Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. august 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414208435
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4414208435.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlomPribinova25,81109Bratislava,IČO:35807598,zastúpenej:Advocates.r.o.,sosídlomPribinova
25, 811 09 Bratislava IČO: 36 865 141, proti povinnej: Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX
XX F., o vymoženie pohľadávky vo výške 777,17 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti

uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 28. októbra 2019 č.k. 7Er/513/2014 - 15, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 44 odsek 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ako aj ustanoveniami §35, §45 ods. 1, 2 zákona č.

244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK) a ustanoveniami §39, §52 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

1.1. Poznamenal, že vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala zmluva o úvere č. 409500232 zo
dňa 07.04.2011. Dňa 07.04.2011 uzatvorili Rozhodcovskú zmluvu, v rámci ktorej citoval čl. 14. Uviedol,
žecitovanázmluvaoúvereještandardnouformulárovouzmluvoupoužívanouveriteľomnaposkytovanie

finančných prostriedkov a na túto zmluvu je potrebné aplikovať režim spotrebiteľských zmlúv v zmysle
kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože sa jednoznačne jedná o spotrebiteľný vzťah.
Oprávnená si svoju pohľadávku zabezpečila zmluvou o úvere, zmenkou, ktorá bola vystavená na sumu
777,17 eura a zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 07.04.2011. Údaje boli vyplnené oprávnenou.

1.2. Povinná si neplnila riadne svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere a oprávnená s

poukazom na rozhodcovskú zmluvu uplatnila svoje nároky v rozhodcovskom konaní podľa uzatvorenej
rozhodcovskej doložky vedenej v rozhodcovskej zmluve. Uviedol, že rozhodcovská zmluva nebola
osobitne spotrebiteľom (povinnou) vyjednaná, vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, preto sú na
mieste obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský
proces, nedokáže náležite naplánovať. Rozhodcovská doložka, ktorá bola súčasťou rozhodcovskej
zmluvy,neboladojednanávčasevyššejbdelostispotrebiteľapovznikusporu,alenazačiatkuzmluvného

vzťahu. Rozhodnutie rozhodcu sa výrazne javí ako zjavne formalistické, preberajúce argumenty
žalujúcehododávateľa. Rozhodcovskázmluvazodňa07.04.2011nebolaskutočnealternatívnou.Veriteľ
podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber a po tomto výbere už povinná nemala
faktickú možnosť podať návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred všeobecným súdom, čím došlo
k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý proces pred nezávislým a
nestranným súdom. Aj Najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného

súdu preskúmavať rozhodcovskú doložku. Dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol
vydaný na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluvy, a preto nie je spôsobilým exekučnýmtitulom, na základe ktorého by oprávnenej vznikol nárok voči povinnej, ktorého by sa mohla v rámci
exekúcie domáhať.

1.3. Predmetná zmluva bola zabezpečená neúplnou zmenkou (blankozmenkou), kde povinná vystupuje
ako vystaviteľ a oprávnená ako remitent. Podľa Dohody o vyplnení zmenky (bod 14 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru), na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky
voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková
suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek zaviazaný

ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek
zmenky.Rozhodcovskýsúdmalzato,žepovinnávystaviladňa07.04.2011zmenku,vktorejboluvedený
bezpodmienečný sľub zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne,
údaj o vystaviteľovi zmenky, miesto splatnosti a ďalšie skutočnosti, ako aj údaj o zmenkovej sume a
dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Povinná si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového
vzťahu riadne nesplnila, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný. Poukázal na

skutočnosť, že dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok (bod 14) je v
rozpore s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka. Táto podmienka je dohodnutá jednoznačne v
prospechveriteľaapovinnájunemohlanijakýmspôsobomovplyvniť.Ustanoveniebodu14všeobecných
podmienok je teda v rozpore so zákonom. Účastníkmi dohodnutý zmenkový úrok vo výške 91,25 %
ročne považoval je s prihliadnutím na výšku pohľadávky oprávnenej a okolnosti prípadu za jednoznačne

v rozpore s dobrými mravmi, a preto takého dojednanie medzi zmluvnými stranami treba považovať za
absolútne neplatné.

1.4. Súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu,
že rozhodcovský súd založil svoju príslušnosť na konanie na rozhodcovskej zmluve, ktorá je neplatným

právnym úkonom. Preto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe
ktorého by oprávnenej voči povinnej vznikol nárok, ktorého by sa oprávnená mohla v rámci exekúcie
domáhať. Predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, nakoľko bol vydaný
orgánom bez právomoci na jeho vydanie.

2. Oprávnená podala odvolanie v zákonnej lehote a žiadala, aby odvolací súd udelil súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Uviedla, že dohodnutá rozhodcovská zmluva je tzv.
nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, pretože umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany
svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Rozhodcovská
zmluva teda nevyžaduje od povinnej, aby spory riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. Nie je

daná výlučnosť rozhodcovského súdu, a povinná má možnosť v prípade nespokojnosti sa obrátiť na
všeobecný súd. Citovala rozhodnutia okresných súdov.

2.1. Tvrdila, že obe strany rozhodcovskú doložku v znení o výbere rozhodcu podpísali, svojím podpisom
vyslovili súhlas s prerokovaním sporu pred rozhodcom ustanoveným už v rozhodcovskej zmluve.

Sporová strana mohla už pri podpise rozhodcovskej doložky alebo zmluvy vysloviť nesúhlas s osobou
uvedeného rozhodcu a mala možnosť navrhnúť na rozhodovanie iného rozhodcu. Ak bola rozhodcovská
doložka alebo zmluva jasne a určite formulovaná aj s uvedením mena rozhodcu a podpísaná zástupcami
oboch strán, každá z nich mala možnosť vzniesť námietky voči uvedenej osobe rozhodcu. Ak by teda
povinná mala pochybnosti o rozhodcovi a domnievala sa, že ide o sudcu, ktorý rozhoduje zaujato a

nespravodlivo, mohla podať námietku zaujatosti. Mala možnosť tak urobiť v žalobnej odpovedi, pretože
v každom prípade je zasielaná výzva na žalobnú odpoveď. Tiež sa dohodli na písomnej forme konania,
čo však nevylučovalo, aby sa konanie uskutočnilo ústnou formou, ak o to jedna zo strán požiada. V
prípade predmetnej rozhodcovskej zmluvy sa jedná o individuálne dojednanú podmienku. Nemôže ísť
o podmienku neprijateľnú. Platnosť právneho úkonu najviac treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez

hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Dôležité je to, či
zmluva v čase jej uzavretia sama o sebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu
medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu.

2.2. Konštatovala, že prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva z právnej úpravy týkajúcej sa

spotrebiteľských úverov. Rovnaký záver vyplýva aj zo znenia aktuálne účinnej smernice č. 2005/48/
ES o spotrebiteľskom úvere (čl. 24 ods. 1) ako aj z odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách
použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov.2.3. Uviedla, že rozhodcovská zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera môže, ale rovnako
nemusí byť uzavretá spolu so zmluvou o úvere. V prípade, že rozhodcovskú zmluvu žiadateľ neuzavrie,
eventuálny spor zo zmluvy o úvere sa bude riešiť súdnou cestou. V prípade rozhodcovskej zmluvy sa

teda jedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.

3. Povinná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v

zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 12.02.2014,
kedy bola súdnym exekútorom JUDr. V. spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe

exekučného titulu, rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s., sp.zn. SR 00622/12 zo dňa 30.04.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
14.05.2012avykonateľnosťdňa17.05.2012.Podkladom najehovydaniebolazmluvaospotrebiteľskom
úvere č. 409500232 zo dňa 07.04.2011. V rovnaký deň, t.j. dňa 07.04.2011 bola vystavená aj zmenka.
Súdny exekútor žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenou súdu prvej inštancie

dňa 17.04.2014 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Spolu so žiadosťou doručil
originál exekučného titulu a potrebné prílohy. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým
uznesením.

7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje

inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

8. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo

postihuje majetok.

9. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

10. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. Podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý

bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok
vznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o
zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie. Z uvedeného vyplýva, že súlad rozhodcovského rozsudku
ako exekučného titulu s príslušnými právnymi predpismi je hmotnoprávnym predpokladom vykonania

exekúcie.

11. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá a ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvnýchstrán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

12. Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľmi a spotrebiteľom v

rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že

súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj
správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom
súdu prvej inštancie, ktorý správne posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú. Zásadnou právnou
otázkou v predmetnej veci je, či rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou všeobecných obchodných
podmienok a na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je neprijateľnou podmienkou. Podľa

dojednanej rozhodcovskej doložky, spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, avšak výber jednej
z alternatív riešenia sporov spočíva na oprávnenej. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom
súdu prvej inštancie, že o neprijateľnú rozhodcovskú doložku ide aj vtedy, ak rozhodcovská zmluva
umožňuje riešenie sporov aj v súdnom konaní, a spotrebiteľ si podľa nej má možnosť vybrať medzi
rozhodcovským a príslušným súdom Slovenskej republiky, ale ak by podľa tejto rozhodcovskej doložky

začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, odvolávajúc sa
na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola spôsobená
značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z pohľadu
spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu

vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred
oboma. Práve proti možnosti dodávateľov diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý
mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardizovanými typmi zmlúv.

14. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je svojím obsahom najbližšie problémovej

rozhodcovskej zmluve. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany
a nie z pohľadu dodávateľa. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula
neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo
odvrátil. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy,
ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní, a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom

bránila, bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú
rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou
rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo
štandardne formulovanej (typovej, adhéznej) zmluvy. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne
neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto

právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami. Na individuálne dojednanie je potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby
zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských zmlúv spotrebiteľom za
stavu, keď nepoznajú pravidlá rozhodcovského konania a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť
tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Je

neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšiu stranu a je vylúčené, aby
za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.

15. Nepochybne je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľom (oprávnenou) naformulované
zmluvné klauzuly vrátane rozhodcovských zmlúv a je zrejmé, že spotrebiteľ (povinná) nemohol

takúto formulárovú (adhéznu, typovú) zmluvu meniť. Taktiež je nutné konštatovať, že bez podpísania
rozhodcovskej zmluvy by nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na strane oprávnenej
je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto
smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy preukazujúce záver o individuálnom vyjednanírozhodcovskej doložky. Ak si spotrebiteľ individuálne vyjednal rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo
platiť, že si individuálne vyjednal aj podmienky arbitráže. Z obsahu spisu však takýto záver nie je možné
prijať.

16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie pokiaľ ide o skutočnosť, že
rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci rozhodovať, a to vzhľadom k tomu, že nebola platne a
individuálnedojednanározhodcovskázmluva,ktorámalaprávomocrozhodcovskéhosúdupodľatvrdení
oprávnenej založiť, a teda právomoc tohto rozhodcovského súdu nebola založená. S poukazom už na

vyššie uvedené skutočnosti ide teda o nulitný právny akt, ktorý nemôže byť spôsobilým exekučným
titulom, a to ani z formálnej ani z materiálnej stránky.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).