Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. február 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/117/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712203513
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7712203513.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu Obec Stretava, Stretava 12, IČO: 00 325 821,
zastúpeného JUDr. Vladimírom Sabadošom, advokátom, Michalovce, Námestie osloboditeľov 77, proti
žalovanému COOP JEDNOTA Michalovce, spotrebné družstvo, Michalovce, Obchodná 2, IČO: 00 169
099, zastúpenému JUDr. Michalom Kuročkom, advokátom, Michalovce, Obchodná 2, o zaplatenie 2.449
€ s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 8C/69/2012-204 z 23.5.2018 Okresného súdu
Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania.

P r i z n á v a žalovanému proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce rozsudkom 8C/69/2012-96 z 10.1.2014 označeným v záhlaví titulom vydania
bezdôvodného obohatenia žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť 1.240 € s úrokmi z omeškania 8,5
% ročne od 1.1.2012 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu
zamietol.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný ako výlučný vlastník stavby súp. č. 160, v k. ú. R. zapísanej na LV
č. XXX, postavenej na pozemku parc. č. 499 - zastavaná plocha vo výmere 1457 m2, zapísanom na LV
č. XXX ako vlastníctvo žalobcu, tento v období od 1.1.2011 do 31.12.2011 bezodplatne a bezdôvodne,
bez akejkoľvek zmluvy so žalobcom, užíval vo výmere spornou budovou zastavanej plochy (248 m2).
Vec právne posúdil podľa § 451 ods. 1 a 2, § 456 O.z. a ďalej podľa § 517 O.z. v spojení s § 3 NV SR
č. 87/1995 Z.z. a právne uzavrel, že v období celého roka 2011 žalovaný užívaním sporného pozemku

na úkor žalobcu sa bezdôvodne obohacoval. Pre účely vyčíslenia skutočnej výšky bezdôvodného
obohatenia vychádzal z výšky nájomného, za ktoré v danom čase a lokalite bolo možné prenajať sporný
pozemok. Oboznámením sa s obsahom VZN obce č. 5/2008 záväzným pre všetkých jej pracovníkov
a tiež aj pre starostu dospel k záveru, že v spornom období (2011) v danej obci pozemok bolo možné
prenajať za 5 €/m2/rok, nestotožnil sa preto s názorom žalovaného o výške obvyklého nájomného s
prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania sumou, ako vyplýva z posudku č. 53/2012
A.. O. (0,125 €/m2/rok). S poukazom na § 456 O.z. žalovaného zaviazal preto žalobcovi zaplatiť 1.240

€ (248 x 5).

3. Krajský súd v Košiciach, rozhodujúci o odvolaní žalovaného uznesením 6Co/145/2014-114 z 9.2.2016
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, t.j. okrem výroku, ktorým žalobcovi bolaprisúdená istina 31 € s úrokmi z omeškania 8,5 % ročne od 1.1.2012 do zaplatenia a okrem výroku,
ktorým žaloba vo zvyšku bola zamietnutá a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Vytkol konajúcemu súdu, že pri vyčísľovaní nároku žalobcu vychádzal zo žalovaným

spochybneného všeobecne záväzného nariadenia obce o cene nájmu pozemkov v danej lokalite, čím
výška obvyklého nájomného ostala nepreukázanou, pretože nebol predložený žiaden dôkaz, že v
rozhodnom čase v danej lokalite pozemky za 5 € za 1 m2 a za rok boli aj skutočne prenajímané.
Uložil preto súdu prvej inštancie umožniť stranám označiť a predložiť dôkazy za účelom preukázania ich
tvrdenia o výške obvyklého nájomného za sporný pozemok v rozhodnom období a zvážiť aj nariadenie

znaleckého dokazovania k otázke obvyklého nájmu, ak by ho nebolo možné zistiť z predložených
dôkazov.

4. Súd prvej inštancie ďalším rozsudkom 8C/69/2012-204 z 23.5.2018 (t.j. teraz preskúmavaným
rozhodnutím)zaviazalžalovanéhozaplatiťžalobcovisumu51,08€spolusúrokomzomeškaniavovýške
8,50 % ročne zo sumy 13,14 € od 1.1.2012 do zaplatenia a 5,05 % ročným úrokom zo sumy 37,94 € od

20.1.2016 tiež do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 93,38% trov konania. Zrekapituloval
priebeh konania a uviedol, že po zrušení pôvodného rozsudku uznesením Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 9.2.2016 uznesením zo dňa 30.9.2016 spojil na spoločné konanie vec vedenú pod sp.zn.
8C/69/2012 s vecou 8C/23/2016 a predmetom konania takto bolo posúdenie nároku žalobcu na vydanie

bezdôvodného obohatenia od žalovaného predstavujúceho obvyklé nájomné za užívanie predmetného
pozemku za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 a za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015. Podľa zmluvy
o nájme pozemku č. ZoN 1/2017 zo dňa 1.12.2017 uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a
J. P. ako nájomcom prenajímateľ prenechal nájomcovi do nájmu časť pozemku zapísaného na LV č.
XXX v kat. úz. R., pričom výška nájomného bola stanovená podľa zákona o cenách č. 18/1996 Z.z. a v

zmysle VZN č. 5/2008 na 5 €/m2 za rok. Zo záveru znaleckého posudku A.. K. O.eka, znalca z odboru
stavebníctva č. 21/2017 zo dňa 29.3.2018 mu vyplynulo, že obvyklé nájomné za predmetný pozemok
za rok 2011 je 44,14 € a za rok 2015 toto nájomné predstavuje 37,94 €. Citoval § 451 ods.1, 2, § 456,
§ 517 ods.1, 2 a § 563 Obč.zák. ako aj § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. a dospel k záveru, že žalovaný
užíva pozemok - parc. č. 499 evidovanú na LV č. XXX v kat. úz. R., ktorá je vo vlastníctve žalobcu a

to tým spôsobom, že na tejto parcele je postavená budova so súp. č. 160 vo vlastníctve žalovaného.
Žalovaný pritom túto parcelu užíva bez právneho dôvodu, keďže so žalobcom nemá uzavretú žiadnu
nájomnú zmluvu a na jeho úkor sa tak podľa § 451 ods.2 Obč.zák. bezdôvodne obohacuje. Pri určení
výšky bezdôvodného obohatenia nezohľadnil Všeobecne záväzné nariadenie Obecného zastupiteľstva
v R. č. 5/2008, v zmysle ktorého cena za prenájom pozemkov je 5 €/m2 za rok, keďže toto nájomné

nie je tým nájomným, ktoré by zodpovedalo obvyklej cene v danom mieste a čase. Prihliadol na to,
že žalobca nepredložil žiadnu nájomnú zmluvu týkajúcu sa rokov 2011 a 2015 a predložil len nájomnú
zmluvu zo dňa 1.12.2017. Neobstojí podľa neho tvrdenie žalobcu, že nemohol v rozhodnom období
uzatvárať nájomné zmluvy pre existujúce predbežné opatrenie nariadené v konaní 7C/93/2014, keďže
týmto rozhodnutím bol žalobca obmedzený iba v nakladaní s nehnuteľnosťou vedenou na LV č. XXX v

kat. úz. R.. Žalobca takto neuniesol dôkazné bremeno o výške obvyklého nájomného a toto neuniesol ani
žalovaný. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia preto vychádzal zo záverov znaleckého posudku
znalca A.. K. O., podľa ktorého v roku 2011 výška obvyklého nájomného za predmetný pozemok bola
44,14 € a za obdobie roka 2015 obvyklé nájomné predstavovalo 37,94 €. Žalovaný preto v zmysle § 456
Obč.zák.bybolpovinnýzaplatiťžalobcovicelkovosumu82,08€,alekeďževdôsledkupredchádzajúcich

rozhodnutí už bol zaviazaný na zaplatenie sumy 31 €, zaviazal ho na zaplatenie sumy 51,08 € s úrokmi z
omeškania vo výške vyplývajúcej z právnej úpravy. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP
a berúc do úvahy čiastočný úspech strán v konaní priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 93,38%.

5. Rozsudok v jeho zamietavej časti a vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním
žalobca, navrhol ho zmeniť a zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 2.397,92 € s príslušenstvom
uplatniac pritom odvolacie dôvody upravené v § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Vytkol napadnutému
rozsudku v jeho zamietavej časti nepreskúmateľnosť pre nedostatok a zmätočnosť. Trval na tom, že
prijaté Všeobecne záväzné nariadenie Obecného zastupiteľstva v Stretave č. 5/2008 je nesporne platné

napriek námietke žalovaného spochybňujúceho jeho zákonnosť. Ignoráciu tohto nesporne platného
záväzného nariadenia súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia nedostatočne vysvetlil a jeho
rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné. V tomto kontexte konajúci súd nesprávne vyhodnotil
ním predložený listinný dôkaz, a to zmluvu o nájme pozemku č. ZoN 1/2017, keď zrejme nesprávnepochopil význam pokynu Krajského súdu v Košiciach na doplnenie dokazovania obsiahnutého v
zrušujúcom uznesení 6 Co 145/2014-114. Všeobecne záväzné nariadenia sú totiž výsledkom činnosti
obecného zastupiteľstva, ich obsah je záväzný a obsahuje právne normy zakladajúce, meniace alebo

rušiace subjektívne práva a povinnosti fyzických a právnických osôb. Keďže žalovaný užíva pozemky
v jeho vlastníctve a obec určila svojím VZN výšku nájomného za takéto obecné pozemky, aj výška
bezdôvodného obohatenia sa od tejto určenej výšky musí odvíjať. Opačná interpretácia znamená
nesprávne právne posúdenie veci.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako
vecne správny, keď rozhodnutie súdu je riadne zdôvodnené, pretože je jasné, určité, presvedčivé a
preskúmateľné. Prvoinštančný súd správne postupoval v zmysle uznesenia Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 9.2.2016 a zistený skutkový stav vyplýva zo znaleckého posudku č. 21/2017. Žalobca nepredložil
žiadne relevantné dôkazné prostriedky na udržanie svojich tvrdení, ktorým by podporil aplikáciu VZN č.
5/2008 o výške ceny nájmu 5 €/m2 a za rok platne uzatvorenými nájomnými zmluvami v danom mieste,

čase a lokalite katastrálneho územia Obce R..

7. Ako už bolo uvedené, žalobca odvolaním napadol iba zamietavú časť rozsudku a súvisiaci výrok o
trovách konania, a preto jeho vyhovujúca časť nebola predmetom odvolacieho prieskumu.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania podľa ust.
§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že
odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie,
ktoré rozsudku predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že
odvolanieniejedôvodné.RozsudokbolverejnevyhlásenýnaKrajskomsúdevKošiciachdňa20.2.2020,

pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.

9. Žalobca použil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP. Podstata odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého
stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti,

ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti,
ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj
výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a
pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný
tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy,
ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis,
ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je
naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na
spravodlivýprocesjepomerneširokýazahŕňapredovšetkýmprávonaprístupksúdu,právonanezávislý
a nestranný súd, na zákonného sudcu, na prejednanie sporu v primeranej lehote, na poučenie o
procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, navrhovať dôkazy, vyjadrovať s ak nim, právo
na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na jeho preskúmanie, atď.. Porušenie akéhokoľvek čiastkového

právastranysporupostupomsúdupredstavujepochybeniesúdu,onaplnenieodvolaciehodôvodupodľa
§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP však pôjde len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci
realizáciu práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že konanie sa nejaví
ako spravodlivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak,
aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002,

II.ÚS174/04,III.ÚS117/07).Zprávanaspravodlivésúdnekonanievtejtosúvislostivyplývaajpovinnosť
všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou,
že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07).

10. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozsudku

súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania
najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že byna zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité
zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil
skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym

skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny
právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne
odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.

11. Odvolacie námietky žalobca boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa

s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní
neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny
v napadnutej časti potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce,
preto na neho v plnom rozsahu odkazuje. Na doplnenie odôvodnenia a pre zvýraznenie správnosti
rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:

13. Nie je sporné, že žalobca sa od žalovaného domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré
mal tento získať užívaním jeho pozemku bez právneho dôvodu, pri absencii akejkoľvek zmluvy. Sporné
medzi stranami zostalo, ako určiť výšku tohto bezdôvodného obohatenia a ako určiť výšku obvyklého
nájomného a tiež to, aký vplyv naň má Všeobecné záväzné nariadenie Obecného zastupiteľstva v
Stretave č. 5/2008. Žiada sa však v celom rozsahu poukázať na závery vyplývajúce z odôvodnenia

uznesenia Krajského súdu v Košiciach 6Co/145/2014-114 z 9.2.2016, v zmysle ktorého súd prvej
inštanciebolpovinnýzisťovaťvýškuobvykléhonájomnéhozaspornýpozemokvrozhodnomobdobí,ato
z predložených nájomných zmlúv uzavretých k pozemkom daného druhu v dotknutej lokalite a prípadne
výšku obvyklého nájomného zisťovať aj prostredníctvom znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie
tento záväzný pokyn správne dodržal a rešpektoval, keď v konečnom dôsledku pri určovaní výšky

bezdôvodného obohatenia vychádzal zo záverov znaleckého posudku znalca A.. K. O., ktorý stanovil
výšku obvyklého nájomného za predmetný pozemok za žalované obdobie. Neobstojí tak odvolacia
námietka žalobcu, podľa ktorého súd prvej inštancie mal striktne vychádzať zo sadzieb plynúcich
z platného všeobecne záväzného nariadenia obce. Súd prvej inštancie dostatočne a presvedčivo
zdôvodnil svoj postup vychádzajúci z toho, že nájomné zmluvy z rozhodného obdobia na iné pozemky v

danej lokalite mu predložené neboli, riadil sa pritom záväzným uznesením Krajského súdu v Košiciach
a výsledok jeho rozhodovacej činnosti zodpovedá aj princípu predvídateľnosti súdnych rozhodnutí.

14. Ust. § 451 Občianskeho zákonníka vyjadruje všeobecnú zásadu občianskeho práva, podľa ktorej
sa nikto nesmie bezdôvodne obohacovať na úkor iného. Bezdôvodné obohatenie je pritom chápané

ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil,
tomu, na ktorého úkor k obohateniu došlo. O obohatenie ide vtedy, ak sa plnením niekomu dostalo
majetkovej hodnoty vyjadrenej tým, že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu
pasív. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný vyplýva z §
451 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je ním ten, ktorého majetok sa na úkor druhého neoprávnene

zväčšil alebo u ktorého nedošlo k zmenšeniu majetku, aj keď k tomu malo v súlade s právom dôjsť.
Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vrátiť, pritom nie je
protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému
došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. V prejednávanej veci sa žalovaný obohatil na úkor
žalobcu, keď užíval jeho pozemok bez poskytovania finančného ekvivalentu. Užívanie cudzieho majetku

bez právneho dôvodu s povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie bezpochyby predstavuje všeobecné
pojatie právneho princípu, ktorý je treba aplikovať na vopred bližšie neurčené prípady (§ 451 Obč.
zák.). Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia rovnajúcej sa výške obvyklého nájomného v danom
mieste a čase za porovnateľný pozemok súd prvej inštancie v duchu zaužívanej súdnej praxe pri
absencii nájomných zmlúv uzavretých na porovnateľné pozemky v danej lokalite v rozhodnej dobe

správne vychádzal zo znaleckého posudku znalca A.. K. O. a rozsudok súdu prvej inštancie preto bolo
nevyhnutné v napadnutej zamietavej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania potvrdiť ako vecne
správny.15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení
s § 225 ods. 1 CSP. Žalobca nebol so svojim odvolaním úspešný a úspešný žalovaný má nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).