Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419202207
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6419202207.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra

Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, vo veci starostlivosti
o maloletú D. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, dieťa matky C.. L. O., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXX, XXX XX J., toho času bytom L.. C. D. XX/X, XXX XX X. nad Y.,
právne zastúpenej Mgr. et Mgr. Líviou Šouc Kosťovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom
Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom a otca W. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXX, XXX XX
J., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Líška & Partners s.r.o., so sídlom A. Hlinku 736/3, 965

01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 235 926, v konaní začatom na návrh matky, o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
23P/20/2019 - 91 zo dňa 29. januára 2020 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku, ktorým zveril maloletú D. W., nar. XX. XX. XXXX do osobnej
starostlivosti matky C.. L. O., nar. XX. XX. XXXX a určil, že matka bude maloleté dieťa zastupovať a
spravovať jej majetok v bežných veciach a vo IV. výroku, ktorým upravil styk otca W. W., nar. XX. XX.
XXXX s maloletou p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku o určení výživného zo strany otca na maloleté dieťa a v III.
výroku o určení zameškaného výživného m e n í tak, že otec maloletej W. W., nar. XX. XX. XXXX j e p o
v i n n ý prispievať na výživu maloletej D. W., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 100,- Eur mesačne,
vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej C.. L. O., nar. XX. XX. XXXX, počnúc dňom
01. 11. 2019; zameškané výživné za obdobie od 01. 11. 2019 do 31. 01. 2020 vo výške 300,- Eur sa
otcovi maloletej povoľuje splácať v 12 mesačných splátkach po 25,- Eur spolu s bežným výživným s
tým, že nesplnenie čo i len jednej splátky alebo jej časti riadne a včas má za následok splatnosť celého

plnenia a v prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie maloletú D. W., nar. XX. XX. XXXX zveril do
osobnej starostlivosti matky C.. L. O., nar. XX. XX. XXXX a určil, že táto ju bude zastupovať a spravovať
jej majetok v bežných veciach (I. výrok); uložil otcovi maloletej W. W., nar. XX. XX. XXXX povinnosť
prispievať na výživu maloletej D. W., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 100,- Eur mesačne, vždy

do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej C.. L. O., nar. XX. XX. XXXX, počnúc dňom 28.
06. 2019 (II. výrok); zameškané výživné za obdobie od 28. 06. 2019 do 31. 01. 2020 vo výške 710,- Eur
povolil otcovi maloletej splácať v 20 splátkach po 35,50 Eur spolu s bežným výživným za podmienky, že
nesplnenie čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (III. výrok); upravil styk otca smaloletou tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v mesiaci v čase od piatka
od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každý utorok a štvrtok v každom kalendárnom týždni v čase
od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloletú v stanovenom čase prevezme v mieste bydliska

matky a v stanovenom čase ju v mieste bydliska matky odovzdá a matka je povinná maloletú na styk s
otcom riadne pripraviť, styk s maloletou umožniť a v stanovenom čase otcovi maloletú odovzdať, pričom
obidvaja rodičia sú povinní pri odovzdávaní maloletého dieťaťa vzájomne sa informovať o podstatných
záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa (IV. výrok); v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol (V. výrok) a
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (VI. výrok).

2. Z obsahu spisu a odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že matka
maloletej žiadala zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť prispievať na
výživu maloletej výživným vo výške 120,-Eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu. Zároveň žiadala
upraviť styk otca s maloletou každý nepárny týždeň v mesiaci v čase od soboty od 10.00 hod. do nedele
do 17.00. hod. Návrh podala z dôvodu nezhôd s otcom maloletej na výchove maloletej a na tom, či a

akú materskú školu, resp. predškolské zariadenie má navštevovať.

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že maloletá pochádza z mimomanželského
vzťahu. Dňa 10. 04. 2019 rodičia maloletej predali nehnuteľnosť v J., v ktorej naďalej bývali až do
odchodu matky s maloletou zo spoločnej domácnosti v novembri 2019 k jej rodičom do X. nad Y., kde

si kúpila byt, ktorý rekonštruuje. Do odchodu zo spoločnej domácnosti zabezpečovali starostlivosť o
maloletú obidvaja rodičia, otec v čase, keď bola matka v práci, t.j. do 13.30 až 14.30 hod. a poobede
vykonával prácu on, nakoľko je živnostník. Po odchode zo spoločnej domácnosti na základe dohody
rodičov otec preberal maloletú v čase od 08.30 hod. do 9.00 hod. a vrátil ju matke v čase medzi 13.30 až
14.00 hod., t.j. mal ju u seba počas práce matky. Odovzdávanie dieťa na začiatku a konci dohodnutého

styku však neprebieha bezproblémovo z dôvodu meškania jedného z rodičov, častejšie otca. Otec aj po
odchode matky s maloletou zo spoločnej domácnosti ostal naďalej bývať v predanom rodinnom dome
na základe ústnej dohody s novým majiteľom, pričom nájomné si zatiaľ nedohodli.

4. Z návrhu matky podaného na súd dňa 28. 06. 2019 vyplýva, že otec maloletej prispieval v tom čase

na stravu maloletej. Na pojednávaní dňa 13. 11. 2019 už matka vypovedala, že otec maloletej na výživu
neprispieva, ani sa nepodieľa na výdavkoch spojených s bývaním. Otec sa na danom pojednávaní k
tomu vyjadril, že na výživu maloletej neprispieva „z trucu“.

5. Matka maloletej je od 01. 11. 2015 zamestnaná v M. X. X. T., so sídlom D. L. XX, X. L. Y., pričom

jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od júla 2018 do júna 2019 činil 931,10 Eur. Mesačné
výdavky špecifikovala nasledovne: poplatok na internet v sume 11,39 Eur, 2 splátky stavebného úveru
v sume 55,85 Eur a 43,83 Eur, poistku životného poistenia v sume 27,57 Eur, poplatok do bytového
spoločenstva v sume 105,- Eur, splátka hypotéky v V., a.s. v sume 155,30 Eur, sporenie v sume 20,-
Eur, koncesionársky poplatok v sume 4,64 Eur, poplatok za elektrinu v sume 20,- Eur, poistenie v sume

46,80 Eur. Predložila výpis z účtu v V., a.s. za mesiac december 2019.

6. Otec maloletej je od 01. 04. 2018 živnostník. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za
rok 2018 vyplýva, že jeho príjem predstavoval sumu 4 151,07 Eur, výdavky sumu 3 001,36 Eur a základ
dane sumu 1 149,71 Eur. Otec pri svojom výsluchu uviedol, že jeho priemerný čistý mesačný príjem činí

okolo 500,- Eur. Pravidelné mesačné výdavky do rozhodnutia súdu prvej inštancie neuviedol. V konaní
uviedol, že schopný prispievať na výživu maloletej sumou 80,- Eur mesačne.

7. Zo správ kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov okrem niektorých vyššie uvedených
skutočností vyplýva, že komunikácia medzi rodičmi je ťažšia, rodičia majú iný pohľad na výchovu

maloletej. Otec by sa rád intenzívne podieľal na výchove a starostlivosti o maloletú minimálne v
rovnakej miere ako matka, preto so zverením maloletej do starostlivosti matky nesúhlasí. Podľa názoru
otca prezentovaného v čase, keď s ním ešte matka s maloletou žili v spoločnej domácnosti, by bola
najvhodnejšia striedavá starostlivosť, ktorá by sa realizovala tak, že otec by sa o maloletú staral v čase,
keď je matka v práci, teda od 7.00 hod. do 14.00-15.30 hod., keďže otec sa venuje práci výhradne

popoludní. Od 14.00 hod. do 7.00 hod. ďalšieho rána by starostlivosť o maloletú zabezpečovala
matka. Po odchode matky s maloletou zo spoločnej domácnosti sa otec pred kolíznym opatrovníkom
jednoznačne nevyjadril, resp. nemal ujasnenú predstavu, ako sa s maloletou stretávať. Otec odmietal
pobyt maloletej v materskej škole a je zástancom alternatívnej výchovy.8.Zvýsluchuotcamaloletejnapojednávanídňa29.01.2020vyplynulo,ženesúhlasístým,abymaloletá
navštevovala klasickú materskú školu, ale má vybratú materskú školu v L. J., v ktorej sa uplatňuje

montessori pedagogika, a ktorá je zameraná na rešpektovanie detí. Vyjadril názor, že dieťa by nemalo
tráviť celý deň v materskej škole. Otec zároveň potvrdil, že na výživu maloletej neprispieva žiadnou
sumou.

9. Zo spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 7P/41/2019 súd prvej inštancie zistil, že matka

maloletej dňa 06. 12. 2019 podala návrh na neodkladné opatrenie, ktorým žiadala zveriť maloletú do
predbežnejstarostlivostimatkyzdôvodunezhôdrodičovvovecistarostlivostiomaloletú,akoajzdôvodu
problémov v komunikácii medzi rodičmi. Uznesením č. k. 7P/41/2019-11 zo dňa 12. 12. 2019 Okresný
súd Žiar nad Hronom návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

10. Na základe takto vykonaného dokazovania s poukazom na ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 veta prvá

a ods. 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 25 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej aj „zákon o rodine“) dospel súd prvej inštancie
k záveru o dôvodnosti návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej.
Mal za to, že keďže rodičia maloletej v čase rozhodovania súdu prvej inštancie už nežijú v spoločnej
domácnosti a ani spoločne nezabezpečujú starostlivosť o ňu, bolo potrebné upraviť výkon rodičovských

práv a povinností k maloletej. Súd prvej inštancie mal sociálnym šetrením a z výsluchu rodičov za
preukázané, že matka s maloletou zatiaľ žije v domácnosti rodičov matky a otec sa na starostlivosti
a výchove maloletej podieľa v čase, keď je matka v práci, keďže ako druhý rodič neudelil súhlas s
prihlásením maloletej do materskej školy. I napriek tomu, že otec maloletej nesúhlasil s tým, aby bola
maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, pretože sa chce podieľať na starostlivosti a výchove

maloletejvrovnakomrozsahuakomatka anavrhovalzveriťmaloletúdostriedavejosobnejstarostlivosti,
v rámci ktorej by sa on staral o maloletú v čase, keď je matka v práci, súd prvej inštancie bol názoru, že za
daného stavu je v najlepšom záujme maloletej, aby bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Podľa
súdu prvej inštancie je nepochybné, že vzťahy medzi rodičmi maloletej sú po rozpade ich partnerského
vzťahu vážne narušené a ich komunikácia ohľadne maloletej je komplikovaná a nepostačujúca. Preto

je nevyhnutné zaviesť taký režim starostlivosti o maloletú, ktorý by najlepšie zohľadňoval potreby
maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie konštatoval, že i napriek predstavám otca o spôsobe výchovy
maloletej, má maloletá právo byť vzhľadom na svoj vek inštitucionálne zaradená do kolektívu svojich
rovesníkov, bez ohľadu na to, aký typ predškolského zariadenia to bude. Hoci otec v konaní vytýkal
matke jej majetnícky prístup k maloletej, súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyplynulo, že

tento prístup skôr uplatňuje samotný otec. Súd prvej inštancie považoval za potrebné zdôrazniť, že rodič
má vo vzťahu k dieťaťu nielen rodičovské práva, ale aj povinnosti a keď sa otec tak vehementne domáha
rovnocennosti v právach voči dieťaťu, nič mu nebráni v tom, aby si ako zodpovedný rodič zároveň
aspoň čiastočne, resp. v minimálnom rozsahu plnil aj svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej.

11. Pri rozhodovaní o výške výživného na maloletú zo strany otca napriek jeho vyjadreniu, že je schopný
prispievať na jej výživu len sumou 80,- Eur mesačne, považoval súd prvej inštancie prihliadnuc na príjmy
a výdavky matky a schopnosti a možnosti otca za primerané potrebám, veku a zdravotnému stavu
maloletej výživné vo výške 100,- Eur mesačne, keďže mal v konaní preukázané, že otec maloletej je
živnostník a priznal čistý mesačný príjem vo výške 500,- Eur, pričom svoje výdavky, ani napriek výzve

súdu nekonkretizoval a ani nepreukázal. Vzhľadom na uvedené v prevyšujúcej časti návrh matky, ktorá
žiadala určiť výživné až vo výške 120,-Eur mesačne, ako nedôvodný zamietol.

12. Začiatok plnenia vyživovacej povinnosti otca určil súd prvej inštancie počnúc dňom podania návrhu,
t.j. dňom 28. 06. 2019. Zameškané výživné za obdobie od 28. 06. 2019 do 31. 01. 2020 v celkovej

výške 710,- Eur ((výživné za mesiac jún 2019 v sume 9,99 Eur po zaokrúhlení 10,- Eur, t.j. 100,-
Eur (výživné) : 30 dní (počet dní v mesiaci jún) x 3 (počet dní od 28. 06. - 30. 06. 2019), plus výživné
za obdobie mesiacov júl 2019 až január 2020 v sume 700,- Eur (7 mesiacov x 100,- Eur) povolil otcovi
maloletej splácať spolu s bežným výživným v 20 mesačných splátkach po 35,50 Eur pod podmienkou,
že nesplnenie čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

13. Styk otca s maloletou súd prvej inštancie upravil nad rámec návrhu matky a zohľadnil tak čiastočne
požiadavku otca tráviť čo najviac času s maloletou.14. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej
aj „C. m. p.“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko nezistil
žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania, ani žiaden z účastníkov náhradu

trov konania nežiadal priznať.

15. Proti takmer všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie s výnimkou V. výroku o čiastočnom
zamietnutí návrhu matky podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie považoval podľa obsahu odvolania za nesprávne z dôvodov uvedených v § 62 ods. 1 C. m. p.

a v § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“), t.j. z dôvodov, že súd
prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

16. Otec v odvolaní uviedol, že nesúhlasí so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, chce sa

podieľaťnavýchovemaloletejvrovnakejmiere.Následnesavyjadrovalkniektorýmbodomodôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie. Nesúhlasil s tým, že by kolízny opatrovník ponúkol rodičom odborné
poradenstvo na Referáte poradensko-psychologických služieb, tvrdil, že to on na súde navrhol a kolízny
opatrovník to len odporučil. Uviedol, že jeho pracovný čas je flexibilný, vie sa prispôsobiť.

17. Podporne mal otec maloletej námietky voči výške súdom prvej inštancie určeného výživného, žiadal
ju prehodnotiť, ako aj voči obdobiu, za ktoré súd určil zameškané výživné. Uviedol, že má pravidelné
mesačné výdavky na stravu, hygienu, oblečenie, a keď je dcéra u neho, aj na ňu, nakoľko ju má každý
deň od rána do poobedia, tým pádom jej zabezpečuje všetky potreby. Svoje výdavky, ani výdavky na
dcéru však ani v odvolaní nešpecifikoval. Potvrdil, že jeho mesačný príjem je cca 500,- Eur. Pokiaľ ide

o zameškané výživné, poukázal na to, že s matkou a maloletou žili v spoločnej domácnosti, rovnakým
dielom sa podieľali na jej chode a svojich potrebách. Výraznou mierou sa taktiež finančne podieľal na
rekonštrukcii domu, jeho vynovovaní. Mal za to, že matka maloletej požaduje výživné spätne od 28. 06.
2019 z dôvodu, že ho chce použiť na rekonštrukciu bytu, ktorý si zakúpila z úveru.

18. Ohľadne komunikácie s matkou maloletej uviedol, že táto kým žili v spoločnej domácnosti, nebola
dobrá. Matka maloletej bola často agresívna, a to aj v prítomnosti maloletej. Na jeho dohováranie
nereagovala, veľa ráz vyvolala konflikty v prítomnosti dcéry, čo mu je veľmi ľúto. Ďalej uviedol, že
matka maloletej nedodržiavala dohodnutý čas príchodu z práce, keď spoločne žili, čo mu vadilo, lebo
mal dohodnuté pracovné termíny, ktoré musel veľa ráz zrušiť, čím prichádzal o prácu a peniaze a

kazil si pracovnú reputáciu. Keď vyčítal matke maloletej uvedené skutočnosti, ignorovala ho, čo v ňom
vyvolávalo odpor k ďalšej komunikácii. Tento stav trval niekoľko týždňov, kým matka nepodala návrh na
súdne dojednanie sa. Jej ignorácia jeho pripomienok, návrhov na riešenie situácie netrvala len posledné
mesiace ich spoločného žitia, ale niekoľko rokov spätne. Mal za to, že problémy s odovzdávaním dcéry
matke vznikajú z dôvodu, že dcéru nechce dávať starej matke. Podotkol, že často sa stáva, že dcéra

tam ani nechce ísť, tým pádom čaká s dcérou na matku, ktorá neraz neprišla včas na dohodnutú hodinu.

19. K nezhode rodičov o tom, či a akú materskú školu, resp. predškolské zariadenie má maloletá
navštevovať otec v odvolaní uviedol, že má za to, že by bolo vhodné pre dieťa vybrať materskú
škôlku s montessori výučbou alebo waldorfskú školu. Podľa neho rozvíjajú potenciál, vedú k tvorivosti,

obrazotvornosti, samostatnosti, pocitu bezpečia, k veľkému spektru pomôcok, ktoré podmieňujú tvorivý
potenciál dieťaťa. Matku maloletej viackrát vyzýval na návštevu takejto triedy, čo však odmietla. K
vyjadreniu súdu prvej inštancie v 23. bode odôvodnenia rozsudku, že dcéra by mala byť vzhľadom
na svoj vek inštitucionálne zaradená do kolektívu svojich rovesníkov bez ohľadu na to, aký typ
predškolského zariadenia to bude, uviedol nepresné citácie pasáží zo Všeobecnej deklarácie ľudských

práv z úvodu Dohovoru o právach dieťaťa, že detstvo má právo na osobitnú starostlivosť a pomoc
uznávajúc, že v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti by malo dieťa vyrastať v rodinnom
prostredí, atmosfére šťastia, lásky a porozumenia majúc na zreteli, že dieťa by malo byť plne pripravené
žiť v spoločnosti vlastným životom. Z uvedeného otec vyvodil, že tvrdenie súdu nepodporuje v dieťati
jeho potenciál ani harmonické rozvíjanie osobnosti, ani že dieťa bude plne pripravené na individuálny

život v spoločnosti.

20. Otec preto navrhol, aby bolo maloleté dieťa zverené do jeho osobnej starostlivosti a aby bola
prehodnotená výška výživného.21. K odvolaniu pripojil články o tom, na čom je založená montessori výučba a taktiež články o
waldorfských školách.

22. Po podaní odvolania otcom maloletej podala v odvolacom konaní matka návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala do právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie zveriť
maloletú do jej starostlivosti a upraviť styk otca s maloletou každý utorok a štvrtok v čase od 17.00 hod.
do 18.00 hod. s použitím adekvátnych ochranných pomôcok (rúško). Na základe tohto návrhu Krajský

súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 14CoP/12/2020-124 zo dňa 09. 04. 2020 nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým maloletú dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že ju bude zastupovať
a spravovať jej majetok v bežných veciach a dočasne upravil styk otca s maloletou tak, že je oprávnený
stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v mesiaci v čase od piatka od 17.00 hod. do nedele do
17.00 hod. a každý párny štvrtok v mesiaci v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že maloletú si
otec v stanovenom čase prevezme v mieste bydliska matky a v stanovenom čase ju v mieste bydliska

matky odovzdá a matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť, styk s maloletou umožniť
a v stanovenom čase otcovi maloletú odovzdať. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že
odvolací súd zohľadňujúc záujem maloletého dieťaťa ako prvoradé hľadisko pri rozhodovaní vo veciach,
ktoré sa ho týkajú mal za to, že sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle
§ 367 Civilného mimosporového poriadku z dôvodu, že nebolo dovtedy právoplatne a vykonateľne

rozhodnuté o zásadných otázkach ohľadne zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti niektorého z
rodičov, ako ani o úprave styku s dieťaťom a z okolností, ktoré vyplynuli z návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia vyplýva, že rodičia sú zjavne neschopní dospieť k vzájomne akceptovateľnému
modelu odovzdávania si a preberania dieťaťa, ako aj neochotní rešpektovať ich predošlú dohodu o
úprave styku otca s dieťaťom, nakoľko dieťa sa momentálne nachádza v osobnej starostlivosti matky. Z

návrhu matky totiž vyplýva, že otec maloletej stále trvá na stretávaní sa s maloletou napriek rozsudku
aúsu prvej inštancie v doobedných hodinách, kým je matka v práci. Ak to matka odmietne, podáva
na ňu oznámenie na polícii, že mu bráni v styku s maloletou. Vynucovaním si kontaktu s maloletou v
doobedných hodinách stresuje starú matku maloletej, ktorá nevie, ako má reagovať, keď si príde po
dieťa napriek tomu, že sa na kontakte maloletej s otcom v doobedných hodinách nedohodli. Viackrát

matka v takýchto prípadoch musela z práce odísť, resp. neprišla do práce ráno, čo jej komplikuje plnenie
pracovných povinností. Taktiež otec odmietal nosiť rúško, hoci v danom období od marca 2020 to bola
jeho povinnosť a taktiež navádzal aj maloleté dieťa k nenoseniu rúška riadnym spôsobom. Napriek
tomu, že ho mal, pri styku s maloletou si ho nenasadil, mal ho cez bradu a teda mu neprekrývalo
ústa ani nos. Následne po pobyte u otca aj maloletá odmietala nosiť rúško s tým, že „to nie je treba

a je to smiešne“, pričom predtým s nosením nemala problém, nakoľko jej matka vysvetlila, že je to
potrebné. V návrhu matka opísala viaceré incidenty vo viaceré dni pri odovzdávaní dieťaťa. Problémy
pri odovzdávaní a preberaní dieťaťa otcom podľa odvolacieho súdu dostatočne odôvodňovali potrebu
dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej a to
úpravou dočasného zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti a predbežnej úpravy styku druhého rodiča

s maloletým dieťaťom. Vzhľadom na uvedené bol Krajský súd v Banskej Bystrici názoru a zdôraznil vo
vzťahu k otcovi dieťaťa, že ani výkon jeho rodičovských práv nemôže ísť na úkor maloletého dieťaťa
a v rozpore s jeho záujmami najmä s ohľadom na vtedajšiu mimoriadnu situáciu spojenú so šírením
nebezpečného prenosného nákazlivého ochorenia a v nadväznosti na všeobecne známe obmedzenia a
nariadenia vlády Slovenskej republiky je absolútne nevyhnutné, aby otec dôsledne vzťahu k sebe, ako aj

v záujme maximálne obozretnej ochrany maloletého dieťaťa pristupoval k výkonu svojho práva stretávať
sa s dieťaťom za prísneho dodržiavania nevyhnutných hygienických a bezpečnostných opatrení tak,
aby zamedzil hoc aj potenciálnej možnosti ohrozenia zdravia dieťaťa a svojím zodpovedným správaním
predchádzal akémukoľvek vystavovaniu dieťaťa riziku ohrozenia jeho priaznivého a zdravého vývoja.
Odvolací súd zohľadnil rozsah úpravy styku otca s maloletou obsiahnutý vo IV. výroku meritórneho

rozsudku súdu prvej inštancie, voči ktorému sa matka dieťaťa neodvolala, z čoho možno vyvodiť jej
spokojnosť s takýmto rozsahom úpravy styku otca s maloletou, preto styk dočasne upravil nad rámec
návrhu matky. Odvolací súd mal preto za to, že je potrebné neodkladným opatrením dočasne zveriť
maloletú do osobnej starostlivosti matky, nakoľko je žiadúce, aby boli pomery ohľadom maloletého
dieťaťa dostatočne a nespochybniteľne zo strany žiadneho z rodičov zastabilizované do právoplatného

rozhodnutia súdu vo veci samej ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej D.. Taktiež
bol podľa neho daný zákonný dôvod na dočasnú úpravu styku, nakoľko vtedajšia situácia v čase
rozhodovania o neodkladnom opatrení, kedy v dôsledku subjektívnych okolností na strane matky i
otca a v dôsledku svojvoľného postoja otca pri dožadovaní sa svojich rodičovských práv k maloletémudieťaťu a neschopnosti či neochoty rodičov dospieť ku kompromisnému riešeniu sa styk otca s dieťaťom
uskutočnil len problematicky za neustáleho a nežiadúceho dožadovania sa asistencie tretieho subjektu
(polície, orgánu sociálnoprávnej ochrany detí), pričom takáto situácia nie je v záujme maloletého dieťaťa.

Na záver odvolací súd dodal, že nepovažoval za potrebné uložiť otcovi maloletej povinnosť používať
ochrannú pomôcku - rúško, nakoľko táto povinnosť sa týka všetkých osôb (teda aj otca maloletej) v
zmysle opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia
č.: OLP/2732/2020 z 24.03.2020, podľa ktorého: „Všetkým osobám sa zakazuje s účinnosťou od 25.
marca 2020 od 00.00 hod. do odvolania vychádzať a pohybovať sa na verejnosti bez prekrytia horných

dýchacích ciest (napríklad respirátor, rúško, šál, šatka, atď.)“. Odvolací súd dodal, že pokiaľ by otec
maloletej toto opatrenie nedodržiaval, mohol by to byť eventuálne dôvod aj na zmenu neodkladného
opatrenia. Odvolací súd podotkol, že neodkladné opatrenie má len dočasný charakter do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej.

23. Po doručení odvolania otca matke maloletej táto k nemu podala vyjadrenie, v ktorom sa stotožnila s

rozsudkom súdu prvej inštancie. V prvom rade mala za to, že odvolanie otca nespĺňa zákonné náležitosti
podľa § 363 C. s. p., nie je v ňom uvedené, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody), a preto žiadala odvolanie otca odmietnuť v zmysle § 386 písm. d) C. s. p.

24. Podporne pre prípad meritórneho prejednania odvolania odvolacím súdom matka maloletej uviedla,

že z vyjadrení otca v priebehu konania, ako aj v odvolaní nie je zrejmé, čoho sa vlastne otec domáha,
zrejme o tom ani on nemá ujasnenú predstavu, nakoľko spočiatku v konaní pred súdom prvej inštancie
súhlasil so zverením dieťaťa do jej starostlivosti a úpravou styku, následne žiadal zveriť dieťa do
striedavej osobnej starostlivosti a napokon v odvolacom návrhu žiada zveriť dieťa do jeho osobnej
starostlivosti.Malazato,žezvereniedieťaťadojejosobnejstarostlivostijevsúladesnajlepšímzáujmom

maloletej D., nakoľko medzi ňou a D. je vzájomne pozitívny citový vzťah, maloletá je na ňu silno
citovo naviazaná, sústavne ju vyhľadáva a chce sa permanentne zdržiavať v jej osobnej prítomnosti,
pričom tento fakt je otcovi dobre známy, preto bola názoru, že odvolanie otca nesleduje najlepší záujem
maloletej D., ale sleduje pravdepodobne osobnú pomstu voči matke maloletej za to, že s ním ukončila
partnerské spolužitie. Napriek tomu, že otec ako jednu z alternatív navrhuje zverenie dieťaťa do jeho

výlučnej osobnej starostlivosti, vôbec nenavrhuje úpravu styku matky s maloletou v takom prípade,
hoci si uvedomuje, že medzi ňou a D. sú vzájomne silné citové väzby. Poukázala na to, že otec si
zrejme neuvedomuje dôležitosť a nenahraditeľnosť role matky v živote maloletého dieťaťa. V tejto
súvislosti poukázala na psychologickú literatúru, z ktorej vyplýva, že úloha matky je nenahraditeľná v
rozvíjaní psychického a emocionálneho života dieťaťa, ktorého vyrovnanosť je následne hybnou silou

v napredovaní vo všetkých oblastiach. Nedostatok materinskej lásky môže naopak spôsobiť vážne
psychické blokácie až traumu v živote dieťa. Zvlášť v ranom veku sa dá hovoriť o určitej fúzii medzi
dieťaťom a matkou. V meniacich návrhoch otca na zverenie maloletej do starostlivosti videla matka
nestálosť, nezrelosť a názorovú nestabilitu otca, čím tento nedáva záruku, že by v prípade, ak by bola
maloletá zverená do jeho starostlivosti, bol by pre ňu dobrým výchovným vzorom, resp. že by dokázal

zabezpečovať stabilitu budúceho výchovného prostredia maloletej D.. Aj zo správy z poradensko-
psychologického procesu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych
vecíarodinyBanskáŠtiavnicazodňa20.januára2020vyplýva,žeotecmázáujemokontaktsmaloletou
v rovnakom rozsahu ako matka, ale jednoznačne sa nevyjadruje, resp. nemá ujasnenú predstavu ako
sa s maloletou stretávať (uvedené aj v 14. bode napadnutého rozsudku).

25. Ďalej mala matka maloletej za to, že súd prvej inštancie správne zohľadnil pri posúdení osobnostnej
stránky otca aj to, že otec na jednej stránke deklaroval záujem o starostlivosť o maloletú D., avšak
na strane druhej v konaní na súde prvej inštancie nepreukázal ani len to, že by si v peňažnej forme
mal záujem plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletej, keď potvrdil, že na výživu maloletej

neprispievalžiadnousumou.Vzhľadomnaosobnostnéčrtyotcaavykonanýmdokazovanímzistenújeho
názorovú nestabilitu a nejasné predstavy o tom, akým spôsobom a v akom rozsahu chce zabezpečovať
výchovu a starostlivosť o maloletú D. poukázala na názor právnej teórie od autorky Pavelková, B.: Zákon
o rodine. Komentár. Prvé vydanie. Praha: C. H. Beck, 2011, s. 140: „Výchovu dieťaťa by mal určovať
psychicky zdravší rodič, ktorý zaručuje, že bude pre dieťa dobrým vzorom a nebude narušovať jeho

základné životné istoty a hodnotový rebríček a štruktúru mravných a morálnych noriem“. Vzhľadom na
uvedené mala matka za to, že zverenie maloletej D. do jej osobnej starostlivosti je najlepším odrazom
porozchodového usporiadania vzťahov v rodine a je plne v súlade s najlepším záujmom maloletej D..26.Kžiadostiotcaoprehodnotenievýškyvýživnéhomatkauviedla,ževýškusúdomurčenéhovýživného
100,-Eurmesačnepovažujezasprávnuaplnezodpovedajúcujednakodôvodnenýmpotrebámmaloletej
D. a jednak majetkovým a príjmovým pomerom otca, ktorý má čistý príjem 500,- Eur mesačne. Bola

názoru, že je v potenciálnych možnostiach a schopnostiach otca zadovážiť si aj vyšší ako v súčasnosti
ním dosahovaný príjem, či už podnikateľskou činnosťou alebo prácou na trvalý pracovný pomer, keďže
otec sa nachádza v produktívnom veku (38 rokov) a nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu
potenciálnemohlibrániťnájsťsiprácuajslepšímplatovýmohodnotením.Taktiežpoukázalanarozsudok
Krajského súdu Trnava sp. zn. 25CoP/40/2016 zo dňa 16. 11. 2016, podľa ktorého výživné povinného

rodiča na oprávnené dieťa má tvoriť cca 25 % až 30 % jeho čistého príjmu, teda v tomto rozmedzí
by príspevok otca na výživu maloletej mohol byť až od 125,- Eur do 150,- Eur, preto je pre matku
neakceptovateľné, že súdom určené výživné vo výške 100,- Eur, čo predstavuje len 20 % čistého príjmu
otca, sa otcovi javí ako neprimerane vysoké. Na tom podľa matky nemení nič ani poukaz otca na to, že
počas doby, keď sa o maloletú D. osobne stará on, súčasne zabezpečuje všetky jej potreby. S týmto
tvrdením otca nesúhlasila. Uviedla, že otec počas tejto doby nemá prakticky žiadne výdavky spojené

so zabezpečovaním odôvodnených potrieb maloletej D.. Maloletú D. otcovi vždy odovzdá najedenú,
oblečenú, zároveň jej do tašky vždy pribaľuje čaj a jedlo a teda otec nemá žiadne výdavky spojené so
zabezpečovaním jej stravy, hygienických potrieb či oblečenia, ako sa o tom účelovo snaží presvedčiť
odvolací súd v snahe privodiť pre seba priaznivejšie rozhodnutie. K nesúhlasu otca s obdobím, za ktoré
má zaplatiť zameškané výživné, najmä s jeho začiatkom uviedla, že táto odvolacia námietka otca nemá

žiadne právne opodstatnenie. Súd prvej inštancie správne určil počiatok vyživovacej povinnosti otca
počnúc dňom podania návrhu matky na súd, t. j. od 28.06.2019, keď sa riadil dikciou ustanovenia § 77
ods. 1 veta druhá zákona o rodine v znení neskorších predpisov, podľa ktorého právo na výživné možno
priznať odo dňa začatia súdneho konania. Tvrdenie otca, že zameškané výživné vo výške 710,- Eur
chce matka použiť na rekonštrukciu bytu, ktorý si zakúpila, považovala matka za nepotvrdené a fiktívne

skutočnosti uvádzané otcom v snahe očierniť jej osobu v očiach súdu. Uvedené tvrdenia poprela a tieto
tvrdenia otca ju utvrdili len v presvedčení, že otec svojim odvolaním nesleduje najlepší záujem maloletej
D., ale skôr osobnú pomstu.

27. K nesúhlasu otca s tým, aby maloletá D. navštevovala klasické predškolské zariadenie a jeho

deklarácii záujmu na tom, aby navštevovala Montessori centrum v L. J. matka uviedla, že otázka výberu
školského zariadenia maloletého dieťaťa nie je otázkou, ktorú by bol súd oprávnený riešiť a zaoberať
sa ňu v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, teda úvahy otca
o výbere školského zariadenia nemajú žiaden súvis s prejednávanou právnou vecou, nemôžu byť ani
predmetom súdneho prieskumu realizovaného odvolacím súdom a v konečnom dôsledku ani nemôžu

mať žiaden vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

28. Ku komplikáciám pri odovzdávaní a preberaní maloletej D. uvádzaných otcom matka uviedla, že
pokiaľ tento uvádza, že vznikali v dôsledku nedodržiavania dohodnutého času jej príchodu z práce, k
takému niečomu ak došlo, tak z objektívnych dôvodoch, ktoré ona nemala možnosť ovplyvniť. Uviedla,

že v rámci jej práce vyhlasuje výzvy pre obce a podnikateľov, ktorí sa môžu uchádzať o nenávratné
finančné príspevky, pričom zároveň poskytuje aj konzultačnú činnosť. Na tieto konzultácie starostovia
obcí prichádzali niekedy aj neohlásene, napríklad aj v čase okolo obeda, v čase, v ktorom sa jej pracovná
zmena priblížila ku koncu, keďže pracovný úväzok mala dohodnutý na 6 hodín denne od 6.00 hod. do
12.30hod.Stávalosa,žemalasíceprávoodísťzpráceo12.30hod.aísťvystriedať otcapristarostlivosti

o maloletú D., nie vždy však k tomu i reálne mohlo dôjsť práve z dôvodu príležitostných neohlásených
dostavení sa niektorých osôb, ktorým mohla poskytnúť konzultácie aj po uplynutí pracovnej doby.
Problémy pri dodržiavaní času prevzatia a odovzdania maloletej D. boli v minulosti podľa matky nielen
v tom, ale aj v konaní otca, ktorý viackrát meškal na dohodnutý termín prevzatia a odovzdania maloletej
D., čím jej spôsoboval komplikácie v podobe meškania na dohodnuté pracovné stretnutia. Taktiež sa

stávalo, že maloletú priniesol spiacu v autosedačke priamo do práce a odišiel preč, čo podľa matky tiež
svedčí o kvalite jeho osobnostnej výbavy, preto výhrady otca smerujúce voči jej osobe považuje za plne
neopodstatnené.

29. Na záver vyjadrenia matka dodala, že otec o existencii údajných negatívnych vlastností matky

nepresvedčil ani súd prvej inštancie, ktoré by mali odôvodňovať nezverenie maloletej D. do jej osobnej
starostlivosti, keď súd uviedol v 23. bode odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že hoci otec
vytýka matke majetnícky prístup k maloletej, súdu z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tento prístup
skôr uplatňuje samotný otec.30. Matka maloletej preto navrhla v prípade meritórneho prejednania odvolania odvolaciemu súdu, aby
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdil a zároveň rozhodol o trovách konania tak,

že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

31. V replike mal otec za to, že jeho odvolanie má všetky náležitosti podľa § 363 C. s. p. Uviedol, že nemá
právnické vzdelanie, uvedomuje si, že sa možno vyjadroval nejasne, ale nemal vedomosti o tom, v čom
spočíva presne striedavá osobná starostlivosť, resp. sa v danej chvíli nevedel rozhodnúť, čo by bolo pre

maloleté dieťa najlepšie do budúcna. Preto vznikla situácia, keď najskôr súhlasil so zverením maloletej
D.doosobnejstarostlivostimatky,avšakstalosatakvčasovejtiesniahneďnáslednepriprvejpríležitosti
začal trvať na striedavej osobnej starostlivosti. Preto „upresnil“, že žiada, aby súd maloletú zveril do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorá sa bude realizovať v týždenných intervaloch tak,
že otec maloletého dieťaťa je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý párny
týždeňvrokuodnedeleod16.00hod.predchádzajúcehotýždňadonasledujúcejnedeledo16.00hod. a

matka maloletého dieťaťa je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý nepárny
týždeň v roku od nedele od 16.00 hod. predchádzajúceho týždňa do nasledujúcej nedele do 16.00
hod., pričom maloleté dieťa bude odovzdávané druhému rodičovi v mieste bydliska odovzdávajúceho
rodiča, každý z rodičov je povinný maloleté dieťa odovzdať do starostlivosti druhého rodiča s potrebnými
osobnými vecami a maloleté dieťa na starostlivosť druhého rodiča pripraviť. Zároveň otec žiadal, aby

súd výživné na maloletú D. neurčil a aby každý z rodičov bol oprávnený maloletý dieťa zastupovať a
spravovať jeho majetok.

32. Podporne aj pre prípad, že by súd nezveril dieťa do striedavej osobnej starostlivosti otec uviedol, že
je ochotný prispievať na výživu maloletej sumou 70,- Eur mesačne, čo aj v súčasnosti realizuje. Trval na

výhradách voči obdobiu zameškaného výživného, nakoľko v období od 28.06.2019 do novembra 2019
s matkou a maloletým dieťaťom žili v spoločnej domácnosti, pričom všetky náklady uhrádzali spoločne
a teda nebol dôvod za toto obdobie vyčísľovať zameškané výživné. Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo
správy kolízneho opatrovníka zo dňa 10. 10. 2019. Preto bol názoru, že do úvahy prichádza nanajvýš
určenie zameškaného výživného za obdobie november, december 2019 a január 2020.

33. K tvrdeniu matky, že otec odvolaním nesleduje najlepší maloletej D., ale osobnú pomstu za to, že
s ním matka maloletej ukončila spolužitie prehlásil, že mal a má do budúcna záujem vytvárať s matkou
maloletého dieťaťa korektný vzťah v záujme výchovy maloletého dieťaťa a svojím konaním sleduje len
záujemmaloletéhodieťaťa.Zdôraznil,žezozákonaorodinevyplýva,žesúddbá,abybolorešpektované

právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, aby bolo rešpektované právo
dieťaťanaudržovaniepravidelnéhorovnocennéhoarovnoprávnehoosobnéhostykusobidvomirodičmi.

34. Matka v duplike zotrvala na jej argumentoch a stanoviskách, ktoré prezentovala vo vyjadrení k
odvolaniu. Mala za to, že otec v replike neuviedol žiadnu takú relevantnú skutočnosť, ktorá by bola

dôvodom na to, aby sa od svojich argumentov s odstupom času akokoľvek odchýlila. Doplnila, že podľa
nej aj replika otca svedčí o jeho nestálosti a o tom, že nemá stále vnútorne vyjasnené, akým spôsobom a
v akom rozsahu sa chce podieľať na výchove a starostlivosti o maloletú D.. Podľa jej názoru jeho údajné
upresnenie je len ďalším z radu sústavne sa s odstupom času meniacich návrhov otca. Poukázala na
to, že o tom, že otec neprejavuje skutočný záujem o maloletú D. svedčí aj fakt, že nevyužíva ani rozsah

styku upravený uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoP/12/2020-124 zo dňa 09. 04.
2020, keď napríklad v nepárny štvrtok, kedy mal mať dieťa v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., túto
možnosť naposledy nevyužil, neprišiel si maloletú prevziať a až následne na základe jej iniciatívy sa
napokon predsa len prišiel s maloletou D. stretnúť, avšak len na krátku chvíľu, po uplynutí ktorej otec
styk ukončil a šiel si (údajne) riešiť svoje pracovné záležitosti. Aj keď si je matka vedomá, že stretávanie

otca s dieťaťom je jeho právom a nie povinnosťou, je na ňom, či využije túto možnosť. Podľa matky je
prinajmenšom zvláštne, že ak sa otec na jednej strane domáha zverenia maloletej do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, na druhej strane nevyužíva možnosť stýkať sa s ňou ani len v rozsahu
vymedzenom aktuálne platným rozhodnutím súdu. Podotkla tiež, že hoci mala D. 15. 05. 2020 meniny,
otec tento jej sviatok nezaevidoval, k meninám jej nezablahoželal a ani jej nekúpil žiaden darček, preto

podľa nej aj táto skutočnosť v spojitosti s ostatnými preukazuje, že skutočný záujem otca o maloletú D.
zďaleka nie je taký, o akom sa otec snaží účelovo presvedčiť súd.35. Ďalej matka poukázala na to, že otec nemá riadne vyriešenú bytovú otázku. Na základe dohody s
novým vlastníkom rodinného domu nachádzajúceho sa v J. má podľa jej informácií otec užívať tento
dom len do 15. 06. 2020, po tomto termíne má v úmysle začať bývať v obci Y. nad Y., konkrétne v chate

nachádzajúcej sa v tesnej blízkosti záhradkárskej osady bez napojenia na elektrinu, vodu a kanalizáciu.
Aj keď otec vykonáva kroky smerujúce k rekonštrukcii danej chaty, napriek tomu matka vyjadrila
presvedčenie, že táto chata nemôže byť vhodným prostredím na zabezpečovanie plnohodnotnej
výchovy a starostlivosti o maloleté dieťa na celotýždňovej báze v rámci striedavej osobnej starostlivosti,
môže nanajvýš slúžiť len na účely realizácie styku otca s maloletou D. v krátkodobom trvaní. Mala preto

za to, že nariadenie striedavej osobnej starostlivosti by v žiadnom prípade lepšie nezaisťovalo potreby
maloletej v porovnaní s výkonom jej osobnej starostlivosti o maloletú, v rámci ktorej zabezpečuje osobnú
starostlivosť v stabilnom výchovnom prostredí jej domácnosti, na ktorú je maloletá D. zvyknutá a cíti sa
v nej bezpečne.

36. Napokon matka poukázala na to, že napriek predbežne vykonateľnému výroku rozsudku súdu prvej

inštancie o výživnom si otec napriek tomu neplní vyživovaciu povinnosť v sume 100,- Eur mesačne,
ale prispieva len sumou 70,- Eur mesačne, čo aj sám v replike potvrdil. Tým si otec protirečí ohľadne
jeho vyjadrenia prednesenom pred súdom prvej inštancie, že je ochotný a schopný prispievať na
výživu maloletej D. sumou 80,- Eur mesačne (24. bod odôvodnenia napadnutého rozsudku). Uvedeným
konaním otec ukracuje maloletú na uspokojovaní jej odôvodnených potrieb. Na záver matka vyjadrila

presvedčenie, že dôvodom, pre ktorý otec navrhuje striedavú osobnú starostlivosť je snaha vyhnúť sa
plneniu súdnym rozhodnutím určenej vyživovacej povinnosti, ktorú si preukázateľne odmieta plniť v
súdom stanovenej výške. Podľa matky vzhľadom k nízkemu veku maloletej D. je pre ňu z vývinového
hľadiska potrebné stabilné uspokojovanie vývinových potrieb primárneho vzťahu s jej osobou ako s jej
matkou a udržiavanie vzťahu s otcom formou realizovaného styku.

37. Kolízny opatrovník sa vo vyjadrení k odvolaniu otca plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie
a mal za to, že tento rozhodol v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

38. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní otca maloletej podľa § 34 C. s.

p. preskúmal vec nielen v rozsahu odvolania v zmysle § 65 C. m. p., nakoľko konanie vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých možno začať aj bez návrhu (§ 23 ods. 2 C. m. p.) nielen z dôvodov
vymedzených v odvolaní v zmysle § 66 C. m. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 68
C. m. p. z dôvodu, že to nepovažoval pre zistenie skutočného stavu veci za potrebné a rozsudok súdu
prvej inštancie v jeho I. výroku o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky a o určení, že ju bude

zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a vo IV. výroku o úprave styku otca s maloletou
ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil a v jeho II. výroku o určení výživného
a nadväzujúcom III. výroku o určení zameškaného výživného zmenil v zmysle § 388 C. m. p., nakoľko
neboli dané podmienky na ich potvrdenie ani zrušenie z nasledovných dôvodov:

39. Pokiaľ ide o zverenie maloletého dieťaťa buď do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov alebo
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, odvolací súd na základe výsledkov vykonaného
dokazovania pred súdom prvej inštancie, má za to, že je v záujme maloletej, aby bola zverená do
osobnej starostlivosti matky a to najmä s prihliadnutím na vek maloletého dieťaťa, ktoré je t. č. vo veku
4 rokov, pričom viaceré psychologické štúdie potvrdzujú, že významnejšiu rolu vo výchove dieťaťa má

v ranom veku matka aj z hľadiska zdravého psychického vývoja maloletého dieťaťa, ako aj z dôvodu
t. č. osobnej nezrelosti otca, nakoľko nielenže menil návrhy na zverenie dieťaťa do starostlivosti, ale
o jeho osobnej nezrelosti svedčia aj vyjadrenia pred súdom prvej inštancie typu, že „z trucu“ neplatí
výživné,taktiežvodvolacomkonanímuselabyťneodkladnýmopatrenímriešenáúpravastykuazverenie
maloletého dieťaťa do právoplatného rozhodnutia v tejto veci z dôvodu, že otec nerešpektoval úpravu

(hoc neprávoplatnú) styku uvedenú v rozsudku súdu prvej inštancie, naďalej sa domáhal stretávania
s dieťaťom v dopoludňajších hodinách, hoci na to už nebol podklad, taktiež jeho postoj k nenoseniu
rúška v čase pandémie COVID-19. Všetky tieto okolnosti v súhrne svedčia o terajšej osobnostnej
nezrelosti otca. Do budúcna nie je vylúčené, že otec svoje správanie prehodnotí, zmení a presvedčí v
prípade budúcej úpravy pomerov súd o jeho pripravenosti starať sa o dieťa. Taktiež na to, aby striedavá

osobná starostlivosť mohla fungovať je potrebné zo strany rodičov voliť jednotný prístup vo výchove k
maloletému dieťaťu, ktoré potrebuje v záujme jeho priaznivého psychického vývinu najmä v ranom veku
stabilný režim, pričom v tomto prípade bolo v konaní preukázané, že rodičia sa ani na výchove dieťaťa
nevedia dohodnúť. Otec taktiež v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v odvolaní, či replike žiadnymspôsobom nevysvetlil, ako by zabezpečoval starostlivosť o maloleté dieťa v čase, keď by na neho
pripadolnímnavrhovanýtýždennýintervalstriedavejosobnejstarostlivostiaplnenienáhlychpracovných
povinností ako živnostníka by si vyžadovalo odísť od maloletého dieťaťa.

40. Určenie výšky výživného súdom prvej inštancie považuje odvolací súd za primerané veku a
potrebám maloletého dieťaťa, ako aj schopnostiam a možnostiam oboch rodičov. Vzhľadom na to, že
ani v odvolacom konaní otec maloletej svoje výdavky na stravu, oblečenie, hygienu neuviedol ani len
odhadom, aj odvolací súd má za to, že je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť výživné v súdom

prvej inštancie určenej výške z ním deklarovaného príjmu 500,- Eur mesačne.

41. Odvolanie otca však súd považuje za čiastočne dôvodné pokiaľ ide o určenie obdobia zameškaného
výživného a od toho sa odvíjajúcej jeho výšky. Zhodne s otcom maloletého má odvolací súd za to,
že z vykonaného dokazovania, najmä z vyjadrení matky v návrhu, že otec prispieva na stravu, ako
aj z vyjadrenia kolízneho opatrovníka vyplýva, že ešte minimálne v októbri 2019 obaja rodičia žili v

spoločnej domácnosti, starali o dieťa a zabezpečovali potreby dieťaťa a domácnosti. Preto odvolací súd
uznal za dôvodnú námietku otca, že by mal výživné platiť najskôr od novembra 2019. Odvolací súd
vzhľadomnauvedenézmenilII.výrokrozsudkusúduprvejinštancietak,žeurčilotcovimaloletejpočiatok
vyživovacej povinnosti nie od podania návrhu, ale od 01. 11. 2019 a obdobie zameškaného výživného
teda určil od 01. 11. 2019 do 31. 01. 2020. Na tom nič nemení ust. § 77 ods. 14 veta druhá zákona

o rodine, ktoré (až na výnimku uvedenú v nasledujúcej vete) umožňuje priznať výživné najskôr odo
dňa začatia súdneho konania, nehovorí teda, že výživné musí byť priznané od tohto dňa, ak vzhľadom
na vykonané dokazovanie vyplýva, že otec si ešte v medziobdobí od podania návrhu do novembra
2019 plnil vyživovaciu povinnosť v naturálnej, či peňažnej forme podieľaním sa na výdavkoch maloletej
na stravu a výdavkoch na domácnosť. Skutočnosť, že otec v minulosti v doobedňajších hodinách mal

dieťa vo svojej starostlivosti však neprotirečí určeniu výživného do budúcna a ani za spätné obdobie od
novembra 2019 vzhľadom na vyjadrenie matky, že potreby dieťaťa zabezpečila najmä materiálne pred
prevzatím dieťaťa otcom.
42. Zároveň keďže odvolací súd určil otcovi na maloleté dieťa nižšie výživné ako súd prvej inštancie,
návrh matky na určenie výživného vo výške 120,- Eur za obdobie od 28.06.2019 do 31.10.2019 ako

nedôvodný zamietol. V ostatnej časti bol návrh matky zamietnutý už V. výrokom rozsudku súdu prvej
inštancie.

43. Vzhľadom na to, že otec osobitnými dôvodmi nenapádal IV. výrok rozsudku súdu prvej inštancie
o úprave styku, nesúhlasil s ním len z dôvodu, že žiadal prioritne o striedavú osobnú starostlivosť,

odvolací súd považuje úpravu styku súdom prvej inštancie za adekvátnu vzhľadom na vek maloletej a
situáciu vo vzťahu jej rodičov, preto tento výrok ako vecne správny potvrdil. Úprava styku vzhľadom na
zlú komunikáciu medzi rodičmi je nevyhnutná.

44. Pokiaľ ide o nezhodu rodičov o potrebe maloletej navštevovať materskú školu, resp. aký druh

materskej školy, odvolací súd stotožňujúc sa s názorom matky maloletej uvádza, že táto otázka nie je
predmetom konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, nakoľko
sa jedná o nezhodu rodičov v podstatnej veci, o ktorej súd rozhoduje v osobitnom konaní na návrh
niektorého z rodičov.

45. Námietky otca voči tomu, kto inicioval odborné psychologické poradenstvo považuje odvolací súd
pre rozhodnutie v tejto veci za nepodstatné.

46. Pokiaľ otec napáda vyjadrenie súdu uvedené v 23. bode odôvodnenia napadnutého rozsudku:
„I napriek predstavám otca o spôsobe výchove maloletej má maloletá právo byť vzhľadom na svoj

vek inštitucionálne zaradená do kolektívu svojich rovesníkov bez ohľadu na to, aký typ predškolského
zariadenia to bude.“, k tomu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie tým nechcel povedať nič iné než
to, že pre priaznivý vývoj dieťaťa je potrebné, aby bolo aj socializované, t. j. aby nebolo len v spoločnosti
rodičov, ale postupne si zvykalo aj na rovesníkov v záujme jeho spoločenského vývoja a života. Dôležitý
totiž nie je len vývoj osobnosti dieťaťa ako individuality, ale aj proces jeho socializácie do spoločnosti.

Preto odvolací súd v tomto vyjadrení súdu prvej inštancie nevidí rozpor s citovanými pasážami otca zo
Všeobecnej deklarácie ľudských práv či z Dohovoru o právach dieťaťa.47. Krajský súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 57, 58 a 52 C. m. p. o náhrade trov
konania ako celku, t. j. prvoinštančného aj odvolacieho, pretože zmenil prvostupňové rozhodnutie (§ 396
ods. 2 C. s. p.), aj keď len v časti a to tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania učinila právna zástupkyňa matky vo vyjadrení k odvolaniu.

48. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho
prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo
ochranaprávaaknápravunemožnovčasepodaniadovolaniagenerálnehoprokurátoradosiahnuťinými
právnymiprostriedkami(§78ods.1C.m.p.).Dovolaniegenerálnehoprokurátorajeprípustné,akpotreba

zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti
a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej
právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v

ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor
môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj
vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného

alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2
C.m.p.).