Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. október 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/225/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114216428
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8114216428.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: DIGITAL FLOOR

LTD, 165 Praed Street London W2 1 RH, Veľká Británia, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
LS Legal, s.r.o., so sídlom Krivá 21, 040 01 Košice, IČO: 47 706 171, proti žalovanému: Slovenský
pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, právne zastúpenému
Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s.r.o., so sídlom Zámocká 5, 811 01 Bratislava, IČO: 35 943
882, za účasti Okresnej prokuratúry Prešov, v spore o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

II. Súd žalobu žalobcu zamieta.

III. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou dňa 29.09.2008 Okresnému súdu Poprad žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu 477.758.480,50 Slovenských korún spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5 % ročne odo dňa 05.09.2008 do zaplatenia. Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že spoločnosť
AR city, s.r.o. mala záujem spolu so spoločnosťami AR PARK, s.r.o. a AR golf, s.r.o. vybudovať v

katastrálnom území Z. A. dielo U. W..N..P.. pozostávajúce z troch častí, a to polyfunkčný komplex
U. O., ktorú mala realizovať spoločnosť AR PARK, s.r.o., apartmánový komplex U. R., ktorú mala
realizovať spoločnosť AR city, s.r.o. a golfový areál U. W., ktorú mala realizovať spoločnosť AR golf,
s.r.o. Dielo OKKO G.E.R. malo byť realizované na pozemkoch vo vlastníctve Slovenskej republiky
v správe Slovenského pozemkového fondu. Z tohto dôvodu spoločnosť ARent, a.s. žiadosťami zo
dňa 12.01.2006, 06.07.2006, 21.09.2006 a spoločnosť AR PARK, s.r.o. žiadosťou zo dňa 21.09.2006
požiadali Slovenský pozemkový fond o odpredaj pozemkov do ich vlastníctva. Po nadobudnutí

pozemkov od Slovenského pozemkového fondu mali spoločnosti ARent, a.s. a AR PARK, s.r.o.
previesť tieto pozemky do vlastníctva spoločnosti AR PARK, s.r.o., AR city, s.r.o. a AR golf, s.r.o. v
rozsahu potrebnom pre realizáciu jednotlivých častí diela U. W..N..P.. týmito spoločnosťami. Slovenský
pozemkový fond svojím podaním zo dňa 10.07.2006, 07.08.2006, 30.11.2006 súhlasil s odplatným
prevodom pozemkov do výlučného vlastníctva spoločnosti ARent, a.s. a spoločnosti AR PARK, s.r.o.
s tým, že majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov formou uzatvorenia kúpnej zmluvy bude možné
realizovať po vydaní a nadobudnutí právoplatnosti územného rozhodnutia v prípade, že na predmetné

pozemky nebudú uplatnené reštitučné nároky oprávnených osôb v zmysle Zákona číslo 229/91 Zb.
a Zákona číslo 503/2003 Z.z. Slovenský pozemkový fond následne po udelení súhlasu k územnému
konaniu a zároveň k prevodu pozemkov na základe žiadosti spoločnosti ARent, a.s. a AR PARK, s.r.o.
previedol podstatnú časť pozemkov, o kúpu ktorých žiadali spoločnosti ARent, a.s. a AR PARK, s.r.o.na tretie osoby, a to napriek tomu, že týmto osobám nevznikol k predmetným pozemkom reštitučný
nárok. Pozemky, ktoré Slovenský pozemkový fond previedol do vlastnícka tretích osôb tvoria ucelené
územia, ktorých rozloha a umiestnenie bránia realizácii diela U. W..N..P.. ako celku. Zmarením realizácie

diela U. W..N..P.. vyššie uvedeným konaním žalovaného vznikla spoločnosti AR city, s.r.o. škoda vo
výške 477.758.480,50 Slovenských korún, a to skutočná škoda vo výške 897.480,50 Slovenských
korún, ktorú predstavujú hotové výdavky, ktoré spoločnosť AR city, s.r.o. vynaložila za účelom realizácie
svojho zámeru vybudovať dielo OKKO G.E.R. a ušlý zisk vo výške 476.861.000 Slovenských korún.
ZodpovednosťSlovenskéhopozemkovéhofonduzaškoduspôsobenúspoločnostiARcity,s.r.o.spočíva

v porušení prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka, ako aj konaním v rozpore
s dobrými mravmi podľa § 424 Občianskeho zákonníka. Slovenský pozemkový fond ako správca
pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky svojimi podaniami zo dňa 10.07.2006, 07.08.2006 a
30.11.2006 vyjadril súhlas k územnému konaniu v súvislosti s navrhovaným využitím dotknutého územia
a zároveň stanovil podmienky predaja pozemkov, na ktorých malo byť realizované dielo U. W..N..P..
Svojím rozhodnutím bol Slovenský pozemkový fond viazaný. Viazanosť Slovenského pozemkového

fondu ako orgánu verejnej moci svojím rozhodnutím vyplýva zo základného princípu nášho právneho
poriadku, a to z princípu právnej istoty. Slovenský pozemkový fond svoje rozhodnutie nemôže svojvoľne
zrušiť, zmeniť, respektíve vydané rozhodnutie ignorovať a konať tak, ako keby žiadne rozhodnutie
neexistovalo. Slovenský pozemkových fond tým, že udelil súhlas k územnému konaniu, mal vedomosť
o tom, že na pozemkoch, o kúpu ktorých žiadali spoločnosti ARent, a.s. a AR PARK, s.r.o. sa plánuje

výstavba. Slovenský pozemkových fond, keďže udelil súhlas k územnému konaniu bol povinný v súlade
s § 415 Občianskeho zákonníka vykonať všetky možné opatrenia, ktoré by zabránili zmareniu výstavby,
a tým aj k vzniku škody spoločnostiam, ktoré mali záujem realizovať dielo v katastrálnom území Z. A.. Ak
tretie osoby, na ktorých pozemkoch malo byť realizované dielo U. W..N..P.. žiadali o vydanie náhradných
pozemkov v katastrálnom území Z. A., bolo povinnosťou Slovenského pozemkového fondu ponúknuť

týmtoosobámpozemkyvtomtokatastrálnomúzemí,avšakztýchpozemkov,ktorémalvspráve,naktoré
sa dielo U. W..N..P.. realizovať nemalo. Slovenský pozemkový fond totiž mal v správe aj iné pozemky v
katastrálnom území Z. A., a to vo výmere niekoľko sto hektárov, ktorými mohol a mal uspokojiť nároky
tretích osôb na vydanie náhradných pozemkov. Zo strany Slovenského pozemkového fondu tak došlo k
závažnému porušeniu prevenčnej povinnosti, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že Slovenský pozemkový

fond previedol do vlastníctva tretích osôb podstatnú časť pozemkov, na ktorých sa malo realizovať dielo
U. W..N..P.., pričom takto prevedené pozemky tvoria ucelené územia, ktorých rozloha a umiestnenie
bránia realizácii diela U. W..N..P.. ako celku. Keďže Slovenský pozemkový fond previedol do vlastníctva
tretíchosôbpozemky,naktorýchsamalorealizovaťdieloU.W..N..P..napriektomu,ženatakétokonanie
neexistoval mimoriadny dôvod, poškodil tým práva osôb zabezpečujúcich realizáciu diela U. W..N..P..

a zároveň sa dopustil konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, čo zakladá jeho zodpovednosť
podľa § 424 Občianskeho zákonníka. Za účelom objektívneho vyjadrenia výšky škody, ktorá vznikla
spoločnosti AR city, s.r.o. bol spoločnosťou INTERAUDIT Trenčín spol. s r.o. vypracovaný Odborný
posudok Č. X/XXXX, v zmysle ktorého výška škody spôsobená spoločnosti AR city, s.r.o. bola vyčíslená
v sume 477.758.480,50 Slovenských korún, z toho skutočná škoda je vo výške 897.480,50 Slovenských

korún a ušlý zisk vo výške 476.861.000 Slovenských korún. Slovenský pozemkový fond závažným
spôsobom porušil prevenčnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka a
zároveň sa dopustil konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, že by k porušeniu
prevenčnej povinnosti, respektíve ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi zo strany žalovaného
nedošlo, nebola by zmarená možnosť realizácie V. U. W..N..P.. ako celku a tým by spoločnosti AR city,

s.r.o. nevznikla škoda. Zároveň porušenie prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka
sa stáva dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka.
Pri všeobecnej zodpovednosti sa zavinenie predpokladá a v prípade, že Slovenský pozemkový fond
nepreukáže, že škodu nezavinil, je povinný ním spôsobenú škodu uhradiť v plnom rozsahu. V prípade
konania v rozpore s dobrými mravmi podľa § 424 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje, aby zo strany

Slovenského pozemkového fondu sa jednalo o úmyselné konanie, pričom nemusí ísť priamo o úmysel
spôsobiť druhému subjektu škodu, ale o úmyselné konanie proti dobrým mravom. O tom, že zo strany
Slovenského pozemkového fondu išlo o úmyselné konanie v rozpore s dobrými mravmi svedčí to, že
udelil súhlas s územným konaním na základe žiadosti spoločnosti ARent, a.s. a AR PARK, s.r.o., v
dôsledku čoho mal vedomosť o tom, že sa na pozemkoch, na ktoré sa súhlas vzťahoval, má realizovať

výstavba, stanovil podmienky predaja pozemkov, na ktorých sa malo realizovať dielo U. W..N..P.. a
stal sa týmto svojím rozhodnutím viazaný. Na prevod pozemkov, na ktorých sa malo realizovať dielo U.
W..N..P.. do vlastníctva tretích osôb nebol dôvod, nakoľko tieto osoby nemali na predmetné pozemky
reštitučný nárok a zároveň Slovenský pozemkový fond mal v správe pozemky v katastrálnom území Z.A., o kúpu ktorých nemali záujem spoločnosti ARent, a.s. a AR PARK, s.r.o., ktorými mohol uspokojiť
nárokytretíchosôbvydanímnáhradnýchpozemkov.Slovenskýpozemkovýfondpreviedoldovlastníctva
tretích osôb podstatnú časť pozemkov, na ktorých sa malo realizovať dielo U. W..N..P.., pričom takto

prevedené pozemky tvoria ucelené územia, ktorých rozloha a umiestnenie bránia realizácii diela U.
W..N..P.. ako celku. Z uvedeného dôvodu žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
škodu vo výške 477.758.480,50 Slovenských korún spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne
od 05.09.2008 do zaplatenia.
2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v písomnom podaní, doručenému Okresnému súdu Poprad

dňa 18.05.2009, v ktorom uviedol, že je toho názoru, že v danom prípade bola namieste prvoradá
aplikácie Zákona číslo 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Orgán verejnej moci je definovaný v § 2 písm. b) pod bodom 2 Zákona číslo 514/2003 Z.z. ako
verejnoprávna inštitúcia alebo ako právnická osoba, ktorej štát zveril výkon verejnej moci. S ohľadom na
uvedené ustanovenia Zákona číslo 514/2003 Z.z. je žalovaný toho názoru, že predpokladom aplikácie
ustanovení tohto zákona je, aby škodcom v danom prípade bol orgán verejnej moci, ktorému štát zveril

právo rozhodovať o právach a povinnostiach a právam chránených záujmoch fyzických a právnických
osôb. Medzi účastníkmi nie je sporné to, že žalovaný Slovenský pozemkový fond je orgánom verejnej
moci. Uvedené postavenie žalovaného vyplýva z § 34 ods. 2 Zákona číslo 330/91 Zb. o pozemkových
úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, podľa ktorého pozemkový fond nie je zriadený na
podnikanie. Svoju činnosť vykonáva podľa tohto zákona a osobitných predpisov vo verejnom záujme.

Sporné medzi účastníkmi je to, či žalovanému bol zverený výkon verejnej moci alebo nie. Žalovaný
poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky v Náleze spisová značka II.ÚS 99/07 a mal
za to, že konanie žalovaného, ktoré žalobca považuje za porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti,
je potrebné prioritne posudzovať podľa Zákona číslo 514/2003 Z.z. Za právne významné je v danom
prípade potrebné považovať určenie, či vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol vzťahom horizontálnym

alebo vertikálnym. Inými slovami povedané, či postavenie obidvoch subjektov bolo rovnocenné alebo
štátvystupovalvautoritatívnompostavení.Nevýznamnépritomjeto,žežalobcaažalovanýmalvdanom
prípade uzatvoriť kúpnu zmluvu, ktorá je inštitútom súkromného práva. Žalovaný je toho názoru, že
žalovaný v danom vzťahu mal vrchnostenské postavenie, a to s ohľadom na jeho samotné postavenie
vymedzené zákonom, v zmysle ktorého žalovaný ako právnická osoba nie je zriadený na podnikanie.

Svoju činnosť vykonáva podľa zákona a osobitných predpisov vo verejnom záujme. Žalovaný ako
verejnoprávna inštitúcia pri nakladaní s pozemkami je povinný postupovať v súlade s ustanoveniami
zákona, t.j. jeho dispozícia s majetkom štátu je presne vymedzená predpismi verejného práva, akým je
napríklad Zákon číslo 229/91 Zb., Zákon číslo 330/91 Zb., ako aj ostatné podzákonné predpisy. Inými
slovami, žalovaný mal za to, že pri nakladaní s pozemkami vo vlastníctve štátu je povinný postupovať

prioritne na základe týchto zákonných ustanovení a nie je vybavený zmluvnou autonómiou, ktorá je
typická pre účastníkov občianskoprávneho vzťahu. Spôsob nakladania s pozemkami vo vlastníctve
štátu upravuje Zákon číslo 330/1991 Zb. v § 34 ods. 4, v zmysle ktorého, na účely spravovania
nehnuteľností podľa odseku 3 pozemkový fond za podmienok ustanovených osobitnými predpismi, a
to a) prevádza bezodplatne do vlastníctva oprávnených osôb pozemky, ak im nemožno podľa týchto

predpisov vydať pôvodné pozemky, b) uzatvára zmluvy o výmene týchto pozemkov s vlastníkmi na
pozemkoch, ktorých je zriadená záhradková alebo chatová osada, c) poskytuje ďalšiu súčinnosť pri
uplatňovaní práv oprávnených osôb a po d) nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ktoré sú právoplatným
rozhodnutím príslušných orgánov štátnej správy určené na výstavbu alebo ťažbu prevedie do vlastníctva
fyzickej alebo právnickej osoby najmenej za cenu zistenú podľa cenového predpisu, za cenu zistenú

podľa cenového predpisu prevedie správu týchto nehnuteľností. Žalovaný je tak v prvom rade podľa
citovaných zákonných ustanovení povinný uspokojovať záujmy reštituentov a až následne nakladá s
týmito pozemkami zákonom stanoveným spôsobom. Žalovaný rozhodol o vydaní náhradných pozemkov
v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 písm. a) Zákona číslo 330/1991 Zb. oprávneným osobám, v čom
žalobca vidí porušenie prevenčnej povinnosti, t.j. povinnosti predchádzať škodám. Vydanie pozemkov

však s ohľadom na právne predpisy, upravený postup žalovaného je potrebné považovať za úradný
postup orgánu verejnej moci, o právach a právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, teda za výkon verejnej moci v zmysle Zákona číslo 514/2003 Z.z. Žalobca
pokiaľ má za to, že týmto postupom mu žalovaný spôsobil škodu, tak mal prioritne postupovať podľa
Zákona číslo 514/2003 Z.z., z čoho ďalej vyplýva aj to, že bol povinný predbežne prerokovať nárok

na náhradu škody a za pasívne legitimovaný subjekt mal označiť štát, t. j. Slovenskú republiku, ktorá
by v prípade úspešnosti prerokovania škody si uplatnila regresný nárok. Žalovaný je toho názoru, že
absentuje nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v tomto spore, ako aj zákonná podmienka
prerokovania nároku na náhradu škody s ústredným orgánom v zmysle ustanovenia Zákona číslo514/2003 Z.z., a preto je potrebné žalobu zamietnuť. Žalovaný je ďalej toho názoru, že neporušil
všeobecnúprevenčnúpovinnosť, povinnosťbezdôvodnouzmenousvojhorozhodnutia,pričompoukázal
na znenie § 34 ods. 4 písm. d) Zákona číslo 330/1991 Zb., v zmysle ktorého môže žalovaný predať

pozemky, ktoré sú právoplatným rozhodnutím príslušných orgánov štátnej správy určené na výstavbu
alebo ťažbu. V čase, kedy žalobca vynakladal náklady na realizáciu projektu, neboli tieto pozemky
určené ani na výstavbu, ani na ťažbu a tieto preto nemohol ani žalovaný predať žalobcovi. Žalobca sa
len pokúšal o to, aby tieto pozemky boli určené na výstavbu, a to vydaním územného rozhodnutia, čím
by len získal možnosť na to, aby mohol vôbec požiadať o odkúpenie pozemkov od žalovaného. Pokiaľ by

však príslušné orgány štátnej správy nerozhodli o vydaní územného rozhodnutia, tak by žalovaný vôbec
nemohol odpredať tieto pozemky žalobcovi, pričom na vydanie rozhodnutia orgánu štátnej správy nie
je právny nárok. Pokiaľ žalobca vynakladal na projekt náklady, sám porušoval všeobecnú prevenčnú
povinnosť. Vyjadrenie riaditeľa regionálneho odboru žalovaného k územnému konaniu nemohlo u
žalovaného vzbudiť oprávnenú dôveru, že žalovaný s ním chce uzatvoriť kúpnu zmluvu, keďže riaditeľ
regionálneho odboru nemá oprávnenie rozhodovať o predaji pozemkov. Táto právomoc prináleží len

štatutárnemu orgánu žalovaného. Ak žalobca v tejto fáze vynakladal náklady, dokonca uzatváral s
tretímiosobamisosúvisiacimpredmetomplnenia,konalneobvyklesvysokýmstupňompodnikateľského
rizika, ktorým nemožno zaťažiť žalovaného. Rovnako bol žalobca v samotných podaniach regionálneho
odboru Slovenského pozemkového fondu v Poprade upozorňovaný „ Týmto Vám zároveň dávame na
vedomie, že počnúc dňom 01.03.2006 boli zo strany SPF pozastavené všetky kúpne a zámenné zmluvy

až do odvolania.“ Žalovaný tak upozornil žalobcu na aktuálny stav na ústredí žalovaného. Na takéto
konanie, vydanie náhradných pozemkov a neuzatvorenie zmluvy so žalobcom mal žalovaný legitímny
nárok. Z vyššie uvedených dôvodov tak žalovaný žiadal žalobu žalobcu zamietnuť.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu,
pripojenými spismi tunajšieho súdu spisová značka 15C/144/2014, pripojeným trestným spisom spisová

značka 7T/23/2012, pripojeným vyšetrovacím spisom Č.:O.-XXX-K.-A.-XXXX, ostatným spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:
4. Žiadosťou o odkúpenie pozemkov vo vlastníctve SR - SPF zo dňa 12.01.2006 požiadala spoločnosť
ARent, a.s. žalovaného o odkúpenie nehnuteľnosti, pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky v
správe Slovenského pozemkového fondu nachádzajúcich sa v katastrálnom území Z. A. za účelom

vybudovania polyfunkčného komplexu v zmysle platného územného plánu U. Z. A., špecifikácia
pozemkov tvorila neoddeliteľnú súčasť tejto žiadosti. Zároveň táto spoločnosť požiadala žalovaného o
vydanie súhlasu k územnému konaniu.
5. Žiadosťou zo dňa 06.07.2006 požiadala spoločnosť ARent, a.s. žalovaného o odkúpenie
nehnuteľnosti k pozemkom vo vlastníctve SR v správe Slovenského pozemkového fondu

nachádzajúcich sa v katastrálnom území Z. A. za účelu výstavby v zmysle platného územného plánu U.
Z. A., a to podľa špecifikácie nehnuteľnosti, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto žiadosti. Žalovanému
bola táto žiadosť doručená dňa 07.07.2006.
6. Obdobne žiadosťou zo dňa 21.09.2006 požiadala spoločnosť ARent, a.s. žalovaného o odkúpenie
nehnuteľností, zároveň a vydanie súhlasu k územnému konaniu, špecifikácia nehnuteľností tvorila

neoddeliteľnú súčasť tejto žiadosti. Táto žiadosť bola žalovanému doručená dňa 21.09.2006.
7. Žalovaný listom zo dňa XX.XX.XXXX Č. XXXX/XXROXX oznámil spoločnosti AR PARK, s.r.o.
nasledujúce: ,,Toto stanovisko slúži ako súhlas vlastníka predmetných pozemkov k územnému konaniu,
pričom majetkovoprávne vysporiadanie pozemku formou uzatvorenia kúpnej zmluvy bude možné
realizovať po vydaní a nadobudnutí právoplatnosti územného rozhodnutia v prípade, že na predmetné

pozemky neboli uplatnené reštitučné nároky oprávnených osôb v zmysle Zákona číslo 229/1991 Zb. a
Zákona číslo 503/2003 Z.z. Zároveň k samotnému uzatvoreniu predmetnej kúpnej zmluvy je potrebné
doložiť - právoplatné územné rozhodnutie - originál, vyjadrenie Obvodného pozemkového úradu Z. O. k
možným uplatneným reštitučným nárokom v zmysle Zákona číslo 229/1991 Zb. a Zákona č. 503/2003
Z.z., znalecký posudok ku kupovaným stavebným pozemkom predložiť dvakrát. Po doložení uvedených

podkladov a následnom stanovení konečnej kúpnej ceny cenovou komisiou SPF bude možné zo strany
regionálneho odboru SPF Z. O. pristúpiť k vypracovaniu predmetnej kúpnej zmluvy“. Zároveň žalovaný
upozornil, že počnúc dňom 01.03.2006 boli zo strany SPF pozastavené všetky kúpne a zámenné zmluvy
až do odvolania.
8. Listom zo dňa 07.08.2006 číslo XXXX/XXROXX oznámil žalovaný spoločnosti ARent, a.s. : ,, Toto

stanovisko slúži ako súhlas vlastníka predmetných pozemkov k územnému konaniu, majetkovoprávne
vyporiadanie pozemku formou uzatvorenia kúpnej zmluvy bude možné realizovať po vydaní a
nadobudnutí právoplatnosti územného rozhodnutia v prípade, že na predmetné pozemky neboli
uplatnené reštitučné nároky oprávnených osôb v zmysle Zákona číslo 229/1991 Zb. a Zákona č.503/2003 Z.z. K samotnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy je potrebné predložiť právoplatné územné
rozhodnutie - originál, vyjadrenie Obvodného pozemkového úradu Z. O. k možným uplatneným
reštitučným nárokom, znalecký posudok ku kupovaným stavebným pozemkom dvakrát. Následne po

doložení uvedených podkladov a následnom stanovení konečnej kúpnej ceny cenovou komisiou SPF
bude možné zo strany RO SPF v Poprade pristúpiť k vypracovaniu predmetnej kúpnej zmluvy “. V
odpovedi Slovenský pozemkový fond oznámil žiadateľovi, že počnúc dňom 01.03.2006 boli zo strany
SPF pozastavené všetky kúpne a zámenné zmluvy, a to až do odvolania.
9. Rovnaká odpoveď bola žiadateľovi oznámená aj z odpovede Slovenského pozemkového fondu zo

dňa 30.11.2006 J.C. XXXX/XXROXX spoločnosti AR PARK, s.r.o., pričom sa jednalo o odpoveď ohľadne
parciel registra špecifikovaných v prílohe s celkovou výmerou 54,4496 hektárov. Z listu Slovenského
pozemkového fondu Bratislava, regionálneho odboru zo dňa 13.06.2006 číslo XXXX/XXROXX vyplýva,
že v zmysle záverov celoslovenskej porady riaditeľov SPF, nakoľko sa jedná o výmeru 23,4523 hektárov
žiadajú regionálny U. O. GR SPF Bratislava o posúdenie predmetnej žiadosti a usmernení, či je možné
zo strany regionálneho odboru SPF vypracovať záväzné stanovisko k vydaniu územného rozhodnutia

v prospech žiadateľa. Regionálny odbor SPF O. neeviduje žiadosti oprávnených osôb na vydanie
náhradných pozemkov z pozemkov tvoriacich predmet citovanej žiadosti. To znamená, že regionálny
odbor SPF nemá námietky k vydaniu predmetného záväzného stanoviska v prospech spoločnosti AR
PARK, s.r.o. A..
10. Uznesením Okresného súdu O. č.k. 20C/97/2007 - 131 zo dňa 14.06.2007 súd zakázal žalovanému

predať, darovať, zameniť, založiť, zaťažiť vecným bremenom založiť práva tretích osôb, dať do nájmu
alebo inak nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Z. A. J. G. L. Z. Č.
XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX Q. Č. XXX. Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/35/07
- 229 zo dňa 28.06.2007 bolo zmenené uznesenie súdu 1. stupňa v spojení s opravným uznesením

tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý a náhradu trov konania súd stranám
sporu nepriznal.
11. Dňa 15.06.2006 bola medzi spoločnosťou AR PARK, s.r.o. a spoločnosťou ARent, a.s. uzatvorená
zmluva, predmetom zmluvy bola pomoc pri prípravných prácach, administratívne práce spoločnosti
ARent, spoločnosti AR PARK, s.r.o. pri príprave štúdie posudzovaní vplyvov na životné prostredie,

územné konanie, príprava materiálov pre stavebné konanie pre povolenie zábavno-oddychového
komplexu v katastri U. Z. A..
12. Dňa 15.06.2007 bol uzatvorený Dodatok číslo 1 k Zmluve zo dňa 01.01.2007 medzi spoločnosťou
AR PARK, s.r.o. a spoločnosťou ARent, a.s., ktorým sa zmluvné strany dohodli na zmene Zmluvy, a
to článku 2, bod 2 a 3.

13. Dňa 01.01.2007 bola medzi spoločnosťou AR city, s.r.o. a spoločnosťou AR PARK, s.r.o.
podpísaná Zmluva, predmetom zmluvy bola pomoc spoločnosti ARent, a.s. spoločnosti AR city, s.r.o. pri
administratívnych prácach a inžinierskej činností potrebnej počas zabezpečenia vstupných podkladov,
pri príprave štúdie posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, predprojektovou a projektovou prípravou
pre územné konanie stavby apartmánového komplexu U. R. v katastri obce Z. A.. Dňa 15.06.2007 bol

k predmetnej Zmluve zo dňa 01.01.2007 medzi zmluvnými stranami uzatvorený Dodatok číslo 1, ktorým
sa zmluvné strany dohodli na zmene článku 2, bod 2.3 predmetnej zmluvy.
14. Dňa 01.01.2007 bola medzi spoločnosťou AR golf, s.r.o. a spoločnosťou ARent, a.s. podpísaná
Zmluva, predmetom ktorej bola pomoc spoločnosti ARent pre spoločnosť AR golf pri administratívnych
prácach a inžinierskej činnosti potrebnej počas zabezpečenia vstupných podkladov, pre prípravu štúdie

posudzovania vplyvov na životné prostredie, predprojektovej a projektovej príprave pre územné konanie
stavby osemnásť jamkového golfového ihriska U. W. v katastri U. Z. A..
15. Dňa 07.12.2006 bola medzi zmluvnými stranami spoločnosťou ARent, a.s., AR PARK, s.r.o., AR
city, s.r.o. a AR golf, s.r.o. uzatvorená zmluva, kde podľa článku 4, bod 1 zmluvné strany sa dohodli,
že žiadosť o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby diela U. W..N..P.. podajú spoločnosti ARent, a.s.

a AR PARK, s.r.o. , a to z dôvodu, že spoločnosti ARent, a.s. a AR PARK, s.r.o. majú, resp. budú mať
vlastnícke práva k pozemkom, na ktorých má byť dielo U. W..N..P.. realizované. Podľa článku 4, bod 2,
zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť AR PARK, s.r.o., AR city, s.r.o. a AR golf, s.r.o. vo svojom mene
a na svoj účet zabezpečia všetky podklady potrebné k územnému konaniu o umiestnení stavby. Zároveň
sa spoločnosti AR PARK, s.r.o., AR city, s.r.o. a AR golf, s.r.o. zaväzujú poskytnúť spoločnostiam ARent,

a.s. a AR PARK, s.r.o. všetku súčinnosť nevyhnutnú pre vydanie územného rozhodnutia. Podľa článku 5,
bod 1 zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že do 30 dní od nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemkom
spoločnosťami ARent, a.s. a AR PARK, s.r.o., najneskôr však do 31.12.2008 uzatvoria kúpnu zmluvu,na základe ktorej spoločnosti ARent, a.s. a AR PARK prevedú na spoločnosti AR PARK, s.r.o., AR city,
s.r.o. a AR golf, s.r.o. svoje vlastnícke práva k pozemkom podľa prílohy číslo 1.
16. Z predloženého Odborného posudku Č. X/XXXX spoločnosti INTERAUDIT Trenčín, spol. s r.o.,

odhad škody a ušlého zisku súvisiacich s realizáciou projektov U. W..N..P.. v katastrálnom území U. Z.
A. sa vykonal postupne, ktoré sú špecifikované v druhej časti tohto posudku. Pri výpočtoch hodnotiaci
tím vychádzal z podkladov uvedených v časti 1 tohto posudku. Správnosť posudku je podmienená
správnosťou, úplnosťou a presnosťou podkladov, ktoré boli dané k dispozícii ku dňu vyčíslenia. Podľa
odborného posudku škoda a ušlý zisk za spoločnosť AR city, s.r.o. predstavuje sumu 487.946.000

Slovenských korún.
17. Z predloženého náčrtu polyfunkčný komplex nazvaný ako U. O. mal pozostávať z dvoch častí, a
to a) U. W. O. - zábavný, hotelový a obchodný areál o rozlohe XXX.XXX metrov štvorcových b) U.
Q. O. - agroturistický areál v ľudovom folklórnom štýle o P. XXX.XXX metrov štvorcových. Dielo U. R.
malo predstavovať apartmánový a rezidenčný komplex vyššieho štandardu s rozlohou XXX.XXX M.
štvorcových.

18. Skutočnú škodu spoločnosti AR city, s.r.o. predstavujú hotové výdavky podľa názoru žalobcu, ktoré
táto spoločnosť vynaložila za účelom realizácie svojho zámeru vybudovať v katastrálnom území Z.
A. V. U. W..N..P.., resp. jeho časť U. R.. Spoločnosti AR city, s.r.o. vznikla skutočná škoda vo výške
897.480,50 Slovenských korún, spočívajúca v zaplatenej cene za služby, respektíve práce vykonané na
základe vyššie uvedených zmlúv. Výška tejto škody nie je konečná, nakoľko služby, resp. práce ktorých

vykonanie je predmetom nižšie uvedených zmlúv neboli poskytnuté alebo vykonané v dohodnutom
rozsahu a záväzkové vzťahy založené nižšie uvedenými zmluvami naďalej trvajú, a teda naďalej trvá
povinnosť zaviazanej strany poskytnúť spoločnosti AR city, s.r.o. službu, respektíve vykonať pre ňu
dohodnutú prácu, ako aj povinnosť spoločnosti AR city, s.r.o. zaplatiť za poskytnutú službu, respektíve
vykonanú prácu.

19. Spoločnosti AR city, s.r.o. vznikla skutočná škoda na základe zmlúv, a to Zmluvy o dielo Č. X/XXXX
na projektovú prípravu apartmánový komplex Z. A. uzatvorenú dňa XX.XXX.XXXX medzi spoločnosťou
ARcity,s.r.o.aspoločnosťouW.,architektúraadizajn,s.r.o. vzneníDodatkučíslo1zodňa21.12.2006a
Dodatku číslo 2 zo dňa 16.03.2007 celková škoda 520.000 Slovenských korún spočívajúca v zaplatenej
cenezaslužbyposkytnutéspoločnostiGrído,architektúraadizajn,s.r.o.Výškatejtoškodypodľažalobcu

nie je konečná, nakoľko záväzkový vzťah založený touto zmluvou naďalej trvá. Rovnako skutočná
škoda vznikla žalobcovi na základe Zmluvy zo dňa 01.01.2007 uzatvorenej medzi spoločnosťou AR
city, s.r.o. a spoločnosťou ARent, a.s. v znení Dodatku číslo 1 zo dňa 15.06.2007, ktorým spoločnosť
ARent, a.s. sa zaviazala v súvislosti s realizáciou apartmánového komplexu U. R. poskytnúť spoločnosti
AR city, s.r.o. pomoc pri administratívnych prácach a inžinierskej činnosti tak, ako je to vymedzené v

zmluve za odmenu vo výške 7.200.000 Slovenských korún bez DPH. V prípade, že nedôjde k dohode
o ukončení zmluvného vzťahu a zmluvné strany budú povinné plniť svoje záväzky z tejto zmluvy možno
predpokladať, že spoločnosti AR city, s.r.o. vznikne škoda minimálne vo výške 7.200.000 Slovenských
korún bez DPH.
20. Zmluva uzatvorená dňa 14.03.2007 medzi spoločnosťami ARent, a.s., AR PARK, s.r.o., AR city,

s.r.o. a AR golf, s.r.o., ktorú dňa 08.03.2007 uzatvorila spoločnosť ARent, a.s. so spoločnosťami
KPMG Slovensko, s.r.o. a COLLIERS INTERNATIONAL, s.r.o. Zmluvu o službách, na základe ktorej
sa poskytovateľ zaviazal vypracovať pre objednávateľa inicializačnú štúdiu realizovateľnosti zábavno-
rezidenčného projektu v lokalite Z. A. zameranú na zistenie reálneho trhového potenciálu finančného
posúdenia záveru a jeho možných rizík za odmenu 71.000 Eur bez DPH. Vzhľadom na skutočnosť,

že záväzkovo-právny vzťah založený touto zmluvou naďalej trvá, možno predpokladať, že spoločnosti
AR city, s.r.o. vznikne škoda minimálne vo výške 8.000 Eur. Mandátnou zmluvou číslo X/XXXX zo
dňa 11.01.2007 uzatvorenou medzi spoločnosťou AR City, s.r.o. a T.. B. B., na základe tejto zmluvy
sa mandatár zaviazal vykonať pre mandanta činnosť investora a stavebníka v súvislosti so stavbou
apartmánový komplex Z. A. U. R. a mandant sa zaviazal zaplatiť mandatárovi za činnosť podľa tejto

zmluvy odmenu vo výške 640.000 Slovenských korún bez DPH. V súlade s touto zmluvou zaplatila
spoločnosť AR city, s.r.o. mandatárovi odmenu vo výške 49.980 Slovenských korún s DPH. Výška škody
na základe tejto zmluvy nie je konečná. V prípade, že zmluvný vzťah bude skončený dohodou zmluvných
strán, závisí od dohody zmluvných strán ako vysporiadajú svoje vzájomné práva a povinnosti z tejto
zmluvy a od tohto vysporiadania bude závisieť aj konečná výška škody. V prípade, že nedôjde k dohode

o ukončení zmluvného vzťahu a zmluvné strany budú povinné plniť svoje záväzky z tejto zmluvy, možno
predpokladať, že spoločnosti AR city, s.r.o. vznikne škoda minimálne vo výške 598.000 Slovenských
korún bez DPH.21. Zmluvou o dielo číslo XX/XXXX zo dňa 14.02.2007 uzatvorenou medzi spoločnosťou AR city, s.r.o. a
P.. I. K., pro eco enviromentálne služby, sa zhotoviteľ zaviazal vypracovať pre spoločnosť AR city, s.r.o.
environmentálnedokumentácie,zámerasprávuohodnotenípodľaZákonačíslo24/2006oposudzovaní

vplyvov na životné prostredie pre spoločne pripravovanú investičnú aukciu so spoločnosťou AR city,
s.r.o. V prípade, že nedôjde k Dohode o ukončení zmluvného vzťahu a zmluvné strany budú povinné
plniť svoje záväzky z tejto zmluvy, možno predpokladať, že spoločnosti AR city, s.r.o. vznikne škoda
minimálne vo výške 120.000 Slovenských korún.
22. Zmluvou uzatvorenou medzi spoločnosťou AR city, s.r.o. a spoločnosťou KORAL, s.r.o., táto zmluva

bola uzatvorená ústnou formou. Spoločnosť KORAL, s.r.o. sa touto zmluvou zaviazala vypracovať
pre spoločnosť AR city, s.r.o. správu a to posúdenie záujmového územia z hľadiska výskytu radónu
podľa architektonicko urbanistickej štúdie pre stavbu U. R. - apartmánový kompex vo Z. A., a to za
dohodnutú cenu vo výške 88.800 Slovenských korún bez DPH. Realizácia diela U. W..N..P.. bola
konaním Slovenského pozemkového fondu zmarená. Na základe toho si spoločnosť AR city, s.r.o.
uplatňuje škodu, ktorá jej vznikla v súvislosti s touto zmluvou vo výške 105.672 Slovenských korún.

23. Zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou AR city, s.r.o. a spoločnosťou Montana, s.r.o. bola
uzatvorená ústnou formou, ktorou sa spoločnosť Montana, s.r.o. zaviazala vykonať pre spoločnosť AR
city, s.r.o. inžiniersko-geologický a hydrogeologický prieskum a spoločnosť AR city, s.r.o. sa zaviazala
zaplatiť spoločnosti Montana, s.r.o. dohodnutú odmenu vo výške 134.982 Slovenských korún bez DPH.
Spoločnosť Montana, s.r.o. Faktúrou číslo 07001 vyfakturovala spoločnosti AR city, s.r.o. odmenu za

vykonané geologické práce na základe tejto zmluvy v celkovej výške 160.628,50 Slovenských korún s
DPH.
24. Zmluvou uzatvorenou medzi spoločnosťou AR city, s.r.o. a dodávateľom T.. K. K. - geodetická
kancelária, táto zmluva bola uzatvorená ústnou formou, pričom dodávateľ sa touto zmluvou zaviazal
vyhotoviť pre spoločnosť AR city, s.r.o. účelové mapy územia, kde malo byť V. U. W..N..P.. realizované a

spoločnosť AR city, s.r.o. sa zaviazala zaplatiť dodávateľovi odmenu vo výške 3.600 Slovenských korún/
Ha. Spoločnosti AR city, s.r.o. v súvislosti s touto zmluvou vznikla škoda vo výške 61.200 Slovenských
korún.
25. Pokiaľ ide o ušlý zisk, žalobca si dal vypracovať spoločnosťou INTERAUDIT Trenčín, s.r.o. Odborný
posudok číslo X/XXXX, kde ušlý zisk spoločnosti AR city, s.r.o. bol za použitia metód - empirická

metóda, výnosová metóda, porovnávacia metóda vyčíslený na sumu 476.861.000 Slovenských korún.
Pri vyčíslení ušlého zisku spoločnosti AR city, s.r.o. v súvislosti s realizáciou V. U. R. sa vychádzalo
z toho, že dielo U. R. malo predstavovať apartmánový a rezidenčný komplex vyššieho štandardu a
vybudované apartmány mala spoločnosť AR city, s.r.o. záujem predať tretím osobám. Žalobca je
toho názoru, že z dôvodu zmarenia realizácie diela U. W..N..P.. konaním Slovenského pozemkového

fondu, si spoločnosť AR city, s.r.o. voči Slovenskému pozemkovému fondu uplatňuje celkovú škodu vo
výške 477.758.480,50 Slovenských korún, ktorá pozostáva zo skutočnej škody vo výške 897.480,50
Slovenských korún a ušlého zisku vo výške 476.861.000 Slovenských korún. Z potvrdenia obce Z. A.
zo dňa 23.06.2009 vyplýva, že na pozemkoch, ktoré boli prílohou žiadosti, nebolo žiadané o vydanie
územného rozhodnutia.

26. Z listu Obvodného pozemkového úradu O. zo dňa 23.06.2009 Obvodný pozemkový úrad O. uviedol,
že v rokoch 1992 a 2004 boli uplatňované aj nároky, ktoré boli neplné a na ktoré boli upresňované v
priebehu konania. Listom zo dňa 22.09.2006 oznámil Obvodný pozemkový Ú. O. spoločnosti ARent,
a.s., že eviduje uplatnené reštitučné nároky podľa čísiel pozemkovo-knižných vložiek. Listom zo dňa
17.10.2006 oznámil Obvodný pozemkový úrad O. spoločnosti ARent, a.s., že na nehnuteľnostiach

zapísaných Z. O. Č. XXXX, C. Ú. Z. A. boli uplatnené reštitučné nároky dedičmi po pôvodných
vlastníkoch. Listom zo dňa 03.04.2007 oznámil Obvodný pozemkový úrad Z. O. spoločnosti ARent, a.s.,
že na nehnuteľnostiach zapísaných v PKV špecifikovaných v tomto liste, katastrálne Ú. Z.Ý. A., neboli
uplatnené reštitučné nároky na vydanie pozemkov v zmysle Zákona číslo 229/91 Zb. a Zákona číslo
503/2003 Z.z. Zároveň je tam konštatované, že na nehnuteľnostiach zapísaných v O. Č.A. XX, XX, XXX,

XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX Q. XXXX O. N. Č. XXXX, C. Ú. Z. A.
boli uplatnené reštitučné nároky dedičmi po pôvodných vlastníkoch. Listom zo dňa 17.10.2006 oznámil
Obvodný pozemkový úrad Poprad spoločnosti ARent, a.s., že na nehnuteľnostiach zapísaných v PKV
špecifikovaných v tomto liste, katastrálne územie Z. A. neboli uplatnené reštitučné nároky. Listom zo
dňa 03.10.2006 oznámil Obvodný pozemkový úrad O. spoločnosti AR PARK, s.r.o., že na nehnuteľnosti

zapísanej v O. Č. XX, XX, O. N. XXXX/X, Č. XXXX, O. N. Č. XXXX/X, XXXX Q. XXXX, O. N. XXXX/
X, C. Ú. Z. A. boli uplatnené reštitučné nároky dedičmi po pôvodných vlastníkoch.
27. Dňa 29.09.2009 bola medzi pôvodným žalobcom spoločnosťou AR city, s.r.o. a postupníkom
spoločnosťou ERMANNO TRADE & INVEST LIMITED podpísaná Zmluva o postúpení pohľadávky vzmysle § 524 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej pohľadávka uplatnená v tomto spore bola
postúpená zo spoločnosti AR city, s.r.o. na postupníka spoločnosť ERMANNO TRADE & INVEST
LIMITED.

28. Súd Uznesením číslo konania 13C/270/2008 - 193 zo dňa 04.02.2010 pripustil zmenu účastníkov
na strane žalobcu v súlade s § 92 ods. 2 OSP.
29. Z Uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 208 zo dňa 01.03.2006 vyplýva, že vláda odporúča
generálnemu riaditeľovi Slovenského pozemkového fondu dňom 01.03.2006 zastaviť predaj a zámenu
pozemkov. Z výpisu z protokolu z desiateho riadneho zasadnutia správnej rady Slovenského

pozemkového fondu zo dňa 02.03.2006 vyplýva, že sa ukladá generálnemu riaditeľovi pozastaviť
účinnosť pokynu generálneho riaditeľa SPF o uzatváraní zmlúv o výpožičke v termíne ihneď do
odvolania. Z uznesenia správnej rady SPF zo dňa 02.03.2006 vyplýva, že sa ukladá generálnemu
riaditeľovi pozastaviť predaj a zámenu pozemkov v nadväznosti na prijaté uznesenie vlády Slovenskej
republiky, pozastaviť predaj hnuteľného a nehnuteľného majetku a pozastaviť účinnosť pokynu
generálneho riaditeľa SPF o uzatvorení zmlúv o výpožičke.

30. Z výpovede svedka T.. Š. J. zo dňa 29.06.2009 vyplýva, že od leta roku 2006 do leta roku 2008 bol
štatutárom pôvodného žalobcu. V tomto období mal žalobca v úmysle realizovať O. U. W..N..P.., a to
po pravej strane cesty druhej triedy V. E. J. U. Z. A.. Čo sa týka kontraktu so žalovaným, 90 % tohto
kontraktu zabezpečoval sám. Čo sa týka projektu U. W..N..P.., tento projekt sa začal koncom roka 2005
a v januári 2006 bola podaná žiadosť na odkúpenie pozemkov v správe Slovenského pozemkového

fondu. Niekedy začiatkom leta roku 2006 bol vydaný súhlas k územnému rozhodnutiu. Po uvedenom
súhlase sa postupne začalo so spracovaním projektu ako takého a projektovej dokumentácie. Tento
proces bol začatý spoločnosťou ARent, a.s., v ktorej pracoval ako projektový manažér. Následne bol
projekt prevedený na spoločnosť AR PARK, s.r.o. ako na dcérsku spoločnosť od spoločnosti ARent,
a.s. Pripravovali sa všetky podklady potrebné pre územné konanie. Čo sa týka kontraktu žalobcu

so žalovaným, prebiehalo na regionálnej úrovni. Jednalo sa s vedúcim majetkovoprávneho odboru.
Pokúšal sa kontaktovať aj priamo riaditeľa, avšak toto sa mu nepodarilo, preto začal jednania s vedúcim
uvedeného odboru. V lete roku 2006 žalovaný vydal súhlas k územnému konaniu, taktiež na výstavbu.
V priebehu kontaktu so žalovaným bola spoločnosť AR PARK upozornená na skutočnosť, že SPF
má pozastavenú možnosť manipulácie s konkrétnymi pozemkami. Bolo mu vysvetlené, že sa jedná o

rozhodnutie vlády, ktoré však SPF nijako nezaväzovalo. Následne sa pripravovali podklady pre územné
konanie. Čo sa týka samotného odkupovania pozemkov SPF, tí sa vyjadrili tak, že k odpredaju dôjde
až po vydaní územného rozhodnutia. Z tohto dôvodu pracovali na podkladoch pre územné rozhodnutie.
Zo strany SPF im bolo prezentované, že územné rozhodnutie je jediný možný spôsob ako vybaviť ich
požiadavky a odkúpiť predmetné pozemky. Nebola im ponúknutá zo strany SPF možnosť uzatvorenia

Zmluvy o budúcej zmluve. Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve so žalovaným uzatvorenú nemali. Predajná
cenabola100Slovenskýchkorúnaznaleckácenasapohybovalavrozmedzímedzi50a90Slovenských
korún. Predajná cena teda nepredstavovala ani dvojnásobok ceny stanovenej znaleckým posudkom.
Za žalovaného jednal s P. K., bol to regionálny riaditeľ, s referentom T.. Z. a na ústredí s nejakou pani,
meno si nespomína a rovnako s vedúcim pánom A.. O. A. mu uviedol, že je členom cenovej komisie a

zisťoval, či ten postup stanovenia ceny bude identický s postupom v predchádzajúcich prípadoch. Bolo
mu povedané, že cena sa môže pohybovať na úrovni dvoj až trojnásobku ceny stanovenej znaleckým
posudkom. Bola podaná len jedna žiadosť o odkúpenie pozemkov. Nemali záujem o súhlas s územným
konaním bez následného predaja pozemkov. SPF ich utvrdzovalo, že dôjde k predaju týchto pozemkov.
Potom, čo došlo ku konkrétnym skutočnostiam, pre ktoré nebolo možné pokračovať v projekte, nebol

ani podaný návrh na územné rozhodnutie. Žiadosť o vydanie územného rozhodnutia nemohli podať
skôr, nebolo to možné, než splnili podmienky, museli najprv splniť architektonické štúdie, urbanistickú
štúdiu a ďalšie potrebné podklady. Vôbec nepredpokladali, že súhlas na odpredaj pozemkov bude
odmietnutý. Jednalo sa o rozsiahly projekt, bolo potrebné riešiť inžinierske siete, prístupové body,
dopravné križovanie, ako aj mnohé ďalšie otázky. Postup SPF chápal tak, že súhlasili s realizáciou

projektu. Aj predchádzajúce projekty boli realizované tak, že po vydaní rozhodnutia o umiestnení stavby
im SPF pozemky odpredal. SPF im zároveň oznámilo, že na minimálnu časť pozemkov boli uplatnené
reštitučné nároky, na väčšiu časť však nároky uplatnené neboli. Snažili sa aj oni sami oslovovať
reštituentov. Dali si vypracovať aj znalecké posudky, SPF ich inštruovalo, že znalecké posudky nesmú
byť staršie ako 3 mesiace. Zaskočila ich skutočnosť, že skoro všetky pozemky, o ktoré mali záujem,

boli vydané v rámci náhradných reštitúcií. Snažili sa kontaktovať reštituentov. Pred podaním žiadosti o
vydanie súhlasu s územným konaním sa informovali na možnosť a SPF ich inštruoval tak, že jediným
spôsobom, ako sa môžu dostať k požadovaným pozemkom je súhlas a následne územné konanie.31.Dňa04.04.2007bolamedziRímskokatolíckoucirkvouY.Z.A.aspoločnosťouARent,a.s.uzatvorená
Zmluvaobudúcejzámennejzmluve,účastníkzmluvyRímskokatolíckacirkevprehlásila,žejevlastníkom
nehnuteľností zapísaných na L. Z. Č.A. XXX, spolu v súhrnom Z. XX.XXX M. Š. nachádzajúcich sa v

katastrálnomÚ.Z.A..Nazákladepísomnejvýzvyodúčastníkauzatvoriaúčastnícitejtozmluvyzámennú
zmluvu do 10 dní od doručenia účastníkovi číslo jeden.
32. Dňa 22.02.2007 bola medzi spoločnosťou AR city, s.r.o. a U. Z. A. podpísané memorandum, ktorým
zmluvné strany sa dohodli na vzájomnej prospešnej spolupráci. V rámci spolupráce sa obec zaväzuje
poskytnúť spoločnosti AR city, s.r.o. súčinnosť, zabezpečí podmienky pri prijatie nevyhnutných zmien

alebo doplnkov v územnej dokumentácií rešpektujúc záujmy a možností obce vybudovať infraštruktúru v
obciaposkytovaťinformácie,ktoréjeobecoprávnenáposkytovaťpodľavšeobecnezáväznýchprávnych
predpisov, informovať stranu o prípadných investíciách rešpektujúc záujmy a možnosti obce vykonať,
zabezpečiť úkony potrebné na odstránenie stavu v stavebnom, respektíve v správnom konaní, v ktorom
rozhoduje obec vyvinúť maximálne úsilie, pre čo najrýchlejších konanie, respektíve konať v zákonom
stanovených lehotách a bez zbytočných prieťahov.

33. Uznesením Okresného súdu Poprad číslo konania 13C/270/2008 - 523 zo dňa 16.06.2010 bolo
konanie v časti o zaplatenie sumy 1.676,23 Eur s príslušenstvom zastavené.
34. Zo znaleckého posudku Univerzity v Žiline, Ústav súdneho inžinierstva číslo XXX/XXXX vyplýva, že v
Odbornom posudku Č. X/XXXX, ktorý vypracovala znalecká organizácia INTERAUDIT Trenčín, s.r.o. sú
rozsiahle informácie, ktoré tiež použila vo svojich textoch, pričom výpočet vychádza z toho, akoby celý

podnikateľský zámer mal byť realizovaný v plnej miere. V odbornom posudku sú nepreskúmateľné údaje
výpočtu a z tohto vyplynuli neobjektívne a nesprávne závery. Slovenský pozemkový fond nezabránil
spoločnosti AR PARK, s.r.o. investovať na zahraničnom kapitálovom trhu. Znalecké úkony, úkony
znaleckej organizácie AUDIT POL s.r.o., znalecký posudok číslo X/XXXX a jeho doplnenie sú v plnom
rozsahu nesprávne po stránke formálnej, obsahovej a metodickej. Znalec dospel k neobjektívnym

záverom. Zo stanoviska Žilinskej univerzity v Žiline, Ústavu súdneho inžinierstva zo dňa 18.09.2012
vyplýva, že predložený znalecký posudok AUDIT POL nie je materiálom, pretože pri takto zadanej
úlohe nemožno považovať to za znalecký úkon. Podnikateľský zámer nebol priložený ani znalcom
žilinskej univerzity. Ak by takýto výpočet realizoval Ústav súdneho inžinierstva v Žiline, výsledná hodnota
reálneho ušlého zisku by bola 0. Z odborného hľadiska nie je možné ani len pripustiť diskusiu,

že tieto pochybenia sú v plnej miere nezávažné. Nehovoriac o tom, že v prípade zadanej úlohy
pre znaleckú organizáciu AUDIT POL, s.r.o. nemožno zamieňať, ani podsúvať myšlienku o výpočte
abstraktného ušlého zisku. Ústav súdneho inžinierstva preto nemôže v žiadnom prípade súhlasiť so
zadaním, ani závermi predloženého materiálu. Zo stanoviska Žilinskej univerzity v Žiline ďalej vyplýva,
že v odbornom posudku Č. X/XXXX, ktoré vypracovala znalecká organizácia INTERAUDIT Trenčín,

s.r.o. sú informácie, kde základom pre výpočet boli údaje z podnikateľského zámeru, ktoré nie sú ničím
podložené, ani podnikateľský zámer nie je v prílohách posudku. V prílohách tiež nie sú žiadne zmluvy,
ktoré by záujem o nehnuteľnosti ako výsledok podnikateľského zámeru podporili. Výpočet vychádza
z toho, akoby celý podnikateľský zámer mal byť realizovaný v plnej miere. V odbornom posudku sú
nepreskúmateľné údaje výpočtu a z toho vyplynuli neobjektívne a nesprávne závery. Zároveň z toho

vyplýva, že predmetná spoločnosť mala podstatu majetku v bežnom majetku, konkrétne v krátkodobých
pohľadávkach, pričom vykazovala straty v rokoch 2007, 2008 a 2009, pričom sa jedná o prehlbujúcu sa
stratu. Rovnako formálne pochybenia sú aj v doplnení tohto znaleckého posudku. Slovenský pozemkový
fond nijakým spôsobom nezabránil spoločnosti AR PARK, s.r.o. investovať na zahraničnom kapitálovom
trhu. Zo znaleckého posudku číslo J. XXXX - XXX/XXXX vypracovaného Znalci a odhadci - znalecký

ústav, s.r.o. so sídlom v Brne vyplýva, že nie je možné vyhodnotiť objektívne ako to tvrdí vo svojich
záveroch Ústav súdneho inžinierstva, že znalecký posudok AUDIT POL je po formálnej stránke plne
nevyhovujúci, pretože toto hodnotenie zo strany Ústavu súdneho inžinierstva je minimálne nadsadené
a neopodstatnené. Samotný výsledok znaleckého posudku AUDIT POL je použiteľný ako relevantný
podklad v spore o preukazovaní skutočnej škody a ušlého zisku. V rámci znaleckého skúmania bolo

zistené, že znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity O. Č. XXX/XXXX zo dňa
28.11.2011 sa nejaví byť dostatočným podkladom pre spochybnenie výpočtu skutočnej škody a ušlého
zisku, ktorý previedla znalecká organizácia AUDIT POL, s.r.o. Zo znaleckého posudku číslo J. XXXX-
XXX/XXXX vyplýva, ktorý vypracoval Znalci a odhadci - znalecký ústav, s.r.o. skutočná škoda 86.965
Eur a ušlý zisk 61.214.00 Eur, a to spoločnosti AR park, s.r.o.

35. Zo strany žalobcu bola predložená Zmluva o budúcej zámennej zmluve medzi Rímskokatolíckou
cirkvou farnosťou Z.Ý. A. a spoločnosťou ARent, a.s., predmetom ktorej účastník prehlásil, že je
vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na Liste vlastníctva Č. XXX, pričom v zmysle článku 2, účastník
sa zaväzuje, že do uzatvorenia zámennej zmluvy neprevedie, neprenájme, nezaťaží, nezriadi záložnéprávo, nezriadi právo zodpovedajúce vecnému bremenu na nehnuteľnostiach špecifikovaných v prílohe
číslo 1. Účastník číslo 2 sa zaviazal zabezpečiť geometrické zameranie predmetných pozemkov. Súd
uvádza, že súčasťou súdneho spisu na čísle listu 1759 - 1760 súdneho spisu je nepodpísaná zmluva.

Z prehlásenia obce Z. A. zo dňa 01.03.2010 vyplýva, že návrh zmeny a doplnku F. obce absolvoval
všetky etapy obstarávania a bol prerokovaný zákonným spôsobom. K návrhu boli vydané súhlasné
stanoviská všetkých dotknutých orgánov. Návrh územného plánu bol vypracovaný a odsúhlasený v
súlade so zadaním investora. Dňa 26.02.2010 U. Z. A. požiadala Krajský stavebný úrad v Prešove o
stanovisko po vydaní záverečného súhlasného stanoviska KSÚ bude návrh predložený na schválenie

obecnému zastupiteľstvu. Z prehlásenia obce Z. A. zo dňa 27.06.2006 vyplýva, že obecné zastupiteľstvo
súhlasí s čiastkovou zmenou UPNO Z. A. Z. L. L. X pre spoločnosť AR PARK, s.r.o., zmena UPNO
bude realizovaná pod dohľadom oprávnenej osoby určenej obcou. Z prehlásenia U. Z. A. Č. XXXXX zo
dňa 12.06.2006 vyplýva, že obec Z. A. súhlasí s pripravovaným investičným zámerom v katastrálnom
území Z. A. v súlade s plánom strategického rozvoja obce Z. A. a v súlade s územnoplánovacou
dokumentáciou v L. L. X. Pripravovaný projekt orientovaný na rozvoj cestovného ruchu v podhorí Z.

E. významnou mierou prispeje k rozvoju obce a má plnú podporu zo strany samosprávy. V priebehu
sporu žalobca rozšíril svoju právnu argumentáciu a mal za to, že v tomto prípade došlo k porušeniu
zo strany žalovaného a to predzmluvnej povinnosti culpa in contrahendo v slovenskom práve, ktorý
zakladá jeho nárok na náhradu škody. Svoju právnu argumentáciu podporil predloženým článkom B..
B. M. culpa in contrahendo v slovenskom práve a nároky z porušenia. Žalobca v tomto spore navrhol

oboznámiťrozsudkyvoveciobžalovanéhoV..T..M.O.C.,O..Súdzistil,žedňa04.07.2013naOkresnom
súde Poprad bola na obvineného V.. T.. M. O., O.. podaná obžaloba podľa § 234 ods. 1 Trestného
poriadku na tom skutkovom základe, že ako znalec z odboru 090000 - Ekonómia a manažment zapísaný
v zozname znalcov na Krajskom súde Košice pod Č. XXXXXX a zároveň konateľ spoločnosti Audit
-POL, s.r.o., IČO: 31 706 703, Košice, Čermeľská 45, zapísaná v zozname znaleckých organizácií

pod číslom 900113, v odbore 51000 - Ekonomika a riadenie podnikov v období od 02.09.2009 do
08.06.2010 v konaní na Okresnom súde v Poprade vo veci žalobcu spoločnosti AR PARK s.r.o., Okružná
18, Svit, ktorá na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.09.2009 postúpila pohľadávku
spoločnosti ERMANNO TRADE & INVEST LIMITED voči Slovenskému pozemkovému fondu Bratislava
o zaplatenie ušlého zisku a skutočnej škody z dôvodu nepodpísania kúpno-predajnej zmluvy na žiadané

pozemky v katastrálnom území Z. A. so Slovenským fondom Bratislava vo výške 52.756.849,73 Eur,
vedome v Košiciach vypracoval a predložil na Okresný súd v Poprade v konaní pod spisovou značkou
20C/139/2008 Znalecký posudok číslo X/XXXX spoločnosti AUDIT-POL, s.r.o., Čermeľská 45, Košice a
jeho doplnenie, ktoré sú v plnom rozsahu nesprávne po stránke obsahovej, formálnej a metodickej, o
čom vzhľadom na svoje odborné vedomosti vedel, ktorým stanovil skutočnú škodu vo výške 86.964,98

Eur a ušlý zisk vo výške 60.298.010 Eur, spolu 60.384.974 Eur, čo viedlo k neobjektívnemu záveru,
nesprávnemu určeniu výšky ušlého zisku a skutočnej škody, na základe ktorého Okresný súd v Poprade
v konaní pod spisovou značkou 20C/139/2008 - 1406 vydal dňa 26.03.2010 rozsudok, ktorý doposiaľ
nenadobudol právoplatnosť, na základe ktorého je žalovaný Slovenský pozemkový fond Bratislava
povinný zaplatiť žalobcovi sumu 60.408.874, 60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne

odo dňa 05.09.2008 spolu s trovami konania vo výške 2.289.977,23 Eur a svojím konaním by tak v
prípade nadobudnutia právoplatnosti uvedeného rozsudku spôsobil Slovenskému pozemkovému fondu
Bratislava škodu vo výške najmenej 62.698.851,83 Eur. Teda ako znalec pred súdom v občianskom
súdom konaní uviedol nepravdu okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie a spôsobil
tak značnú škodu, čím spáchal zločin podania nepravdivého znaleckého posudku podľa § 347 ods. 1

písm. a), ods. 3 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. Uznesením
Krajského súdu v Košiciach číslo konania 8To/57/2014-1929 zo dňa 16.06.2016 súd podľa § 194 ods.
1 písm. b) Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie a Okresnému súdu uložil, aby vo veci znovu
konal a rozhodol. Vychádzajúc z doposiaľ vykonaného dokazovania, obžaloby prokurátora a z dôvodu
podanej sťažnosti bol Krajský súd toho názoru, že v tomto štádiu trestného konania je daná dôvodnosť

podozrenia obvineného zo spáchania trestného činu, ktorý mu je kladený za vinu.
36. Rozsudkom Okresného súdu Košice I. číslo konania 4T/75/2013-2243 zo dňa 15.02.2016 bol
obžalovaný V.. T.. M. O., O.. uznaný vinným, že ako znalec z odboru 090000 - Ekonómia a manažment
zapísanývzoznameznalcovnaKrajskomsúdeKošicepodčíslom912803azároveňkonateľspoločnosti
AUDIT-POL,s.r.o.,IČO:31706703,Košice,Čermeľská45,zapísanývzoznameznaleckýchorganizácií

pod číslom 900113, v odbore 51000 - Ekonomika a riadenie podnikov v období od 02.09.2009 do
08.06.2010 v konaní na Okresnom súde v Poprade vo veci žalobcu spoločnosti AR PARK s.r.o., Okružná
18, Svit, ktoré na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.09.2009 postúpila pohľadávku
spoločnosti ERMANNO TRADE & INVEST LIMITED voči Slovenskému pozemkovému fondu Bratislavao zaplatenie ušlého zisku a skutočnej škody z dôvodu nepodpísania kúpno-predajnej zmluvy na žiadané
pozemky v katastrálnom území Z. A. so Slovenským fondom Bratislava vo výške 52.756.849,73 Eur,
vedome v Košiciach vypracoval a predložil na Okresný súd v Poprade v konaní pod spisovou značkou

20C/139/2008 Znalecký posudok číslo X/XXXX spoločnosti AUDIT-POL, s.r.o., Čermeľská 45, Košice a
jeho doplnenie, ktoré sú v plnom rozsahu nesprávne po stránke obsahovej, formálnej a metodickej, o
čom vzhľadom na svoje odborné vedomosti vedel, ktorým stanovil skutočnú škodu vo výške 86.964,98
Eur a ušlý zisk vo výške 60.298.010 Eur, spolu 60.384.974 Eur, čo viedlo k neobjektívnemu záveru,
nesprávnemu určeniu výšky ušlého zisku a skutočnej škody, na základe ktorého Okresný súd v Poprade

v konaní pod spisovou značkou 20C/139/2008 - 1406 vydal dňa 26.03.2010 rozsudok, ktorý doposiaľ
nenadobudol právoplatnosť, na základe ktorého je žalovaný Slovenský pozemkový fond Bratislava
povinný zaplatiť žalobcovi sumu 60.408.874,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne
odo dňa 05.09.2008 spolu s trovami konania vo výške 2.289.977,23 Eur, teda ako znalec pred súdom v
občianskom súdom konaní uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie,
čím spáchal prečin nepravdivého znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu

podľa § 347 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za to sa odsudzuje podľa § 347 ods. 1 , § 38 ods.
2 a 3, § 36 písm. j) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov. Podľa § 49
ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia
slobody určil obžalovanému skúšobnú dobu na 3 roky. Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona súd

uložil obžalovanému trest zákazu činnosti vykonávať znaleckú činnosť na 3 roky a podľa § 288 ods. 1
Trestného poriadku súd poškodenú stranu Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO:
173 353 45 s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
37. Uznesením Krajského súdu v Košiciach číslo konania 4To/22/2016-2344 zo dňa 08.11.2016 Krajský
súd v Košiciach podľa § 319 Trestného poriadku zamietol odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, poškodenej strany Slovenský pozemkový fond
a obžalovaného V.. T.. M. O., O..
38. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I. spisová značka 7T/23/2012 zo dňa 08.09.2015 bol
obžalovanýT..K.K.uznanývinným,žeakonámestníkgenerálnehoriaditeľaSlovenskéhopozemkového
fondu v Bratislave poverený na konanie za generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu

v súvislosti s riešením reštitučných nárokov oprávnených osôb v čase od 29.03.2007 do 10.04.2007,
napriek tomu, že dohody o plnení reštitučného nároku neboli vypracované príslušnými regionálnymi
odbormi Slovenského pozemkového fondu, použitím neoprávnene dôrazného konania z titulu svojho
nadriadeného postavenia zabezpečil na generálnom riaditeľstve Slovenského pozemkového fondu v
Bratislave od pracovníkov regionálneho odboru Slovenského pozemkového fondu T.. U. I. Q. B.. T..

M. K., aby podpísali príslušné podklady, kontrolné listy, dohody o riešení reštitučných nárokov, na
základe ktorých boli T.. I. U. pripravené a vypracované zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho
práva v katastrálnych územiach Z. A., Z., O., K. A. U. U. I. A., P. L., K. G., T.. Q. R., M. Z. Q.
P.. Z. Z., hoci predmetné zmluvy neboli vypracované a pripravené k tomu príslušnými pracovníkmi
regionálnych odborov. Obvinený T.. K. K. pritom sám svojvoľne a neodôvodnene určil konkrétnych

reštituentov, ako aj katastrálne územia, ktorých parcely boli predmetom prevodu aj keď vedel, že pri ich
vypracovaní nebol dodržaný úradný postup organizačných útvarov Slovenského pozemkového fondu
stanovený zákonom alebo na základe zákona vydaných predpisov Slovenského pozemkového fondu,
čím došlo k porušeniu Zákona číslo 330/91 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, štatútu

Slovenského pozemkového fondu, Zákona číslo 229/91 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a
inému poľnohospodárskemu majetku, interného pokynu generálneho riaditeľa číslo 1/99, ktorým sa
upravuje postup Slovenského pozemkového fondu pri uzatváraní zmlúv a ich evidencii článku 2 písm.
a) odseku ae), článku 8 bod 1, článku 9 bod 1 veta druhá interného pokynu generálneho riaditeľa
číslo 11/99 v znení neskorších predpisov a doplnkov upravujúceho zásady a postup Slovenského

pozemkového fondu pri poskytovaní reštitučných nárokov. Následne po tom, ako bolo správou katastra
Poprad prerušené konanie o návrhu na vklad podľa Zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva
medzi Slovenským pozemkovým fondom a I. A. z 10.04.2007 prerušené rozhodnutím správy katastra
Poprad číslo Z. XXXX/XXXX zo dňa 14.05.2007 a Č. Z. XXXX/XXXX zo dňa 21.05.2007 obvinený
T.. K. K. v presne nezistený čas od 25.05.2007 a 28.06.2007 zabezpečil vypracovanie Dodatkov k

Zmluve o prevode vlastníctva k pozemkom, ktorý antidatoval s dátumom z 10.04.2007 v čase svojho
poverenia,vktoromuž boliodstránenénedostatkyspôsobujúceprerušeniekonaniaaopätovnepožiadal
o zavkladovanie dodatku k Zmluve o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom Správu katastra
v O. G. A. J. V.-XXX zo dňa 10.04.2007, doručený Správe katastra Poprad dňa 28.06.2007, ktorýpodpísal ako zástupca generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu, hoci v čase podpisu
Dodatku a jeho návrhu na vklad už na konanie za generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového
fondu nemal oprávnenie, ktorého platnosť poverenia uplynula 10.04.2007, Zmluvy o bezodplatnom

prevode vlastníckeho práva medzi Slovenským pozemkovým fondom a T.. Q. R. zo dňa 10.04.2007
prerušené rozhodnutím Správy katastra Poprad pod číslom Z. XXXX/XXXX zo dňa 28.05.2007 obvinený
T.. K. K. v presne nezistený čas od 29.05.2007 do 28.06.2007 zabezpečil vypracovanie Dodatku k
Zmluve o prevode vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré antidatoval dátumom zo dňa 10.04.2007
v čase svojho poverenia, v ktorom už boli odstránené nedostatky spôsobujúce prerušenie konania a

opätovne požiadal o zavkladovanie Dodatku k Zmluve o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva k
pozemkom v Poprade návrhom pod spisovou značkou V. - XXX zo dňa 10.04.2007 doručený Správe
katastra O. 28.06.2007, ktorý podpísal ako zástupca generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového
fondu, hoci v čase podpisu Dodatku a jeho návrhu na vklad už na konanie za generálneho riaditeľa
Slovenského pozemkového fondu nemal oprávnenie, ktorého platnosť poverenia uplynula 10.04.2007,
Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva medzi Slovenským pozemkovým fondom Q. M. Z.

prerušené rozhodnutím Správy katastra O. O. Č.A. Z. XXXX/XXXX zo dňa 28.05.2007, obvinený T.. K.
K. v presne nezistený čas od 29.05.2007 do 28.06.2007 zabezpečil vypracovanie Dodatku k Zmluve
o prevode vlastníckeho práva k pozemkom, ktorý antidatoval dátumom z 10.04.2007 v čase svojho
poverenia, v ktorom už boli odstránené nedostatky spôsobujúce prerušenie konania a opätovne požiadal
o zavkladovanie Dodatku k Zmluve o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom Správu katastra v

O. G. V.-XXX zo dňa 10.05.2007 vypracovaným T.. I. U., doručený Správe katastra O. 28.06.2007, ktorý
podpísal ako zástupca generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu, hoci v čase podpisu
dodatku a jeho návrhu na vklad už na konanie za generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového
fondu nemal oprávnenie, ktorého platnosť poverenia uplynula 10.04.2007. Zmluvy o bezodplatnom
prevode vlastníckeho práva k pozemkom medzi Slovenským pozemkovým fondom a P.. Z. Z. z

10.04.2007 prerušené rozhodnutím Správy katastra Poprad číslo Z. XXXX/XXXX zo dňa 29.05.2007
doručené RO SPF v Poprade U. T.. K. K.J. Z. presne nezistený čas od 29.05.2007 do 28.06.2007
zabezpečil vypracovanie Dodatku k Zmluve o prevode vlastníctva k pozemkom, ktorý antidatoval
dátumom z 10.04.2007 v čase svojho poverenia, v ktorom už boli odstránené nedostatky spôsobujúce
prerušenie konania a opätovne požiadal o zavkladovanie Dodatku k Zmluve o bezodplatnom prevode

vlastníctva k pozemkom Správu katastra Z. O. G. V. zo dňa 10.04.2007 vypracovaný T.. I. U., doručený
Správe katastra O. 29.06.2007, hoci v skutočnom čase podpisu Dodatku po 29. máji 2007, ani
podanie návrhu na vklad - nebol na konanie za generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu
oprávnený, pretože platnosť poverenia uplynula 10.04.2007, čím uprednostnil reštituentov I. A., T.. Q. R.,
M. Z. Q. P.. Z. Z. pred inými oprávnenými reštituentmi v uspokojení ich oprávneného nároku. Teda ako

verejný činiteľ v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc spôsobom
odporujúcim zákonu, čím spáchal prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1
písm. a) Trestného zákona, za čo bol odsúdený podľa § 326 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36
písm. j) Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere dvoch rokov a podľa § 49 ods. 1 písm. a)
a § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu tri roky.

39. Uznesením Krajského súdu v Bratislave číslo konania 1To/43/2016 zo dňa 11.01.2017 podľa § 319
Trestného poriadku, Krajský súd v Bratislave odvolanie obžalovaného T.. K. K. v celom rozsahu zamietol.
40. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 5Tdo/56/2017 zo dňa
23.11.2017, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie
obvineného T.. K. K. odmietol.

41. Uznesením Okresného súdu Prešov číslo konania 17C/225/2014 - 2114 zo dňa 11.04.2019 súd
pripustil zmenu žalobcu tak, že namiesto doterajšieho žalobcu spoločnosti ERMANNO TRADE &
INVEST LIMITED vstúpila spoločnosť DIGITAL FLOOR LTD, 165 Praed Street, so sídlom v Londýne,
Veľká Británia, a to z dôvodu, že medzi postupcom a postupníkom bola uzatvorená Zmluva o postúpení
pohľadávky zo dňa 12.10.2018 v súlade s § 524 Občianskeho zákonníka, ktorou pohľadávka uplatnená

v tomto spore bola postúpená na spoločnosť DIGITAL FLOOR LTD so sídlom v Londýne. Uznesenie
tunajšieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 30.07.2019.
42. Právny zástupca žalobcu vo svojich písomných podaniach navrhoval pripojenie vyšetrovacieho
spisu Prezídia policajného zboru Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Č. Č.:O.-XXX-
K.-A.-XXXX E. A. U. T.. K. K. za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326

ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Z uvedeného vyšetrovacieho spisu právny zástupca žalobcu
na pojednávaní konanom dňa 21.10.2019 navrhoval oboznámiť listinný dôkaz, a to právnu analýzu
postavenia Slovenského pozemkového fondu ako poškodeného v trestnom konaní vedenom proti T..
K. K., ktorú vypracovala advokátska kancelária B.. P. I. - B.. V. T. Q. B.. O. Y.. Súd na tomto pojednávaníoboznámil uvedenú právnu analýzu nachádzajúcu sa na čísle listu 1799 zväzku číslo 4 pripojeného
vyšetrovacieho spisu. Z uvedenej právnej analýzy vyplýva, že podľa predložených dokumentov SPF
nebol upovedomený ako poškodený v žiadnom z trestných konaní súvisiacich s konaním T.. K. K., ani

im nebolo doručené žiadne uznesenie. Táto skutočnosť znamená, že skutok, pre ktorý sa vedie O. T..
K. K. trestné stíhanie nie je v uznesení o začatí trestného stíhania a v uznesení o vznesení obvinenia
sformulovaný tak, že nebola spôsobená škoda SPF. Podľa údajov obsiahnutých v predložených
dokumentoch naplneniu skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa
sa mal T.. K. K. dopustiť tým, že postupom, ktorý bol v rozpore s internými predpismi fondu umožnil

tretím osobám získať neoprávnený prospech. V predložených dokumentoch sa ďalej uvádza, že zmluvy
podpísané T.. K. K. sú z formálneho hľadiska perfektné a nemajú vady, ktoré by spôsobovali ich
neplatnosť. Z hľadiska objektívnej stránky možno podľa § 326 ods. 1 Trestného zákona trestný čin
spáchať: a) vykonávaním právomoci spôsobom odporujúcim zákonu, b) prekročením právomocí alebo
c) nesplnením povinnosti vyplývajúcej z právomoci alebo z rozhodnutia súdu. O výkon právomoci
spôsobom odporujúcim zákonom pôjde vtedy, ak verejný činiteľ vykonáva činnosti vyplývajúce z jeho

právomoci úmyselne v rozpore so zákonom alebo iným právnym predpisom vydaným na základe
zákona, ktorý upravuje výkon jeho právomocí. Konanie T.. K. K. bolo v rozpore s internými predpismi
SPF upravujúcimi spôsob výkonu jeho právomoci. Vznik škody musí byť konkrétne v príčinnej súvislosti
so skutkom uvedeným v obžalobnom návrhu, pričom na právnom posúdení skutku nezáleží. Nie je teda
rozhodujúce, či zákonné znaky trestného činu, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie vyžadujú vznik škody.

Jepotrebnérozlišovaťmedziskutkoma jehoopisom,príčinnásúvislosťmusíbyťmedziskutkom,ktorýje
predmetom trestného konania. Podľa predložených dokumentov T.. K. K. podpísaním zmlúv, pre ktoré sa
vedie proti nemu trestné stíhanie priamo nespôsobil SPF majetkovú škodu, nakoľko je pravdepodobné,
že tieto pozemky by boli skôr či neskôr vydané iným oprávneným osobám, ak by sa nezmenil územný
plán obcí aj v tom istom ocenení. V predložených dokumentoch sa uvádza, že ani v jednej zo zmlúv,

ktoré boli podpísané T.. K. K. sa nepodarilo preukázať chybné ocenenie prevádzaného pozemku,
ktoré by mohlo byť základom pre vyčíslenie škody spôsobenej SPF. V predložených dokumentoch sa
uvádza, že SPF mohla vzniknúť škoda v prípade prevodu pozemkov Z. Z. A., v súvislosti s ktorým
si tretie osoby uplatňujú voči SPF nárok na náhradu škody, ktorá im údajne bola spôsobená práve
konaním T.. K. K. v mene SPF. SPF vo svojich Listoch zo dňa 10.07.2006, 07.08.2006 a 30.11.2006,

ktorými odpovedal na žiadosti spoločnosti AR PARK, s.r.o. a ARent, a.s. o odkúpenie pozemkov
vymedzených v prílohe žiadosti, udelil ako vlastník pozemkov svoj súhlas na účely územného konania,
pričom uviedol, že uzavretie kúpnej zmluvy na predmetné pozemky bude možné, ak budú splnené dve
podmienky: a) vydanie a právoplatnosť územného rozhodnutia, b) neuplatnenie reštitučných nárokov
oprávnených osôb. Uvedené listy SPF zaslané žiadajúcim spoločnostiam nemajú povahu normatívneho

ani individuálneho správneho aktu, keďže neboli prijaté osobitným zákonom ustanoveným spôsobom.
To však neznamená, že nie sú pre SPF záväzné. Listy boli podpísané riaditeľom miestne príslušného
regionálneho odboru SPF a vydané ako vyjadrenie k žiadostiam o odkúpenie pozemkov v rámci
rokovania o uzatvorení kúpnych zmlúv na predmetné pozemky. Nedošlo však k uzavretiu Zmluvy o
budúcej zmluve v zmysle § 50a Občianskeho zákonníka. Žiadajúce spoločnosti však vyjadrili záujem

o kúpu pozemkov a SPF vo svojich listoch uviedol, že súhlasí s územným konaním a ak budú
splnené podmienky stanovené v týchto listoch, bude možné vypracovať a uzavrieť kúpne zmluvy na
pozemky. Tieto podmienky boli jasne stanovené a žiadajúce spoločnosti v dobrej viere očakávali, že v
prípade splnenia podmienok SPF uzavrie s nimi kúpne zmluvy. Listy SPF je preto potrebné chápať ako
záväzné vyjadrenie právnickej osoby v procese rokovaní pred uzatvorením zmluvy. Takéto nedodržanie

vyhlásenia budúcej zmluvnej strany pri uzatváraní zmluvy, to je situácia, keď jedna zo zmluvných strán
v procese uzatvárania zmluvy bezdôvodne odmietne uzatvoriť zmluvu, pričom druhá zmluvná strana
koná v dobrej viere a vznikne jej škoda, sa v právnej teórii klasifikuje ako culpa in contrahendo. Ide
o tzv. predzmluvnú zodpovednosť, ktorá síce nie je osobitne upravená v Občianskom zákonníku, ale
podľaprávnejteóriejumožnosubsumovaťpodkategóriuzodpovednostizaškoduspôsobenúporušením

všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade nebol daný
žiadny legitímny dôvod SPF na odmietnutie uzatvorenia kúpnych zmlúv. SPF preto zodpovedá za škodu,
ktorá vznikla žiadajúcim spoločnostiam konajúcim v dobrej viere. Ochrana dobrej viery a legitímnych
očakávaní je jednou zo základných zásad súkromného práva. Základom zodpovednosti za škodu v
tomto prípade je predzmluvný vzťah dôvery medzi budúcimi zmluvnými stranami, ktorý vzniká na

základe kontaktu uskutočneného v úmysle uzatvoriť určitú zmluvu. Z vyjadrení SPF nadväzujúcich na
žiadosti žiadajúcich spoločností v rámci predzmluvných vzťahov medzi žiadajúcimi spoločnosťami a
SPF vyplýva, že ak budú splnené stanovené podmienky, niet dôvodu, pre ktorý by SPF žiadajúcim
spoločnostiam pozemky nepredala. Žiadajúce spoločnosti sa teda odôvodnene a legitímne spoliehalina vyjadrenia SPF a konali v dobrej viere a v legitímnom očakávaní, že pozemky im budú odpredané.
Boli splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti podľa § 415
a § 424 Občianskeho zákonníka, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti

a vznikom škody, rovnako ako aj zavinenie. SPF zodpovedá podľa § 420 Občianskeho zákonníka za
škodu spôsobenú porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka
a úmyselným konaním proti dobrým mravom podľa § 424 Občianskeho zákonníka a nárok žiadajúcich
spoločností na náhradu škody podľa § 415 a § 424 Občianskeho zákonníka je dôvodný. Posúdenie
konkrétnej výšky spôsobenej škody však nie je predmetom tejto analýzy. Právny zástupca žalobcu na

strane číslo 7 vyšetrovacieho spisu (číslo listu 1805 vyšetrovacieho spisu) nežiadal oboznámiť ďalšie
listinné dôkazy. Mal za to, že takéto oboznámenie listinných dôkazov ich prečítaním je postačujúce.
Rovnako nežiadal vykonať žiaden iný dôkaz z pripojeného vyšetrovacieho spisu.
43. Právny zástupca žalovaného z predmetného vyšetrovacieho spisu žiadal oboznámiť číslo listu 398
vyšetrovacieho spisu, z ktorého vyplýva otázka obhajcu B.. J.: ,, Aký titul by mala spoločnosť ARent
na odkúpenie pozemkov, či by im bolo možné predať pozemky, keby nespĺňali ustanovenia stanovené

zákonom alebo zásadami vlády?“ Odpoveď vypočutého svedka T.. M. K. znela: ,, Obe spoločnosti žiadali
odpredať pôdu za účelom výstavby, čo umožňuje § 34 Zákona číslo 330/91 Zb. K takémuto predaju
je dôležité doložiť právoplatné územné rozhodnutie. Pokiaľ by ho tieto spoločnosti nedoložili, nemohlo
by dôjsť k predaju.“ Právny zástupca žalovaného nežiadal oboznámiť žiaden iný dôkaz z pripojeného
vyšetrovacieho spisu.

44. Právny zástupca žalobcu žiadal pripojiť spis sp. zn. 15C/144/2014 a oboznámiť z neho listinné
dôkazy týkajúce sa reštituentov a vydania náhradných pozemkov. Na pojednávaní dňa 21.10.2019
právny zástupca žalobcu žiadal oboznámiť iba výrokovú časť rozhodnutí príslušných orgánov.
45. Z rozhodnutia Správy katastra O. Č. Č.. C.. Z.-XXXX/XXXX zo dňa 22.11.2007 vyplýva, že bol
zamietnutý návrh na vklad vlastníckeho práva podľa Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva

uzatvorenej dňa 10.04.2007 medzi Slovenským pozemkovým fondom a I. A. v zastúpení jej právneho
zástupcu.RozhodnutímSprávykatastraPopradčísloO.XXX/XX-X(Z.XXXX/XXXX)zodňa30.11.2007
Správa katastra O. P.ozhodla podľa § 69 ods. 1 Správneho poriadku, a to protestu Okresnej prokuratúry
v Poprade pod číslom O. XXX/XX plne vyhovela a napadnuté rozhodnutie Správy katastra Poprad zo
dňa 22.05.2007 pod číslom Z. XXXX/XXXX, ktorým bol povolený vklad do katastra nehnuteľností v

celom rozsahu zrušila. Dňa 28.12.2007 podala I. A. voči predmetnému rozhodnutiu správy katastra O.
odvolanie. Rozhodnutím katastrálneho úradu Prešov dňa 15.02.2007 pod číslom Z. X/XXXX C. Ú. Z.
O. podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie Správy katastra
Poprad pod číslom Z. XXXX/XXXX zo dňa 30.11.2007. Rozhodnutím Správy katastra Poprad zo
dňa 13.03.2008 pod číslom Z. XXXX/XXXX bolo katastrálne konanie prerušené na dobu odstránenia

nedostatkov návrhu na vklad uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia na dobu tridsiatich dní. Dňa
05.04.2007 bola uzatvorená Zmluva medzi Slovenským pozemkovým fondom a I. A., predmetom ktorej
bol prevod nehnuteľností v katastrálnom území Z. L., U. Z. A., U. O. vedených na L. Z. Č. XXX, XXX, XXX
ako parcely registra E podľa špecifikácie uvedenej v článku 3 predmetnej zmluvy za dojednanú kúpnu
ceny. Z dohody o plnení reštitučného nároku uzatvorenej medzi účastníkmi Slovenský pozemkový fond

a I. A. vyplýva, že sa dohodli, že SPF poskytne oprávnenej osobe plnenie za hore uvedený reštitučný
nárok vo forme bezodplatného prevodu nehnuteľností v katastrálnom území Z. A. G. L. Z. Č. XXX, XXX
Q. XXX vo výlučnom vlastníctve SR.
46. Dňa 10.04.2007 požiadal reštituent P.. Z. Z. Katastrálny úrad v O. Správu katastra O. o zápis vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Dňa 10.04.2007 bola medzi Slovenským pozemkovým

fondom a P.. Z. Z. podpísaná Zmluva o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom na L. Z. Č. XXX
Z. R. X/X, L. Č. XXX Z. R. X/X, L. Č.A. XXX Z. R. X/X, L. Č. XXX Z. O. X/XX, L. Č. XX Z. O. 1. Q. L. Č.Í.
XXX Z. O. X/X Q. O. P. N. špecifikované v článku 3 uzatvorenej dohody. Na základe uzatvorenej Dohody
o plnení reštitučného nároku v zmysle Zákona č. 503/2003 Z.z. sa Slovenský pozemkový fond a P.. Z. Z.
dohodli, že Slovenský pozemkový fond poskytne oprávnenej osobe plnenie za hore uvedený reštitučný

nárok vo forme bezodplatného prevodu nehnuteľností špecifikovaných v tejto dohode. Rozhodnutím
ObvodnéhopozemkovéhoúraduvBratislavezodňa06.03.2006vydanéhovprospechoprávnenejosoby
P..Z.Z.bolorozhodnuté,žespĺňapodmienkyuvedenév§3ods.1Zákonačíslo503/2003Z.z.apriznáva
sa jej právo na náhradu za nehnuteľnosť v pôvodnom katastrálnom území V..
47. Dňa 22.11.2007 pod číslom Z. - XXXX/XXXX A. C. O. vydala rozhodnutie o zamietnutí návrhu na

vklad vlastníckeho práva podľa Zmluvy o bezodplatnom prevode uzatvorenej dňa 10.04.2007 medzi
prevodcom Slovenským pozemkovým fondom a nadobúdateľom M. Z.. Dňa 28.05.2007 pod Č. Z. XXXX/
XXXX bolo vydané rozhodnutie o prerušení konania o návrhu na vklad správou katastra Poprad na dobu
odstránenia nedostatku návrhu na vklad uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia najneskôr na dobu30dní.Dňa10.04.2007žiadosťoupožiadalaM.Z.KatastrálnyúradvPrešoveozápisvlastníckehopráva
na základe uzatvorených zmlúv, kde bol vykonaný prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaných na
L. Č. XXX Z. R. X/X, L. Č. XXX Z. R. X/X, L. Č.A. XXX Z. O. X/X Q. O. P. N. špecifikované v tejto zmluve.

48. Dňa 10.04.2007 bola podpísaná Zmluva o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom
medzi prevodcom Slovenským pozemkovým fondom a M. Z., predmetom ktorej podľa článku 3 boli
nehnuteľnosti zapísané na L. Z. Č. XXX Z. R. X/X, G. L. Č. XXX Z. R. X/X, G. L. Č.A. XXX Z. O. X/X
Q. O. P. N. špecifikované v článku 3 predmetnej dohody. Medzi účastníkmi Slovenským pozemkovým
fondom a M. Z. bola podpísaná Dohoda o plnení reštitučného nároku v zmysle Zákona číslo 503/2003

Z.z. v znení neskorších predpisov, na základe ktorej sa Slovenský pozemkový fond a oprávnená osoba
dohodli na bezodplatnom prevode nehnuteľností v katastrálnom Ú. Z. A. J. G. L. Č.A. XXX Z. R. X/X,
L. Č. XXX Z. R. X/X, L. Č. XXX Z. O. 1. Q. O. P. N..
49. Dňa 23.11.2007 bolo Správou katastra Poprad vydané rozhodnutie o zamietnutí návrhu na
vklad vlastníckeho práva podľa Zmluvy o bezodplatnom prevode uzatvorenej dňa 10.04.2007 medzi
prevodcom Slovenským pozemkovým fondom a T.. Q. R. ako oprávnenou osobou. Dňa 10.04.2007

svojou žiadosťou požiadala T.. Q. R. ako nadobúdateľka Katastrálny úrad v Prešove o zápis vlastníckeho
práva. Dňa 10.04.2007 bola medzi prevodcom Slovenským pozemkovým fondom a T.. Q.K. R. ako
nadobúdateľkou podpísaná Zmluva o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom zapísaných na
Liste vlastníctva číslo XXX, XXX, XXX Q. O. P. N., C. Ú. Z. L., U. Z. A. špecifikované v článku 3
Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom. K tejto zmluve bol dňa 10.04.2007 podpísaný

Dodatok k Zmluve o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom. Rozhodnutím Obvodného
pozemkového úradu v Komárne zo dňa 19.01.2007 bolo vydané rozhodnutie o nepriznaní vlastníckeho
práva oprávnenej osobe podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona, a to T.. Q.K. R..
50. Právny zástupca žalobcu v rámci týchto reštitučných spisov na pojednávaní dňa 21.10.2019 žiadal
oboznámiť iba úvodné články Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva na reštituentov. Iné návrhy na

doplnenie dokazovanie z pripojeného spisu 15C/144/2014 nemal. Rovnako nemal z tohto spisu návrhy
na doplnenie dokazovania ani právny zástupca žalovaného a zástupca Okresnej prokuratúry Prešov.
51. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:
52. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

53. Podľa § 420 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

54. Podľa § 424 Občianskeho zákonníka, za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným
konaním proti dobrým mravom.

55. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk).

56. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

57. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

58. Prvým žalobným petitom súd zamietol procesný návrh žalobcu na prerušenie tohto sporu, ktorý
navrhol vo svojom písomnom podaní. Právny zástupca žalovaného, ale aj zástupca Okresnej

prokuratúry Prešov s týmto návrhom nesúhlasili. Súd je toho názoru, že v žiadnom prípade neboli
splnené zákonné podmienky upravené v § 163 CSP. Prerušenie konania podľa § 163 CSP je
vyvolané aktivitou sporových strán. Dôvodom takéhoto návrhu je snaha o mimosúdne vyriešenie
veci. Predpokladom postupu súdu podľa zákonného ustanovenia § 163 ods. 1 CSP je zhodný,
prezentovaný návrh žalobcu, ale aj žalovaného. Teda vyžaduje sa zhodný súhlas oboch. V tomto spore

právny zástupca žalovaného, ako aj zástupca Okresnej prokuratúry na pojednávaní dňa 21.10.2019
prezentovali svoj výslovný nesúhlas s prerušením tohto sporu. Z tohto dôvodu súd návrh žalobcu, na
prerušenie tohto sporu, keďže neboli splnené zákonné podmienky v zmysle § 163 ods. 1 CSP zamietolv celom rozsahu s tým, že v súlade so znením zákonného ustanovenia § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania súd rozhodol spolu s rozhodnutím vo veci samej.

59. V spore sa bolo potrebné zaoberať vznesenou námietkou pasívnej vecnej legitimácie, ktorú vo
svojich prednesoch na pojednávaniach, ako aj v písomných podaniach uvádzal právny zástupca
žalovaného. Mal za to, že je potrebné aplikovať a postupovať podľa Zákona číslo 514/2013 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
a za žalovaného mal byť správne označený štát t.j. Slovenská republika.

60. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou vo všeobecnosti rozumieme oprávnenie
alebo povinnosť účastníkov vyplývajúcu z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu
svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia),
alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o
ktorých sa v konaní rozhoduje.

61. Súd sa so vznesenou námietkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v zmysle podaní
žalovaného a prednesov jeho právneho zástupcu v celom rozsahu nestotožňuje.

62. Súd uvádza, že predmetom tohto sporu je nárok žalobcu na náhradu škody, ktorá mu vznikla

v príčinnej súvislostí s konaním Slovenského pozemkového fondu. Slovenský pozemkový fond bol
zriadený zákonom Slovenskej Národnej rady číslo 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní
pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách
( ďalej len Zákon č. 330/1991 Zb).

63. Podľa § 34 ods. 1 Zákona číslo 330/1991 Zb., zriaďuje sa Slovenský pozemkový fond (ďalej
len „pozemkový fond“). Pozemkový fond je právnická osoba a zapisuje sa do podnikového registra.
Sídlom pozemkového fondu je Bratislava. Pozemkový fond môže zriaďovať územné organizačné útvary
a určovať ich sídla.

64. Podľa § 34 ods. 2 Zákona č. 330/1991 Zb, pozemkový fond nie je zriadený na podnikanie. Svoju
činnosť vykonáva podľa tohto zákona a osobitných predpisov vo verejnom záujme a z tejto činnosti mu
vznikajú práva a záväzky.

65. Podľa § 34 ods. 3 Zákona č. 330/1991 Zb., pozemkový fond spravuje poľnohospodárske

nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti
vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých
vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej
nehnuteľnosti,ktorýchvlastníkniejeznámy.Podrobnostiopodmienkachprenajímania,predaja,zámeny
a nadobúdania nehnuteľností pozemkovým fondom upraví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

66. Podľa § 34 ods. 4 Zákona č. 330/1991 Zb., na účely spravovania nehnuteľností podľa odseku 3
pozemkový fond za podmienok ustanovených osobitnými predpismi a týmto zákonom
a) prevádza bezplatne do vlastníctva oprávnených osôb pozemky alebo im poskytne finančnú náhradu,
ak im nemožno podľa týchto predpisov vydať pôvodné pozemky, uzatvára zmluvy o výmene pozemkov

s vlastníkmi, na pozemkoch ktorých je zriadená záhradková alebo chatová osada, a poskytuje ďalšiu
súčinnosť pri uplatňovaní práv oprávnených osôb; povinnosti právnických osôb, ktoré pozemok držia,
nie sú tým dotknuté,
b) do schválenia privatizačného projektu či v súlade s ním, prípadne, ak ide o pozemky podľa
nariadenia vlády Slovenskej republiky vydaného podľa odseku 3, prenajíma nehnuteľný majetok na

poľnohospodárske využitie a hospodárenie v lesoch,
c) je účastníkom pozemkových úprav ohľadne majetku uvedeného v odseku 3,
d) nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ktoré sú právoplatným rozhodnutím príslušných orgánov štátnej
správy určené na výstavbu alebo ťažbu, prevedie do vlastníctva fyzickej osoby alebo právnickej
osoby najmenej za cenu zistenú podľa cenového predpisu; za cenu zistenú podľa cenového

predpisu23b) prevedie správu
týchto nehnuteľností.67. Podľa § 34 ods. 5 Zákona č. 330/1991 Zb., pozemkový fond prenajíma podľa nariadenia vlády
Slovenskej republiky vydaného podľa odseku 3 aj nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy (§ 17
).

68. Pôsobnosť Slovenského pozemkového fondu vymedzujú okrem Zákona číslo 330/1991 Zb. aj iné
právne predpisy. Zo zákonných ustanovení vyplýva, že Slovenský pozemkový fond vykonáva správu
nehnuteľností podľa Zákona číslo 330/1991 Zb. vo svojom mene.
69. Podľa § 17 ods. 1 Zákona číslo 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva

k pozemkom ( ďalej len Zákon č. 180/1995 Z.z.), fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods.
1 vystupuje vo vlastnom mene,
a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.
70. Podľa § 16 ods. 1 Zákona číslo 180/1995 Z.z., fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných
predpisov s pozemkami

a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len „pozemok vo vlastníctve štátu“),
b) s nezisteným vlastníkom (§ 13 ),
c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických

informáciíavsúborepopisnýchinformáciíaleboaksanepreukážeinakakideolesnépozemky,obdobne
postupuje správca.30aa)

71. Súd je toho názoru, že sa nemožno stotožniť s názorom žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie. Slovenský pozemkový fond podľa názoru súdu pri nakladaní s pozemkami podľa Zákona

číslo 330/91 Zb. koná vo vlastnom mene a z tejto činnosti mu vznikajú práva a povinnosti. Iný záver
nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 34 ods. 14 Zákona číslo 330/91 Zb. o pozemkových úpravách.
Súd je toho názoru, že Slovenský pozemkový fond pri správe pozemkov podľa Zákona číslo 330/91 Zb.
vystupuje vo vlastnom mene a nie v mene štátu, čo vyplýva aj z jeho konania v súvislosti s podanými
žiadosťami o odkúpenie pozemkov. Preto, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú Slovenským

pozemkovým fondom, Zákon číslo 514/2003 Z. z. v § 2 vyslovene určuje podmienku, aby Slovenský
pozemkový fond bol orgánom verejnej moci, ktorému je zákonom zverené rozhodovanie o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Súd je toho názoru,
že s poukazom na úpravu Zákona číslo 330/91 Zb. o pozemkových úpravách, nemožno vyvodiť
a prijať záver, že Slovenskému pozemkovému fondu nie je zákonom zverené právo rozhodovať o

právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, a preto
ho nie je možné pre účely Zákona číslo 514/2003 Z.z. chápať ako orgán verejnej moci, za ktorého
rozhodnutie, respektíve konanie nesie zodpovednosť štát. Zo žiadneho zákonného ustanovenia Zákona
číslo 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci totiž podľa názoru
súdu nevyplýva, aby štát mal niesť zodpovednosť za škodu spôsobenú Slovenským pozemkovým

fondom. Súd je toho názoru, že Slovenský pozemkový fond nerozhoduje o právach a povinnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb a nie je ho možné chápať pre účely Zákona č. 514/2003 Z.z. ako
orgán verejnej moci, za ktorého rozhodnutie resp. konanie nesie zodpovednosť štát. Z tohto dôvodu nie
je možné podľa názoru súdu uplatniť nárok na náhradu škody, ktorá podľa tvrdení žalobcu mu vznikla
voči štátu a postupovať podľa Zákona číslo 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
72. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 21.10.2019 navrhol vykonať dôkaz vypočutím
navrhnutých svedkov, zdôvodnil a špecifikoval presne na preukázanie ktorých skutkových tvrdení. Súd
návrh na vypočutie týchto svedkov uznesením na pojednávaní zamietol.
73. Súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy. Podľa rozhodnutia R 37/93 nevykonanie

dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal možnosť konať pred súdom. Podľa
Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 64/97 zo dňa 08.10.1997, Ústavný súd
Slovenskej republiky je oprávnený preskúmať aj také konanie a rozhodnutie všeobecných súdov, ktorým
by došlo k porušeniu základných práv tvoriacich obsah ústavného inštitútu súdnej ochrany. Do obsahu
základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré účastník konania pred

všeobecným súdom navrhol nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretože princíp
voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci
sudcovi a súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu
vedú.74. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 3Cdo/50/2008, pokiaľ
účastník navrhne súdu dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať.
Súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu

skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať.
75. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/242/2013 o tom, či súd
vykoná alebo nevykoná navrhnutý dôkaz nevydáva žiadne rozhodnutie. Má iba povinnosť v odôvodnení
rozhodnutia vo veci samej uviesť, z akého dôvodu navrhnutý dôkaz nevykonal.
76. S poukazom na to, že súd mal za preukázané, že absentuje v tomto súdnom spore základ pre

uplatnenie nároku na náhradu škody, ako aj ušlého zisku a žalobca v spore nepreukázal základné
zákonné predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu, súd návrh na vypočutie svedkov v celom
rozsahu zamietol ako nehospodárny, vedúci iba k predĺženiu tohto súdneho sporu. Z tohto dôvodu
procesný návrh právneho zástupcu žalovaného na vykonanie dôkazu vypočutím navrhnutých svedkov
bol ako nedôvodný, nehospodárny na pojednávaní dňa 21.10.2019 zamietnutý.
77. Súd mal za to, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná. Napriek rozsiahlosti spisového

materiálu, ktorého súčasťou boli navrhnuté pripojené spisy, ktoré súd na pojednávaniach oboznámil,
súd považoval za dôležité vychádzať z právnej argumentácie žalobcu, ktorý mal za to, že žalovaný -
Slovenský pozemkový fond porušil prevenčnú povinnosť zakotvenú v § 415 Občianskeho zákonníka,
konal v rozpore s dobrými mravmi podľa § 424 Občianskeho zákonníka a neskôr svoju právnu
argumentáciu žalobca rozšíril, že žalovaný zároveň porušil tzv. predzmluvnú povinnosť tzv. culpa in

contrahendo. Súd sa v jednotlivých odôvodneniach svojho rozsudku vyjadrí k právnej argumentácii
žalobcu, s ktorou v celom rozsahu nesúhlasí.
78. V písomných podaniach, ako aj v prednesoch na pojednávaniach mal žalobca za to a vychádzal z
toho, že Slovenský pozemkový fond porušil § 415 Občianskeho zákonníka, a to prevenčnú povinnosť.
Uviedol,žejenepochybné,žezostranySlovenskéhopozemkovéhofondudošlokporušeniuvšeobecnej

prevenčnej povinností, ktorú upravuje § 415 Občianskeho zákonníka. Slovenský pozemkový fond tým,
že udelil súhlas spoločnostiam ARent, a.s. a AR PARK, s.r.o. k územnému konaniu a zároveň súhlasil
s predajom pozemkov, o kúpu ktorých spoločnosti ARent, a.s. a AR PARK, s.r.o. žiadali tým, že stanovil
podmienky tohto predaja, bol viazaný svojím rozhodnutím. Viazanosť Slovenského pozemkového fondu
ako orgánu verejnej moci svojím rozhodnutím vyplýva zo základného princípu právneho poriadku, a to

z princípu právnej istoty. Viazanosť Slovenského pozemkového fondu svojím rozhodnutím znamená,
že ak na to nie sú splnené zákonom stanovené dôvody, nemôže Slovenský pozemkový fond svoje
rozhodnutie svojvoľne zrušiť, zmeniť, respektíve vydané rozhodnutie ignorovať a konať tak, ako keby
žiadne rozhodnutie neexistovalo. O viazanosti Slovenského pozemkového fondu svojím rozhodnutím
svedčí aj prípad, kedy spoločnosť AVARM, s.r.o. v súvislosti s realizáciou diela vodovody a kanalizácia v

regióneA.Q.E.-napojenieE.skupinovéhovodovodunaA.-O.vodárenskúsústavupožiadalaSlovenský
pozemkový fond o vydanie súhlasu k územnému konaniu. Slovenský pozemkový fond s územným
konanímsúhlasil,avšakvzhľadomnaskutočnosť,žeuvedenédielomalobyťrealizovanéajnapozemku,
o kúpu ktorého Slovenský pozemkový fond žiadala spoločnosť AR PARK, s.r.o., Slovenský pozemkový
fond navrhol, aby sa spoločnosť AR PARK, s.r.o. stala účastníkom tohto územného konania. Slovenský

pozemkový fond, keďže udelil súhlas k územnému konaniu pre spoločnosti ARent, a.s. a AR PARK,
s.r.o. a stanovil podmienky pre predaj pozemkov, bol povinný v súlade s § 415 Občianskeho zákonníka
vykonať všetky možné opatrenia, ktoré by zabránili vzniku škody týmto spoločnostiam, respektíve
spoločnostiam, ktoré mali záujem realizovať dielo v katastrálnom území Z. A.. Ak tretie osoby žiadali o
vydanie pozemkov, na ktorých mal byť realizovaný projekt U. W..N..P.. mal Slovenský pozemkový fond

ponúknuť týmto osobám pozemky v tomto katastrálnom území, avšak z týchto pozemkov, ktoré mal v
správe, o ktorých kúpu spoločnosť ARent, a.s. a AR PARK, s.r.o. nežiadala. Žalobca mal tak za to, že
žalovaný porušil prevenčnú povinnosť.
79. Súd posúdil obsah listov žalovaného, ktoré predložil žalobca, a to odpoveď Slovenského
pozemkového fondu Bratislava, regionálny odbor O. zo dňa 10.07.2006, 07.08.2006 a 30.11.2006

žiadateľom. Z obsahu odpovedí Slovenského pozemkového fondu K., regionálneho odboru vyplýva,
že tieto stanoviská slúžia ako súhlas vlastníka predmetných pozemkov k územnému konaniu.
Majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov formou uzatvorenia kúpnej zmluvy podľa jednotlivých
žiadostí bude možné realizovať až po vydaní a nadobudnutí právoplatnosti územného rozhodnutia v
prípade, že na predmetné pozemky neboli uplatnené reštitučné nároky oprávnených osôb v zmysle

Zákonov číslo 229/1991 Zb. a čísla 503/2003 Z.z. K samotnému uzatvoreniu predmetnej kúpnej zmluvy
je potrebné predložiť právoplatné územné rozhodnutie - originál, vyjadrenie Obvodného pozemkového
úradu v O. k možným uplatneným reštitučným nárokom v zmysle Zákona číslo 229/1991 Zb. a Zákona
číslo 503/2003 Z.z., znalecký posudok ku kupovaným stavebným pozemkom v dvoch vyhotoveniach.Po doložení uvedených dokladov a následnom stanovení konečnej kúpnej ceny cenovou komisiou SPF
bude možné zo strany regionálneho odboru SPF Z. O. pristúpiť k vypracovaniu predmetnej kúpnej
zmluvy. Zároveň navrhovateľom bolo oznámené, že počnúc dňom 01.03.2006 boli zo strany SPF

pozastavené všetky kúpne a zámenné zmluvy až do odvolania.
80. V zákonnom ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka je vyjadrená povinnosť každého subjektu
- účastníka občiansko-právnych vzťahov predchádzať škodám. Ide nielen o povinnosť dodržiavať
to, čo je ustanovené zákonom alebo zmluvou, ale aj povinnosť konať tak, aby nedochádzalo ku
škodám. Občiansko-právna prevencia je súhrn spôsobov a foriem predchádzania ohrozenia a porušenia

subjektov občianskych práv, t. j. práv, ktoré sú upravené a chránené normami občianskeho práva
hmotného v objektívnom zmysle.
81. Každý subjekt by mal zachovávať taký stupeň opatrnosti, ktorý možno od neho očakávať a ktorý
je spôsobilý zabrániť alebo obmedziť riziko vzniku škôd na živote, zdraví, majetku. Súd zdôrazňuje,
že táto prevenčná povinnosť zahŕňa iba bežnú mieru opatrnosti vo vzťahu ku konkrétnej situácii.
Dôkazné bremeno je na poškodenom, aby v súdnom spore preukázal - tvrdil skutkové okolnosti, v

dôsledku ktorých mu vznikla škoda a ktorej náhradu požaduje. Použitie zákonného ustanovenia § 415
Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy tam, kde neexistuje konkrétna úprava vzťahujúca sa na
konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Všeobecná občianska prevencia je právnou povinnosťou,
ktorej porušenie spôsobuje protiprávne konanie a má za následok pri splnení ďalších podmienok
vznik všeobecnej občianskej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Judikatúra súdov

opakovane uvádza, že porušenie prevenčnej povinnosti môže byť považované za porušenie povinnosti
ako podmienku vzniku zodpovednosti za škodu. Použitie tohto zákonného ustanovenia prichádza do
úvahy tam, kde neexistuje žiadne obdobné ustanovenie, ktoré sa vzťahuje na daný prípad.
82. Z judikatúry súdov k tomuto zákonnému ustanoveniu a všeobecnej generálnej klauzuly súd uvádza
napr. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 05.11.2012 sp. zn. 28Cdo/3130/2011 podľa

ktorého, ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka ukladá povinnosť každému postupovať vzhľadom
na konkrétne okolnosti tak, aby nespôsobil príčinu vzniku škody. Všeobecne možno konštatovať, že
zodpovedným podľa Občianskeho zákonníka nebude ten, kto si v občianskoprávnom styku počína podľa
podmienok konkrétnej situácie, a to starostlivo, pozorne, aby pritom nespôsobil škodu. Preto je každý
povinný pri svojom konaní zachovávať s ohľadom na konkrétne podmienky vždy taký stupeň opatrnosti

a pozornosti, ktorý je spôsobilý vždy zabrániť vzniku konkrétnej škody. Ide teda o bežnú mieru opatrnosti,
nie o bezbrehú povinnosť predvídať a predísť všetkým možným škodám v budúcnosti.
83. Porušenie prevenčnej povinnosti, ktoré znamená zároveň porušenie právnej povinnosti v zmysle §
420 Občianskeho zákonníka je jedným zo základných predpokladov vzniku všeobecnej zodpovednosti
za škodu. Rovnako v rozhodnutí uverejnenom pod RC 66/2009 je zdôraznené, že ak si niekto nepočína

v súlade s takto všeobecne stanovenou právnou povinnosťou, správa sa protiprávne a postihuje ho za
to splnenie ďalších predpokladov, občianskoprávna zodpovednosť za škodu podľa ustanovenia § 420
Občianskeho zákonníka.
84. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 23.11.2011 sp. zn. 32Cdo/4165/2010,
ak súdy nižších stupňov vyvodili, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom skutočnosti

oprávňujúcej záver, že príčinou vzniku škody bolo na jej strane porušenie konkrétnej povinností
žalovanej vyplývajúcej zo zmluvy či zo zákona, potom mali tiež skúmať, či nedošlo k takému porušeniu
všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka, medzi ktorým a vzniknutou
škodoujevzťahpríčinnejsúvislosti,najmäkeďdovolateľkaužvžalobeporušenímprevenčnejpovinností
ako špeciálne dohodnutej tak všeobecne vyplývajúcej z § 415 Občianskeho zákonníka výslovne

argumentovala a smerovala ku nej aj svoje skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy.
85. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky z 27.01.2011 sp. zn. 29Cdo/1273/2009,
porušenie prevenčnej povinnosti podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka je súčasne
porušením právnej povinností podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, t.j. jedným zo
základných predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu. Spomínané ustanovenie totiž nezakladá

samostatnú skutkovú podstatu zodpovednosti za škodu, keď porušenie prevenčnej povinnosti, ktoré nie
je súčasne porušením konkrétnej zákonnej alebo zmluvnej povinnosti je protiprávnym konaním, ktoré
môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka.
86. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.08.2016 sp. zn. 23Cdo/3874/2015,
pri porovnávaní zisťovanej situácie ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka je treba vždy posúdiť,

či škodlivý následok by nebol nastal aj bez tohto porušenia. Teda, či počínanie v súlade s prevenčnou
povinnosťou bolo spôsobilé ku škode, ktorá vznikla, zabrániť. Toto ustanovenie však predpokladá
bežnú mierou opatrnosti zodpovedajúcu obvyklým pomerom v danej konkrétnej situácií, nie bezbrehú
povinnosť predvídať a predchádzať všetkým v budúcnosti možným škodám.87. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky 25Cdo/3285/2015 zo dňa 15.08.2017, ak
dovolací súd v minulosti vo všeobecnej rovine pripustil posudzovanie činností orgánu verejnej moci,
subsidiárne i z hľadiska všeobecnej prevenčnej povinnosti platí, že o porušenie všeobecnej prevenčnej

povinnosti zakotvenej v § 415 Občianskeho zákonníka je možné uvažovať iba v prípade neexistencie
konkrétnej právnej úpravy vzťahujúcej sa na danú činnosť, ktorej protiprávnosť sa posudzuje. V tejto
súvislosti nie je možné prehliadnuť, že podľa článku 2 ods. 3 Ústavy Českej republiky je štátnu moc
možné uplatňovať iba v prípadoch, v medziach a spôsobom, ktoré stanový zákon. Pokiaľ bol dodržaný
postup stanovený špeciálnym právnym predpisom, je použitie § 415 Občianskeho zákonníka vylúčené.

88. Súd je toho názoru, že s argumentáciou žalobcu, ktorú prednášal v priebehu celého súdneho
sporu, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu všeobecnej prevenčnej povinnosti zakotvenej v
§ 415 Občianskeho zákonníka a to práve s poukazom na citovanú judikatúru súdov nemožno v
žiadnom prípade súhlasiť. Tak ako to súd prezentoval už vo svojom predbežnom právnom posúdení
veci na pojednávaní dňa 21.10.2019, bol to práve žalobca, ktorý porušil všeobecnú prevenčnú
povinnosť zakotvenú v § 415 Občianskeho zákonníka. Listy Slovenského pozemkového fondu zo

dňa 10.07.2006, 07.08.2006 a 30.11.2006 podľa názoru súdu slúžili iba ako podklad k územnému
konaniu tak, ako je to tam priamo uvedené. Navyše, v priebehu sporu žalobca vôbec nepreukázal
splnenie jednej z podmienok, ktorá bola predpokladom uzatvorenia budúcej kúpnej zmluvy, a to
predloženie právoplatného územného rozhodnutia. Aj samotný A. T.. J. vo svojej výpovedi uviedol, že
k vydaniu územného rozhodnutia vôbec nedošlo. Ak žalobca vynakladal prostriedky tretím subjektom

za architektonické, urbanistické štúdie, vynaložil prostriedky na realizáciu tohto projektu, konal s
vysokým stupňom podnikateľského rizika, keďže v týchto stanoviskách Slovenského pozemkového
fondu Bratislava, regionálny odpor, sú presne stanovené podmienky, za ktorých dôjde k uzatvoreniu
budúcej kúpnej zmluvy. Žalobca predsa nemal so žalovaným uzatvorenú ani Zmluvu o uzatvorení
budúcej zmluvy, ani žiadny iný záväzný prejav žalovaného, ktoré by ho oprávňovalo vynakladať

prostriedky tretím subjektom na realizáciu projektu U. W..N..P.., ak sám nedisponoval právoplatným
územným rozhodnutím. Stanovisko Slovenského pozemkového fondu, regionálny odbor O. je podľa
názoru súdu možné tak, ako to prezentoval počas celého prebiehajúceho súdneho sporu právny
zástupca žalovaného, považovať iba za stanovisko k územnému konaniu. Žalobca si musel byť
vedomý, že koná so Slovenským pozemkovým fondom, kde celý proces prevodu resp. nakladania

s nehnuteľnosťami podlieha schvaľovaciemu procesu tak, ako je to nakoniec uvedené aj priamo v
stanovisku Slovenského pozemkového fondu, ktoré je podpísané riaditeľom regionálneho odboru SPF
O. T.. M. K.. Je tam zrozumiteľne a jasne uvedené, že po doložení podkladov a následnom stanovení
konečnej kúpnej ceny cenovou komisiou SPF bude možné pristúpiť k vypracovaniu kúpnej zmluvy. Súd
absolútne nechápe argumentáciu žalobcu, že uvedené odpovede žalovaného je potrebné považovať za

záväzný prejav, že je ním žalovaný viazaný a je zodpovedný za vzniknutú škodu žalobcu. Zo samotnej
výpovede T.. M. K., riaditeľa regionálneho odboru SPF Poprad, v rámci oboznámeného vyšetrovacieho
spisu vyplýva, že pokiaľ žalobca nemal a nedisponoval právoplatným územným rozhodnutím, nikdy by
nemohlo zo strany žalovaného dôjsť k odpredaju pozemkov. Slovenský pozemkový fond predsa nie je
podnikateľský subjekt, je to priamo uvedené v zákone, nie je súkromná obchodná spoločnosť, ktorá

má zmluvnú autonómiu a môže na základe vlastného uváženia rozhodovať o prevodoch a nakladaní s
nehnuteľnosťami. Postup Slovenského pozemkového fondu pri nakladaní s nehnuteľnosťami je predsa
upravený zákonom, ktorý súd v právnom zdôvodnení citoval. Tak, ako už súd zdôraznil, bol to práve
žalobca, ktorý konal s vysokým stupňom rizika a vynakladal finančné prostriedky, na základe ktorých
si uplatňuje skutočnú škodu. Konal nezodpovedne, s vysokým stupňom podnikateľského rizika a z

tohto dôvodu akúkoľvek právnu argumentáciu žalobcu o tom, že žalovaný porušil všeobecnú prevenčnú
povinnosť nemožno prijať a nemožno s ňou súhlasiť. Ide len o akýsi ,,hypotetický nárok“ žalobcu
uplatnený v tomto spore, ktorý v žiadnom prípade nemôže mať oporu v právnom poriadku. Súd tak
môže konštatovať, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu všeobecnej prevenčnej povinnosti ako
generálnej klauzuly zakotvenej v § 415 Občianskeho zákonníka.

89. Ako druhou argumentáciou sa súd zaoberal argumentáciou žalobcu, že konanie žalovaného, je
konaním,ktoréjevrozporesdobrýmimravmi.Žalobcapoukázalna§3Občianskehozákonníka,akoaj§
424Občianskehozákonníka.Uviedol,žev§3Občianskehozákonníkajevyjadrenájednazozákladných
zásad súkromného práva, zásada ekvity, to znamená zásada súladu práv, ich výkonu s dobrými mravmi.
Mal za to, že za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi sa považuje konanie, ktoré poškodzuje už

existujúce práva tretích osôb, respektíve, ktoré môže ohroziť alebo poškodiť práva tretích osôb, ktoré
môžu v budúcnosti vzniknúť a to bez ohľadu na to, či škodca poškodenie práv tretích osôb zamýšľal
alebo nie. Ustanovenie § 424 Občianskeho zákonníka súvisí so všeobecnou prevenčnou povinnosťou
podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Každý subjekt je povinný zdržať sa konania, ktoré je v rozpore sdobrými mravmi, a ktorým by mohol spôsobiť inému škodu. Povinnosť chrániť ostatných pred škodou sa
ukladá aj vtedy, ak medzi stranami existuje osobitný vzťah. Princíp osobitného vzťahu sa vzťahuje aj na
vzťah medzi spoločnosťami ARent, a.s. a AR PARK, s.r.o. na jednej strane a Slovenským pozemkovým

fondom, nakoľko spoločnosti ARent, a.s. a AR PARK, s.r.o., ako aj spoločnosti zamýšľajúce realizovať
v katastrálnom území Z. A. výstavbu sa museli fakticky spoľahnúť na dodržanie prísľubu zo strany
Slovenského pozemkového fondu na predaj pozemkov, o kúpu ktorých mali záujem. Keďže Slovenský
pozemkový fond previedol do vlastníctva tretích osôb pozemky, na ktorých malo byť realizované dielo
U. W..N..P.. napriek tomu, že na takéto konanie neexistoval mimoriadny dôvod a takýmto konaním

poškodil práva osôb zabezpečujúcich realizáciu diela U. W..N..P.., dopustil sa konania, ktoré je v rozpore
s dobrými mravmi.
90. S touto argumentáciou žalobcu v zásade nemožno súhlasiť.
91. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia
konkrétnych situácií zodpovedajúcich všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania
a podobne. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré

v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.
92. Občiansky zákonník a ani iný právny predpis nedefinuje dobré mravy. Teória, súdna prax
však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú
fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich

pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne
pravidlá majú objektívnu povahu, a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie
zmluvných strán nie je smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi
alebo nie (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. augusta 2008 spisová značka
16Co/152/2008). Zmyslom zákonného ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zamedziť

výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom, ktoré možno definovať
ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú
nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a
majú povahu noriem základných ( Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 26.06.1997
spisová značka 3Cdo/69/96).

93. Základnou premisou ustanovenia § 424 Občianskeho zákonníka je zákaz protiprávneho konania
proti dobrým mravom. Tento zákaz možno odvodiť a vychádza zo zákonného ustanovenia § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka, pričom sankciou za porušenie tohto zákazu je jednak neplatnosť právneho
úkonu a jednak vznik povinnosti nahradiť škodu, ktorá vznikla z úmyselného konania proti dobrým
mravom. Konanie, ktoré smeruje k uskutočneniu výsledku, ktorý je zákonom predpokladaný je a

možno ho hodnotiť ako konanie dovoleného aj v prípade, ak by jeho výsledkom, respektíve vedľajším
následkom bol prípadný vznik ujmy iného. Ak však niekto vykonáva svoje právo tým spôsobom, že
zámerne poškodzuje práva inej osoby, ide o šikanózny výkon práva, a teda o konanie proti dobrým
mravom, keď výkon práva sa stáva iba prostriedkom na poškodenie iného. Súd za dôležité považuje
uviesť, že zákonné ustanovenie § 424 Občianskeho zákonníka zakotvuje širokú skutkovú podstatu

oproti všeobecnému ustanoveniu zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Pod
rozsah zákonného ustanovenia § 424 Občianskeho zákonníka môžeme podľa súdnej praxe zaradiť
prípady úmyselného konania, ktoré vykazuje znaky šikanovania, zákernosti, pomsty, ziskuchtivosti.
Racio legis tohto zákonného ustanovenia spočíva teda v ochrane majetkových záujmov osôb, ktorým
bola spôsobená škoda úmyselným konaním, ktoré možno kvalifikovať ako konanie v rozpore s dobrými

mravmi. Základnou podmienkou tejto skutkovej podstaty zodpovednosti za škodu je priamy úmysel
škodcu spôsobiť škodu inému (animus iniurandi).
94. Súd uvádza, že toto zákonné ustanovenie sa v súdnej praxi používa málo. Za škodu zodpovedá
podľa ustanovenia § 424 Občianskeho zákonníka aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti
dobrým mravom. Aplikácia § 424 Občianskeho zákonníka nevyžaduje, aby zo strany škodcu došlo

priamo k porušeniu zmluvného záväzku, teda k porušeniu právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy,
pretože v takom prípade nastupuje zodpovednosť za porušenie právnej povinnosti podľa § 420
Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť za úmyselné konanie proti dobrým mravom zahŕňa ako
prípady konania neupraveného právom, tak práve prípady oprávneného výkonu práva, ktorý smeruje
k poškodeniu iného, neodporuje síce priamo zákonu a nedosahuje intenzitu protiprávnosti, ale je v

rozpore s dobrými mravmi. Znamená to, že aj keď škodca vykonáva svoje právo, ale spôsobom ktorý
zámerne poškodzuje iného a vedie k neprimeraným dôsledkom, ide o takzvaný šikanózny výkon práva,
ktorý je sankcionovaný práve v ustanovení § 424 Občianskeho zákona. Úmyselné konanie proti dobrým
mravom, ktoré má za následok vznik škody je predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. Šikanóznyvýkon práva je konaním proti dobrým mravom. Zásada nikto nesmie zneužívať svoje práva konaním proti
dobrým mravom platí v prípadoch, keď ide o dovolené, nie protiprávne konanie, avšak v konkrétnych
súvislostiach napĺňajúce znaky nemravného konania (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z

31.01.2007 sp. zn. 25Cdo/874/2005).
95. Splnenie základnej premisy § 424, a to úmyselné konanie žalovaného proti dobrým mravom,
súd v tomto spore v žiadnom prípade nemal za preukázané. Žalobca ani netvrdil a ani nijakým
spôsobom nepreukázal, aby žalovaný konal s priamym úmyslom spôsobiť inému škodu. Zodpovednosť
za úmyselné konanie proti dobrým mravom sa okrem prípadov právom neupraveného konania vzťahuje

na prípady výkonu práva, ktoré je vykonané spôsobom, ktorý smeruje k poškodeniu iného a stáva
sa tak vlastne zneužitím práva. Zo strany žalobcu nebolo preukázané a neuniesol v spore dôkazné
bremeno a nepreukázal, aby žalovaný konal v rozpore so znením § 424 Občianskeho zákonníka, aby z
jeho strany išlo o priamy úmysel konať proti dobrým mravom. Žalobca nepreukázal subjektívnu stránku
zodpovednosti podľa § 424 Občianskeho zákonníka, a to úmyselné konanie škodcu proti dobrým
mravom. V tomto spore nebolo preto rozhodujúce, či bol tiež daný úmysel aj škodu spôsobiť. Vzhľadom

na to, že tu neplatí prezumpcia zavinenia, ako je to upravené v § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
úmysel škodcu musí preukázať ten, kto sa domáha náhrady škody, t.j. poškodený. Ten podľa názoru
súdu musí preukázať, že škodca konal v rozpore s dobrými mravmi a že mu vznikla škoda v príčinnej
súvislosti s takýmto jeho protiprávnym konaním. Dôkazné bremeno naplnenia tejto skutkovej podstaty
§ 424 Občianskeho zákonníka žalobca nepreukázal.

96. Ako poslednou argumentáciou, ktorou sa v tomto spore bolo potrebné zaoberať, bola argumentácia
žalobcu, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu predzmluvnej povinnosti culpa in contrahendo.
97. Zodpovednosť za škodu vzniknutú porušením predzmluvnej povinnosti - bezdôvodným ukončením
rokovania o uzatvorení zmluvy, sa posudzuje podľa ustanovenia § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka
(RC 82/2007). V prípade culpa in contrahendo ide o vyvodenie zodpovednosti za škodu, ktorá

vznikla tým, že jedna zo strán kontraktačného procesu bola v dôsledku chovania druhej potencionálnej
zmluvnej strany v dobre viere, že dojednaná zmluva bude uzatvorená. Pojem culpa in contrahendo
je možné vyvodiť a znamená zodpovednosť za zavinenie pri uzatváraní zmluvy, respektíve porušenie
povinnosti pri príprave zmluvy. Tiež je možné ho definovať ako zodpovednosť za predzmluvné konanie,
alebo ako zodpovednosť za škodu, ktorá bola spôsobená neplatnosťou právneho úkonu. Niektoré

európske štáty majú obsiahnutú výslovne zákonnú úpravu culpa in contrahendo, prípadne je možné
žiadať náhradu škody na základe ustálenej judikatúry, ktorá vychádza zo všeobecných zákonných
ustanovení. Predzmluvná zodpovednosť je zodpovednosťou za škodu, ktorú nesie ten, kto svojím
konaním porušil princíp dobrej viery, dobrých mravov a všeobecnej požiadavky nepoškodzovať majetok
tretích osôb. Je to právny inštitút, ktorý v právnom poriadku Slovenskej republiky všeobecne známym

nie je. Prostredníctvom predzmluvnej zodpovednosti sa majú chrániť napríklad investície, ktoré sa
vynaložia počas rokovaní o zmluve a ktoré by mali slúžiť na plnenie neskôr uzatvorenej zmluvy. Má sa
riešiť nepriaznivý stav, kedy rokovania o zmluve sa nesú v pozitívnom duchu, dohadujú sa už len určité
detaily a jedna zmluvná strana nečakane bez akéhokoľvek rozumného odôvodnenia ukončí rokovania
a zmluvu odmieta uzatvoriť.

98. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/462/2018 zo
dňa 25.07.2018, v ktorom Najvyšší súd Českej republiky uviedol, že otázkou zodpovednosti za
škodu vzniknutú chovaním potencionálnych zmluvných partnerov pri rokovaní a uzatváraní zmluvy
sa dovolací súd už zaoberal. V rozsudku zo dňa 11.10.2006 spisová značka 29Odo/1166/2004
uverejnenom pod číslom 82/2007 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk bola z hľadiska § 415 a

§ 420 Občianskeho zákonníka vyriešená zodpovednosť za škodu vzniknutú porušením predzmluvnej
povinnosti - bezdôvodným ukončením rokovania o uzatvorení zmluvy za situácie, že tieto rokovania
dospeli do štádia, kedy jedna zo strán kontraktačného procesu bola v dôsledku chovania druhej
potencionálnej zmluvnej strany v dobej viere, že predpokladaná zmluva bude uzatvorená a k ukončeniu
rokovania druhá strana pristúpila, pričom k tomu nemala žiaden legitímny dôvod. V rozsudku zo

dňa 02.09.2008 pod spisovou značkou 25Cdo/127/2007 Najvyšší súd Českej republiky uviedol,
že je všeobecne platný právny názor, že pri rešpektovaní zásady zmluvnej voľnosti a rovného
postavenia účastníkov, je možné chovanie jedného z potencionálnych zmluvných partnerov považovať
za protiprávne za predpokladu, že rokovania o uzatvorení zmluvy dospeli do štádia, kedy jedna zo
strán bola v dôsledku chovania druhej strany v dobrej viere, že zmluva bude uzatvorená a druhá strana

ukončila rokovania o uzatvorení zmluvy a nemala na to žiaden legitímny dôvod. Pri rokovaniach o
uzatvorení zmluvy je jedna zo strán kontraktačného procesu v dôsledku chovania druhej potencionálnej
zmluvnej strany v dobrej viere, že zmluva bude uzatvorená vtedy, ak je dosiahnutá zhoda na celom
obsahu zmluvy a chýba už iba ich potvrdenie v dohodnutej, či predpísanej forme, prípadne vtedy, akkontraktačné rokovania o zmluve došli do takej fázy, resp. štádia, kedy sa dohoda na obsahu zmluvy a
jej následnom potvrdení javí vzhľadom k doterajším prejavom zmluvných strán ako prakticky istá.
99. V tomto prípade medzi stranami sporu neboli rokovania o základných náležitostiach kúpnej zmluvy,

absentovalo tu rokovanie resp. dohoda o kúpnej cene týchto pozemkov, ktoré mali byť predmetom
uzatvorenej budúcej kúpnej zmluvy. Rokovania o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy v žiadnom prípade
neboli v takom štádiu, resp. fáze, kde by zmluvné strany si upravovali jednotlivé podmienky a dohadovali
sa o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy, preto tu nie je možné uvažovať o porušení predzmluvnej
povinnosti.

100. Tak ako už súd zdôraznil vyššie, ak žalobca vynakladal prostriedky zo svojho majetku a nemal
zabezpečené základné formálne predpoklady pre ich naplnenie, neboli zaistené akékoľvek predpoklady
pre pravidelný beh veci, konal s vysokým stupňom podnikateľského rizika a toto svoje konanie nemôže
pričítať žalovanému. Súd je toho názoru, že zo strany žalovaného podľa názoru súdu nedošlo k
porušeniu žiadnej povinnosti, ktorá by zakladala nárok žalobcu na náhradu skutočnej škody vo forme
vynaložených nákladov tretím subjektom na realizáciu projektu U. W..N..P.. žalobca v spore neuniesol

dôkazné bremeno a nepreukázal súdu základné predpoklady pre náhradu škody a uplatneného ušlého
zisku.
101. Ušlým ziskom sa rozumie ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej
udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dôvodne dalo očakávať s ohľadom na pravidelný
beh veci. Ide o stratu očakávaného prínosu o to, o aký reálne dosiahnuteľný prospech poškodený

prišiel. Náhrada sa určuje ako rozdiel medzi predpokladaným ziskom a náklady, ktoré bolo treba na
jeho dosiahnutie vynaložiť. Závery, ktoré vyvodila judikatúra predovšetkým z podnikateľských vzťahov
a to, že pri určení výšky náhrady ušlého zisku sa vychádza z čiastky, ktorú by za obvyklých okolností
nebyť škodnej udalosti poškodený za svoje činnosti získal s prihliadnutím k nákladom, ktoré by musel
na dosiahnutie týchto výnosov vynaložiť, platí vo všeobecnosti pre určenie výšky ušlého zisku.

102. Ušlý zisk je stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak
len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce
okolnosti toho - ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná, až blížiaca sa k istote ( Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2017 sp. zn 5Cdo/195/2015).
103. Ušlý zisk sa v súlade s ustálenou judikatúrou súdov definuje ako ujma spočívajúca v tom, že

u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to
s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Len všeobecné tvrdenia o strate podnikateľskej
príležitosti alebo zmarení podnikateľského zámeru bez ďalšieho, nikdy nemôže byť základom pre vznik
nároku na náhradu ušlého zisku a to ani v prípade, ak by boli dôsledkom protiprávnej udalosti. Aj
existencia ušlého zisku musí byť vždy bezpečne preukázaná. V prípade ušlého zisku nie je možné

preukázať jeho reálnu existenciu, ale musia byť dokazované také konkrétne skutkové okolnosti, ktoré
musí tvrdiť poškodený, ktoré pri logickej úvahe povedú súd k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol
nebyť protiprávnej udalosti, t.j. dokazuje sa pravdepodobnosť dosiahnutia ušlého zisku u poškodeného
v danom čase a podľa miery dokázanej pravdepodobnosti je potom možné urobiť záver o tom, či by
za daných okolností bol žalovaný ušlý zisk aj reálnym. Nepreukázanie existencie takýchto skutkových

okolností by potom mohlo viesť len k záveru, že ušlý zisk, ktorého sa žalobca v konaní domáha je
skutočne iba fikciou ( Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3Cdo/513/2014). Aj v prípade
ušlého zisku musí ísť o ujmu už vzniknutú a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti
( uvedené súd čerpal z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4MCdo/23/2008).
104. Za ušlý zisk teda nemožno považovať hypotetický ušlý zisk, ktorý nemá žiadny konkrétny

preukázateľnýzáklad.Ušlýziskjetedastratakonkrétnejreálnejapreukázateľnejpríležitostizhodnotenia
majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom
na existujúce okolnosti toho - ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote
( Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 4Cdo/319/2008, 1Cdo/76/2008).
105. Žalobca v tomto spore nepreukázal existenciu základných okolností resp. predpokladov pre

uplatnený ušlý zisk, ktorý mohol pri bežnom chode vecí očakávať. Nemohol tak byť v tomto spore
úspešný. Jeho vyčíslený ušlý zisk s poukazom na predložený znalecký posudok a neskôr predložené
vyjadrenia Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline nemá reálny základ a podľa názoru súdu ostal iba v
rovine fikcie a hypotéz. Inými slovami, nárok žalobcu ako poškodeného na ušlý zisk nemôže založiť
predložený znalecký posudok, ale len preukázanie predpokladov vzniku nároku na náhradu škody.

Svoj nárok žalobca oprel výlučne na tvrdení o existencii hypotetického ušlého zisku, pričom v priebehu
konania netvrdil žiadne konkrétne skutkové okolnosti zdôvodňujúce uplatnený nárok a dokazujúci
existenciu ušlého zisku.106. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže súd nemal splnené základné predpoklady pre vznik
zodpovednosti žalovaného za škodu bola jeho žaloba v časti uplatnenej skutočnej škody a ušlého zisku
v celom rozsahu zamietnutá.

107. O trovách konania súd rozhodol v súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalobca
bol v celom rozsahu neúspešný, nemá tak nárok na náhradu trov konania. Súd úspešnému žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vydá vyšší súdny úradník
postupom podľa § 262 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.