Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. október 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620201905
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., LL.M. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5620201905.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Zuzanou Bajlovou, LL.M. v právnej veci žalobkyne: N.

Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. O., A. Z. XXX/X, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom Majerníkova
3479/3A, Bratislava, IČO: 42 185 190 o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, t a k t o

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.
Žalovanému sa voči žalobkyni náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 26. 06. 2020 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť jej 5.000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy za dennodenné obťažovanie a nátlak
na jej osobu. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný ju neustále telefonicky obťažuje, obťažovanie trvá

minimálne 1 rok a to dennodennými telefonátmi a vyhrážaním sa jej, že má dlh voči ich spoločnosti vo
výške 4.000 eur. Žalovanému zaslala papiere o oddlžení, nakoľko požiadala o osobný bankrot pred 2
rokmi a bola zbavená všetkých dlhov. Žalovaný toto neakceptuje. Ona prežíva dennodenné stresy a
traumu.

2. Na výzvu súdu uznesením č. k. 4C/26/2020-14 zo dňa 27. 07. 2020 podľa § 167 ods. 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP), žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe doručenej súdu

dňa 11. 08. 2020 uviedol, že žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu. Žalobkyňa so
žalovaným uzatvorili dňa 20. 08. 2008 Zmluvu o úvere č. 709500028, na základe ktorej bol žalobkyni
poskytnutý úver vo výške 199,16 eur. Ak žalobkyňa nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvy,
alebo že odplata, úrok, či RPMN je vysoká, mala právo od zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu
do 14 kalendárnych odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Majú za to, že žalobkyňa
nemá nárok na náhradu ujmy, nakoľko neuvádza na základe porušenia akého práva alebo povinnosti
si voči žalovanému uplatňuje svoj nárok, nijako nepreukázala, že by údajné porušenie práva alebo

povinnosti bolo spôsobilé privodiť jej ujmu, žalobkyňa neuvádza, od čoho odvodzuje výške požadovanej
nemajetkovejujmy.Majúzato,ženárokžalobkynenemáoporuvhmotnompráve,pretoževočižalobcovi
nedošlo k porušeniu práva alebo povinnosti a žalobkyni nebola spôsobená žiadna ujma. Žalobkyňa
napriek výzve žalovaného poskytnuté finančné prostriedky nevrátila, z poskytnutého úveru 119,16 eur
uhradila0eur.ŽalovanýdávadopozornostiajOznámeniezodňa31.10.2018uverejnenévObchodnom
vestníku zn. OV 210/2018, ktorého obsahom bola informácia v zmysle § 167v ods. 1 Zákona o konkurze
a reštrukturalizácii o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.

Zároveň žalovaný predkladá vyúčtovanie exekučného konania, na základe ktorého bolo exekučné
konanie zastavené uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 5Er/547/2008 zo dňa 27. 09.
2018. Z predmetného dokumentu jasne vyplýva, že vymožený nárok žalovaného exekučným konanímbol vo výške 0 eur. Nevymáhateľnosť neznamená, že požiadavka nezaniká, ale stráca sa možnosť
núteného uplatnenia pohľadávky prostredníctvom orgánov verejnej moci.

3. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 4C/26/2020-31 zo dňa 14. 08. 2020 vyzval žalobkyňu
na podanie dupliky, ktorá výzva bola žalobkyni doručená do vlastných rúk dňa 19. 08. 2020.

4. Pretože žalovaná sa súdom stanovenej lehote nevyjadrila k vyjadreniu žalovaného, vo veci bolo
nariadené pojednávanie.

5.Súdpodľa§180CSPkonalarozhodolvneprítomnostistránsporu,ktorímalidoručeniepredvolaniana
pojednávanie riadne vykázané. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu svoju neúčasť na
pojednávaní ospravedlnil, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Žalovaná sa na pojednávanie
neustanovila, ani svoju neúčasť neospravedlnila včas a vážnymi okolnosťami.

6. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, osobitne s vyúčtovaním
exekučného konania vedeného pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. zo dňa
08. 03. 2019 (č. l. 25 spisu), s oznámením o vykonávaní zrážok z dôchodku Sociálnej poisťovne,
ústredie, Bratislava zo dňa 20. 06. 2018 (č. l. 8 spisu), s uznesením Okresného súdu Žilina, sp. zn.
3OdK/176/2018-24 zo dňa 02. 08. 2018 (č. l. 2 spisu).

7. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo v konaní
vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový a právny stav:

8.Zozhodnéhotvrdeniastránsporumalsúdpreukázané,žemedzistranamisporuboladňa20.08.2007

uzatvorená Zmluva o úvere č. 709500028, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský
úver vo výške 199,16 eur. Z dokladov predložených žalovaným, mal ďalej súd preukázané, že pred
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60,
Bratislava, IČO: 37 929 810 sa viedlo exekučné konanie pod EX5611/08 pre vymáhanie istiny vo
výške 323,97 eur s príslušenstvom, s tým, že nebola vymožená žiadna suma. Exekúcia bola zastavená

uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 5Er/547/2008 zo dňa 27. 09. 2018.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

11. Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

12. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.

13. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132
ods. 1 a § 150 ods. 1 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného
bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné
postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza
zo skutkového základu zistené z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je

ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Skutočnosti navodzujúce žalované
právo musí tvrdiť žalobca. Treba zdôrazniť, že princípy dokazovania v sporovom konaní platia aj pre
spotrebiteľské spory, v ktorých, pokiaľ strana tvrdí istú skutočnosť, je povinná túto dokázať a nemôže
svoje dôkazné bremeno presúvať na protistranu. Ochrana spotrebiteľa v procesnej rovine síce zahŕňa
možnosť poučenia spotrebiteľa o hmotnom práve (§ 292 písm. b) CSP), nie však popretie elementárnych

princípov platných pre dokazovanie.

14. Ochranu osobnosti upravujú viaceré odvetvia práva. Všeobecnú úpravu ochrany osobnosti upravuje
ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka a súčasne uvádza najtypickejšie zložky a prejavy osobnosti,ktoré sú predmetom ochrany (život, zdravie, občianska česť a ľudská dôstojnosť, súkromie, meno a
prejavy osobnej povahy). Ochrana práva na súkromie zahŕňa širokú oblasť týkajúcu sa súkromného
života, intímnej sféry, vnútorného myšlienkového, či citového života fyzickej osoby. Zákon poskytuje

ochranu proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený, a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osoby z
hľadiska jej postavenia v spoločnosti. Aby došlo k vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú
ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby, musí byť splnená podmienka existencie zásahu,
ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo v ohrození
osobnosti fyzickej osoby, v jej fyzickej a morálnej integrite, tento zásah musí byť neoprávnený a

musí byť splnená podmienka - existencia príčinnej súvislosti medzi týmto zásahom a nezákonnosťou
zásahu. Prostriedky ochrany osobnosti upravuje § 13 Občianskeho zákonníka, pričom rozlišuje morálnu
satisfakciu a satisfakciu finančnú. Nemajetkovú ujmu v peniazoch môže súd priznať, ak by sa morálna
satisfakcia nezdala postačujúca, a ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej
vážnosť v spoločnosti.

15. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala náhrady nemajetkovej ujmy titulom ochrany osobnosti
vo výške 5.000 eur za dennodenné obťažovanie telefonátmi a nátlak na jej osobu. Predpokladom
úspešného uplatnenia právo na ochranu osobnosti je zistenie, že žalobkyňa je osobou, ktorej
osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, a že žalovaný sa dopustil konania, ktorým bolo
spôsobené toto porušenie alebo ohrozenie. V sporovom konaní, o ktoré ide v súdenej veci, sa uplatňuje

prejednacia zásada.

16. Podľa tvrdenia žalobkyne k zásahu do práva na ochranu jej osobnosti malo dôjsť pri vymáhaní
pohľadávky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Ak žalobkyňa chcela dosiahnuť úspech v spore,

bolo na nej, aby predložila dostatočné dôkazy o tom, že zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému
zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobkyne, za ktorý by jej prináležalo finančné zadosťučinenie.
Žalobkyňa tým, že sa nedostavila na pojednávanie, hoci bola riadne a včas predvolaná, sa sama „obrala“
o možnosť doplniť svoje skutkové tvrdenia. Žalobkyňa tak stratila príležitosť oboznámiť sa s predbežným
právnym názorom súdu na posudzovanú vec a použiť tak vhodné procesné nástroje s cieľom dosiahnuť

úspech v spore. Súdu bolo rovnako znemožnené požiadať žalobkyňu o doplnenie skutkových tvrdení.
Uvedený stav nemohol viesť ani k odročeniu pojednávania, pretože na to neboli splnené podmienky
podľa § 183 CSP. Ak sa strana sporu nezúčastní na pojednávaní, je to jej výlučné právo, ktoré však
môže viesť (ako je tomu v danej veci) k zavŕšeniu súdneho konania čiastočne v jej neprospech.

17. Žalobkyňa, ak konanie žalovaného považuje za nekalú obchodnú praktiku, sa môže brániť
prostriedkami, ktoré sú bežne dostupné bežným spotrebiteľom - obrátiť sa Slovenskú obchodnú
inšpekciu, združenia na ochranu spotrebiteľov a pod.

18. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 257 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej

strane sporu náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal. Ako dôvody hodné osobitného zreteľa súd
zohľadnil, že žalobkyňa je spotrebiteľka a rovnako súd prihliadol na okolnosti tohto súdneho sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O

odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.