Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/328/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714212336
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6714212336.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcov 1/ Z. O., nar.
XX.XX.XXXX, trvalým bytom E. XX, XXX XX L. G. a 2/ Z. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bytom E. XX,
XXX XX L. G., obidvoch zastúpených JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom so sídlom Podjavorinskej
7, 811 03 Bratislava 1, proti žalovanej S.. S. P., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bytom G. Xb, G., CH-XXXX, I.,

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen č. k. 6C/134/2014-267 zo dňa 03. mája 2018 a o odvolaní žalovanej proti uzneseniu
Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/134/2014-298 zo dňa 09. júla 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Výrok o trovách konania (III. výrok) a výrok o trovách odvolacieho konania (IV. výrok) rozsudku
okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Uznesenie okresného súdu z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 03.05.2018
zrušilpodielovéspoluvlastníctvostránsporuktamuvedenýmnehnuteľnostiam,ktorévspoluvlastníckom
podiele 3/10 prikázal do vlastníctva žalobcu 1/ a v spoluvlastníckom podiele 7/10 do bezpodielového
spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/ (I. výrok). Žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne žalovanej

zaplatiťztituluvyporiadaniaspoluvlastníctvasumu3.777,72eurdo15dníodprávoplatnostirozsudku(II.
výrok). Žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej vo výške 100% (III. výrok)
a vo IV. výroku im priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným vo výške 100%.

1.1. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“). Uviedol, že vychádzal jednak zo

zásady úspechu účastníka v konaní, kedy žalobcovia boli v konaní plne úspešní vo vzťahu k žalovanej,
a preto im svedčil nárok na náhradu trov voči nej vo výške 100 %. Súčasné sociálne a majetkové
pomery žalovanej boli pre rozhodovanie o trovách konania pre súd právne irelevantné vzhľadom k tomu,
že žalobcovia sa po celý čas snažili o zmierčie vyriešenie sporu, o prípadnú mimosúdnu pokonávku,
no z dôvodu správania sa žalovanej došlo nielen k neúmernej dĺžke konania (takmer 4 roky), ale
aj k zbytočne vynaloženým nákladom žalobcov za poskytnuté právne služby. V konečnom dôsledku

žalovaná dostala titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva menšiu sumu, aká jej bola pôvodne
žalobcami núkaná (4.000,- Eur).

2. Uznesením č. k. 6C/134/2014-298 zo dňa 09.07.2018 súd prvej inštancie opravil rozsudok č. k.
6C/134/2014-267 z 03.05.2018 vo výrokoch III. a IV. tak, že žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu
trov prvoinštančného konania proti žalovanej vo výške 100% a nárok na náhradu trov odvolacieho

konania proti žalovanej vo výške 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil existenciou iných zrejmých
nesprávností rozsudku.3. Proti III. a IV. výroku rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote žalovaná odvolanie
prostredníctvom vtedajšieho právneho zástupcu z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d),

f), h) Civilného sporového poriadku s návrhom, aby odvolací súd tieto výroky zmenil a rozhodol,
že žalobcovia nemajú nárok na náhradu trov prvostupňového konania a žalovaná 1/ má nárok na
náhradu trov druhostupňového konania, alternatívne ich zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Tvrdila, že vo IV. výroku súd prvej inštancie žalobcom priznal náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100% proti žalovaným, pričom v záhlaví rozsudku za žalovanú označil

iba S.. M. Z. (teraz P.). Uznesením zo dňa 03.05.2018 č. k. 6C/134/2014-21 okresný súd zastavil konanie
voči pôvodne žalovanej 2/ S. Z. a žalobcom nárok na náhradu trov konania voči nej nepriznal.

3.1. Svoj nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie žalovaná odôvodnila ochotou pristúpiť aj k
mimosúdnemu vyriešeniu veci od začiatku. Komunikovala so žalobcami, resp. ich dcérou a následne
s ich právnym zástupcom, avšak nebola jej ponúknutá dostatočná náhrada jej vyporiadacieho podielu.

Žalobcovia najskôr hovorili o hodnote jej podielu 58.000,- Sk, neskôr obidvom spoluvlastníčkam ponúkli
2.500,-euranapokonbolažalovanejponúknutásuma3.200,-eur.Vžalobežalobcovianavrhlivyplatenie
každejzožalovanýchpo3.110,-eur.Žalovanásozrušenímavyporiadanímpodielovéhospoluvlastníctva
súhlasila, vo vyjadrení k žalobe z 11.02.2015 požadovala výplatu 7.000,- eur doložiac realitné ceny
porovnateľných nehnuteľností v L. G.. Zdôraznila, že žalobca 1/ si nesplnil stanovenú povinnosť

vyplatiť ju zo zákonného dedičského podielu. Nemala zásadné výhrady voči znaleckému posudku
F.. J. P. č. 86/2015, poukazovala na nedostatočne zistený a preukázaný skutkový stav pokiaľ išlo o
rozsah a hodnotu posudzovanej nehnuteľnosti (sporná otázka týkajúca sa pôvodu a výstavby prístrešku,
kanalizačnej prípojky a domovej ČOV), v čom jej dal za pravdu aj odvolací súd. V základnej časti konania
preto nemožno hovoriť o výlučnom úspechu žalobcov a o neúspechu žalovanej. Nepriaznivé rodinné

vzťahy žalovaná akoby zdedila po matke, pričom nebola nikdy ich príčinou ani pôvodcom. Žalovaná sa
dlhodobo zdržuje a býva v zahraničí, nikdy sa do týchto nedorozumení nezapájala.

3.2. Zdôraznila aj svoje osobné, sociálne a majetkové pomery, ktoré podľa nej odôvodňujú záver o tom,
že žalobcom nemalo byť priznaná náhrada trov konania pred súdom prvej inštancie ani odvolacieho

konania. Uviedla, že je matkou dvoch maloletých detí v predškolskom veku, o ktoré sa stará, žije s nimi
v zahraničí. Nemá vlastný príjem, nepoberá rodinné prídavky ani materské, nedisponuje hodnotným
majetkom. Prejavila obavu, že výška trov konania požadovaná žalobcami bude na úrovni hodnoty
spoluvlastníckeho podielu prisúdeného žalovanej, čo vypovedá o nespravodlivosti a nevyváženosti
napádaných výrokov rozsudku, ktoré z tohto hľadiska nezodpovedajú povahe a druhu prejednávanej

veci, osobitostiam konania a sociálnemu postaveniu žalovanej.
3.2. Rozsudok sa žalovanej javí v napadnutých výrokoch ako nesprávny a nezákonný aj vzhľadom na
právnynázorodvolaciehosúdu,ktorýodvolaniežalovanej1/vyhodnotilakodôvodné.Súdprvejinštancie
napriek tomu nárok na náhradu trov konania priznal vo výške 100 % žalobcom.
3.4. V podaní z 08.09.2017 žalobcovia navrhli, aby im okresný súd priznal právo na náhradu trov

konania, ktoré sú povinné uhradiť žalované, každá v rozsahu 50%. Ďalšiu zmenu realizovali žalobcovia
na pojednávaní 03.05.2018, kde žiadali uloženie povinnosti uhradiť žalobcom náhradu trov konania
vo výške 100 % žalovanej. Súdu prvej inštancie žalovaná (ďalej aj „odvolateľka“) vytkla, že o týchto
dispozičných návrhoch procesne relevantným spôsobom nerozhodol (o pripustení zmeny žaloby alebo
jej nepripustení).

3.5. Súd prvej inštancie vo všeobecnosti napadnutými výrokmi žalobcom priznal náhradu trov konania
vo výške 100 %, napriek tomu, že na ich strane vystupujú dve fyzické osoby disponujúce určitým
spoluvlastníckym podielom a na strane žalovaných obdobne vystupovali dve fyzické osoby disponujúce
určitými spoluvlastníckymi podielmi. Z rozhodnutia okresného súdu nie je zrejmá povinnosť žalovaných
znášať trovy konania, ani povaha práva žalobcov na náhradu trov konania.

3.6. Súdu prvej inštancie vytkla aj nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia o nároku na náhradu trov
konania, čím jej súd prvej inštancie odňal možnosť konať pred súdom. V riadnom nezdôvodnení
jednotlivých záverov spočíva aj nepreskúmateľnosť a nepredvídateľnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie.
3.7.Odvolateľkanavrhlaaplikáciu§257Civilnéhosporovéhoporiadku,pretožekaždýzospoluvlastníkov

súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva aj so spôsobmi jeho vyporiadania, spornou zostala
iba hodnota nehnuteľností a s tým súvisiaca výška odstupujúcich podielov žalovaných, stanovená
znaleckým posudkom. U svojej osoby zdôraznila existenciu významných sociálnych a osobných
pomerov.4. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej z 02.08.2018 prostredníctvom ich právneho zástupcu
poukázali na to, že zrejmú nesprávnosť výrokov napadnutých odvolaním súd prvej inštancie opravil
postupom podľa § 224 C. s. p. uznesením z 09.07.2017 č. k. 6C/134/2014-298. Pokiaľ odvolateľka

súdu prvej inštancie vyčíta, že v napadnutých výrokoch hovorí všeobecne o žalovanej bez bližšieho
označenia, zastavením konania voči žalovanej 2/ ostala žalovaná v konaní sama, preto jej číselné
označovanie nemá zmysel.
4.1 Žalobcovia hodnotu podielu odhadovali na 2.500,- eur, žalovaná chcela niekoľkonásobne viac.
Za účelom zistenia, či je ich ponuka primeraná, žalobcovia nechali vypracovať znalecký posudok

predpokladajúc, že keď ho zaplatia, so žalovanou sa dohodnú a nebudú musieť vec riešiť súdne.
Posudok hovoril o hodnote 3.110,- eur, žalovaná požadovala 7.000,- eur. Príčinou sporu teda boli
neprimerané finančné požiadavky žalovanej, ktorá zo sumy 7.000,- eur nebola ochotná ustúpiť ani po
začatí súdneho konania. V záujme zmierneho vyriešenia veci žalobcovia pred začatím pojednávania
20.04.2015 ponúkli žalovanej 4.000,- eur, ktoré odmietla žiadajúc sumu 7.000,- eur. Na základe toho
sa muselo otvoriť pojednávanie, nariaďovať nákladné dokazovanie a meritórne rozhodovať. Žalovaná

dosiahla menej, než jej ponúkli žalobcovia, preto oni mali vo veci plný úspech.
4.2. K poukazu žalovanej na potrebu zohľadnenia jej sociálnych a majetkových pomerov žalobcovia
uviedli, že žalovaná je oveľa lepšie majetkovo situovaná ako oni. Žije v manželstve s majetkovo veľmi
dobre situovaným manželom, ktorému vychováva dve spoločné deti. Striedavo žijú vo Švajčiarsku a
vo L., kde jej manžel vlastní viaceré nehnuteľnosti. Žalovaná si počas celého konania platila advokáta,

nepožiadala o poskytnutie právnej pomoci, z čoho je zrejmé, že nie je sociálne odkázaná. Žalobcovia
jej už vyplatili sumu vyporiadania v celom rozsahu.
4.3. Zdôraznili, že § 257 C. s. p. je nevyhnutné aplikovať iba vo výnimočných prípadoch, čo nie
je prejednávaný spor. Majú sa zohľadniť majetkové pomery nielen strany, ktorá žiada trovy konania
nepriznať, ale aj strany, na úkor ktorej má byť takto rozhodnuté. Rovnako sa zohľadňuje aj celkový postoj

strán v konaní (R 24/1964). Žalobcovia žijú vo vyporiadavanom rodinnom dome v obci Huta. Žalobca
1/ pracuje na píle a žalobkyňa 2/ ako kuchárka. Ich príjem je možné vzhľadom na priemernú mzdu v
národnom hospodárstve označiť za podpriemerný.
5. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov k jej odvolaniu poprela tvrdenie o tom, že je oveľa
lepšie majetkovo situovaná. Uviedla, že je matkou dvoch maloletých detí vo veku 3,5 roka a 7

mesiacov, je ženou v domácnosti bez vlastného príjmu, nepoberá štátne sociálne dávky vo Švajčiarsku
ani na Slovensku, nedisponuje hodnotným majetkom. Od žalobcov doposiaľ neobdržala žiadne, ani
čiastočné plnenie z titulu vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva. Jej manžel je jediným živiteľom 4-
člennej rodiny so zvýšenými nákladmi (dôvodom sú dve malé deti) a na základe podaného daňového
priznania dosahuje nulový príjem. Má naďalej za to, že boli splnené podmienky v zmysle § 257 C.

s. p.. Citovala z uznesenia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 563/2001-14 týkajúceho sa existencie výnimočných
okolností a dôvodov hodných osobitného zreteľa pri priznávaní náhrady trov konania. Uviedla, že ani
jedna z procesných strán nemala výlučne úspech v základe sporu (existencia dôvodov pre zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva) ani výlučný úspech v konaní týkajúcom sa určenia výšky
(zrejme hodnoty, pozn. odvolacieho súdu) predmetu sporu a výšky spoluvlastníckych podielov.

6. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala v zákonnej lehote z dôvodov uvedených
v § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) C. s. p. odvolanie aj proti uzneseniu okresného súdu zo dňa 09.07.2018
č.k. 6C/134/2014-298 s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalobcovia nemajú nárok na
náhradu trov prvostupňového konania a žalovaná 1/ má nárok na náhradu trov druhostupňového

konania, alternatívne ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Tvrdila, že povahu a podstatu vád a nedostatkov, ktoré namietala v odvolaní voči rozsudku nebolo a nie
je možné označiť za zrejmé nesprávnosti. Vady vytýkané rozsudku v odvolaní žalovanej mali vecný aj
procesný charakter. Nešlo o chyby v písaní, počítaní ani o iné zrejmé nesprávnosti. Súd prvej inštancie
opravným uznesením zmenil výroky písomne vyhotoveného rozsudku, čím vytvoril nesúlad medzi ústne

vyneseným a písomne vyhotoveným rozsudkom.

6.1 Okresnému súdu žalovaná vytkla aj nedostatok zdôvodnenia uznesenia, ktoré preskúmateľným
spôsobom nešpecifikuje a nekonkretizuje ako súd prvej inštancie dospel k záveru o zrejmých
nesprávnostiach opravovaných výrokov rozsudku súdu prvej inštancie. Rovnako nezdôvodnil nové

(„opravené“) znenie napádaných výrokov.

6.2 Súdu prvej inštancie vytkla, že jej nedoručil podanie žalobcov doručené dňa 02.07.2018, ktorým
bola iniciovaná oprava rozhodnutia.7. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozhodnutiu, proti ktorému
je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2, § 357 písm. m) a § 362 ods. 1 C. s. p.), preskúmal napadnuté

uznesenie v medziach odvolania žalovanej (§ 380 ods. 1 C. s. p.) a bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 C. s. p. a contrario) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

8. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR je aj
právo na rozhodnutie o náhrade trov konania. Od 01.07.2016 súdy rozhodujú o trovách konania bez

návrhu v dvoch samostatných fázach. Prvou je rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania,
druhou rozhodovanie o výške tejto náhrady. Výrok o nároku na náhradu trov konania obsahuje každé
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.). Inštitút náhrady trov konania (odlišný od
povinnosti platenia trov konania) vychádza z práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a 4 Ústavy
SR. Jeho obsahom je aj to, že strana sporu, ktorá v konaní uspela, má zásadne právo na to, aby sa jej
nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila v súvislosti s uplatnením tohto základného práva.

8.1. Aj pre rozhodovanie odvolacieho súdu platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhoduje bez
návrhu. Podstatný je aj spôsob, ako odvolací súd rozhodol o podanom opravnom prostriedku. Zákon
túto situáciu osobitne upravuje len v prípade, ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie mení
alebo zrušuje. Pre rozhodovanie o trovách odvolacieho konania pri zrušení rozhodnutia súdu prvej

inštancie platí právna úprava Civilného sporového poriadku zakotvená v § 396 ods. 3 C. s. p., ktorá
zodpovedáustanoveniu§224ods.3Občianskehosúdnehoporiadkuúčinnéhodo30.06.2016.Zrušením
rozhodnutia súdu prvej inštancie sa končí konanie na odvolacom súde, nie však na súde prvého stupňa.
Znamená to, že trovy konania vzniknuté v pôvodnom konaní pred súdom prvého stupňa, v odvolacom
konaní a v novom konaní na súde prvej inštancie tvoria jeden celok nových trov konania pred súdom

prvej inštancie. O nároku na ich náhradu aj o ich výške potom rozhoduje okresný súd ako o jedinom celku
v novom rozhodnutí o veci bez rozlišovania nákladov vzniknutých v jednotlivých konaniach vo výroku.

9. K odvolacej námietke týkajúcej sa možnej aplikácie ustanovenia § 257 C. s. p. odvolací súd
poukazuje napr. na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo 102/2017, v zmysle ktorého ustanovenie § 257

C. s. p. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 C. s. p.) a od zásady
zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 C. s. p.). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania,
ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí neúspešnej strane sporu
uložiť povinnosť náhrady trov konania, resp. ju nemusí uložiť strane, ktorá spôsobila vznik trov svojím
zavinením. Použitie tohto ustanovenia teda negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala nárok

na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným
okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon
pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 C. s. p. vyžaduje kumulatívne splnenie
dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného
zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu

prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3
MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 C. s. p. považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné

interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o
trováchkonania.Kdôvodomhodnýmosobitnéhozreteľamôžedôjsťvovzťahukurčitýmdruhomkonania
alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto
konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky,
či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré

by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR III. ÚS
292/07 či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (nález Ústavného
súdu ČR III. ÚS 727/2000). Ustanovenie § 257 C. s. p. neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie
majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 2862/07). Použitie § 257
C. s. p. neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia

strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie
neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o
vedenie konania a jeho výsledok. Odvolací súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR zo dňa
18.07.2018 sp. zn. I. ÚS 153/2018, v zmysle ktorého je povinnosťou súdu vytvoriť procesný priestorumožňujúci strane sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia zákona.
Ak má súd v úmysle použiť moderačné právo, alebo ak ho niektorá zo strán navrhne, musí protistrane
umožniť, aby sa k tomu vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom).

10. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je typickým príkladom konania
označovaného ako iudicium duplex. Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním žaloby o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného,
a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. Ako uvádza Najvyšší súd SR napr. v rozsudku sp.

zn. 5Cdo 8/2008 ak súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j.
autoritatívne,musídodržaťporadieapodmienkypoužitiajednotlivýchspôsobovvyporiadaniazrušeného
podielového spoluvlastníctva, lebo sú pre súd záväzné. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi
účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán (iudicium duplex).

11. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o trovách konania uvedenými pravidlami dôsledne

neriadil. Jeho rozhodnutie je v tejto časti nedostatočne odôvodnené, a preto nepreskúmateľné. Okresný
súd nevysvetlil, prečo žalobcom priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným
(po oprave žalovanej) vo výške 100 %, keď v odvolacom konaní bola v konečnom dôsledku z rýdzo
procesného hľadiska úspešná žalovaná. Tento výrok je však vzhľadom na vyššie uvedené nadbytočný,
nakoľko súd prvej inštancie v novom rozhodnutí posúdi trovy vzniknuté stranám sporu ako jeden celok.

12. Vzhľadom na závery, ku ktorým dospel odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní žalovanej
proti výrokom o trovách konania v rozsudku rozhodol o zrušení uznesenia, ktorým súd prvej inštancie
rozhodol o oprave uvedených výrokov.

13. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne o trovách celého, teda aj tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta posledná C. s. p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta posledná C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstvavčasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).