Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. december 2020

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/219/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8509202701
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8509202701.6

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v súkromnoprávnom spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so
sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, proti žalovanému: U.. H. N., D. XX, XXX XX
X. A. Q., správca konkurznej podstaty úpadcu SANY Slovakia, spol. s r.o. v konkurze, so sídlom Národná
trieda 14, 040 01 Košice, IČO: 36 490 466, za účasti vedľajšieho účastníka UNIQA poisťovňa, a.s.,
Lazaretská 15, 820 07 Bratislava, IČO: 00 653 501, v konaní o zaplatenie 1.817,- eur s príslušenstvom,

takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške

1817,- eur spolu s príslušenstvom a nahradenie trov konania.

2. Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 32K/11/2012 zo dňa 6.6.2012 bolo začaté konkurzné
konanie voči žalovanej spoločnosti a zároveň bol na jej majetok vyhlásený konkurz. Uvedené uznesenie
bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 8/2016 dňa 14.1.2016.

3. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 3Cb/3/2014-75 zo dňa 7.11.2016 bolo konanie prerušené do
právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Prešov sp. zn. 2R/1/2015.

4. Súd vyzval podľa § 47 ods. 4 a § 206j zákona o konkurze a reštrukturalizácii žalovanú spoločnosť a jej
správcukonkurznejpodstaty,abyvlehote40dní oznámili,činavrhujúpokračovaťvpredmetnomkonaní.
Zároveň boli poučení, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní bude mať účinky späťvzatia

žaloby. Správca konkurznej podstaty úpadcu ani žalovaná spoločnosť sa k výzve súdu nevyjadrila.

5. Podľa § 47 ods. 1 zák. č. 7/2005 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1.1.2020
(ďalej iba „ZKR“), ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne
a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto
konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania,

ktorívystupujúnastraneúpadcu,prerušeniekonaniapôsobí,lenakideonerozlučnéspoločenstvoalebo
o intervenciu.

6.Podľa§47ods.4ZKR,vkonaniachprerušenýchpodľaodseku1možnopokračovaťnanávrhsprávcu;
správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak
návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a

dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako
30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní sdlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci
dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.

7. Podľa § 206j ZKR, konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa
použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.

8. Novelou zákona o konkurze a reštrukturalizácii (zákon č. 390/2019 Z. z.) došlo s účinnosťou od 1. 1.

2020 k doplneniu ustanovenia § 47 ods. 4 ZKR, v zmysle ktorého ak návrh na pokračovanie v konaní nie
je podaný do prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej
ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní, súd pokračuje v
konaní s dlžníkom, ak ho v určenej lehote dlžník navrhne. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní
v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.

9. Podľa § 144 C. s. p. žalobca môže vziať žalobu späť.

10. Podľa § 145 ods. 1 C. s. p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

11. V prejednávanej veci bola prvá schôdza veriteľov žalovanej spoločnosti zvolaná na deň 27.12.2012.

Vzhľadom k tomu, že do tohto dátumu správca nepodal tunajšiemu súdu návrh na pokračovanie v
konaní, súd ho dňa 6.8.2020 vyzval na podanie takéhoto návrhu, pričom ho riadne poučil o následkoch
jeho nepodania. Vzhľadom k tomu, že správca na výzvu súdu nereagoval a ani žalovaná spoločnosť,
v predmetnom konaní nastali zákonné účinky inštitútu späťvzatia žaloby vo vzťahu k žalovanej
spoločnosti.

12. Východiskom pre takéto ukončenie prerušených vecí podľa § 47 ods. 1 ZKR je aj skutočnosť,
že pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, môžu byť po jeho vyhlásení uspokojené len
na základe prihlášky a za predpokladu, že táto pohľadávka bude zistená, v súbehu s pohľadávkami
ostatných veriteľov na základe právnych úkonov správcu a pod dohľadom súdu. Rovnako aj plnenie

súdom priznané žalobcovi voči dlžníkovi by mohlo byť uspokojené až po skončení konkurzu - bolo by
podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov, resp. mohlo by byť uspokojené z majetku, ktorý bol z
konkurzuvylúčený.Spoukazomnavyššiecitovanézákonnéustanoveniasúdkonaniezastavilvovzťahu
k žalovanej spoločnosti v 1. rade.

13. Pri rozhodovaní súd prihliadol aj na závery Krajského súdu v Banskej Bystrici vyjadrené v
odôvodnení uznesenia č. k. 43Cob/10/2020-127 zo dňa 12.5.2020, podľa ktorých „Nepodanie návrhu na
pokračovanie v konaní správcom ani dlžníkom má v zmysle § 47 ods. 4 ZKR účinky späťvzatia žaloby
vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní - dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a
tobezohľadu,čijedlžníkvpostavenížalobcualebožalovaného.Znamenáto,žeajvprípade,akjedlžník

v postavení žalovaného, t. j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie
v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza
dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento účinok vyplýva z účelu novelizovaného
znenia § 47 ods. 4 ZKR, ktorým je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu
vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho

konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je
ukončenie prerušeného konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s
pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka alebo zastavením konania v prípade neudelenia
súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nielen podľa znenia § 47 ods. 4 ZKR, ale aj v zmysle
dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby

aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie
konania.“ Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu udáva: Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ
musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť
pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na
plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala

konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne
správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko
rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak
správcaneprevezmeprebiehajúcispor,súd,ktoréhokonanieboloprerušené,vezmenazreteľvyjadreniedlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví. Ak dlžník
navrhne pokračovanie v konaní, v konaní pokračuje tak ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že
v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť),toto plnenie nebude

podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a
mal pokračovať v konaní). V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie
síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi
voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t. j. je
podriadenéuspokojeniukonkurznýchveriteľov),resp.môžebyťuspokojenélenzmajetku,ktorýbolnapr.

z konkurzu vylúčený. Zo znenia ustanovenia § 47 ods. 4 ZKR, ako aj z účelu tohto ustanovenia a úmyslu
zákonodarcu vyplýva, že zákonom predpokladané účinky spaťvzatia žaloby nastávajú aj vtedy, pokiaľ
dlžník na strane žalovaného nenavrhne pokračovanie v konaní a ani správca dlžníka nevyjadrí súhlas s
pokračovaním v konaní. Späťvzatím žaloby sa podľa C. s. p. rozumie procesný úkon žalobcu, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu netrvá. Tento úkon žalobcu však bol od 1. januára
2020 nahradený zákonným ustanovením § 47 ods. 4 ZKR, preto sa na ďalší postup v konaní pred súdom

na to, aby mohol súd konanie podľa § 47 ods. 4 ZKR v spojení s § 145 C. s. p. zastaviť, späťvzatie žaloby
žalobcom nevyžaduje. Súd nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré nastali v prejednávanej veci
účinkyspäťvzatiažalobypodľa§47ods.4ZKR,pretožesajednáozákonomurčenýdôsledoknekonania
dlžníka a správcu. Keďže účinky späťvzatia nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana tento zákonný
účinok zmariť tým, že by so späťvzatím nesúhlasila. Dôsledkom aplikácie ustanovenia § 47 ods. 4 ZKR je

zákonomupravenýúčinokspäťvzatiažaloby,vktoréhodôsledkuvznikásúdupovinnosťotomtoúčinnom
späťvzatí rozhodnúť a konanie zastaviť zákonom predpokladaným procesným postupom. Procesnou
normou upravujúcou postup súdu pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby je ustanovenie § 145 C. s. p., ktoré
bude analogicky v zmysle čl. 4 ods. 1C. s. p. aplikovateľné aj na postup pri rozhodovaní o účinkoch
späťvzatia podľa § 47 ods. 4 ZKR.

14. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

15. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

16.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

17. V dôsledku zmeny zákonnej úpravy od 1.1.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom
nahradila účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri takomto zastavení súdneho konania možné ustáliť
záver, kto toto zastavenie zavinil. V tomto prípade sa totiž jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho,
aby niektorá zo sporových strán vyvinula takú procesnú aktivitu, ktorá by zastavenie konania spôsobila.
Súd preto túto situáciu posúdil v zmysle § 257 C. s. p. a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov

konania nepriznal, nakoľko zastavenie v konečnom dôsledku vyvolala zmena právnej normy, ktorú
žiadna zo sporových strán nemohla ovplyvniť. (viď uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43Cob/10/2020 zo dňa 12.05.2020).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 C.s.p.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).