Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Mariana Podbehlá
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 18C/139/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118213695
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Podbehlá
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4118213695.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v spore žalobcu: I. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom B. XXX/XX, XXX XX V. pri T., zast.: advokátskou kanceláriou ADVOKÁT JUDr. Peter Timko spol. s
r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova trieda 6, IČO: 505 288 74 proti žalovanej: V. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom G. ulica XX, XXX XX I. W., o vyporiadanie po bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu zamieta.
Žalovaná má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu písomne podanou žalobou zo dňa 26.11.2018
domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode. Žalobu odôvodnil tým,
že manželstvo strán sporu bolo uzavreté dňa 24.04.2004, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Nitra zo dňa 11.11.2015 č. k. XXP/XXX/XXXX-XX, právoplatné dňa 23.11.2015. Rozvodom
manželstva zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Za predmet vysporiadania označil
úverový záväzok voči Slovenskej sporiteľni, a.s., úverový záväzok voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. a
spoločnú pohľadávku proti rodičom žalovanej z titulu investície, zhodnotenia rodinného domu súpisné
č.668, v katastrálnom území Ivanka pri Nitre.
2.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podanej
žaloby. Žiadal vyporiadať položky 7a) až c). Strany sporu získali finančné prostriedky z predaja bytu,
ktorý patril do BSM a zo zisku investovali do rekonštrukcie podkrovia. Teda existuje pohľadávka, ktorú
potvrdili aj rodičia žalovanej, sporná je iba výška. Čo sa týka bodu 7b) úver doplácal žalobca, a čo sa
týka bodu 7c) tento naďalej spláca žalobca, pričom žiadali zaviazať žalovanú na polovicu z predmetných
úverov. Strany sporu v roku 2011 predali byt, potom rekonštruovali podkrovie, išlo zhruba o 100 m? a v
roku 2012 sa tam nasťahovali, rekonštrukcia bola v roku 2011-2013.
3.Žalovaná na pojednávaní zotrvala na svojom písomnom stanovisku, namietla pohľadávku, ktorá má
byť uplatnená zo strany žalobcu. Takúto pohľadávku neeviduje a preto sa nemala k čomu vyjadrovať.
4.Súd sa oboznámil so sobášnym listom, rozsudkom XXP/XXX/XXXX-XX, zo dňa 11.11.2015, správami
o pobyte žalovanej, výpismi z účtov, s vyjadreniami strán sporu a zistil tento skutkový stav:
5.Manželstvo strán sporu bolo uzavreté dňa 24.04.2004, a bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu T. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XXP/XXX/XXXX-XX, právoplatné dňa XX.XX.XXXX. Rozvodom
manželstva zo zákona zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Za predmet vyporiadania
žalobca označil položky existujúce v čase zániku manželstva rozvodom a to spoločnú pohľadávku proti
rodičomžalovanejztituluinvestície(zhodnotenia)rodinnéhodomusúpisnéč.XXXvkatastrálnomúzemíIvanka pri Nitre. Hodnota pohľadávky je odhadom v sume 30.000 eur, spoločný úverový záväzok voči
Slovenskejsporiteľni,a.s.,keďbolposkytnutýúvervsume150tisícSk,splátkyboli80eurmesačne,úver
dosplácal žalovaný v marci 2017 a preto si žalobca uplatňoval pohľadávku voči žalovanej v rozsahu ?
nákladov. Zároveň strany sporu mali úverový záväzok voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. V čase zániku
manželstva rozvodom nemali strany sporu žiadny spoločný nehnuteľný majetok ani hnuteľný majetok.
6.Podľa § 143 občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí
získaných dedičstvom, alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe, alebo
výkonu povolania len jedného z manželov a veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
7.Podľa § 148 ods. 1 Obč. zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov.
8.Podľa ust. § 149 ods. 1 Obč. zák. ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie
podľa zásad uvedených v § 150.
9.Podľa § 149 ods. 3 Obč. zák. ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého
z manželov súd.
10.Podľa § 150 Obč. zák. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej
sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu,
a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba
vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
11.V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo
nadobudol niektorí z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo
darom,akoajvecí,ktorépodľasvojejpotrebyslúžiaosobnejpotrebealebovýkonupovolanialenjedného
z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov v reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú
vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka (§ 143 Občianskeho zákonníka).
12.Vyporiadanie BSM sa vykonáva vždy ako tzv. vyporiadanie v širšom zmysle, tzn. že treba vyporiadať
aj pohľadávky a dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva. Toto
vyporiadanie sa však vykoná iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám. Občiansky zákonník
pritom nemá výslovné ustanovenie o tom ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré
sú spojené s ich BSM a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy totiž podľa § 143 Občianskeho
zákonníka nepatria do BSM, takže sa na ne priamo nevzťahujú ust. § 149 a § 150 Občianskeho
zákonníka. Ak tieto vzťahy nie sú osobitne upravené, potom treba v zmysle ust. § 853 Občianskeho
zákonníka vychádzať z ustanovení zákonníka, ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom a účelom im
najbližšie, teda primerane použiť ust. § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka.
13.S poukazom na zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že žalobcom požadované vyporiadanie
súdom nie je možné vykonať. Čo sa týka spoločných dlhov, tieto možno v rámci BSM vyporiadať
medzi stranami sporu pri tzv. širšom vyporiadaní BSM, kedy súd pri existencii aktív rozhoduje o ďalšom
výlučnom majiteľovi toho ktorého majetku, prípadnej povinnosti výplaty ako aj osobe preberajúcej ten
ktorý záväzok. Určenie osoby preberajúcej záväzok je úpravou vnútorných vzťahov spoludlžníkov, ktorí
v prípade manželov majú spravidla solidárne postavenie. Namiesto pôvodného vzájomného postavenia
spoludlžníkov, ktoré v konečnom dôsledku spravidla zaťažuje každého dlžníka polovicou dlhu, tu súd
zmení vnútorné pomery podielov exmanželov na spoločnom dlhu, čím zodpovedajúcim spôsobom
zohľadní nové pomery na strane aktív. Zmyslom takéhoto postupu je racionalizácia vzájomných
právnych vzťahov exmanželov. Z uvedeného vyplýva, že vyporiadanie pasív BSM (zmena vnútorných
vzťahov dlžníkov) je úzko späté s novými vlastníckymi pomermi k aktívam. Samo o sebe význam
nemá, pretože bez zmeny vo vlastníckych pomeroch k aktívam nie je dôvod meniť vnútorné vzťahyspoludlžníkov,ktorésúdanéčiužzmluvoualebozozákona,aktorýchvzájomnévysporiadaniejenaďalej
zachované zákonom (napr. právo postihu pri solidárnom záväzku). Keďže strany sporu v BSM nevlastnia
žiaden spoločný majetok - aktíva, súd samotné dlhy strán sporu nevyporiadal a žalobu čo do tejto otázky
zamietol.
14.Žalobca zároveň žiadal vyporiadať spoločnú pohľadávku proti rodičom žalovanej z titulu investície,
zhodnotenia rodinného domu súpisné č.668, v katastrálnom území Ivanka pri Nitre. Súd poukazuje,
že finančné prostriedky, ktoré strany sporu mali investovať do nehnuteľnosti, zhodnotenia rodinného
domu je vo vlastníctve tretích osôb ( rodičov žalovanej). Finančné prostriedky boli spotrebované ešte
počas trvania BSM strán sporu, preto nebolo možné ich vyporiadať. Pri vyporadaní BSM je dôležitá
masa, ktorá bola súčasťou BSM ku dňu jeho zániku ( rozvod manželstva). Nemôžu nimi byť finančné
prostriedky spotrebované a tie investované do veci patriacej tretej osobe, vyporiadanie sa vykonáva
iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol v plnom
rozsahu.
15.Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.
16.Vzhľadom úspechu žalovanej v konaní, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP
a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods.2
CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Nitra v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364CSP). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno
odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.( § 365 ods. 3CSP).
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.