Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. december 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/115/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820010373
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3820010373.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Michala
AntaluaJUDr.DušanaKrč-ŠeberuvtrestnejveciprotiobžalovanémuF.C.,nar.XX.XX.XXXXvB.,trvale
bytom L. V., pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm.
a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 3
Trestného zákona a iné, prejednal na verejnom zasadnutí dňa 3. decembra 2020 odvolanie prokurátora

Okresnej prokuratúry Prievidza v neprospech obžalovaného podané proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 23. septembra 2020, sp. zn. 2T/67/2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. septembra 2020, sp. zn. 2T/67/2020, bol obžalovaný
F. C. uznaný za vinného zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b),

ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v spojení s §
127 ods. 3 Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 03.04.2020 v čase asi o 19.20 hod. v okrese X. v obci L. V., na Z. A. O., pred rodinným domom so
súpisným číslom XXX/XX pred bráničkou sa vyhrážal sa vlastníkovi tohto rodinného domu a pozemku

patriacemu k tomuto rodinnému domu L. I. , nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol v tom čase na terase tohto
rodinného domu tým spôsobom, že mu raz povedal "Hybaj von, teba musím zabiť" a pritom aj vulgárne
nadával svedkyni udalosti F. Q., ktorá bola s poškodeným na tomto balkóne, pričom po uvedenej
vyhrážke šiel poškodený L. I. s F. Q. do domu a približne po desiatich minútach vyšli opäť von zapáliť si
cigaretu, pričom obžalovaný sa v čase o 19.45 hodine opäť vrátil k bráne pred uvedený rodinný dom, v
ruke už držal biely drevený hranol asi 1 meter dlhý a znovu sa poškodenému L. I. vyhrážal so slovami

"Hybaj von, teba musím zabiť" a aby išiel von pred bránu a že keď príde pred bránou, že ho zabije,
pričom slová, že ho zabije mu povedal asi trikrát a po týchto vyhrážkach poškodený L. I. s F. Q. znovu
išli do domu a pozerali sa na obžalovaného z okna izby, kde obžalovaný držal v ruke uvedený biely
drevený hranol a znovu sa vyhrážal poškodenému L. I. zabitím tým spôsobom, že mu trikrát povedal, že
ho musí zabiť, pričom po týchto vyhrážkach odišiel poškodený L. I. s F. Q. od okná v spálni do kuchyne
zavolať políciu a vtedy obžalovaný hodil biely drevený hranol do okna na spálni v dôsledku čoho rozbil

sklenú výplň okna o rozmeroch 38 cm x 130 cm a následne neoprávnene vnikol na oplotený pozemok
prináležiaci k rodinnému domu č. XXX/XX patriaci poškodenému L. I. a to tak, že preskočil kovový plot
predzáhradky o výške približne 140 cm, vošiel do predzáhradky, odkiaľ vzal biely drevený hranol a opäť
cez plot z miesta činu odišiel, pričom poškodenému L. I. nespôsobil žiadne zranenie, avšak konanie
obžalovaného u neho vzbudilo obavu o život a zdravie a spôsobil škodu na rozbitom okne vo výške
32 Eur.Za tieto trestné činy bol obžalovaný F. C. odsúdený podľa § 194 ods. 3, § 51 ods. 1, § 41 ods. 1, §
38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody s probačným
dohľadom vo výmere 3 (tri) roky, výkon ktorého mu okresný súd podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona

podmienečne odložil na skúšobnú dobu 3 (tri) roky. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona okresný
súd tiež uložil obžalovanému F. C. trest prepadnutia veci a to 1 ks dosky - časť rámu okna, ktorá sa
nachádza v úschove na Okresnom súde v Prievidzi pod poradovým číslom 16/20 zo dňa 5.8.2020,
pričom podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. Podľa § 73 ods.
2 písm. d) Trestného zákona uložil obžalovanému aj ochranné ambulantné protialkoholické liečenie a

podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii,
alebo sa zúčastniť na psychologickom poradenstve. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd prvého
stupňa uložil obžalovanému F. C. tiež povinnosť uhradiť poškodenému L. I. , nar. XX.X.XXXX, bytom L.
V., Z. A. O. XXX/XX, škodu vo výške 32 euro.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť len vo výroku o treste, pretože ho

ihneď po vyhlásení, teda v zákonnej 15 dňovej lehote, včas podaným odvolaním napadol prokurátor v
neprospech obžalovaného len pre nesprávnosť tohto výroku.

Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania namietal správnosť napadnutého rozsudku len vo výroku
o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu z dôvodu, že s uloženým podmienečným trestom

nesúhlasí, nakoľko vzhľadom na závažnosť spáchania skutku, ako aj následok, ktorý vznikol u
poškodeného, ho považuje za príliš mierny. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Trestného

zákona súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery i možnosť jeho nápravy. Treba uviesť, že pokiaľ sa jedná o obžalovaného je pravdou,
že urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že uznáva vinu za skutok
uvedený v obžalobe, v ktorom sa vidí zo zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods.

2 písm. b ), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona
v spojení s § 127 ods. 3 Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Trestného zákona. Na
druhej strane treba uviesť, že sa jedná o obžalovaného, ktorý požíva alkoholické nápoje v nadmernom
množstve, čo bolo potvrdené aj znalcom z odboru zdravotníctva, ktorý navrhol obžalovanému uložiť

protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že doposiaľ
bol tri krát postihnutý za priestupok. Naposledy v roku 2019 za vedenie bicykla pod vplyvom alkoholu.
To znamená, že keď je obžalovaný pod vplyvom alkoholu, je agresívnej povahy a dopúšťa sa trestnej
činnosti, čo bolo aj v tomto prípade. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, závažnosti trestného činu a
spôsobu, akým spáchal obvinený trestnú činnosť, pričom tejto trestnej činnosti sa dopustil pod vplyvom

alkoholu a už aj v predchádzajúcom období bol postihnutý za priestupky, ktorých sa dopustil pod vplyvom
alkoholu a na generálnu prevenciu, je tu dôvodná obava, že obvinený pokiaľ bude na slobode, bude i
naďalej požívať alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti.
Zvlášť treba uviesť, že obžalovaný je bez pracovného pomeru a má uvedené trvalé bydlisko obec L. V..
Čiže žije túlavým spôsobom života a stretáva sa s osobami, ktoré nepožívajú dobrú povesť a vzhľadom

na výpoveď poškodeného, ktorý má dôvodnú obavu o svoj život, nakoľko pozná osobu obžalovaného,
samosudca pri ukladaní trestu nepostupoval v súlade s hore citovaným ustanovením § 34 ods. 1, ods. 4
Trestného zákona. Obžalovanému mal byť uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Preto navrhol,
aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, § 321 písm. d), e) Trestného poriadku
zrušil rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/67/2020 zo dňa 23.09.2020 čo do výroku o treste

a uložil obžalovanému podľa § 194 ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods.
2 Trestného zákona, § 36 písm. 1) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona nepodmienečný
trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby a pre výkon trestu ho zaradil podľa § 48 ods. 2
písm. a) Trestného zákona do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,
na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 2. novembra 2020,
vykonal dňa 3. decembra 2020 verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmalzákonnosť a odôvodnenosť len prokurátorom napadnutých výrokov rozsudku o treste odňatia slobody a
o spôsobe jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom
zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané

a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť
napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je

neodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľnéodvolaním)aktorýchsprávnosťodvolacísúdnemohol
preskúmavať, postupoval pri ukladaní trestu obžalovanému F. C., pri určení druhu a výmery trestu, ako
aj spôsobu jeho výkonu v súlade so zákonom.

Úhrnný trest odňatia slobody uložený obžalovanému F. C. podľa § 194 ods. 3, § 51 ods. 1, § 41
ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h) Trestného zákona s probačným dohľadom vo výmere 3

roky, výkon ktorého bol obžalovanému za podmienok uvedených v § 51 ods. 2 Tr. zák. podmienečne
odložený na skúšobnú dobu 3 rokov, spolu aj s uloženým trestom prepadnutia veci podľa § 60
ods.1 písm.a) Tr.zák. a to 1 ks dosky - časť rámu okna, ktorá sa nachádza v úschove na Okresnom
súde v Prievidzi pod poradovým číslom 16/20 zo dňa 5. 8. 2020, pričom podľa § 60 ods. 5 Trestného
zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát a aj so súčasne, vecne správne a zákonne uloženým

ochranným ambulantným protialkoholickým liečením podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona a
tiež uloženou povinnosťou podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona podrobiť sa v skúšobnej dobe
psychoterapii, alebo sa zúčastniť na psychologickom poradenstve, je trestom primeraným. Zodpovedá
totiž všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, 3 a 4 Tr.
zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaných trestných

činov, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej
i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je zároveň
dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Odvolací súd zaoberajúc sa argumentáciou prokurátora uvádzanou v odvolaní vo vzťahu k

podmienečnému trestu odňatia slobody s probačným dohľadom uloženému obžalovanému F. C.
považuje za potrebné uviesť, že na jednej strane štát chráni svoj záujem na ochrane života,
zdravia i majetku a to aj za použitia prísnych sankcií postihujúcich také protiprávne konanie, akého sa
dopustil obžalovaný, v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Na druhej strane Trestný zákon v
základných zásadách ukladania trestov, konkrétne v ustanovení § 34 ods. 1, 3 Tr. zák. zakotvuje účel

trestu, ktorý má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Z uvedeného je zrejmé, že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj
na individuálnu a trest má teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú

byť vyvážené. Trest má pritom postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

V posudzovanej veci sa okresný súd dôsledne zaoberal vyššie uvedenými skutočnosťami majúcimi
vplyv na potrestanie obžalovaného F. C.. Obžalovaný sa už v prípravnom konaní priznal k spáchaniu

protiprávnej činnosti v celom rozsahu a navyše svoje priznanie, oľutovanie a napomáhanie potvrdil
vyhlásením o vine pred súdom prvého stupňa. U obžalovaného bola teda správne zistená poľahčujúca
okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák. (priznal sa k spáchaniu trestnej činnosti a trestný čin úprimne
oľutoval). Rovnako správne bola u neho zistená aj jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm.h/ Tr.zák.
(spáchal viac trestných činov).

Najmä od 1. januára 2006, kedy nadobudli účinnosť nové trestnoprávne normy, došlo aj k zmene
v posudzovaní obsahu jednotlivých poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Za situácie, kedy došlo
k významnému posilneniu kontradiktórnosti konania pred súdom, keď prakticky ťažisko dokazovania
prešlo na konanie pred súdom, má postoj obžalovaného k tomuto dokazovaniu dôležitý význam.

Podľa § 257 ods. 7 Tr.por., ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma, zároveň vyhlási,
že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná. Obžalovaný
takýmto postupom umožní "prevziať" výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto
boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní. Primárne tým uľahčuje najmäčinnosť prokurátora v trestnom stíhaní, konkrétne v štádiu konania pred súdom tým, že prokurátor už
nemusí pred súdom navrhovať a vykonávať žiadne dôkazy za účelom preukázania pravdivosti svojich
skutkových tvrdení v obžalobe, z ktorého dôvodu prokurátor na hlavnom pojednávaní už nemusí v tejto

častiniesťpredsúdomsvojedôkaznébremeno.Vsúladestýmtonázoromsúajprávnenázoryvyslovené
v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2016, sp. zn. 4 Tdo 63/2016, na obsah
odôvodnenia ktorého uznesenia tento senát týmto poukazuje. Obžalovaný F. C. tým, že pred súdom
urobil vyhlásenie o vine, teda podstatne uľahčil dokazovanie jeho trestnej činnosti, preto podľa názoru
odvolacieho súdu takýto postoj obžalovaného bolo potrebné pri ukladaní trestu tiež zohľadniť, najmä

keď z hľadiska osoby u obžalovaného ide o páchateľa, ktorý nie je závažnejšie kriminálne narušený.
Odvolacie námietky prokurátora v uvedenom smere považoval preto odvolací súd za nedôvodné a
neakceptoval ich.

Okresný súd pri určení druhu trestu a spôsobe jeho výkonu vzal správne do úvahy nielen konkrétne
okolnosti prípadu, zistenú poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák. (priznal sa k spáchaniu

trestnej činnosti a trestný čin úprimne oľutoval), priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm.h/ Tr.zák.
(spáchal viac trestných činov), spôsob konania obžalovaného, ale aj konkrétny postoj obžalovaného k
spáchanej trestnej činnosti a čo najmenší vplyv trestu na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Vzhľadom
na všetky okolnosti dôvodne a vecne správne uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku vyvodil
preto vecne správny záver, že prokurátorom navrhovaný nepodmienečný trest odňatia slobody by bol

neprimerane prísny, minul by sa prevýchovným účinkom, prevažovala by len represívna stránka trestu a
že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest odňatia slobody s probačným dohľadom vo
výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 3 rokov spolu aj s uloženou
povinnosťou, trestom prepadnutia veci a aj uloženým ochranným ambulantným protialkoholickým
liečením. Trest odňatia slobody v rozsahu uloženom obžalovanému okresným súdom zodpovedá totiž

zákonným požiadavkám proporcionality trestu - jeho primeranosti a spravodlivosti, dostatočne odradzuje
ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov a u ostatných členov spoločnosti
posilňuje pocit právnej istoty a spravodlivosti, preto môže v dostatočnej miere plniť funkcie generálnej
a individuálnej prevencie trestu.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého trestu odňatia slobody, ani na
zmenu spôsobu jeho výkonu v neprospech obžalovaného, preto v tomto smere nepovažoval odvolacie
námietky prokurátora za dôvodné a neakceptoval ich.

So zreteľom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na

základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie prokurátora
v neprospech obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.