Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. december 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Sa/120/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201713
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020201713.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu:
Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, bez dokladu totožnosti, štátna príslušnosť: I., t.č. umiestnený v Útvare
policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, 930 07 Medveďov, zastúpeného: Centrum právnej
pomoci, so sídlom Račianska 1523/71, 810 05 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo
hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4,
812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o zaistení č.p.: PPZ-HCP-BA5-109-013/2020-
AV zo dňa 30.10.2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Predmet konania

1. Žalovaný predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 14.12.2020 správnu žalobu podanú právnym
zástupcom žalobcu zo dňa 02.12.2020 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA5-109-013/2020-AV
vydanému dňa 30.10.2020, ktorým bol žalobca zaistený podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b)
zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov na základe vykonateľného rozhodnutia o administratívnom
vyhostení vydaného dňa 30.10.2020 Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava pod
číslom PPZ-HCP-BA5-109-010/2020-AV podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, dňom
vydania rozhodnutia, t.j. 30.10.2020 a následne bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre
cudzincov Medveďov, pričom podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov zároveň bola stanovená
dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 30.04.2021. Žalovaný spolu s predložením
správnej žaloby predložil svoje vyjadrenie k správnej žalobe ako aj kompletný administratívny spis, ktorý
sa týka danej veci.

2. Predmetom súdneho konania na základe podanej správnej žaloby žalobcu je vyššie uvedené
rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodol o zaistení žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte
cudzincov na základe vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení pod číslom PPZ-HCP-
BA5-109-010/2020-AV, vydaného dňa 30.10.2020.

3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 30.10.2020 v čase o 09.00 hod.
žalobca bol kontrolovaný pred ÚPZC hliadkou Mobilnej jednotky Policajného zboru Bratislava. Žalobca

nepredložil žiadny doklad, ktorý by ho oprávňoval zotrvať na území Slovenska. Následne bol v čase o
9.15 hod. dňa 30.10.2020 predvedený na ÚPZC podľa § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, z dôvodu
konania o administratívnom vyhostení. Vykonanými lustráciami v informačných systémoch Policajného
zboru bolo zistené, že žalobca nedisponuje oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky,
resp. schengenského priestoru. Na základe výstupu z informačného systému EURODAC bolo zistené,
že žalobca figuruje ako žiadateľ o azyl v Grécku. Zo spisového materiálu k žalobcovi vedenom na
MJ PZ BA (PPZ-HCP-BA5-101/2020-AV) bolo zistené, že žalobca bol prepustený zo zaistenia, na
základe informácie zaslanej z Grécka, že žalobca nebude posudzovaný podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na
určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym
príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len
„Dublinské nariadenie“). Žalobca má podľa informácie zaslanej z Grécka udelenú doplnkovú ochranu
a je držiteľom povolenia na pobyt s platnosťou od 21.08.2020 do 20.08.2021. Nakoľko sa žalobca
zdržiava na území Slovenskej republiky bez oprávnenia a cestovného dokladu, správny orgán dňa
30.10.2020 podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov vydal rozhodnutie o administratívnom
vyhostení žalobcu vedené pod č. PPZ-HCP-BA5-109-010/2020-AV, pričom v predmetnom rozhodnutí
nebola žalobcovi určená lehota na vycestovanie. Výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení podľa
§ 84 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov zabezpečí policajný útvar, ak policajný útvar v rozhodnutí
o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie. Výkon rozhodnutia o administratívnom
vyhostení podľa § 84 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov zabezpečí policajný útvar, ak štátny
príslušník tretej krajiny nemôže vycestovať, pretože nemá platný cestovný doklad alebo prostriedky
na vycestovanie. Žalobca z Alžírska odišiel v októbri 2019 s ďalšími kamarátmi. Letecky cestovali
do Turecka, kde boli asi 5 mesiacov, následne išli do Grécka, kde požiadal o azyl. V Grécku sa
zdržali asi dva mesiace. Pokračovali do Albánska, odtiaľ do Čiernej Hory a následne do Srbska. Zo
Srbska pokračovali cez Maďarsko až na Slovensko, kde ich zadržali policajti. Chceli ísť do Nemecka,
čo označili ako svoju cieľovú krajinu. Cestu z Turecka až do zadržania na Slovensku absolvoval s
kamarátmi, s ktorými bol žalobca zadržaný. Za cestu neplatili žiadnemu prevádzačovi. Ďalej uviedol,
že azyl mu v Grécku neudelili, ale poskytli mu pobyt platný do roku 2021. Žalobca v zápisnici o podaní
vyjadrenia uviedol, že nedisponuje finančnými prostriedkami a nemá zabezpečené žiadne ubytovanie.
Takisto nežiada na území SR o azyl. Žalobca musel vedieť, že sa na území Slovenskej republiky
momentálne zdržiava neoprávnene. Dňa 30.10.2020 začal žalovaný konanie vo veci administratívneho
vyhostenia žalobcu podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, vedenom pod číslom PPZ-
HCP-BA5-109-010/2020-AV. V predmetnom rozhodnutí bol žalobcovi uložený zákaz vstupu na územie
Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 3 (tri) roky. Žalobcovi nebola určená
lehota na vycestovanie. Zároveň bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov,
najviac do 30.04.2021. Výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení podľa § 84 ods. 1 písm. a)
zákona o pobyte cudzincov zabezpečí policajný útvar, ak policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom
vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie. Výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení podľa § 84
ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov zabezpečí policajný útvar, ak štátny príslušník tretej krajiny
nemôže vycestovať, pretože bez platného víza alebo povolenia na pobyt, ktoré sa v prípade žalobcu
(účastníka konania) vyžaduje. Žalobca nemá žiadne financie. V danom prípade prebieha vyhosťovanie
konanie, aby bolo vyhostenie realizované, štát umožňuje, aby mal vo fyzickej dispozícii osobu, ktorá
má byť vyhostená. Žalovaný skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia
v súlade s ustanovením § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov a zistil, že žalobca
nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b)
zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný uviedol, že dobu dĺžky zaistenia stanovil v súlade s § 88 ods.
4 zákona o pobyte cudzincov, najviac do 30.04.2021, počas ktorej vykoná všetky úkony smerujúce
k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Žalovaný v závere rozhodnutia konštatoval, že
predmetné zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru o ľudských právach
a základných slobodách.

II.
Žaloba

4. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný v konaní nedostatočne zistil skutkový stav veci,
napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie žalovaného

je nepreskúmateľné. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a nariadiť bezodkladné prepustenie žalobcu
zo zaistenia.

5. Žalobca namietal, že žalovaný nedostatočne preskúmal skutočný stav veci a následne vec nesprávne
právne posúdil. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie nie je riadne odôvodnené a je nepreskúmateľné.
Poukázal na to, že uvedená dĺžka doby zaistenia je neprimeraná, nie je náležite odôvodnená. Žalobca
mal za to, že zásah do jeho ľudských práv je nedôvodný. Napadnuté rozhodnutie je nezákonné a
nepreskúmateľné. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a nariadiť bezodkladné prepustenie žalobcu
zo zaistenia.

III.
Vyjadrenie žalovaného

6. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na to, že počas doby zaistenia žalobcu, najviac
do 30.04.2021, bude vykonávať všetky dostupné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia
Slovenskej republiky. Doba zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá presne určiť,
nakoľko závisí od viacerých neovplyvniteľných faktorov. Žalobca nebol držiteľom dokladu totožnosti,
preto je nutné mu vybaviť cestovný doklad k reálnemu vyhosteniu. Žalobca nepreukázal, že by
mal zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky. Taktiež nevedel preukázať finančné
zabezpečenie pobytu na území Slovenskej republiky, nakoľko nemá pri sebe žiadne peniaze. Ubytovanie
nemá, ani si nevie zabezpečiť prostriedky na vycestovanie. Dĺžku doby zaistenia žalobcu stanovil na
čas nevyhnutne potrebný, najviac do 30.04.2021.

IV.
Posúdenie právnej argumentácie

7. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v správnej žalobe žalobcu ako aj konanie, ktoré
vydaniu rozhodnutia predchádzalo, na nariadenom súdnom pojednávaní konanom dňa 16.12.2020,
oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom.

8. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chránených záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach stanovených týmto zákonom.

9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

10. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z.z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho
príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

11. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z.z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť
zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.

12. Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho
vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť
a) hlásenia pobytu alebo
b) zložiť peňažnú záruku.

13. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a plne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

14. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

15. Žalobca pred podaním žaloby požiadal Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta podľa
osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného rozhodnutia o nej neplynú lehoty
ustanovené na podanie žaloby na správny súd. Súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca prevzal
rozhodnutie žalovaného dňa 30.10.2020, a Centrum právnej pomoci, Kanceláriu Bratislava požiadal
o poskytnutie právnej pomoci dňa 02.11.2020, rozhodnutie zo dňa 25.11.2020 o priznaní nároku na
poskytnutie právnej pomoci nadobudlo právoplatnosť dňa 02.11.2020 a správna žaloba bola podaná na
poštovú prepravu dňa 04.12.2020, teda bola podaná včas.

16. Úlohou súdu v prebiehajúcom konaní bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu
dôvodov vyplývajúcej z podanej žaloby, a to námietky podstatného porušenia ustanovení o konaní,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Súd
pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, vychádzal z jednotlivých námietok uvedených
v správnej žalobe žalobcu a konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a žalobcom
podané námietky voči nemu uvedené v jeho žalobe nie sú dôvodné.

17. K žalobnej námietke žalobcu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, následne vec
nesprávne posúdil a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, správny súd uvádza, že žalovaný
riadne zistil skutkový stav a v konaní bolo preukázané, že žalobca bol dňa 30.10.2020 kontrolovaný
žalovaným. Počas kontroly žalobca nepredložil žiadny platný doklad totožnosti ani iný doklad. Ďalšou
lustráciou žalovaný zistil, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky udelené žiadne povolenie
na pobyt. Žalovaný mal za to, že žalobca sa zdržiava na území Slovenskej republiky neoprávnene,
na základe čoho bol žalobca administratívne vyhostený rozhodnutím žalovaného č. p.: PPZ-HCP-
BA5-109-010/2020-AV zo dňa 30.10.2020. Následne žalovaný, zaistil žalobcu v zmysle ust. § 88 ods. 1
písm. b) zákona o pobyte cudzincov a v zmysle § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku
doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie do 30.04.2021. V zápisnici o podaní vyjadrenia
č. PPZ-HCP-BA-109-012/2020-AV zo dňa 30.10.2020 žalobca uviedol, že nemá pri sebe dostatočné
finančné prostriedky. Ubytovanie žiadne nemá a nevie si zabezpečiť prostriedky na vycestovanie.
Uviedol, že nechce žiadať o azyl na Slovensku. Zaistenie žalobcu pre účely administratívneho
vyhostenia je zákonným pozbavením slobody, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení z územia
Slovenskej republiky. Pre začiatok konania o reálnom vyhostení z územia Slovenskej republiky v zmysle
článku 5 ods. 1 písm. f) predmetného Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd je nevyhnutná
existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky. V danej veci
existuje vykonateľné rozhodnutie o administratívnom vyhostení, vydaného Oddelením cudzineckej
polície Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava, v ktorom bol žalobcovi uložený
zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 3 roky. K
výkonu administratívneho vyhostenia priamo slúži inštitút zaistenia cudzinca.

18. K žalobnej námietke, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nepreskúmateľné a že žalovaný sa
nezaoberal alternatívami zaistenia, správny súd uvádza, že zo zápisníc jednoznačne vyplýva, že žalobca
nemá finančné prostriedky a nemá žiadne ubytovanie na Slovensku. V tejto súvislosti súd konštatuje, že
žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a
b) zákona o pobyte cudzincov. Žalobca nemá na území Slovenskej republiky žiadnu rodinu a vyhostenie
sa nedotkne jeho rodinného a ani súkromného života. O udelenie azylu na území Slovenskej republiky
na správnom orgáne nežiada.

19. K žalobnej námietke týkajúcej sa dĺžky doby zaistenia správny súd uvádza, že žalovaný dĺžku doby
zaistenia stanovil na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 30.04.2021 (§ 88 ods. 4 zákona o pobyte
cudzincov), ktorá doba je nevyhnutná, počas ktorej žalovaný vykoná všetky dostupné úkony smerujúce
k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Doba zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná

doba sa nedá určiť, pretože závisí od viacerých faktorov. Žalovaný v spolupráci s ÚPZC bude vykonávať
potrebné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky a zabezpečovať pokrytie
nákladov na samotné vyhostenie, zabezpečovať materiálne ako aj personálne zabezpečenie prepravy
žalobcu. Lehota zaistenia je zákonná a oprávnená. Doba zaistenia je priamo úmerná dobe potrebnej
k vybaveniu potrebných náležitostí k reálnemu fyzickému vyhosteniu žalobcu do domovskej krajiny.
Žalobca sa na území Slovenskej republiky nachádza bez povolenia na pobyt. Podľa § 88 ods. 4 zákona
o pobyte cudzincov môže byť štátny príslušník tretej krajiny zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac
na šesť mesiacov. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je správny orgán povinný
skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel jeho zaistenia.

20. Žalovaný správne vychádzal z jemu dostupných informácií a tieto objektívne posúdil, najmä z
pohľadu dôveryhodnosti osoby žalobcu a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane žalobcu v
súvislosti s jeho zaistením. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa
§ 32 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca v
priebehu správneho konania uviedol.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie
žalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o
pobyte cudzincov, ako aj so správnym poriadkom. Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutkový
stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné
a obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) s uvedením skutočností,
ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, z rozhodnutia je zrejmé, akými úvahami sa žalovaný
viedol pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval a tiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami žalobcu, a preto súd podľa § 190 SSP
žalobu zamietol.

22. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 168 SSP. Žalovanému, ktorý bol vo veci
úspešný, žiadne dôvodne vynaložené trovy konania mu nevznikli, ani si žiadne neuplatnil, ide o orgán
štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

23. Žalobca v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia je
od poplatku oslobodený (§ 4 ods. 2 písm. m) Zákona o súdnych poplatkoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia,
na Krajskom súde v Bratislave ( § 443 ods. 2 písm. b) SSP).

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok ( § 446 ods. 2 písm. d) SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 23. 2. 2021. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.