Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. február 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7Csp/106/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117216434
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5117216434.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci

žalobkyne: B. I.E., A.. XX.X.XXXX, W. E. XXXX/X, XXX XX W.-T., právne zastúpená JUDr. Marekom
Glembom, advokátom so sídlom Odborárske námestie 3, vchod Májkova 3, 811 07 Bratislava, proti
žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, o
určenie či tu právo je alebo nie a o určenie právnej skutočnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23. 5. 2017 domáhala súdneho výroku, ktorým

by súd určil, že 1.záložné právo zriadené zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok
č. XX/XXX Y. J.zatvorenou medzi žalobcom a žalovaným dňa 19.7.2012 na byt č. XX nachádzajúci
sa na X.poschodí v bytovom T. Č. XXXX E. Č.. X na pozemku PČ XXXX parcela registra CKN, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 360m2, ku ktorému prislúcha spoluvlastnícky podiel na
spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a pozemku vo výške 3770/321383 zapísané na LV
č. XXXX k.ú. T., E. W.-P. T., okres W. X tu nie je (neexistuje), 2.záložné právo zriadené zmluvou o zriadení
záložného práva na nehnuteľný majetok č. XX/XXX/XX uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným dňa

19. 7. 2012 na rodinný dom ČS XXXX nachádzajúci sa na parcele PČ XXXX, druh stavby rodinný dom,
pozemok PČ XXXX parcela registra CKN, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 84m2,
to všetko zapísané na LV č. XXX O..Ú.. P.Ô., E. N., okres N. a pozemok PČ XXXX/X parcela registra
CKN, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1132m2 zapísané na D. Č.. XXX O..Ú.. P.,
E.N.,okresN.tunieje(neexistuje),3.ževyhláseniepredčasnejjednorazovejsplatnostiúveružalovaným
zo dňa 24.10.2016 poskytnutého zo zmluvy - hypotéka pre mladých, úverová zmluva č. XX/XXX/XX
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 19.7. 2012 je neplatný právny úkon a zároveň, ktorým by

súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania.
2. Žalobkyňa svoju žalobu skutkovo odôvodňovala tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností X.bytu
č. XX nachádzajúci sa na X.poschodí v bytom dome ČS XXXX, orientačné číslo X na pozemku parcela
č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 360m2 ku ktorému prislúcha spoluvlastnícky podiel na
spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a pozemku vo výške XXXX/XXXXXX zapísané na
LV č. XXXX F. O..Ú.. T., E. W. - P. T., okres W. X. X.rodinného domu ČS XXXX nachádzajúci sa na
parcele č. XXXX pozemku parcela č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 84m2, to všetko

zapísané na LV č. XXX F. O..Ú.. P., E. N., okres N.. X.pozemku parcela číslo XXXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 1132m2 zapísané na LV č. XXX F. O..Ú.. P., E. N., okres N. (ďalej len „nehnuteľnosti“
pre X, ďalej len „byt“ pre X a ďalej len „dom“ pre 3). Žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 19.7. 2012
úverovú zmluvu č. XX/XXX/XX (ďalej len „zmluva“ a „úver“) predmetom ktorej bolo poskytnutie úveruna kúpu domu, dohodnutie náležitosti úveru ako sú jeho výška, úročenie splátky, splatnosť, viazanosť,
čerpanie a iné. Úver bol zabezpečený zriadením záložného práva na nehnuteľnosti uzatvorením zmluvy
o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. XX/XXX/XX zo dňa 19.7.2012 (ďalej len „záložné

právo“ a „záložná zmluva, dom“) a zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. XX/
XXX Y. zo dňa 19.7. 2012 (záložná zmluva, byt) v ktorej bol dojednaný záloh - teda predmet záložného
práva, spôsob jeho výkonu a povinnosti záložcu. Ďalej žalobkyňa uviedla, že sa dostala do omeškania
so splátkami úveru za mesiac júl, august a september 2016. Žalobkyňa komunikovala so žalovaným vo
veci omeškania a dňa 17.10. 2016 uhradila sumu postačujúcu na vyrovnanie omeškaných splátok úveru.

Jednalo sa konkrétne o plnenie vo výške 625,- €. Žalobkyňa výslovne pracovníčky pobočky žalovaného
upozornila, že si je vedomá skutočnosti, že má na svojom bežnom účte vedenú exekúciu prikázaním
pohľadávky z účtu a že chce uvedené finančné prostriedky vložiť žalovanému za účelom splatenia
omeškania úveru. Pracovníčky žalovaného ubezpečili žalobkyňu, že tieto prostriedky budú použité na
vyrovnanie omeškania s plnením úveru. Dňa 18. 10. 2016 došlo k zrazeniu sumy postačujúcej na
vyrovnanie omeškaných splátok úveru z bežného účtu žalobkyne v prospech exekúcie EX XXXX/XXXX,

čím nedošlo k vyrovnaniu omeškania s plnením úveru. Dňa 24. 10. 2016 žalovaný vyhlásil predčasnú
splatnosť úveru v sume 53.500,- € prostredníctvom SMS odoslanej žalobkyni a listových zásielok, ktoré
sizdôvodusvojhopobytu-pracovného-vzahraničíneprevzalaatedaneviepredložiťotomtorelevantný
listinný dôkaz, avšak ďalšie konanie žalovaného túto skutočnosť preukazuje. Dňa 17.1.2017 oznámil
žalovaný, že začne s realizáciou výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej

dražbe a to v liste 1390/99-2017 z 10. 1. 2017 a začatie výkonu záložného práva následne vyznačil
aj na príslušných LV nehnuteľností. Ďalej žalobkyňa poukazovala na to, že 2. 11. 2016 sa sťažovala
na uvedený postup na pobočke žalovaného. Žalobkyňa najmä dala na vedomie žalovanému svoju
situáciu,ževyriešilanielenexekúcieviaznucenanehnuteľnostiachzostranySR(daňovýúradasociálna
poisťovňa) ale aj stále má záujem doplatiť omeškané splátky aj napriek okolnostiam, ktoré nastali 17. 10.

2016 a následne 18. 10. 2016. Taktiež sa sťažovala na postup zamestnancov pobočky žalovaného, kde
jej títo tvrdili, že vloženú sumu dňa 17. 10. 2016 použijú na úhradu omeškaných splátok úveru. Žalovaný
sťažnosť žalobkyne neuznal a vo svojej odpovedi z 28. 11. 2016 zotrval na stanovisku, že postupoval pri
celej veci zákonne, najmä sa odvoláva na fakt, že ústnu komunikáciu so zamestnancami pobočky nie je
možné preveriť, čím je pre neho celá vec vyriešená. Žalobkyňa sa sťažovala na postup žalovaného aj

na orgáne dohľadu nad finančným trhom a priložila vyjadrenie Národnej banky Slovenska zo dňa 30. 3.
2017 v ktorom sa potvrdilo tvrdenie, že žalovaný hoci umožňuje vykonávať úhrady priamo na úverový
účet, teda s obídením bežného účtu klienta, ktorý môže byť blokovaný exekúciou, neinštruuje svojich
zamestnancov ako v tomto prípade postupovať. Šetrením NBS sa jasne preukazuje, že žalovaná nemá
dotiahnuté procesy na pobočke tak, aby dokázala naplniť možnosti povolené zmluvnými podmienkami,

kde sa umožňuje vkladať financie priamo na úverový účet. Žalobkyňa poukázala práve na to, že
týmto konaním žalovaného a následným nesúhlasom s uzatvorením splátkového kalendára nastala
situácia, kedy jej bol predčasne zosplatnený celý úver. Žalobkyňa pokiaľ ide o právnu argumentáciu
poukazovala na znenie ust. § 39 Obč. zákonníka, § 52, § 52a, § 54 ods. 2 a § 151b ods. 1 Obč.
zákonníka a ust. § 68 a 75 ods. 4 Zák. č. 438/2001 Z.z. a uviedla, že ohľadne úveru uzatvorila so

žalovaným zmluvu a záložnú zmluvu, pričom je nepochybné, že sa jedná o spotrebiteľské zmluvy v
zmysle citovaných právnych predpisov, kde hoci úverová zmluva je absolútnym obchodom a teda spadá
pod úpravu obchodného zákonníka, pričom navyše sa tu jedná o hypotekárny úver, kde je voči úprave
v obchodnom zákonníka špeciálna úprava obligatórnych náležitosti hypotekárnej zmluvy obsiahnutá
ZoB aj tak sa tu z titulu slabšieho postavenia žalobkyne - spotrebiteľa pri hypotekárnej úverovej zmluve

použijú ustanovenia občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Je nepochybné, že zámerom
žalovaného bolo uzatvoriť so žalobkyňou zmluvu o hypotekárnom úvere, pričom hypotekárny úver
na jej základe poskytnutý žalobkyni mal byť zabezpečený nehnuteľnosťami, ku ktorým sa záložnou
zmluvou malo zriadiť záložné právo. Z uvedeného vyplýva, že v tomto prípade sa jedná o situáciu,
kde žalobkyňa uzatvorila so žalovaným viac na sebe vzájomne závislých zmlúv. V zmluve je zriadenie

záložného práva na nehnuteľnosti ako zabezpečenie úveru riešené v čl. 6 zabezpečenie úveru, kde
v bode 6.1 je uvedené, že úver bude zabezpečený nehnuteľným majetkom a je tam stanovený aj
pomer hodnoty zabezpečenia voči hodnote zálohu. V bode 6.2 je odkazom riešená špecifikácia o ktorý
záloh sa jedná, konkrétne ako zabezpečenie úveru má figurovať nehnuteľný majetok špecifikovaný v
zmluve o zriadení záložného práva č. XX/XXX/XX t.j. záložnej zmluve dom. V bode 6.3 je uvedené, že

podrobnostiodruhu,rozsahuaspôsobezabezpečeniasúuvedenévobchodnýchpodmienkach.Bod6.1
zmluvy neobsahuje špecifikáciu konkrétnych nehnuteľností ktoré majú zabezpečovať úver. Z bodu 6.2
zmluvy nevyplýva presná špecifikácia nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom zabezpečenia úveru,
špecifikáciu zálohu a záložného práva, je tu riešená len odkazom na záložnú zmluvu dom. Záložné právobyt sa v zmluve vôbec nespomína. V bode 6.3 je druh, rozsah a spôsob zabezpečenia úveru uvedený
odkazom na obchodné podmienky žalovaného. Žalobkyňa má za to, že z dikcie § 75 ods. 4, písm. e/
ZoB jasne vyplýva, že podrobné vymedzenie druhu, rozsahu a spôsobu zabezpečenia hypotekárneho

úveru musí obsahovať už zmluva. Pod pojmom podrobne sa v tomto prípade nemôže rozumieť nič iné,
ako presný opis nehnuteľností ktoré zabezpečujú úver, pričom tento presný opis musí byť obsiahnutý
už v hypotekárnej zmluve, t.j. v zmluve v tomto prípade. Žalobkyňa je toho názoru, že zo zmluvy vôbec
nevyplýva, ktoré presne špecifikované nehnuteľnosti budú zabezpečovať úver, zo zmluvy vyplýva len, že
táto otázka bude riešená osobitnou zmluvou. Špecifikácia konkrétnej nehnuteľnosti je v zmluve uvedená

len v čl. 1.2, kde je len definované na kúpu akej nehnuteľnosti sa úver použije (účelová viazanosť) - má
sa jednať o dom. V zmysle vyššie uvedeného je toho názoru, že zmluva nie je zmluvou o hypotekárnom
úvere v zmysle jej legálnej definície podľa ZoB, nakoľko neobsahuje obligatórnu náležitosť stanovenú
ust. § 75 ods. 4, písm. e/ ZoB, jedná sa teda o nedostatok obsahu právneho úkonu, pričom tento obsah
je ex lege povinnou náležitosťou tohto úkonu, jedná sa teda o neplatný právny úkon, neplatnú zmluvu.
V súlade s § 52a OZ v prípade ak jedna zo závislých spotrebiteľských zmlúv je neplatná, potom sa to

dotýka aj ostatných vzájomne závislých zmlúv a spôsobuje to ich neplatnosť, preto na základe uvedenej
argumentácie sa žalobkyňa domnieva, že záložná zmluva dom, aj záložná zmluva byt sú neplatné.
Záložné právo teda nemohlo byť zriadené ani nemohlo vzniknúť, t.j. byť zapísané na príslušné LV,
založené a vedené vo vzťahu k nehnuteľnostiam. Ďalej žalobkyňa poukazovala na to, že žalovaný začal
s realizáciou výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby a to vo vzťahu k nehnuteľnostiam

ako celku bez toho, aby sa žalovaný vôbec vysporiadal s otázkou, či na úhradu sumu predčasne
splatného úveru nestačí aj predaj len jednej z uvedených nehnuteľností. Toto konanie žalovaného
narušuje vlastnícke práva žalobkyne, zároveň je konaním, kedy sa uplatňuje právo silnejšieho subjektu
hypotekárnejbankyvočislabšejstrane-žalobkyniakospotrebiteľovivrozporesplatnýmprávom,pričom
tentorozporspočívavporušenícitovanýchustanoveníprávnychpredpisovospôsobevýkonuzáložného

práva a v porušení proporcionality oprávnenia veriteľa vymáhať svoju pohľadávku a realizovať záložné
právo voči vlastníckemu právu dlžníka. Žalobkyňa má za to, že s porovnaním znaleckej hodnoty domu
a bytu zvlášť, voči výške predčasne zosplatneného úveru sa preukáže porušenie § 151j ods. 4 OZ zo
strany žalovaného a teda že žalovaný vykonáva záložné právo zbytočne na nehnuteľnosti, stačilo by
toto vykonávať len na dom alebo len na byt. Ďalej poukazovala na ust. § 151a, 520, 522 Obč. zákonníka,

§ 370 Obchodného zákonníka, § 16 Obch.zák., bod 4.3.zmluvy a vyjadrenie NBS zo dňa 30.3.2017 keď
uviedla, že v zmysle čl. 4.3. zmluvy je právne a technicky možné, aby u žalovaného plnila žalobkyňa
splátky úveru zmysle aj inak, ako len prostredníctvom svojho bežného účtu, kde dokonca podľa textácie
je to možné aj bez osobitnej písomnej dohody ale pod sankciou, inými slovami, žalovaný nepovažuje
takýto spôsob plnenia v zmysle zmluvy za neštandardný, sankciou si rieši zvýšené náklady súvisiace

s párovaním platby. Žalobkyňa bola uistená zamestnancami žalovaného konajúcimi v jeho mene a
priestoroch žalovaného o tom, že suma 625,- € ktorú vkladala na účet u žalovaného bude použitá na
splatenie omeškaných splátok úveru. Od žalobcu ako fyzickej osoby spotrebiteľa nemožno požadovať
dôslednú znalosť technických procesov realizácie prikázania pohľadávky z účtu v banke. Žalobkyňa na
skutočnosť, že má na účte exekúciu zamestnancov žalovaného upozornila a títo ju ubezpečili, že vkladá

peniaze za účelom splatenia omeškania úveru, zamestnanci žalovaného pochybili tým, že nevložili
peniaze na správny účet - na úverový účet, teda na ten účet, na ktorý odchádzajú splátky hypotekárneho
úveru. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa splnila omeškané splátky úveru riadne, dala ich
do dispozícií žalovaného ako veriteľa, kde tento nezaškolením svojich zamestnancov spôsobil, že
títo ich napriek svojim tvrdeniam vložili na osobný účet žalovanej blokovaný exekučným príkazom.

Žalobkyňajetohonázoru,ženakoľkood21.3.2016do24.10.2016nedošlokprehodnoteniujejplatobnej
schopnosti, žalovaný nebol oprávnený vyhlásiť predčasnú jednorazovú splatnosť úveru a teda právny
úkon žalovaného zo dňa 24.10. 2016, ktorým žalovaný od žalobkyne žiada predčasné jednorazové
splatenie úveru je neplatný právny úkon. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
tento žalobkyňa odôvodňovala tým, že dôvodom tejto žaloby je sporná platnosť zmluvy ako zmluvy o

hypotekárnom úvere a následne z toho vyplývajúca spornosť zabezpečenia úveru záložným právom
na nehnuteľnosti, ďalej spornosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru jednak vo vzťahu k odbornej
starostlivosti nevynaloženej žalovaným v zmysle ZUB, ako aj vo vzťahu k existujúcemu/žalobcom
tvrdenému omeškaniu veriteľa - žalovaného s prijatím plnenia žalobkyne a spornosť začatia výkonu
záložného práva. Žalobkyňa je teda toho názoru, že autoritatívnym rozhodnutím súdu o tom, že záložné

právo tu nie je sa zabráni ďalším žalobám, napr. žalobe o neplatnosť dobrovoľnej dražby a tým sa naplní
aj preventívny účinok tohto procesného inštitútu. Žalobkyňa je toho názoru, že je daný naliehavý právny
záujem pre určovaciu žalobu, že výkon záložného práva na základe neplatnej záložnej zmluvy tak ako
tento začal realizovať žalovaný je porušením jej vlastníckeho práva a za existencie momentálneho stavuje jej právne postavenie právne neisté, istotu do právneho stavu prinesie len výrok súdu ohľadne otázky
existencie záložného práva.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 24.8.

2017 v ktorom uviedol, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 19.7. 2012 Úverovú zmluvu č. XX/XXX/XX
predmetomktorejboloposkytnutiehypotékypremladých-úveru,zaúčelomnadobudnutianehnuteľnosti
žalobkyňou (ďalej ako úverová zmluva). Poukázal na znenie ust. § 74 ods. 4 písm. e/ Zák. č. 483/2001
Z.z., na ktoré poukazuje žalobkyňa a podľa ktorej z dikcie uvedeného ustanovenia vyplýva, že podrobné
vymedzenie druhu, rozsahu a spôsobu zabezpečenia hypotekárneho úveru musí obsahovať už zmluva.

K uvedenému tvrdeniu poukázal na ust. § 273 Obch. zákonníka, podľa ktorého možno časť obsahu
zmluvyurčiťajodkazomnavšeobecnéobchodnépodmienkyvypracovanéodbornýmialebozáujmovými
organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu
známe alebo k návrhu priložené. V zmysle obchodných podmienok pre hypotekárne a iné úvery
zabezpečené nehnuteľnosťou - Prima banka Slovensko a.s. účinných v čase uzatvorenia úverovej
zmluvy (ďalej len OP) sa pod zálohom rozumie: „tuzemská nehnuteľnosť zabezpečujúca pohľadávku

banky voči klientovi vyplývajúcu z úverovej zmluvy špecifikovaná v zmluve o zriadení záložného práva
na nehnuteľný majetok uzatvorenej medzi bankou a záložcom.“ Zabezpečenie úveru je uvádzané v čl.
6 úverovej zmluvy a to nasledovne: 6.1 ako zábezpeka sa dojednáva záložné právo na nehnuteľný
majetok. Hodnota zálohu podľa znaleckého posudku a/alebo podľa celkového posúdenia banky s
prihliadnutím na trvalé vlastnosti nehnuteľností a možný výnos, ktorý môže nehnuteľnosť pri riadnom

hospodárení dlhodobo poskytovať jej vlastníkovi, nesmie byť v žiadnom momente nižšia ako 143%
nesplatených pohľadávok banky podľa úverovej zmluvy. 6.2. nehnuteľný majetok je špecifikovaný v
zmluve o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. XX/XXX/XX. 6.3. podrobnosti o druhu
rozsahu a spôsobe zabezpečenia sú uvedené v obchodných podmienkach. Žalobkyňa uvádza, že z
bodu 6.2 zmluvy nevyplýva presná špecifikácia nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom zabezpečenia

úveru, špecifikácia zálohu a záložného práva je tu riešená len odkazom na záložnú zmluvu dom. Nie
je pravdivým tvrdenie, že špecifikácia zálohu a záložného práva je riešená len odkazom na záložnú
zmluvu dom. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že úver bol zabezpečený zriadením záložného práva na
nehnuteľností uzatvorením zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. XX/XXX/XX
(ďalej len záložné právo a záložná zmluva dom) a zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný

majetok č. XX/XXXA/XX dňa 19.7.2012 (záložná zmluva byt), (ďalej spolu pre záložná zmluva dom a
záložnej zmluvy byt aj záložná zmluva), v ktorej bol dojednaný záloh - teda predmet záložného práva,
spôsob jeho výkonu a povinnosti záložcu s tým, že momentálne žalobca nedisponuje záložnou zmluvou
na dom, avšak má za to, že postup žalovaného, ako aj LV dostatočne preukazujú záložné právo na dom.
Z bodu 1.3 zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. XX/XXXA/XX zo dňa 19.7.2012

uzatvorenej medzi žalovanou ako záložnou veriteľkou a žalobkyňou ako záložcom (ďalej len záložná
zmluva byt) vyplýva, že záložca dáva do zálohu záložnému veriteľovi nasledovný nehnuteľný majetok
nachádzajúci sa v obci BA P. T.Ú., okres W. X, O..Ú.. T. N. A. D. Č.. XXXX Y. S. W. Č.. XX, J. E., vchod E.
X, A. X.poschodí v bytovom dome súpisné č. XXXX nachádzajúcom sa na pozemku parcelné č. XXXX
spoluvlastnícky podiel 3770/321383 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach uvedeného

bytového domu a na pozemku parcele č. XXXX register C výmera 360m2, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria, vlastnícky podiel 1/1 záložcu: B. I., H.. I.. Zároveň z bodu 1.1 záložnej zmluvy
byt vyplýva, že predmetom zmluvy je zriadenie záložného práva na zabezpečenie zaplatenia istiny
úrokov, poplatkov, príp. zmluvných pokút a ďalších pohľadávok záložného veriteľa z úveru poskytnutého
na základe zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX uzatvorenej medzi žalobkyňou ako klientom a

žalovaným. Z bodu 1.3 zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. XX/XXXB/XX zo
dňa 19.7. 2012 uzatvorenej medzi žalovaným a G. U. ako záložcom vyplýva, že záložca dáva do zálohu
záložnému veriteľovi nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v obci N., okres N., O..Ú.. P. zapísaný na
LV č. XXX, pozemok parcela č. XXXX register C, výmera 84m2, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria, stavba súpisné č. XXXX na pozemku parcela č. XXXX, popis stavby: rodinný dom zapísaný

na LV č. XXX, pozemok parcela č. XXXX/X register C, výmera 1132m2, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria. Rovnako tiež z bodu 1.1 záložnej zmluvy dom vyplýva, že predmetom tejto zmluvy
je zriadenie záložného práva na zabezpečenie zaplatenia istiny, úrokov, poplatkov, príp. zmluvných
pokút a ďalších pohľadávok záložného veriteľa z úveru poskytnutého na základe zmluvy o poskytnutí
úveru č. XX/XXX/XX uzatvorenej medzi žalovaným a žalobkyňou. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že

záloh špecifikovaných v záložnej zmluve dom je nehnuteľnosťou na nadobudnutie ktorej bol žalobkyni
žalovaným poskytnutý úver úverovou zmluvou a ktorý je v tejto úverovej zmluve špecifikovaný v bode
1.3 Vzhľadom na vyššie uvedené, najmä s poukazom na to, že záložná zmluva dom tvorila jednu z príloh
žaloby nie je zrejmé, prečo žalobkyňa v žalobe uvádza, že momentálne nedisponuje záložnou zmluvouna dom, avšak má za to, že postup žalovaného ako aj list vlastníctva dostatočne preukazujú záložné
právo na dom. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že v bode 6.2 je odkazom riešená špecifikácia o ktorý záloh
sa jedná, konkrétne ako zabezpečenie úveru má figurovať nehnuteľný majetok špecifikovaný v zmluve

o zriadení záložného práva č. XX/XXX/XX S..j. záložnej zmluve dom. Uvedené tvrdenie žalobkyne však
z bodu 6.2 úverovej zmluvy nevyplýva. V bode 6.2 úverovej zmluvy sa uvádza, že nehnuteľný majetok
je špecifikovaný v zmluve o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. XX/XXX/XX. Vzhľadom
na to, že poskytnutý úver bol zabezpečený tak nadobúdanou nehnuteľnosťou, ako aj nehnuteľnosťou
vo vlastníctve žalobkyne, bol do názvu predmetných zmlúv o zriadení záložného práva na nehnuteľný

majetok konkrétne do číselného označenia jednotlivých zmlúv doplnený príznak v podobe A, B, aby
tak boli zmluvy ľahšie odlíšiteľné, je však nesporné že obe sú číselne označené rovnako, aby tak bolo
možné jednoznačne identifikovať, že sa vzťahujú k tej istej úverovej zmluve s označením č. XX/XXX/XX
a zároveň sa zhodovali s označením uvedeným v úverovej zmluve. Je teda nesporné že úverová zmluva
v bode 6.2 neodkazuje len na záložnú zmluvu dom tak ako to účelovo uvádza žalobkyňa, ale poukazuje
na zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. XX/XXX/XX, pričom tak záložná zmluva

dom, ako aj záložná zmluva byt tento číselný údaj obsahujú. Žalobkyňa v žalobe taktiež uvádza, že
ak jedna zo závislých spotrebiteľských zmlúv je neplatná, potom sa to dotýka aj ostatných vzájomných
závislých zmlúv a spôsobuje to ich neplatnosť, preto na základe uvedenej argumentácie sa domnieva,
že záložná zmluva dom aj záložná zmluva byt sú neplatná. Je však potrebné zdôrazniť, že tak v záložnej
zmluve byt ako aj v záložnej zmluve dom sa v bode 1.2 vety druhej a tretej uvádza: „Záložné právo sa

zriaďuje aj na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa vzniknutých v súvislosti so zmenou
alebo nováciou záväzkov vzniknutých podľa úverovej zmluvy, ďalej na zabezpečenie pohľadávky s
príslušenstvom, ktorá by vznikla záložnému veriteľovi v prípade odstúpenia od úverovej zmluvy alebo
na pohľadávku s príslušenstvom na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého z dôvodu plnenia
veriteľa z neplatného právneho úkonu, resp. plnenia z právneho úkonu ktorý odpadol v súvislosti s

úverovou zmluvou. Záložné právo sa zriaďuje aj na zabezpečenie zaplatenia budúcich pohľadávok
záložného veriteľa voči záložcovi vzniknutých na základe tejto zmluvy.“ Úverová zmluva obsahuje všetky
zákonom požadované náležitosti a je tak riadne platnou zmluvou. Z bodu 1.2 záložných zmlúv nesporne
vyplýva, že aj v prípade žeby úverová zmluva nebola zmluvou platnou, aj na takýto prípad záložné
zmluvy pamätali a jednoznačne vymedzujú svoju platnosť aj v takomto prípade. Ďalej sa žalovaný

vyjadril k namietanej proporcionalite výkonu záložného práva ku ktorej uviedol, že každý jednotlivý záloh
(bez ohľadu na hodnotu) môže byť predmetom výkonu záložného práva. Záložný veriteľ je oprávnený
domáhať sa uspokojenia celej pohľadávky alebo jej časti zo všetkých zálohov alebo len z niektorých,
alebo len z jedného a to z ktoréhokoľvek z nich. Určenie spôsobu a poradia speňaženia jednotlivých
zálohov je pritom vecou záložného veriteľa. Poukázal na to, že návrhom na urovnanie vzniknutého

omeškania so splácaním úveru zo dňa 30.1. 2007 žiadala žalobkyňa prostredníctvom svojho práv.
zástupcu o písomný súhlas s predajom domu s poukazom na tú skutočnosť, že má záujem o kúpu
s tým, že kúpna cena je preddohodnutá na 53.000,- €. Žalovaný v odpovedi na návrh na urovnanie
vzniknutého omeškania so splácaním úveru zo dňa 14.2. 2017 uviedol, že žalobkyni súhlas poskytne,
avšak potrebuje súčinnosť žalobkyne v tom zmysle, že z jej strany má byť oznámený presný dátum

ku ktorému bude pohľadávka vyčíslená. Žalobkyni bolo viackrát odporučené, aby požiadala o súhlas s
nakladaním s nehnuteľnosťou pobočku, avšak ani zo strany žalobkyne ako ani jej práv. zástupcu tak
učinené nebolo. Žalobkyni bol súhlas banky s nakladaním so žalovanou nehnuteľnosťou udelený a to
aj opakovane, čím zároveň došlo aj k predĺženiu lehoty na nakladanie s nehnuteľnosťou. Žalovaný aj
po zaslaní oznámení o začatí výkonu záložného práva naďalej so žalobkyňou komunikoval s tým, že

súhlasil aby žalovaná predala jednu z nehnuteľností (konkrétne dom) doplatila rozdiel, ktorý nebude
kúpnou cenou pokrytý a tým by už k realizácii záložného práva predajom zálohu na dražbe na druhú
nehnuteľnosť nemuselo prísť. Tvrdenia žalobkyne o porušení proporcionality v žalobe sú tak zjavne
účelové. Ďalej sa žalovaný vyjadril k námietke žalobkyne ohľadom omeškaniu veriteľa, kde žalobkyňa
poukazovala na ust. bodu 4.3 zmluvy, podľa ktorého sa žalobkyňa zaviazala svoj úver splácať výlučne

z inkasného účtu, ktorý je zároveň osobným účtom. Zmena spôsobu splácania úveru bez písomného
dodatku k úverovej zmluve sa považuje za porušenie zmluvných podmienok, na základe ktorého má
banka voči klientovi právo na poplatok v zmysle platného sadzobníka poplatkov. Žalobkyňa v žalobe
poukazuje na znenie uvedeného článku s tým že z neho vyplýva, že je právne a technicky možné, aby
u žalovaného plnila splátky úveru aj inak ako len prostredníctvom svojho bežného účtu, kde dokonca

podľa textácie je možné aj bez osobitnej písomnej dohody ale pod sankciou. Žalobkyňa ďalej uvádza,
že bola zamestnancami žalovaného uistená, že suma 625,- €, ktorú vkladala na účet bude použitá
na splatenie omeškaných splátok úveru a že pochybením zamestnancov žalovaného malo dôjsť k
nevloženiu peňazí na správny účet, čo spôsobuje tú skutočnosť, že žalobkyňa splnila omeškané splátkyúveru riadne, keďže ich dala do dispozícií žalovaného ako veriteľa. Z cit. ustanovenia úverovej zmluvy
však jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa bola povinná svoj úver splácať výlučne z inkasného účtu,
pričom ale mohla požiadať o zmenu spôsobu splácania úveru písomným dodatkom k úverovej zmluve.

Žalobkyňa však o zmenu spôsobu splácania úveru nepožiadala. Žalobkyňa poukazuje na to, že v tomto
prípade ide o meškanie žalovaného, kde vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo dňa 24.10.2016 a
oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 10.1.2017 sú neplatné právne úkony. V odpovedi
na reklamáciu zo dňa 28. 11. 2016 žalovaný žalobkyni uviedol, že keďže v mesiacoch júl, august a
september 2016 neuhradila mesačné splátky, banka ju opakovane kontaktovala formou SMS správ,

telefonicky a písomnými upozorneniami, avšak k úhrade omeškaných splátok neprišlo, vklad na inkasný
účet (osobný účet) realizovala až dňa 17.10.2016 v sume 625,- €, nakoľko však na osobnom účte
bola vedená exekúcia, prostriedky nemohli byť započítané v prospech úveru. Žalobkyňa sa úverovou
zmluvou zaviazala splácať úver splátkami v termínoch splatnosti spôsobom a za podmienok uvedených
v úverovej zmluve a obchodných podmienkach. Žalobkyňa však napriek opakovaným upozorneniam
splátky úveru neuhradila. Žalobkyňa bola povinná zabezpečiť na inkasnom účte z ktorého splácala úver

dostatok finančných prostriedkov tak, aby mohli byť jednotlivé splátky vykonané. Žalobkyňa v žalobe
poukazuje na vyjadrenie NBS zo dňa 30.3.2017, avšak účelovo necituje poslednú vetu v citovanom
odseku kde sa uvádza, že žalovaný uvedené odôvodnil zvýhodňovanie akéhokoľvek veriteľa pred iným.
Z citovaného vyjadrenia žiadnym spôsobom nevyplýva, žeby žalovaný umožnil obchádzanie blokácií na
účte vkladmi priamo na úverový účet, ale len to, že existuje možnosť vkladania priamo na úverový účet

vo všeobecnosti. Žalovaný v odpovedi na vyžiadanie stanoviska k podaniu zo dňa 3.1.2017 adresovanej
NBS uviedol, že platná legislatíva nepovoľuje uprednostňovanie akéhokoľvek veriteľa pred iným, preto
zamestnankyňa nemohla klientku proti jej vôli naviesť na realizáciu vkladu priamo na úverový účet.
Rovnako tiež žalovaný vo vyjadrení zaslanom NBS uviedol, že z vyjadrenia zamestnankyne žalovaného
vyplýva, že žalobkyňa žiadala o vklad na inkasný účet, preto bol hotovostný vklad realizovaný na

osobný účet klientky. Ďalej poukázal na bod 4.2.2 VOP, podľa ktorého svojim podpisom na pokladničnom
doklade klient potvrdzuje správnosť údajov uvedených na pokladničnom doklad. Oboznámenie sa so
všetkými podmienkami vykonávania hotovostnej operácie a zároveň udeľuje svoj bezpodmienečný
súhlas na vykonanie hotovostnej pokladničnej operácie, čím sa táto operácia považuje za autorizovanú.
Je nesporné že príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz sa vzťahujú aj na sumy, ktoré dôjdu na

účty povinného potom, keď sa banke doručí príkaz na začatie exekúcie. Exekútor poverený vykonaním
exekúcie prikazuje banke ktorá vedie účet povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie
prikázaním pohľadávky z účtu v banke zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z
účtu povinného s výnimkou plnenia za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a
trov exekúcie bezhotovostným prevodom na účet určený exekútorom. Poradie pohľadávok sa spravuje

dňom, keď sa banke doručí príkaz na začatie exekúcie. Suma vložená žalobkyňou nie je pohľadávkou
nepodliehajúcou exekúcii, preto vložením sumy na inkasný účet v súlade s inštrukciou žalobkyne bola
vložená suma exekúciou postihnutá. Napokon v závere svojho vyjadrenia sa žalovaný vyjadril aj k
odbornej starostlivosti žalovaného namietanej žalobkyňou, pričom poukázal na to, že zo žiadneho
so žalobkyňou citovaných ustanovení nevyplýva, žeby malo dochádzať k prehodnoteniu platobnej

schopnosti v prípade predčasnej jednorazovej splatnosti úveru. Žalobkyňou citované ustanovenia sa
vzťahujú na posudzovanie schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie a to pred uzatvorením
zmluvy o úvere na bývanie, alebo pred zmenou zmluvy o úvere na bývanie týkajúcou sa výrazného
navýšeniacelkovejvýškyúverunabývanie.Schopnosťspotrebiteľasplácaťúverbolaposudzovanápred
uzatvorením zmluvy. K zmene zmluvy o úvere na bývanie týkajúcej sa výrazného navýšenia celkovej

výšky úveru na bývanie nedošlo. Vyhlásenie predčasnej jednorazovej splatnosti nie je zmenou zmluvy
tak ako sa to účelovo snaží navodiť žalobkyňa. Žalovaný rozhodol o predčasnom zosplatnení zostatku
istín úveru s príslušenstvom vzhľadom na porušenie povinnosti zo strany žalobkyne. Žalobkyňa výzvou
na predčasné splatenie úveru zo dňa 24.10.2016 bola požiadaná o úhradu celého dlhu vo výške
52.526,63 € s príslušenstvom a to vzhľadom na to, že si žalobkyňa ani po viacnásobnom upozornení

neplnila podmienky úverovej zmluvy č. XX/XXX/XX a to aj napriek opakovanej snahe o vyriešenie
tejto situácie. Zároveň bola žalobkyňa upozornená na to, že jej uvedený dlh sa denne úročí a rastie.
Taktiež bola upozornená, že v prípade neuhradenia celého dlhu, žalovaný začne s procesom predaja
založenej nehnuteľnosti prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
a argumenty žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

4. Žalobkyňa sa k písomnému vyjadreniu žalovaného písomne vyjadrila v písomnej replike doručenej
súdu dňa 21.9. 2017 v ktorom uviedla, že nesúhlasí s argumentáciou žalovaného ako je uvedená v
jeho vyjadrení. Z podstaty hypotekárneho obchodu/hypotekárneho úveru vyplýva, že sa jedná o úver
zabezpečenýnehnuteľnosťouapretojeobligatórnadikciazákonavovzťahukšpecifikáciinehnuteľnosti,ktorá úver zabezpečuje už v zmluve o hypotekárnom úvere. Tomu, že hypotekárny úver a obyčajný úver
nie sú totožné obchody zodpovedá platná a účinná dikcia ZoB, keď hypotekárne bankovníctvo je viazané
na osobitnú bankovú licenciu, vyššie základné imanie banky a je riešené osobitnou úpravou, ktorá je

úpravou špeciálnou k obchodnému zákonníku. Ako dôkaz priložila aj rozhodnutie Krajského súdu v
Žiline vo veci 10Co 125/2017-70 medzi rovnakými účastníkmi konania, ktorým súd nariadil neodkladné
opatreniežalovanéhozdržaťsavýkonuzáložnéhoprávadobrovoľnoudražbouvovzťahukbytuajdomu.
Dôvodom pre ktorý zmenil Krajský súd v Žiline rozhodnutie tunajšieho súdu bol práve fakt, že zmluva
o hypotekárnom úvere neobsahovala presné vymedzenie nehnuteľnosti, ktorá tvorí zabezpečenie

hypotekárneho úveru. K proporcionalite výkonu záložného práva uviedla, že nespochybňuje fakt,
že žalovaný poskytol súhlas s predajom domu a že v tomto bolo komunikované, avšak je taktiež
nepochybné že žalovaný začal vykonávať záložné právo vo vzťahu k obom nehnuteľnostiam, nevidí
teda v jej doterajších tvrdeniach žiadnu účelovosť. Myslí si, že je úplne jasné, ktorá nehnuteľnosť by sa v
súčasnej situácii predala skôr, v tomto smere naďalej zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe.
K omeškaniu veriteľa uviedla, že naďalej trvá na svojich tvrdeniach v žalobe a nesúhlasí s právnym

názorom žalovaného vo vzťahu k omeškaniu veriteľa ako to bolo špecifikované v žalobe. Z dikcie
úverovej zmluvy bod 4.3 jednoznačne vyplýva, že klient sa zaväzuje splácať úver zo svojho inkasného
účtu, ktorý je zároveň osobným účtom. Zmena spôsobu splácania úveru bez písomného dodatku k
úverovej zmluve sa považuje za porušenie zmluvných podmienok, na základe ktorého má banka voči
klientovi právo na poplatok v zmysle sadzobníka poplatkov. Inými slovami, zmena spôsobu splácania

úveru nie je podmienená súhlasom žalovaného, ale je len sankcionovaná poplatkom pre prípad, že
nedôjdebezpísomnéhododatkukúverovejzmluve,pretonesúhlasístvrdenímžalovanéhovovyjadrení,
že bolo potrebné požiadať o zmenu splácania úveru. Taktiež nesúhlasí s tvrdením žalovaného, žeby
došlo k zvýhodneniu veriteľa (nakoniec dlh voči sociálnej poisťovni bol splatený) ale hlavne namieta
skutočnosť, že si žalovaný uzurpuje oprávnenie rozhodnúť ako naloží s jej vkladom, ktorý bol vložený

s cieľom splatiť omeškanie na hypotekárnom úvere tak, že ho v rozpore s jej prejavom vôle vloží
na exekučne blokovaný účet. V závere zopakovala, že hypotekárna zmluva umožňuje vložiť splátku
úveru tak ako to urobila a fakt, že zamestnanec žalovaného nie je zaškolený alebo inštruovaný vložiť
splátku priamo na úverový účet ale vložiť túto splátku na jej exekučne blokovaný účet, čím zmení
jej prejav vôle a uvedie ju do omylu, keď tvrdí že splátku vložil za účelom splatenia omeškania na

hypotekárnej zmluve, nemôže byť ospravedlnený snahou žalovaného predchádzať zvýhodňovaniu
veriteľa. K odbornej starostlivosti žalovaného trvá na žalobe v tomto bode a tvrdí, že dodnes nepreukázal
žalovaný fakt, či prehodnotil počas trvania hypotekárnej zmluvy jej schopnosť splácať hypotekárny úver.
5. Žalovaný k podanej replike žalobkyne podal písomnú dupliku doručenú súdu dňa 19.10.2017, v
ktorej zhrnul nároky žalobkyne vyplývajúce z podanej žaloby, podľa ktorej dôvodom žaloby je sporná

platnosť zmluvy ako zmluvy o hypotekárnom úvere, následne z toho vyplývajúca spornosť zabezpečenia
úveru záložným právom na nehnuteľnosti, ďalej spornosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, jednak
vo vzťahu k existujúcemu/ žalobcom tvrdenému omeškaniu veriteľa - žalovaného s prijatím plnenia
žalobcu a spornosť začatia výkonu záložného práva. Ďalej uviedol, že je potrebné zdôrazniť, že záložná
zmluva nemusí byť neplatná aj keby nevznikla pohľadávka, ktorú má zabezpečovať záložné právo

založené na tejto zmluve. Z odbornej literatúry vyplýva, že aj z neplatnej pohľadávky by veriteľovi
zostalo zachované právo na plnenie z neplatnej zmluvy. To navyše nebráni tomu, aby si zmluvné
strany v zmluve o zabezpečení pohľadávky dojednali také ustanovenie, podľa ktorého záložné právo
trvá aj v prípade, ak sa pohľadávka v dôsledku následnej neplatnosti právneho úkonu, z ktorého
vznikla a ktorým si veriteľ zároveň zabezpečí aj plnenie stala neplatnou a teda pohľadávku voči

dlžníkovi vyplývajúcu z neplatného právneho úkonu. Išlo by o zabezpečenie pohľadávky, ktorá vznikne
v budúcnosti. Žalovaný naďalej tvrdí, že úverová zmluva je riadne platnou zmluvou, obsahujúcou všetky
zákonné náležitosti, ale aj v prípade, žeby sa názor žalobkyne akceptoval, je potrebné poukázať na
dojednanie záložných zmlúv uvádzajúce, že „záložné právo sa zriaďuje aj na zabezpečenie všetkých
pohľadávokzáložnéhoveriteľavzniknutýchvsúvislostisozmenoualebonováciouzáväzkovvzniknutých

podľa úverovej zmluvy, ďalej na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom, ktorá by vznikla záložnému
veriteľovi v prípade odstúpenia od úverovej zmluvy, alebo na pohľadávku s príslušenstvom na vydanie
bezdôvodného obohatenie vzniknutého z dôvodu plnenia veriteľa z neplatného právneho úkonu, resp.
plnenie z právneho úkonu, ktorý odpadol v súvislosti s úverovou zmluvou, záložné právo sa zriaďuje
aj na zabezpečenie zaplatenia budúcich pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi vzniknutých

na základe tejto zmluvy.“ Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na závery krajského súdu riešiaceho otázku
nariadenia neodkladného opatrenia k záverom o splnení podmienok platnosti úverovej zmluvy, ktorý
okrem iného uviedol i to, že „nielen z tvrdení žalobkyne, ale predovšetkým z jej reálne vykonávaných
krokov sa minimálne javí predpoklad mimosúdneho uzavretia sporných záležitosti medzi stranami vnemalej miere proaktívny prístup žalobkyne nesvedčí o tom, žeby sa chcela vyhýbať plneniu svojich
povinností vyplývajúcich z hypotekárnej zmluvy, pričom ďalej uviedol, že na úspešné doriešenie
všetkých súvislostí je - samozrejme - potrebná i ochota a ústretovosť druhej zmluvnej strany“ je zrejmé,

že z predložených dôkazov takéto závery žiadnym spôsobom nevyplývajú, keďže žalovaný opakovane
poskytoval súčinnosť žalobkyni, avšak táto žalovaného odporúčania ignorovala. Vzhľadom na vyššie
uvedené je potrebné aj ďalšie vyjadrenia v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu považovať za
predčasné a bez náležitého zistenia. K záložnému právu opätovne poukázal na vyjadrenie žalobkyne,
ktorá poukazuje na skutočnosť, že z podstaty hypotekárneho obchodu/hypotekárneho úveru vyplýva,

že sa jedná o úver zabezpečený nehnuteľnosťou a preto je obligatórna dikcia zákona vo vzťahu
k špecifikácii nehnuteľnosti, ktorá úver zabezpečuje už v zmluve o hypotekárnom úvere. Z dikcie
zákona však podľa názoru žalovaného nevyplýva, žeby mala byť nehnuteľnosť presne špecifikovaná.
So žalobkyňou citovaného ustanovenia vo vzťahu k špecifikácii vyplýva, že zmluva musí obsahovať
vymedzenie druhu, spôsobu a rozsahu zabezpečenia pohľadávok. Vymedzenie pohľadávky druhovo ani
vymedzenie spôsobu a rozsahu zabezpečenia pohľadávky neznamená, žeby mala byť špecifikovaná

nehnuteľnosť. Druh zabezpečenia, jeho rozsah i spôsob zabezpečenia vyplývajú z bodu 6.1. úverovej
zmluvy, kde sa uvádza, že ako zábezpeka sa dojednáva záložné právo na nehnuteľný majetok, pričom
hodnota zálohu podľa znaleckého posudku a/alebo podľa cenového posúdenia banky s prihliadnutím
na trvalé vlastnosti nehnuteľnosti a možný výnos, ktorý môže nehnuteľnosť pri riadnom hospodárení
dlhodobo poskytovať jej vlastníkovi, nesmie byť v žiadnom momente nižšia ako 143% nesplatených

pohľadávokbankypodľaúverovejzmluvy.Knamietanejproporcionalitevýkonuzáložnéhoprávauviedol,
že hodnota domu bola znaleckým posudkom určená na 60.400,- €, avšak ako vyplýva z predložených
listinných dôkazov, kúpna cena bola žalobkyňou s budúcou kupujúcou preddohodnutá na sumu 53.000,-
€. Všeobecná hodnota bytu v Bratislave v súlade so znaleckým posudkom bola určená na sumu
52.828,52 €. Žalovaný sa s otázkou či na úhradu sumy predčasne splateného úveru nestačí predaj len

jednej z nehnuteľnosti riadne vysporiadal pred začatím výkonu záložného práva, avšak žalovanému
bolo zrejmé že predaj jednej z nehnuteľnosti nemusí postačovať na úhradu sumy predčasne splateného
úveru. Zároveň opätovne poukázal na to, že aj po tom čo začal s výkonom záložného práva na obe
nehnuteľnosti, naďalej so žalobkyňou komunikoval a v žiadnom prípade neuplatňoval právo silnejšieho
subjektu ale práve naopak, poskytoval žalobkyni súčinnosť a napomáhal splniť si svoje záväzky aj

dodatočne. K omeškaniu veriteľa opätovne uviedol, že v súlade s bodom 4.3 úverovej zmluvy sa
žalobkyňa zaviazala svoj úver splácať výlučne z inkasného účtu, ktorý je zároveň osobným účtom.
Zmena spôsobu splácania úveru bez písomného dodatku k úverovej zmluve sa považuje za porušenie
zmluvných podmienok, na základe ktorého má banka voči klientovi právo na poplatok v zmysle platného
sadzobníka poplatkov. Ďalej uviedol že z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak by došlo žalobkyňou

k zmene spôsobu splácania úveru bez písomného dodatku, išlo by o porušenie zmluvných podmienok,
žiadnym spôsobom z tohto ustanovenia však nevyplýva, žeby žalovaný mal pristupovať k porušovaniu
zmluvných podmienok na základe žiadosti žalobkyne. K odbornej starostlivosti žalovaného uviedol, že
posudzovanie schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie sa vyžaduje pred uzatvorením zmluvy
o úvere na bývanie, alebo pred zmenou zmluvy o úvere na bývanie týkajúcou sa výrazného navýšenia

celkovej výšky úveru na bývanie. Je nesporné že žalobkyňa uvedené zákonné ustanovenie nesprávne
interpretuje a vyvodzuje z neho následne nesprávne závery. Vyhlásenie predčasnej jednorazovej
splatnosti úveru nie je zmenou zmluvy týkajúcej sa navýšenia celkovej výšky úveru tak ako sa to účelovo
snaží navodiť žalobkyňa. V závere svojho vyjadrenia uviedol, že je taktiež potrebné zdôrazniť, že pokiaľ
sa žalobkyňa domáha určenia, že záložné právo zriadenie záložnými zmluvami neexistuje, pričom sa jej

domáha vzhľadom na spornú platnosť zmluvy ako zmluvy o hypotekárnom úvere, javí sa požadované
určenie neplatnosti právneho úkonu vyhlásenia predčasnej jednorazovej splatnosti úveru žalovaným zo
dňa 24.10.2016 ako nadbytočné.
6. Na pojednávaní dňa 4.2. 2019 zotrvali strany sporu na svojich vyššie uvedených písomných
stanoviskách týkajúcich sa skutkovej ako aj právnej argumentácie.

7. Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením s listinnými dôkaznými prostriedkami
predloženými stranami sporu zistil nasledovný skutkový stav:
8. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX F. O..Ú.. T.Ú. zo dňa 10.5. 2017 predloženého žalobkyňou vyplýva,
že žalobkyňa je evidovaná v katastri nehnuteľnosti ako výlučná vlastníčka bytu č. XX A. X.poschodí
vo vchode E. X, bytového domu č. súpisné XXXX postaveného na pozemku parcela CKN XXXX a

spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXXX a to na základe titulu nadobudnutia Kúpna zmluva
V XXXX/XX zo dňa 30.6. 2004.
9. Z čiastočného výpisu z LV č. XXX F. O..Ú.. P.Ť. vyplýva, že žalobkyňa je evidovaná v katastri
nehnuteľnosti ako výlučná vlastníčka parcely CKN XXXX/X-záhrady o výmere 156m2 parcely č. XXXX-zastavané plochy a nádvoria o výmere 35m2 a stavby-rodinného domu súpisné Č. XXXX na parcele
XXXX a to na základe titulu nadobudnutia Kúpna zmluva Q. XXXX/XX zo dňa 22. 8. 2012. V poznámke
vedenej na predmetnom liste vlastníctve je uvedené: poznamenáva sa začatie výkonu záložného práva

nanehnuteľnosťCKNparcelač.XXXXastavbasosúpisnýmč.XXXXnapozemkuCKNparcelač.XXXX
záložným veriteľom Prima banka Slovensko a.s. formou dobrovoľnej dražby zapísané dňa 12.1. 2017.
V časti C-ťarchy na predmetnom liste vlastníctva je pod poradovým číslom 3 zapísané záložné právo
k nehnuteľnostiam rodinný dom súpisné č. XXXX na CKN parcele č. XXXX a pozemok CKN parcela č.
XXXX v podiele 1/1 v prospech Prima banka Slovensko a.s. Ž. Q. z 15.8.2012.

10. Z čiastočného výpisu z LV č. XXX F. O..Ú.. P.Ô. vyplýva, že žalobkyňa je zapísaná v katastri
nehnuteľnosti ako výlučná vlastníčka pozemku parcela CKN č. XXXX/X-zastavané plochy a nádvoria
o výmere 1181m2 a to na základe titulu nadobudnutia Kúpna zmluva Q. zo dňa 22. 8. 2012. V časti
poznámky je uvedené: poznamenáva sa začatie výkonu záložného práva záložným veriteľom Prima
banka Slovensko a.s. Žilina formou dobrovoľnej dražby, zapísané dňa 12.1. 2017. V časti C-ťarchy je
pod poradovým číslom 5 zapísané záložné právo k nehnuteľnosti - pozemok CKN parcela č. XXXX/X

U. pod poradovým číslom 5 zapísané záložné právo k nehnuteľnosti, pozemok CKN parcela č. XXXX/X
v podiele 1/1 v prospech Prima banka Slovensko a.s. Žilina Q. N. 15. 8. 2012.
11. Dňa 19.7. 2012 uzatvorila žalobkyňa ako klient a žalovaný ako banka zmluvu s názvom Hypotéka
pre mladých, Úverová zmluva č. XX/XXX/XX, ktorej predmetom podľa článku 1.1. bolo poskytnutie
úveru bankou klientovi vo výške v mene a za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve a obchodných

podmienkachprehypotekárneainéúveryzabezpečenénehnuteľnosťou,ďalejlenobchodnépodmienky
(na základe žiadosti o čerpanie úveru). Klient sa zaväzuje vrátiť banke poskytnuté peňažné prostriedky,
platiť banke úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov a plniť si ďalšie povinnosti v zmysle úverovej
zmluvy a obchodných podmienok. V čl. 1.2 sa zmluvné strany dohodli na nasledovných základných
podmienkach úveru: výška úveru: 57.000,- €, účel úveru: nadobudnutie nehnuteľností, typ a výška

úrokovej sadzby: 4,79% p.a. dohodnutá ako fixná úroková sadzba, ktorá sa skladá zo základnej sadzby:
4,79% p.a. a úrokového rozpätie 0% p.a., doba fixácie: 3 roky, splatnosť úveru: 30 rokov odo dňa
podpisu úverovej zmluvy, spôsob čerpania úveru: jednorázovo, poplatok za správu úverového účtu: 2,99
€ mesačne v zmysle sadzobníka poplatkov, výška anuitnej splátky: 266,49 €, termín splatnosti splátok:
mesačne k 21.dňu kalendárneho mesiaca, inkasný účet: XXXXXXXXXX/XXXX. V čl. 1.3 je uvedené,

že banka poskytne klientovi úver na účel uvedený v bode 1.2, predmetom ktorého je nasledovný
nehnuteľný majetok: nadobudnutie nehnuteľnosti: rodinný dom súpisné č. XXXX, pozemok parcela č.
XXXX, pozemok parcela č. XXXX/X, D. Č.. XXX Y. Č.. XXX O..Ú.. P.. Čerpanie úveru bolo v ďalšom
upravené v ustanovení článku 2 zmluvy, pričom podmienkou čerpania úverov podľa čl. 2.2.1 bolo
predloženie rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu záložného práva k zálohu a súčasne listu

vlastníctva doručeného spolu s týmto rozhodnutím alebo listu vlastníctva použiteľného na právne úkony
s vyznačením právoplatného vzniku záložného práva banky v prvom poradí (s výnimkou tiarch, ktoré je
možné zo strany banky akceptovať pri zabezpečení hypotekárnych úverov podľa zákona o bankách). V
ustanovení čl. 6 zmluvy bolo upravené zabezpečenie úveru, kde v bode 6.1 je uvedené ako zábezpeka
sa dojednáva záložné právo na nehnuteľný majetok. Hodnota zálohu podľa znaleckého posudku a/

alebo podľa celkového posúdenia banky s prihliadnutím na trvalé vlastnosti nehnuteľností a možný
výnos, ktorý môže nehnuteľnosť pri riadnom hospodárení dlhodobo poskytovať jej vlastníkovi nesmie
byť v žiadnom momente nižšia ako 143% nesplatených pohľadávok banky podľa úverovej zmluvy. V
ustanovení bodu 6.2 je uvedené, že nehnuteľný majetok je špecifikovaný v zmluve o zriadení záložného
práva na nehnuteľný majetok č. XX/XXX/XX. V ustanovení bodu 6.3 je uvedené, že podrobnosti o druhu,

rozsahu a spôsobe zabezpečenia sú uvedené v obchodných podmienkach.
12. Z obchodných podmienok pre hypotekárne a iné úvery zabezpečené nehnuteľnosťou - Prima
banka Slovensko a.s. s účinnosťou od 1.7.2012 súd zistil, že v ustanovení čl. 2 je definovaný záloh -
tuzemská nehnuteľnosť zabezpečujúca pohľadávku banky voči klientovi vyplývajúcu z úverovej zmluvy
špecifikovaná v zmluve o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok uzatvorenej medzi bankou

a záložcom. V článku 8 zabezpečenie úveru bod 8.3 je uvedené, za účelom zabezpečenia splácania
úveru požaduje banka od klienta: A/ záložné právo na bonitný nehnuteľný majetok zapísané v prospech
banky ako záložného veriteľa v prvom poradí ak nie je právnym predpisom umožnené inak.
13. Dňa 19.7.2012 uzatvorili žalovaný ako záložný veriteľ a žalobkyňa ako záložca zmluvu o zriadení
záložného práva na nehnuteľný majetok č. XX/XXXA/XX predmetom ktorej podľa článku 1.1 je zriadenie

záložného práva na zabezpečenie zaplatenia istiny úrokov, poplatkov, prípadných zmluvných pokút
a ďalších pohľadávok záložného veriteľa z úveru poskytnutého na základe zmluvy o poskytnutí
úveru č. XX/XXX/XX uzatvorenej medzi žalovaným a žalobkyňou. Záložné právo podľa čl. 1.2 bolo
zriadené do výšky zostatku istiny, úrokov a poplatkov, príp. zmluvných pokút ako aj ďalších pohľadávokzáložného veriteľa podľa úverovej zmluvy vrátane jej neskorších dodatkov a to aj v prípade predĺženia
lehoty splatnosti zabezpečenej pohľadávky. Záložné právo sa zriaďuje aj na zabezpečenie všetkých
pohľadávokzáložnéhoveriteľavzniknutýchvsúvislostisozmenoualebonováciouzáväzkovvzniknutých

podľa úverovej zmluvy, ďalej na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom, ktorá by vznikla záložnému
veriteľovi v prípade odstúpenia od úverovej zmluvy alebo na pohľadávku s príslušenstvom na vydanie
bezdôvodného obohatenia vzniknutého z dôvodu plnenia veriteľa z neplatného právneho úkonu, resp.
plnenia z právneho úkonu, ktorý odpadol v súvislosti s úverovou zmluvou. Záložné právo sa zriaďuje
aj na zabezpečenie zaplatenia budúcich pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi vzniknutých na

základe tejto zmluvy. Podľa čl. 1.2.1 najvyššia hodnota istiny do ktorej sa pohľadávka záložného veriteľa
zabezpečuje je 57.000,- €. Podľa čl. 1.3 zmluvy záložné právo bolo zriadené na nehnuteľný majetok
nachádzajúci sa v obci W.-P. T., okres W. X, O..Ú.. T. zapísaný na LV č. XXXX Y. S. W. Č.. XX, J. E., Q. E.
X, na X.poschodí v bytovom dome súpisné č. XXXX nachádzajúcom sa na pozemku parcelné č. 1247,
spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach uvedeného
bytového domu a na pozemku parcela č. XXXX register C, výmera 360m2, druh pozemku zastavané

plochy a nádvoria, všetko vo výlučnom vlastníctve záložcu. V ďalšom bolo v zmluve dojednané trvanie
záložného práva, povinnosti záložcu a realizácia záložného práva predajom na dobrovoľnej dražbe
podľa Zák. č. 527/2002 Z.z. alebo priamym predajom ktorejkoľvek tretej osobe za minimálnu predajnú
cenu stanovenú súdnoznaleckým posudkom, nie starším ako 3 mesiace, prenajatím zálohu ľubovoľnej
osobe za miestne obvyklú cenu a to do doby vyrovnania celej pohľadávky zabezpečenej touto zmluvou

alebo predajom zálohu formou verejnej obchodnej súťaže v zmysle ust. § 281 a nasl. Obch. zákonníka
ako aj podmienky realizácie záložného práva.
14. Z dňa 19.7.2012 uzavrel žalovaný ako záložný veriteľ a G. U. ako záložca zmluvu o zriadení
záložného práva na nehnuteľný majetok č. XX/XXX/B/XX, predmetom ktorej podľa čl. 1.1 bolo zriadenie
záložného práva na zabezpečenie zaplatenia istiny, úrokov, poplatkov, príp. zmluvných pokút a ďalších

pohľadávok záložného veriteľa z úveru poskytnutého na základe zmluvy o poskytnutí úveru medzi
žalovanýmaklientomB.I.-žalobkyňa.Záložnéprávopodľačl.1.2bolozriadenédovýškyzostatkuistiny,
úrokov a poplatkov, príp. zmluvných pokút ako aj ďalších pohľadávok záložného veriteľa podľa úverovej
zmluvy vrátane jej neskorších dodatkov a to aj v prípade predĺženia lehoty splatnosti zabezpečenej
pohľadávky. Záložné právo sa zriaďuje aj na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa

vzniknutých v súvislosti so zmenou alebo nováciou záväzkov vzniknutých podľa úverovej zmluvy,
ďalej na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom, ktorá by vznikla záložnému veriteľovi v prípade
odstúpenia od úverovej zmluvy alebo na pohľadávku s príslušenstvom na vydanie bezdôvodného
obohatenia vzniknutého z dôvodu plnenia veriteľa z neplatného právneho úkonu, resp. plnenia z
právneho úkonu, ktorý odpadol v súvislosti s úverovou zmluvou. Záložné právo sa zriaďuje aj na

zabezpečeniezaplateniabudúcichpohľadávokzáložnéhoveriteľavočizáložcovivzniknutýchnazáklade
tejto zmluvy. Podľa čl. 1.2.1 najvyššia hodnota istiny do ktorej sa pohľadávka záložného veriteľa
zabezpečuje je 57.000,- €. Podľa čl. 1.3 zmluvy záložca týmto dáva do zálohu záložnému veriteľovi
nasledovný nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v obce N., okres N., O..Ú.. P. Y. S. N. A. D. Č.. XXX:
pozemok parcela č. XXXX, register C, výmera 84m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

vlastnícky podiel 5/6 záložcu G. U., vlastnícky podiel 1/6 záložcu G. U., stavba súpisné č. XXXX na
pozemku parcela č. XXXX rodinný dom, vlastnícky podiel 5/6 záložcu G. U., vlastnícky podiel 1/6 záložcu
G. U., zapísaný na LV č. XXX: pozemok parcela č. XXXX/X register C, výmera 1132m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria, vlastnícky podiel 5/18 záložcu G. U., vlastnícky podiel 1/18 záložcu G.
U., vlastnícky podiel 2/3 záložcu G. U. a v znení ďalšom bolo v zmluve dojednané trvanie záložného

práva, povinnosti záložcu a realizácia záložného práva predajom na dobrovoľnej dražbe podľa Zák. č.
527/2002 Z.z. alebo priamym predajom ktorejkoľvek tretej osobe za minimálnu predajnú cenu stanovenú
súdnoznaleckým posudkom, nie starším ako 3 mesiace, prenajatím zálohu ľubovoľnej osobe za miestne
obvyklú cenu a to do doby vyrovnania celej pohľadávky zabezpečenej touto zmluvou alebo predajom
zálohu formou verejnej obchodnej súťaže v zmysle ust. § 281 a nasl. Obch. zákonníka ako aj podmienky

realizácie záložného práva.
15. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobkyňa sa dostala do omeškania so splátkami úveru
zamesiacejúl,augustaseptember2016ažežalobkyňakomunikovalasožalovanýmvoveciomeškania.
16. Dňa 17.10.2016 vložila žalobkyňa hotovostný vklad vo výške 625,- € na účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX názov účtu I. B., typ účtu: osobný účet. Podľa vyjadrenia žalobkyne uvedené finančné prostriedky

vkladala za účelom splatenia omeškania úveru s tým, že výslovne pracovníčky pobočky upozornila, že si
je vedomá skutočnosti, že má na svojom bežnom účet vedenú exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu.
17. Žalovaný listom zo dňa 24.10.2016 označeným výzva na predčasné splatenie úveru žalobkyni
oznámil, že opakovane ju upozornil na to, že neplní podmienky úverovej zmluvy č. XX/XXX/XXXX zo dňa19.7.2012. Napriek jeho opakovanej snahe o vyriešenie tejto situácie neobnovila plnenie jej povinnosti
v zmysle zmluvy a preto rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru. Tým jej vznikla povinnosť
jednorazovo uhradiť banke celú zostávajúcu sumu úveru vo výške 52.496,63 €, ktorú žiadal uhradiť s

príslušenstvom najneskôr do 15.11.2016.
18. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že ohľadom vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru
žalobkyňa podala žalovanému reklamáciu, na ktorú žalovaný reagoval tak, že považuje reklamáciu za
neopodstatnenú, čo jej oznámil v liste zo dňa 28.11.2016 aj s uvedením dôvodov.
19. Žalovaný listom zo dňa 10.1.2017 oznámil žalobkyni začatie výkonu záložného práva zriadeného k

nehnuteľnostiam bližšie popísaným v uvedenom liste a to nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX F.
O..Ú.. T., A. D. Č.. XXX Y. XXX F. O..Ú.. P.ťová vo vlastníctve žalobkyne s tým, že banka bude realizovať
záložné právo predajom zálohu na dražbe s upozornením na ust. § 151 l ods. 2 Obč. zákonníka, že
po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie žalobca bez súhlasu záložného veriteľa záloh
previesť.
20. Po doručení vyššie uvedeného listu o začatí výkonu záložného práva žalobkyňa listom zo dňa

30.1.2011 adresovanom žalovanému podala návrh na urovnanie vzniknutého omeškania so splácaním
úveruspoukázanímnato,žejejboloznámenývýkonrealizáciezáložnéhoprávapredajomnehnuteľnosti
na dobrovoľnej dražbe a vzhľadom k tomu, že na dom má v súčasnosti záujemcu, kde kúpna cena je
preddohodnutá ústne na 53000,- €, požiadala o písomný súhlas s predajom domu s tým, že výnos bude
použitý na urovnanie sumy predčasne splatného úveru.

21. Listom zo dňa 5.4.2017 žalovaný udelil súhlas žalobkyni s nakladaním s nehnuteľným majetkom
založeným v prospech banky vedeným na LV č. XXX Y. XXX vo vlastníctve žalobkyne a to za
predpokladu, že kúpna cena bude najneskôr dňa 21.4.2017 pripísaná na označený účet žalovaného vo
výške 55.055,70 €. Pričom tento súhlas s právnymi úkonmi záložcu je obmedzený do 21.4.2017.
22. Z uznesenia Krajského súdu v Žilina č.k. 10Co 125/2017-70 zo dňa 20.6.2017 predloženého

žalobkyňou súd zistil, že žalobkyňa podala na Okresnom súde Žilina návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa pokračovania v realizácii
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k označenému bytu zapísanému na LV č. XXXX F.
O..Ú.. T. v nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX a XXX F. O..Ú.. P. (domu a pozemkov) ako aj
uloženia povinnosti žalobkyni v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať žalobu vo veci samej.

Okresný súd v Žiline návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Na odvolanie
žalobkyne Krajský súd v Žiline predmetným uznesením uznesenie okresného súdu zmenil tak, že
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa v lehote 12 mesiacov
od právoplatnosti tohto uznesenia pokračovania v realizácii výkonu záložného práva dobrovoľnou
dražbou k označeným nehnuteľnostiam. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia Krajský súd v Žiline okrem iného v bode 7 uviedol,
že je opodstatnená odvolacia argumentácia žalobkyne, že sa okresný súd (vôbec) nezaoberal jej
argumentáciou týkajúcej sa (ne) platnosti zabezpečenia poskytnutého úveru záložným právom k
nehnuteľnostiam. Žalobkyňa už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (osobitne jeho časť 4)
spochybňovala platnosť dojednaného záložného práva. Uvedená okolnosť bola/je pritom v relevantnej

miere spôsobila determinovať oprávnenie žalovaného domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky
realizáciou záložného práva (predajom dotknutých nehnuteľností formou dobrovoľnej dražby) a tým
aj kritérium naliehavosti požadovaného neodkladného opatrenia. V bode 8 odôvodnenia krajský súd
uviedol, že žalobkyňa v danej súvislosti v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ako aj v
odvolaní) poukazovala na § 74 ods. 4 písm. e/ Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách; s citácií i širších spojitostí

je zrejmé, že žalobkyňa mala na mysli § 75 ods. 4, písm. c/ označeného zákona. Podľa tohto zák.
ustanovenia zmluva o hypotekárnom úvere musí byť písomná a musí obsahovať podrobné vymedzenie
druhu, spôsobu a rozsahu zabezpečenia pohľadávok hypotekárnej banky so zmluvy o hypotekárnom
úvere. Ide o povinnú náležitosť každej zmluvy o hypotekárnom úvere v znení jej zákona - zdôraznené
použitím pojmu „podrobné vymedzenie“ - je striktné a neumožňuje uvedenú povinnosť/náležitosť riešiť

odkazom na iné zmluvy alebo na obchodné podmienky. V bode 9 krajský súd uviedol, že z úverovej
zmluvy medzi stranami sporu zo dňa 19.7.2012, ktorá je nepochybne zmluvou o hypotekárnom úvere
je pritom zriadenie záložného práva ako zabezpečenia úveru riešená len prostredníctvom odkazov.
Formuláciu v bodoch 6.2.6.3 dotknutej hypotekárnej zmluvy odkazujúcu na zmluvu o zriadení záložného
práva na nehnuteľný majetok č. XX/XXX/XX a na obchodné podmienky rozhodne nemožno považovať

za rešpektujúcu požiadavku zákona na podrobné vymedzenie zabezpečenia pohľadávok bezprostredne
v hypotekárnej zmluve. V bode 10 krajský súd uviedol, že len na okrej krajský súd dodáva, že ani
dotknutýodkazniejeúplnepresný,keďžemedzistranaminebolauzatvorenálenjednazmluvaozriadení
záložného práva XX/XXX/XX ale dve samostatné zmluvy XX/XXX/A/XX Y. XXXXXB/XX. Uvedenékonštatovanie nie je výrazom prehnaného formalizmu v prístupe súdu, ale len dokreslením potreby
rešpektovania zákonného textu vyžadujúceho podrobné (a tým vylučujúce, resp. minimálne znižujúce
prípadné nezrovnalosti) vymedzenie. Zároveň je žiaduce uviesť, že zdôraznenie prostredníctvom

termínu „podrobné“ je v ustanovení upravujúcom náležitosti hypotekárnej zmluvy definované (práve a
len) v súvislosti so zabezpečením pohľadávok hypotekárnej banky. Nie nepodstatnou je tiež okolnosť,
že znenie zmluvy je vypracovávané takmer výlučne bankou/dodávateľom, t.j. v súdenej veci žalovanou.
Napokon v bode 11. je uvedené, že v zmysle vyššie uvedeného je pre potreby rozhodovania
o neodkladnom opatrení relevantné spochybnená platnosť zriadenia záložného práva na dotknuté

nehnuteľnosti v prospech žalovaného. Zároveň je nepochybné, že žalovaný pristúpil k začatiu výkonu
záložného práva v celom rozsahu zálohu, t.j. tak k bytu v Bratislave ako aj domovej nehnuteľnosti
s priľahlými pozemkami v k.ú. P.. Nadväzne je osvedčená potreba aktuálnej (minimálnej dočasnej)
úpravy pomerov strán, ktorou sa zamedzí bezprostrednému oprávneniu žalovaného domáhať sa výkonu
záložného práva na uspokojenie pohľadávky z úverovej zmluvy zo dňa 19.7.2012.
23. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010
do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

24. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.05.2014,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
25. Podľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. účinnom do 22.12.2015, spotrebiteľským úverom nie

sú: a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu, [1) § 68 a 69 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov]
26. Podľa ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 279/2017 Z. z. účinnom od
01.01.2018, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

[18ba) § 137 ods. c) a d) Civilného sporového poriadku].
27. Podľa ust. § 68 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 46/2011 Z. z. účinnom od 01.04.2011 do 31.12.2017, hypotekárny úver je úver s
lehotou splatnosti najmenej štyri roky a najviac 30 rokov zabezpečený záložným právom k tuzemskej
nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, ktorý je financovaný, ak tento zákon neustanovuje inak, najmenej vo

výške 90% prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych záložných listov hypotekárnou bankou
podľa osobitného predpisu [61) § 14 zákona č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov] a ktorý
poskytuje hypotekárna banka na tieto účely: a) nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti alebo jej časti,
b) výstavbu alebo zmenu dokončených stavieb, [63) § 139 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

199/1995 Z. z.] c) údržbu tuzemských nehnuteľností alebo d) splatenie poskytnutého úveru použitého na
účely podľa písmen a) až c), ktorý je hypotekárnym úverom, e) splatenie poskytnutého úveru použitého
na účely podľa písmen a) až c), ktorý nie je hypotekárnym úverom.
28. Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 234/2012 Z. z. účinnom
od 01.09.2012 do 31.12.2014, hypotekárna banka poskytuje hypotekárne úvery a komunálne úvery

podľa ňou vydaných všeobecných podmienok poskytovania hypotekárnych úverov a komunálnych
úverov, ktoré musia obsahovať najmä a) náležitosti žiadosti o hypotekárny úver alebo komunálny
úver, b) postup pri predkladaní žiadosti o hypotekárny úver alebo komunálny úver, c) podmienky
na poskytovanie hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru vrátane rámcového vymedzenia
druhu, spôsobu a rozsahu spôsobu zabezpečenia pohľadávok hypotekárnej banky zo zmluvy o

hypotekárnom úvere alebo komunálnom úvere a vymedzenia nákladov vyžadovaných od klienta, ktoré
súvisia s hypotekárnym úverom alebo komunálnym úverom a s uzavretím zmluvy o takomto úvere, d)
spôsoby vypovedania zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru, e) postup
hypotekárnej banky pri omeškaní dlžníka so splácaním hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru
alebo jeho príslušenstva, f) prípady zmien okolností na strane dlžníka, za ktorých je hypotekárna

banka oprávnená požadovať predčasné splácanie hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru, g)
podmienky realizácie záložného práva k nehnuteľnostiam zriadeného na zabezpečenie hypotekárnych
úverov alebo komunálnych úverov, h) informácie o právach klienta podľa odsekov 6 až 11.29. Podľa ust. § 75 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 314/2011 Z. z. účinnom od
01.01.2012 do 20.03.2016, zmluva o hypotekárnom úvere alebo zmluva o komunálnom úvere musí
byť písomná a musí obsahovať a) identifikačné údaje o hypotekárnej banke a o klientovi najmenej v

rozsahu 1. meno, priezvisko, rodné číslo, ak je pridelené, dátum narodenia a adresa trvalého pobytu,
ak ide o fyzickú osobu, 2. názov, identifikačné číslo, ak je pridelené, a adresa sídla alebo miesta
podnikania, ak ide o právnickú osobu, b) sumu poskytnutého hypotekárneho úveru alebo komunálneho
úveru a lehotu jeho splatnosti, pravidlá splácania istiny a úrokov z poskytnutého hypotekárneho úveru
alebo komunálneho úveru, výšku ročnej percentuálnej úrokovej sadzby poskytovaného hypotekárneho

úveru alebo komunálneho úveru, ktorá sa pri hypotekárnom úvere skladá z platnej základnej úrokovej
sadzby hypotekárnej banky a hrubej marže hypotekárnej banky a podrobné vymedzenie ostatných
nákladov vyžadovaných od klienta, ktoré súvisia s hypotekárnym úverom alebo komunálnym úverom
a s uzavretím zmluvy o takomto úvere; na účely tohto zákona sa platnou základnou úrokovou
sadzbou hypotekárnej banky rozumie základná úroková sadzba hypotekárnej banky stanovená
hypotekárnou bankou vyjadrená v percentách a zverejnená podľa odseku 9 ku dňu uzavretia zmluvy

o hypotekárnom úvere a hrubou maržou hypotekárnej banky sa rozumie úroková marža stanovená
hypotekárnou bankou vyjadrená v percentách, c) presné označenie tuzemskej nehnuteľnosti, na ktorú
saposkytujehypotekárnyúveralebokomunálnyúver;zasplnenietejtopodmienkysapovažujeajpresné
označenie tejto tuzemskej nehnuteľnosti v dodatku k zmluve o hypotekárnom úvere alebo k zmluve
o komunálnom úvere uzavretom najneskôr pred poskytnutím čo len časti peňažných prostriedkov z

hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru, d) podmienky závislé od objektívnych skutočností,
pri ktorých splnení môže byť upravená výška ročnej percentuálnej úrokovej sadzby alebo iné náklady
vyžadované od klienta, e) podrobné vymedzenie druhu, spôsobu a rozsahu zabezpečenia pohľadávok
hypotekárnej banky zo zmluvy o hypotekárnom úvere alebo zmluvy o komunálnom úvere, f) ostatné
podmienky poskytnutia a splácania hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru vyžadované podľa

všeobecných podmienok hypotekárnej banky na poskytovanie hypotekárnych úverov a komunálnych
úverov, g) podmienky prípadného predčasného splatenia hypotekárneho úveru alebo komunálneho
úveru na podnet klienta, h) záväzok hypotekárnej banky, ak je klientom fyzická osoba podľa § 85a ods.
1, že jej umožní odložiť splátky istiny hypotekárneho úveru alebo znížiť mesačnú splátku hypotekárneho
úveru až na polovicu jej výšky na dobu 24 mesiacov, ak sa tomuto klientovi narodí dieťa a tento klient

o to hypotekárnu banku písomne požiada v lehote do troch mesiacov po narodení dieťaťa a k žiadosti
priloží aj rodný list dieťaťa.
30. Podľa ust. § 40 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak právny
úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
31. Podľa ust. § 40 ods. 3 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, písomný právny

úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich
podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými
prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
32. Podľa ust. § 41a ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak neplatný
právnyúkonmánáležitostiinéhoprávnehoúkonu,ktorýjeplatný,možnosanaňodvolať,akjezokolností

zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.
33. Podľa ust. § 52a ods. 1 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, ak sú uzavreté
viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa
každá z týchto zmlúv samostatne.
34.Podľaust.§52aods.1OZvznenízákonač.568/2007Z.z.účinnomod01.01.2008,akvšakzpovahy

zmlúvalebostranámznámehoúčeluzmlúvuvedenýchvodseku1priichuzavretízrejmevyplýva,žetieto
zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv.
Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie
spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.
35. Podľa ust. § 151a OZ v znení zákona č. 526/2002 Z. z. účinnom od 01.01.2003, záložné právo slúži

na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo
domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka
nie je riadne a včas splnená.
36. Podľa ust. § 151b ods. 1 OZ v znení zákona č. 526/2002 Z. z. účinnom od 01.01.2003, záložné právo
sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím

súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa
nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
37. Podľa ust. § 151b ods. 2 OZ v znení zákona č. 526/2002 Z. z. účinnom od 01.01.2003, v zmluve o
zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.38. Podľa ust. § 151b ods. 3 OZ v znení zákona č. 526/2002 Z. z. účinnom od 01.01.2003, v zmluve
o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak
zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.

39. Podľa ust. § 151b ods. 4 OZ v znení zákona č. 526/2002 Z. z. účinnom od 01.01.2003, záloh môže
byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným
spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.
40. Podľa ust. § 151h ods. 1 OZ v znení zákona č. 526/2002 Z. z. účinnom od 01.01.2003, pri
prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení

záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným
právom alebo ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
41. Podľa ust. § 151h ods. 2 OZ v znení zákona č. 526/2002 Z. z. účinnom od 01.01.2003, na
nadobúdateľa zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, prechádzajú účinnosťou prevodu alebo
prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva. Nadobúdateľ zálohu,
voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť výkon záložného práva a vzťahujú sa na neho

práva a povinnosti záložcu.
42. Podľa ust. § 457 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak je zmluva neplatná
alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
43. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy
uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa

týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.
44. Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. ObZ v znení účinnom do 31.01.2013,
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o

predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( §
591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o
tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o
bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
45. Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.
46. Podľa ust. § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností
strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či

tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.
47. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo

prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP,
podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
48. Súd žalobu v časti o určenie neexistencie záložného práva na základe označených zmlúv o zriadení
záložného práva bližšie uvedených v žalobnom petite a v bode 13. a 14. tohto rozsudku posúdil ako
žalobu o určenie, či tu právo je, alebo nie je podľa cit. ust. § 137 písm. c) CSP.

49. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby podľa cit. ust. § 137 písm. c) CSP je to,
že strany sporu majú vecnú legitimáciu a zároveň, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý
právny záujem.
50. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právo je alebo nie je, má ten, kto je subjektom práva, o
ktoré v konaní ide, alebo ktorého právnej sféry sa sporné právo týka. Vychádzajúc z toho, že na strane

žalobkyne ide o záložcu ( u bytu - vlastníčka predmetu zálohu a u domu a pozemkov, keďže žalobkyňa
tým, že nadobudla po uzavretí záložnej zmluvy vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom
zálohu, a to na poklade kúpnej zmluvy rozhodnutím príslušného katastrálneho úradu č. V XXXX/XX zo
dňa 22.8.2012 o vklade jej vlastníckeho práva k predmetu zálohu do katastra nehnuteľností, vstúpila do
práv a povinností záložcu zo záložnej zmluvy č.XX/XXXB/XX, viď cit. ust. § 151h ods. 1 a 2 OZ), t. j.

vlastníka predmetu zálohu a záložného dlžníka v jednej osobe a na strane žalovaného išlo o záložného
veriteľa, t. j. nositeľa práva, ktoré bolo predmetom určenia, súd konštatuje, že strany sporu ako subjekty
práv a povinností zo záložných zmlúv mali v spore vecnú legitimáciu, keďže sa žalobkyňou požadované
určenie dotýkalo ich právnej sféry.51. Druhou podmienkou procesnej prípustnosti žaloby podľa cit. ust. § 137 písm. c) CSP je preukázanie
naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení s výnimkou, ak tento vyplýva z
osobitného právneho predpisu (v prejednávanom spore však o takýto prípad nešlo). Tento záujem

je daný, len ak požadované určenie je objektívne spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu,
alebo ohrozenia jeho práva. Určovacie žaloby slúžia potrebám praktického života a nemôžu viesť k
zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je preto daný
súčasne len vtedy, ak je toto určenie (objektívne posudzované) spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty
žalobcunaohrozeníjehopráva.Posúdenienaliehavéhoprávnehozáujmujeotázkouprávnejkvalifikácie

rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z
ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Žalobca ale nemôže mať naliehavý právny
záujem v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, pokiaľ sa ochrany práv môže domáhať žalobou na
plnenie,aleboakkodstráneniuneistotyslúžiaosobitnéprávnepostupyupravenévpríslušnýchprávnych
predpisoch.
52. Súd mal v danom prípade za to, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení

(neexistencie sporného záložného práva žalovaného), keďže bez požadovaného určenia (či už by súd
žalobevyhovel,alebonie)jevstaveprávnejneistoty,čiakovlastníkjealeboniejeobmedzenávosvojom
vlastníckom práve ťarchou vyplývajúcou zo sporného záložného práva, ktoré je evidované v katastri
nehnuteľností na dotknutých LV č. XXXX pre k.ú. T. Y. D. XXX Y. XXX pre k.ú. P. a zároveň prípadné
určenie neexistencie tohto záložného práva súdom je z dôvodu jeho spornosti jedinou možnosťou

pre dosiahnutie výmazu tohto záložného práva ako ťarchy na príslušných LV, keďže údaje katastra o
záložnom práve sú hodnoverné a záväzné, kým sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 2 KZ). Zároveň toto
určenie (v prípade pozitívneho rozhodnutia súdu) možno považovať, ako to dôvodila aj žalobkyňa, za
preventívny prostriedok zamedzenia výkonu záložného práva žalovaným a následným ďalším sporom,
napr. žalobe o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.

53. So zreteľom na to ako a čím žalobkyňa skutkovo odôvodňovala svoju žalobu v časti o určenie
neexistencie záložného práva označeného v ods. 1 a 2. žalobného návrhu je zrejmé, že za rozhodné
považovala neuvedenie podstatných náležitostí zmluvy o hypotekárnom úvere a namietala platnosť
predmetnej zmluvy od čoho odvíjala aj neplatnosť predmetných záložných zmlúv ako zmlúv na seba
navzájom naväzujúcich, súd sa preto zaoberal ne/platnosťou úverovej zmluvy ako prejudiciálnou

otázkou vo vzťahu k posúdeniu otázky ne/existencie sporného záložného práva žalovaného k dotknutým
nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne.
54. Strany sporu ako účastníci spornej úverovej zmluvy bez najmenších pochybností vyjadrili svoju vôľu
uzavrieť zmluvu o hypotekárnom úvere, teda zmluvu o úvere podľa cit. ust. § 68 písm. a) zákona č.
483/2001 Z. z. s lehotou splatnosti 30 rokov zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti,

financovanýspôsobompodľacit.ust.§68zákonač.483/2001Z.z.aktorýmalbyťposkytnutýžalovaným
ako hypotekárnou bankou na nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti. Tomu nasvedčuje nielen samotný
obsah úverovej zmluvy, ale aj obsah obchodných podmienok, na ktoré strany sporu ako účastníci
úverovej zmluvy odkázali
55. Žalobkyňa vyvodzovala neplatnosť úverovej zmluvy z toho, že táto neobsahovala všetky náležitosti

podľa ust. § 75 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy.
Konkrétne poukazovala na to, že úverová zmluva neobsahovala náležitosť podľa cit. ust. § 75 ods. 4
písm. e) zákona č. 483/2001 Z. z., konkrétne teda podrobné vymedzenie druhu, spôsobu a rozsahu
zabezpečenia pohľadávok hypotekárnej banky zo zmluvy o hypotekárnom úvere . Súd konštatuje, že
obsah ust. čl. 6 (body 6.1. až 6.3.) úverovej zmluvy nemožno považovať za zákonom požadované

podrobné vymedzenie druhu, spôsobu a rozsahu zabezpečenia pohľadávok hypotekárnej banky zo
zmluvy o hypotekárnom úvere. V danom prípade úverová zmluva obsahuje len vymedzenie druhu
zabezpečenia pohľadávok žalovaného ako banky z úverovej zmluvy, a to, že ako zábezpeka sa
dojednáva záložné právo na nehnuteľný majetok. Rozsah tohto zabezpečenia je však v úverovej zmluve
uvedený len všeobecne, a to že hodnota zálohu podľa znaleckého posudku a/alebo podľa celkového

posúdenia žalovaného s prihliadnutím na trvalé vlastnosti nehnuteľnosti a možný výnos, ktorý môže
nehnuteľnosť pri riadnom hospodárení dlhodobo poskytovať jej vlastníkovi, nesmie byť v žiadnom
momente nižšia ako 143% nesplatených pohľadávok Banky podľa Úverovej zmluvy. Špecifikácia
nehnuteľného majetku (zálohu) je v úverovej zmluve vymedzená len odkazom na záložnú zmluvu č.XX/
XXX/XX. Je však potrebné v tomto kontexte poukázať na to, že v danej veci boli uzatvorené dve

záložne zmluvy, a to č. XX/XXXA/XXXX Y. Č.. XX/XXXB/XXX, kde záložná zmluva č. XX/XXXB/XXXX
A. žalovaným uzatváraná so žalobkyňou, ale s treťou osobou ( G. U. ako záložcom), teda nebola krytá
podpisom žalobkyne ako dlžníka z úverovej zmluvy, žalobkyňa tým, že nadobudla po uzavretí záložnej
zmluvy vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom zálohu, a to na poklade kúpnej zmluvyrozhodnutím príslušného katastrálneho úradu č. V XXXX/XX zo dňa 22.8.2012 o vklade jej vlastníckeho
práva k predmetu zálohu do katastra nehnuteľností, vstúpila do práv a povinností záložcu zo záložnej
zmluvy č.XX/XXXB/XX. V ďalšom úverová zmluva odkazuje v podrobnostiach o druhu, spôsobe a

rozsahu zabezpečenia na obchodné podmienky, ktoré však tieto náležitosti podrobnejšie nevymedzujú.
K rovnakému právnemu záveru dospel aj Krajský súd v Žiline v uznesení č. k. 10Co/125/2017-70 zo
dňa 20.06.2017 citovanom v bode 22 tohto rozsudku (na ktoré poukázala samotná žalobkyňa v rámci
svojej argumentácie).
56. V zmysle cit. ust. § 75 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z. z. zmluva o hypotekárnom úvere musí byť

písomná, teda pre jej platné uzavretie (§ 40 ods. 1 OZ) musí dôjsť medzi jej účastníkmi k písomnému
dojednaniu všetkých jej podstatných (esenciálnych) náležitostí. Pre dodržanie písomnej formy právneho
úkonu je v zásade potrebné, aby bola vôľa účastníka právneho úkonu vtelená do textu zaznamenaného
písmom na materiálnom podklade (listine) a súčasne, aby bol na tento materiálny podklad pripojený
podpis konajúcej osoby. V zmysle ust. § 40 ods. 3 OZ, ak ide o právny úkon viacerých osôb, nemusia byť
ich podpisy na tej istej listine. Uvedený mechanizmus uzavretia zmluvy platí tak v občianskoprávnych

vzťahoch, ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch, keďže ObZ neobsahuje osobitnú právnu úpravu tohto
mechanizmu, a preto sa aj na obchodnoprávne vzťahy podľa ust. § 1 ods. 2 ObZ vzťahujú vyššie
uvedené ustanovenia OZ. Ak ide o právny úkon, pre ktorý je stanovená pod sankciou neplatnosti
písomná forma (§ 40 ods. 1 OZ), musí určitosť obsahu prejavu vôle vyplývať z textu listiny, na ktorej
je tento prejav vôle zaznamenaný a nestačí, ak je zmluvným stranám jasné, čo je predmetom zmluvy,

ak to nie je objektívne zistiteľné z jej textu. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou
a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u osôb, ktoré nie sú
účastníkmi daného zmluvného vzťahu. Možno tak uzavrieť, že sporná úverová zmluva ako zmluva o
hypotekárnom úvere neobsahovala písomné dojednanie o podstatných náležitostiach podľa cit. ust. §
75 ods. 4 písm. e) zákona č. 483/2001 Z. z., a preto je podľa ust. § 39 a § 40 ods. 1 OZ absolútne

neplatným právnym úkonom (a to od samotného počiatku). Nebolo možné v danom prípade vykladať
právny úkon strán sporu, t. j. vykladať úverovú zmluvu v prospech jej platnosti, v danom prípade totižto
úverová zmluva ako zmluva o hypotekárnom úvere neobsahovala písomné dojednanie o podstatných
náležitostiach zmluvy o hypotekárnom úvere podľa cit. ust. § 75 ods. 4 zákona č. 383/2001 Z. z., s ktorým
nedostatkom zákon bez ďalšieho spája sankciu absolútnej neplatnosti takéhoto právneho úkonu.

57. Vo vzťahu k deklarovanej neplatnosti spornej úverovej zmluvy sa tak súd zaoberal zásadnou
spornou otázkou medzi stranami sporu, a to či na neplatnosť úverovej zmluvy sa automaticky viaže
aj neplatnosť záložných zmlúv a s tým spojený dôsledok neexistencie sporného záložného práva.
Žalobkyňa argumentovala tým, že takýto právny záver možno vyvodzovať zo znenia cit. ust. § 52a
OZ, t. j., že v danom prípade úverová zmluva a záložné zmluvy sú vzájomne závislé zmluvy, pričom

zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom ako splnením alebo spôsobom nahradzujúcim splnenie
spôsobujezánikdruhejztýchtozmlúv.SúdsidovolíodcitovaťzdôvodovejsprávyknoveleOZvykonanej
zákonom č. 568/2007 Z. z., ktorá vložila do OZ ust. § 52a: „Pri aplikácii, či realizácii obsahu záväzkov
(práv a povinností) vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv sa nie v ojedinelom prípade stáva, že pri
jednom rokovaní medzi dodávateľom a spotrebiteľom sú uzatvorené viaceré zmluvy, pričom často krát

sú tieto uzatvorené medzi rôznymi subjektmi, keď dodávateľ zároveň vystupuje nielen vo svojom mene
ale aj v mene tretieho subjektu (napr. kúpa spotrebného tovaru a jeho financovanie prostredníctvom
pôžičky poskytnutej treťou osobou alebo kúpa mobilného telefónu a uzavretie zmluvy o pripojení). Pri
zmluvách uzatvorených mimo prevádzkových priestorov dodávateľa, ak spotrebiteľ využije svoje právo
na odstúpenie od zmluvy (porovnaj napr. § 8 ods. 1 zák. č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri

podomovom predaji a zásielkovom predaji) alebo odstúpi od zmluvy v prípadoch ak plnenie dodávateľa
je vadné a vady predávanej veci sú neodstrániteľné (porovnaj § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka),
dostáva sa spotrebiteľ do situácie, že iná, (z hľadiska jej účelu) závislá zmluva ostáva platnou, pričom pre
spotrebiteľa je takáto zmluva nemá význam, keďže svojou povahou je zmluvou, ktorej predmet či kauza
sa realizuje len v spojení s inou zmluvou. Zavádza sa preto pre spotrebiteľské zmluvy obdobná právna

konštrukciaakov§275Obchodnéhozákonníka,ktorásavzťahujenatzv.viazanéspotrebiteľskézmluvy,
ktoré vyplývajú z ich povahy, alebo zmluvným stranám známeho účelu týchto zmlúv, ktorá spočíva v tom,
že zánik jednej zo závislých zmlúv iným spôsobom než plnením vyvolá priamo „ex lege“ zánik ostatných
závislých zmlúv bez ďalších náležitostí týkajúcich sa prejavu vôle zmluvných strán (resp. spotrebiteľa.
Inak povedané, zavádza sa právna konštrukcia obdobná ako pri tzv. fixnej zmluve (§575 ods. 3

Občianskeho zákonníka) s tým, že v prípadoch, keď plnenie iného záväzku nemá pre spotrebiteľa žiaden
hospodársky význam, nastáva zo zákona jeho zánik.“. Súd sa však s touto argumentáciou žalobkyne
nestotožnil. Nemohol ponechať totiž bez povšimnutia, že sporné záložné zmluvy nezabezpečovali
len pohľadávky žalovaného aj s ich príslušenstvom vzniknuté na základe úverovej zmluvy, ale ajpohľadávku žalovaného (aj s jej príslušenstvom) na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého
z dôvodu vzniknutého z dôvodu plnenia žalovaného z neplatného právneho úkonu v súvislosti s
úverovou zmluvou. Záložné zmluvy tak v danom prípade zabezpečovali aj pohľadávku žalovaného s

jej príslušenstvom na vrátenie plnenia poskytnutého žalobcovi na základe neplatnej úverovej zmluvy
podľa cit. ust. § 457 OZ. Skutočnosť, že žalovaný poskytol žalobkyni na podklade úverovej zmluvy
peňažné plnenie možno považovať v konaní za nespornú, čo napokon nepriamo vyplýva aj z písomných
podaní oboch strán sporu. Z uvedeného je teda zrejmé, že neplatnosť úverovej zmluvy nemôže bez
ďalšieho spôsobovať neplatnosť záložných zmlúv, a to aj napriek tomu, že záväzok vyplývajúci zo

záložných zmlúv bol akcesorickým záväzkovo-právnym vzťahom ku hlavnému záväzkovo-právnemu
vzťahu vzniknutému z úverovej zmluvy, avšak nie len výlučne k tomuto, ale aj k záväzkovo-právnemu
vzťahu medzi stranami sporu podľa cit. ust. § 457 OZ v prípade neplatnosti úverovej zmluvy. Podľa
názoru súdu tak pre tento prípad argumentácia žalobkyne nie je na mieste, existencia záložných zmlúv
je totižto možná aj v prípade neplatnosti úverovej zmluvy, keďže záložné zmluvy zabezpečovali aj
pohľadávku žalovaného vzniknutú práve z neplatného právneho úkony, t. j. z úverovej zmluvy. Rovnako

tak nebolo možné z uvedeného dôvodu dospieť k záveru, že neexistencia pohľadávky žalovaného
z úverovej zmluvy má samo o sebe za následok zánik záložného práva žalovaného. Súd tak musel
konštatovať existenciu sporného záložného práva žalovaného evidovaného v katastri nehnuteľností
na LV č. XXXX F. O..Ú.. T. Y. D. Č.. XXX Y. XXX F. O..Ú.. P., a to aj napriek tomu, že toto nemôže
zabezpečovať pohľadávky žalovaného aj s príslušenstvom, ktoré mali vzniknúť (avšak logicky vzniknúť

nemohli) z neplatnej úverovej zmluvy.
58. Súd tak po meritórnom posúdení žalobu v časti o určenie neexistencie sporného záložného práva
uvedeného v prvom a druhom odseku rozsudočného návrhu, zamietol.
59. Súd žalobu v časti - o určenie neplatnosti vyhlásenia predčasnej jednorazovej splatnosti úveru
žalovaným zo dňa 24.10.2016... uvedenú v tretej časti rozsudočného návrhu - žalobného petitu,

posudzoval ako žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa ust. 137 d) CSP.
60. Právny úkon , v danom prípade vyhlásenie predčasnej splatnosti ako jednostranný právny úkon), je
právnou skutočnosťou (§ 2 ods. 1 Obč. zák.). Z toho vyplýva, že pre účely cit. ust. § 137 CSP je potrebné
vnímať žalobu o určenie platnosti/neplatnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti.
V kontexte procesnej prípustnosti žaloby podľa súčasného znenia cit. ust. § 137 CSP , podľa ktorého

bolo potrebné posudzovať procesnú prípustnosť aj žaloby žalobkyne, si súd dovolí poukázať na osobitnú
časť dôvodovej správy ust. § 137 CSP podľa ktorej: „Ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet
druhov žalôb, pričom doterajšiu právnu úpravu pomerne výrazne modifikuje... úplne nová koncepcia je
zakotvená v písm. c/ a d/, kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej
skutočnosti podľa písm. d/. Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby

o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie
spory a míňajú sa žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d/ patria napr. Zákonník práce,
Zákon o dobrovoľných dražbách a pod.“ Súd tak vychádzal zo znenia cit. ust. § 137 písm., c) a d/
s prihliadnutím na obsah osobitnej časti dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu, z ktorého je možné
vyvodiť, že CSP zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb

o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Takýmto
právnym predpisom je napr. Zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (žaloba o neplatnosť skončenia prac.
pomeru podľa ust. § 77), Zák. č. 527/2002 Z.z. (žaloba o neplatnosť dražby podľa ust. § 21 ods. 2),
Obč. zákonník (žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu podľa ust. § 711 ods. 6). Pre tieto výnimky
(podľa cit. ust. § 137 písm. d/ CSP) je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma

vo svojej dikcii priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti. Za
takýto právny predpis nemožno považovať Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v žiadnom
zo svojich ustanovení a to ani v § 3 ods. 5 nepripúšťa žalobu o určenie právnej skutočnosti. Podľa
tohto cit. ustanovenia sa spotrebiteľ môže domáhať ochrany svojho práva ale nie je v zákone presne
špecifikované, že ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti tak aj ako je táto dikcia vo vyššie uvedených

zákonoch,ktoréakoosobitnéprávnepredpisypripúšťajúurčovaciužalobuourčenieprávnejskutočnosti.
Vo všeobecnosti zák. o ochrane spotrebiteľa iba konštatuje oprávnenie spotrebiteľa domáhať sa ochrany
svojho práva bez toho, aby bližšie špecifikoval typ žaloby, ktorou sa spotrebiteľ domáha svojho práva
protiporušiteľovinasúde.Nazákladeuvedenéhosúdkonštatuje,žeZák.č.250/2007Z.z.niejeosobitný
predpis, na základe ktorého by súd mohol konať podľa § 137 písm. d/ CSP. Vzhľadom na všetky uvedené

skutočnosti, keďže žaloba o určenie právnej skutočnosti a to konkrétne v danej veci určenie neplatnosti
vyhlásenia predčasnej jednorazovej splatnosti úveru žalovaným je neplatné, je podľa § 137 písm. d/
neprípustnou žalobou, preto ju súd v celom rozsahu zamietol. V tejto súvislosti súd záverom chce
poukázať aj na tú skutočnosť, že v uvedenej časti žalobného petitu súd videl aj určitý logický rozpor,nakoľko žalobkyňa v žalobe namietala absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy a na druhej strane sa
domáhala požadovaného určenia, s cieľom pokračovať v plnení zo zmluvy.
61. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.
62. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
63. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
64. Súd rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania, a to s poukazom na
plný úspech žalovaného vo veci podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne
súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).