Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. júl 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoCsp/24/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120203411
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4120203411.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcov: 1. S.
I., nar. XX. XXXX, XXXX, trvale bytom K., S. XXX/X, 2. Y. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K., S. XXX/
X, 3. Y. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K., S. XXX/X a 4. V. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K.,
S. XXX/X, proti žalovaným: 1. OTP Banka Slovensko a. s., so sídlom Bratislava, Štúrova 5, IČO: 31 318

916 a 2. DUPOS dražobná spol. s r. o., so sídlom Trnava, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 36 233 935, o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov 1. až 4. proti uzneseniu Okresného
súdu Nitra zo dňa 25. marca 2020 č. k. 10Csp/24/2020-27 takto

XX.

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému v 1. rade sa voči žalobcom v 1. až 4. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

Žalovanému v 2. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcov 1. až 4. na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol a rozhodol, že žalovaní 1. a 2. rade nemajú proti žalobcom v 1. až 4. rade nárok
na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm.
c), § 328 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 151j ods. 1, §
52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 6, § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 1a ods. 1 nariadenia vlády č.
87/1995 Zb., § 1 ods. 3 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uviedol, že žalobkyňa v 1. rade
uzavrela so žalovaným v 1. rade zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 248/3001/14SU zo dňa 25. 09. 2014
vo výške 35.500 eur, pričom na zabezpečenie pohľadávky sa zriadilo záložné právo na predmetných
nehnuteľnostiach, ktoré boli vo vlastníctve Q.. Q. I., narodenej XX. XX. XXXX v podiele 1 a 1 Q.. Q. I.
zomrela XX. XX. XXXX a v dedičskom konaní po nej, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
14D/121/2015 nadobudli tieto nehnuteľnosti žalobcovia 1. až 4., pretože sú deťmi po zomrelej. Dňa 29.

01. 2020 sa konalo prvé kolo dobrovoľnej dražby, ktorej predmetom boli predmetné nehnuteľnosti, počas
ktorejnebolpredmetdražbyvydražený.Namietaliprotipostupužalovanéhov1.rade,ktorýakonásledok
nesplácaniaposkytnutéhoúveru,pristúpilhneďkvýkonuzáložnéhoprávabezohľadunato,ževprípade
vydraženia nehnuteľnosti by bolo zasiahnuté do ich práva na rešpektovanie obydlia. Zo zmluvy o OTP
refinanc úvere č. 248/3001/14SU zo dňa 25. 09. 2014 vyplýva, že žalobkyňa v 1. rade ako dlžníčka a
OTP Banka Slovensko, a. s. ako veriteľ uzavreli zmluvu, v ktorej sa dohodli, že veriteľ umožní dlžníčke

čerpať účelový spotrebný úver 35.500 eur. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č.
ZZ1 k uvedenej úverovej zmluve, ktorá sa v spise nenachádzala opatrená dátumom vyplýva, že Q..Q. I. ako záložca a veriteľ ako záložný veriteľ uzavreli zmluvu, ktorou bolo na zabezpečenie uvedenej
pohľadávky zriadené záložné právo na nehnuteľnostiach, ktoré sa nachádzajú na LV č. XXX, okres G.
Q., obec G. Q., katastrálne územie G. Q., Okresný úrad Zlaté Moravce - katastrálny úrad a to parcely

registra „C“ pozemok parcelné č. 3101 výmera 453 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
pozemok parcelné č. 3102 výmera 472 m2 druh pozemku záhrada a stavby súp. č. 1537 na parcele č.
3101 druh stavby rodinný dom, ktorú boli vo vlastníctve Q.. Q. I.. Z čl. V.1 zmluvy o zriadení záložného
práva vyplýva, že ak zabezpečená pohľadávka nebude riadne a včas splatená, môže záložný veriteľ
začať výkon záložného práva, v rámci ktorého sa mohol uspokojiť priamym predajom zálohu na dražbe.

Z notárskej zápisnice z N56/2020, NCRnz 281/2020, NCRls 2939/2020 spísanej 29. 01. 2020 pred
notáromJUDr.PetromOpatovskýmaoznámeniažalovanéhov2.radez29.01.2020vyplýva,žedražba,
ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území G. Q. bola neúspešná,
pretože žiadny účastník neurobil ani najnižšie podanie a preto ju notár ukončil, pričom dražobníkom je
žalovaný v 2. rade. Zo zmluvy o úvere bolo osvedčené, že žalobkyňa v 1. rade je dlžníčka zo zmluvy o
úvere uzavretej so žalovaným v 1. rade podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá je spotrebiteľskou

zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pretože ide o spotrebiteľskú zmluvu, nesmie táto
zmluva obsahovať neprijateľné podmienky podľa § 53 Občianskeho zákonníka, a pretože jej predmetom
je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie ani odplata podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka,
v znení účinnom od 01. 06. 2014, prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa
pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať, ktorá je určená v § 1a ods. 1 nariadenia vlády č.

87/1995 Zb. v dvojnásobku priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere alebo
pôžičke ročne a zároveň nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovia v 1. až 4. rade netvrdili,
že by zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré nezistil ani súd. Pretože úver bol
zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti a lehota jeho splatnosti bola viac ako desať rokov, nejde
o spotrebiteľský úver podľa § 1 ods. 3 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

a preto sa súd nezaoberal tým, či má zmluva náležitosti podľa uvedeného zákona. Zo zmluvy o úvere
a aj zmluvy o zriadení záložného práva bolo osvedčené, že veriteľ si svoju pohľadávku voči dlžníčke
zabezpečil záložným právom zriadeným na nehnuteľnostiach, ktoré boli v tom čase vo vlastníctve jej
matky, ktoré žalobkyňa v 1. rade spolu so žalobcami v 2. až 4. rade nadobudli po jej smrti dedením.
Z predloženej notárskej zápisnice a aj oznámenia bolo osvedčené, že žalobkyňa v 1. rade predmetnú

pohľadávku riadne a včas nesplácala a preto záložný veriteľ začal podľa § 151j ods. 1 Občianskeho
zákonníka oprávnene výkon záložného práva predajom zálohu na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.
z. o dobrovoľných dražbách. Žalobcovia netvrdili, že by boli porušené pri dražbe nejaké ustanovenia
uvedenéhoosobitnéhozákonaaanisúdichnezistil.Vkonanípretoneboloosvedčené,žebydobrovoľná
dražbabolaneoprávnená,žebysazáložnéprávovykonávalovrozporesozákonomažebysavymáhala

pohľadávka na zaplatenie ktorej nemá veriteľ právo. Súd preto nemal za osvedčené, že je potrebné
bezodkladne upraviť pomery strán sporu navrhnutým neodkladným opatrením a preto návrh žalobcov
zamietol. Súd nespochybnil tvrdenie žalobcov, že majú právo na zabezpečenie obydlia, ale žalobcovia v
konaní neosvedčili, že by nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom výkonu záložného práva obývali. V konaní
boloosvedčené,žežalobcovianadobudlidedenímokremspornýchnehnuteľnostíajnehnuteľnosti,ktoré

sa nachádzajú v katastrálnom území K., kde má stavba rovnaké súpisné číslo, ako stavba v ktorej
bývajú a majú trvalý pobyt. Súd mal z uvedeného za to, že žalobcovia obývajú iné nehnuteľnosti, a
preto navrhnuté neodkladné opatrenie nie je ani z uvedeného dôvodu dôvodné. Avšak ani v opačnom
prípade, nemožno toto ich právo ponímať absolútne a v prípade, ak sú splnené zákonné podmienky a to
najmä za stavu, že žalobkyňa v 1. rade ako dlžníčka si riadne neplnila svoje zmluvné záväzky a veriteľ

oprávnene pristúpil k výkonu záložného práva, ktorým sleduje uspokojenie svojej splatnej pohľadávky
voči nej, možno do tohto práva zasiahnuť a preto navrhnuté neodkladné opatrenie nie je dôvodné. O
trovách konania súd rozhodol podľa § 263 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a pretože týmto rozhodnutím sa
konanie končí, súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP aj o nároku na náhradu trov tohto konania. Pretože
žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí boli v konaní úplne úspešní žiadne trovy nevznikli, súd podľa § 255 ods.

1 CSP rozhodol, že proti žalobcom nemajú nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia v 1. až v 4.
rade, odôvodniac ho tým, že žalobkyňa v 1. rade nespochybňovala uzavretie zmluvy refinanc č.
248/3001/14SU zo dňa 25. 09. 2014 so žalovaným v 1. rade. Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že v

čase uzavretia zmluvy bola dlhodobo nezamestnaná a banka jej aj napriek skutočnosti, že nemala
žiaden príjem poskytla úver vo výške 35.500 eura. Túto skutočnosť pri posudzovaní úverovej zmluvy
prehliadol. Žalovaný v 1. rade sa uspokojil s tým, že má nehnuteľnosť. Banka navrhla jej nebohej
mame, ktorá vlastnila nehnuteľnosť, že úver poskytnú jej a jej mama to bude splácať. Žalobcoviav 1. až v 4. rade namietali, že žalovaný v 1. rade sa snaží vykonať záložné právo na pohľadávku
vzniknutú zo spotrebiteľskej zmluvy dobrovoľnou dražbou a to napriek tomu, že pohľadávka žalobcu
neprešla súdnou kontrolou, pričom je podozrenie, že zmluva o úvere obsahuje aj neprijateľné zmluvné

podmienky, ktoré súd prehliadol. Uviedli, že žalobcovia chcú a môžu vyrovnať svoj dlh voči žalovanému
v 1. rade aj v splátkach, preto nebolo nutné, aby za účelom nekompromisného uspokojenia pohľadávky
žalovaného v 1. rade prišli o strechu nad hlavou, v ktorej býva žalobca v 2. rade, aj keď má trvalý
pobyt v Nitre a v budúcnosti to bude jeho obydlie. Na záver poukázali na niektoré neprijateľné a
neplatné podmienky, ktoré obsahuje zmluva o OTP Refinanc, a to, že zmluvný vzťah sa spravuje

ustanoveniami Obchodného zákonníka, zmluva neobsahuje špecifikáciu splátok, nie je z nej zrejmé,
koľko zo splátky tvoria úroky, poplatky, chýba údaj o RPMN, zmluva obsahuje neprimerané poplatky za
upomienky, za zmenu úverových podmienok a umožňuje banke jednostranne meniť poplatky a cenník
počas trvania úverového vzťahu, vynucovala súhlas dlžníka s bankovým inkasom z jeho osobného účtu
k splácaniu akýchkoľvek peňažných záväzkov vzniknutých z úverového vzťahu, v prípade odstúpenia
banky od zmluvy o úvere ukladá dlžníkovi povinnosť naďalej platiť úroky, úroky z omeškania, poplatky

a náklady spojené s vymáhaním úveru, obsahuje vyhlásenia, ktoré neprípustne prenášajú dôkazné
bremeno na dlžníka v otázke prípadného oboznámenia sa s obchodnými podmienkami banky, obsahuje
rozhodcovskú doložku, dohodu o zrážkach zo mzdy. Žiadali, aby súd ex offo preskúmal prijateľnosť a
platnosť aj ostatných zmluvných podmienok z dôvodu, že súd nezistil žiadne neprijateľné podmienky. Z
uvedených dôvodov navrhli, aby odvolací súd vo veci rozhodol, prípadne vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovanýv1.radevovyjadreníkodvolaniužalobcovv1.ažv4.radeuviedol,že žalobcoviavodvolaní
nekonkretizovali v čom mali spočívať nimi uvádzané odvolacie dôvody v zmysle ustanovenia § 365 ods.
1 písm. f) a h) CSP. Žalovaný v 1. rade má za to, že v danom prípade neexistujú žiadne skutočnosti

odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, tak ako sa domnievajú žalobcovia. Nepostačuje
samotné tvrdenie, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Súd rozhodujúci o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nie je povinný skúmať prítomnosť/neprítomnosť neprijateľných
zmluvných podmienok, nakoľko predmetom tohto konania je neodkladné opatrenie a s ním spojené
právo žalovaných na obydlie. Ide pritom o dva samostatné a odlišné inštitúty, ktoré je potrebné

posudzovať samostatne. Rozsah a obsah zisťovania skutkového stavu v rámci konania o určenie
neprijateľných zmluvných podmienok je diametrálne odlišný od potreby zisťovania skutkového stavu v
sporom konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobcami domnelá prítomnosť neprijateľných
zmluvných podmienok nemá žiaden vplyv na právo žalovaného v 1. rade realizovať výkon záložného
práva. Žalobcovia v odvolaní nešpecifikovali, v čom má spočívať odvolací dôvod - nesprávne skutkové

zistenia, ale nepreukázali a ani jeho prítomnosť v konaní pred súdom prevej inštancie. Ohľadne tvrdenia
žalobkyne v 1. rade ohľadne skúmania/neskúmania jej bonity zo strany žalovaného v 1. rade, žalovaný v
1. rade poukázal na ust. § 366 CSP, ktoré upravuje taxatívny výpočet okolností, ktoré umožňujú uplatniť
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany aj v odvolaní a odvolacom konaní.
Žalovaný v 1. rade má za to, že v danom prípade nejde o žiadnu okolnosť podľa ust. § 366 písm. a),

b) alebo d), preto považuje vyjadrenie žalobkyne v 1. rade v tejto časti za bezpredmetné. Uviedol, že
žalobcovia odvolací dôvod - nesprávne právne posúdenie uviedli len formálne, bez toho, aby uviedli,
v čom malo konkrétne spočívať. V odvolaní žalobcov úplne absentuje právny základ ich argumentácie,
predstavujúcej dôvody odvolania, ktorý by ich aj hlbšie obsahovo konkretizoval. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za vecne správne,

poukázal pritom na rozhodovaciu prax všeobecných súdov Slovenskej republiky, uznesenia Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/27/2017 zo dňa 15. 02. 2017 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 2Co/157/2019 zo dňa 21. 06. 2019 vo veci neodkladného opatrenia - zdržať sa výkonu dražby. K
argumentácii žalobkyne o neplatnosti zmluvy o úvere uviedol, že tieto dojednania sú priamo súčasťou
zmluvy o úvere zo dňa 02. 07. 2012. Názor žalobkyne o tom, že samotný výkon záložného práva formou

dobrovoľnej dražby je v rozpore s ústavou, nezodpovedá súdnej praxi, pretože relevantná súdna prax
dospela k záveru, že samotná právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymoženia plnení zo
spotrebiteľských zmlúv touto formou, nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, resp. s ochranou
spotrebiteľa vyplývajúcou z práva únie, čo vyplýva z rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej
únie a Ústavného súdu Slovenskej republiky (rozsudok zn. C-34/13 Monika Kušionová proti SMART

Capital, a. s. zo dňa 10. 09. 2014, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS
23/2014 zo dňa 24. 09. 2014). Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že neboli preukázané podmienky
vyžadované zákonom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nebol naplnenýžiaden zo žalobcami uvádzaných odvolacích dôvodov, preto žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie potvrdil.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej
len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou - žalobcami v 1. až 4. rade, v
neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných

rozsahompodanéhoodvolania(§379CSP)adôvodmiodvolania(§380ods.1CSP),viazanýskutkovým
stavom,akohozistilsúdprvejinštancie,postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.
1 CSP a contrario) a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Žalobcovia v 1. až v 4. rade sa podaným návrhom domáhali nariadenia neodkladného opatrenia,

ktorým by súd žalovanému v 1. a v 2. rade uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva podľa
zmluvy o záložnom práve č. EZY-MRL-00099488-2014-BR00-IU/A zo dňa 07. 08. 2014 o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, nachádzajúce sa na LV č.
XXX, okres G. Q., obec G. Moravce, katastrálne územie G. Q., Okresný úrad Zlaté Moravce - katastrálny
odbor, parcely registra „C“ pozemok parcelné č. 3101 výmera 453 m2 druh pozemku zastavané plochy

a nádvoria, pozemok parcelné č. 3102 výmera 472 m2 druh pozemku záhrada a stavby súp. č.
XXXX na parcele č. 3101 druh stavby rodinný dom. Návrh odôvodnili tým, že žalobkyňa v 1. rade
uzavrela so žalovaným v 1. rade zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 248/3001/14SU dňa 25. 09. 2014
vo výške 35.500 eur. Zároveň sa na zabezpečenie pohľadávky zriadilo záložné právo na uvedených
nehnuteľnostiach, ktoré boli vo vlastníctve Q.. Q. I., v podiele 1 a 1. Záložca Q.. Q. I. zomrela dňa XX. XX.

XXXX. V dedičskom konaní po zomrelej, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 14D/121/2015
nadobudli tieto nehnuteľnosti deti Q.. Q. I. - žalobcovia v 1. až 4. rade ako jej zákonní dediči. Žalobcovia
v 1. až v 4. rade namietali postup žalovaného v 1. rade, ktorý v dôsledku nesplácania poskytnutého
úveru pristúpil hneď k výkonu záložného práva, čo žalobcovia v 1. až v 4. rade pociťovali ako zásah do
ich práva na rešpektovanie obydlia. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol a v dôsledku odvolania zo strany žalobcov je predmetom preskúmania
odvolacím súdom.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu je odvolací súd podľa § 379 a § 380 CSP viazaný ako rozsahom
odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia

odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen
rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje
výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu
k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy.
Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích

dôvodoch uplatnené.

9. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

10. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

11. Ustanovenie § 366 CSP upravuje novoty v odvolacom konaní, teda upravuje, za akých podmienok
sa v odvolacom konaní pripúšťa použitie prostriedkov procesného útoku alebo prostriedkov procesnej
obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie.

12. Podmienkouprevydanieneodkladnéhoopatreniajepotrebaneodkladnejúpravypomerov.Predjeho
nariadenímnemusísúdzistiťvšetkyskutočnosti,ktorésúpotrebnéprevydaniekonečnéhorozhodnutiaa
prizisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie.Samotnýnárokteda
nemusí byť preukázaný nepochybne. Je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje súd v krátkej zákonnej lehote, počas ktorej

nemá dostatok času a priestoru na rozsiahle dokazovanie tak, ako je to pri rozhodovaní vo veci samej.
Súd vychádza len z návrhu a priložených listinných dôkazov.

13. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcami v 1. až v 4. rade
v odvolaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu, vychádzajúc z návrhu a

predložených listinných dôkazov, zistil rozhodujúce skutočnosti a vec správne právne posúdil, preto
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil, pričom keďže s odôvodnením napadnutého uznesenia sa stotožňuje, na dôvody napadnutého
rozhodnutia odkazuje. K odvolacím námietkam žalobcov odvolací súd dodáva, že žalobcovia v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia zdržaním sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou

neuviedli žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplývalo, že majú za to, že v zmluve o OTP refinanc
úvere by boli neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré navrhovali preskúmať súdom ani neuvádzali
žiadne skutkové okolnosti, z ktorých by vyplývalo, že pri dobrovoľnej dražbe, napriek tomu, že jej
prvé kolo bolo neúspešné, neboli dodržané podmienky stanovené zák. č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch

a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, a teda dobrovoľnú dražbu
predmetných nehnuteľností by považovali za neplatnú. Neuviedli ani žiadne skutočnosti, z ktorých by
vyplývalo, že pohľadávku žalovaného v 1. rade považujú za nedôvodnú Vzhľadom na uzavretie zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti právnou predchodkyňou žalobcov vzniklo žalovanému v
1. rade ako veriteľovi v prípade nesplácania úveru žalobkyňou v 1. rade právo pristúpiť k realizácii

záložného práva zákonom umožňujúcimi spôsobmi, pričom jedným z nich je aj formou dobrovoľnej
dražby, ktorú nesprevádza preventívna súdna kontrola splnenia podmienok na postup podľa tohto
zákona, prípadne v prípade spotrebiteľov súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok. Bez
uvedenia takýchto skutkových okolností zo strany žalobcov nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie,
ktorý rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa prítomnosťou/neprítomnosťou

takýchto neprijateľných zmluvných podmienok zaoberať, nakoľko predmetom tohto konania je návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia. Rozsah a obsah zisťovania skutkového stavu v rámci konania o
určenie neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne neplatnosti dobrovoľnej dražby je diametrálne
odlišný od potreby zisťovania skutkového stavu v sporom konania o nariadenie neodkladného opatrenia.
Skutkové tvrdenia žalobcov, ktoré uviedli v odvolaní sú v zmysle ustanovenia § 366 CSP novotami

v odvolacom konaní, pričom žalobcovia neuviedli žiadne skutočnosti, pre ktoré by ich bez svojej viny
nemohli uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, preto ich odvolací súd považoval za novoty v
odvolacom konaní a neprihliadol na ne. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods.
1, 2 CSP, a keďže žalovaní v 1. a 2. rade boli v odvolacom konaní úspešní, vznikol im nárok na náhradu
trovodvolaciehokonania.Zuvedenéhodôvoduodvolacísúd žalovanému v1.rade,ktorýsakodvolaniu
žalobcov vyjadril, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti samostatným uznesením podľa §

262 ods. 2 CSP. Žalovanému v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v odvolacom
konaní mu ako úspešnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,
avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalovanému v 2.
rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške
náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanému v 2. rade

žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalovanému v 2. rade sa náhrada trov odvolacieho konania
nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).