Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3719200495
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3719200495.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: I., právne zastúpený Z., proti žalovaným
1/ V., 2/ C., 3/ N. a 4/ C., žalovaní 2/ a 3/ právne zastúpení Z., o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, na odvolanie žalovaného 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo
dňa 3. januára 2020, č.k. 7C/7/2019-99, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti - o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného
3/ m e n í tak, že žalovaný 3/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania
v plnom rozsahu.

Žalovanému 3/ voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil. V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že pred otvorením pojednávania dňa 09.10.2019 právna zástupkyňa žalobcu podanú žalobu
sčasti proti žalovanému 3/ N. I. zobrala späť a žiadala konanie zastaviť. V priebehu konania na
pojednávaní dňa 09.10.2019 strany konania navrhli, aby im súd poskytol 30-dňovú lehotu na mimosúdne
jednanie za účelom uzatvorenia mimosúdnej dohody, z dôvodu čoho žiadali pojednávanie odročiť. Z

tohto dôvodu súd uznesením zo dňa 10.10.2019 č.k. 7C/7/2019-94, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
06.11.2019, konanie v zmysle ustanovenia § 163 ods. 1 CSP prerušil. Písomným podaním zo dňa
11.12.2019 právna zástupkyňa žalobcu súdu oznámila, že žalobca podanú žalobu proti žalovaným 1/,
2/, 4/ berie v celom rozsahu späť a žiada konanie zastaviť. V uvedenom písomnom podaní právnej
zástupkyne žalobcu sa nachádza aj písomný prejav žalovaných 1/, 2/ a 4/ o tom, že so späťvzatím
žaloby súhlasia, pričom si nárok na náhradu trov konania neuplatňujú. Na základe uvedeného súd prvej

inštancie v zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 CSP rozhodol tak, že konanie zastavil. Súd prvej inštancie
uviedol, že z dôvodu, že žalovaní 1/ - 4/ si nárok na náhradu trov konania neuplatnili, v zmysle ust. §
256 ods. 1 CSP vyslovil, že žalovaným 1/ - 4/ nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

2. Proti uzneseniu vo výroku o trovách konania žalovaného 3/ podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalovaný 3/. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a priznal mu

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol potvrdenie napadnutého uznesenia.
Poukazoval na konanie prebiehajúce na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 6C/6/2019
v spojení s preskúmavanou vecou, v ktorých konaniach sporové strany prejavili záujem rokovať a
mimosúdne ukončiť uvedené spory, z ktorého dôvodu odvolanie žalovaného 3/ nemôže hodnotiť inak

ako ukážku v praxi, ako to skutočne myslel s proklamovanou snahou začať robiť niečo pre to, aby sa
ukončili roky trvajúce spory medzi obidvoma rodinami. S poukazom na ust. § 257 CSP navrhol, abyodvolací súd zohľadnil uvedené skutočnosti a odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku potvrdil.

4. Žalovaný 3/ vo svojom vyjadrení uviedol, že naďalej zotrváva na podanom odvolaní. Právo na
náhradu trov, ktoré mu účelne vznikli v danom spore, si uplatnil z dôvodu, že žalobca v podstate
uznal, že žalobu voči žalovanému 3/ podal nedôvodne a túto zobral späť až na pojednávaní po
námietkach žalovaného 3/. Ďalšie rokovania už prebiehali mimo žalovaného 3/ bez toho, aby sa k
tomu mohol vyjadrovať a zasahovať. Uviedol, že neexistuje žiadny záznam ani úkon, z ktorého by

vyplývalo, že by sa vzdal práva na náhradu trov konania. Mal za to, že žalobca si musel byť vedomý, že
predmet žaloby sa osoby žalovaného 3/ nedotýka, naopak, rodinné spory nedôvodne zosobňuje s jeho
osobou. Jeho osobu nemožno stotožňovať s osobou syna I., pričom je názoru, že tento dodržal všetky
podmienky mimosúdnych jednaní a trovy neuplatňuje. Žalovaný 3/ ďalej uviedol, že nespochybňuje
dohody ostatných účastníkov, ktoré išli mimo jeho osoby. Mal za to, že pod hrozbou rizika náhrady trov
by si každá strana mala uvedomiť kedy, koho a čo bude žalovať s tým, že žaloba nie je „drobná hádka

na dvore“. Zastával názor, že spory nezapríčinil. Vyjadrenie žalobcu tak považuje za nedôvodné.

5. Žalobca v následnom písomnom vyjadrení uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava dôvodov, ktoré
uviedol vo svojom predchádzajúcom vyjadrení. Považoval za potrebné zdôrazniť skutočnosť, že rovnako
žaloba žalobcu o určenie vlastníctva proti žalovaným 1/, 2/, 4/ bola podaná dôvodne a následne potom,

ako sa V.. I., C.. ako žalobca žalobou doručenou súdu dňa 11.01.2019 (deň pred uplynutím zákonnej
3-ročnej lehoty) domáhal vyslovenia neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 12.02.2016,
ktorou žalované 2/ - 4/ previedli svoje spoluvlastnícke podiely na žalovaného 1/ I. I.. Napriek tomu,
že V.. I. I., C.. si musel byť vedomý toho, že rovnako on porušil predkupné právo uzatvorením kúpnej
zmluvy dňa 15.02.2016, podal žalobu v domnienke, že I. I. buď opomenie, alebo v zákonnej lehote

nestihne podať žalobu a v konečnom dôsledku I. I. o svoje podiely nadobudnuté z napadnutej zmluvy
príde, zatiaľ čo jemu nadobudnuté podiely ostanú. Ďalšie tvrdenia žalovaného 3/ v jeho vyjadrení o tom,
že ďalšie rokovania, na ktoré poukazuje žalobca, prebiehali mimo neho, sú výsledkom nepravdivých
a zavádzajúcich informácií. Uviedol, že je pravdou, že na pojednávaní dňa 12.12.2019 vo veci sp. zn.
6C/6/2019 žalobcu V.. I. I., C.., kde súd konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby v celom rozsahu,

nebol prítomný N.. M. a informácie má od klienta len sprostredkované. Pokiaľ by tvrdenie odvolateľa N.
I., že ďalšie rokovania prebiehali už mimo neho, boli pravdivé, bolo by potrebné ozrejmiť, prečo sa na
pojednávaní dňa 12.12.2019, ktorého účastníkom nebol, osobne zúčastnil, počas celého pojednávania
sedel ako verejnosť v pojednávacej miestnosti, sledoval priebeh konania a k ústnej dohode oboch
zainteresovaných strán, že aj I. I. následne vezme svoju žalobu v celom rozsahu späť, pričom žiaden

z účastníkov konania si nebude uplatňovať trovy konania a právneho zastúpenia, na znak súhlasu
prikyvoval. Na základe uvedených skutočností považuje uplatnenie si trov konania žalovaným 3/ v
rozsahu 100% za nedôvodné.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v napadnutej časti

- o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného 3/, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné
podľa § 388 CSP zmeniť.

7. Výrok, ktorým bolo konanie zastavené a výrok o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaných 1/,

2/ a 4/ neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť a odvolací súd ich nepreskúmaval.

8. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. V sporovom konaní sa povinnosť náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v

konaní.

10. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.12. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi. Žalobca ako
dominus litis (pán v spore), ktorému svedčí právo podať žalobu, túto môže na základe vlastnej
úvahy, aj bez uvedenia dôvodu vziať späť. Späťvzatie žaloby ako procesno-právny úkon je prejavom

autonómnej vôle žalobcu, s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania, teda je takou
skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu konania v
dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú
zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách.

13. V preskúmavanej veci z obsahu spisu nesporne vyplýva, že k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu
voči žalovaným 1/, 2/ a 4/ došlo v dôsledku uzavretia mimosúdnej dohody, pričom žalobca a žalovaní
1/, 2/ a 4/ si náhradu trov konania neuplatnili. Proti žalovanému 3/ zobral žalobca žalobu späť na
pojednávaní súdu prvej inštancie konanom dňa 09.10.2019. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa
09.10.2019 na č.l. 88 spisu vyplýva, že žalobca k späťvzatiu žaloby proti žalovanému 3/ pristúpil z
dôvodu, že na strane žalobcu nedošlo k porušeniu jeho predkupného práva a v danom konaní nemá

naliehavý právny záujem domáhať sa požadovaného určenia. Z obsahu spisu prejav žalovaného 3/ o
vzdaní sa nároku na náhradu trov konania nevyplýva. Na základe uvedeného, po oboznámení sa s
obsahom súdneho spisu, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie vo
vzťahu žalobcu a žalovaného 3/ o trovách konania nerozhodol správne.

14. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.
Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, a aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu
zobral späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil

zastavenie konania. Ak však žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu, alebo bez toho, aby išlo
o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša
trovy žalovaného žalobca.

15. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a bez ohľadu na to, aký by

bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo.

16. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca v danom spore procesne zavinil zastavenie konania
voči žalovanému 3/. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti - o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným 3/ podľa § 388 CSP zmenil

tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, nakoľko nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného
zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovanému 3/, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).