Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. október 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/96/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200479
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200479.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej (sudca spravodajca) a JUDr. Zuzany Jančárovej, v
právnej veci žalobcu: JUDr. M. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. č. XX/XXX, J., proti žalovanému:
Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného číslo: 48823-2/2019-BA zo dňa 28.05.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správny orgán prvého stupňa - Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina, ako prvostupňový správny orgán,
rozhodnutím Číslo: 700-1610566119-GC04/19 zo dňa 27.03.2019 s poukazom na ust. § 178 ods. 1
písm. a), bod 9 zákona o sociálnom poistení a ust. § 240 zákona o sociálnom poistení predpísala
za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august
2009, september 2009, október 2009, november 2009, december 2009 žalobkyni penále v sume
1 778,97 € vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné
poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného do rezervného fondu solidarity

(ďalej len „poistné a príspevky“), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa
splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne
v Štátnej pokladnici. Neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa tvorila príloha.
V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že porovnaním úhrad
poistného bol zistený preplatok v sume 754,48 €. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia na penále
pristúpi správny orgán prvého stupňa k zápočtu preplatku s pohľadávkou v zmysle ust. § 145 ods. 4
zákona o sociálnom poistení. Po započítaní preplatku zostáva k úhrade penále suma 1 024,97 €.

2. O odvolaní žalobkyne voči vyššie uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol
žalovaný rozhodnutím číslo: 48823-2/2019-BA zo dňa 28.05.2019, ktorým vo veci predpísania penále
žalobkyni uznal námietku premlčania práva predpísať penále za obdobie január 2009 a február 2009 a
podľaust.§218ods.2zákonaosociálnompoistenízmenilrozhodnutiesprávnehoorgánuprvéhostupňa
tak, že penále predpísal za obdobie marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009,
september 2009, október 2009, november 2009, december 2009, spolu v sume 1 179,32 €, vypočítané

z dlžnej sumy poistného na poistné a príspevky vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania
odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v
Štátnejpokladnici.Spoukazomnaust.§218ods.1zákonaosociálnompoistenížalovanýupravilprílohu
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa tak, že v nej ponecháva obdobie marec až december2009. Ostatné časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia
žalovaný po citácii ust. § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra
2010, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, § 143 ods. 1, § 240 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení konštatoval,

že žalobkyňa je zapísaná v Zozname advokátov vedenom SAK. Od 02.01.2007 bol žalobkyni priznaný
starobný dôchodok. Správny orgán prvého stupňa vykonal na základe údajov uvedených v systéme
Sociálnej poisťovne porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného a zistil, že žalobkyňa ako
samostatne zárobkovo činná osoba poistné za obdobie január až december 2009 zaplatila až po
lehote splatnosti, tak ako to plynie z prílohy k rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaný

odvolacie námietky žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodné. Penále je základným, zákonom ustanoveným
právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti. Správny orgán prvého stupňa bol povinný
predpísať penále, pretože mu to ukladá zákon. V prípade nedodržania lehoty splatnosti poistného má
správny orgán prvého stupňa povinnosť (nie možnosť) predpísať penále. Povinnosť uhrádzať poistné
včas a v správnej sume vyplýva žalobkyni priamo zo zákona. Keďže sa poistné platí a odvádza za
kalendárny mesiac, aj penále za nezaplatenie poistného sa v zmysle zákona vypočítava a predpisuje

za kalendárny mesiac. Žalovaný na dôvažok poukazuje na skutočnosť, že podľa výpisu z riadneho
daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2007 a 2008 bol príjem žalobkyne vyšší
ako zákonom stanovená suma a z tohto dôvodu bola žalobkyňa povinne nemocensky poistenou a
povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Zánik oprávnenia na vykonanie
činnosti podľa zákona o advokácii sa rozumie vyčiarknutie SAK zo Zoznamu advokátov. Tento doklad

žalobkyňa nepredložila. Zmena formy výkonu advokácie je vo vzťahu k postaveniu advokáta ako SZČO
podľa zákona účinného do 31.12.2010 právne bezvýznamná. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že
správny orgán prvého stupňa vydal dňa 04.09.2009 rozhodnutie č. 701-22196/2009, ktorým deklaroval,
že žalobkyni dňa 31.10.2007 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie
SZČO. Žalovaný rozhodnutím č. 322-8555-GC09/2009 z 03.12.2009 rozhodnutie správneho orgánu

prvého stupňa potvrdil. Krajský súd v Žiline rozsudkom z 25.05.2010 zamietol žalobu o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 7Sžso/27/2010 z
01.07.2011 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Žiline. Uvedený rozsudok bol zverejnený v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 4/2012 pod č. 66, t. j. má zásadný význam nielen
pre danú konkrétnu vec, ale slúži k zjednoteniu výkladu zákonov aj v obdobných prípadoch.

3. Voči rozhodnutiu žalovaného podala v zákonom stanovenej lehote žalobu žalobkyňa navrhujúca
zrušenie rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a upustenie od
uloženia penále za mesiac marec 2009 až december 2009. Žalobkyňa v prvej časti žaloby formuluje
námietkyvočisamotnémurozhodnutiužalovanéhoč.57811-2/2015-BAzodňa30.11.2015arozhodnutiu

Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. 30197-8/2015-ZA zo dňa 25.05.2015, ktorým správny orgán
prvého stupňa s poukazom na ust. § 178 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení rozhodol
tak, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a
povinné dôchodkové poistenie dňa 31.12.2010. Žalovaný v predmetnom rozhodnutí dospel k záveru,
že žalobkyňa ako advokát spĺňala hypotézu ust. § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení

platnom od 01.08.2006 do 31.12.2010, nakoľko bola zapísaná do Zoznamu advokátov, ktorý vedie
Slovenská advokátska komora pre účely sociálneho poistenia v postavení samostatne zárobkovo
činnej osoby. Žalobkyňa považuje vyššie uvedené rozhodnutie ako aj rozhodnutie, ktoré tvorí predmet
správneho súdneho prieskumu, za nezákonné a nespravodlivé, nakoľko sa s jej osobou zaobchádzalo
menej priaznivo v sledovanom období, ako sa zaobchádzalo s inými obchodnými spoločnosťami,

ktoré boli v danom období neplatičmi povinných príspevkov na sociálnom poistnom. Táto diskriminácia
postavenia žalobkyne bola zakázaná aj s poukazom na rovnaké zaobchádzanie vo veciach sociálneho
zabezpečenia, ktorá je uvedená v antidiskriminačnom zákone. Zákonodarca dospel k názoru, že právna
úprava uvedená v § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v platnom znení od 01.08.2006 do
31.12.2010 je diskriminačná, a preto došlo aj k zmene právnej úpravy uvedenej v ust. § 5 písm. c)

zákona o sociálnom poistení v platnom znení od 01.08.2006 do 31.12.2010 na základe zákona 543/2010
Z.z. s účinnosťou od 01.01.2011. V ďalšej časti žaloby žalobkyňa namieta porušenie ust. § 240 ods.
2 zákona o sociálnom poistení dôvodiac, že z prílohy k rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa
plynie, že jej bolo predpísané penále v sume do 5 € napríklad za mesiac december 2009 vo výške
0,02 €. Žalobkyňa napokon namieta neprimeranosť uloženej sankcie, tvrdí, že uloženie sankcie je

nedôvodné, nakoľko zákonná úprava bola diskriminačná, teda jej výklad bol zo strany žalovaného
porušením zásady rovnosti pred zákonom, nakoľko pokiaľ by si mali byť všetci rovní podľa platnej
právnej úpravy, pretože podnikateľom, osobou oprávnenou vykonávať advokáciu vo vlastnom mene a
na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku bola v tomto období právnická osoba Advokátskakancelária JUDr. Mária Badová, s.r.o. a žalobkyňa bola len jej spoločníkom a konateľom. Sankciu
považuje žalobkyňa za neprimerane vysokú, nakoľko v správnom konaní nebola preukázaná vyššia
miera negatívnych dôsledkov konania žalobkyne (závažnosť, dĺžka konania, dôsledky a následky),

sankcia nie je primeraná okolnostiam prípadu a súčasne nezodpovedá ani požiadavke generálnej
prevencie. Priznanú výšku peňažného plnenia považuje žalobkyňa voči jej osobe za likvidačnú, nakoľko
je na starobnom dôchodku a poberá starobný dôchodok od januára 2019 v sume 642,10 € mesačne,
pričom SPP, a.s. hradí mesačne 197 €, SSE hradí mesačne 60,50 €, teda na ostatné náklady jej zostáva
mesačne iba suma vo výške 384,60 €.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukazuje podrobne na
skutkovéaprávnedôvody,ktoréuviedolvžalobounapadnutomrozhodnutí(obdobne,takakojeuvedené
v bode 2 tohto rozsudku). Žalovaný na dôvažok poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci
sp. zn. 1Sžsk/14/2017 zo dňa 26.06.2018, v ktorom Najvyšší súd SR zhodne so žalovaným dospeli k
záveru, že žalobkyňa dňom, kedy začala vykonávať činnosť advokáta ako konateľ spoločnosti s ručením

obmedzeným, nestratila právne postavenie SZČO podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v
znení účinnom do 31.12.2010, a preto jej dňa 31.10.2007 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a
povinné dôchodkové poistenie SZČO. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. 57811-2/2015-BA z
30.11.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. 30197-8/2015-ZA
z 25.05.2015, ktorých správnosť a zákonnosť bola potvrdená krajským súdom ako aj Najvyšším súdom

SR, predstavujú pre správny orgán záväzné podklady pre vydanie rozhodnutia vo veci predpísania
penále.

5. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 27.02.2020 poukázala na skutkové a právne
dôvody, ktoré obsiahla v žalobe (tak ako je uvedené v bode 3 tohto rozsudku). Na dôvažok žalobkyňa

zdôrazňuje, že práve pre sporný výklad zákonného ust. § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení
nebolo zo strany žalobkyne hradené poistné za ňu ako za SZČO, nakoľko v súlade s ust. § 15
ods. 6 zákona o advokácii: „Advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením
obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne, v združení, ako spoločník verejnej
obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, alebo ako konateľ inej spoločnosti s ručením

obmedzeným“.PonadobudnutíprávoplatnostirozsudkuNSSRvovecisp.zn.7Sžso/27/2010žalobkyňa
bez zbytočného odkladu uhradila nielen zameškané poistné za obdobie január až december 2009 ale
aj poistné vyčíslené za nasledujúce obdobie nesprávne vyčíslené pracovníkom Sociálnej poisťovne,
pobočky Žilina, ktoré jej právna úprava neukladala uhradiť, nakoľko došlo k zmene ust. § 5 zákona
o sociálnom poistení dňom 01.01.2011. Žalobkyňa je toho názoru, že ust. § 240 ods. 2 zákona

o sociálnom poistení je potrebné vykladať v nadväznosti na právnu úpravu uvedenú v ust. § 143
ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v ktorom je upravená splatnosť poistného. Žalobkyňa je toho
názoru, že vyrubené penále žalovaným za december 2009 je v rozpore s ust. § 143 ods. 1, § 240
ods. 2 zákona o sociálnom poistení, nakoľko pokiaľ vznikla povinnosť žalovanému vyrubiť penále
ako sankciu, tak toto penále je možné vyrubiť jedine vtedy, ak sa stane splatným poistné za určité

obdobie, pričom vzhľadom na splatnosť poistného, ktorým je vždy nasledujúci kalendárny mesiac,
vzhľadom na zachovanie rovnosti účastníkov aj tohto právneho vzťahu táto povinnosť žalovanému
nevznikla, pokiaľ po splatnosti poistného za kompletný kalendárny mesiac penále nie sú vyššie ako 5 €.
Žalobkyňa ďalej uvádza, že hoci v prejednávanej veci zákon o sociálnom poistení určuje spôsob výpočtu
sankcie, v danom prípade penálov, tieto penále sú v správnom predpise stanovené v omnoho vyššej

sume, ako sú stanovené sankcie v právnych predpisoch, pokiaľ ide o vyčíslenie úroku z omeškania v
Občianskom zákonníku a v Obchodnom zákonníku, pričom zdôrazňuje, že Ústavou SR je zabezpečená
rovnosť účastníkov vo všetkých právnych vzťahoch. Žalobkyňa je toho názoru, že uplatnenie peňažnej
moderácie (upustenie od uloženia sankcie) nemá priestor len v prípadoch, kedy bolo uložené peňažné
plnenie vo veciach súkromnoprávnej povahy, alebo kedy by išlo o náhradu škody. Z doslovného znenia

zákonného ust. § 192 Správneho súdneho poriadku je zrejmé, že môže ísť o akékoľvek peňažné plnenie,
teda nielen vo veciach súkromnoprávnej povahy ale aj peňažné plnenie orgánov verejnej správy v rámci
zachovania rovnosti účastníkov právnych vzťahov. Na dôvažok žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že
požiadala o prepočítanie starobného dôchodku zo dňa 10.01.2012 z dôvodu, že bolo doplatené poistné
za obdobie od 01.11.2007 do 30.06.2011. Z obsahu jej žiadosti je zrejmé, že požiadala, aby jej bol

starobný dôchodok prepočítaný od 01.11.2007 až do dňa rozhodnutia žalovaného. Dňa 02.03.2012 bolo
žalobkyni doručené od žalovaného zaslané avízo z 14.02.2012, z ktorého je zrejmé, že síce prepočítal
výpočet starobného dôchodku avšak iba od 07.10.2011 do 23.03.2012. Teda vôbec nedošlo žalovaným
k prepočítaniu starobného dôchodku za obdobie, za ktoré bolo uhradené dlžné poistné v dôsledkusporného právneho názoru, teda od 01.11.2007 do 06.10.2011, čo je už dostatočnou sankciou zo strany
žalovaného voči žalobkyni.

6. Žalovaný v duplike k replike žalobkyne zo dňa 26.03.2020 sa pridŕža skutkových a právnych dôvodov,
ktoré obsiahol vo vyjadrení k žalobe. Na dôvažok poukazuje na skutočnosť, že práva a povinnosti
upravené zákonom o sociálnom poistení vznikajú na základe právnych vzťahov sociálneho poistenia,
v ktorých prevažujú prvky verejného práva. Sociálna poisťovňa môže postupovať len podľa zákona a
nemožno od nej legitímne očakávať, aby v konkrétnom konaní porušovala princíp legality zakotvený

v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Sociálna poisťovňa je povinná prihliadať na povahu, závažnosť, spôsob,
resp. následky porušenia povinnosti ustanovenej zákonom o sociálnom poistení len pri ukladaní pokuty
podľa § 239 zákona o sociálnom poistení. Žalovaný zdôrazňuje, že aj z hľadiska hospodárnosti a
účelnosti by nebolo ekonomické, aby správne orgány vyrubovali penále za každý jednotlivý mesiac tým
fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré si nesplnili povinnosť riadne a včas platiť poistné a príspevky.
Žalovaný záverom poukazuje na skutočnosť, že zákon č. 543/2010 Z.z., ktorým sa

mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení, bol prijatý s cieľom zjednotenia výberu poistného a daní, a
preto novo definoval niektoré základné pojmy, ako napr. zárobková činnosť, zamestnanie, samostatne
zárobkovo činná osoba, vymeriavací základ. V žiadnom prípade nebola novela zákona o sociálnom
poistení účinná od 01.01.2011 prijatá z dôvodu, že na základe ust. § 5 písm. c) zákona o sociálnom
poistení v znení účinnom do 31.12.2010 nebola zachovaná rovnosť účastníkov konania, najmä v prípade

osôb považujúcich sa za samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré boli výlučnými spoločníkmi, prípadne
konateľmi spoločnosti na základe právnej úpravy uvedenej v zákone o advokácii. V tomto prípade ide
len o subjektívny názoru žalobkyne.

7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 13.10.2020

za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), preskúmal rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 177 ods. 1 v
spojení s § 194 ods. 1, 2 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) s prihliadnutím na
§ 195 SSP a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju s poukazom na ust. § 190 SSP zamietol
vychádzajúc z nasledovných dôvodov:

8. Podľa ust. § 27 ods. 1 SSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané
rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné

a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom
podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v
konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).

Podľa ust. § 27 ods. 2 SSP pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy

vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom;
tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).

Podľa ust. § 27 ods. 3 SSP správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť

rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej správy alebo iného zásahu orgánu
verejnej správy; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).

Podľa ust. § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa ust. § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa ust. § 192 SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania rozsudkom

znížiť výšku peňažného plnenia alebo peňažnej náhrady škody, ktoré boli priznané napadnutým
rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy, ak to žalobca navrhol, a
priznaná výška peňažného plnenia alebo peňažnej náhrady škody je neprimeraná alebo voči žalobcovi
likvidačná.Podľa ust. § 198 ods. 1 písm. b) SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného
dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania

možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.

Podľa ust. § 198 ods. 2 SSP správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa
osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.

Podľa ust. § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010
(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné,
sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 142 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v
Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa ust. § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 43/2004 Z.z. (účinnom od
01.01.2005) fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na
starobné dôchodkové sporenie, 1) ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové
sporenie 1) za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa
predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného

a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1) do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet
Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento
zákon neustanovuje inak.
1) Zákon č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa ust. § 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 266/2017 Z.z. (v znení účinnom od
01.01.2018) predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov
na starobné dôchodkové sporenie 1) za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše,
ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 eur.
1) Zákon č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

9. Na úvod správnemu súdu prináležalo vysporiadať sa s námietkami žalobkyne, ktoré smerovali
voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina číslo: 30197-8/2015-ZA zo dňa 25.05.2015
a rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: 57811-2/2015-BA zo dňa 30.11.2015.
Žalobkyňa namieta, že sa nestotožňuje so záverom správnych orgánov o tom, že žalobkyni zaniklo

povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.12.2010. K uvedenej žalobnej námietke
správny súd uvádza, že dané rozhodnutia netvoria a nemôžu tvoriť predmet tohto správneho súdneho
prieskumu a správny súd ich zákonnosť nemôže preskúmavať ani v intenciách citovaného ust. § 27
SSP. Zákonnosť týchto rozhodnutí bola na podklade žaloby žalobkyne preskúmaná už v rozsudku
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/17/2016 zo dňa 21.03.2017 v spojení s rozsudkom Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 1Sžsk/14/2017 zo dňa 26.06.2018. Z rovnakého dôvodu je v správnom súdnom konaní
o prieskum zákonnosti rozhodnutia o uložení penále irelevantná námietka žalobkyne, ktorou poukazuje
na „diskriminačnú“ zákonnú úpravu, na ktorej základe bolo konštatované, že dňa 31.10.2007 nezaniklo
žalobkyni povinné poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby s tým, že práve v dôsledku potreby
zachovania rovnosti pred zákonom došlo k zmene právnej úpravy v ust. § 5 zákona o sociálnom poistení

s účinnosťou od 01.01.2011.

10. Na dôvažok pre úplnosť správny súd podotýka, že právne postavenie žalobkyne ako samostatne
zárobkovo činnej osoby v súvislosti so zmenou formy výkonu advokácie bolo predmetom už
súdneho prieskumu na základe žaloby podanej žalobkyňou na Krajský súd v Žiline o prieskum

zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: 322-8555-GC-09/2009 zo dňa 03.12.2009,
ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina číslo: 701-22196/2009 zo
dňa 04.09.2009. Predmetným rozhodnutím pobočka Sociálnej poisťovne rozhodla, že „samostatne
zárobkovo činnej osobe JUDr. Márii Badovej dňa 31.10.2007 nezaniklo povinné nemocenské poisteniea povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby“. Krajský súd v Žiline rozsudkom
sp. zn. 20Sn/1/2010 zo dňa 25.05.2010 žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol, pričom rozsudok
správneho súdu bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/27/2010 zo dňa

01.07.2011, ktorý rozsudok bol zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky č. 4/2012 pod č. 66. Správny súd rovnako ako aj Najvyšší súd SR v predmetnej
veci zhodne so žalovanou dospeli k právnemu záveru, že žalobkyňa dňom, kedy začala vykonávať
činnosťadvokáta,konateľspoločnostisručenímobmedzeným,nestratilaprávnepostaveniesamostatne
zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010,

a preto jej dňa 31.10.2007 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie
samostatne zárobkovo činnej osoby. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie
žalobkyni zaniklo dňa 31.12.2010 vzhľadom na to, že od 01. januára 2011 prestala spĺňať jednu z
podmienok nevyhnutných na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby
na účely sociálneho poistenia predpokladanú v ust. § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona
č. 543/2010 Z.z.. Ďalej správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že poistné za obdobie

január 2009 až december 2009 v sume 4 249,20 € bolo žalobkyni predpísané rozhodnutím Sociálnej
poisťovne, pobočka Žilina číslo: 700-1610773110-GC04/10 z 28.04.2010, ktoré rozhodnutie bolo na
základe odvolania žalobkyne preskúmavané žalovaným, ktorý rozhodnutím číslo: 3924-1/2011-BA z
27.09.2011 vo výrokovej časti rozhodnutia len vypustil § 152 zákona o sociálnom poistení a v ostatnom
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie číslo:

3924-1/2011-BA nadobudlo právoplatnosť dňa 07.10.2011 a dlžnú sumu poistného za obdobie január
2009 až december 2009 žalobkyňa uhradila dňom 31.08.2011, resp. dňa 07.09.2011.

11. Rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie číslo: 322-8555-GC-09/2009 z 03.12.2009 a číslo:
57811-2/2015-BA z 30.11.2015 predstavovali záväzný podklad pre rozhodnutie žalovaného vo veci

predpísania poistného žalobkyni, ktoré rozhodnutie zas predstavuje pre žalovaného záväzný podklad
pre predpis penále žalobkyni. Akékoľvek námietky žalobkyne voči rozhodnutiu žalovaného o predpise
penále, ktoré sa vzťahujú k otázke vzniku, resp. existencie a zániku povinného poistenia žalobkyne ako
SZČO, ako aj voči výške poistného, sú tak v konaní o predpise penále žalovaným irelevantné.

12. K námietke žalobkyne o nedôvodnosti a neprimeranosti penále správny súd uvádza nasledovné.
V prejednávanej veci nebolo sporu o tom, že žalobkyňa zaplatila poistné za obdobie január 2009
až december 2009 až po lehote splatnosti. Žalobkyňa nerozporovala ani dlžnú sumu poistného v
jednotlivých mesiacoch a ani dátumy zaplatenia poistného. Správny súd udáva, že oneskoreným
zaplatením poistného žalobkyňou naplnila žalobkyňa hypotézu citovaného ust. § 240 ods. 1 zákona

o sociálnom poistení. Sociálnej poisťovni z dispozície daného ustanovenia potom vyplynula zákonná
povinnosť predpísať žalobkyni penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy poistného za každý deň omeškania
odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej
poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly.

13. Nakoľko bola žalobkyňa v spornom období považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu
podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, preukázateľne poistné
za obdobie január 2009 až december 2009 nezaplatila v súlade s ust. § 143 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina bola podľa ust. § 240 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení povinná poistné predpísať. Pri predpísaní penále Sociálna poisťovňa v súlade s citovaným ust.

§ 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vychádzala z dlžnej sumy poistného za sporné obdobie, ktoré
žalobkyňa uhradila až po lehote splatnosti, resp. ktoré v deň splatnosti poistného neuhradila. Pobočka
Sociálnej poisťovne predpísala žalobkyni penále odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná
suma poukázaná žalobkyňou na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, t. j. do 31. augusta 2011
(január 2009 až december 2009), resp. do 07.09.2011, nedoplatok na poistnom za mesiac december

2009. Na základe úspešného uplatnenia námietky premlčania zo strany žalobkyne v odvolacom konaní
zanikol Sociálnej poisťovni nárok na penále za mesiace január 2009 až február 2009 z dôvodu, že ku
dňu vydania prvostupňového rozhodnutia vo veci predpísania penále, t. j. ku dňu 27.03.2019 uplynula
desaťročná premlčacia lehota odo dňa splatnosti poistného, za ktoré bolo penále predpísané.

14. Správny súd pre úplnosť podotýka, že penále je zákonom ustanoveným právnym následkom
nesplnenia odvodovej povinnosti, teda úplného nesplnenia odvodovej povinnosti alebo nesplnenia v
správnej výške alebo včas (najneskôr v deň splatnosti poistného). Za plnenie odvodových povinností v
súlade so zákonom o sociálnom poistení zodpovedá vždy odvádzateľ poistného.15. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobkyne o neprimeranosti uloženej sankcie. Žalobkyňa
dôvodila, že v správnom konaní nebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov jej konania

(závažnosť, dĺžka konania, dôsledky a následky), sankcia je neprimeraná okolnostiam prípadu a
súčasne nezodpovedá ani požiadavke generálnej prevencie a je potrebné ju považovať zjavne
nezodpovedajúcu povahe a závažnosti jej konania. K uvedenej námietke v prvom rade správny súd
podotýka, že Sociálna poisťovňa predpisuje penále pri vzniku právnej skutočnosti, s ktorou zákon o
sociálnompoistenívznikpenálespája.PorušenímodvodovejpovinnostivznikáSociálnejpoisťovnipodľa

§ 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinnosť, nie možnosť (resp. oprávnenie) penále predpísať.
Z ust. § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nevyplýva Sociálnej poisťovni žiadne moderačné
oprávnenie, na základe ktorého by Sociálna poisťovňa bola oprávnená penále znížiť, resp. odpustiť. K
rovnakémuprávnemuzáverudospelajNajvyššísúdSRvrozhodnutísp.zn.2Sžsk/5/2016z27.03.2019.
Výška penále nezávisí od miery negatívnych dôsledkov konania dotknutej osoby ani od závažnosti
konania dotknutej osoby. V ust. § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zákonodarca striktne

vymedzuje, kedy a komu je Sociálna poisťovňa povinná penále predpísať, presne stanovuje spôsob
výpočtu penále ako aj výšku penále formou percentuálnej sadzby, pričom výška penále vždy závisí iba
od dlžnej sumy poistného a počtu dní omeškania. Jediným obmedzením vo vzťahu k predpisu penále je
ust. § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého predpísané penále nemôže presiahnuť
dlžnú sumu poistného a príspevku za kontrolované obdobie, pričom ak penále za kontrolované obdobie

nepresiahne sumu 5 €, Sociálna poisťovňa penále nepredpíše. Nakoľko zákonodarca pri aplikácii
citovaného ust. § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nevymedzil správnemu orgánu žiadne
diskrečné oprávnenie (možnosť aplikácie správnej úvahy), nemôže sa v tomto smere jednať o uloženie
„neprimeranej sankcie“, ako to tvrdí žalobkyňa. Správny orgán pri ukladaní sankcie v zmysle ust. §
240 ods. 1 nebol povinný, ale ani oprávnený zohľadniť žalobkyňou namietané skutočnosti (závažnosť

konania, dĺžka konania, následky, dôsledky, okolnosti prípadu, atď.). Sociálna poisťovňa je povinná
prihliadať najmä na povahu, závažnosť a spôsob a následky porušenia povinností plynúcich zo zákona
o sociálnom poistení len pri ukladaní pokuty v intenciách ust. § 239 zákona o sociálnom poistení.

16. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobkyne o porušení ust. § 240 ods. 2 zákona o

sociálnom poistení, keď poisťovňa predpísala žalobkyni penále za mesiac december 2009 napriek tomu,
žebolonižšieako5€,t.j.vovýške0,02€.Kuvedenejnámietkesprávnysúdvprvomradepodotýka,žev
citovanom ust. § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zákonodarca nepoužil časový termín „príslušný
kalendárny mesiac“ v tom duchu, ako poukazuje žalobkyňa. Naopak, uvedené ustanovenie používa
časový pojem „kontrolované obdobie“, ktoré sa od obdobia kalendárneho mesiaca môže líšiť (obdobne

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/84/2014 zo dňa 31.05.2016). Správny súd sa stotožnil
s názorom žalovaného, v zmysle ktorého pri aplikácii právnej normy a jej interpretácií je potrebné túto
vnímať v kontexte s inými právnymi normami daného predpisu. Nie je teda možné vykladať ust. § 240
ods. 1 zákona o sociálnom poistení izolovane od ust. § 240 ods. 2, § 226 ods. 1 písm. d), § 141 ods. 1,
§ 142 ods. 1, § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Pri interpretácii § 240 ods. 1 zákona o sociálnom

poistení v tom zmysle, že vymedzuje kontrolované obdobie ako jeden kalendárny mesiac, by Sociálna
poisťovňa bola povinná tolerovať porušovanie povinnosti platiteľom poistného každý kalendárny mesiac
do výšky penále 5 €. To znamená, že aj odvedenie sumy v nesprávnej výške alebo po lehote splatnosti
poistného by do istej hranice bolo postavené na úroveň riadneho a včasného odvodu poistného a ust. §
143 zákona o sociálnom poistení upravujúce splatnosť poistného by stratilo právnu relevanciu. Účelom

ust. § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nie je stanovenie určitej výnimky pri predpise penále ale
určenie spodnej hranice dlžnej sumy penále, do ktorej sa penále nepredpíše, rozhodnutím vzhľadom
na tú skutočnosť, že takýto postup by bol nehospodárny a neefektívny z hľadiska výkonu sociálneho
poistenia. Uvedené však neznamená, že povinná osoba neporušuje svoje odvodové povinnosti plynúce
zo zákona o sociálnom poistení. Aj z hľadiska hospodárnosti a účelnosti by nebolo ekonomické, aby

správne orgány vyrubovali penále za každý jednotlivý mesiac tým fyzickým alebo právnickým osobám,
ktoré si nesplnili povinnosť riadne a včas platiť poistné a príspevky.

17. Pokiaľ ide o námietku diskriminácie, správny súd poznamenáva, že žalobkyni prináležia iné právne
prostriedky nápravy, pokiaľ sa cíti byť diskriminovaná právnou úpravou zákona o sociálnom poistení v

znení účinnom do 31.12.2010. Právnym prostriedkom ochrany pred diskrimináciou nemôže byť a ani nie
je inštitút upustenia od uloženia penále. Rovnako skutočnosť, že žalobkyňa všetko zameškané penále
doplatila, nemôže byť dôvodom pre neuloženie penále. Dodatočné zaplatenie poistného (po lehote
splatnosti) je len relevantnou skutkovou okolnosťou pre ohraničenie časového úseku, v ktorom vznikloomeškanie žalobkyne s platením poistného. Je relevantným momentom z pohľadu hmotnoprávneho, od
ktorého sa odvíja výška samotného penále. Samotné zaplatenie nemôže byť dôvodom pre odpustenie
penále, keďže zaplatenie je zákonnou povinnosťou odvádzateľa poistného.

18. Pokiaľ žalobkyňa ďalej namieta, že v čase rozhodnom pre plnenie odvodovej povinnosti bol sporný
výklad ust. § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení, a preto si svoju povinnosť neplnila, správny súd
uvádza, že si žalobkyňa musela byť vedomá pre prípad, ak správny súd a Najvyšší súd SR odobria
právny názor žalovaného ohľadne poistenia žalobkyne, že bude žalobkyňa v omeškaní, nakoľko neplatí

poistné včas. Musela si byť vedomá následku omeškania v podobe predpisu penále. Pokiaľ sa chcela
žalobkyňa úplne vyhnúť povinnosti platiť penále, nič jej nebránilo zaplatiť včas poistné. V prípade, že
by správne súdy v otázke poistenia žalobkyne zaujali právny názor v prospech žalobkyne, žalovaný by
žalobkyni zaplatené poistné vrátil a žalobkyňa by sa tak nedostala ani hypoteticky do omeškania.

19. Žalobkyňa v žalobe navrhla, aby správny súd upustil od uloženia penále dôvodiac, že výška

peňažného plnenia je pre žalobkyňu likvidačná a neprimeraná. Žalobkyňa je poberateľkou starobného
dôchodku vo výške 642,10 € mesačne a má mesačné výdavky: SPP, s.r.o. - 197 €, SSE - 60,50 €. Na
ostatné náklady tak žalobkyni ostáva len suma 384,60 €. Správny súd v prvom rade poznamenáva, že
z citovaného ust. § 198 ods. 1 písm. b) v spojení s citovaným ust. § 198 ods. 2 Správneho súdneho
poriadku plynie, že správny súd môže podľa ust. § 198 ods. 1 SSP rozhodnúť len tak, ako mohol podľa

osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. Ako už bolo uvedené, zákon o sociálnom poistení
správnemu orgánu pri predpisovaní penále diskrečné oprávnenie, vrátane prípadného rozhodnutia
o upustení od jeho predpísania, nezveruje. Výška penále je zákonodarcom stanovená pevnou
percentuálnou sadzbou. Keďže zákon o sociálnom poistení neumožňuje správnemu orgánu rozhodnúť
o upustení od predpísania penále, správny súd nemohol pristúpiť k aplikácii citovaného ust. § 198 ods.

1 písm. b) SSP.

20. Žalobkyňa v žalobe ďalej cituje ust. § 192 SSP dôvodiac, že uložené peňažné plnenie je pre
žalobkyňu likvidačné a neprimerané. Pokiaľ ide o inštitút peňažnej moderácie upravený v citovanom ust.
§ 192 SSP, tento nie je možné bezvýhradne aplikovať na akékoľvek peňažné plnenie uložené orgánom

verejnej správy. Toto ustanovenie je aplikovateľné iba na plnenia, ktoré nemajú sankčný charakter,
pričom v danom prípade má predpísané penále charakter sankcie. Správny súd preto vyslovuje záver,
že predmetné ustanovenie na daný prípad nie je možné aplikovať.

21. Vzhľadom na to, že správny súd vyhodnotil všetky žalobné námietky žalobkyne ako plne nedôvodné,

žalobu podľa ust. § 190 SSP zamietol.

22. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobkyni rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak,
že jej náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná. Rovnako súd nepriznal náhradu
trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu -

výnimočnosť situácie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiujeprípustnákasačnásťažnosť,aktozákonpripúšťa(§439,§440SSP)vlehote

30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, aka) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.