Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. september 2020

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 8P/366/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618203287
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kralovičová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1618203287.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdMalacky,sudkyňouJUDr.AndreouKralovičovou,vovecistarostlivostiomaloletéhoC.Deli

n č á k a , narodeného XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Slovenská republika, bytom ako otec, zastúpený
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka 2942/60/
A, dieťa otca: A. C., narodeného XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Slovenská republika, bytom Mesto
J., toho času bytom G., U. XX/XX a matky: P. I., narodená XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Lotyšská
republika,bytomA.,P.W.O.X-XX,A.republika,vkonaníonávrhumatkynaúpravuvýkonurodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje maloletého C. D e l i n č á k a, rodeného C., narodeného XX.XX.XXXX v T., do osobnej

starostlivosti otca, ktorý je oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

Matka j e povinná prispievať na výživu maloletého C. výživným vo výške 100 Eur mesačne počnúc
01.12.2018, ktoré výživné bude zasielať k rukám otca, vždy do l5. dňa v mesiaci vopred.

Zročné výživné za obdobie od 01.12.2018 do 24.09.2020 vo výške 1700 Eur je matka povinná uhradiť
k rukám otca do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom vo veci samej doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.11.2018 sa otec domáhal
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Otec vo svojom návrhu žiadal,
aby mu bol maloletý C. zverený do osobnej starostlivosti a matku súd zaviazal povinnosťou prispievať
na výživu maloletého výživným vo výške 100 Eur. Otec svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že výkon
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu doposiaľ upravený nebol, s matkou maloletého C.
už nežijú v spoločnej domácnosti, pričom uvedená skutočnosť mu znemožňuje vykonávať plnohodnotnú

starostlivosť o maloletého. Navrhovateľ uviedol, že sa s matkou maloletého spoznal v Anglicku, po
dvoch mesiacoch ostala partnerka tehotná, v ôsmom mesiaci tehotenstva sa spoločne vrátili na územie
Slovenska a plánovali spoločný život. Otec sa vyjadril, že po narodení maloletého C. sa začali medzi
ním a matkou maloletého ako aj rodičmi navrhovateľa stupňovať nedorozumenia a konflikty. Uviedol,
že v roku 2018 v mesiacoch apríl - máj spolu s matkou maloletého na jej žiadosť aj s maloletým C.
odcestovali do Lotyšska, kedy sa správanie matky maloletého zhoršilo; matka začala v nadmernom
množstve užívať alkoholické nápoje, nestarala sa o domácnosť, rástla jej agresivita a následne si našla

nového partnera. Otec sa vyjadril, že v súvislosti s jej novým partnerom sa stal predmetom vyhrážania.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam aj s maloletým synom odišiel z Lotyšska, pretože sa obával o život
svoj ako aj život maloletého C.. Navrhovateľ ďalej uviedol, že s maloletým synom býva od mesiaca jún
2018 u svojich rodičov, ktorí mu pomáhajú so starostlivosťou o maloletého, o matke maloletého C. odtej doby nemá žiadne informácie, táto na výživu maloletého syna žiadnym spôsobom neprispieva, o
maloletéhosanezaujíma,naposledyhokontaktovalatelefonicky preddvomatýždňamivpodguráženom
stave vo večerných hodinách. na výživu maloletého mu namiesto matky dieťaťa prispela sumou 500

Eur jej matka, teda stará matka dieťaťa. Maloletý C. navštevuje od septembra 2018 Materskú školu v
G., je zdravý. Otec uviedol, že pracuje toho času ako pekár v pekársko-cukrárskej firme V., pričom jeho
mesačný príjem predstavuje suma 700 Eur, rodičom prispieva na domácnosť sumou 400 Eur.
K svojmu návrhu doložil rodný list a osvedčenie o štátnom občianstve maloletého dieťaťa.

1. Na pojednávania na tunajšom súde sa matka nedostavovala , k návrhu, ktorý bol matke doručený,
sa ani napriek opakovanej výzve nevyjadrila. Na pojednávania nariadené na deň 24.09.2020 sa matka
takisto nedostavila aj napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie mala vykázané dňom 24.08.2020
s poukazom na ustanovenie § 112, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, o odročenie
pojednávania nepožiadala. K veci sa nevyjadrila ani po doručení opätovnej výzvy súdu na vyjadrenie sa
k veci. Vzhľadom k tomu súd v zmysle ustanovenia § 180 Civilného sporového poriadku s poukazom

na ustanovenie § 31 Civilného mimosporového poriadku vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti
za súčasného rešpektovania ústavne garantovaných práv ostatných účastníkov konania (článok 48
odstavec 2 Ústavy Slovenskej republiky).

2. Otec na pojednávaní dňa 24.09.2020 uviedol, že na svojom návrhu trvá. Vyjadril sa, že maloletý C.

sa narodil mimo manželstva, s matkou maloletého neboli manželia, v spoločnej domácnosti žili do troch
rokov veku maloletého. Uviedol, že matka maloletého opustila spoločnú domácnosť v Lotyšsku, kedy
odišla za novým partnerom, následne sa on spolu s maloletým C. vrátili na územie Slovenskej republiky,
odkedy sa sám stará o maloletého syna. Vyjadril sa, že matka sa o maloletého nezaujíma, za celý čas po
návrate otca s maloletým na Slovensko maloletého nekontaktovala, na jeho výživu neprispela, na výživu

prispela stará matka maloletého (matka matky) jednorazovo sumou 500 eur. Uviedol, že maloletého
prihlásil toho času do súkromnej materskej škôlky v E. A..

3. Zástupca kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa sa k návrhu otca pripojil, poukázal na správu zo
šetrenia v domácnosti otca a na to, že návrh otca je v záujme maloletého dieťaťa. Navrhol preto, aby

súd návrhu otca vyhovel.

4. Vzhľadom ku skutočnosti, že v konaní sa vyskytuje medzinárodný prvok, nakoľko matka maloletého
dieťaťa je štátny občan Lotyšskej republiky - žije v Lotyšsku, súd musí skúmať svoju právomoc vo veci
konať. Jednou z prvoradých procesných podmienok konania je danosť súdnej právomoci. Generálne

možno vymedziť, že právomoc vo veci konať je odrazom zásady legitimity a predstavuje zákonom
vymedzený rozsah činností, ktorých realizácia je právom aj povinnosťou súdov. Jej splnenie súd skúma
ex offo v každom štádiu konania a na každom stupni. Nedostatok právomoci sa na základe uvedeného
zaraďuje medzi tzv. neodstrániteľný nedostatok podmienky konania vedúci k zastaveniu konania.

5. Podľa článku 8 bodu 1. Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone
rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, súdy členského štátu
majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto
členskom štáte v čase začatia konania.

6. Rozhodujúcim kritériom pre určenie právomoci súdu konať vo veci je teda obvyklý pobyt maloletého
dieťaťa. Pojem obvyklého pobytu, ktorý sa premietol aj do zákona č. 97/1963 Zbierky o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (§ 39) znamená odklon od princípu
štátneho občianstva maloletého dieťaťa k princípu obvyklého pobytu maloletého dieťaťa. Vychádzajúc
z vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že sú splnené podmienky pre vedenie konania vo

veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na súde Slovenskej republiky, nakoľko maloletý C.
má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt a mal ho aj v čase začatia konania (teda 26.11.2018).
Otázku obvyklého pobytu musí v každej konkrétnej veci určiť súd na základe skutočností, ktoré sa
vzťahujú na situáciu konkrétneho prípadu a dieťaťa (návšteva školského zariadenia, citové väzby,
záujmové aktivity a iné).

Právomoc a aj príslušnosť vo veci konať tunajšieho súdu vo veci úpravy rodičovských práv v časti
zverenia dieťaťa a styku s rodičom je preto vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie daná, nakoľko
maloleté dieťa malo a aj v súčasnosti má obvyklý pobyt v obci G., okres E., čo je v obvode pôsobnosti
tunajšieho súdu.7. Podľa § 24 ods. 1 zákona číslo 97/1963 Zbierky o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom,
vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom

štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa,
súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú
väzbu.

8. Rozhodným právnym poriadkom v časti zverenia maloletého Deivida a jeho styku s matkou je preto

slovenský právny poriadok v zmysle § 24 ods. 1 veta prvá zákona o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom.

9. Podľa článku 3 Nariadenia Rady (ES) číslo 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone
rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v členských štátoch je právomoc vo veciach
vyživovacej povinnosti daná:

a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo
b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo
c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca
sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na
štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo

d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a
povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojený s týmto konaním, pokiaľ sa táto
právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

10. Právomoc tunajšieho súdu v časti výživného je vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie daná v

zmyslečlánku3písmenod)NariadeniaRady(ES)číslo4/2009,nakoľkovzmyslecitovanýchustanovení
má právo konať súd, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach
a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním.

11. Podľa článku 15 Nariadenia Rady (ES) číslo 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní

a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, rozhodné právo vo veciach
vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom
práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007 (ďalej len „Haagsky protokol z roku 2007“), určuje
podľa tohto protokolu.

12. Podľa článku 3 odstavec 1 Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre
vyživovaciu povinnosť, pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa
spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného.

13. Rozhodným právom v časti výživného teda vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia, ako aj s

poukazom na skutočnosť, že maloleté dieťa malo a aj naďalej má obvyklý pobyt na území Slovenskej
republiky, je právny poriadok Slovenskej republiky.

14. Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, oboznámil sa s rodným listom
maloletého dieťaťa, osvedčením o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, správou č.

MA1/OSPOD_A_SK/SPO/2020/1944 č. z. 2020/78604 zo dňa 08.09.2020, ako aj ostatným obsahom
ostatného spisovného materiálu a zistil, že rodičia maloletého C. nie sú manželia, nežijú v spoločnej
domácnosti od júna 2018. Otcovstvo k maloletému dieťaťu bolo uznané súhlasným vyhlásením rodičov
na príslušnom matričnom úrade.

15. Otec maloletého C. je slobodný, žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v dvojizbovom
prenajatom dome, poplatky spojené s užívaním bytu sú vo výške cca 230 Eur mesačne. Otec je od
septembra evidovaný ako živnostník, pričom doteraz pracoval ako brigádnik v spoločnosti E. - J., s.r.o.
s mesačným príjmom 1.600 Eur brutto. Iné vyživovacie povinnosti otec nemá.

16. Matka maloletého C.ije v Lotyšskej republike. Vzhľadom k tomu, že matka v konaní neuviedla súdu
žiadne relevantné informácie, na opakované výzvy súdu nereagovala, nezaslala súdu žiadne svoje
písomné vyjadrenie a otcovi maloletého nie sú o matke známe žiadne informácie, súdu sa nepodarilo
zistiť jej osobné a majetkové pomery.Matka sa s maloletým C. nekontaktuje, na jeho výživu naposledy (a v podstate iba ) prispela jej matka
( stará matka maloletého) sumou 500 Eur. Naposledy bola matka s maloletým v kontakte v Lotyšsku v
roku 2018 pred odchodom otca s maloletým na územie Slovenskej republiky.

17. Maloletý C. má v súčasnosti päť rokov, od septembra 2020 navštevuje súkromnú materskú školu,
predškolskú triedu. Maloletý je zdravý.

18. Podľa § 24, odsek 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnostiam rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť za strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

19. Podľa § 24 odsek 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťaťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o

maloletom dieťati domáhať na súde.

20. Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

21. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

22. Podľa § 28 odsek 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

a. sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b. zastupovanie maloletého dieťaťa,
c. správa majetku dieťaťa.

23. Podľa § 28 odsek 2 Zákona o rodine, rodičovské práv a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone

sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

24. Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine, veta prvá a druhá, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov

zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

25. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že ak sa rodičia maloletého dohodli už skôr na tom, ktorý z nich
bude mať maloleté dieťa vo svojej výchove, a ak bola táto dohoda schválená rozhodnutím súdu, potom
dôvody odôvodňujúce zmenu takéhoto rozhodnutia musia skutočne dosiahnuť intenzitu zmeny pomerov

vo všetkých ich aspektoch /IV. ÚS 14/2000 (ÚS ČR)/.

26. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu ako aj s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia,
súd dospel k záveru, že návrh otca na zverenie maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti
je dôvodný. Otec riadne vykonáva svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovstva a starostlivosť, ktorú

dieťaťu poskytuje, je v záujme jeho výchovy, zdravia a všestranného rozvoja. Súd pri rozhodovaní
rešpektoval citové väzby maloletého dieťaťa, ako aj skutočnosť, že otec sa o maloleté dieťa riadne stará,
zabezpečuje mu zdravé rodinné prostredie, poskytuje sústavnú osobnú starostlivosť. Otec spôsobom
svojho života dáva záruku, že osobnú starostlivosť o maloletého C. bude aj naďalej vykonávať v záujme
maloletého dieťaťa. Súd má za to, že otec maloletého v dostatočnom rozsahu preukázal schopnosť o

maloletého C. sa náležite postarať. Súd nezistil žiadne nedostatky v jeho starostlivosti o maloletého,
naopak, matka v celom konaní nepreukázala žiadne také skutočnosti, ktoré by preukazovali, že sa o
maloleté dieťa vie a chce postarať, počas celého konania pôsobila pasívne, nevyjadrila sa ani k návrhu
otca, nereagovala ani na písomné výzvy súdu, nedostavovala sa na pojednávania. Preto po zhodnotenípostoja otca a postoja matky k výchove a starostlivosti o maloletého súd návrhu otca v časti zverenia
maloletého do jeho starostlivosti vyhovel a zveril maloletého C. do jeho starostlivosti aj s oprávnením
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok - matka je v starostlivosti a záujme o maloletého

pasívna, viac ako dva roky neprejavila o maloletého žiadny záujem, nekontaktovala sa s ním ani s
otcom maloletého. Maloletý C. musí mať istotu, že jeho náležitosti, jeho záujmy, majetok budú riadne
zabezpečené, otec túto istotu maloletému poskytuje, o maloletého a jeho potreby sa riadne a s náležitou
starostlivosťou stará, preto mu súd dal aj oprávnenie maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

27. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

28. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov.

29. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

30. Podľa § 62 odsek 4, veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

31. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

32. Podľa § 63 odsek 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie.

33. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

34. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré na seba berie.

35. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

36. Podľa § 76 odsek 3 Zákona o rodine, v prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného
rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa
predpisov občianskeho práva.

37. Podľa § 76 odsek 4 Zákona o rodine, plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a

až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

38. Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

39. Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie
výživného možné len na návrh.40. Podľa § 217 odsek 1, veta prvá, Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav
v čase jeho vyhlásenia.

41. Podľa § 217 odsek 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky,
možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

42. Podľa § 231 Civilného sporového poriadku SP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti

splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré
sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času,
keď nastala podstatná zmena pomerov.

43. Podľa § 232 odsek 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

44. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a
povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia
pomery.

45. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom
je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale
týka sa aj všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka a jeho všestranný rozvoj. Pre
posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 odsek 1 Zákona o rodine nie

sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové
(prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom
získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 27/1970). V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej
povinnosti rodičov k dieťaťu bude vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni
rodičov, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť, boli zabezpečené

výživným určeným v zodpovedajúcej miere (R 14/1966).

46. Pri ustálení výšky výživného súd zohľadnil osobnú starostlivosť otca ( resp. iba jeho starostlivosť)
o dieťa, vek dieťaťa, skutočnosť, že maloletý Deivid navštevuje v súčasnosti predškolskú prípravu
materskejškoly,zohľadnil vývojovépotrebydieťaťaajehozdravotnýstav, akoajcelkovývývojživotných

nákladov.

47. Vzhľadom k tomu, že súdu sa nepodarilo zistiť príjem matky, matka zostala pasívna, na výzvy súdu
nereagovala, súd vychádzal pri určení výživného zo schopností matky vzhľadom na jej vek - matka je
zdravá (matka nepreukázala opak), je v produktívnom veku , je teda iba na nej, aby si zabezpečila

dostatočný zdroj príjmu tak, aby si mohla plniť svoju základnú zákonnú povinnosť - prispievať na výživu
maloletého dieťaťa. Otec požadoval určiť ako výživné pre dieťa sumu 100 Eur - uvedená suma je
v podstate základným výživným ( výživným, ktoré pokryje iba základné potreby dieťaťa), preto súd s
ohľadom na vek, možnosti a schopnosti matky tomuto návrhu vyhovel. Matka podľa názoru súdu by
nemal mať problém si takto stanovenú vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi plniť. Pokiaľ matka

mala výhrady voči návrhu otca, mohla tieto uviesť vo svojom písomnom vyjadrení, resp. mohla súdu
preukázať svoje skutočné zárobkové resp. majetkové pomery. Keďže matka návrh otca prevzala, na
tento žiadnym spôsobom nereagovala, súd má za to, že matka je s návrhom otca uzrozumená a nemá
voči nemu žiadne výhrady.

48. Počiatok povinnosti matky platiť výživné súd určil od prvého dňa mesiaca nasledujúcom po podaní
návrhu otcom - otec podal návrh dňa 26.11.2018, preto súd určil povinnosť matky prispievať na výživu
maloletého od 01.12.2018.

49. Pri takto určenom výživnom vzniklo matke za obdobie od 01.12.2018 do 24.09.2020 zročné výživné

vo výške 1700 Eur (1 mesiac v roku 2018 x 100, t. j. 100 Eur, 12 mesiacov v roku 2019 x 100 Eur, t. j.
1200 Eur a 9 mesiacov roku 2020 x 100, t. j. 900 Eur; spolu 2200 - 500 Eur), pričom od uvedenej sumy
odpočítal jednorazovú úhradu výživného vo výške 500 Eur.50. Takto stanovenú výšku zročného výživného súd uložil matke uhradiť s poukazom na ustanovenie §
232 ods. 2, 3 CSP do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

51. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku,
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 355 ods. 1 CSP, podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 44 ods. 1 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu (Zákon
č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).