za podmienok uvedených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho
zákonníka, aplikácia ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka je vylúčená. Podľa žalobcu výška

pohľadávky uvedená v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 15.08.2019 je
nesprávna. Žalovaný 1/ dňa 14.07.2020 pristúpil k realizácii výkonu záložného práva prostredníctvom
žalovaného 2/ formou dobrovoľnej dražby. Žalobca však o začatí výkonu záložného práva zo strany
žalovaného 1/ nebol písomne informovaný, čím žalovaný 1/ porušil povinnosť, ktorú mu ukladá §
151 l ods. 1 Občianskeho zákonníka. Periodicita jednotlivých splátok bola určená k 15. dňu mesiaca
vo výške 303,60 eur mesačnej splátky, neuhradená splátka bola zročná dňa 15.04.2017, premlčacia

lehota začala plynúť dňom 16.04.2017 a uplynula 16.04.2020. Posledná splatená splátka bola dňa
16.03.2017 a následne bola splatená splátka dňa 09.05.2017 sumou 305 eur a mimoriadna splátka
vo výške 205 eur. Vyhlásením predčasnej splatnosti zmluva o úvere zaniká, zanikajú všetky práva a
povinnosti zmluvných strán, aj povinnosť spotrebiteľa splácať veriteľovi poskytnutý úver v splátkach a
platiťmu zposkytnutejistinyúroky.Akpohľadávkaazáložnéprávonebolipriznanéprávoplatným
rozhodnutím súdu, pre začatie plynutia premlčacej doby záložného práva je rozhodujúci deň, kedy

záložnému veriteľovi vzniká právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu, v danom
prípade 16.04.2017. Žalobca zároveň poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky nachádzajúce sa v
zmluve o úvere na bývanie a v zmluve o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok - poplatok
za spracovanie medziúveru a poplatok za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení, pričom žalobca v
novembri 2016 uhradil žalovanému poplatok za spracovanie úveru 840 eur a v septembri 2016 poplatok
za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení vo výške 20 eur; právo veriteľa použiť peňažné prostriedky

na všetkých účtoch dlžníka k započítaniu akýchkoľvek svojich pohľadávok, ktoré má voči dlžníkovi, aj
pohľadávok nesplatných alebo premlčaných - ktorá zmluvná podmienka nebola so žalobcom osobitnedojednaná; právo veriteľa v prípade porušenia ktorejkoľvek povinnosti vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru, tiež aj z dôvodu, že dlžníkovi alebo ručiteľovi budú bez súhlasu veriteľa poskytnuté ďalšie úvery,
ktoré by ohrozili splatenie predmetného úveru - ktorá zmluvná podmienka je nejasná a neprimeraná a

spôsobujehrubúnerovnováhuvprávach apovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa;
právo veriteľa požadovať pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru aj úrok z úveru až do splatenia
celej pohľadávky - pričom žalovaný 1/ si po zosplatnení celého úveru účtoval nielen úroky z omeškania,
ale aj úroky za úver (za obdobie od 15.08.2019 do 31.12.2019 vo výške 781,73 eur); v zmluve o
zriadenízáložnéhoprávadojednaniepotom,žezáložcasúhlasístým,abyvprípadenesplneniazáväzku

dlžníka záložný veriteľ uspokojil svoju pohľadávku s príslušenstvom aj vtedy, ak bola jeho pohľadávka
premlčaná (odkaz na § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva
v snahe obísť súdnu kontrolu zmluvných podmienok, výšku pohľadávky vyčíslil nesprávne a, keďže
žalobcovi nedoručil oznámenie o začatí výkonu záložného práva, žalobca nemá vedomosť o výške
pohľadávky, ktorú si žalovaný 1/ uplatňuje v rámci výkonu dobrovoľnej dražby, čím žalobcovi bolo
znemožnené účinne sa brániť. Poukázal tiež na § 151 m ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka s tým, že

žalobca sa so žalovaným 1/ na predaji zálohu pred uplynutím 30 dní od oznámenia o začatí výkonu
záložného práva nedohodli.

(2)Napodporusvojichtvrdenížalobcapripojilkžalobe-zmluvuostavebnomsporenízodňa13.10.2016;
- zmluvu o úvere na bývanie č. 3468225-903 zo dňa 07.11.2016, ktorou žalovaný 1/ žalobcovi poskytol

„úver na bývanie“ vo výške 70.000 eur; - zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo
dňa 07.11.2016, ktorou žalobca zabezpečil návratnosť úveru a založil sporné nehnuteľnosti (vedené na
LV č. X pre kat. úz. W.; - oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru listom zo dňa 15.08.2019;
- výpisy z účtov stavebného sporenia a medziúveru; - výpis z listu vlastníctva č. X pre kat. úz. W., podľa
ktorého sporné nehnuteľnosti vlastní žalobca v podiele 1/1 s uvedenou ťarchou - záložným právom v

prospech žalovaného 1/; - oznámenie žalovaného 2/ zo dňa 09.06.2020 o dobrovoľnej dražbe a výzve
na umožnenie obhliadky nehnuteľností, podľa ktorého sa mala dražba uskutočniť dňa 14.07.2020 v H.;
- notársku zápisnicu zo dňa 14.07.2020 o priebehu dobrovoľnej dražby („nevydražené“).

(3) Podľa § 324 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) pred

začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

(4)Podľa§325ods.1CSPneodkladnéopatreniemôžesúdnariadiť,akjepotrebnébezodkladneupraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

(5) Podľa § 325 ods. 2 písm. c/, d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami; niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

(6) Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri

náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

(7) Podľa § 328 ods. 1, 2, 3 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak
sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. ... Uznesenie, ktorým

bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a
odoslať.

(8) Podľa § 329 ods. 1 veta prvá, 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie

je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

(9) Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladnéhoopatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi, je však potrebné opísať rozhodujúce skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, prípadne obavu, že exekúcia bude ohrozená, tiež
opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť

ochrana. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení
mal súd vykonávať dokazovanie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa osvedčila danosť návrhom
uplatneného práva žalobcu a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe takejto úpravy. Existencia

právneho pomeru medzi stranami sporu, či existencia nároku, príp. ich osvedčenie, samé o sebe
ešte netvoria zákonný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu
neodkladné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou musí byť konkrétne a
naviac oprávnenou stranou sporu aspoň osvedčené.

(10) Spôsob výkonu záložného práva musí byť vykonávaný tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti

a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti, pričom
výška vymáhanej povinnosti žalobcu je v danom prípade v zmysle jeho tvrdení sporná, ide však o prosté
konštatovanie o nesprávnom vyčíslení dlhu, pričom sám neuviedol, akú sumu predstavuje podľa neho
dlh na úvere. Na adrese nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dražby, má od januára t. r. evidovaný trvalý
pobyt.

(11) V zmysle citovaných zákonných ustanovení môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak je
potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Charakter neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie
výsluch strán nevykonal, ani si nevyžiadal ich vyjadrenie (§ 329 ods. 1 CSP). V návrhu však musia byť

uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov (alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená) a opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súčasne musí byť z návrhu zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha a pripojené listiny, na ktoré sa odvoláva. Toto všetko je povinný
osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia.

(12) Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

(13) Podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich
podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

(14) Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

(15) Článok 21 ods. 3 ústavy dovoľuje zásahy do nedotknuteľnosti obydlia „iba vtedy, keď je to v
demokratickej spoločnosti nevyhnutné“ v záujme naplnenia tých cieľov, ktoré tento odsek ďalej taxatívne
vymenováva, t. j. na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo
na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku.

Obmedzenie práv a slobôd je nevyhnutné, keď možno konštatovať, že cieľ obmedzenia inak dosiahnuť
nemožno. Predpokladom teda je, že obmedzenie je nutné aj v demokratickej spoločnosti a zásah musí
zodpovedať naliehavej spoločenskej potrebe a musí byť primeraný sledovanému legitímnemu cieľu,
pričom pri určovaní rozsahu obmedzenia je dôležitá aj podstata práva, ktoré sa má obmedziť. Výsledok
posúdenia vzťahu primeranosti medzi namietaným zásahom a sledovanými legitímnymi cieľmi bude

závisieť od zistenia, či zásah spočíval na relevantných a dostatočných dôvodoch.

(16) Zo skutkových tvrdení žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v spojení s
predloženými listinnými dôkazmi vyplýva, že ako dlžník uzatvoril so žalovaným 1/ ako veriteľom Zmluvu
o úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver 70.000 eur na účely financovania bytových potrieb.

Žalobca sa zaviazal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po 303,60 eur (vrátane splátok
stavebného sporenia), konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 15.12.2046. Záväzok dlžníka bol
zabezpečený záložným právom zriadeným Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam,pričom zálohom sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, nachádzajúce sa v katastrálnom území W.,
zapísané na liste vlastníctva č. X vedenom Okresným úradom A. I., v ktorých má žalobca trvalé bydlisko.

(17) Záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu vzniklo podľa § 151e ods. 2
Obč. zák. zápisom v katastri nehnuteľností, čo bolo osvedčené informatívnym výpisom z listu vlastníctva
č. X pre kat. úz. W.. Listom zo dňa 15.08.2019 oznámil žalovaný 1/, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť
pohľadávky ku dňu 15.08.2019 z dôvodu porušenia povinnosti splácať úver riadne a včas s tým,
že uvedeným dňom zaniká zmluva o stavebnom sporení a zároveň vyčíslil dlh žalobcu k uvedenému

dňu na sumu 68.674,44 eur, ktorú sumu ho vyzval uhradiť do 5 dní. Dňa 14.07.2020 prebehlo prvé kolo
dobrovoľnej dražby vykonanej žalovaným 2/ ako dražobníkom na návrh žalovaného 1/ (v ktorom
hodnota dražených nehnuteľností bola ocenená znalcom na 55.000 eur), dražba však bola neúspešná,
o priebehu bola spísaná notárska zápisnica.
(18) V zmysle § 151j ods. 1 Obč. zák. ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a
včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa

záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa
osobitného zákona (zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách), alebo domáhať
sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov (napr. zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti), ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

(19)Záložnéprávonazabezpečeniepohľadávkyžalovaného1/vzniklonazmluvnomzáklade.Povinnosť
žalobcu ako záložcu strpieť výkon záložného práva je zakotvená v § 151m ods. 4 veta prvá Obč. zák.
Výkonom záložného práva sleduje žalovaný 1/ legitímny cieľ - uspokojenie svojej pohľadávky z úverovej
zmluvy spôsobom dovoleným zákonom. (Ústavný súd SR vo veci sp. zn. PL.ÚS 23/2014 uznesením
z 24.09.2014 uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda

vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu ... samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení
záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom
dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. ... Záložný veriteľ je oprávnený navrhnúť
výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho
mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci potom patrí na ochranu vlastníckeho

práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby.)

(20) Základnou procesnou povinnosťou každej sporovej strany, teda aj žalobcu je povinnosť označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Nesplnenie
tejto procesnej povinnosti má za následok procesnú sankciu, ktorú predstavuje zamietnutie návrhu.

Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia podľa CSP je kontradiktórnym konaním a súd rozhodujúci
medzi dvoma sporovými stranami nemôže za stranu nahrádzať splnenie jej povinnosti (inak by došlo k
porušeniu zásady rovnosti strán v konaní). Bez osvedčenia hmotnoprávneho nároku procesná ochrana,
hoci neodkladná a naliehavá, nemôže potom obstáť. Prenášať procesnú aktivitu zo strany konania na
súd nie je rovnako prípustné.

(21) Žalobca svoje tvrdenia, ktorými cielil osvedčiť potrebu dočasnej úpravy vzťahov, obmedzil len na
to, že „zmluvy obsahujú neprijateľné podmienky“ a tiež uviedol, že „nebol o začatí výkonu záložného
práva riadne informovaný“ a ďalej že „pohľadávka žalobcu nie je správne vyčíslená“ a „je premlčaná“,
tieto však nemožno považovať za hodnoverné osvedčenie hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má

poskytnúť ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia.

(22) Veriteľ, ako aj dražobník realizujú výkon záložného práva na základe zmluvy uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným 1/, postupom podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Právnym podkladom tohto
výkonu je teda samotná zmluva medzi sporovými stranami, ako aj zákonná úprava. Vlastnícke právo

žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam nie je síce spochybňované, zásah do neho je však v danom
prípade realizovaný na základe jeho vlastnej dispozície, ktorú poskytol v záložnej zmluve a z jeho návrhu
nevyplývajú skutočnosti, ktoré by relevantne spochybňovali platnosť tejto zmluvy ako celku.

(23) Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že (hodnoverné) osvedčenie nároku žalobcu nebolo

v predmetnej veci naplnené, navyše žalobcom tvrdený stav ohrozenia jeho práva pretrváva v tomto
prípade už niekoľko mesiacov pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čo nesvedčí
o potrebe okamžitého zásahu v podobe navrhovanej úpravy. Žalobca sa už z listu žalovaného 1/ zo dňa
15.08.2019 dozvedel o tom, že žalovaný 1/ v prípade neuhradenia dlžnej sumy v určenej lehote pristúpik výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, napriek tomu návrh na neodkladné opatrenie podal až
03.08.2020 až po prvom kole dražby (je tiež otázne, čo bránilo žalobcovi doposiaľ podať aj žalobu vo veci
samej, ak je presvedčený o dôvodnosti svojich tvrdení). Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa

zákonného predpokladu prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy
medzi stranami sporu ak tieto právne vzťahy vyžadujú potrebu bezodkladne upraviť pomery, alebo ak
je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods.1 CSP). Pokiaľ určitý stav trvá niekoľko mesiacov
ako v uvedenom prípade, nemožno dať za pravdu žalobcovi, že by práve teraz bol nutný okamžitý
zásah formou dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu. Preto návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).