Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Monika Halkociová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/19/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116010991
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116010991.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov
JUDr. Mariána Sninského a JUDr. Martiny Zeleňakovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.9.2017,
v trestnej veci obžalovaného J. K. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T 54/2016 zo dňa 10.1.2017 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obž. J. K. z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného J. K. za vinného z prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 158 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
- dňa XX.X.XXXX v čase asi o 11.00 hod. na štátnej ceste v obci V., okr. T., ako vodič viedol jemu
pridelené nákladné motorové vozidlo zn. C., EVČ: TV-XXXCM, pričom pri prejazde križovatkou nedal
prednosť v jazde po hlavnej ceste z pravej strany prichádzajúcemu osobnému motorovému vozidlu
zn. T., EVČ: PO-XXXEK, ktoré viedol U. Y., nar. XX.X.XXXX, ale v jazde pokračoval, v dôsledku
jeho nepozornosti došlo k zrážke vozidiel, a to tak, že prednou pravou bočnou časťou vozidla narazil
do pravého predného boku vozidla, ktoré viedol U. Y., následkom čoho Y. Y., nar. XX.X.XXXX, ako
spolujazdkyňa v osobnom motorovom vozidle T., EVČ: PO-XXXEK utrpela pohmoždenie predlaktia
s dobou liečenia a práceneschopnosťou od 17.3. do 11.4.2014. Svojím konaním obvinený porušil
ustanovenie § 20 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.
Za to mu podľa § 158 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2,3 Tr. zák., § 36 písm. j/, l/ Tr. zák. uložil trest odňatia
slobody vo výmere 5 mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
vo výmere 15 mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na
dobu 15 mesiacov.
Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, avšak len, čo do výroku o treste podal odvolanie
obžalovaný, a to priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, pričom dodatočne odvolanie aj písomne
prostredníctvom zvoleného obhajcu odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že trest
uložený okresným súdom považuje za neprimerane prísny. Poukázal na § 61 ods. 2 Tr. zák., podľa
ktorého trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného
činu v súvislosti s touto činnosťou. Namietal, že okresný súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
neprihliadal na neho ako na osobu páchateľa, na jeho pomery podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. Tým, že
mu súd zakáže viesť motorové vozidlá stratí zamestnanie, pričom predložil aj kópiu pracovnej zmluvy,
z ktorej plynie, že pracuje na pozícii vodiča v spoločnosti R. s.r.o., kde rozváža pekárenské výrobky.Býva so svojou mamou, jeho mzda je pre neho a mamu existenčne nevyhnutná, keďže vozí mamu,
ktorej zdravotný stav je slabý, ku lekárom do okolitých miest. Ďalej poukázal na ust. § 43 ods. 3, podľa
ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a
jemu blízke osoby. Denne najazdí 500 až 600 km a počet priestupkov, ktorých sa dopustil s poukazom
na to, že jazdí veľa, nie je veľký. Väčšinou išlo o prekročenie rýchlosti o malú rýchlosť, okrem tohto
skutku nikdy nezapríčinil dopravnú nehodu, ide o jeho prvú skúsenosť, ktorá je pre neho dostatočným
ponaučením. Svoje konanie viacnásobne oľutoval, poškodeným sa ospravedlnil. Mal za to, že účel trestu
bude naplnený aj bez uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, prípadne navrhol, aby mu
bol uložený aj peňažný trest. Navrhol, aby krajský súd zrušil výrok o treste v napadnutom rozsudku a
uložil mu nový trest, v rámci ktorého mu neuloží trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, iba trest
odňatia slobody s podmienečným odkladom.
Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.,
podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa §
316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por.
Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por., preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto
preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy
pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že prihliadal na zásady pre ukladanie trestov
vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr. zák., teda na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy.
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o uloženom treste správne zistil, že obžalovaný v minulosti
nebol súdne trestaný. Z evidenčnej karty vodiča zistil, že ku dňu 27.10.2014 mal obžalovaný
v evidenčnej karte vodiča evidovaných osem priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky. Správne prvostupňový súd poukázal na tú skutočnosť, že uznesením Okresnej prokuratúry
Prešov zo dňa 3.11.2014 bolo trestné stíhanie v tejto trestnej veci pre skutok uvedený vo výroku
rozsudku prvostupňového súdu podmienečne zastavené a obžalovanému bola určená skúšobná
doba podmienečného zastavenia trestného stíhania vo výmere 15 mesiacov, pričom toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 19.11.2014.
V dôsledku toho, že v skúšobnej dobe podmienečného zastavenia trestného stíhania sa obžalovaný
dopustil štyroch priestupkov na úseku cestnej dopravy, následne prokurátor uznesením zo dňa
15.4.2016 rozhodol, že podľa § 217 ods. 1 Tr. por. pokračuje v trestnom stíhaní.
Krajský súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie, pričom vyžiadal charakteristiku od
zamestnávateľa obžalovaného, z ktorej vyplýva, že tento je naozaj veľmi zodpovedný pracovník, pracuje
v spoločnosti R. s.r.o. od XX.X.XXXX, pracovný pomer má na neurčitý čas a je zaradený na pozícii
vodiča, pričom k práci pristupuje zodpovedne, je pracovitý, dochvíľny, svedomitý a prispôsobivý. Z
evidenčnej karty vodiča zo dňa 31.8.2017 krajský súd zistil, že oproti času rozhodovania prvostupňového
súdu pribudli u obžalovaného ďalšie dva priestupky, a to zo dňa 14.11.2016 a 2.12.2016, v oboch
prípadochideopriestupkynaúsekudopravy,vjednomprípadeobžalovanýprekročilrýchlosťavdruhom
prípade využil vymedzené úseky ciest vozidlom bez úhrady mýta.
Na základe uvedeného potom aj krajský súd dospel k záveru, že prvostupňový súd postupoval správne,
keď u obžalovaného zistil poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/, l/ Tr. zák., pretože obžalovaný
doposiaľ nebol súdne trestaný, ako aj sa priznal ku spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval,
keď aj na hlavnom pojednávaní na okresnom súde vyhlásil, že je vinným zo spáchania skutku kladeného
mu za vinu a trestný čin oľutoval. V správaní obžalovaného nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť.Pri hodnotení osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy nie je možné prehliadnuť, že obžalovaný
sa opakovane dopúšťa priestupkov na úseku cestnej dopravy, ktorých sa dopustil od skutku, a to
aj počas plynutia skúšobnej doby podmienečného zastavenia trestného stíhania, pričom ani hrozba
pokračovaním v trestnom stíhaní obžalovaného od páchania priestupkov na úseku dopravy neodradila,
neodradilo ho ani to, že bol stíhaný pre trestný čin na úseku dopravy.
Vzhľadom na uvedené mal krajský súd za to, že z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie
je primeraným trestom trest odňatia slobody vo výmere piatich mesiacov, ktorého výkon bol odložený
na skúšobnú dobu 15 mesiacov.
Keďže obžalovaný sa žalovanej trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla a
vzhľadom na skutočnosť, že v prípade obžalovaného ide o opakované protiprávne konanie na úseku
cestnej dopravy, pričom po tom, čo mu už bola udelená výhoda podmienečného zastavenia trestného
stíhania, pokračoval v protiprávnych konaniach na úseku dopravy, pričom sa v skúšobnej dobe dopustil
štyroch priestupkov na úseku dopravy. Bolo preto na mieste ukladať obžalovanému aj trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov. Keďže prvostupňový súd uložil trest odňatia slobody
na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby (trest zákazu činnosti je možné uložiť vo výmere od
jedného až do desiatich rokov), nezistil krajský súd pochybenia na strane prvostupňového súdu, ktorého
rozhodnutie považuje krajský súd za zákonné.
Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd odvolanie obžalovaného postupom podľa §
319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.