Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. február 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/179/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899843
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011899843.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu NAUTILUS s.r.o., Hrobákova 21, 851 02 Bratislava, IČO
35 693 142, práv. zást. JUDr. Milan Škultéty, advokát, 29. augusta 5, 811 08 Bratislava, proti žalovanému
Mesto SENEC, Mestský úrad Senec, Mierové námestie 8, 903 01 Senec, IČO 00 305 065, práv. zást.
Bobák, Bollová a spol. s r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, o zaplatenie 99 154,88
eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok v Pezinku, č.k.

9 Cb/16/2008-188 z 15.3.2011 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok v Pezinku, č.k. 9 Cb/16/2008-188 z
15.3.2011 v napadnutej časti z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 92
365,23 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,13% ročne od 19.05.2003 do zaplatenia a na náhradu

trov konania 13 199,10 eur. Vo zvyšku žalobu zamietol. Na odôvodnenie rozsudku uviedol, že žalobca
sa zaplatenia sumy 2 987 140,- Sk domáhal z titulu náhrady škody (ušlého zisku). Svoj návrh v časti o
zaplatenie 204 545,- Sk zobral späť a preto súd v tejto časti konanie uznesením z 24.11.2008 zastavil.

Z predložených dokladov súd zistil, že účastníci uzavreli 1.9.1998 zmluvu o dielo podľa ktorej sa žalobca
ako zhotoviteľ zaviazal vykonať pre žalovaného ako objednávateľa dielo „Revitalizácia - Slnečné jazerá

Senec - II. Etapa“. Žalobca časť diela riadne dokončil a odovzdal žalovanému a túto časť vyúčtovanú
faktúrou č. 398078 z 8.9.1998 v sume 1 500 000,- Sk žalovaný zaplatil.

Ďalšiu časť diela žalobca nevykonal z dôvodu, že žalovaný pre nedostatok finančných prostriedkov
pozastavil realizáciu prác, ale zmluvu nevypovedal ani žiadnym spôsobom neukončil, práve naopak, po
celú dobu trvania zmluvného vzťahu stále ubezpečoval žalobcu, že k naplneniu zmluvy, tak ako bola

dohodnutá, dôjde. Žalobcovi tým, že žalovaný riadne od zmluvy neodstúpil (a žalobca nemal dôvod na
odstúpenie od zmluvy) spôsobil žalobcovi škodu - ušlý zisk -, ktorý mu vznikol tým, že pri plánovaní
ďalších aktivít musel počítať s tým, že zmluvný vzťah so žalovaným stále trvá a vzhľadom na to, že bol
technologickyveľmináročný,muselsvojeostatnéaktivityobmedzovať.Ušlýzisksiuplatnilvovýške15%
z dohodnutého objemu poskytovaných služieb, vychádzal z ceny diela v ktorej cene mal už kalkulovaný
zisk 15%. Žalobca listom z 9.12.2002 vyzval žalovaného na okamžité riešenie situácie, ktoré riešenie

žalovaný neposkytol a k zániku zmluvy o dielo došlo uplynutím času - lehoty na plnenie, ktorá podľa čl.
III. zmluvy bola rok 2002.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že žalovaný po vykonaní časti diela oznámil žalobcovi, že nemá
finančné prostriedky a že v prácach sa bude pokračovať, keď zoženie finančné prostriedky. Podľa
názoru súdu žalovaný takýmto konaním porušil svoje povinnosti zo zmluvy tým, že neposkytol potrebnú

súčinnosť podľa čl. VI. bod 1 zmluvy o dielo, ale najmä v odmietnutí plnenia zo zmluvy, čo zakladá nárok
na náhradu škody podľa § 373 Obch. zák..Žalovaný si síce oznámením, že nemá finančné prostriedky splnil svoju notifikačnú povinnosť podľa §
377 ods. 1 Obch. zák., ale nie v celom rozsahu keď oznámil len dôvod trvania prekážky (nedostatok

financií),aleneoznámildôsledokprekážky,tedarozsahapredpokladanýčastrvania.Žalobcasivzmysle
§ 384 ods. 1 Obch. zák. splnil svoju povinnosť na zmiernenie škody, keď prestal pokračovať v prácach
podľa zmluvy.

Náhrada škody podľa Obchodného zákonníka je založená na princípe objektívnej zodpovednosti. Ide

o zodpovednosť bez zreteľa na okolnosti zavinenia, z uvedeného dôvodu je aj námietka žalovaného,
že tento stav nezapríčinil, právne bezvýznamná, pričom zákon však umožňuje oslobodiť sa od tejto
zodpovednosti za škodu, tzv. možnosť liberácie, preukázaním, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Žalobca ako poškodený je v tomto prípade povinný preukázať,
že druhá strana porušila zmluvnú povinnosť, že mu vznikla škoda a že existuje príčinná súvislosť medzi
porušením zmluvnej povinnosti a vzniknutou škodou. Porušenie zmluvnej povinnosti môže spočívať v

porušení akejkoľvek povinnosti, ktorú priamo určuje zmluva alebo zákon, na základe uzavretej zmluvy
vrátane povinností, ktoré vyplývajú z aplikovateľných obchodných zvyklostí.

V danom prípade sa žalovanému vytýka, že porušil zmluvnú povinnosť poskytnúť potrebnú súčinnosť
na splnenie zmluvy o dielo podľa čl. VI, bod 1 zmluvy o dielo a podľa názoru súdu odmietol plnenie

zo zmluvy o dielo, ktoré odmietnutie spočívalo v požiadavke žalovaného pre žalobcu nepokračovať vo
vykonávaní diela, pretože nemá zabezpečené finančné prostriedky na zaplatenie ceny diela. Samotný
žalovaný nerozporoval tieto skutočnosti, ale bránil sa, že žalobca mal pokračovať vo vykonávaní zmluvy
o dielo, nevyčkávať pasívne, ale vykonávať dielo v zmysle zmluvy o dielo, k čomu súd hypoteticky
poznamenáva, že za takých okolností by možno namiesto sporu o náhradu škody sa viedol na súde

spor o zaplatenie ceny diela minimálne 20 miliónov Sk a tiež uvádza, že ak by žalobca pokračoval vo
vykonávaní diela, konal by tak v rozpore s jednoznačne prejavenou vôľou žalovaného nepokračovať vo
vykonávaní diela. Odhliadnuc od uvedeného, žalovaný však nepreukázal, že by svoje vyššie uvedené
povinnosti neporušil, tiež neuviedol dôvody, resp. neprodukoval dôkazy, že porušenie povinností bolo
spôsobené okolnosťami vylučujúcimi jeho zodpovednosť. Naopak žalobca ako poškodený preukázal,

že v dôsledku vyššie uvádzaného konania žalovaného došlo podľa názoru súdu k odmietnutiu plnenia
podľa zmluvy o dielo, ktorej uzatvoreniu predchádzalo osobitné konanie najskôr vo forme verejnej
súťaže, neskôr užšej súťaže, pričom súd v danom prípade akcentuje jednu z vedúcich zásad zmluvného
práva pacta sunt servanda vyjadrujúcu právnu záväznosť zmlúv a ich uzatváranie za účelom, aby sa
plnili. V danom prípade došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo s celkovou dohodnutou cenou diela vo

výške 23 405 700,- Sk, plnenie žalobcu záviselo od poskytnutej súčinnosti zo strany žalovaného a jeho
finančnej pripravenosti, pokiaľ prevzal na seba zmluvný záväzok zaplatiť vyššie uvedenú cenu diela,
ktoré povinnosti si žalovaný ako zmluvný partner nesplnil. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že zaplatenie ceny
diela bola zanedbateľná záležitosť vzhľadom na jeho ročný rozpočet v tom čase cca 135 miliónov Sk,
ktorú skutočnosť súdu jednak nepreukázal, potom uvedené tvrdenie bolo v rozpore s prejavenou vôľou

žalovaného nepokračovať vo vykonávaní diela žalobcom.

Skončenie platnosti zmluvy o dielo uplynutím času dojednaného na dokončenie diela podľa čl. III
zmluvy o dielo, malo za následok vznik škody na strane žalobcu v dôsledku konania žalovaného a jeho
nepreukázania neporušenia povinnosti zo záväzkového vzťahu vzniknutého titulom zmluvy o dielo, resp.

nepreukázania, že ich porušenie bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť podľa § 374
Obchodného zákonníka alebo nepreukázanie takého konania žalovaného, ktoré by viedlo k splneniu
zmluvy o dielo, ktorú výšku škody v podobe abstraktného ušlého zisku 15% z dohodnutého objemu
služieb mal súd za preukázanú vzhľadom na list žalovaného zo dňa 18.5.2006 (č.l. 70 súdneho spisu) a
k nemu predložené doklady, pričom podľa tvrdenia žalobcu 15% zo sumy 23 405 700,- Sk, po odpočítaní

vtedy platnej DPH a ceny zaplatených prác 1 500 000,- Sk, predstavuje uplatňovaná škoda vo výške
vyčíslenej žalobcom po čiastočnom späťvzatí 2 782 595,- Sk čo je 92 365,23 eur. Podľa názoru súdu
vzhľadom na uvedenú metodiku výpočtu škody je 15% zo sumy 23 405 700,- Sk, po odpočítaní vtedy
platnej DPH a ceny zaplatených prác 1 500 000,- Sk, podľa jednotlivých rokov po odpočítaní DPH, je
cena dohodnutá podľa zmluvy o dielo za rok 1998 suma 1 415 094,30 Sk, za rok 1999 suma 5 400 000,-

Sk, za rok 2000 suma 5 400 000,- Sk, za rok 2001, za rok 2002 suma 2 165 130,00 Sk, čo je celkom
suma ceny za dielo nevykonaných prác bez DPH vo výške 19 780 224,- Sk, z toho 15% je 2 967 033,60
Sk, čo je 98 487,47 eur.Na základe uvedeného súd mal za to, že medzi porušením povinností žalovaného podľa zmluvy o dielo
a vznikom škody vyčíslenej žalobcom podľa § 381 Obchodného zákonníka, je daná príčinná súvislosť,
resp. kauzálny nexus, pretože vyššie uvádzané popísané konanie žalovaného v rozpore so zmluvou o

dielo je príčinou, ktorého následkom je škoda vzniknutá žalobcovi. Žalobcovi mal vzniknúť podnikateľský
zisk v súvislosti s riadnym plnením zmluvy o dielo, ktorý v dôsledku konania žalovaného v podobe
signalizácie nedostatku finančných prostriedkov a zastavenie prác podľa zmluvy o dielo, bol zmarený.
Predmetná škoda žalobcu by nebola vznikla, keby žalovaný si plnil svoje povinnosti podľa zmluvy o
dielo, resp. neodmietol plnenie podľa zmluvy o dielo a tým by neporušil svoje zmluvné povinnosti, resp.

minimálne keby jeho konanie bolo v súlade so všeobecnou preventívnou povinnosťou v zmysle § 415
Občianskeho zákonníka, čo rozhodne súd nepovažuje za splnenú na strane žalovaného, ktorý bez
preverenia, resp. istého zabezpečenia si svojich možností financovania diela, uzavrel zmluvu o dielo vo
výške ceny diela 23 405 700,- Sk. Uvedené skôr svedčí o ľahkovážnosti, resp. nedbalosti pri uzatváraní
záväzkového vzťahu bez uvedomenia si zodpovednosti momentom vzniku takéhoto záväzkového
vzťahu uzatvorením vyššie uvedenej zmluvy o dielo, takéto správanie je v obchodnoprávnych vzťahoch

neprípustné, neospravedlniteľné a nereparovateľné s výnimkou zákonných, resp. zmluvných možností
zániku predmetného záväzkovoprávneho vzťahu, u ktorých zväčša tiež právna úprava počíta s
možnosťou nároku na náhradu škody. Na základe uvedeného tým, že konaním žalovaného došlo
k porušeniu povinností zo záväzkového vzťahu, v príčinnej súvislosti so vznikom škody vyčíslenej
žalobcom v podobe abstraktne určeného ušlého zisku podľa § 381 Obchodného zákonníka vo výške

15% z dohodnutého objemu služieb vyčíslenej v sume 2 782 595,- Sk čo je 92 365,23 eur, opierajúc sa
o porovnateľné zmluvy o dielo najmä z roku 1999, 2000, 2002.

Súd priznal žalobcovi i úrok z omeškania podľa § 369 Obch. zák.. O trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 3 O.s.p..

S týmto rozhodnutím vo vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania sa neuspokojil
žalovaný a v odvolaní, ktoré podal v zákonnej lehote navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že
súd návrh zamietne v celom rozsahu a prizná žalovanému náhradu trov konania. Vytýkal súdu prvého
stupňa nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočné zistenie skutkového stavu a to, že na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že podľa jeho názoru neboli
preukázané základné predpoklady pre vznik práva na náhradu škody. Povinnosť preukázať naplnenie
takýchto predpokladov je na strane žalobcu a nie na strane žalovaného. Zo žiadneho právneho predpisu
nevyplýva, že žalovaný je povinný preukazovať v prípade sporu o náhradu škody, že nejakú právnu
povinnosť neporušil, ale naopak žalobca musí preukazovať, že žalovaný porušil právnu povinnosť.

V ďalšej časti sa zaoberal predpokladmi vzniku práva na náhradu škody. Uviedol, že splnenie
predpokladov žalobca v konaní nepreukázal.

K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu

trov odvolacieho konania. Zdôraznil, že odvolanie žalovaného je účelové keď argumentuje, že v
zmluvnom vzťahu neporušil žiadnu povinnosť a žalobcovi nič nebránilo v tom, aby pokračoval v zmluvne
dohodnutých prácach.

K tomuto vyjadreniu podal stanovisko žalobca, v ktorom opätovne poukazoval na to, že neboli splnené

predpoklady pre vznik práva na náhradu škody a namietal neplatnosť zmluvy o dielo uzavretej medzi
účastníkmi konania.

Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. nariadením pojednávania
a z predložených písomných dokladov zistil zhodne so súdom prvého stupňa, že účastníci konania

uzavreli 1.9.1998 zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo vykonanie diela „Revitalizácia - Slnečné jazerá
SENEC - II. etapa“.

Odvolacísúdjevzmysle§212ods.1rozsahomadôvodmiodvolaniaviazanýanámietkažalovaného,že
zmluva o dielo uzavretá 1.9.1998 (ďalej len zmluva), bola v odvolacom konaní vznesená až po uplynutí

odvolacejlehotyvstanoviskužalovanéhoz29.11.2011.Zdôvodu,žepredmetomsporujenáhradaškody
za porušenie zmluvnej povinnosti, odvolací súd prihliadol i na túto námietku a dospel k záveru zhodne
so súdom prvého stupňa, že zmluva je platná, pretože i keď ako objednávateľ je v nej uvedený Mestskýúrad Senec, zmluva je podpísaná štatutárnym zástupcom Mesta Senec - primátorom. V podrobnostiach
odvolací súd poukazuje na odôvodnenie v napadnutom rozsudku.

Odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že uplynutím času dojednaného
na dokončenie diela skončila platnosť zmluvy a to malo za následok vznik škody na strane žalobcu.
Záväzok zo zmluvy nezaniká márnym uplynutím lehoty dohodnutej na plnenie. Záväzok zo zmluvy
zaniká dohodou zmluvných strán, odstúpením od zmluvy a splnením záväzku.

Žalobca sa návrhom na začatie konania zo dňa 19.8.2003 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
2 987 140,- Sk s príslušenstvom z titulu náhrady škody, ktorú mu spôsobil žalovaný neposkytnutím
súčinnosti, pri zhotovení diela, ktorú mu bol žalovaný ako objednávateľ povinný poskytnúť v zmysle čl.
VI. ods. 1 zmluvy o dielo a tým mu prakticky znemožňoval splnenie záväzku a ako ďalší dôvod vzniku
škody uviedol, že žalovaný podľa svojho vyjadrenia nemal na dielo zabezpečené finančné krytie.

Podľa ustanovenia § 373 Obch. zák. kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené
okolnosťamivylučujúcimizodpovednosť.Zuvedenéhovyplýva,žezodpovednosťzaškodupodľacit.ust.
je objektívnou zodpovednosťou, kde pre vznik zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie. Predpokladom
pre vznik zodpovednosti je porušenie povinnosti zo záväzku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi

vznikom škody a porušením povinnosti.

V konaní odvolací súd zistil, že podľa zmluvy o dielo zo dňa 15.8.1998 sa žalovaný ako objednávateľ
zaviazal v čl. VI. bod 1 zmluvy, že poskytne zhotoviteľovi (žalobcovi) za účelom predmetu plnenia tejto
zmluvy potrebné priestory. Žalobca v návrhu na začatie konania tvrdil, že žalovaný mu túto súčinnosť

neposkytol. Súd prvého stupňa preto pochybil, keď v konaní neskúmal, či žalovaný porušil svoju zmluvnú
povinnosť poskytnúť potrebné priestory, či porušenie tejto zmluvnej povinnosti malo za následok vznik
škody a či je daná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Otázka príčinnej
súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody je otázkou skutkovou a súd zisťuje jej existenciu
v konkrétnych súvislostiach. Dôkazná povinnosť preukázať splnenie predpokladov na náhradu škody

zaťažuje poškodeného t.j. žalobcu. Žalovaného zaťažuje dôkazná povinnosť v prípade zistenia, že sú
dané predpoklady pre náhradu škody preukázať, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

Ak súd prvého stupňa v novom konaní dospeje k záveru, že je daná povinnosť nahradiť škodu, bude

skúmať výšku škody a to nielen z hľadiska ušlého zisku z nerealizovania diela podľa zmluvy, ale i to, či
žalobca mal viazané kapacity z dôvodu zmluvy o dielo resp. či v rozhodnom čase mal nejaké ponuky
na uzavretie zmlúv, ktoré odmietol a pod.. Až po takto vykonanom dokazovaní bude možné urobiť záver
o neplatnom nároku žalobcu.

Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že predmetná škoda u žalobcu
by nebola vznikla, keby si žalovaný plnil svoje zmluvné povinnosti resp. minimálne keby jeho konanie
bolo v súlade s § 415 Obč. zák.. Aplikácia citovaného zákonného ustanovenia vyjadrujúca všeobecnú
prevenčnú povinnosť prichádza do úvahy totiž len vtedy ak nie je konkrétna právna úprava vzťahujúca sa
na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Pokiaľ postup stanovený právnou normou bol v danej

veci dodržaný, je aplikácia § 415 vylúčená. Citované ustanovenie totiž nezakladá samostatnú skutkovú
podstatu zodpovednosti za škodu, ale porušenie tejto povinnosti (namiesto porušenia konkrétnej
zákonnej či zmluvnej povinnosti) predstavuje protiprávne konanie, ktoré ak je príčinou vzniku škody,
znamená vznik zodpovednosti za škodu podľa § 373 Obch. zák..

Skutočnosť, že žalovaný oznámil žalobcovi, že nemá finančné prostriedky na ďalšie platenia prác podľa
zmluvy o dielo a že v prácach sa bude pokračovať až keď žalovaný zoženie finančné prostriedky nie je
porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu, ako nesprávne uviedol súd prvého stupňa v napadnutom
rozsudku. Oznámenie nedostatku finančných prostriedkov na zaplatenie vykonaných prác nezakladá
protiprávne konanie v zmysle § 373 Obch. zák.. V prípade preukázania odopretia plnenia toto konanie

je možné kvalifikovať len podľa ustanovenia § 326 Obch. zák..

Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že tvrdenie žalovaného, že žalobca v priebehu
odvolaciehokonaniazmenilskutkovýaprávnyzákladsvojhonároku,niejesprávne.Akojehoreuvedenéžalobca už v návrhu na začatie konania uviedol, že náhrady škody sa domáha z dôvodu porušenia
zmluvného záväzku (čl. VI. ods. 1 zmluvy o dielo) a skutočnosť, že v návrhu sú uvedené i iné žalobcom
tvrdené porušenia zmluvy je právne i vecne irelevantná.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a
súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne v zmysle § 224 ods. 3 O.s.p. i o náhrade trov
odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Bratislave v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.