Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. september 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/189/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415217965
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4415217965.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. I., C. XXX/XX, 2/ A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., C. XXX, R. republika, 3/ B. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A., I. XXXX, R. republika, 4/ H. W., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., O. str. XX,
C., 5/ W. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., R. XX, 6/ N. S., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. T.

XXX, okres T. B., 7/ U. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, 8/ I. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.
XXX, 9/ W. S., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. I., V. XXXX/XX, XX/ X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
S. XXX/X, M. X - O., R. republika, všetci zastúpení: Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida, s. r. o. so
sídlom Turecká 36, Nové Zámky, IČO: 47 258 250, proti žalovaným: 1/ U. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. I., B. M. XXX/X, zastúpený: JUDr. Juraj Tibenský, advokát so sídlom Nitra, Štefánikova 15, IČO: 42
117 151, 2/ W. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. - A. A., A. ulica XXX/XX, o vydanie nehnuteľnosti, na

odvolanie žalovaného v l. rade proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 26. februára 2018
č. k. 9C/581/2015-156 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú zapísané na
Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálnom odbore pre obec A. I., kat. úz. B. I., okres C. H. na LV č.

XXXX, parc. registra „E“ ako parc. č. 144/2 o výmere 1340 m2 - ostatné plochy, parc. č. 145/1 o výmere
1786 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. 153/1 o výmere 2667 m2 - ostatné plochy, parc. č. 153/101 o
výmere 3750 m2 - ostatné plochy, na LV č. XXXX parc. registra „E“ ako parc. č. 143 o výmere 1007 m2
- trvalé trávne porasty, parc. č. 229 o výmere 14102 m2 - orná pôda, parc. č. 203 o výmere 1065 m2 -
orná pôda, na LV č. XXXX parc. registra „E“ ako parc. č. 142/2 o výmere 2270 m2 - orná pôda, parc. č.
144/3 o výmere 512 m2 - orná pôda, parc. č. 144/103 o výmere 367 m2 - orná pôda, parc. č. 144/203 o

výmere 921 m2 - orná pôda, parc. č. 278/2 o výmere 8975 m2 - orná pôda a v kat. úz. A. I. zapísané na
LV č. XXXX parc. registra „E“ ako parc. č. 3749/5 o výmere 2500 m2 - orná pôda sú žalobcovia v l. rade
v podiele 1/50-ina z celku, v 2. rade v podiele 1/50-ina z celku, v 3. rade v podiele 1/20-ina z celku, v 4.
rade v podiele 1/20-ina z celku, v 5. rade v podiele 1/50-ina z celku, v 6. rade v podiele 1/50-ina z celku,
v 7. rade v podiele 1/150-ina z celku, v 8. rade v podiele 1/150-ina z celku, v 9. rade v podiele 1/150-ina
z celku a v 10. rade v podiele 1/10-ina z celku počnúc od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcom

v l. - 10. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia sa žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva
z dôvodu, že sú právnymi nástupcami a oprávnenými dedičmi po neb. W. R., nar. XX.XX.XXXX a
zomr. XX.XX.XXXX. Pôvodné dedičské konanie bolo vedené na bývalom Štátnom notárstve v Nových
Zámkoch pod sp. zn. D/190/55, ktorým bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva dedičmi, ktorí boli

v tomto uznesení uvedení. Následne sa v roku 1974 a v roku 2015 konalo dodatočné prejednanie
dedičstva, kde už však ako zákonní dedičia boli označení len žalovaní v l. a 2. rade. Po právnej stránkesvoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 137 CSP, § 132 ods. 1 OZ, § 460 OZ, § 473 ods. 1, 2 OZ a § 100
ods. 1, 2 veta prvá OZ. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že je potrebné žalobe vyhovieť.
V prvom rade sa zaoberal otázkou, či žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na určení, že sú

podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré špecifikovali v žalobe. Žalobcovia prejavili podaním
takejto žaloby naliehavý právny záujem, nakoľko iným spôsobom než určujúcim, nemôžu odstrániť stav
právnej neistoty, ktorý v súčasnosti majú, keďže na základe iného výroku by kataster nehnuteľnosti
nezapísal ich vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Naliehavý právny záujem preukázali aj
tým,ževichprípadesaspormedzinimiažalovanýmižiadnyminýmspôsobomvyriešiťnedá.Nestotožnil

sa s námietkou žalovaných, že dedičské konanie, ktoré sa po poručiteľovi viedlo v roku 1955 nie je
základným dedičským konaním, pretože v tomto rozhodnutí bývalé Štátne notárstvo Nové Zámky jasne
určilo okruh zákonných dedičov podľa zápise o smrtnom prípade, a kde je určený okruh dedičov s
poukazom na to, že nebohý mal tri manželstva, z každého manželstva mal potomkov a v čase jeho smrti
zostala ešte vdova - tretia manželka pani A. R., rod. S. a jej právom v tom čase mal. syn W. R., v tom čase
10 ročný. To však neznamenalo, že v roku 1974, keď vdova po neb. W. R. požiadala Štátne notárstvo o

náhradné dedičské konanie, neoznačila v zápisnici o predbežnom vyšetrení všetkých dedičov, ktorí boli
uvedení v dedičskom konaní z roku 1955, pričom ona sama bola prítomná pri prejednaní tohto dedičstva,
čo potvrdzuje zápisnica o prejednaní dedičstva, kde bola vlastnoručne podpísaná. Preto jednoznačne
vyslovil názor, že v tom čase právna nástupkyňa neb. W. R. úmyselne zatajila a neuviedla všetkých
dedičov, ktorí boli zákonnými dedičmi už v roku 1955. Ostatní dedičia - právni nástupcovia po neb. W.

R. teda vôbec nemali vedomosť o tom, že sa konalo takéto dodatočné prejednanie dedičstva v roku
1974. Nemôže súhlasiť s názorom právneho zástupcu žalovaného v l. rade, že si mali svoje nároky
uplatniť ako opomenutí dedičia v súlade s § 485 OZ, a to v lehote 3 rokov od právoplatnosti skončenia
dedičského konania v roku 1974 a že táto lehota im uplynula, pretože žiadny z dedičov nepodal žalobu
ako opomenutý dedič, keďže nemali vedomosť o tom, že takéto dedičské konanie prebehlo, preto sa

nemohli domáhať svojho nároku podľa § 485 OZ ako opomenutí dedičia. Z toho dôvodu nárok žalobcov
nie je a nemôže byť zo zákona premlčaný, a už vôbec nie potom, ako súd pripustil zmenu žaloby
a pre premlčanie v danom prípade, keďže súd určil, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi k
predmetným nehnuteľnostiam, a teda riešil určenie vlastníckeho práva, tento nárok zo zákona nemôže
byť premlčaný v súlade s ust. § 100 ods. 2 OZ. Ďalej uviedol, že k nehnuteľnostiam, ku ktorým súd určil

vlastnícke právo boli prejednané v dodatočných dedičských konaniach ako v roku 1974, tak aj v roku
2015 na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve zo dňa 14.05.2015 č. k. 16D/225/2015-13, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 14.05.2015 a do uplynutia troch rokov podali žalobu a skôr, ako pred rokom
2015 sa žalobcovia v žiadnom prípade nemohli domáhať ako opomenutí dedičia svojho vlastníckeho
práva, pretože nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, boli predmetom posledného dodatočného

prejednania dedičstva po neb. W. R.. Z toho dôvodu, čo sa týkalo vznesenej námietky premlčania zo
strany žalovaných, súd túto vyhodnotil ako absolútne právne irelevantnú, nemajúcu oporu v zákone.
Aj keď v dedičskom konaní v roku 1955 bola dohoda dedičov taká, že dedičstvo nadobudnú iba mal.
dedičia, to neznamená, že v ďalších konaniach v roku 1974, ako aj v roku 2015 by nemali byť na
tieto konania predvolaní všetci právni nástupcovia, pretože právni nástupcovia týchto dedičov sú stále

zákonnými dedičmi v súlade s ust. § 473 ods. 1, 2 OZ a v čase smrti poručiteľa podľa § 526 zák. č.
141/1950 Zb. Podiely ktoré určil pre žalobcov a ktorými nadobudli svoj podiel sú správne vypočítané v
súlade s podielom, ktorým im prináleží ako právnym predchodcom po podiele neb. W. R.. Súd vychádzal
z ust. § 526 OZ č. 141/1950 Zb., čo znamená že spoluvlastnícky podiel, ktorý patril neb. W. R. rovnakým
dielom mali nadobudnúť jeho deti a manželka, čo znamená, že jeho všetky deti zo všetkých troch

manželstiev a nielen deti z tretieho manželstva s A. R.. Ďalej polemizoval nad tým, že je otázne, prečo
si bývalé Štátne notárstvo v roku 1974 lustráciou nezistilo základné dedičské konanie po neb. W. R., a
prečo by mali žalobcovia nespravodlivo trpieť, že nemajú priznané dedičské podiely, ktoré im zo zákona
titulom dedenia prináležia. V závere konštatoval, že žalobcovia sa oproti pôvodnému petitu domáhali
určenia svojho spoluvlastníckeho podielu a vlastnícke právo sa zo zákona nepremlčuje. Z uvedených

dôvodov žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozhodnutia. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 CSP a priznal ich žalobcom v rozsahu 100%.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný v l. rade a domáhal
sa jeho zmeny a zamietnutia žaloby, prípadne zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou najskôr domáhali
vydania dedičských podielov podľa § 485 OZ, a až neskôr zmenili žalobu na určovaciu podľa § 137CSP. Právnym prostriedkom k ochrane oprávneného dediča proti nepravému dedičovi je výlučne žaloba
v zmysle ust. § 485 OZ. Tento inštitút Občianskeho zákonníka je jediným právnym prostriedkom, ktorým
sa oprávnený dedič môže domôcť ochrany svojho dedičstva. Aj keď Občiansky zákonník chápe dedenia

ako jeden zo spôsobov nadobúdania vlastníctva (§ 132 OZ) neposkytuje dedičom, kým ich právo nebolo
deklarované rozhodnutím súdu v konaní o dedičstve rovnakú ochranu, ako skutočným vlastníkom.
Zásadný rozdiel spočíva predovšetkým v premlčaní práva oprávnených dedičov na vydanie dedičstva.
Premlčacia doba je trojročná a jej začiatok sa spája s právoplatnosťou rozhodnutia súdu, ktorým bolo
skončené konanie o novoobjavenom majetku, ak ide o uplatnenie práva na vydanie dedičstva ohľadom

tohto majetku (§ 105 OZ). Žaloba oprávneného dediča podľa ust. § 485 OZ nie je žalobou na určenie
existencie, či neexistencie právneho pomeru; opiera sa o výslovné ustanovenie hmotného práva, nie
o žalobcov naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Ide o zvláštnu žalobu, ktorá má oporu v
ustanoveniach hmotného práva a nie je žalobou určovacou. Určovacia žaloba podľa § 137 CSP v zmysle
ktorejsažalobcoviadomáhajúurčeniavlastníckehoprávakspornýmnehnuteľnostiamtitulomdedeniaje
inštitútom Civilného sporového poriadku a nepatrí do režimu dedičského práva procesného. Aj ochranu

prípadného oprávneného dediča upravuje Občiansky zákonník komplexne a síce s tým, že oprávnený
dedič sa má domáhať vydania majetku podľa zásah o bezdôvodnom obohatení a nie určenia vlastníctva.
Pokiaľ by súhlasil s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie, bolo by nutné konštatovať, že ust. §
485 OZ, ako aj § 105 OZ a ustanovenia druhej hlavy Civilného mimosporového poriadku fakticky síce
platia, ale sú nadbytočné a vôbec sa nimi nie je potrebné riadiť, až by sa dalo povedať, že sú obsolentné.

Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie, oprávnený dedič nie je viazaný žiadnou lehotou, dokedy
si má svoje dedičské nároky uplatniť. Potom je otázka, k čomu slúži inštitút vydania dedičstva podľa
§ 485 OZ a prečo zákonodarca obmedzil využitie tohto inštitútu v premlčacej lehote (§ 105 OZ). Za
daného stavu trvá na tom, že žaloba tak, ako bola v aktuálnom znení ako určovacia podaná, mala byť
zamietnutá. Podľa jeho názoru stále zotrváva na svojom stanovisku, že konanie z roku 1955 nebolo

právoplatne skončené a pokiaľ by malo byť skutočne tomu tak, že je právoplatné, potom je nesporné, že
súd žalobcom priznal aj podiely k nehnuteľnostiam, ktoré už boli prejednané v predmetnom dedičskom
konaní a to konkrétne parc. č. 3749/5 - orná o výmere 25000 m2, aktuálne zapísaná na LV č. XXXX
pre kat. úz. A. I.. Jedná sa o pozemkovú nehnuteľnosť, ktorá bola na základe ROEP na citovaný list
vlastníctva prepísaná z PKV č. 1611 a ide o tú samú nehnuteľnosť, ktorá bola prejednaná v dedičskom

konaní v roku 1955, a ktorú mal zdediť a ktorej jediným oprávneným dedičom bol otec žalovaných (nie
žalobcov). Práve preto, že dedičské rozhodnutie z roku 1955 nenadobudlo právoplatnosť a nevyvolalo
účinky (nebol vykonaný prepis), ale aj v roku 2015 bola predmetná nehnuteľnosť stále písaná na W. R.,
z dôvodu právnej istoty a usporiadania práv k nej bola aj táto parcely pojatá do dodatočného dedičského
konania v roku 2015.

4. K odvolaniu žalovaného v l. rade sa vyjadrili žalobcovia, ktorí navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. Pripustili, že platná právna úprava zachováva úradnú ingerenciu pri prechode
dedičstva na dediča, no táto skutočnosť neznamená, že by dedič nenadobudol dedičstvo smrťou
poručiteľa. Iné úvahy v tomto smere by boli v rozpore s dikciou ust. § 460 OZ (v minulosti § 509 zák.

č. 141/1950 Zb.). Úvahy žalovaných uvádzaných pri porovnávaní nadobúdania vlastníckeho práva
dedením s nadobúdaním vlastníckeho práva kúpnou zmluvou považujú za nesprávne a zavádzajúce.
Nesúhlasia s tvrdením žalobcov, že by im súd priznal aj podiely k nehnuteľnostiam, ktoré už boli
prejednané v dedičskom konaní v roku 1955 a to z dôvodu, že v tom čase predmetom dedičstva
nebola žiadna orná pôda o výmere 25000 m2, ale iba domový majetok o čom svedčí predmetné

rozhodnutie. V tejto súvislosti poukázali na to, že v tom čase sa poľnohospodárske pozemky v
dedičskom konaní ani len neprejednávali z dôvodu, že tieto by vzhľadom na užívanie a spôsob užívania
poľnohospodárskych pozemkov nemali pre dediča prakticky žiaden prínos. Čo sa týka samotnej žaloby
poznamenali,žeakpredmetomvydaniadedičstvajenehnuteľnosť,možnožalobuformulovaťakožalobu
na určenie vlastníctva k nehnuteľnosti tak, aby rozhodnutie súdu bolo podkladom na zápis do katastra

nehnuteľností.

5. K vyjadreniu žalobcov zaslal stanovisko žalovaný v l. rade, ktorý zotrval na svojich dôvodoch
odvolania. Uviedol, že po pripustení zmeny žaloby sa žalobcovia viac nedomáhali vydania dedičstva
podľa § 485 OZ, ale určenia vlastníckeho práva v zmysle § 132 ods. 1 OZ (§ 460 OZ). Súd prvej inštancie

teda neurčil žalobcov za vlastníkov titulom nároku na vydanie dedičstva podľa § 485 OZ, ale titulom ich
akéhosi automatického vlastníckeho práva ku všetkému poručiteľom zanechanému majetku. Opätovne
poukázal na svoje stanovisko, že aj prípadná ochrana pravého dediča sa riadi právnou úpravou, ktorá
bola určujúca pre dedičské právo po poručiteľovi. Nebohý W. R. zomrel dňa XX.XX.XXXX, teda zaúčinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. v zmysle ktorého ust. § 558 sa nárok na vydanie
dedičstva premlčí uplynutím troch rokov od poručiteľovej smrti alebo odo dňa, keď jeho vyhlásenie za
mŕtveho nadobudne právoplatnosť. V tej súvislosti opätovne vzniesol námietku premlčania, keď podľa

jeho názoru nárok na vydanie dedičstva po neb. W. R. mal a musel byť uplatnený pravým dedičom
najneskôr do 3 rokov od poručiteľovej smrti, čo sa však nestalo, a preto sa tento nárok premlčal.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nie je možné uplatnené nároky na vydanie dedičstva
žalobcom priznať. Pokiaľ jediným dôvodným a možným titulom (hmotnoprávnym nárokom) určenia
(využitím procesného inštitútu) vlastníctva žalobcov k sporným nehnuteľnostiam malo a mohlo byť

vydanie dedičstva oprávneným dedičom v zmysle zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia (§ 485 OZ)
potom je zrejmé, že by súd prvej inštancie napriek vznesenej námietke premlčania priznal žalobcom
premlčaný nárok. Ako vyplýva zo zápisnice o prejednaní dedičstva zo dňa 07.03.1955 v citovanom
dedičskom konaní boli prejednané nehnuteľnosti vo vl. č. XXXX kat. úz. B. podľa súpisu. Zo súpisu
je zrejmé, že sa má jednať o roľu bez parcelného čísla o výmere 25000 m2. Že ide o jednu a tú istú
parcelu potvrdzuje titul nadobudnutia na LV č. XXXX z roku 2015, kedy spoluvlastnícky podiel k nej bol

ešte písaný na W. R.. Ak teda predmetné dedičské rozhodnutie z roku 1955 je právoplatné, žalobcovia
nemajú k tejto pozemkovej nehnuteľnosti žiadne právne nároky, nakoľko táto bola v dedičskom konaní
prejednaná tak, že ju po spoločnom starom otcovi účastníkov zdedil práve otec žalovaných a nie
žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňa náležitosti § 363 CSP prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie
v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) s účinnosťou od 01. 07.
2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného
ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem a teda sa
použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku
s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

8. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku konštatoval, že je potrebné žalobe vyhovieť, že žalobcovia
preukázali naliehavý právny záujem na určení, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré
bližšie špecifikoval vo výroku tohto rozsudku a ďalej uviedol, že žiadny z dedičov nemohol podať žalobu
ako opomenutý dedič v zmysle ust. § 485 OZ, pretože nemali vôbec vedomosti o tom, že takéto dedičské
konanie prebehlo a po pripustení zmeny žaloby súd riešil určenie vlastníckeho práva a tento nárok zo

zákona nemôže byť premlčaný v súlade s ust. § 100 ods. 2 OZ, pretože vlastnícke práva sa nepremlčujú.
S takýmto právnym posúdením sa odvolací súd nestotožňuje a považuje ho za nesprávne.

9.Civilnésporovékonaniejeovládanézásadouiuranovitcuria(právopoznásúd).Žalobcaniejepovinný
uplatnený nárok právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Neuvedenie právnej

kvalifikácie uplatneného nároku nie je ani vadou žaloby. Žalobný návrh musí byť jasný, zrozumiteľný a
presne formulovaný. Žaloba je však procesný úkon strany, ktorú treba posudzovať ako každé podanie
podľa obsahu, to znamená, že žalobný nárok, teda predmet konania nemožno považovať iba žalobný
návrh, ale aj jeho skutkové odôvodnenie, čo spolu so žalobným návrhom vymedzuje predmet žaloby.
V danom prípade je nesporné, že žalobcovia sa domáhali vydania nehnuteľností, keď v pôvodnom

dedičskom konaní, ktoré prebehlo po poručiteľovi, neb. W. R., zomr. XX.XX.XXXX, ktoré sa konalo ako
dodatočné v roku 1974, a v tomto prípade došlo k pochybeniu bývalého Štátneho notárstva Nové Zámky,
ako aj samotnej dedičky, ktorá neoznačila pri predbežnom vyšetrení všetkých dedičov, ktorí boli uvedení
v pôvodnom dedičskom konaní z roku 1955. V dobe smrti poručiteľa totiž bolo dedičské právo upravené
v časti 5 zák. č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník a v konaní o dedičstve sa postupovalo podľa právnej

úpravy obsiahnutej v časti druhej, hlava 6 zák. č . 142/1950 Zb. o konaní vo veciach občianskoprávnych
(Občiansky súdny poriadok); uvedená právna úprava bola určujúca nielen pri rozhodovaní v roku 1955,
ale taktiež v rozhodovaní o majetku poručiteľa dodatočne objaveného, i keď k nemu došlo až po zrušení
zák. č. 141/1950 Zb. a č. 142/1950 Zb. (teda po 01.04.1964 - porovnaj § 859 ods. 1 a § 873 - terazplatného Občianskeho zákonníka a § 106 ods. 3 zák. č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a konaní pred
štátnym notárstvom - Notársky poriadok).

10. Ochrana oprávneného (pravého dediča) je inštitútom dedičského práva, pomocou ktorého má byť
vykonaná náprava, ak sa zistí až po prejednaní dedičstva, že oprávneným (pravým) dedičom poručiteľa
je niekto iný, než komu bolo dedičstvo potvrdené, alebo kto podľa výsledku prejednania dedičstvo
nadobudol inak. Preto sa tiež ochrana oprávneného (pravého) dediča riadi právnou úpravou, ktorá bola
určujúca pre dedičské právo po poručiteľovi. Ak zomrel poručiteľ v roku 1955, riadilo sa preto dedičské

právo v jeho prípade právnou úpravou obsiahnutou v zák. č. 141/1950 Zb. i v dobe po 01.04.1964,
keď bolo nahradené právnou úpravou obsiahnutou v zák. č. 40/1964 Zb., znamená to (mimo iného), že
ochrana pravého dediča poručiteľa sa aj v súčasnej dobe riadi ust. § 557 a § 558 zák. č. 141/1950
Zb., pretože musí byť posudzovaná podľa právnej úpravy účinnej v dobe smrti poručiteľa (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/1614/2012 a 30Cdo/1192/2003).

11. Ak súd prvej inštancie teda posudzoval danú žalobu ako žalobu o určenie vlastníckeho práva v
zmysle ust. § 137 CSP nepostupoval správne a jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom
názore. Pokiaľ ide o charakter samotnej žaloby oprávneného dediča, nejde o žalobu na určenie, či tu
právo je alebo nie je, ak na tom naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c/ CSP. Žalobca tu nežiada
autoritatívne vyjasnenie neistých právnych pomerov, ale vznik nových pomerov. Ide o osobitnú formu

určovacej žaloby, ktorá má oporu v ustanovení hmotného práva a nie je určovacou žalobou v zmysle
§ 137 písm. c/ CSP, pretože naliehavý právny záujem na určení nie je potrebné preukazovať. Žaloba
oprávneného dediča ako inštitút Občianskeho zákonníka je jediným právnym prostriedkom, ktorým sa
oprávnený dedič môže domáhať ochrany svojho dedičského práva. Takúto žalobu môže podať iba
ten, kto nebol účastníkom dedičského konania. Túto žalobu je potrebné odlíšiť od žaloby na ochranu

vlastníka podľa ust. § 126 ods. 1 OZ. Táto odlišnosť je daná čo do subjektov posudzovaných právnych
vzťahov spôsobu nápravy a najmä tým, že právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva sa na
rozdiel od práva vlastníka, ktoré je nepremlčateľné, premlčuje. Ako pre žalobu na ochranu vlastníka,
tak pre žalobu oprávneného dediča však platí, že ak je predmetom ochrany práva k nehnuteľností
zapísanévkatastrinehnuteľnosti,možnožalovaťnaurčenievlastníckeho,resp.spoluvlastníckehopráva

k nehnuteľnosti tak, aby rozhodnutie mohlo byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri
nehnuteľnosti, nič to však nemení na charaktere žaloby a uplatneného nároku.

12. Ako vyššie odvolací súd konštatoval, na daný prípad je potrebné aplikovať a spor prejednať v zmysle
zák. č. 141/1950 Zb. V zmysle ust. § 557 ods. 1 citovaného zákona, ak sa zistí pravý dedič len neskoršie,

je povinný i ten, komu súd dedičstvo potvrdil, vydať mu majetok, ktorý má z dedičstva podľa zásad o
oprávnenom a neoprávnenom držiteľovi (§ 125 a nasl.); pritom sa však nesmie na škodu pravého dediča
obohatiť. Kto dobromyseľne nadobudol niečo od nepravého dediča, ktorému nadobudnutie súd potvrdil,
nikomu za to nezodpovedá. K dodatočnému zisteniu pravého dediča môže dôjsť pri prejednávaní
dedičstva v najrôznejších prípadoch, tak ako tomu bolo i v tomto prípade, keď boli oprávnení dediči

účastníkmi konania pri prejednaní dedičstva úmyselne zamlčaní. Práve na takéto prípady sa vzťahuje
špeciálne ustanovenie o ochrane pravého dediča proti dedičovi nepravému, obsiahnutému v § 557 a §
558 OZ, v každom prípade však žaloba proti nepravému dedičovi vo svojej podstate zostáva žalobou o
vydanie dedičstva, pretože jej základom je dedičské právo žalobcovo a platí pre ne ust. § 557 a § 558
OZ. Zásada je teda tá, že raz už právoplatne prejednané dedičstvo nemá sa znovu prejednávať, hoci

by sa dodatočne objavila osoba, ktorej sa to priamo týka. Ak teda súd prvej inštancie vec takto právne
neposúdil, bol naplnený odvolací dôvod, pre ktorý odvolací súd musel rozsudok súdu prvej inštancie v
zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

13. V ďalšom konaní súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade išlo o určenie vlastníckeho

práva a takéto právo sa nepremlčuje. Ani s takýmto právnym posúdením sa odvolací súd nestotožňuje
a to už z vyššie hore uvedených dôvodov. Nárok na vydanie dedičstva, prípadne dedičského podielu
uplatnený dedičom, ktorý bol zistený až neskôr sa totiž premlčuje v 3-ročnej lehote podľa § 558 OZ
i vtedy, ak dedič, ktorému dedičstvo bolo potvrdené, ďalšieho dediča v konaní úmyselne neuviedol,
resp. zamlčal. Žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia sa totiž stali podľa práva vtedy platného na

Slovensku v zhode s § 509 OZ dedičmi už okamžikom smrti poručiteľa a nárok na vydanie dedičstva
mohli uplatniť včas i napriek tomu, že ich žalovaní pri prejednaní dedičstva ako dedičov úmyselne
neuviedli, resp. zamlčali. Dedičské právo je totiž zamerané na posilnenie rodinných vzťahov osôb
príbuzných, ktoré predpokladajú aspoň občasný i písomný styk medzi príbuznými, a spravidla vylučujúnevedomosť o smrti príbuznej osoby, od ktorej sa vyvodzuje dedičské právo po dobu dlhšiu než 3 roky,
ktoré zákon (§ 557 a § 558 OZ) k uplatneniu dedičského nároku stanovil.

14. V ďalšom konaní bude preto opätovne potrebné posúdiť vznesenú námietku premlčania zo strany
žalovaných a posudzovať túto otázku a nárok v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho
súdu.

15. Záverom už len odvolací súd poznamenáva, že i v prípade, ak by oprávnení dedičia uplatnili svoju

žalobu včas, t. j. v zmysle ust. § 558 zák. č. 140/1950 Zb. nebolo možné ich žalobnému návrhu
vyhovieť v celom rozsahu tak, ako požadujú a to z dôvodov, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o
žalobnom návrhu absolútne opomenul aplikovať zák. č. 180/1995 Z. z. Účelom zákona č. 180/1995
Z. z. vo všeobecnosti je zamedzenie nežiaducemu stavu, ktorý spočíva v drobení poľnohospodárskych
a lesných pozemkov. Dôvodom tejto právnej úpravy je snaha vedúca k zabezpečeniu funkčnosti
poľnohospodárskej a lesnej výroby; preto v zmysle ust. § 21 - § 24 uvedeného zákona dochádza k

obmedzeniu nielen vlastníkov takýchto pozemkov v podobe obmedzenia ich zmluvnej voľnosti v rámci
ich právnych úkonov, ale k obmedzeniu súdu v spôsobe rozhodnutia, či už v rámci konania o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo v konaní o dedičstve. Toto obmedzenie spočíva v tom,
žeaniprávnymúkonomvlastníkatakejnehnuteľnostianirozhodnutímsúdu,ktorýotakejtonehnuteľnosti
rozhoduje, nemôže vzniknúť poľnohospodársky pozemok menší ako 2000 m2 a lesný pozemok menší

ako5000m2.Vychádzajúczpožiadavky,žejednotlivéustanoveniazákonanemožnovykladaťjednotlivo,
ale vždy vo vzájomnej súvislosti s ďalšími ustanoveniami a tiež aj s ohľadom na cieľ príslušného zákona,
možno vyvodiť záver, že obmedzenia vyplývajúce najmä z ust. § 23 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z.
sa vzťahujú nielen na pozemky uvedené v § 21 ods. 1 citovaného zákona (ktoré by mohli vzniknúť na
základe právneho úkonu), ale aj na prípadný spoluvlastnícky podiel, ktorý by mohol vzniknúť buď na

základe právneho úkonu alebo na základe rozhodnutia súdu. Odvolací súd preto zastáva právny názor,
že pri rozhodovaní o návrhu oprávnených dedičov nie je možné určiť nové spoluvlastníctvo, pokiaľ na
novovzniknuté spoluvlastnícke podiely pripadne výmera nižšia než 2000 m2 (u poľnohospodárskeho
pozemku), resp. výmera nižšia ako 5000 m2 (u lesných pozemkov).

16. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie, pričom v novom konaní je prvoinštančný súd viazaný vysloveným právnym
názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) a v novom rozhodnutí rozhodne opätovne aj o náhrade
trov konania, ako i konania odvolacieho.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).