Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/74/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4319201274
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4319201274.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobkyne: Všeobecná zdravotná poisťovňa,
a.s., IČO: 35 937 874, Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, proti žalovaným v 1. rade: G. C., nar.
XX.XX.XXXX, Zd. L. XX, B., v 2. rade: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO:
00 585 441, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, žalovaná v 2. rade zastúpená.: JUDr. Danuše Tichá,
advokátka so sídlom Nám. M. Benku 6, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 5 400,32 eura s príslušenstvom,
o odvolaní žalovanej v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu B. zo dňa 30. januára 2020 pod č. k.
12C/14/2019-109 takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčastitýkajúcejsažalovanejv2.rade
m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovaná v 2. rade má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.12. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 5 400,32 eura a to nasledovne:
- na účet žalobkyne vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu: D
VS: XXXXXXXXXX, KS: 0058 čiastku 1 681,53 eura,

- na účet žalobkyne vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu: D
VS: XXXXXXXXXX, KS: 0058 čiastku 1 168,57 eura,
- na účet žalobkyne vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu: D
VS: XXXXXXXXXX, KS: 0058 čiastku 1 203,87 eura,
- na účet žalobkyne vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu: D
VS: XXXXXXXXXX, KS: 0058 čiastku 1 346,35 eura,
a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká

povinnosť druhého žalovaného v rozsahu plnenia.
Žalobkyni sa voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal.

1. 2. V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 1.4.2019
žiadala, aby súd zaviazal platobným rozkazom žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne
zaplatiť jej sumu 5 400,32 eura ako regres nákladov zdravotnej starostlivosti poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti, s ktorými má uzatvorené zmluvy o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti. Proti

žalovanému v 1. rade bolo vedené trestné konanie, ktoré bolo ukončené právoplatným rozsudkom
OkresnéhosúduTrnavazodňa5.2.2019sp.zn.7T/20/2015,ktorérozhodnutienadobudloprávoplatnosť
dňa 5.2.2019. Týmto právoplatným rozhodnutím bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade svojim konanímspáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona. Žalovaní v 1. a 2. rade boli dňa 20.2.2019
vyzvaní na úhradu vynaložených liečebných nákladov spolu vo výške 5400,32 eura, ktorú neuhradili.

1.3. Z vykonaného dokazovania zistil, že dňa X.X.XXXX. v čase okolo 7.30 hod. v P. po ulici L. v
smere od D., žalovaný v 1. rade viedol ako vodič dodávkové motorové vozidlo zn. Renaul Trafic
ev. číslo: B. Pri odbočovaní na príjazdovú komunikáciu neprispôsobil rýchlosť jazdy vozidla svojím
schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu a iným okolnostiam, na zľadovatelej ceste dostal šmyk,
prešiel do protismeru a následne vozovku, kde prednou časťou vozidla narazil do reklamnej svetelnej

tabule označujúcej čerpaciu stanicu Slovnaft, v dôsledku čoho došlo k zraneniu osôb vo vozidle P. D.,
poistencov žalobkyne K. J., L. T., P. T., S. O.. Rozsudkom Okresného súdu Trnava pod č. k. 7T/20/2015
zo dňa 5.2.2019 bol žalovaný v 1. rade uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 158 Tr. zákona. Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa bola odkázaná s nárokom na
náhradu škody na civilný proces. V prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody. Uplatnila
nárok za náhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zo dňa 19.11.2014, ktoré bolo doručené OR

PZ v Trnave dňa 28.11. 2014. Žalovaní v 1. a 2. rade nenamietali výšku. Vyčíslenie nákladov za
zdravotnú starostlivosť žalobkyňa preukázala listinnými dôkazmi. Obvinený ohlásil poistnú udalosť zo
dňa 17.2.2014. Žalobkyňa vyzvala žalovaných v 1. a 2. rade na úhradu vynaložených nákladov za
poskytnutú starostlivosť preukázané listinnými dôkazmi. Žalovaná v 2. rade jej listom zo dňa 18.3.2019
oznámila, že nárok považuje za premlčaný. Okresný súd Levice dňa 24.4.2019 pod č.k. 12C/14/2019-28

vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobkyni sumu 5 400,32 eura. Uznesením pod č. k. 12C/14/2019-67 zo dňa 16.7.2019 zrušil platobný
rozkaz, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.8.2019.

1.4. Na daný skutkový stav aplikoval ustanovenia § § 101 Občianskeho zákonníka, § 420 ods. 1

Občianskeho zákonníka, § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
§ 74 ods. 7 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, § 42 ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004
Z.z., § 9 ods. 7 písm. c/ zákona č. 580/2004 o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona
č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Posudzujúc vznesenú námietku

premlčania žalovanou v 2. rade, pretože ostatné skutočnosti uvádzané v žalobe neboli namietané,
dospel k záveru, že v danom prípade je treba na premlčanie aplikovať ustanovenie § 101 Občianskeho
zákonníka o trojročnej premlčacej lehote na uplatnenie práva, vychádzajúc z uznesenia NS SR sp.zn.
1Cdo/205/2012, v zmysle ktorého právo zdravotnej poisťovne voči tretej osobe na úhradu zdravotnej
starostlivosti poskytnutej jej poistencovi, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia jej poistenca došlo

zavineným protiprávnym konaním tretej osoby (podľa § 42 ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z.z. o
zdravotnej starostlivosti) sa premlčuje v 3 ročnej premlčacej lehote podľa § 101 Občianskeho zákonníka.
Premlčacia lehota začína plynúť zaplatením úhrady poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Žalobkyňa
v konaní preukázala, že náklady na zdravotnú starostlivosť poistencov vynaložila dňa 2.4.2014.
Premlčacia lehota začala plynúť dňom 3.4.2014. Preukázateľne uplatnila svoj nárok v prípravnom

konaní dňa 19.11.2014 doručením Okresnému riaditeľstvu PZ v Trnave dňa 28.11.2014. Riadne
pokračovala v adhéznom konaní, keď si nárok uplatnila aj v rámci ďalšieho konania v trestnej veci.
Bola ako poškodená v trestnom konaní rozsudkom sp. zn. 7T/20/2015, ktorý nadobudol, právoplatnosť
dna 5.2.2017, odkázaná s nárokom na náhradu škody v občianskom konaní. Žalovaný v 1. rade bol
uvedeným rozsudkom odsúdený. Premlčacia lehota voči žalovaným v 1. a 2. rade tak začala plynúť od

3.4. 2014. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka spočívavala až do právoplatnosti rozhodnutia v trestnom
konaní dňa 5.2.2019. Žalobkyňa z 3 ročnej premlčacej lehoty vyčerpala len 7 mesiacov a 78 dní. Nárok
si uplatnila v rámci 3 ročnej premlčacej lehoty podaním žaloby na súde 1.4.2019. Uplatnený nárok nie
je premlčaný, preto žalobe vyhovel v celom rozsahu.

1.5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom
rozsahu, čím jej vznikol nárok na náhradu trov konania, ktorý nárok jej voči žalovaným v 1. a 2. rade
nepriznal, pretože si voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania neuplatňovala.

2.1. Žalovaná v 2. rade podala proti rozsudku odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 CSP ods. 1 písm.

d) [konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci], písm. f) [súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam] a písm.
h) [rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci] zákona č.
160/2015 Z.z. .2.2. Namietala, že súd prvej inštancie v priebehu konania pochybil a/alebo porušil zákon in concreto
ustanovenie § 220 CSP. V rozsudku neuviedol a neposúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne

argumentyvšetkýchstránsporu(inconcretožalovanejv2.rade),zodôvodneniarozsudkuvyplýva,ževo
veci samej v značnom rozsahu rozhodol absolútne totožne s argumentáciou žalobkyne. Nedáva zmysel
jeho tvrdenie, že žalobkyňa vyzvala žalovaných v 1. a 2. rade na úhradu vynaložených nákladov za
poskytnutú starostlivosť preukázaných listinnými dôkazmi. Žalovaná v 2. rade listom zo dňa 18.3.2019
oznámila žalobkyni, že nárok považuje za premlčaný.

2.3. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal s jej argumentáciou pasívnej vecnej legitimácie a premlčania
nároku voči nej. Nárok žalobkyne proti nej podlieha právnej úprave lex specialis (zák. č. 381/2001 Z.z.;
ďalej ako „ZoPZP“). Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie ju zrejme považoval za
(spolu)škodcu,čovšakniejedanéadôvodné.Jejpozíciavočižalovanémuv1.radeje(PZP)poisťovateľ
- (PZP) poistený. Ak má byť jej pasívna vecná legitimácia daná, musí byť voči nej aplikovaný ZoPZP.

Zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa svoj nárok voči nej dôvodila ust. § 15 ods. 1 ZoPZP. Z rozsudku však
vyplýva, že súd prvej inštancie na posudzovaný prípad vôbec neaplikoval zák. č. 381/2001 Z.z. (ZoPZP).
Nevyplýva z neho, čím je daná a preukázaná jej pasívna vecná legitimácia. Je zrejmé, že súd prvej
inštancie nárok žalobkyne (aj voči nej) dôvodil nárokom na náhradu škody (§ 420, § 438 OZ). Na to,
aby škodcovi a jej vznikla občianskoprávna zodpovednosť za náhradu škody, museli by byť splnené

a žalobkyňou preukázané tieto predpoklady: protiprávny úkon, vznik ujmy, príčinná súvislosť medzi
protiprávnosťou a vzniknutou ujmou, zavinenie. V danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady
zodpovednosti za údajnú škodu. Žalobkyňa nie je spôsobilá ich preukázať. Rovnako nie sú splnené
podmienky (absentuje jej minimálne protiprávne konanie a/alebo zavinenie) na dôvodnosť nároku podľa
ust. § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. a/ alebo ust. § 9 ods. 7 písm. c) zák. č. 580/2004 Z.z.,

na ktoré sa súd prvej inštancie v rozsudku odvolával, ale ktorých aplikáciu nezdôvodnil. Rozsudok je
zmätočný a nepreskúmateľný. Neuvádza sa v ňom, prečo na posudzovaný prípad aplikoval ust. § 438
ods. 1 OZ, a potom ako a prečo ho aplikoval resp. na základe čoho (akých preukázaných skutočností/
okolností) mal za to, že je povinná na plnenie žalobkyni spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1. rade.
Nie je možné sa dozvedieť, prečo rozhodol o spoločnej zodpovednosti žalovaných a prečo ich zaviazal

na plnenie spoločne a nerozdielne. Súd prvej inštancie buď bezdôvodne úplne odignoroval platnú a
účinnú právnu úpravu lex specialis (ZoPZP) a aplikoval na vec len lex generalis alebo bezdôvodne a
neodôvodnene odignoroval jej postavenie voči vznesenému nároku. Pokiaľ by správne vecne a právne
posúdil jej postavenie, musel by aplikovať ZoPZP, ust. § 15 ZoPZP, in concreto ods. 2 spolu s odkazom
na ust. § 106 OZ čo do premlčacej doby. Skutočnosť, že vo veci prebiehalo trestné konanie vedené

voči žalovanému v 1. rade, nemá vplyv na plynutie premlčacej doby voči nej. Toto mohlo mať vplyv na
spočívanie premlčacej lehoty výlučne voči žalovanému v 1. rade. Žalobkyňa nárok na poistné plnenie
zo škodovej udalosti uplatnila u nej ako poisťovateľa (pre poistenie podľa ZoPZP) prvý krát až listami zo
dňa 20.02.2019, ktoré jej boli doručené dňa 25.02.2019. Zo žiadnych listín predložených žalobkyňou vo
veci samej nevyplýva, že by žalobkyňa nahlásila škodovú udalosť a/alebo uplatnil svoj nárok u nej skôr.

Poukázala na odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo 117/2014 zo dňa 17.03.2016,
rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/1028/2013 zo dňa 17.12.2013, ustanovenie § 15 zákona
zákonač.381/2001Z.z..Zcitovanéhoustanoveniaplynie,žeideotrirozdielnezodpovednostnésubjekty,
ktoré nesú zodpovednosť za vzniknutú škodu na základe rôznych ustanovení OZ, pričom v prípade

poisťovateľa ide dokonca o iný zákon a preto lehota na uplatnenie nároku voči každému z týchto
subjektovzačínaplynúťaplynieosobitne.Vadhéznomkonanínebolnárokuplatnenýprotipoisťovateľovi
podľa § 15 veta druhá zákona č. 381/2001Z. z., ale proti vodičovi (pokiaľ uplatnený nárok vykazoval
znaky náležitého uplatnenia čo do dôvodu a výšky) podľa ust. § 420 OZ.. Pojem prevádzateľ motorového
vozidla podľa ust. § 427 a nasl. OZ a prevádzkovateľ podľa zák. č.381/2001 Z. z. nemožno ľubovoľne

zamieňať. Podľa ust. § 15 ods. 1 a 2 ZoPZP platí, že právna úprava premlčania nároku na náhradu
škody voči poisťovateľovi je upravená rovnakým spôsobom ako právna úprava premlčania proti osobe,
ktorá škodu spôsobila. V tejto súvislosti však zákon priamo odkazuje na ustanovenie § 106 Občianskeho
zákonníka. V zmysle uvedeného aj s poukazom na ďalšie rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn.13Co/271/2012 zo dňa 04.12. 2012 vyplýva, že na premlčanie nároku plynie rovnako samostatná

premlčacia doba proti poisťovateľovi, samostatná premlčacia doba proti osobe, ktorú škodu spôsobila
a samostatná premlčacia doba proti prevádzkovateľovi. V danom prípade je potrebné posudzovať
plynutie premlčacej doby resp. jej uplynutie voči poisťovateľovi samostatne, bez ohľadu na uplatnený
nárok v rámci adhézneho konania voči osobe prevádzkovateľa resp. osobe, ktorá škodu spôsobila.Začiatok behu subjektívnej premlčacej doby nie je závislý na tom, či a kedy si poškodený zabezpečí
dostatok dôkazov alebo kedy si vytvorí pre neho priaznivejšiu procesnú situáciu k tomu, aby skutkové
okolnosti o ktorých má vedomosť mohol v súdnom konaní preukázať. V posudzovanom prípade si

v rámci adhézneho konania uplatnil škodu žalobca len voči vodičovi motorového vozidla, avšak voči
jeho poisťovateľovi si takúto náhradu škody neuplatnil. Z tohto dôvodu vyplýva jediný správny právny
záver , že pre plynutie premlčacej doby voči nej ako poisťovateľovi nedošlo a ani nemohlo dôjsť k jej
spočívaniu tak, ako to mieni ustanovenie § 112 OZ. Z tohto dôvodu preto treba universe posudzovať beh
premlčacej doby voči nej samostatne, bez ohľadu na uplatnenie škody v rámci adhézneho konania a

behuprípadnýchpremlčacíchdôbvočiprevádzkovateľovidopravnéhoprostriedkua/alebojehovodičovi.

2.4.V závere namietala rozhodnutie o spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti, pretože nemá pasívnu
vecnú legitimáciu vo veci samej a konanie trpí neodstrániteľnou vadou konania. Navrhla, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v zmysle ust. § 388 CSP a žalobu voči nej zamietol a priznal
jej nárok na náhradu trov (celého) konania v rozsahu 100%.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania

žalovanej v 2. rade podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v
ustanovení § 219 ods. 3 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je opodstatnené. Žalovaný v 1.
rade odvolanie nepodal .

5. Súd prvej inštancie svoje vyhovujúce rozhodnutie založil na nepremlčaní nároku žalobkyne,
vychádzajú z 3 ročnej premlčacej doby plynúcej od zaplatenia zdravotnej starostlivosti žalobkyňou a
spočívaním lehoty počas trestného konania. Žalovaná v odvolaní nesúhlasila so zisteným skutkovým
stavom spočívajúcim v tvrdení, že žalobkyňa voči nej nárok uplatnila v prípravnom konaní, s

právnym posúdením uplatnenia nároku, jeho spočívaním a nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia
spočívajúceho nerozlíšenie nároku žalobkyne voči žalovanému v 1. rade a voči nej uplatneného z titulu
poistného plnenia. Odvolací súd sa s dôvodmi odvolania stotožnil, preto napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil a žalobu vo vzťahu k žalovanej v 2. rade zamietol. Odvolací súd nepovažoval
za potrebné strany sporu poučiť podľa § 382 CSP, pretože súd prvej inštancie založil rozhodnutie na

nepremlčaní nároku a odvolací súd rozsudok zmenil iba z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie v bode 16. odôvodnenia rozsudku konštatoval, že žalobkyňa
uplatnila nárok v prípravnom konaní dňa 19.11.2014. Z obsahu trestného spisu vyplýva, že uplatnila
nárok, ale len vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, čomu súd prvej inštancie vôbec nevenoval pozornosť.
Vôbec nerozlišoval medzi plnením žalovaného v 1. rade a plnením žalovanej v 2. rade z titulu zákonného

zmluvného poistenia. Na oba subjekty aplikoval 3 ročnú premlčaciu lehotu a jej spočívanie počas
trestného konania. Posúdenie trojročnej premlčacej doby vyplýva z ustálenej rozhodovacej činnosti
súdov R 34/2013- rozhodnutie NS SR 4 Cdo 284/2010 28.10.2011, R 26/2006- rozhodnutie NS
SR 5 Cdo 71/2003 zo dňa 29.01.2004, R 51/2010 - rozhodnutie NS SR 1 Cdo 70/2009 zo dňa
21.1.2010,rozhodnutie NS SR 1 Cdo 205/2012 publikované v ZSP pod č. 22/2017. V tejto časti súd prvej

inštancie správne posúdil nárok vo vzťahu k žalovanému v 1. rade.

6. Zodpovednosť žalovanej v 2. rade bola krytá povinným zmluvným postením v zmysle zákona č.
381/2001 Z.z.. Žalovaná správne poukazovala na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 16
Co 4/2019, aplikujúce rozhodnutie NS SR 2 MCdo 9/2013 posudzujúce premlčanie nároku, záver

dovolacieho súdu o uplatnení nároku na to isté plnenie od dvoch subjektov, avšak proti každému z iného
právneho dôvodu. Proti škodcovi nárok na náhradu škody a proti poisťovni nárok daný všeobecným
právnym predpisom ustanovením § 15 zákona č. 381/20001 Z.z..

7. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť

námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,
iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v
dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť
na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) azároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si
svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným
spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť

námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu
svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za
následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho
zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne
posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto

postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov.

8. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. - 2. rade zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne
sumu 5 400,32 eura a zároveň uviedol, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia
povinnosť ostatných žalovaných. Rozhodnutie v tejto časti vôbec nezdôvodnil. O povinnom zmluvnom
poistení platí zásada, že poškodený môže náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

požadovať buď od poisteného škodcu, alebo od poisťovateľa (priamy nárok). Poškodený má síce právo
na plnenie tak proti škodcovi, ako aj proti jeho poisťovateľovi, avšak plnenie môže dostať iba raz. Ide
teda o situáciu, keď jeden subjekt má nárok na to isté plnenie proti dvom subjektom, pričom proti
každému z nich z iného právneho dôvodu; proti škodcovi ide o nárok z titulu náhrady škody, proti jeho
poisťovateľovi ide o osobitné právo na plnenie založené všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 15

zákona o povinnom zmluvnom poistení). Postavenie škodcu a jeho poisťovateľa voči poškodenému je
v takom prípade obdobné postaveniu dlžníka a ručiteľa voči veriteľovi, t.j., že ide o dva záväzky zaplatiť
veriteľovi ten istý dlh, pričom veriteľ nemôže dostať to isté plnenie dvakrát, od dlžníka aj od ručiteľa. Ich
vzájomný vzťah je taký, že v tom rozsahu, v akom splnil veriteľovi (poškodenému) jeden z nich, zaniká
dlh a tým aj povinnosť druhého. Ak sú obaja žalovaní v jednom konaní, majú postavenie samostatných

spoločníkov, nevzniká medzi nimi pasívna solidarita a jedným súdnym rozhodnutím môže byť každý z
nich zaviazaný na plnenie celého dlhu, resp. záväzku, avšak vo výroku rozhodnutia musí byť vymedzený
ich vzájomný vzťah, t.j. že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého.
Bez tohto určenia by sa pri záväzku s deliteľným plnením uplatnila pri súdnom výkone rozhodnutia
zásada rovných podielov dlžníkov na celkovom dlhu voči veriteľovi. Obaja povinní môžu byť, pravda,

žalovaní veriteľom na splnenie dlhu každý osobitne v inom konaní a oba hmotnoprávne nároky môžu
byť tiež právoplatne priznané (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 202/2004). Ustanovenie §
438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne, stanovuje solidaritu ako princíp len pre nároky na náhradu škody a nevzťahuje
sa na nároky na poistné plnenie, pre ktoré solidarita nie je stanovená ani iným právnym predpisom.

V prípade, ak poškodený žaluje škodcu a súčasne i poisťovateľa, pasívna solidarita nie je možná,
pretože vo vzťahu žalobcu ku škodcovi a žalovanému poisťovateľovi ide o dva rozdielne nároky. Zatiaľ čo
nárok žalobcu voči škodcovi je nárokom na náhradu škody, nárok žalobcu na výplatu poistného plnenia
uplatnený voči žalovanému poisťovateľovi je originárnym nárokom na plnenie založeným osobitným
právnym predpisom.

9. Zákon č. 381/2001 Z.z. v 15 ods. 2 upravil, že na premlčanie nároku na náhradu škody proti
poisťovateľoviplatírovnakáprávnaúpravaakonapremlčanienárokuprotiosobe,ktoráškoduspôsobila.
Ustanovenie odkazuje na § 106 OZ, čo žalovaná v odvolaní namietala. Rozhodujúce pre začatie plynutia
premlčacej doby je uplatnenie nároku. Žalovaná počas celého konania namietala, že žalobkyňa proti

nej nárok v trestnom konaní neuplatnia a bol uplatnení až žalobou vo veci samej .Súd prvej inštancie
sa vôbec nezaoberal jej námietkou, neposudzoval, či bol uplatnený. Nárok uplatnený v prípravnom
konaní a v trestnom konaní voči žalovanej nebol. Preto nemohla začať plynúť premlčacia doba od jeho
uplatnenia a jej spočívanie, tak ako to vyhodnotil súd prvej inštancie. Odvolací súd dáva do pozornosti
rozhodnutie NS SR 5 Cdo 102/2017 zo dňa 23.4.2020, na základe ktorého bolo prijaté rozhodnutie

kolégia NS SR dňa 16.09.2020, ešte nepublikované v Zbierke súdnych rozhodnutí s právnou vetou:“
Uplatnenie nároku na nemajetkovú ujmu poškodenou osobou, pozostalou po blízkej osobe, usmrtenej
pri dopravnej nehode v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla v trestnom konaní voči osobe,
ktorá škodu spôsobila, nemá za následok spočívanie plynutia premlčacej doby počas trvania trestného
konania i voči poisťovateľovi osoby, ktorá škodu spôsobila.“ Citované rozhodnutie sa venovalo výkladu

pojmu náhrada škody podľa zákona č. 381/2001 Z.z. a plynutiu premlčacej doby. Z jeho záverov vyplýva,
že pojem škoda podľa citovaného zákona je potrebné vykladať extenzívne, pretože by uplatnená
náhrada nemohla byť vyplatená z poistného krytia. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov totiž
nemožno opomínať ich účel a zmysel. Platí, že súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona,ale sa od neho smie (a dokonca musí) odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku,
systematická súvislosť a pod..

10. Žalobkyňa uplatnila nárok na zaplatenie regresnej náhrady podľa zákona č.580 /2004 Z.z. O
zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. poisťovníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Z vyššie citovaných rozhodnutí a ustálenej rozhodovacej praxe súdov je jej nárok
posudzovaný ako regres , nie náhrada škody. Preto podľa názoru odvolacieho súdu je možné na danú
vec aplikovať vyššie citované rozhodnutie prijaté ako stanovisko NS SR.

11.Dovolací sa vyjadril dovolacej otázke premlčania a spočívania premlčacej doby počas trestného
konania s poukazom na ustanovenie § 15 ods.2 zákona č. 381/2001 Z. z.. Uviedol, že toto ustanovenie
(ktoré má charakter lex specialis) je potrebné vykladať tak, že na premlčanie nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy platí rovnaká právna úprava vo vzťahu k osobe, ktorá škodu spôsobila i vo vzťahu
k poisťovateľovi tejto osoby v tom smere, že vo vzťahu k obidvom subjektom sa aplikuje právna úprava

premlčania vyplývajúca z ustanovenia § 101 OZ (ktorá má charakter lex specialis). Ustanovenie §
15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. upravuje iba to, že vo vzťahu k obidvom subjektom sa uplatňuje
rovnaká právna úprava dĺžky premlčacej doby, ale v žiadnom prípade ho nemožno interpretovať tak,
že napr. eventuálne spočívanie plynutia premlčacej doby týkajúcej sa jedného subjektu predstavuje
automaticky spočívanie plynutia premlčacej doby týkajúcej sa druhého subjektu. Ak poškodený uplatní

nárok v trestnom konaní proti osobe, ktorá škodu spôsobila (škodcovi), môže logicky dôjsť k spočívaniu
premlčacej doby len vo vzťahu k tejto osobe.

12. Žalobkyňa uplatnila nárok až podanou žalobou na súd 01.4. 2019, doručenou žalovanej 26.04.2019.
Od tohto dátumu možno považovať nárok za uplatnený. Preto sa žalovaná v 2. rade dovolala námietky

premlčania. Odvolací súd z uvedeného dôvodu zmenil napadnutý rozsudok vo vzťahu k nej a žalobu
zamietol.

13. O trovách konania rozhodol podľa 396 ods. 2 v spojení s § 255 a 262 CSP tak, že žalovanej v 2.
rade v konaní plne úspešnej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O trovách konania

rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, vydaným vyšším
súdnym úradníkom.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).