Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. august 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/32/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717210346
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5717210346.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: T. Č., W.. XX.X.XXXX,

F. R.. Y. XXXX/XX, XXX XX, Y., právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Mejstríkom, advokátom so sídlom
E. B. Lukáča 2, 036 01, Martin, IČO: 50 412 272, proti žalovanej: C. Š., W.. XX.X.XXXX, F. C. X, XXX XX,
F., Č. C., v konaní o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Podielové spoluvlastníctvo žalobcu T. Č. a žalovanej C. Š., C.. Č., k nehnuteľnostiam zapísaným na
LV č. XX pre kat. úz. M. ako parc. reg. C č. 25 o výmere 247 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc.
č. 26 o výmere 467 m2 - záhrada a parc. č. 27/2 o výmere 41 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, ako
aj k rodinnému domu č. súp. XXX, postavenému na parc. č. 25 o výmere 247 m2 - zastavaná plocha

a nádvorie,

s a z r u š u j e

a tieto nehnuteľnosti sa prikazujú do výlučného vlastníctva žalobcu T. Č..

II. Žalobca T. Č. je na úplné vyporiadanie podielu žalovanej C. Š. povinný zaplatiť jej sumu 19.900 € do

30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca má proti žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 62 % celkovo vzniknutých trov
konania žalobcu.

IV. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Martin dňa 25.7.2017 sa žalobca proti žalovanej domáhal

zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam uvedeným vo výrokovej časti
tohto rozsudku a to tak, aby nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu a on aby bol
zaviazaný vyplatiť žalovanú primeranou náhradou vo výške 16.125 €.

2. V žalobe žalobca uviedol, že spolu so žalovanou sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností,
ktoré sú zapísané na LV č. XX pre kat. úz. M. a to žalobca je podielovým spoluvlastníkom majoritným
v podiele 3-iny a žalovaná minoritnou spoluvlastníčkou v podiele 1-ina. Keďže sa mu so žalovanou

nepodarilo dohodnúť na mimosúdnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, obrátil sa na súd
a výšku vyrovnávacieho podielu navrhoval určiť podľa znaleckého posudku č. 89/2017, ktorý bol
vypracovaný súdnym znalcom Ing. Igorom Kovačkom.3. K žalobe žalobca pripojil výpis z LV č. XX pre kat. úz. M., znalecký posudok č. 89/2017, vypracovaný
Ing. Igorom Kovačkom.

4. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

5. Žalovaná sa k žalobe meritórne prvýkrát vyjadrila na pojednávaní dňa 13.6.2019, pričom z jej
výpovede vyplynulo, že súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva aj s tým, aby
nehnuteľnosti boli prikázané do vlastníctva žalobcu, nesúhlasí však s cenou, ktorú žalobca preukazoval

znaleckým posudkom pripojeným do súdneho spisu, pretože podľa jej názoru je táto cena vyššia.
Uviedla, že podľa jej názoru by na výplatu svojho spoluvlastníckeho podielu mala dostať až sumu 20.000
€ (teda hodnota domu by mala byť okolo 80.000 €).

6. Na návrh žalovanej bolo preto po zložení zálohy na dokazovanie nariadené znalecké dokazovanie a
súdustanovilsúdnuznalkyňuIng.OľguGašpárekovú,znalkyňuzodborustavebníctvo,odvetvieaodhad

hodnoty nehnuteľností, ktorej úlohou bolo určiť všeobecnú hodnotu nehnuteľností patriacich stranám
sporu.

7. Ing. Oľga Gašpáreková potom podala znalecký posudok č. 80/2019, z ktorého vyplynulo, že hodnota
rodinného domu č. súp. XXX, postaveného na parc. KNC č. 25 v kat. úz. M. o výmere 247 m2

- zastavaná plocha a nádvorie a pozemkov, KNC parc. č. 26 o výmere 467 m2 - záhrada a KNC
parc. č. 27/2 o výmere 41 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, spolu predstavuje sumu 79.600 €.
Podaný znalecký posudok žalujúca strana nenamietala. Žalovaná potom, čo jej bol znalecký posudok
doručený, nenamietala ho. Jeho závery však začala namietať až vo svojich mailových podaniach dňa
26.8.2020, ktorými sa usilovala o odročenie pojednávania z dôvodu rehabilitácie, ktorú mala určenú na

deň pojednávania. Cena určená znaleckým odhadom sa jej javila ako prinízka (v tejto súvislosti súd
poukazuje na skutočnosť, že žalovaná sama tvrdila, že výška jej vyrovnávacieho podielu by mala byť
okolo 20.000 €, čo zodpovedalo cene nehnuteľnosti 80.000 € a cena určená znaleckým posudkom bola
vo výške 79.600 €).

8. Napriek žiadosti žalovanej o odročenie pojednávania nariadeného na deň 26.8.2020 súd toto
pojednávanie vykonal v neprítomnosti žalovanej a len v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu
a žalobcu samotného. Žalovaná po podaní znaleckého posudku opakovane žiadala o odročenie
pojednávania. Prvýkrát to bolo ohľadne pojednávania nariadeného na deň 10.6.2020, ktoré bolo
odročené na žiadosť žalovanej, keďže v rovnaký deň bola predvolaná na skôr nariadené pojednávanie

pred Mestským súdom v Brne. Súd tejto žiadosti žalovanej vyhovel a pojednávanie odročil na 2.7.2020.
Dňa 30.6.2020 žalovaná požiadala opätovne o odročenie pojednávania z dôvodu zlého zdravotného
stavu a k žiadosti pripojila lekárske potvrdenie z 30.6.2020 (podľa ktorého nie je schopná účasti
na súdnom konaní). Súd pojednávanie znova odročil, tentokrát na deň 26.8.2020. Žalovaná po
obdržaní predvolania požiadala mailom z 8.7.2020 na zmenu hodiny, nakoľko v určenú hodinu nie

je schopná dostať sa vlakom z Brna do Martina. V dôsledku tejto skutočnosti súd presunul čas
pojednávania na 13.00 hod. popoludní. Dva dni pred pojednávaním žalovaná mailom z 24.8.2020
požiadala opäť o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov a to napriek tomu, že súd v
predvolaní na deň 26.8.2020 zdôraznil dôvody pre odročenie pojednávania (č.l. 262) s tým, že od
strany vždy možno spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak

k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Súd v tejto súvislosti
pred pojednávaním dňa 26.8.2020 žalovanej oznámil, že pojednávanie vykoná, nakoľko žalovaná
spočiatku ani neprodukovala dôkazy preukazujúce dôvod pre odročenie pojednávania spočívajúci v
zdravotnom stave a až následne súdu zaslala potvrdenie, ktoré bolo vystavené 30.6.2020 a slúžilo
ako ospravedlnenie k pojednávaniu dňa 2.7.2020. Šlo teda o neaktuálne potvrdenie o zdravotnom

stave žalovanej a preto súd na pojednávaní dňa 26.8.2020 ospravedlnenie žalovanej z dôvodu zlého
zdravotného stavu nezohľadnil, nakoľko žalovaná bola poučená o možnosti zvoliť si zástupcu a ďalšie
odročenie pojednávania za okolností, keď žalovaná opätovne krátko pred termínom pojednávania
(dva dni) žiadala o jeho odročenie, súd nepovažoval za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania
(pretože žalovaná si mohla zvoliť zástupcu, ktorý by za ňu na pojednávaní konal, keď už predtým raz

o odročenie pojednávania žiadala zo zdravotných dôvodov a predtým pre zaneprázdnenosť účasťou
na inom pojednávaní pred súdom Českej republiky). Naviac súd nemusel mimo oboznámenia sa so
znaleckým posudkom na pojednávaní robiť dokazovanie, ktoré by bolo závislé od prítomnosti žalovanej.9. V podaní z 26.8.2020 žalovaná pre skutočnosť, že zákonná sudkyňa nezobrala do úvahy jej žiadosť
o odročenie pojednávania, vzniesla voči sudkyni námietku zaujatosti. Túto námietku zaujatosti súd
vyhodnotil ako námietku podľa ust. § 49 ods. 3 C.s.p., v zmysle ktorého dôvodom pre vylúčenie sudcu

nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti v zmysle
§ 53 ods. 3 C.s.p., pretože námietka zaujatosti sa týkala len okolností, ktoré spočívali v procesnom
postupe konajúcej sudkyne a jej rozhodovacej činnosti, súd na takúto námietku zaujatosti neprihliadol,
vec nadriadenému súdu nepredložil a pojednávanie dňa 26.8.2020 vykonal.

10. Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z vykonaného dokazovania, ktorým mal nepochybne
ustálené, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č.
XX pre kat. úz. obce M. a to rodinného domu č. súp. XXX, ktorý je postavený na KNC parc. č. 25
o výmere 247 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a pozemkov - KNC parc. č. 26 o výmere 467 m2 -
záhrada a KNC parc. č. 27/2 o výmere 41 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a to žalobca v podiele
3-iny a žalovaná v podiele 1-ina. Hodnota týchto nehnuteľností bola na návrh žalovanej preukázaná

znaleckým posudkom Ing. Oľgy Gašpárekovej v sume 79.600 €. Súd tento znalecký posudok považoval
zanesporný.Žalovanáažvpodaniach,ktorýmižiadalaoodročeniepojednávania,začalanamietaťnízke
ohodnotenie nehnuteľností. Neurobila tak bezprostredne potom, čo jej bol znalecký posudok doručený
a preto tieto tvrdenia žalovanej súd považoval za účelové, podané v snahe bezdôvodne naťahovať
konanie. Súd poukazuje na skutočnosť, že už v roku 2019, keď žalovaná navrhovala, aby nehnuteľnosti

ocenil súdom uznaný znalec, konštatovala, že výška jej vyrovnávacieho podielu by mala byť okolo
20.000 €. Podľa znaleckého posudku bola výška jej vyrovnávacieho podielu 19.900 €, teda takmer toľko,
ako vychádzalo z laického odhadu žalovanej, pokiaľ ide o hodnotu predmetných nehnuteľností.

11. Súd vychádzal zo skutočnosti, že obe strany sporu súhlasili so zrušením a vyporiadaním podielového

spoluvlastníctva týchto nehnuteľností a že medzi stranami bolo nesporné, že by nehnuteľnosti mali byť
prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu. Takéto riešenie bolo logické vzhľadom na skutočnosť, že
žalovaná žije trvale v Českej republike a je aj občiankou Českej republiky a je to preto žalobca, ktorý
má možnosť účelnejšie predmetné nehnuteľnosti využívať.

12. Nároky procesných strán súd posudzoval podľa ust. § 141 a § 142 Obč. zákonníka.

13. Podľa ust. § 141 ods. 1 Obč. zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva
a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

14. Podľa ust. § 141 ods. 2 Obč. zákonníka každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným
na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.

15. Podľa ust. § 142 ods. 1 Obč. zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému,
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

16. Podľa ust. § 142 ods. 2 Obč. zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu, alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

17. Podľa ust. § 142 ods. 3 Obč. zákonníka pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením

veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej
novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,
ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti.

18. Súd už aj zo znaleckého posudku mal preukázané, že rozdelenie nehnuteľností, najmä rodinného

domuniejedosťdobremožnéaniejeaniúčelné.Naviacanijednazostránotakýtospôsobvyporiadanie
podielového spoluvlastníctva záujem nemala. Obe procesné strany navrhovali, aby bola nehnuteľnosť
prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu a preto súd takýto názor strán akceptoval ako najviac
vhodný spôsob vyporiadania medzi stranami sporu. Súd vychádzal zo základnej idey, ktorou sa spravujezrušeniepodielovéhospoluvlastníctvaatotiž,ženikohonemožnonútiť,abyzotrvávalvspoluvlastníckom
zväzku s inou osobou proti svojej vôli. Súd preto na návrh žalobcu podielové spoluvlastníctvo strán
k predmetným nehnuteľnostiam zrušil a prikázal ich do výlučného vlastníctva žalobcu. Súd súčasne

žalobcu zaviazal, aby žalovanej ako ustupujúcej spoluvlastníčke poskytol primeranú náhradu podľa
znaleckého posudku, vypracovaného Ing. Oľgou Gašpárekovou a to náhradu vo výške 16.900 €, ktorá
zodpovedá 1-ovému spoluvlastníckemu podielu žalovanej na predmetných nehnuteľnostiach.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. a náhradu trov konania medzi

stranami sporu krátil podľa ich úspechu, alebo neúspechu vo veci. Súd vychádzal zo skutočnosti,
že v spore bol úspešnejší žalobca, keďže súd jeho návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva
vyhovel, rovnako vyhovel aj jeho požiadavke, aby mu nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného
vlastníctva, avšak aj žalovaná s takýmto postupom súhlasila. Sporná bola len výška primeranej náhrady
pre odstupujúceho spoluvlastníka. Žalobca v pôvodnej žalobe ponúkol na výplatu žalovanej sumu
16.125 €, čo je približne 81 % z hodnoty spoluvlastníckeho podielu žalovanej. Zaviazaný bol k zaplateniu

náhrady vo výške 19.900 €, teda musel zaplatiť o 19 % viac, ako pôvodne ponúkal. Rozdiel medzi 81 %
a 19 % predstavuje 62 % a preto súd 62 % považoval za čistý úspech žalobcu a v takom rozsahu mu
proti žalovanej priznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.